Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/128/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200710 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200710.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, N. L., U., prechodne bytom Y. XXX/XX, XXX XX Z. Z., právne zast.: JUDr. Ján Krnáč, Nám. SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37 894 692, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BB2-147-003/2018-SK zo dňa 18.10.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-1949-009/2018-PP zo dňa 13.08.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, ako orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodlo, že žalobcovi podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) zamieta žiadosť účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania, podanú na Oddelení cudzineckej polície PZ dňa 20.06.2018 v súlade s § 34 ods. 12 s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. i) zákona o pobyte cudzincov. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, nakoľko správny orgán v súlade s povinnosťou ustanovenou v § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“) zaslal účastníkovi konania (ďalej aj „žalobca“) dňa 17.07.2018 výzvu k uplatneniu práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Túto výzvu účastník konania prevzal dňa 23.07.2018. Vyjadrenie k podkladu rozhodnutia účastníka bolo správnemu orgánu doručené dňa 01.08.2018. Vo vyjadrení účastník konania uvádza, že po preverení krokov svojho súčasného zamestnávateľa M., s. r. o. a informovaní sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici zistil, že zo strany zamestnávateľa nebol vykonaný nevyhnutý krok a to konkrétne, že zamestnávateľ nepožiadal o preverenie možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a preto úrad práce nemohol posúdiť a rozhodnúť inak, ako negatívne. Ďalej účastník konania uviedol, že zamestnávateľ obratom dňa 25.07.2018 nedostatok napravil a zverejnil ponuku na voľnú pracovnú pozíciu. 3. Orgán verejnej správy prvého stupňa po preskúmaní skutočností uvedených vo vyjadrení účastníka konania skonštatoval, že v konaní postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní a zákonom o pobyte cudzincov. Na základe podania účastníka konania zo dňa 20.06.2018 v súlade s § 34 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov požiadal príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Podľa § 21b ods. 1 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici (ďalej aj „Úrad práce“ alebo „úrad“) vydal potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahovalo nesúhlas s jeho obsadením. 4. Podľa ust. § 34 ods. 12 s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar žiadosť o obnovenie na prechodný pobyt zamietne, ak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydal potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta. Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas, alebo nesúhlas s jeho obsadením, príslušný Úrad práce vydá podľa § 21b ods. 4 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti. 5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-147-003/2018-SK zo dňa 18.10.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, spoľahlivo zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti. Nakoľko účastník konania vo svojom odvolaní uviedol, že Úrad práce môže svoje súhlasné stanovisko vydať len na základe novej žiadosti prvostupňového správneho orgánu, požiadal o opätovné vyžiadanie si stanoviska príslušného Úradu práce. Žalovaný zaslal dňa 25.09.2018 na Úrad práce žiadosť o poskytnutie informácie, či na svojom nesúhlasom stanovisku č. BB2/RSpZ/ZAM/2018/13252 vydanom dňa 26.06.2018 naďalej trvá. V tejto súvislosti úrad práce oznámil, že zamestnávateľ STRUIX, s. r. o. písomne neoznámil Úradu práce voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku najmenej 20 pracovných dní pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, čím došlo zo strany zamestnávateľa k porušeniu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe týchto skutočností úrad práce uviedol, že nemal zákonné možnosti prehodnotiť svoje nesúhlasné stanovisko na kladné. 6. Žalovaný mal preto zato, že zákonodarca v danej veci nedovoľuje správnemu orgánu v prípadoch, keď príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá potvrdenie s nesúhlasným stanoviskom iný postup, ako zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom zamestnania, čo je aj prípad žalobcu. 7. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 8. Žalobca namietal, že z hmotnoprávneho hľadiska vo veci konajúce správne orgány síce aplikovali zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov zákonným spôsobom, avšak právne posúdenie prípadu bolo vykonané na základe nesprávneho výkladu a aplikácie týchto právnych noriem. Zároveň uviedol, že zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica sa jednalo o neurčitý právny úkon, ktorý vzhľadom na svoju nezrozumiteľnú, neurčitú a nepreskúmateľnú povahu a obsah nebol spôsobilý nastoliť v nich práva a povinnosti, prípadne vznik právnych vzťahov predpokladaný právnym poriadkom, pre riadny a náležitý právny úkon obdobného charakteru. Namietanú vadnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa konštatoval podľa jeho názoru aj druhostupňový orgán vo svojom podaní z 25.09.2018, ktorým sa obrátil na ÚPSVaR Banská Bystrica s dožiadaním, aby uviedol konkrétne dôvody, ktoré by potvrdzovali porušenie zákonných podmienok zo strany účastníka konania, resp. zamestnávateľa. 9. Žalobca zároveň uviedol, že disponoval informáciami, že zamestnávateľ priebežne komunikoval s úradom, pričom bol ubezpečený o tom, že voľné pracovné miesto na pozíciu programátora bude môcť obsadiť žiadateľom o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Súčasne uviedol, že účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, v akomkoľvek štádiu konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i celkovému spôsobu prípravy podkladov a môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Mal za to, že povinnosťou správneho orgánu je poskytnúť možnosť vyjadriť sa k podkladom, pričom tak musí urobiť včas, t. j. pred vydaním rozhodnutia a musí ísť o úplnosť zistenia podkladov, kedy sa účastník môže vyjadriť k tomu, či boli vykonané všetky dôkazy, ktoré považuje za dôležité pre správne rozhodnutie vo veci. 10. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a aby potvrdil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe doručeného nesúhlasného potvrdenia Úradu práce k obsadeniu voľného pracovného miesta žalobcom, bola následne zo strany prvostupňového správneho orgánu žiadosť o obnovenie prechodného pobytu zamietnutá podľa § 33 ods. 6 písm. i) zákona o pobyte cudzincov a nie ako mylne uvádza žalobca, že bolo použité a zamenené správnym orgánom z ust. § 33 ods. 6 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň dal do pozornosti ust. § 21 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého pri obnovení prechodného pobytu na účel zamestnania je zamestnávateľ povinný splniť povinnosť podľa prvej vety najmenej 20 pracovných dní pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu a pri obnovení prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania najmenej 15 dní pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Žalobca svoju žiadosť podal na prvostupňovom správnom orgáne dňa 20.06.2018 a zamestnávateľ si uvedenú podmienku splnil až 24.07.2018, na základe čoho bolo zo strany úradu práce vydané nesúhlasné potvrdenie. Uvedený nedostatok bolo možné konvalidovať podaním novej žiadosti a zároveň 20 dní pred podaním novej žiadosti zverejniť zo strany zamestnávateľa voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku. Zároveň žalovaný uviedol, že dňa 25.09.2018 žiadal Úrad práce či trvá na svojom nesúhlasom potvrdení o možnosti obsadenia pracovného miesta žalobcom, avšak v žiadnom prípade daným listom nekonštatoval vadu potvrdenia Úradu práce, ale vyhovel požiadavke žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní, voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, aby správny orgán opätovne požiadal Úrad práce o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta žalobcom. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že nemal povinnosť opätovne žiadať Úrad práce o prehodnotenie stanoviska, žiadosti vyhovel v rámci zásady súčinnosti s účastníkom konania. Žalovaný zároveň uviedol, že zákonodarca v danej veci nedovoľuje správnemu orgánu v prípadoch, keď príslušný úrad práce vydá potvrdenie s nesúhlasným stanoviskom iný postup, ako zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom zamestnania, čo je aj žalobcov prípad. 11. Žalobca právo repliky nevyužil. 12. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preto rozsudok verejne vyhlásil oznámením času a miesta jeho vyhlásenia podľa § 137 ods. 4 SSP. 13. Správny súd preskúmal správou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP ju zamietol z ďalej uvedených dôvodov. 14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. Zákona o pobyte cudzincov; cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. 17. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov; občanom Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu. 18. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov; štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. 19. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. 20. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania, na účel zamestnania, na účel štúdia, na účel osobitnej činnosti, na účel výskumu a vývoja, na účel zlúčenia rodiny, na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte. 21. Podľa § 34 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar pri obnovovaní pobytu podľa § 23 ods. 1 vyžiada písomne od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. K žiadosti o vydanie potvrdenia podľa predchádzajúcej vety policajný útvar priloží kópiu časti žiadosti o obnovenie pobytu, v ktorej sú osobné údaje žiadateľa, a kópiu dokladov preukazujúcich účel pobytu. 22. Podľa § 34 ods. 12 Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5 23. Podľa § 33 ods. 6 písm. i) Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak i) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá potvrdenie podľa odseku 3, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta, 24. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákona č. 5/2004“) zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nemôže štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) až e) dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, môže dočasne prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. b) na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi v zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa § 12 písm. ai). Agentúra dočasného zamestnávania nesmie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa druhej vety v rámci udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi. 25. Podľa § 21b ods. 1 zákona č. 5/2004; úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. 26. Žalobca žiadosťou č. PPZ-HCP-BB5-1949/2018-47 žiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom zamestnania. Prílohou jeho žiadosti bolo jeho povolenie na pobyt č. RK6490152 a pas č. J. spolu s pracovnou zmluvou zo dňa 03.11.2016 a dodatkom k tejto pracovnej zmluve zo dňa 30.05.2018. Žalobca zároveň priložil čestné vyhlásenie o nájomnej zmluve v priestoroch bytového domu č. XX na Y. ulici v Z. Z., spolu s výpisom vlastníctva. Súčasťou spisového materiálu bolo aj potvrdenie o možnosti obsadenia pracovného miesta pre účely získania jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie č. BB2/RSpZ/ZAM/2018/13252 zo dňa 26.06.2018 vydaného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ktorým v zmysle § 21b ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. na základe posúdenia aktuálnej situácie na trhu práce úrad vydal nesúhlas s obsadením nahláseného pracovného miesta pre účely jednotného povolenie na pobyt a zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny. 27. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že sám žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 31.07.2018 uviedol, že jeho zamestnávateľ M., s. r. o. priznal, že došlo k pochybeniu a to nevykonaniu nevyhnutného kroku k obnoveniu jeho prechodného pobytu a to v tom zmysle, že nepožiadal o preverenie možnosti obsadenia jeho pracovného miesta. Uviedol, že je pravdou, že jeho zamestnávateľ dňa 25.07.2017 tento nedostatok napravil a zverejnil ponuku na jeho pracovnú pozíciu, a preto sám žalobca v odvolaní žiadal, aby si orgán verejnej správy prvého stupňa, t. j. oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica opätovne vyžiadal stanovisko z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. 28. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že žalovaný na základe podaného odvolania opätovne požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica o vyjadrenie sa k svojmu nesúhlasnému stanovisku, nakoľko tento vydal nesúhlasné stanovisko s obsadením nahláseného pracovného miesta s konštatovaním, že účastník konania „nespĺňa niektorú podmienku ustanovenú zákonom“ a preto žalobca požiadal, aby sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyjadril k svojmu nesúhlasnému stanovisku zo dňa 26.06.2018 a skutočnosti, či naďalej trvá na svojom nesúhlasom stanovisku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. uviedol, že zamestnávateľ M., s. r. o. písomne oznámil voľné pracovné miesto ich počet a charakteristiku až dňa 24.07.2018, čiže menej ako 20 pracovných dní pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, nakoľko táto bola podaná dňa 23.06.2018. Z tohto dôvodu mal správny súd za to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemal zákonné možnosti prehodnotiť predmetné potvrdenie o možnosti obsadenia pracovného miesta pre účely získania jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie vydaného dňa 26.06.2018. 29. Z podanej žaloby zo dňa 08.11.2018 vyplýva, že žalobca nežiadal preskúmať opatrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň nejde o rozhodnutie, ktoré by nebolo možné samostatne preskúmať správnym súdom v zmysle § 6 ods. 2 SSP, nakoľko v zmysle § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutia alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. 30. Správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že žalobca mal vedomosť o dôvodoch, na základe ktorých vydal úrad práce nesúhlasné potvrdenie o možnosti obsadenia pracovného miesta a to na základe jeho komunikácie s úradom práce. Túto skutočnosť potvrdil aj návrh žalobcu, v ktorom uviedol, že komunikoval s príslušným úradom práce, ktorý mu ozrejmil, že jeho zamestnávateľ nepožiadal o preverenie možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a ponuku voľného pracovného miesta nezverejnil. Správny súd má za to, že teda v odvolacom konaní sa neobjavili žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný len dňa 25.09.2018 žiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici o vyjadrenie, či trvá na svojom nesúhlasom potvrdení o možnosti obsadenia pracovného miesta žalobcom. Z obsahu predmetnej listiny nevyplýva, žeby žalovaný konštatoval vadu potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale len vyhovel odvolacej požiadavke žalobcu a to aj napriek tomu, že nemá takúto povinnosť v zmysle zákonnej úpravy. 31. V zmysle § 33 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov má žalovaný zákonnú povinnosť zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania, ak úrad práce vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta. Správny súd má za to, že v danom prípade zákonodarca nedovoľuje správnu úvahu správneho orgánu v prípadoch, keď príslušný úrad práce vydá potvrdenie s nesúhlasným stanoviskom a teda v rámci správnej úvahy mu neumožňuje iný postup, ako zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom zamestnania, čo je aj tento prípad. 32. Z tohto dôvodu aj žalobná námietka o tom, že žalovaný sa snažil konvalidovať nedostatky konania dožiadaním adresovaným Úradu práce v zmysle § 44 správneho poriadku nepovažuje tento správny súd za dôvodnú. Z obsahu daného dožiadania jednoznačne vyplýva, že išlo len o overenie skutočnosti tvrdenej už v prvostupňovom konaní a to skutočnosti, či Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici naďalej trvá na svojom nesúhlasnom stanovisku. 33. V prejednávanej veci žalobca nastolil v správnej žalobe rozsah súdneho prieskumu tak, že žiadal preskúmať aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. 35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.