Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/113/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200670 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200670.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s. r. o., so sídlom Sekier - Osada 8746, 960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101548855/2018 zo dňa 10.08.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101548855/2018 zo dňa 10. augusta 2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č. 100159523/2018 zo dňa 17. januára 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - december 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100566825/2017 zo dňa 04.04.2017. Protokol o výsledku daňovej kontroly bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 06.04.2017. 2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100159523/2018 zo dňa 17.01.2018 vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 6 449,97 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Správca dane uviedol, že daň vyrubená daňovým priznaním, doručeným dňa 25.09.2014, bola vo výške 546,71 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala 6 996,68 Eur a rozdiel dane tak predstavuje sumu 6 449,97 Eur. 3. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2014/9, inter. č. faktúry 14/478, dátum dodania/vyhotovenia 31.08.2014, základ dane 31 934,- Eur, DPH 6 386,80 Eur, celková suma 38.320,80 Eur, vystavenej deklarovaným dodávateľom A. G., A. Y. XXXX/XX, XXX XX N. N., IČO: 34 989 561, DIČ: 1030243610, IČ DPH: Z. XXXXXXXXXX. Taktiež neuznal odpočítanie DPH z nákupu hnuteľného majetku - sedacej súpravy HILTON - 1 ks, ktorej nákup bol zaúčtovaný pokladničným dokladom č. S.XXX zo dňa 31.08.2014, na základe dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 26.08.2014 od dodávateľa KIKA Nábytok Slovensko, s. r. o. 4. Správca dane konštatoval porušenie § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Podľa správcu dane žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi A. G. neuniesol dôkazné bremeno, že deklarovaná obchodná transakcia sa realizovala žalobcom tvrdeným spôsobom, pretože správcovi dane sa s deklarovaným dodávateľom nepodarilo skontaktovať a nepodarilo sa preveriť obchodnú transakciu mimo účtovných a daňových dokladov žalobcu. Správca dane zároveň uznal, že bola vykonaná fyzická ohliadka priestorov areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce, ktoré mali byť dodané deklarovaným dodávateľom A. G., boli vykonané, ale podľa správcu dane nebolo preukázané dodanie zo strany deklarovaného dodávateľa predložením účtovných a daňových dokladov za príslušné zdaňovacie obdobie, pretože deklarovaný dodávateľ bol nekontaktný. Pokiaľ išlo o nákup hnuteľného majetku, sedacej súpravy, táto sa nenachádzala v Zozname drobného majetku za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014, ktorý bol žalobcom správcovi dane predložený. Ani iným spôsobom sa nepreukázalo, že by tento majetok mal žalobca vo svojom areáli a používal ho na účely svojho podnikania. 5. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101548855/2018 zo dňa 10.08.2018 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu, nesprávne zisteného skutkového stavu a ďalej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane a uviedol, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov (faktúr), ktoré predložil daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry iba predložením faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Dôkazné bremeno je preto na strane daňového subjektu a správca dane vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt. 8. Poukázal aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09, ako aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011. Podľa žalovaného nepostačovalo, ak žalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia a faktúrou, pretože toto nebolo dostatočným dôkazom, ktorý by preukazoval uskutočnenie zdaniteľných plnení. Poukázal na to, že ani na základe opakovaného predvolania sa A. G. k správcovi dane nedostavil, a týmto dodávateľom neboli predložené žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie prác. Ani napriek výzve daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že k dodaniu prác došlo dodávateľom A. G.. Samotná existencia faktúry, na ktorej je daň uvedená, pokiaľ nie je podložená reálnym dodaním prác, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. 9. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru alebo služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, a z tohto titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu tovaru alebo služieb), až následne k vystaveniu faktúry, a len v takom prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie služby alebo tovaru sa neuskutoční (daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 Zákona o DPH), právo na odpočítanie dane nevzniká. 10. Podľa žalovaného boli závery správcu dane aj v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/14/2019, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že platiteľ pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane iba predloženie faktúry a dodacích listov. 11. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 44, § 45 a § 46 Daňového poriadku, daňovú kontrolu a dokazovanie vykonával v úzkej súčinnosti so žalobcom a postupoval aj v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keď nebral do úvahy len doklady - faktúry predložené daňovým subjektom, ale vykonal k prevereniu zdaniteľných plnení aj dokazovanie. Za podstatné žalovaný považoval to, že u deklarovaného dodávateľa A. G. uskutočnenie zdaniteľných plnení nebolo preukázané a daňový subjekt na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom preukázali, daňový subjekt (teda žalobca) žiadne dôkazy (ktoré by preukázali reálnosť deklarovanej obchodnej transakcie) nepredložil. Podľa žalovaného tak žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno. 12. Správca dane nerozširoval ani splnenie podmienok nad rámec zákona. Požadoval predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení deklarovaným spôsobom. Správca dane ani neaplikoval ustanovenie § 69 ods. 14 Zákona o DPH o ručení za daň, na ktoré v odvolaní žalobca poukazoval. 13. Vo vzťahu k nákupu hnuteľného majetku - sedacej súpravy žalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že tento drobný majetok by mal žalobca zaradený do svojho majetku a nepreukázal tak ani jeho použitie na dodávky tovaru a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na závery z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, podľa ktorých pri uplatňovaní nároku na odpočítanie DPH musí principiálne existovať priama väzba medzi jednotlivým prijatým zdaniteľným plnením (kúpeným tovarom alebo prijatou službou) a poskytnutým plnením. Prijaté plnenia musia byť priamo obsiahnuté v poskytovaných zdaniteľných plneniach a predstavujú všeobecný náklad súvisiaci s plneniami na výstupe. V prípade, ak platiteľ uplatňuje plný nárok na odpočítanie dane, mal by byť schopný preukázať priamu a bezprostrednú väzbu s poskytnutým zdaniteľným plnením, pri ktorom mu zákon umožňuje odpočítanie dane. 14. Žalobca v prejednávanom prípade ale nijako nepreukázal, že nakúpený drobný majetok bol súčasťou jeho majetku a bol používaný na dodávky tovaru a slúži v rámci jednotlivých predmetov jeho činnosti. Zoznam drobného majetku, ktorý daňový subjekt správcovi dane predložil, takýto majetok neobsahoval. Tvrdenie, že drobný majetok použil v rámci obchodných činností, daňový subjekt ničím nepredložil. Predložené e-maily, ktoré mali slúžiť ako potvrdenia o recyklácii príslušného drobného majetku, správca dane správne vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz preukazujúci, že tento majetok bol zahrnutý žalobcom do jeho podnikania a bol použitý na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Ani miestnym zisťovaním, vykonaným priamo v prevádzkových priestoroch daňového subjektu, nebolo preukázané, že by tento majetok bol využívaný na dodávky tovarov a služieb. Tieto skutočnosti neboli preukázané ani operatívnou evidenciou majetku, predloženou v rámci miestneho zisťovania, pretože táto obsahovala len všeobecný popis majetku s množstvom, bez akýchkoľvek identifikačných prvkov jednotlivých zložiek majetku. 15. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu doklady, ktoré by boli nad rámec zákona. Bolo na daňovom subjekte, aby preukázal, že nakúpený drobný majetok na základe výdavkového pokladničného dokladu použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Takýto dôkaz však predložený nebol. Žalovaný opäť zdôraznil, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a primárne je nevyhnutné uniesť ho na jeho strane. Je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. 16. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. 17. Žalobca namietal, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 18. Žalobca sa nestotožnil so závermi daňových orgánov, že faktúry od dodávateľa A. G. boli síce vystavené, avšak na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení tak, ako to predmetné faktúry deklarovali, a teda že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH. 19. Žalobca poukázal na to, že fakturované služby a tovary mu fakticky boli dodané, čo preukázal všetkými jemu dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Dodanie si správca dane mohol overiť v rámci výkonu daňovej kontroly prostredníctvom miestneho zisťovania, na ktoré bol aj žalobcom vyzvaný. Vykonaním miestneho zisťovania bolo jasne preukázané, že práce boli vykonané, resp. tovar bol dodaný, čo správca dane aj potvrdil vo svojom vyjadrení na strane 16 rozhodnutia. 20. Na jednej strane je zrejmé, že zo strany žalobcu bola preukázaná existencia zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom (v obchodnoprávnych vzťahoch sa nevyžaduje pre uzatvorenie zmluvy písomná forma, ale postačuje ústna), faktické dodanie tovaru, čím žalobca naplnil predpoklady výslovne vyžadované Zákonom o DPH. Na druhej strane stoja len pochybnosti a závery žalovaného. Tieto okolnosti sa vyslovene týkajú objektívnych skutočností na strane daňového subjektu A. G., ktoré žalobca nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť a tieto skutočnosti nevyvracajú ani skutočnosti osvedčené listinami, ktoré boli žalobcom predložené, ani skutočnosti zistené z výpovedí osôb v daňovom konaní a miestnym zisťovaním. Žalovaný sa podľa žalobcu dostal do dôkaznej núdze. 21. Ďalej žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008, kde súd vyjadril, že správca dane napríklad nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom a nie je v žiadnom prípade oprávnený uskutočňovať výsluch svedkov bez oznámenia tohto úkonu daňovému subjektu a podobne. 22. Žalobca nemôže zodpovedať za to, že iný daňový subjekt si neplní svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, ako napríklad viesť účtovníctvo alebo podávať daňové priznanie, prípadne komunikovať so správcom dane. 23. Žalobca znáša dôkazné bremeno len vo vzťahu ku skutočnostiam, ktorých preukázanie mu zákon výslovne ukladá, všetky ostatné skutočnosti musí preukazovať správca dane a žalovaný, a v tomto smere znášajú vlastné dôkazné bremeno. 24. Podľa žalobcu tovar zo strany dodávateľa bol dodaný, o čom predložil všetky doklady v súlade s platnou legislatívou, a ktoré mal k dispozícii. Bolo preukázané, že splnil všetky taxatívne vymedzené podmienky uvedené v Zákone o DPH a dôkazy boli spochybnené len tvrdením, že dodávateľ so správcom dane nekomunikuje, a tým nie je možné overiť dodanie prác z jeho strany. 25. Žalobca ďalej poukázal na to, že v Zákone o DPH je transponovaná Smernica Rady č. 2006/112/ ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v znení Smernice Rady č. 2006/138/ES zo dňa 19.12.2006, ktorej výklad podáva Európsky súdny dvor (ďalej aj „ESD“) vo viacerých svojich rozsudkoch, ktoré sú plne aplikovateľné na jeho prípad a majú praktický vplyv na posúdenie DPH transakcií v Slovenskej republike, nakoľko obsahujú všeobecné zásady obozretnosti a konania kupujúceho/ odberateľa s riadnou starostlivosťou v súlade s činnosťou dodávateľa. V tejto súvislosti poukázal na závery ustálenej judikatúry ESD týkajúcej sa práva na odpočítanie DPH, konkrétne vyplývajúcej z rozhodnutí ESD vo veciach C-80/11, O. a W. zo dňa 21.06.2012 a C-285/11, N. I. zo dňa 06.12.2012. Žalobca uviedol, že netvrdí, že došlo k akémukoľvek podvodnému konaniu v reťazci dodania tovaru, avšak len reaguje na závery o tom, že zistenie nekontaktnosti dodávateľa nezakladá nedôveryhodnosť samotného žalobcu. 26. Preverovanie dodávateľa žalobcu a jeho predchádzajúcich dodávateľov je nad rámec toho, čo má žalobca vo vzťahu k svojej daňovej povinnosti vôbec skúmať a dokazovať. Žalobca si svojich dodávateľov ešte pred realizovaním obchodu kontroluje prostredníctvom internetového portálu finančnej správy v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, ktorý poukazuje na rizikových obchodných partnerov. V čase uzatvárania a realizovania obchodu sa obchodný partner A. G. v tomto zozname nenachádzal a žalobca si tak splnil svoju povinnosť vo vzťahu k prevencii rizikových obchodov. 27. Ďalej žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 152 Ústavy SR. Namietal, že predložil všetky dostupné doklady, sám inicioval úkony na správne zistenie skutkového stavu, predloženie ďalších dôkazov, nad rámec dokladov podľa citovaných ustanovení Zákona o DPH, sa žalovaný dožadovať nemôže, pretože sa týmto dostane do rozporu s Ústavou SR. 28. Vo vzťahu k neuznaniu nároku na odpočítanie dane z pokladničného dokladu č. S.XXX zo dňa 31.08.2014 žalobca uviedol, že o výdavkovom pokladničnom doklade účtoval, a to priamo do spotreby, tento doklad bol súčasťou analytickej evidencie a tiež záznamov DPH vedených podľa Zákona o DPH. Je zrejmé, že žalobca prevádzkuje športovo-rekreačné zariadenie spolu so službami ubytovacieho a pohostinského charakteru, v rámci ktorých tento drobný majetok využíva. 29. Skutočnosť, že majetok nebol zahrnutý do zoznamu drobného majetku, nepodmieňuje právo na odpočítanie dane v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, nakoľko z činnosti žalobcu vyplýva priama bezprostredná väzba s poskytovaním jeho zdaniteľných plnení a povinnosť viesť drobný majetok v tomto prípade zákon neukladá. 30. Podľa žalobcu v rozhodnutiach absentuje logické a dostatočné odôvodnenie, prečo daňové orgány neakceptovali argumentáciu žalobcu v tom smere, že v danom prípade nie je potrebná a zákonom vyžadovaná evidencia drobného majetku, keďže výdavky boli účtované priamo do spotreby a boli aj súčasťou analytickej evidencie. Daňové orgány iba stroho vyhodnotili, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nakúpený drobný majetok je súčasťou jeho majetku, a že bol používaný na dodávky tovarov a služieb v rámci jednotlivých predmetov jeho činností. 31. Žalobca tak namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia v rozhodnutiach daňových orgánov s tým, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie. Poukázal ďalej na požiadavky nastavené vo vzťahu k preskúmateľnosti a riadnemu odôvodneniu rozhodnutí. Rozhodnutia daňových orgánov označil za arbitrárne, nakoľko rezignovali na akékoľvek jeho oprávnené záujmy. Podľa jeho názoru sa daňové orgány nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami, a preto sú ich rozhodnutia nepreskúmateľné. 32. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi A. G. uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že nebolo preukázané, že práce boli dodané dodávateľom deklarovaným na predložených dodávateľských faktúrach. Správca dane si v predmetnom prípade splnil svoju dôkaznú povinnosť a ťažisko dôkazného bremena bolo na žalobcovi ako na daňovom subjekte. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca k výkonu daňovej kontroly, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Zaobstarané dôkazy hodnotil správca dane jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, pričom práve žalobca nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo deklarovaným dodávateľom, a to aj napriek tomu, že správca dane v priebehu daňovej kontroly umožnil žalobcovi predložiť dôkazy a vyzval ho na ich predloženie. 33. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy, splnenie ktorých musí byť preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Boli vystavené len odberateľské faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že práce dodal práve dodávateľ A. G. uvádzaný na faktúre, a tým nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle Zákona o DPH ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie DPH. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. 34. Faktúry predložené v rámci daňovej kontroly dokumentujú účtovné prípady, ale nepreukazujú reálnu stránku veci. Boli preverené aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj nárok uplatnený žalobcom v podanom daňovom priznaní. Okrem faktúr žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce a dokumentujúce obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľom, na ktoré bol vyzvaný. Bola preukázaná len formálna stránka účtovnej operácie. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákona stanovil. Platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať reálne uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena odkázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016 a na rozsudok sp. zn. 3Sžf/65/2015 zo dňa 19.10.2016. Vo vzťahu k postaveniu daňového subjektu a jeho povinnostiam v daňovom konaní poukázal žalovaný na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 a na závery v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, ako aj na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR v rozhodnutiach sp. zn. 9Afs/60/2012 a sp. zn. 2Afs/24/2007. 35. K poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-285/11, na ktoré žalobca poukázal v správnej žalobe, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, je evidentné, že tieto neboli založené na tvrdeniach, že došlo k daňovému podvodu, ale závery boli založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane postavil svoje rozhodnutie na tom, že nebolo preukázané dodanie prác deklarovaným dodávateľom A. G. a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vo veci splnenia podmienok pre odpočítanie dane. 36. Vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane z výdavkového pokladničného dokladu žalovaný uviedol, že správca dane preveroval nárok uplatnený žalobcom, teda či došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal, že drobný majetok, nakúpený výdavkovým pokladničným dokladom, bol súčasťou jeho majetku a bol používaný na dodávky tovarov a služieb, ako to stanovuje Zákon o DPH, ako jednu z podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Okrem výdavkového pokladničného dokladu a jeho zaúčtovania v účtovníctve a uvedenia do záznamov DPH nepreukázal žalobca použitie tohto majetku na dodávky tovarov a služieb. 37. Samotné tvrdenie, že žalobca prevádzkuje športovo-rekreačné zariadenie, v ktorom je nakúpený majetok použiteľný, zostalo iba vyhlásením, bez predloženia akýchkoľvek dokladov, ktoré by bolo možné overiť, a ktoré by splnenie podmienok pre odpočítanie dane preukázali. Predložený zoznam drobného majetku a ani potvrdenia o recyklácii v spojení s miestnym zisťovaním nepostačovali na to, aby deklarovaná skutočnosť bola preukázaná. 38. Podľa žalovaného rozhodnutia boli riadne odôvodnené, žalovaný a aj správca dane sa vysporiadali so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, vrátane námietok uvedených v odvolaní, získané dôkazy boli presvedčivo a správne vyhodnotené a rozhodnutia tak náležite odôvodnené. Daňové orgány postupovali v súlade s ústavou, ako aj so zákonom s tým, že nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú námietku daňového subjektu, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku, a tak žalovaný, ako aj správca dane, pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí takýmto spôsobom postupovali a v dostatočnej miere svoje rozhodnutia odôvodnili. Bol dostatočne zistený skutkový stav a bolo vykonané aj správne právne posúdenie. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol. 39. V replike žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a všetkých dôvodoch, ktoré sú v nej uvedené, pričom k vyjadreniu žalovaného neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti. 40. Žalovaný nevyužil právo podania dupliky. 41. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 107 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), preto rozsudok verejnej vyhlásil podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 12.06.2019 s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu zverejnené dňa 04.06.2019. 42. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto správnou žalobou napadnuté rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 43. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH; predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 44. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 45. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 46. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 47. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. 48. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 49. Prvú žalobnú námietku žalobcu, týkajúcu sa neuznania odpočítania DPH z prijatej faktúry od deklarovaného dodávateľa A. G., považuje správny súd za dôvodnú. 50. Predmetom deklarovaného plnenia malo byť dodanie prác - opracovanie dubových prírezov, hobľovanie, brúsenie a manipulácia s drevenou hmotou. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal fyzickú ohliadku areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce boli vykonané, ale nebolo preukázané dodanie prác zo strany dodávateľa predložením účtovných a daňových dokladov. Podľa správcu dane bolo spochybnené, že práce dodal deklarovaný dodávateľ. 51. Správca dane poukázal na to, že deklarované plnenia sa snažil preveriť u deklarovaného dodávateľa A. G.. Predvolania č. 103211817/2016 zo dňa 25.05.2016 a č. 104277440/2016 zo dňa 11.11.2016 sa správcovi dane na známu adresu uvedeného deklarovaného dodávateľa nepodarilo doručiť a zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. 52. Správca dane následne požiadal o predvedenie uvedenej osoby Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici žiadosťou č. 104402770/2016 zo dňa 05.12.2016. A. G. nebol predvedený z dôvodu, že sa na známej adrese jeho pobytu nenachádzal a obyvatelia domu nemali žiadnu vedomosť o tom, že by sa takáto osoba v dome vôbec mala nachádzať. 53. Podľa správneho súdu vo vzťahu k tomuto deklarovanému dodávateľovi prijaté závery správcu dane neobstoja. Správca dane uznal splnenie formálnych zákonom vyžadovaných podmienok - predloženie dokladov zo strany žalobcu, konkrétne faktúry so zákonom požadovanými náležitosťami. Zároveň konštatoval na základe zistení z fyzickej ohliadky areálu žalobcu, že deklarované plnenia boli realizované. Podľa správcu dane ale nebolo preukázané, že plnenia boli realizované deklarovaným dodávateľom, pretože tento je nekontaktný. Zdokladované zistenie nekontaktnosti u deklarovaného dodávateľa podľa správcu dane vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Zároveň správca dane konštatoval, že ak nemožno overiť u deklarovaného dodávateľa doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom, sú tieto doklady nepreukázané. Žalovaný sa s týmito závermi správcu dane stotožnil. 54. Podľa správneho súdu v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku popísané skutočnosti, a ich vyhodnotenie daňovými orgánmi, sami o sebe nepostačujú pre akceptovanie záveru, že daňové orgány spochybnili, že deklarovaná obchodná transakcia sa stala žalobcom deklarovaným spôsobom. Za podstatné správny súd považuje to, že ani správca dane a ani žalovaný nespochybnili reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda v tomto prípade neboli zo strany žalobcu splnené len formálne podmienky uplatňovaného daňového nároku, nakoľko existencia materiálneho plnenia nebola spochybnená. Samotný správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonal fyzickú ohliadku priestorov areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce boli vykonané. Zároveň nešlo ani o prípad, že by deklarovaný dodávateľ sám poprel dodanie plnení a vystavenie faktúry. Podľa správneho súdu nemožno u daňového subjektu vyvodzovať zodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a za prípadné neplnenie jeho účtovných a daňových povinností. Samotná nekontaktnosť osoby deklarovaného dodávateľa, a s tým súvisiace nepredloženie daňových a účtovných dokladov, na prelomenie žalobcovho tvrdenia o reálnosti deklarovaných obchodných prípadov v tomto prípade preto podľa správneho súdu nepostačuje. Daňové orgány nezistili a neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom vyvracali tvrdenie daňového subjektu o tom, že práce boli dodané deklarovaným dodávateľom, prípadne že by konanie bolo poznačené podvodom alebo zneužitím práva a že by žalobca o účasti na takomto konaní vedel alebo mohol vedieť. 55. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôrazňoval, že nepostačuje len predloženie faktúry, pretože predloženie faktúry bez podloženia reálnym dodaním prác nepostačuje, táto jeho argumentácia je nepoužiteľná na prípad žalobcu, keď dodanie deklarovaných plnení (služieb) - to že boli uskutočnené v areáli žalobcu, nebolo správcom dane spochybnené a sám správca dane konštatoval, že tieto boli dodané. 56. Nedostatky rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k posúdeniu nároku na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom A. Kontúrom neboli odstránené ani v odvolacom konaní žalovaným. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a naviac neuviedol žiadne iné úvahy, ktoré by nasvedčovali správnosti záverov prijatých správcom dane. 57. Správny súd rešpektuje opakovane vyslovené závery Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, vo vzťahu k preukázaniu formálnych ako aj materiálnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH, ako aj vo vzťahu k presúvaniu dôkazného bremena na daňový subjekt, ak správca dane spochybní tvrdenia daňového subjektu. Keďže na tieto závery poukazoval žalobca a najmä žalovaný, správny súd nepovažuje za potrebné ich v podrobnostiach opakovať. Správny súd ale zdôrazňuje, že každú vec je potrené vyhodnocovať s ohľadom na jej konkrétne skutkové okolnosti, čo zahŕňa aj aplikáciu uvedených záverov na konkrétny prípad. 58. Druhú žalobnú námietku, týkajúcu sa neuznania nákupu hnuteľného majetku - sedacej súpravy, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Pri preverení používania drobného hmotného majetku správca dane vychádzal zo Zoznamu drobného majetku v období od 01.01.2010 do 31.12.2014, ktorý žalobca ako evidenciu drobného majetku predložil správcovi dane. 59. Správca dane následne vykonal konfrontáciu Zoznamu drobného majetku a majetku, ktorého nákup bol preukazovaný výdavkovým pokladničným dokladom a potvrdením o nákupe vyhotoveným elektronickou registračnou pokladnicou, a dospel k záveru, že majetok nakúpený v zmysle uvedeného pokladničného dokladu sa v zozname majetku žalobcu nenachádza. Žalobca tento majetok nemal zaradený do podnikania, podľa správcu dane sa nejednalo o majetok žalobcu, ktorý by bol použitý na dodávky tovarov a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a preto podľa správcu dane žalobca nemal právo na odpočítanie dane. 60. Žalobca ako dôkaz slúžiaci k preukázaniu používania nakúpeného majetku sám predložil Zoznam drobného majetku, v ktorom majetok, z nákupu ktorého uplatňoval právo na odpočítanie DPH v auguste 2014, uvedený nebol. Žalobca sa v priebehu administratívneho konania, a ani v správnej žalobe, k spôsobu zostavenia uvedeného zoznamu a k jeho prípadnej neúplnosti nijako nevyjadril a nič v tomto smere neobjasnil. Správca dane, a ani žalovaný, nemali dôvod mať akékoľvek pochybnosti o tom, že Zoznam drobného majetku predložený žalobcom je neúplný, alebo že neodráža skutočný stav. 61. Daňové orgány nespochybnili, že žalobca disponuje dokladmi preukazujúcimi nákup majetku a ich zaradenie do evidencie DPH. Tieto skutočnosti ale predstavujú formálnu stránku uplatňovaného nároku na odpočet DPH. 62. Daňové orgány svoje rozhodnutia založili na závere, že žalobca nepreukázal splnenie materiálnej stránky uplatňovaného nároku na odpočet DPH, a to použitie nakúpeného majetku v rámci svojho podnikania na uskutočnenie dodávok tovarov a služieb. 63. Je nepochybné, že podnikateľská činnosť žalobcu je rozmanitá a nakúpený majetok by mohol byť využiteľný pri realizácii jeho podnikateľskej činnosti. Zároveň je ale potrebné uviesť, že ide o majetok všeobecne použiteľný - aj pre potreby realizácie inej podnikateľskej činnosti, prípadne domácnosti. Nešlo teda o taký majetok, ktorý by z hľadiska účelu jeho použitia bol viazaný len na určitý druh podnikateľskej činnosti alebo na špecifický druh prevádzky. 64. V záujme zabránenia ľahkej zneužiteľnosti uplatňovania daňových nárokov je potom namieste, aby daňové orgány prísne dbali na preukázanie materiálnych podmienok odpočítania DPH. V opačnom prípade by mohli daňové subjekty účtovať o akýchkoľvek nákupoch rôznych tovarov a uplatňovať si odpočty DPH. 65. Žalobca sám predložením Zoznamu drobného majetku vytvoril určitý stupeň preukázania skutkového stavu podloženého dôkazom. O správnosti a úplnosti tohto dôkazu daňové orgány, ako už bolo vyššie uvedené, nemali dôvod pochybovať. Následná obrana žalobcu tým, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, a ani interného predpisu, mu nevyplýva povinnosť viesť evidenciu drobného majetku, je potom účelová. Ako už bolo uvedené, žalobca nijako neobjasnil vedenie uvedeného zoznamu majetku a jeho prípadnú neúplnosť. V priebehu administratívneho konania predkladal aj ďalšie dôkazy, a to potvrdenia o recyklácii, ktorými malo byť preukázané, že majetok reálne používal a bol odovzdaný na recykláciu. V správnej žalobe vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto dôkazu zo strany daňových orgánov nič konkrétne nenamietal. Taktiež nič konkrétne nenamietal vo vzťahu k vyhodnoteniu predloženej „Operatívnej evidencii za apartmánové domy č. 1 - 5, recepciu, bowling, práčovňu, dvojdom, spoločenskú miestnosť, reštauráciu, salaš, domček, chatku 7 a 8, dielňu, areál a halu“, ktorú predložil pri miestnom zisťovaní dňa 02.11.2017. 66. Závery daňových orgánov vo vzťahu k neuznaniu odpočítania DPH z nákupu hnuteľného majetku preto správny súd s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považuje za správne. 67. Aj keď správny súd neuznal všetky žalobné námietky žalobcu, pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa v celom rozsahu, pretože daňové orgány rozhodli o vyrubení dane (správca dane), resp. o potvrdení rozhodnutia (žalovaný) jedným výrokom. 68. V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok na odpočítanie DPH z faktúry od deklarovaného dodávateľa A. G. a pri jeho posúdení zohľadniť závery správneho súdu uvedené v tomto rozhodnutí. 69. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.