KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica26. 11. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/79/2019 z 26. 11. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. novembra 2019, sp. zn. 23S/79/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200185.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/79/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200185
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200185.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: V.. J.. F. W., bytom Ul. F. č. X, XXX XX A. A., právne zastúpený:
Advokátska kancelária Hrežďovič a Mulder, JUDr. Ľubomír Hrežďovič, so sídlom Rudlovská č. 2, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému: Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici,
Okružná č. 19, 974 99 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-
BB-VO-29-001/2019 zo dňa 30. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Banskej
Bystrici (orgán verejnej správy 1. stupňa - ďalej aj len „OR PZ") č. 4 zo dňa 27.11.2018 bolo žalobcovi
uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.") disciplinárne
opatrenie, a to zníženie služobného platu o 15 % na dobu 2 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa
§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že sa dňa 31.08.2018 v čase od 21.15
hod. do 21.40 hod., teda v čase vykonanej kontroly výkonu výjazdovej služby zástupkyňou riaditeľa
odboru kriminálnej polície OR PZ Banská Bystrica W.. V.. P. H., nenachádzal na mieste výkonu služby
v budove OR PZ v A. A., na ulici Y. č. XX.

2. Orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na ustanovenia § 48
ods. 3 písm. a) a b), § 47 a § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Poukázal na vyjadrenia zástupkyne
riaditeľa OR PZ, na vyjadrenia vyšetrovateľov PZ, ktoré boli zabezpečené v rámci konania, na vyjadrenie
odbornej referentky a príslušníka odboru ochrany objektov KR PZ Banská Bystrica, na vyjadrenie
vedúcej oddelenia, ako aj na vyjadrenie staršieho referenta operačného odboru pre okres Banská
Bystrica. Ďalej orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že žalobca nebol starším referentom operačného
odboru pre okres Banská Bystrica vyslaný na žiadny výjazd a nenahlásil opustenie miesta výkonu služby
staršiemu referentovi operačného odboru pre okres Banská Bystrica, ani nadriadenému. Za nesporné
označil, že v uvedenom období prebiehali v budove OR PZ rekonštrukčné práce, pričom žalobcovi
boli vytvorené vhodné pracovné podmienky v kancelárii č. XXX na X. poschodí OR PZ A. A., na čo
bol upozornený odkazom nalepeným na vstupných dverách jeho kancelárie. O povinnosti dodržiavať
rozkaz riaditeľa OR PZ Banská Bystrica, čiastka U. zo dňa 05.06.2017 o zriadení výjazdovej skupiny
OR PZ v Banskej Bystrici, bol žalobca preškolený 08.06.2017, pričom interný predpis ukladá riaditeľom
jednotlivých odborov zabezpečiť, aby určení policajti, zaradení do výjazdovej skupiny, sa počas výkonu



služby zdržiavali na pracovisku alebo v mieste výkonu služby. Ďalej bolo poukázané na to, že vedúci,
zástupca vedúceho alebo člen výjazdovej skupiny sú povinní:
1. výkon služby vykonávať v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a internými predpismi,
2. ihneď oznámiť vážne a neodkladné dôvody, ktoré znemožňujú plnenie úloh vo výjazdovej skupine
operačnému stredisku a nadriadenému, ktorý určí náhradu a o zmene informuje operačné stredisko.

3. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa si žalobca neplnil svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené
Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj
úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a nevykonával štátnu službu
osobne, riadne a včas, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z.z. Ohľadne disciplinárneho opatrenia bolo uvedené, že v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.
bolo prihliadnuté na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

4. Proti uvedenému rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté riaditeľom OR PZ
v Banskej Bystrici č. ORPZ-BB-VO-29-001/2019 zo dňa 30.01.2019 tak, že odvolanie žalobcu bolo
zamietnuté a disciplinárny rozkaz bol potvrdený.

5. V odvolaní žalobca uviedol, že na výkon služby nastúpil včas a zapísal sa do knihy príchodov a
odchodov. Po odomknutí svojej kancelárie č. XXX na X. poschodí zistil, že pôvodné okná sú vymenené
za nové, plastové a tiež zistil, že vysprávky okien neboli spravené. Kancelária bola neuprataná, nábytok
nebol na svojom mieste, v miestnosti bol neporiadok, prach, špina, stavebný odpad a pracovné náradie.
Služobný počítač, klávesnica, tlačiareň a telefón boli vypnuté, boli nahádzané na pracovnom stole a zo
stropu a zo stien trčali káble elektroinštalácie. Žalobca namietal v odvolaní, že nemal vytvorené priaznivé
a vhodné podmienky pre výkon služby, preto začal premiestňovať nábytok a kanceláriu upratovať.
Nakoľko sa zašpinil a bol od prachu a jeho zovňajšok nezodpovedal tomu, aby v rámci plnenia povinností
pri výjazdovej službe dôstojne reprezentoval Policajný zbor a aby neznevažoval vážnosť Policajného
zboru, rozhodol sa, že sa pôjde upraviť a osprchovať domov. Býva v blízkosti služobného úradu a
rozhodol sa, že využije prestávku na oddych a úpravu zovňajšku uskutoční doma. Uviedol tiež, že
úprava zovňajšku súvisela aj s jeho zažívacími zdravotnými ťažkosťami, ktoré sa začali prejavovať
v popoludňajších hodinách dňa 31.08.2018 a po použití liekov prestali. Po nastúpení do služby vo
večerných hodinách sa zdravotné problémy opätovne prejavovali, ale neboli takého charakteru, že by bol
nútený kontaktovať nadriadeného a oznámiť mu, že zo zdravotných dôvodov nie je schopný vykonávať
výjazdovú službu. Veril, že po požití liekov, ktoré v tom čase nemal pri sebe, problémy pominú, a že
bude môcť vykonávať službu. Podľa žalobcu sa po celý čas zdržiaval v mieste výkonu služby, služobný
mobil mal pri sebe, bol kontaktný a dosiahnuteľný či už operačným dôstojníkom, alebo ostatnými členmi
výjazdovej skupiny. Ako vedúci výjazdovej skupiny bol schopný koordinovať a riadiť činnosť výjazdovej
skupiny. Bol teda k dispozícii a mohol ihneď plniť svoje povinnosti. Presunul sa domov, kde užil potrebný
liek a urobil si osobnú hygienu a upravoval si zovňajšok, keď mu zavolala zástupkyňa riaditeľa odboru
kriminálnej polície OR PZ Banská Bystrica, ktorá sa dopytovala, kde sa nachádza. Upozornil ju, že nemal
vytvorené vhodné a priaznivé podmienky na to, aby mohol vykonávať službu. Po telefonáte sa vrátil na
pracovisko a plnil svoje služobné povinnosti.

6. Odvolací orgán k odvolaniu žalobcu uviedol, že neboli zistené objektívne skutočnosti, ktoré
by žalobcovi umožnili dňa 31.08.2018 bezdôvodne opustiť pracovisko a neplniť uložené úlohy.
Pred opustením pracoviska postačovalo oznámiť túto skutočnosť operačnému dôstojníkovi alebo
nadriadenému. V čase výkonu rekonštrukčných prác v budove OR PZ v Banskej Bystrici vykonávali
štátnu službu aj ostatní príslušníci PZ a civilní zamestnanci Ministerstva vnútra SR a zo strany
nadriadených im boli vytvárané vhodné pracovné podmienky s prihliadnutím na priebeh rekonštrukčných
prác. Žalobca mal zabezpečené vhodné pracovné podmienky v kancelárii č. XXX na X. poschodí, na
čo bol upozornený odkazom nalepeným na vstupných dverách do jeho kancelárie. Pokiaľ zistil nejaké
poruchy a nedostatky, ktoré ohrozovali alebo sťažovali výkon štátnej služby, mal to v zmysle § 48 ods.
3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. oznámiť bezprostredne nadriadenému.

7. Ďalej bolo uvedené, že v postupe službukonajúceho funkcionára pri spracovaní a ukladaní
disciplinárneho opatrenia neboli zistené porušenia zákona a bol vydaný v súlade s § 53 a § 60 zákona
č. 73/1998 Z.z.



8. Žalovaný uviedol, že disciplinárny rozkaz bol posúdený v celom rozsahu, a že dôkaznými
prostriedkami bolo preukázané porušenie základných povinností policajta tak, ako to bolo uvedené v
disciplinárnom rozkaze riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Banskej Bystrici, a teda, že svojím
konaním porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 73/1998 Z.z. tým, že si nesplnil
povinnosti člena výjazdovej skupiny v zmysle rozkazu riaditeľa OR PZ Banská Bystrica, čiastka U., zo
dňa 05.06.2017 o zriadení výjazdovej skupiny OR PZ v Banskej Bystrici.

9. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu na základe návrhu senátu Poradnej komisie riaditeľa OR PZ v
Banskej Bystrici, o čom bola spísaná zápisnica č. ORPZ-BB-VO-XX/XXXX zo dňa 16.01.2019.

10. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako
aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa.

11. Žalobca namietal, že došlo k nezákonnému začatiu disciplinárneho konania, pretože vedúca I.
oddelenia vyšetrovania OR PZ Banská Bystrica nemá voči nemu disciplinárnu právomoc, preto ani
nemohla začať disciplinárne konanie postupom podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Disciplinárne
opatrenie napokon bolo uložené riaditeľom odboru kriminálnej polície OR PZ v Banskej Bystrici.

12. Žalobca považoval uvedený procesný postup za nezákonný, pretože disciplinárne konanie bolo
začaté iným subjektom a disciplinárne opatrenie bolo uložené iným subjektom, čo neobstojí z hľadiska
služobnej hierarchie. Disciplinárnu právomoc nemôžu vykonávať dvaja nadriadení, a to tak, že jeden
disciplinárne konanie začne, druhý ho ukončí vydaním rozhodnutia a tretí subjekt rozhodne o odvolaní.
S odkazom na § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. žalobca zdôraznil, že disciplinárne konanie má dvojinštančný
charakter, a preto má disciplinárnu právomoc len ten subjekt, ktorému takúto právomoc zveruje zákon.

13. Žalobca poukázal na interný predpis OR PZ Banská Bystrica v čiastke 34, ročník 2013, zo dňa
12.08.2013 v znení neskorších predpisov, konkrétne na čl. 6 ods. 1 a 2, v ktorom je uvedené, že príslušník
PZ (ďalej len „policajt") má len jedného bezprostredne nadriadeného, od ktorého dostáva úlohy a pokyny
a zodpovedá sa mu za ich splnenie.

14. K skutkovej vete uvedenej v disciplinárnom opatrení žalobca uviedol, že už vo vyjadrení k začatiu
disciplinárneho konania podrobne opísal okolnosti krátkeho vzdialenia sa z pracoviska, ale každopádne
sa podľa neho nachádzal v mieste výkonu služby.

15. Poukázal na interný predpis, čiastka 25, ročník 2017, zo dňa 05.06.2017, v ktorom sa v časti III. písm.
a), bod 3 ukladá riaditeľom odboru kriminálnej polície v pôsobnosti Okresného riaditeľstva zabezpečiť,
aby určení policajti, zaradení do výjazdovej skupiny, sa počas výkonu služby zdržiavali na pracovisku
alebo v mieste výkonu služby. Tento rozkaz podľa žalobcu nepozná pojem, že sa má žalobca zdržiavať
na mieste výkonu služby, čo bolo uvedené vo výroku disciplinárneho opatrenia.

16. Žalobca uviedol, že v rámci prestávky krátkodobo opustil z objektívnych dôvodov pracovisko,
ale neopustil miesto výkonu služby, bol dosiahnuteľný, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania a
neohrozil činnosť výjazdovej skupiny. Mal prehľad o dianí v rámci služobného obvodu a v prípade
nutnosti nasadenia výjazdovej skupiny bol plne k dispozícii za účelom plnenia služobných povinností.

17. Poukázal na § 67 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý ukladá služobnému úradu povinnosť poskytnúť
policajtovi najneskôr po 5 hodinách nepretržitého výkonu štátnej služby prestávku na jedenie a oddych v
trvaní najmenej 30 minút. Žalobca uviedol, že využil prestávku skôr ako po 5 hodinách výkonu služby za
účelom úpravy svojho zovňajšku, pretože po upratovaní kancelárie nemohol vykonávať činnosť člena
výjazdovej skupiny tak, aby neznížil dôstojnosť Policajného zboru, nemal vytvorené priaznivé a vhodné
podmienky na to, aby mohol vykonávať službu ako vedúci výjazdovej skupiny.

18. Zdôraznil, že na pracovisko sa dostavil v stanovenom čase, prevzal služobný mobilný telefón a v
stručnosti sa informoval o priebehu služby. Keďže zistil, že jeho kancelária č. XXX nie je vhodná na
prácu, tak sa ju v rámci svojich možností snažil poupratovať, pričom sa zašpinil. Rozhodol sa pre to, že
si pôjde svoj zovňajšok upraviť, a osprchuje sa, do svojho bydliska, ktoré je v blízkosti sídla služobného
úradu (cesta autom trvá asi 1 min. a cesta peši asi 7 min.). Rozhodol sa, že využije prestávku na oddych
a úpravu zovňajšku uskutoční doma.



19. Poukázal aj na skutočnosti, ktoré uviedol už v odvolaní a vo vyjadrení na začiatku disciplinárneho
konania, a to, že pociťoval zdravotné ťažkosti a veril, že po užití liekov, ktoré nemal pri sebe, bude
schopný plniť služobné úlohy v rámci výjazdovej služby až do konca služby.

20. Zdôraznil, že mal pri sebe mobilný telefón a v mieste výkonu služby sa zdržiaval, bol kontaktný,
dosiahnuteľný či už operačným dôstojníkom, alebo ostatnými členmi výjazdovej skupiny. O tom svedčí
aj to, že okamžite po telefonáte zástupkyne riaditeľa odboru kriminálnej polície sa ohlásil, informoval ju
o situácii a po pár minútach sa vrátil do budovy OR PZ.

21. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ mal byť uvedený oznam na jeho kancelárii č. XXX o tom, že má
pripravenú náhradnú kanceláriu č. XXX, tak tento oznam nezaregistroval. K odvolaniu predložil fotografie
o stave pracoviska, konkrétne X. poschodie budovy OR PZ v A. A. a kanceláriu č. XXX, s ktorými sa ako
s dôkazmi orgány verejnej správy vôbec nevysporiadali a uspokojili sa len s úradnými záznamami.

22. Žalobca zdôraznil, že v rámci služobného hodnotenia za rok 2017 bol hodnotený stupňom hodnotenia
P., kde boli pozitívne vysoko hodnotené rýchlosť vyšetrovania a zákonnosť, ako aj jeho samostatnosť
a iniciatívnosť pri plnení služobných úloh, ako aj ochota plniť iniciatívne úlohy aj nad rámec povinností.
Dosahoval viac ako priemerné výsledky s tým, že bolo konštatované, že je iniciatívny, spoľahlivý,
samostatný a cieľavedomý, doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný a v Policajnom zbore pôsobí od roku
XXXX.

23. Disciplinárny rozkaz žalobca označil za neprimerane prísny, neadekvátny a v otázke sankcie za
nezákonný s poukazom na dĺžku jeho pôsobenia v Policajnom zbore SR.

24. Podľa žalobcu jeho konanie nedosiahlo taký stupeň intenzity, za ktoré by mal byť postihnutý uloženou
sankciou. Pripúšťal, že mohol/mal vyrozumieť operačného dôstojníka KR PZ v Banskej Bystrici, že sa
vzďaľuje z budovy na krátku dobu za účelom osobnej hygieny. Podľa neho bolo možné vyriešiť vec
osobným pohovorom a uložením výčitky podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého ak postačí
na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky
disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

25. Podľa žalobcu nedošlo k porušeniu služobnej disciplíny policajta podľa § 47 a základné povinnosti
policajta vymedzené v § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. neporušil takou mierou a konaním, že by
to napĺňalo znaky skutkovej podstaty porušenia služobnej disciplíny a porušenia základných povinností
policajta.

26. Žalobca uviedol, že žiada, aby správny súd podľa § 198 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP") po vykonanom dokazovaní rozhodol, že mení rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa vo výroku o disciplinárnom opatrení tak, že upúšťa od
uloženej sankcie, pretože účel správneho potrestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa § 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a podľa § 50
tohto zákona v služnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru rozhoduje minister a
v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány, pričom nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu
svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

28. Ďalej žalovaný poukázal na interný predpis - nariadenie Ministra vnútra SR č. 22/2009 o
rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených, ktorým sa ustanovuje rozsah disciplinárnej právomoci
nadriadených, z nich vyplývajúce stupne disciplinárnej právomoci a oprávnenia nadriadených, a aj
vymedzenie disciplinárnej právomoci nadriadených.

29. V zmysle vyššie uvedeného má vedúca I. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ
v Banskej Bystrici X. stupeň disciplinárnej právomoci, teda mala právo podľa § 56 a § 233 zákona
č. 73/1998 Z.z. začať voči žalobcovi disciplinárne konanie.



30. V zmysle vyššie uvedeného nariadenia ministra vnútra, a to článku 2 písm. g), bezprostredne
nadriadený žalobcu mal teda X. stupeň disciplinárnej právomoci, na základe čoho bol oprávnený uložiť v
disciplinárnom opatrení písomné pokarhanie. Po zistení skutkového stavu veci a na základe obstarania
potrebných podkladov a dôkazov bolo rozhodnuté o uložení prísnejšieho disciplinárneho opatrenia,
na uloženie ktorého mal právomoc vyšší nadriadený, a to riaditeľ odboru kriminálnej polície OR PZ v
Banskej Bystrici - uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dva mesiace.
Riaditeľ odboru kriminálnej polície má v zmysle vyššie uvedeného nariadenia ministra vnútra X. stupeň
disciplinárnej právomoci, ktorá zahŕňa aj právo uložiť takéto disciplinárne opatrenie.

31. Podľa žalovaného dvojinštančnosť konania bola zachovaná, keď bolo rozhodnuté príslušným
orgánom v 1. stupni a jeho rozhodnutie bolo preskúmané príslušným orgánom v 2. stupni, a to keď
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané riaditeľom odboru kriminálnej polície a v odvolacom konaní
riaditeľom OR PZ v Banskej Bystrici ako nadriadeným odvolacím služobným orgánom.

32. Žalovaný ďalej poukázal na rozkaz riaditeľa OR PZ v Banskej Bystrici, čiastka 25, ročník 2017,
zo dňa 05.06.2017 o zriadení výjazdovej skupiny OR PZ v Banskej Bystrici, kde je uvedené zloženie
výjazdovej skupiny, ak ide o zločin alebo prečin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica prevyšuje 3 roky. V zmysle príslušných článkov tohto rozkazu sa riaditeľovi
odboru kriminálnej polície ukladá zabezpečiť výkon služby výjazdovej skupiny nepretržite, v plánovaných
zmenách na obdobie jedného mesiaca, ako aj zabezpečiť, aby určení policajti, zaradení do výjazdovej
skupiny, sa počas výkonu služby zdržiavali na pracovisku alebo v mieste výkonu služby. Taktiež toto
nariadenie ukladá riaditeľovi odboru kriminálnej polície na deň zaradenia do výjazdovej skupiny, že
môže po predchádzajúcom súhlase riaditeľa Okresného riaditeľstva písomne nariadiť príslušníkovi PZ,
zaradenému do výjazdovej skupiny, služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času alebo
na deň služobného pokoja, v mieste trvalého bydliska alebo prechodného pobytu, s možnosťou použitia
mobilných prostriedkov spojenia, ktoré členovia výjazdovej skupiny oznámia operačnému stredisku.
Zároveň sa riaditeľovi odboru kriminálnej polície ukladá zabezpečiť materiálno-technické vybavenie
členov výjazdovej skupiny a ukladá sa členom skupiny, vrátane vedúceho a jeho zástupcu, oznámiť
vážne a neodkladné dôvody, ktoré by znemožňovali plnenie úloh vo výjazdovej skupine operačnému
stredisku a nadriadenému, ktorý určí náhradu a o zmene informuje operačné stredisko.

33. Žalovaný poukázal na vyjadrenia vyšetrovateľov I. oddelenia vyšetrovania OR PZ Banská Bystrica,
ktorí v uvedenom období vykonávali službu, taktiež na vyjadrenie zástupkyne riaditeľa OR PZ Banská
Bystrica, na vyjadrenie vedúcej I. oddelenia vyšetrovania OR PZ Banská Bystrica, na vyjadrenie odbornej
referentky, ako aj službukonajúceho príslušníka ochrany objektov KR PZ Banská Bystrica, a aj na
vyjadrenie staršieho referenta operačného odboru pre okres Banská Bystrica. Ďalej žalovaný poukázal aj
na listinné dôkazy, a to na fotokópiu knihy kontrol I. oddelenia vyšetrovania oddelenia kriminálnej polície
OR PZ v Banskej Bystrici, na fotokópiu interného predpisu, čiastka 25, z 05.06.2017 - rozkaz riaditeľa
OR PZ v Banskej Bystrici o zriadení výjazdovej skupiny OR PZ v Banskej Bystrici, na prezenčnú listinu
o preškolení príslušníkov I. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Banskej Bystrici
a na nahrávky komunikácie a písomný materiál týkajúci sa kontroly vykonanej zástupkyňou riaditeľa OR
PZ v Banskej Bystrici z dotknutého dňa.

34. Podľa žalovaného z vykonaného konania bolo zistené, že žalobca sa na pracovisku dňa 31.08.2018,
v čase, kedy bola zástupkyňou riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Banskej Bystrici vykonaná
kontrola výkonu výjazdovej služby, nenachádzal, nebol starším referentom operačného odboru pre okres
Banská Bystrica vyslaný na žiadny výjazd, nenahlásil opustenie pracoviska referentovi operačného
odboru a ani nadriadenému.

35. Vyšetrovateľ sa podieľa na odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti, zisťovaní jej páchateľov,
vykonávaním trestno-procesných procesov. Procesné úkony vyšetrovateľ vykonáva spravidla na
pracovisku, čo v prípade žalobcu bola budova OR PZ v Banskej Bystrici na Y. ulici č. XX.

36. Je nepochybné, že žalobca dňa 31.08.2018 bol naplánovaný v zmysle plánu do výjazdovej skupiny
OR PZ v Banskej Bystrici v čase od 19.30 hod do 7.30 hod., a teda bol povinný ako člen výjazdovej
skupiny sa riadiť rozkazom riaditeľa OR PZ v Banskej Bystrici, čiastka 25, z 05.06.2017. V zmysle tohto
rozkazu, časť II. písm. a), sa určuje na plnenie služobných úloh od času vyslania operačným strediskom



operačného odboru KR PZ v Banskej Bystrici ihneď plniť úlohy výjazdovej skupiny a jej členov v súlade
s platnými internými predpismi.

37. Žalovaný uzavrel, že zo strany žalobcu došlo k svojvoľnému opusteniu pracoviska bez toho, aby
túto skutočnosť nahlásil operačnému dôstojníkovi. V prípade, že vznikli vážne a neodkladné dôvody,
ktoré mu znemožňovali plnenie úloh vo výjazdovej skupine, bol povinný túto skutočnosť nahlásiť na
operačnom stredisku a nadriadenému, čo neurobil.

38. Žalobca sa nachádzal doma, a teda nevykonával žiadne služobné činnosti. Krátkodobé alebo
dlhodobé vzdialenie nebolo možné preskúmať, pretože opustenie pracoviska nikomu nenahlásil. Na
pracovisko sa dostavil po tom, čo bol telefonicky kontaktovaný zástupkyňou riaditeľa odboru kriminálnej
polície OR PZ v Banskej Bystrici a v podstate nie je možné preveriť, odkedy sa na pracovisku
nenachádzal. Z úradného záznamu, spísaného zástupkyňou riaditeľa odboru kriminálnej polície OR
PZ v Banskej Bystrici, je zrejmé, že nebol zastihnuteľný na služobnom mobilnom čísle určenom pre
vyšetrovateľa počas výjazdovej služby a ani na súkromnom mobilnom čísle, ozval sa sám po tom, čo
si našiel neprijatý hovor a uviedol, že bol v sprche.

39. K poukazu na čerpanie prestávky na jedenie a oddych žalovaný uviedol, že žalobca nastúpil výkon
služby v čase o 19.30 hod., podľa jeho vyjadrenia využil nárok na prestávku skôr, avšak v akom čase
začal čerpať svoj zákonný nárok na prestávku nie je možné zistiť, nakoľko v čase kontroly o 21.15 hod.
sa na svojom pracovisku už nenachádzal a po telefonickom skontaktovaní uviedol, že sa doma sprchuje.

40. Žalobca nenahlásil operačnému dôstojníkovi opustenie pracoviska za účelom čerpania prestávky,
ani začiatok prestávky, a operačný dôstojník nemal vedomosť o tom, kde sa žalobca v čase vykonávania
kontroly nachádza, preto nie je možné ani určiť, či čerpal prestávku v trvaní 30 min.

41. Keďže bolo nepochybné, že v dotknutom období prebiehali rekonštrukčné práce v budove OR PZ
Banská Bystrica, nepovažovali orgány verejnej správy za potrebné vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré
žalobca predložil k odvolaniu, a to s fotografiami o stave pracoviska.

42. Predložené fotografie vyhodnotil žalovaný ako účelové, nakoľko ak boli vytvorené autenticky v deň
výkonu predmetnej služby, tak na fotografiách nie je viditeľný odkaz nalepený na vstupných dverách
kancelárie č. XXX, ktorého existenciu potvrdili viaceré osoby.

43. Ak žalobca mal za to, že v jeho kancelárii nie je možné plniť služobné povinnosti, mal v zmysle §
48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a
nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu. Sťažené podmienky
mal oznámiť bezprostredne nadriadenému a prípadne aj na operačnom stredisku, čo neurobil.

44. Žalobca je v služobnom pomere od XX.XX.XXXX, kedy nastúpil do prípravnej služby do funkcie
M. - H. J.. oddelenia Okresného úradu vyšetrovania PZ Banská Bystrica, od 13.10.2002 bol zaradený
do stálej štátnej služby. Dňa 01.02.2012 bol ustanovený do funkcie D. M. Y. Z. K. odboru kriminálnej
polície OR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu KR PZ v Banskej Bystrici. Podľa žalovaného už v
tomto období sa prejavili problémy s akceptáciou nadriadených a bol mu odňatý aj osobný príplatok. Dňa
01.1.2013 bol ustanovený do funkcie M. J.. Y. M. K. odboru kriminálnej polície OR PZ v Banskej Bystrici.
Dňa 01.01.2014 bol zaradený do funkcie M. J. Y. M. odboru kriminálnej polície OR PZ v Banskej Bystrici.

45. Za podstatné považoval žalovaný to, že žalobca neinformoval žiadneho nadriadeného, ani operačné
stredisko o tom, že sa vzdiali z pracoviska. Nemal ústny, telefonický, ani písomný súhlas na opustenie
pracoviska. Nepostupoval v zmysle rozkazu riaditeľa OR PZ v Banskej Bystrici, čiastka č. 25, zo dňa
05.06.2017, a to neoznámil vážne a neodkladné dôvody, ktoré znemožňujú plnenie úloh vo výjazdovej
skupine operačnému stredisku a nadriadenému. Žalobca mohol predísť jedným telefonátom celému
problému a disciplinárnemu konaniu. Je možné len špekulovať o tom, či v prípade vykonávania kontroly
zástupkyňou riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Banskej Bystrici v inom čase by bol prítomný
na pracovisku, resp. kedy by sa na pracovisko vrátil, keby ho nebola telefonicky kontaktovala.

46. Žalobca poukázal na hodnotenie za rok 2017, pričom neuviedol posledné služobné hodnotenie za
rok 2018, resp. za obdobie do 30.09.2018, kde bolo uvedené, že dosahuje dobré výsledky a realizuje



zložitejšie a rozsiahlejšie trestné veci a patrí medzi najskúsenejších M. J.. Y. M. odboru kriminálnej polície
OR PZ v Banskej Bystrici. V rámci dokumentovania a vyšetrovania trestných vecí nie sú problémy, ale v
rámci výjazdových služieb bol zaznamenaný problém - odídenie z miesta výkonu výjazdovej služby, za
čo je vedené disciplinárne konanie. Žalobca má problém s akceptáciou nadriadených a dodržiavaním
princípu subordinácie. To, že bol hodnotený kladne v roku 2017, mu nedáva právo k tomu, aby pri ďalšej
služobnej činnosti nemusel dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy.

47. Ďalej žalovaný poukázal na to, že 13.06.2014 bola žalobcovi vyslovená výčitka za vyslovené
porušenie povinností policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., a to, že
neinformoval riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Banskej Bystrici po ukončení služobnej cesty
o jej výsledku napriek prijatej úlohe a ďalej, že dňa 07.04.2016 mu bola udelená výčitka za zavinené
porušenie povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. k) zákona č. 73/1998 Z.z. za neskorý nástup do
služby.

48. Podľa žalovaného došlo k hrubému porušeniu služobnej disciplíny a základných povinností policajta
a pri ukladaní trestu bola zohľadnená dlhoročná prax žalobcu, jeho výsledky v práci, ako aj doterajší
postoj k plneniu služobných povinností. Nebol uložený najvyšší možný postih a výsledky jeho práce boli
zohľadnené do prípustnej možnej miery, vzhľadom na závažnosť disciplinárneho previnenia.

49. Žalobca svojvoľne opustil svoje pracovisko, čím porušil ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj
rozkaz riaditeľa OR PZ v Banskej Bystrici, čiastka 25, zo dňa 05.06.2017. Žalobca nebol zastihnuteľný
na služobnom telefónnom čísle určenom pre vyšetrovateľov počas výkonu výjazdovej služby, ani na
jeho súkromnom mobilnom čísle. Kontaktoval zástupkyňu riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ
v Banskej Bystrici až po tom, čo si našiel neprijatý hovor. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie žalobcu,
že počas opustenia pracoviska mal po celý čas pri sebe služobný mobilný telefón a bol kontaktný a
dosiahnuteľný. Žalovaný označil žalobné námietky žalobcu za nedôvodné.

50. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sám žalovaný nepriamo akceptuje
argumentáciu žalobcu o tom, že disciplinárne konanie v rámci PZ má dvojinštančný charakter. Túto
dvojinštančnosť podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne interpretuje a vykladá určitou možnosťou
- právomocou preskúmať nadriadeným správnym orgánom každé rozhodnutie vydané správnym
orgánom v 1. stupni. Vedúca I. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ Banská
Bystrica nevydala žiadne rozhodnutie, ktoré by podliehalo preskúmavacej právomoci orgánov 2. stupňa.
Vyhotovila a doručila len oznámenie o začatí disciplinárneho konania a požiadala, aby sa žalobca
písomne vo veci vyjadril. Nevydala vo veci žiadne rozhodnutie. Na tejto argumentácii nič nemení ani
rozsah jej právomocí vo vzťahu k ukladaniu, druhu a výške disciplinárnej sankcie z hľadiska nariadenia
ministra vnútra SR č. 22/2009.

51. Paragraf 247 zákona č. 73/1998 Z.z. uvádza, že podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V tomto zákone sú teda uvedené
len všeobecné náležitosti a postupy, akým spôsobom sa rozhoduje o odvolaní disciplinárne stíhaného
policajta. Všeobecne záväzný vykonávací predpis, napr. vo forme vyhlášky Ministerstva vnútra SR,
absentuje vo všeobecne záväznom vykonávacom predpise, o postupe pri rozhodovaní a odvolaní by
malo byť uvedené a upravené kreovanie odvolacej disciplinárnej komisie, stanovené, kto môže byť
členom komisie a ďalej činnosť komisie. Všeobecne záväzným právnym predpisom nie je rozkaz riaditeľa
OR PZ alebo nariadenie ministra vnútra, pretože ide o interné právne akty.

52. Žalobca zdôraznil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že komisia určená iba na základe rozkazu riaditeľa
OR PZ alebo na základe nariadenia ministra vnútra, je nezákonná a konanie takto určenej komisie je
nezákonné. Došlo k porušeniu základného práva žalobcu na spravodlivý proces a práva na obhajobu.

53. Ďalej žalobca poukázal, že v záhlaví vyjadrenia k správnej žalobe je uvedené, že vec vybavuje W..
V.. P. H. a stanovisko je podpísané riaditeľom OR PZ v Banskej Bystrici W.. V.. J. V.. Je to teda opäť
zrejmé, že vo veci nie je konané zákonným spôsobom v rámci dvojinštančného disciplinárneho konania.

54. Pokiaľ žalobca poukazoval na prestávku na jedenie a oddych, tak túto argumentáciu v správnej
žalobe použil podporne, najmä s poukazom na intenzitu a závažnosť skutkových tvrdení. Krátkodobé
opustenie budovy OR PZ bolo možné zo strany žalovaného zohľadniť aj z pohľadu ustanovenia § 67



ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože žalobca konal tak, ako konal okrem iného aj v záujme riadneho
ďalšieho výkonu štátnej služby policajta po uprataní kancelárie.

55. Odkaz nalepený na dverách jeho kancelárie nepovažoval žalobca za riadny spôsob vyrozumenia o
presune do iných kancelárskych priestorov, konkrétne do kancelárie č. XXX. Zdôraznil, že v čase jeho
príchodu na pracovisko sa odkaz na jeho dverách nenachádzal.

56. Neobstoja tvrdenia žalovaného o tom, že nesignalizoval svojim nadriadeným nevyhovujúce pracovné
podmienky a prostredie, pretože tieto boli vedeniu OR PZ v Banskej Bystrici všeobecne známe, a ak aj
vec bola riešená odkazom na zmenu kancelárie, tak už tento samotný postup vedenia OR PZ potvrdzuje,
že pracovné podmienky na X. poschodí a v kancelárii č. XXX neboli vyhovujúce.

57. Pokiaľ žalovaný poukazoval na odňatie osobného príplatku, tak ide o obdobie spred 7 rokov a pri
odôvodňovaní druhu a výšky sankcie tieto argumenty neboli použité. Žalovaný účelovo poukazoval na
previnenia žalobcu z roku 2014 a 2016. Žalovaný ale neuviedol, že bol aj opakovane disciplinárne
odmeňovaný finančnou odmenou, naposledy v roku 2018 zvýšením osobného príplatku za kvalitné
plnenie služobných povinností.

58. V roku 2018 bol v služobnom hodnotení hodnotený žalobca stupňom „P." a za prvé štyri mesiace
roku 2019 bol hodnotený taktiež kladne.

59. Žalobca označil uloženú sankciu za neprimerane prísnu aj vzhľadom na dĺžku jeho praxe v PZ SR
a vzhľadom na kladné hodnotenia jeho práce.

60. Žalovaný v duplike uviedol rovnakú argumentáciu, aká už bola vyjadrená vo vyjadrení k správnej
žalobe. Naviac uviedol, že k argumentom o nevhodných podmienkam na plnenie služobných úloh a
k argumentom týkajúcim sa oznamu nalepenom na dverách kancelárie, boli predložené vyjadrenia
vyšetrovateľov J.. oddelenia vyšetrovania OR PZ Banská Bystrica, ktorých kancelárie sa nachádzajú na
X. poschodí budovy OR PZ.

61. Disciplinárne konanie nebolo zahrnuté do služobného hodnotenia za rok 2018 z toho dôvodu, že
nebolo ešte právoplatne ukončené.

62. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
27.11.2019. Na pojednávaní pred správnym súdom sa účastníci konania vyjadrili v zhode so svojimi
písomnými prednesmi.

63. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru,
že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

64. Žalobca v podanej správnej žalobe predniesol len návrh na sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP.
Z dôvodu neprednesenia kasačného návrhu nebol preto priestor pre to, aby správny súd postupoval
podľa § 195 SSP, keď v prípade správneho trestania, resp. v prípade podanej správnej žaloby vo veci
správneho trestania, nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby.

65. Podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu
rozhodnúť orgán verejnej správy.



66. Podľa § 183 SSP; žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

67. Podstatou sankčnej moderácie je, že výrok o vine za protiprávne konanie zostane nezmenený a
správny súd zmení len výrok o sankcii v prospech žalobcu. Správny súd môže výrok o sankcii zmeniť vo
vzťahu k druhu uloženej sankcie (uložiť miernejšiu sankciu), vo vzťahu k výške uloženej sankcie (uloží
sankciu v miernejšej výmere) alebo upustí od uloženia sankcie.

68. Pri sankčnej moderácii je zvýraznený dispozičný princíp, keď teda správny súd môže podľa §
198 SSP postupovať na návrh žalobcu a nie ex offo. Návrh na sankčnú moderáciu pritom môže byť
uplatnený samostatne alebo aj eventuálne s kasačným návrhom. Ak by žalobca podal správnu žalobu
len s kasačným návrhom, mohol by predniesť návrh na sankčnú moderáciu s odkazom na ustanovenie
§ 183 SSP len do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby. V zmysle ustanovenia § 183 SSP je na
žalobcovi, aby dôsledne zvážil, čoho sa v konaní mieni domáhať, pretože doplnenie správnej žaloby o
kasačný návrh alebo o návrh na sankčnú moderáciu po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, už
s odkazom na ustanovenie § 183 SSP nie je možné.

69. Pri sankčnej moderácii správny súd v zásade už nerieši otázku deliktuálnej zodpovednosti, teda
vinu žalobcu v širšom slova zmysle, posudzuje sa len otázka primeranosti uloženej sankcie alebo
jej likvidačný dopad, resp. otázka zmyslu uloženia sankcie vo vzťahu k dosiahnutiu účelu správneho
súdnictva.

70. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd pri sankčnej moderácii zasahuje len do výroku o treste
- o sankcii, v tomto prípade do výroku o disciplinárnom opatrení. Preto v rámci postupu podľa § 198 SSP
môže pri moderovaní uloženej sankcie zohľadniť len tie žalobné námietky, ktoré súvisia so sankčnou
moderáciou, teda so zmenou druhu a výšky uloženej sankcie alebo s upustením od potrestania.

71. Žalobca v správnej žalobe nepredniesol kasačný návrh, teda sa nedomáhal zrušenia správnou
žalobou napadnutých rozhodnutí, aj keď rozhodnutie žalovaného označil za nezákonné. Preto správny
súd vo vzťahu k prednesenému návrhu na sankčnú moderáciu ako nedôvodné vyhodnotil tie žalobné
námietky, ktorými žalobca poukazoval na nedostatky procesu disciplinárneho konania, ako aj všeobecný
poukaz na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

72. Vo vzťahu k žalobcom prednesenému návrhu na sankčnú moderáciu nemohol správny súd zohľadniť
námietky o nedostatku právomoci, ani žalobné námietky týkajúce sa vymedzenia skutku - skutkovej vety.
Rovnako nebolo možné zohľadniť vytýkané nedostatky vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov žalovaným
(fotografie) a ani námietky o tom, že žalobca neporušil služobnú disciplínu, pretože jeho konanie
nenaplnilo znaky skutkovej podstaty porušenia služobnej disciplíny a porušenie základných povinností
policajta.

73. Uvedené žalobné námietky by správny súd mohol vyhodnocovať len v prípade, ak by žalobca
predniesol aj kasačný návrh, čo v prejednávanej veci neurobil, preto bol rozsah súdneho prieskumu
správneho súdu v tomto konaní zúžený na návrh na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP.

74. Podstatou sankčnej moderácie, ako už bolo uvedené, je, že otázka skutku a viny nie je rozporovaná,
rozporovaná je len uložená sankcia.

75. Predmetom tohto súdneho prieskumu v zmysle vyššie uvedeného bolo riešenie otázky primeranosti
uloženej sankcie, resp. jej účelu vo vzťahu k účelu správneho trestania. Z ustanovenia § 198 ods. 2
SSP vyplýva, že správny súd môže rozhodnúť podľa ods. 1 tohto ustanovenia len vtedy, ak tak mohol
rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu.

76. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.; (1) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie
povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

(2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len
"priestupok").



77. Podľa § 53 zákona č. 73/1998 Z.z.; (1) Disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d) zákaz činnosti,
e) prepadnutie veci.

(2) Ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. b) za konanie, ktoré má
znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie
ustanovená osobitným zákonom.

78. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z.; ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej
disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,
výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

79. Podľa § 55 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.; (1) Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť
len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).

(2) Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti
strážmajstra, podporučíka alebo generála.

80. Z ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva, že by orgán s disciplinárnou právomocou mohol od
potrestania upustiť. V ustanovení § 53 ods. 1 tohto zákona sú vymenované disciplinárne opatrenia, ktoré
možno uložiť v disciplinárnom konaní. Ustanovenie § 55 tohto zákona vymedzuje pravidlá pre ukladanie
disciplinárnych opatrení. V ustanovení § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. je upravená možnosť neuloženia
disciplinárneho opatrenia, ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej
závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo priestupku, výčitka.

81. Žalobcom navrhované upustenie od potrestania zákon č. 73/1998 Z.z. nepripúšťa. Orgánu verejnej
správy, vyvodzujúcemu disciplinárnu zodpovednosť, prináleží postupovať len tak, že ak ide o menej
závažné protiprávne konanie, môže „uložiť" výčitku, ktorá sa nepovažuje za disciplinárne opatrenie,
ak táto postačí k náprave. Zákon č. 73/1998 Z.z. neobsahuje inštitút upustenia od potrestania,
teda nadriadený orgán nemá priestor ponechať aj menej závažné protiprávne konania príslušníkov
PZ bez potrebnej reflexie, ktorou je minimálne výčitka. Táto právna úprava zodpovedá osobitnému
charakteru služobných vzťahov. Medzi policajtom a Policajným zborom ide o štátnozamestnanecký
právny pomer, ktorý vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a výrazne sa odlišuje od
pracovnoprávneho vzťahu, ktorý má súkromnoprávny charakter. V služobnom pomere účastníci nemajú
rovnaké postavenie, čo sa prejavuje práve aj v úprave služobnej disciplíny, nárokov vyplývajúcich zo
služobného pomeru, ako aj v úprave konania vo veciach služobného pomeru. Je logické, že sú kladené aj
vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách,
kde sa vyžaduje striktné dodržiavanie príslušnej právnej úpravy, ktorá je častokrát prísnejšia ako právna
úprava upravujúca obdobné pomery (napr. úprava Zákonníka práce). Aj z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva napokon vyplýva, že z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd sú vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých zamestnanie je charakteristické špecifickými
činnosťami verejnej správy, najmä ozbrojené zbory a polícia (W. proti Francúzsku č. 28541/95).

82. Zákon č. 73/1998 Z.z. umožňuje neuložiť disciplinárne opatrenie, avšak nie bez akejkoľvek represie,
pretože vyžaduje „použitie" výčitky. Táto nie je disciplinárnym opatrením, ale je prostriedkom represie
voči osobe, ktorá porušila svoje povinnosti menej závažným spôsobom. Upustenie od potrestania
preto podľa správneho súdu nie je možné správnym súdom realizovať, pretože zákon č. 73/1998 Z.z.
neumožňuje upustiť od potrestania. Navyše podľa správneho súdu vzdialenie sa z pracoviska bez
ohlásenia je porušením služobnej disciplíny, ktoré nie je menej závažné. Správny súd považuje za
potrebné dodať, že zákon č. 73/1998 Z.z., ako aj interné predpisy, riešia situácie, keď nastanú okolnosti,
ktoré znemožňujú riadny výkon služobných povinností, a to oznámenie týchto dôvodov bezprostredne
nadriadenému a aj operačnému stredisku. Žalobca teda mal vykonať iné úkony na vyriešenie prípadných
prekážok vo výkone služby, aké zvolil. V čase, keď sa zdržiaval mimo pracoviska, nebol pripravený
na plnenie služobných úloh tak, ako to od neho vyžaduje zákon, ako aj interné predpisy. Nemožno
prijať ani argumentáciu, že miesto výkonu služby je zdržiavanie sa v Meste Banská Bystrica. Žalobca



ničím nepreukázal, že by to bol bežný a tolerovaný spôsob výkonu služby a nenasvedčujú tomu ani iné
ustanovenia zákona a interných predpisov.

83. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

84. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.

85. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.