Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/142/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200780 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200780.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. P. XXX, XXX XX A., právne zastúpený advokátom: JUDr. Pavel Labáth, so sídlom Holíčska 13, 851 05 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/3452, O-501/2018 zo dňa 08.10.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 26.05.2016 o 16,00 hod. na stavbe objektu Nová Radvaň - obnova objektov, súp. č. XXXX, blok C, A. A. došlo k pracovnému úrazu poškodeného W. Y., nar. XX.XX.XXXX, keď vykonával práce pri zateplení fasády pre zamestnávateľa X. Y., živnostníka, na základe medzi nimi uzavretej dohody o vykonaní práce. Podľa klasifikácie úrazu poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Na základe oznámenia žalobcu Inšpektorátu práce Banská Bystrica dňa 21.12.2016, vykonal Inšpektorát práce v období od 01.02.2017 do 26.07.2017 u žalobcu a v spoločnosti LI MANAGEMENT, s. r. o., so sídlom Rudlovská cesta 2, Banská Bystrica, ktorá realizovala stavbu, vyšetrenie príčin vzniku pracovného úrazu. Žalobca dodával práce prostredníctvom ďalších zamestnancov, vrátane poškodeného W. Y. (syna žalobcu), na základe objednávky prác od objednávateľa LI MANAGEMENT, s. r. o. zo dňa 13.04.2016. Z vyšetrovania príčin závažného pracovného úrazu bol vyhotovený protokol, v ktorom boli uvedené zistené skutočnosti a nedostatky, v príčinnej súvislosti so vznikom predmetného pracovného úrazu. V protokole boli konštatované porušenia povinností, tak zo strany žalobcu ako zamestnávateľa poškodeného, ale aj zo strany LI MANAGEMENT, s. r. o., Banská Bystrica ako realizátora stavby (bolo predmetom iného správneho konania). 2. Inšpektorát práce Banská Bystrica, v správnom konaní o delikte, ktoré začalo 02.11.2017, po vysporiadaní sa s námietkami žalobcu vo veci, rozhodnutím č. k.: 313/17-1.0/pok/r.I.-2,IPBB-UPS/ KON/2017/2742 zo dňa 10.07.2018, uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000 Eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon č. 125/2006 Z. z.“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona o inšpekcii práce za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“) v nadväznosti na § 14 ods. 3 a článok 1.1. písm. a) prílohy č. 6 Vyhlášky č. 147/2013 Z. z. tým, že žalobca v tom čase ako zamestnávateľ umožnil dňa 26.05.2016 na stavbe N. T. - obnova objektov súp. č. XXXX (blok C) A. A. zamestnancovi W. Y., uzavretá písomná Dohoda o vykonávaní prác zo dňa 31.12.2015, vykonávať stavebné práce, konkrétne vŕtanie otvorov pre kotvy pri zateplení severnej štítovej steny z neúplného a nebezpečného pracovného fasádneho lešenia tak, že vŕtanie otvorov pre osadenie kotiev zatepľovacieho systému vykonával bez akéhokoľvek kolektívneho zabezpečenia, ochranného zábradlia proti pádu z výšky alebo bez osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu, z nedostatočne širokej drevenej foršty s rozmermi približne dĺžka 4 m, šírka 0,25 m a hrúbka 0,05 m, umiestnenej v úrovni siedmeho podlažia lešenia, následkom čoho došlo k jeho pádu z výšky cca 14 m na pevný hlinený terén. 3. Proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce podal žalobca odvolanie, v ktorom v zásade namietal, že sa nedopustil porušení, za ktoré bol sankcionovaný. Porušení sa dopustil zhotoviteľ stavby, ktorý mal svojho stavbyvedúceho, ktorého poveril konateľ zhotoviteľa. Namietal, že on nepreberal lešenie, ale konateľ zhotoviteľa, ktorý privolal lešenársku firmu 4 ESTATES, s. r. o., Banská Bystrica a po ukončení jeho montáže prevzal lešenie podpísaním odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu z 15.05.2016. Nemal odborné znalosti ohľadom lešení, nevedel, že nespĺňa nejaké požiadavky a už vôbec aké. 4. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/3452, O-501/2018 zo dňa 08.10.2018 odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica potvrdil. 5. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že Inšpektorát práce sa vysporiadal s námietkami účastníka konania a dospel k záveru, že za poškodenie zdravia W. Y. zodpovedá nie len jeho zamestnávateľ, t. j. žalobca ale aj realizátor stavby LI MANAGEMENT, s. r. o. Žalobcovi sa nevytýka vada lešenia, ale to, že ako zamestnávateľ bol povinný vytvoriť bezpečné podmienky pre výkon stavebných prác pre svojich zamestnancov. Zodpovednosti sa nemôže zbaviť, pretože mal vedomosť o stave lešenia, o potrebe jeho doplnenia a o tom, ako bolo lešenie doplnené na severnej štítovej stene po oboch stranách pevného kovového požiarneho rebríka nedostatočne širokými forštami nezabezpečenými proti pádu z výšky a napriek tomu určil prácu svojmu zamestnancovi na lešení bez zabezpečenia kolektívnymi alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Ťažká ujma na zdraví zamestnanca je v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu ako zamestnávateľa, čo zakladá správny delikt, za ktorý bol sankcionovaný. Konštatoval, že inšpektorát práce výšku uloženej pokuty odôvodnil, vrátane zohľadnenia rozhodujúcich kritérií. Pokuta bola uložená v minimálnej možnej, zákonom ustanovenej výške, preto ani odvolací orgán nebol oprávnený využiť moderačné oprávnenie a pokutu znížiť. 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodom vzniku pracovného úrazu bolo nespôsobilé lešenie, keď na podlaží, odkiaľ došlo k pádu W. Y. chýbalo vonkajšie zábradlie a nebola tam dostatočne široká podlaha lešenia. Stavebník neskontroloval riadne technickú a bezpečnostnú spôsobilosť lešenia, pričom lešenie prevzala spoločnosť LI MANAGEMENT, s. r. o., ako stavebník od spoločnosti 4 ESTATES, s. r. o., protokolárne dňa 15.05.2016 bez vznesenia námietok. Namietal, že za stav lešenia zodpovedal realizátor stavby, a nie on ako subdodávateľ. Všetky záležitosti ohľadne BOZP, koordinácie činnosti a kontroly BOZP na stavenisku patria do kompetencie spoločnosti, ktorá realizovala stavbu, resp. jej konateľa, prípadne stavbyvedúceho. Zo strany realizátora stavby spoločnosti LI MANAGEMENT, s. r. o. došlo k porušeniu § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 147/2013. Taktiež došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 2 citovanej Vyhlášky, ktorá ukladá stavebníkovi povinnosť práce prerušiť, ak je ohrozená osoba nevyhovujúcim technickým stavom konštrukcie. Zodpovedným subjektom je spoločnosť LI MANAGEMENT, s. r. o., ktorý sa dopustil porušenia v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 14 ods. 3 príloha 6 bod 1.1 písm. a) Vyhlášky č. 147/2013. Žalobca, ani jeho zamestnanci neboli a nie sú spôsobilí posudzovať, či je lešenie z technického, ale aj bezpečnostného hľadiska spôsobilé užívania. Do lešenia žiadnym spôsobom nezasahoval, nepodieľal sa na jeho stavbe, nezúčastňoval sa na jeho preberaní a odovzdávaní do užívania, nemá požadovanú odbornosť ohľadom podmienok užívania lešení, technických parametrov a zákonných požiadaviek spôsobilého lešenia. Nemôže byť teda subjektom zodpovedným za nevyhovujúci stav lešenia. Vo vzťahu k žalobcovi nie sú naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu, za ktorý bol sankcionovaný, keď tvrdil, že žiadnym spôsobom neporušil zákon a predmetného správneho deliktu sa nedopustil. Necíti žiadnu zodpovednosť za to, že lešenie nespĺňalo zákonom alebo inou právnou normou stanovené požiadavky. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v súlade so správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali relevantné stanovisko. Žalobca v žalobe zopakoval svoje odvolacie námietky a nepredložil žiadne nové dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zdôraznil, že žalobcovi nebola uložená pokuta za nevyhovujúci stav lešenia, ale za to, že ako zamestnávateľ umožnil svojmu zamestnancovi vykonávať pracovnú činnosť, stavebné práce z neúplného a nebezpečného fasádneho lešenia bez kolektívneho zabezpečenia, keď svojho zamestnanca nevybavil príslušnými ochrannými prostriedkami a neposkytol mu osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu z výšky. Žalobca mal pritom preukázateľne vedomosť o nevyhovujúcom stave lešenia. Porušenie povinností zo strany žalobcu bolo jednou z príčin vzniku pracovného úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Žalobcovi nebolo vytýkané, že bol zodpovedný za stav lešenia, ale to, že ak videl v akom úplnom a nebezpečnom stave je predmetné lešenie, pričom v minulosti vykonával takéto stavebné činnosti z postavených lešení na iných stavbách, musel aj bez akejkoľvek odbornej spôsobilosti na montáž a demontáž pracovných lešení rozpoznať, že pracovné podlahy so šírkou 25 cm bez akéhokoľvek kolektívneho, či osobného zabezpečenia proti pádu z výšky nie sú bezpečné pre výkon prace, a preto nemal dopustiť akúkoľvek pracovnú činnosť svojho zamestnanca na takomto lešení, pretože zamestnanec bol ohrozený pádom z výšky, k čomu aj došlo. Konštatoval, že pokuta bola uložená v minimálnej možnej výške. 8. Žalobca zároveň s podaním správnej žaloby navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok. Správny súd uznesením č. k. 23S/142/2018-84 zo dňa 12.03.2019 podľa § 188 SSP zamietol návrh, keďže žalobca neosvedčil jeho tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy v súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia. 9. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalovaný požiadal správny súd o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní, čo súd akceptoval a zároveň žalovaný súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. 10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že žalobca bol ubezpečený o tom, že lešenie spĺňa všetky náležitosti, že je na ňom kolektívne zabezpečenie, a preto ani nebol dôvod poskytovať zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu z výšky. Potvrdil, že žalobca viackrát predtým pracoval pri stavebných prácach na lešení, avšak to ešte neznamená, že poznal STN, čo sa týka náležitostí lešení. Zotrvával na stanovisku, že žalobca nie je zodpovedným subjektom zo spáchania správneho deliktu, za ktorý bol sankcionovaný. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 15. Predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), pri ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistí niektorý z dôvodov vymedzených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP. 16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 SSP, na čo by správny súd musel prihliadnuť ex offo, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 17. Medzi účastníkmi konania nebol sporný zistený skutkový stav, z ktorého vychádzali orgány verejnej správy oboch stupňov pri rozhodovaní, ktorý je popísaný v odôvodnení ich rozhodnutí a plne zodpovedá obsahu administratívneho spisu. Podstatná žalobná námietka smeruje proti nesprávnemu právnu posúdeniu veci, keď podľa žalobcu nie sú naplnené obligatórne znaky správneho deliktu u žalobcu, za spáchanie ktorého bol sankcionovaný. 18. Správny súd sa s touto žalobnou námietkou nestotožňuje. 19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce; inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 20. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.; inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb. 21. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.; inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov. 22. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.; inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 23. Podľa § 19 ods. 3 písm. e) zákona č. 125/2006 Z. z.; závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 24. Podľa § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z.; závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave. 25. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z.; pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 26. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.; inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 27. Podľa § 19 ods. 7 zákona č. 125/2006 Z. z.; uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov. 28. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 29. Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z.; zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy. 30. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.; na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí. 31. Podľa bodu 1.1. písm. a) prílohy 6 Vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorá upravuje podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou; pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sa na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s § 5 ods. 2 písm. d) zákona kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu, od výšky 1,5 m. Podľa bodu 4.1. prílohy 6 Vyhlášky č. 147/2013 Z. z. lešenie alebo jeho časť sa môže odovzdať na používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení. Ak lešenie alebo jeho časť nie je úplne dokončená, musí sa zabrániť vstupu na nedokončené lešenie alebo na nedokončenú časť lešenia. 32. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že Inšpektorát práce bol oprávnený ako príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa vyšetrovať príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví (§ 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.). V prípade zistenia porušení povinností zamestnávateľa poškodeného, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, bolo jeho oprávnením uložiť zamestnávateľovi pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., keďže došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 tohto zákona, a to predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Vyhlášky č. 147/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach, ako aj povinností ustanovených v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré ukladá zamestnávateľovi v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinnosť zabezpečovať, aby pracoviská, pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. 33. Správny súd má za to, že došlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, pretože zamestnávateľ nezabezpečil pracovisko, na ktoré poslal svojho zamestnanca tak, aby nebola ohrozená jeho bezpečnosť a zdravie. V konaní bolo preukázané, že žalobca mal vedomosť o neúplnom, nebezpečnom lešení a napriek tomu umožnil zamestnancom, vrátane poškodeného na ňom pracovať. Napriek tomu, že bolo zrejmé, že lešenie bolo bez kolektívneho zabezpečenia, umožnil poškodenému a ďalším zamestnancom vykonávať stavebné práce bez toho, aby im poskytol osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu, hoci pracovali vo výške nad 1,5 m, čo bolo v rozpore s bodom 1.1. písm. a) prílohy 6 Vyhlášky č. 147/2013 Z. z. 34. V danom prípade sa nejedná o prenášanie zodpovednosti zhotoviteľa, realizátora stavby na subdodávateľa. Zhotoviteľ stavby nebol so zamestnancom žalobcu v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca bol v čase pracovného úrazu živnostníkom - samostatne zárobkovo činnou osobou a poškodený bol jeho zamestnancom na základe dohody o vykonaní prác z 31.12.2015 na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016. Stavebné práce na základe objednávky č. 2016005 z 13.04.2016 objednávateľa LI MANAGEMENT, s. r. o., dodával žalobca ako živnostník aj prostredníctvom ďalších jeho zamestnancov, vrátane poškodeného W. Y.. Ustanovenie § 3 písm. a) bod 1. vymedzuje pojem zamestnávateľa na účely zákona č. 124/2006 Z. z., ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nerobí žiadne výnimky medzi zamestnávateľom, fyzickou osobu a právnickou osobu, preto aj na žalobcu ako zamestnávateľa sa vzťahujú povinnosti zamestnávateľa, okrem iných aj upravené v § 6 ods. 1 písm. d) tohto zákona. 35. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nesprávnej aplikácii zákona, o nesprávnom právnom posúdení veci. Orgány verejnej správy v oboch stupňoch postupovali v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri zodpovednosti za správne delikty sa jedná o objektívnu zodpovednosť, v zmysle ktorej na legitímnosť sankcionovania za správny delikt postačuje iba preukázanie toho, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu zákonom mu uloženej povinnosti. Fakt, či sa tak stalo úmyselne, alebo nie, zavinením účastníka konania, či inej osoby, resp. v dôsledku iných okolností, je irelevantné. Porušenie povinností žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý umožnil zamestnancovi pracovať na nezabezpečenom lešení bez osobných ochranných prostriedkov, bolo Inšpekciou práce preukázané. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť za správny delikt, ktorá má objektívny, ale nie absolútny charakter (je obmedzený tým, že vždy je v príčinnej súvislosti s plnením nejakej zákonom uloženej povinnosti), nejde teda o zodpovednosť za zavinenie, ale ani o zodpovednosť za výsledok. 36. Pokiaľ žalobca namietal, že nemôže byť zodpovedný za stav lešenia, že lešenie nepreberal, nemontoval a žiadnym spôsobom do neho nezasahoval, tieto tvrdenia považuje správny súd za irelevantné. Žalobca totiž nebol sankcionovaný za nekvalitné lešenie, lešenie odovzdané a prevzaté v rozpore s bodom 4.1. prílohy 6 Vyhlášky č. 147/2013 Z. z. ako nie úplne dokončené, ale za to, že ako zamestnávateľ nezabránil zamestnancom pracovať na takomto lešení, čo bolo v rozpore s jeho povinnosťou zabezpečiť zamestnancom, aby nimi vykonávané práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie. Z obsahu tejto povinnosti vyplýva, že sa mal dôraznejšie dožadovať opravy lešenia, odmietnuť prácu na takomto lešení, nezačať vykonávať prace na nevyhovujúcom nebezpečnom lešení prostredníctvom jeho zamestnancov, ktorým napriek tomu, že mu bolo známe, že lešenie nemá kolektívne zabezpečenie navyše neposkytol ani individuálne osobné ochranné prostriedky. 37. Správny súd konštatuje, že žiadne žalobcom uvedené žalobné body nie sú relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. 38. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Nebolo tvrdené žalobcom a ani súdom zistené, že by žalobcovi za to isté porušenie právnych predpisov bola už uložená pokuta, alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov, čo je neprípustné v zmysle § 19 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce. Pokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 19 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce. Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritériá uvedené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Napokon pokuta bola uložená v najnižšej možnej výške v rozsahu 33 000 Eur vzhľadom na to, že v súvislosti s porušením povinností žalobcu došlo k pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. 39. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie za správne delikty. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. 40. Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti (modifikácie princípu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege), 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. 41. Správny súd má za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne inú ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. V rozhodnutí bol dostatočne vymedzený skutok, vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie na dolnej hranici sadzby, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom. Správny súd sa s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil. 42. Súd poznamenáva, že nebolo možné využiť ani inštitút sankčnej moderácie, jednak z dôvodu absencie návrhu žalobcu, ale najmä z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 198 ods. 2 SSP, keďže správny súd môže rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. 43. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd nevyhovel žalobe, žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP, tak, že žalobca, ktorý v konaní nemal úspech, nemá právo na náhradu trov konania. 45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.