Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/6/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200186 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200186.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu C. Y., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX L., zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Čverčkom, Čajakova 5,040 01 Košice proti žalovanému Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1116023807 zo dňa 22. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žalobca doručil žiadosť o priznanie náhrady za bolesť žalovanému 24.1.2013. K žiadosti pripojil znalecký posudok č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012 vypracovaný C.. X. Y., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia. Znalec vypracoval posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v dôsledku poranenia pri pracovnom úraze, pri ktorom žalobca utrpel zlomeninu stavca krčnej chrbtice, konkrétne zlomeninu zuba čapovca. V znaleckom posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené položkou 256 - prechodné tŕpnutie ľavej končatiny - bez bližšie zisteného objektívneho nálezu s tým, že táto položka bola porovnaná s ťažkosťami po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu počtom bodov 100 zvýšeného o polovicu podľa § 10 ods. 4 na počet bodov 150. Ďalej položkou 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa s počtom bodov 190, zvýšeného o polovicu na 285 bodov, spolu 435 bodov. 2. Žalobca na základe výzvy na odstránenie nedostatkov podania doplnil žiadosť o lekársky posudok vypracovaný všeobecným lekárom pre dospelých C.. E. T. a podpísaný aj C.. C. T., úrazovým chirurgom dňa XX.X.XXXX, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené položkou 304b - obmedzenie pohyblivosti chrbtice s príznakom koreňového dráždenia počtom bodov 325. Zároveň doručil 04.3.2013 žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 17.6.2013 rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu na základe lekárskeho posudku zo dňa 21.8.2012 a znaleckého posudku č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012. 4. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu sa žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolal podaním zo dňa 16.7.2013. Dňa 09.8.2013 doručil prvostupňovému správnemu orgánu listinu, ktorú označil ako oprava lekárskej správy, pričom pripojil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný C..B. T., Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, traumatológom zo dňa 5.8.2013 overený primárom oddelenie úrazovej chirurgie a traumatológie predmetnej fakultnej nemocnice C.. O. N., v ktorom je sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené položkou 304b - obmedzenie pohybu krčnej chrbtice s koreňovým dráždením počtom bodov 450. Žalovaný rozhodnutím č. 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Na základe včas podanej žaloby súd preskúmal vyššie uvedené rozhodnutia ako aj predchádzajúce konanie a druhostupňové rozhodnutie zrušil a žalovanej vec vrátil na ďalšie konanie. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že posudkoví lekári tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom konaní nehodnotili len správnosť bodového ohodnotenia, ale posudzovali aj poškodenie zdravia žalobcu, ktoré posudzoval v lekárskom posudku všeobecný lekár, neskôr znalec a neskôr odborný lekár. Posúdenie zdravotného stavu v zmysle § 153 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení nepatrí do kompetencie posudkového lekára, pretože nepredstavuje lekársku posudkovú činnosť. Lekárska posudková činnosť na tieto účely predstavuje len kontrolu bodového ohodnotenia poškodenia zdravia v sporných prípadoch. Lekárska posudková činnosť zahŕňa činnosť hodnotenie zdravotného stavu alebo kontrolu jeho posúdenia alebo kontrolu zdravotnej spôsobilosti len v prípadoch výslovne uvedených v tretej hlave zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúcej lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia. Súd vyslovil právny názor: „V prípade, ak posudkový lekár pri kontrole bodového ohodnotenia zistí, že poškodenie zdravia, ktoré bolo v lekárskom posudku ohodnotené, a teda zistené lekárom, ktorý lekársky posudok vypracoval, nezodpovedá obsahu zdravotnej dokumentácie, môže žalovaná tento dôkaz - vykonanú kontrolu bodového ohodnotenia vyhodnotiť tak, že z neho zistila, že je sporné, či žiadateľ utrpel také poškodenia zdravia, aké bolo ohodnotené, resp. ako v tomto prípade, či po ustálení zdravotného stavu naozaj takýmto poškodením zdravia ešte žalobca trpí. Je potrebné, aby rozpor, ku ktorému takýmto dokazovaním dospela, odstránila ďalšími dôkazmi. Takýmto ďalším dôkazom v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. bude zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania. Žalovaná tým, že považovala za základ rozhodnutia len kontrolu bodového hodnotenia a nie všetky vykonané dôkazy, vec nesprávne právne posúdila, a preto nevykonala ďalšie nevyhnutné dokazovanie.“ Súd k námietkam žalobcu, že nemožno prihliadať na odborné nálezy týkajúce sa zdravotného stavu v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu, ktoré boli vyhotovené po tom, ako boli vyhotovené lekárske posudky uviedol, že takéto námietky nemajú oporu v zákone. Žalovaná ako správny orgán je povinná rozhodnúť na základe skutočného stavu, ktorý je povinná zistiť z vykonaného dokazovania. V zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je zrejmé, že zákon určil, že lekársky posudok pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vyhotoví až po tom, ako je zdravotný stav ustálený. Pokiaľ bol vyhotovený skôr, tak je potrebné, aby v konaní bolo zistené, aký je zdravotný stav potom ako sa ustálil. Súd žalobe vyhovel aj z dôvodu, že žalobca namietal nedostatok náležitostí odôvodnenia podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Preskúmavané rozhodnutie okrem opisu obsahu lekárskych posudkov, znaleckého posudku, resp. ich častí týkajúcich sa bodového ohodnotenia v týchto posudkoch a citácie z kontroly bodového ohodnotenia posudkovým lekárom neobsahovalo nič iné. V odôvodnení chýbalo ako boli lekárske posudky a znalecký posudok vyhodnotené a ako bola vyhodnotená kontrola bodového hodnotenia vykonaná posudkovým lekárom. Čo bolo z týchto dôkazov zistené a ako boli posúdené tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti a aký bol skutkový záver, ku ktorému žalovaná z vykonaných dôkazov dospela a následne ho právne posúdila. 6. Po vrátení správneho spisu žalovaná zrušila prvostupňové rozhodnutie a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že v novom konaní je potrebné odstrániť rozpor medzi znaleckým a lekárskym posudkom predloženým žalobcom na jednej strane a hodnoteniami posudkových lekárov žalovanej na strane druhej. 7. Prvostupňový správny orgán po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie zopakoval kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudkovým lekárom dňa 18.12.2014, s ktorou žalobca nesúhlasil. Prvostupňový orgán následne rozhodol rozhodnutím zo dňa 22.1.2015 č. 1870-21/2014 BB tak, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5.8.2011, na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.8.2012, na základe znaleckého posudku č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012 a lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 5.8.2013. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonanou kontrolou bodového ohodnotenia pracovného úrazu posudkovým lekárom bolo zistené, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku C.. Y. zo dňa 10.12.2012, v lekárskom posudku MUDr. T. zo dňa 21.8.2012 a v lekárskom posudku C.. T. zo dňa 5.8.2013 je nesprávne. Zdravotný stav poškodeného nemá nepriaznivé následky z pracovného úrazu. V odôvodnení uviedol, z ktorých lekárskych nálezov vychádzal znalecký posudok, a z ktorých lekárskych nálezov vychádzala kontrola bodového ohodnotenia. Ďalej uviedol, čo v predložených výpisoch zo zdravotnej dokumentácie, ktoré sú prílohou znaleckého posudku je uvedené. Konštatoval, že podľa lekárskych správ uvedených v znaleckom posudku a v zápisnici z kontroly bodového ohodnotenia sú nesprávne lekárske posudky sťaženia spoločenského uplatnenia C.. E. T. zo dňa 21.8.2012 a C.. C. T. zo dňa 5.8.2013, ktoré určujú položku č. 304b - obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice s koreňovým dráždením. V lekárskych správach je koreňové dráždenie vylúčené a ľahké obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice nie je uvedené, len krajné a hraničné obmedzenie. V zápisnici z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je určená nesprávnosť lekárskych posudkov a znaleckého posudku, pričom v zdôvodnení je uvedená dispozícia a fotokópie všetkých vyšetrení, ktoré poškodený absolvoval a jeho stav zhodnotený podľa nich a neurologického vyšetrenia poškodeného zo dňa 2.5.2013, vykonaného na vyžiadanie posudkového lekára za účelom doplnenia nálezov k žiadosti poškodeného o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudkový lekár odôvodňuje stanovisko nasledovne: „Zo zistenia z lekárskej správy zo dňa 2.5.2013 je uvedený normálny neurologický nález, bez hybného deficitu, bez poruchy hlavových nervov, bez vzdialených príznakov poruchy miery, bez poruchy koordinácie, bez koreňového dráždenia a bez poruchy hybnosti krčnej chrbtice. V EMG vyšetrení potvrdená hyperventilačná tetánia - pri akomkoľvek diskomforte hlboké dýchanie vyvolá tetanické kŕče a pocit tŕpnutia končatín, stav poškodeného popísaný psychológom ako postresová porucha po úraze posudkový lekár zisťuje ako prechodný, z čoho je zrejmé neustálenie psychického stavu poškodeného, posudkový lekár uvádza, že poškodený liečený odborne psychiatrom nie je. Na základe predložených odborných nálezov sa konštatuje, že výsledný zdravotný stav poškodeného po ukončení liečby nemá nepriaznivé následky na žiadne jeho životné úkony ani na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a ani na plnenie jeho spoločenských úloh, tento záver je zhodný so závermi kontrol bodového ohodnotenia vykonané v predchádzajúcom konaní, tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom. Ďalej prvostupňový orgán konštatoval, že zistenia posudkového lekára uvedené v zápisnici sú v súlade s lekárskymi správami uvedenými v zápisnici a s lekárskymi správami uvedenými v znaleckom posudku. 8. Prvostupňový orgán ďalej dôvodil tým, že v znaleckom posudku C.. Y. je sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené položkami č. 256 a 304a. Položka č. 256 je uvedená ako prechodné tŕpnutie ľavej hornej končatiny - bez bližšieho zisteného objektívneho nálezu (EMG opakovane negatívne) - táto položka bola porovnaná s ťažkosťami po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu, ohodnotená počtom bodov 100 a zvýšené o polovicu 50 bodov podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. odôvodnené tak, že vzhľadom na obmedzenie poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti z dôvodu následkov po poranení s prihliadnutím na jeho vek, poškodený je mladý muž, ktorý trpí psychosomatickými zmenami potvrdenými pri psychologickom vyšetrení a testovaní, má oslabenú záťažovú toleranciu, ktorá sa prejavuje zvýšenou unaviteľnosťou a telesnými ťažkosťami, má prítomné známky zvýšenej depresie, viažúce sa na telesné ťažkosti a obavy o svoje zdravie, pocity viny a zaoberanie sa oslabenou výkonnosťou. Položka č. 304a je uvedená ako poúrazové obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa s počtom bodov 190 a zvýšené o polovicu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., odôvodnené tak isto ako zvýšenie bodového hodnotenia položky 256. Ako dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je určený deň 1.11.2012, po ukončení psychologického testovania. Vo výpisoch zo zdravotníckej dokumentácie uvedenej v znaleckom posudku C.. Y. je uvedené - aktívna pohyblivosť krčnej chrbtice ku hraniciam fyziologického rozsahu, viaznutie krajných polôh po všetkých smeroch, predklon a rotácie skoro plné, úklony do strán bez obmedzenia, predklon skoro plný, rotácie plné, nebolestivé, úklony bez obmedzenia, rotácia krčnej chrbtice vľavo v koncovej fáze redukovaná, úkony do strán plné. Obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice položky č. 304a určené znalcom odporuje zisteniam z lekárskych správ uvedených v znaleckom posudku. Všetky lekárske správy uvádzajú zlepšenie pohyblivosti krčnej chrbtice a obmedzenia v krajných polohách a koncových fázach, úklony bez obmedzenia, do strán plné. Je všeobecne známe, že určité obmedzenia v krajných polohách, v koncových fázach, nie sú ani ľahkými obmedzeniami, pretože sú to bežné obmedzenia, možno u každého človeka bez zdravotných ťažkostí. Znalcom uvedené vykonané vyšetrenie pohyblivosti chrbtice zo dňa 26.10.2012 odporuje zisteniam z hľadiska lekárskych správ. Vzhľadom na odporúčania individuálneho cvičenia, kúpeľnej liečby a pod. v lekárskych správach z obdobia vypracovania lekárskeho posudku, je zrejmé, že nebol ustálený zdravotný stav poškodeného, čím je porušené ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Znalcom určené ustálenie zdravotného stavu dňom 1.11.2012 po ukončení psychologického testovania je rozpore s lekárskymi nálezmi. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že vo výpisoch zo zdravotnej dokumentácie, ktorá bola podkladom znaleckého posudku MUDr. E. je uvedené - pocit tŕpnutia končekov končatín, rozvoj kŕčov na končekoch rúk, záver vyšetrenia - hyperventilačná tetánia - kŕče z prílišného vydychovania, klinicky bez známok úžinových syndrómov na ľavej hornej končatine, bez príznakov parézy na horných končatinách - záver tetánia. EMG aj klinický obraz dokumentuje tetániu, aktuálne bez známok miechového poranenia, aktuálne bez známok miechovej lézie, horné končatiny bez výpadku, klinicky bez známok úžinových syndrómov na ľavej hornej končatine, bez príznakov parézy na horných končatinách, miechový kanál v celom rozsahu voľný. Nikde nie je uvedené koreňové dráždenie. V lekárskych správach je tetánia uvedená ako hyperventilačná, čo je z prílišného vydychovania, v žiadnej lekárskej správe nie je uvedená tetánia ako následok pracovného úrazu poškodeného. V psychologickom vyšetrení vykonanom psychológom je uvedené, že možno predpokladať vývin poúrazovej stresovej poruchy a tetánia po úraze môže mať súvislosť s poúrazovým šokom. Vyšetrenie psychológom nie je odborným vyšetrením psychiatrickým lekárom, nie je to lekársky nález. Psychické poruchy poškodeného neboli overené psychiatrickým lekárom, nie sú lekárske zistenia, diagnózy, neboli určené lekárom, poškodený nebol liečený za účelom zlepšenia. Prvostupňový orgán uzavrel, že zo všetkých dôkazov bol zistený rozdiel medzi posudkami predloženými poškodeným a vykonanou kontrolou bodového hodnotenia posudzovaným lekárom sociálneho poistenia. Súvislosť poškodenia na zdraví s pracovným úrazom a nepriaznivé následky pre životné úkony nie sú v lekárskych posudkoch a v znaleckom posudku preukázané. Zdravotný stav poškodeného nemá nepriaznivé následky na uspokojovanie životných a spoločenských potrieb a na plnenie spoločenských úloh. Preto nebolo žiadosti žalobcu vyhovené. 9. Prvostupňový správny orgán na základe odvolania žalobcu vykonal 13.3.2015 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že žalobca nepredložil žiadne objektívne nálezy, ktoré by zmenili už vykonané zistenia z predchádzajúcej kontroly, a preto zotrváva na svojom predchádzajúcom hodnotení zo dňa 18.12.2014 a predložil vec druhostupňovému orgánu. Druhostupňový orgán vrátil dokumentáciu prvostupňovému orgánu prípisom z 2.4.2015 za účelom doplnenia znaleckého dokazovania v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica 24S/307/2013-59 zo dňa 27. júna 2014. Prvostupňový orgán požiadal znalca doc. C.. E. K., Q.., znalca v odbore zdravotníctvo a odvetvie neurológia o vypracovanie znaleckého posudku na zodpovedanie otázok: 1. či posudzovaný má prejavy radikulárneho dráždenia a ak áno, či môžu byť spôsobené uvedeným úrazom, 2. či má poškodený obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice a ak má, akého stupňa, 3. či toto obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice mohlo byť spôsobené pracovným úrazom, 4. zhodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Znalec predložil znalecký posudok ako kontrolný znalecký posudok. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 10. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobca má podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5.8.2011 v sume 1.572,-Eur na základe znaleckého posudku č. 03/2016 zo dňa 22.8.2016. 11. Rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bola vec vrátená prvostupňovému orgánu za účelom požiadania o vypracovanie znaleckého posudku. Prvostupňový orgán požiadal znalca z odboru neurológie o vypracovanie znaleckého posudku podľa požiadaviek vyjadrených v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici za účelom odstránenia rozporov medzi dôkazmi (medzi znaleckým posudkom č. 75/2012, posudkom zo dňa 21.8.2012 a opravou posudku). Znalec v posudku v časti záver uviedol, že žalobca nemá prejavy radikulárneho dráždenia, jeho obmedzenie pohyblivosti chrbtice je ľahkého stupňa. Ďalej uviedol, že pracovný úraz poškodeného sa mohol spolupodieľať na obmedzení pohyblivosti krčnej chrbtice poškodeného, avšak CT vyšetrenie krčnej chrbtice, ktoré poškodený absolvoval dňa 5.9.2011, t. j. mesiac po utrpenom pracovnom úraze, bola u poškodeného preukázaná deformujúca spondylartróza chrbtice, ktorá sa podľa vyjadrenia znalca vyvíja dlhšie ako mesiac, z čoho usúdil, že táto zmena na krčnej chrbtici poškodeného bola prítomná už v deň vzniku pracovného úrazu. Ďalej dodal, že deformujúca spondylartróza môže spôsobovať aj obmedzenie pohyblivosti. Na záver navrhol hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného položkou 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice s počtom bodov 100. Posudkový lekár žalovanej sa stotožnil s bodovým ohodnotením uvedeným v tomto znaleckom posudku na dolnej hranici rozpätia vymedzeného v prílohe k zákonu č. 437/2004 Z. z., pričom to odôvodnil tým, že použitý počet bodov zodpovedá skutočnosti, že poškodený už pred pracovným úrazom zo dňa 5.8.2011 utrpel početné poranenia chrbtice, ktoré mohli vyvolať degeneratívne zmeny na chrbtici, pričom predmetný pracovný úraz sa na klinických prejavoch tohto poškodenia len podieľal. Žalovaná k odvolacím námietkam žalobcu uviedla, že v predmetnej veci je sporná medicínska otázka, a to akému bodovému hodnoteniu zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5.8.2011, ktoré bolo v znaleckom posudku č. 75/2012 hodnotené počtom bodov 435, v posudku zo dňa 21.8.2012 počtom bodov 325 a v oprave k posudku počtom bodov 450. Za účelom odstránenia rozporov medzi dôkazmi sociálna poisťovňa v odvolacom konaní v intenciách rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici nariadila vykonať vo veci znalecké dokazovanie. V znaleckom posudku č. 03/2016, znalec ustálil rozdielne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia obsiahnuté vo vyššie zmienených posudkoch na hodnotení položkou 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice s počtom bodov 100, pričom použitie dolnej hranice bodového rozpätia, vymedzeného k tejto položke v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. znalec odôvodnil tým, že poškodený už pred pracovným úrazom zo dňa 5.8.2011 utrpel početné poranenia chrbtice, ktoré mohli vyvolať degeneratívne zmeny na chrbtici popísané v zdravotnej dokumentácii, pričom predmetný pracovný úraz sa na klinických prejavoch tohto poškodenia zdravia len podieľal. Ďalej dôvodila tým, že podľa judikátu R 99/2011 sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku. Hodnotí iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. To znamená, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne nie sú oprávnení zasahovať do bodového hodnotenia určeného znalcom. Sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú oporu v lekárskych záveroch, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie poškodeného. V opačnom prípade by došlo k popretiu hodnovernosti znaleckého posudku a posudkoví lekári sociálnej poisťovne by konali nad rámec svojich oprávnení. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať závery znalcov a ich znaleckými posudkami je pri svojom rozhodovaní o priznaní nárokov na úrazové dávky viazaná. Žalovaná ďalej konštatovala, že prvostupňový orgán sa neriadil § 195 ods. 1 a § 209 ods. l zákona o sociálnom poistení, keď si neobstaral doplnenie podkladov potrebných na rozhodnutie o znalecké dokazovanie sporných skutočností. Takýto postup spôsobil nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Nedostatok bol však odstránený v odvolacom konaní nariadením znaleckého dokazovania. Výsledky znaleckého dokazovania sú odvolaciemu orgánu známe a s odvolaním sa na znenie judikátu R 99/2011 sú odborné závery a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v ňom uvedené záväzné a sú rozhodujúcim podkladom pri vydaní nového rozhodnutia. Teda nebolo relevantné, či nové rozhodnutie vydal odvolací orgán alebo pobočka po vrátení veci na nové prejednanie. Preto bolo rozhodnuté tak z dôvodu vhodnosti, rýchlosti a hospodárnosti, že bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené. 12. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 13. Na základe včas podanej žaloby správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a rozsudkom 25Sa/8/2016-56 zo dňa 29.06.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil na základe znaleckého posudku, ktorý vypracoval C.. X. Y. znalec v odbore „zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia“ v roku 2012. Žalobcom predložený znalecký posudok neuvádzal, že by žalobca trpel poškodením zdravia „obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice s koreňovým dráždením“ tak ako to je uvedené v lekárskych posudkoch a takýto záver mal aj žalovaný z kontroly bodového ohodnotenia, na ktorej založil svoje predchádzajúce (súdom zrušené) rozhodnutie. Preto bolo potrebné po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia v súlade s právnym názorom uvedeným v zrušovacom rozsudku súdu vyhodnotiť dôkazy a prípadne odstraňovať sporné skutočnosti. Nebolo úlohou, ako sa mýlil žalovaný, odstraňovať rozpory medzi lekárskymi posudkami a znaleckým posudkom na jednej strane a kontrolou bodového hodnotenia na strane druhej. Bolo potrebné, aby správny orgán vyhodnotil znalecký posudok C..L. ktorý predložil žalobca a ktorý po predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí správneho orgánu vyhodnotený nebol a to takým spôsobom, aby toto hodnotenie bolo v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 6/2011 pod č. 99. To znamená zistiť, či tento znalecký posudok a závery v ňom obsiahnuté obsahujú nelogické úvahy, alebo, či tieto závery sú v rozpore so skutkovými zisteniami správneho orgánu z iných dôkazov (zákonne vykonanej kontroly bodového hodnotenia). Predmetom kontroly bodového hodnotenia nie je zisťovanie zdravotného stavu žiadateľa, ale kontrola, či v lekárskom posudku hodnotený zdravotný stav zodpovedá zdravotnej dokumentácii žiadateľa (vrátane toho, či zodpovedá, že hodnotený zdravotný stav bol zapríčinený pracovným úrazom) a či použitá sadzba zodpovedá sadzobníku bodového hodnotenia, ktorý tvorí prílohu zákona č. 437/2004 Z. z. a tiež, či bodové hodnotenie zodpovedá pravidlám uvedeným v zákone č. 437/2004 Z. z. Na základe takéhoto hodnotenia bolo potom úlohou správneho orgánu vyselektovať, či zostali sporné medicínske otázky, ak nie, tak rozhodnúť na základe týchto dôkazov. A ak áno, tak na zodpovedanie sporných medicínskych otázok vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný takýmto právnym názorom neriadil a preto bolo rozhodnutie žalovaného opätovne zrušené. 14. Na základe kasačnej sťažnosti bol vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR 9Sžsk/114/2017 zo dňa 27.02.2019. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že po vrátení veci krajským súdom posudková lekárka žalovaného vykonala opäť kontrolu bodového hodnotenia, ktorým opätovne nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudková lekárka sa nestotožnila s bodovým ohodnotením uvedeným v znaleckom posudku č. 75/2012. Žalovaný na základe uvedeného ustálil, že v predmetnej veci existuje sporná medicínska otázka, a to, akému bodovému ohodnoteniu zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku pracovného úrazu. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010). Z tohto dôvodu tak ako to nariadil aj krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku žalovaný vykonal ďalšie dokazovanie tým, že požiadal znalca o vyhotovenie znaleckého posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku č. 03/2016 znalec vychádzal aj z predchádzajúcich lekárskych posudkov a znaleckého posudku č. 75/2012, ktorého závery rozobral. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 03/2016 bola vykonaná opäť kontrola bodového hodnotenia posudkovým lekárom, ktorý sa s bodovým ohodnotením znalca stotožnil, čím došlo k odstráneniu spornej medicínskej otázky ohľadom bodového hodnotenia. Žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené v konaní, ustálil, že existuje sporná medicínska otázka a následne túto otázku ďalším dokazovaním odstraňoval. Preto sa kasačný súd nestotožnil s názorom krajského súdu, že žalovaný nepostupoval v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku správneho súdu. 15. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 16. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodu, že prvostupňový orgán rozhodol bez doplnenia dokazovania, na ktoré ho zaviazal Krajský súd v Banskej Bystrici. 17. Žalobca namietal nesprávnosť predchádzajúcich skutkových zistení, ktoré sú v rozpore s lekárskymi posudkami a znaleckým posudkom znalca C.. XXXX. Y. č. 75/2012. Po doplnení znaleckého dokazovania o znalecký posudok doc. C.. E. K., PhD. č. 03/2014 si znalecké posudky odporujú. Dokazovaním sa pritom podľa procesného predpisu musí zistiť skutočný stav veci spoľahlivo. Ak si dva znalecké posudky odporujú, nebol skutočný stav veci zistený spoľahlivo. Podľa žalobcu mali byť tieto rozpory v konaní odstránené, a to prostredníctvom znaleckej organizácie. Žalovaný tak neurobil, čím je jeho rozhodnutie v rozpore s § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 18. Žalobca namietal, že žalovaný nevyhodnotil znalecké posudky vo vzájomnej súvislosti a vychádzal len zo znaleckého posudku č. 03/2016. Žalovaný v odôvodnení neuviedol, ako jednotlivé dôkazy hodnotil, ale ich len vymenoval, čím porušil procesné predpisy o konaní pred ním a založil nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť dôvodov. 19. Žalobca namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aj v tom, že neobsahuje žiadne zdôvodnenie toho, prečo rovnakú odbornú otázku posudzovali znalci z rôznych znaleckých odvetví, a to traumatológia a neurológia. 18. Žalobca namietal nezákonnosť predchádzajúceho postupu, keď znalca ustanovil nepríslušný správny orgán. Vyplýva to z toho, že žalovaný nepožiadal pobočku, aby ustanovila znalca v súlade s ustanovením § 201 zákona č. 461/2003 Z. z. Znalca ustanovil nepríslušný orgán, preto je dôkaz znaleckým posudkom, ktorý takýto znalec vyhotovil, v rozpore so zákonom. 20. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj z dôvodu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že bolo rozhodnuté na základe znaleckého posudku č. 03/2016 z 22.8.2016, čo je v rozpore s odôvodnením, v ktorom sú vymenované aj ďalšie dôkazy. Zároveň to svedčí tomu, že rozhodnutie je vydané na základe jednostranného posúdenia, keď enunciát obsahuje jeden z vykonaných dôkazov. Žalobca na pojednávaní namietal aj to, že tým, že žalovaná zmenila napadnuté rozhodnutie, odňala žalobcovi všetky jeho procesné práva, pretože sa nemohol v konaní brániť proti záverom znaleckého posudku, resp. proti znaleckému posudku ako takému. Nemohol namietať všetky pochybenia, ktoré takýmto dokazovaním boli spôsobené. 21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. K žalobným dôvodom uviedol, že zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sú upravené v zákone č. 437/2004 Z. z., ktorý v § 4 uvádza, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. V predmetnej veci podľa žalovaného bola sporná medicínska otázka, a to akému bodovému hodnoteniu zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5.8.2011, ktoré bolo v znaleckom posudku 75/2012 hodnotené počtom bodov 35, v lekárskych posudkoch z 21.8.2012 počtom bodov 325 a v oprave lekárskeho posudku počtom bodov 450. Za účelom odstránenia rozporov bolo vykonané znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom. V znaleckom posudku č. 03/2016 sa znalec konkrétne vyjadroval ku každému z posudkov, za účelom odstránenia rozporov medzi týmito dôkazmi, pričom svoje vyjadrenia opieral o skutočnosti popisované v zdravotnej dokumentácii žalobcu. K lekárskym posudkom, v ktorých bolo poškodenie zdravia žalobcu ohodnocované položkou 304b znalec uviedol, že takýmto poškodením zdravia žalobca netrpí, nezodpovedá to zdravotnej dokumentácii a koreňové dráždenie nebolo zistené ani pri znaleckom neurologickom vyšetrení. 22. K znaleckému posudku, a teda poškodeniu zdravia, resp. následkom úrazu ľahkému obmedzeniu hybnosti krčnej chrbtice znalca p. C.. Y. znalec v posudku č. 03/2016 uviedol, že žalobca mal dokumentové ochorenie deformujúca spondylartróza mesiac po úraze 5.9.2011, pričom ide o ochorenie, ktoré sa vyvíja dlhšie ako jeden mesiac a z toho znalec vyvodil, že toto ochorenie bolo prítomné už v čase vzniku pracovného úrazu zo dňa 5.8.2011. K tomu znalec uviedol, že nie je možné určiť podiel zreteľných degeneratívnych zmien na následkoch predmetného pracovného úrazu. Opakované traumatologické vyšetrenia nepotvrdili záver tohto znalca C.. Y., pretože C.. Kaniansky hodnotil pohyblivosť krčnej chrbtice ako bez obmedzenia. Znalec ustálil rozdielne hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v predmetných dvoch lekárskych a v jednom znaleckom posudku na položku 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice s počtom bodov 100, pričom použitie dolnej hranice bodového rozpätia vymedzeného v tejto položke v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. znalec odôvodnil tým, že žalobca už pred pracovným úrazom zo dňa 5.8.2011 utrpel početné poranenia chrbtice, ktoré mohli vyvolať degeneratívne zmeny na chrbtici popísané v zdravotnej dokumentácii, pričom predmetný pracovný úraz sa na klinických prejavoch tohto poškodenia zdravia len podieľal. Podľa judikátu R 99/2011 Sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku. Hodnotí iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Žalovaná ďalej uviedla, že z tohto judikátu vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne nie je oprávnený zasahovať do bodového hodnotenia určeného znalcom. Sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú oporu v lekárskych nálezoch, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie žalobcu. Ináč by došlo k popretiu hodnovernosti znaleckého posudku a posudkoví lekári by konali nad rámec svojich oprávnení. Žalovaná ďalej uviedla, že síce nebola zrušujúcim rozhodnutím výslovne zaviazaná, akým spôsobom má doplniť dokazovanie, ale z iného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/10/2013-48 vyplýva, že pokiaľ sú „dve rozdielne bodové ohodnotenia“ je Sociálna poisťovňa povinná odstrániť rozdiely medzi týmito dôkazmi tak, že „pristúpi ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu“. Žalovaná na základe toho nariadila znalecké dokazovanie za účelom odstránenia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi, ktorými boli rozdiely v hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu uvedené v posudku z 21.8.2012, oprave posudku a v znaleckom posudku č. 75/2012, ktoré boli vypracované na žiadosť žalobcu. Podľa žalovanej žalobca sám mohol osloviť iného súdneho znalca a požiadať o vypracovanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku. 23. Žalovaná k námietkam nesprávneho procesného postupu pri ustanovení znalca uviedla, že v zmysle § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. môže pobočka po podaní odvolania doplniť dokazovanie, a to v tomto prípade bolo urobené znaleckým dokazovaním. Na pojednávaní doplnila, že v Zákone o sociálnom poistení, je presne vymedzené, aké typy rozhodnutí Sociálna poisťovňa vydáva, a keďže tam nie je rozhodnutie o ustanovení znalca, tak Sociálna poisťovňa znalca ustanovuje jednoduchým spôsobom tak, že ho požiada o vypracovanie znaleckého posudku. 24. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že ustanovený znalec bol vybratý z odvetvia neurológia, pretože ako sám uviedol v znaleckom posudku č. 03/2016 „Všetky subjektívne ťažkosti a nálezy, ktoré uvádzajú posudzujúci lekári, sú prejavmi neurologickými.“ Preto by nebol znalec z odvetvia traumatológia kompetentný vyjadriť sa k aktuálnemu zdravotnému stavu žalobcu. Znaleckým dokazovaním bolo vyvrátené koreňové dráždenie končatiny. Takisto znaleckým posudkom bolo zistené, že obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice žalobcu nie je následkom len pracovného úrazu, ale aj predchádzajúceho ochorenia, pričom nie je možné určiť podiel zreteľných aj degeneratívnych zmien na následkoch predmetného pracovného úrazu. Znaleckým posudkom boli teda odstránené rozdiely medzi jednotlivými dôkazmi. 25. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že nedostatok prvostupňového konania, a to že v prvostupňovom konaní nebol odstránený rozpor medzi dôkazmi, nebol dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože výsledky znaleckého dokazovania boli odvolaciemu orgánu po predložení veci na rozhodnutie už známe. Potom nie je relevantné, či nové rozhodnutie vydá na základe záverov znaleckého posudku prvostupňový orgán alebo odvolací orgán. 26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom správneho spisu. 27. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. 1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 28. Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. 29. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 30. Podľa § 209 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 31. Podľa § 2 ods. 3, písm. a) a b) zákona č. 437/2004 Z. z. (3) Na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdrav., 32. Podľa § 7 ods. 6 ) zákona č. 437/2004 Z. z. (6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8) 33. Podľa § 10 ods. 1, 4, 5 a ods. 6 ) zákona č. 437/2004 Z. z. (1) Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. (4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku. (5) Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia. (6) Ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. 34. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe a v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 9Sžsk/114/2017, ktorým bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušené zistil, že žalovaný v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu doplnil dokazovanie ktorým odstránil dovtedy sporné otázky. Správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán po vrátení veci krajským súdom vykonal prostredníctvom posudkovej lekárky opäť kontrolu bodového hodnotenia, ktorou opäť nebol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže posudková lekárka sa nestotožnila s bodovým ohodnotením uvedeným v znaleckom posudku č. 75/2012. Podľa najvyššieho súdu žalovaný na základe uvedeného ustálil, že v predmetnej veci existuje sporná medicínska otázka, a to akému bodovému ohodnoteniu zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku pracovného úrazu. Na pojednávaní pred správnym súdom na otázku súdu v čom konkrétne spočíva sporná medicínska otázka žalovaný uviedol, že v tom, že bodové hodnotenie v znaleckom posudku C.. Y. nezodpovedá poškodeniu zdravia žalobcu. Uviedol tiež, že posudkový lekár vzhľadom na to v čom spočívala medicínska otázka dospel k tomu, že túto môže vyriešiť znalec z odboru neurológia, nakoľko poškodenie zdravia žalobcu má práve dopad v tejto oblasti. Medicína nemá striktne rozlíšené odbory. Oni sa vzájomne prelínajú a práve dôsledky úrazu u žalobcu na jeho zdravotný stav bolo možné najlepšie posúdiť znalcom z tohto odboru. Keďže žalovaný po vyhodnotení dôkazu predkladaného žalobcom a to znaleckého posudku C.. Y. zistil, že existuje sporná medicínska otázka a to, či žalobca trpí poškodením zdravia ohodnoteným v znaleckom posudku C.. Y., správne postupoval keď doplnil dokazovanie o kontrolný znalecký posudok. Žalovaný odôvodnil ustanovenie znalca z oblasti neurológia tým, že všetky subjektívne ťažkosti a nálezy, ktoré uvádzajú posudzujúci lekári sú prejavmi neurologickými. Vykonaný dôkaz kontrolným znaleckým posudkom vyhodnotil tak, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré sa kontrolný znalec nestotožnil so znaleckým posudkom C.. Y. podľa ktorého hybnosť krčnej chrbtice žalobcu je ľahko obmedzená v dôsledku pracovného úrazu a to z dôvodu, že u žalobcu bolo mesiac po úraze dokumentované ochorenie deformujúca spondylatróza, ktorá sa vyvíja viac ako 1 mesiac a išlo o ochorenie, ktoré bolo u žalobcu prítomné už v deň úrazu. Nie je možné určiť podiel zreteľných degeneratívnych zmien na následkoch pracovného úrazu a opakované traumatologické vyšetrenia záver znalca C.. Y. nepotvrdili, pretože v lekárskej správe C.. KZ.hodnotil pohyblivosť krčnej chrbtice žalobcu bez obmedzenia. Znalec v kontrolnom znaleckom posudku ustálil rozdielne hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na položku 304a Poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice s počtom bodov 100, pričom dolnú hranicu rozpätia odôvodnil tým, že žalobca už pred pracovným úrazom zo dňa 5.08.2011 utrpel početné poranenia chrbtice, ktoré mohli vyvolať degeneratívne zmeny na chrbtici popísané v zdravotnej dokumentácii, pričom predmetný pracovný úraz sa na klinických prejavoch tohto poškodenia zdravia len podieľal. Úvahu žalovaného, že znaleckým dokazovaním boli odstránené rozdiely medzi jednotlivými dôkazmi a že hodnotenie ustálené kontrolným znalcom odborníkom v oblasti neurológie je dostatočne podložené lekárskymi nálezmi a poznatkami vyplývajúcimi zo znaleckého vyšetrenia zdravotného stavu nemožno vytknúť žiadnu logickú chybu ani rozpor s vykonanými dôkazmi. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu nemajú oporu v dokazovaní vykonanom v administratívnom konaní a preto neboli dôvodné. Takisto námietka, že žalovaný nehodnotil znalecké posudky vo vzájomnej súvislosti ale vychádzal len zo znaleckého posudku č. 03/2016, čím mal porušiť procesné predpisy tiež nebola dôvodná. Žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné vychádzať zo znaleckého posudku č. 75/2012 a v čom boli zistenia znalca nesprávne. Jednak to bol dôvod, že znalec v posudku č. 75/2012 nezobral do úvahy to, že žalobca trpel pred úrazom poškodením zdravia, ktoré mohlo byť spolupríčinou obmedzenia hybnosti chrbtice a jednak to, že takéto závery znalca o obmedzení hybnosti chrbtice nezodpovedajú lekárskym nálezom ošetrujúceho lekára, podľa ktorého hybnosť nebola obmedzená. Žalobca v žalobe neuviedol v čom konkrétne sa žalovaný mal mýliť keď sa stotožnil so závermi, ktoré boli zistené kontrolným znaleckým posudkom. Tvrdil len to, že medzi znaleckými posudkami je rozpor, ktorý mal byť vyriešený ďalším znaleckým dokazovaním. Takéto tvrdenie ale nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Obsah kontrolného znaleckého posudku dáva dostatočné odpovede a teda odôvodnenie toho v čom bolo posúdenie znalca C.. Y. nesprávne a aj z akých dôvodov ako je uvedené vyššie a tiež posúdenie zdravotného stavu žalobcu z hľadiska jeho poškodenia následkom pracovného úrazu. 35. Nebolo možné vyhovieť ani námietke, že rozhodnutie nemá dostatočné odôvodnenie z dôvodu, že neobsahuje zdôvodnenie toho, prečo rovnakú odbornú otázku posudzovali znalci z rôznych znaleckých odvetví. Takáto námietka nebola dôvodná, nakoľko nezodpovedanie takejto otázky nespôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ako boli rozhodné dôkazy vyhodnotené a aké úvahy boli použité pri aplikácii právneho predpisu, na základe ktorého bolo rozhodnuté. Nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov trpí rozhodnutie správneho orgánu vtedy, keď odôvodnenie chýba alebo ak „v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch, získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sžf/1/2009). Napadnuté rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov preto nemohla byť dôvodná. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť výroku vo vzťahu k odôvodneniu, keďže vo výroku je uvedené, že nárok bol založený na základe znaleckého posudku č. 03/2016 zo dňa 22.08.2016, čo je v rozpore s odôvodnením kde sú vymenované aj ďalšie vykonané dôkazy. Takáto námietka nebola dôvodná. Výrok rozhodnutia netrpí nezrozumiteľnosťou, je z neho úplne jednoznačné ako bolo rozhodnuté vo veci a to, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5.08.2011 v sume 1 572,- EUR na základe znaleckého posudku č. 03/2016 zo dňa 26.08.2016. Správny orgán uviedol aj ustanovenie zákona podľa ktorého bolo rozhodnuté. Takýto výrok nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom ako bolo rozhodnuté o žalobcovej žiadosti o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 5.08.2011. Žalovaný toto rozhodnutie odôvodnil skutočnosťami ktoré v konaní boli zistené a tiež právnym posúdením zistených skutočností. To znamená, že výrok a odôvodnenie neobsahujú žiadny rozpor. 36. Nebola dôvodná ani žalobná námietka, podľa ktorej ustanovenie znalca vykonal nepríslušný orgán, a preto vykonanie dôkazu bolo v rozpore so zákonom, čo malo byť spôsobené tým, že znalca ustanovil prvostupňový správny orgán v odvolacom konaní bez toho, aby bol druhostupňovým orgánom riadne dožiadaný. Táto námietka nemá oporu v obsahu správneho spisu nakoľko zo správneho spisu vyplýva, že žalovaný vrátil prvostupňovému správnemu orgánu posudkovú dokumentáciu za účelom doplnenia znaleckého dokazovania, v ktorom požiadal prvostupňový správny orgán o požiadanie o vypracovanie znaleckého posudku. Podľa § 201 ods. 2 ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená dožiadať o jeho vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne, pričom podľa ods. 3 je táto povinná dožiadaniu vyhovieť. Rozhodnutím č. 25235-3/2015-BA zo dňa 14. apríla 2015 bolo prerušené konanie v odôvodnení ktorého žalovaný uviedol, že požiadal prvostupňový správny orgán, aby zabezpečil vykonanie znaleckého posudku za účelom odstránenia rozporov medzi dôkazmi Z uvedeného vyplýva, že takejto námietke nebolo možné vyhovieť. Ako uviedol kasačný súd v tejto veci tento sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že prvostupňový orgán pochybil, keď vykonal iba kontrolu bodového vyhodnotenia bez toho, aby dal vypracovať znalecký posudok. Avšak táto vada bola odstránená v rámci konania o odvolaní žalovaným, pričom na takýto postup je žalovaný v zmysle § 218 ods. 1 oprávnený. 37. Žalobné námietky nezákonnosti, ktoré mali spočívať v tom, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie čím odňal žalobcovi jeho procesné práva, pretože sa nemohol brániť oproti záverom znaleckého posudku, resp. proti znaleckému posudku ako takému, neboli dôvodné. Žalovaný konal v súlade so zákonom, keď na základe podaného odvolania doplnil dokazovanie a na základe takto zisteného skutočného stavu zmenil prvostupňové rozhodnutie, nakoľko takýto postup je postup na základe zákona a to § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ak je to nevyhnutné odvolací orgán doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni a v odvolacom konaní ak sú na to dôvody odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 38. Treba zdôrazniť, že žalobca nemal a neuplatnil žiadne vecné námietky proti zisteniam rozhodných skutočností, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Namietal porušenie svojich procesných práv tým že sa nemohol vyjadriť k záverom a zisteniam znalca, avšak vecnou nesprávnosťou jeho zistení neargumentoval. Nenamietal skutkový záver, na ktorom bolo postavené napadnuté rozhodnutie a to, že obmedzenie pohyblivosti chrbtice žalobcu je ľahkého stupňa a pracovný úraz sa mohol spolupodieľať na obmedzení pohyblivosti krčnej chrbtice žalobcu, avšak zmena na krčnej chrbtici žalobcu bola prítomná už v deň vzniku pracovného úrazu čo vyplynulo z CT vyšetrenia krčnej chrbtice absolvovaného dňa 5.09.2011, t. j. mesiac po utrpení úrazu. Obmedzeniu pohyblivosti chrbtice ľahkého stupňa zodpovedá hodnotenie položkou 304a, na ktorej sa však podieľali degeneratívne zmeny krčnej chrbtice žalobcu, ktorými trpel už pred pracovným úrazom. To bol dôvod, pre ktoré bolo použité bodové hodnotenie na dolnej hranici bodového rozpätia. Žalovaný kontrolou takéhoto bodového hodnotenia nezistil žiadnu nezrovnalosť medzi zisteným zdravotným stavom a so zdravotnou dokumentáciou a zisteným zdravotným stavom a jeho začlenením pod príslušnú položku prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Ako bolo uvedené, keďže posudkový lekár po predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí rozhodnutia žalovaného krajským súdom vykonal opäť kontrolu bodového hodnotenia, ktorým žalobcovi opätovne nepriznal nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže posudkový lekár sa nestotožnil s bodovým hodnotením uvedeným v znaleckom posudku žalovaný správne ustálil, že existuje sporná medicínska otázka ako uviedol Najvyšší súd SR v zrušovacom rozhodnutí č. 9Sžk/114/2017 a to akému bodovému hodnoteniu zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku pracovného úrazu. Pri vypracovaní znaleckého posudku č. 03/2016 znalec vychádzal aj z predchádzajúcich lekárskych posudkov a znaleckého posudku č. 75/2012, ktorého závery rozobral. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 03/2016 bola vykonaná opäť kontrola bodového hodnotenia posudkovým lekárom, ktorý sa s bodovým ohodnotením znalca stotožnil, čím došlo k odstráneniu spornej medicínskej otázky ohľadom bodového hodnotenia. Nemohli preto obstáť námietky neodstránenia rozporov a nemohli preto obstáť ani námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 39. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má na náhradu trov konania právo len celkom alebo čiastočne úspešný žalobca. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.