Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/6/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200215 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200215.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s. r. o., so sídlom Jána Cikkera 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 725, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26548-3/2019-BA zo dňa 23. januára 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd správnu žalobu z a m i e t a . II. Návrh na peňažnú moderáciu z a m i e t a . III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. 700-2410118818-GC04/18 zo dňa 26.07.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš (orgán verejnej správy 1. stupňa) podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) 8. bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ v príslušnom znení) predpísala žalobcovi za obdobie jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 200, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 202, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013 a august 2013 poistné na nemocenské poistenie v sume 580,83 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky / povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2 378,33 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 792,28 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 570,81 Eur, spolu vo výške 4 322,25 Eur. 2. Prílohou rozhodnutia bol rozpis dlžného poistného za jednotlivé mesiace. 3. Orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na to, že Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec, alebo ak ich neodviedla v správnej sume. Na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že žalobca poistné a povinné príspevky neodviedol vôbec za mesiace júl 2010 až august 2013 a za mesiac jún 2010 odviedol tieto v nesprávnej sume. Podľa Sociálnej poisťovne došlo k porušeniu ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, § 128 ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a jeho nedostatočné odôvodnenie a ďalej nesprávnu aplikáciu Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“) a Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systému sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“). 5. Žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodla tak, že zmenila výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa. Vypustila text: „...Vám predpisuje za obdobie jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 200, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 202, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013...“ a doplnil text: „...Vám predpisuje za obdobie jún 2010 (od 1. júna 2010 do 2. júna 2010 a od 9. júna 2010 do 30. júna 2010), júl 2010, august 2010, september 2010, október 200, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 202, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013...“ V ostatnom rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdila. 6. Žalovaná v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) a § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013. Poukázala na to, že žalobca je oprávnený na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti od 20.04.2009, resp. od 16.04.2015, na základe živnostenského oprávnenia (živnostenský list č. O. až č. O. a osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. O.), čo vyplýva zo Živnostenského registra Okresného úradu Veľký Krtíš č. 660-5974. Žalobca mal pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 01.09.2013 do 31.10.2014. Žalobca bol v Registri daňových subjektov registrovaný v období od 24.04.2009 do 28.10.2013 s prideleným DIČ: XXXXXXXXXX. 7. Podľa žalovanej od 01.02.2005 je žalobca sporiteľom podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o starobnom dôchodkovom sporení“). 8. Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2008, § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013, § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2005, § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, § 20 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 do 31.12.2014, ďalej na ustanovenia § 129 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2005 a § 129 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011. 9. S poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení a Zákona o starobnom dôchodkovom sporení žalovaná vyhodnotila odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. Podľa žalovanej žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný odvádzať poistné a povinné príspevky včas a v správnej sume. Z údajov Finančného riaditeľstva SR (do 31.12.2011 Daňové riaditeľstvo SR) vyplývalo, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosahoval príjmy zo živnosti za rok 2008 (daňové priznanie podané 31. marca 2009), v sume 382 102,00 Sk, za rok 2009 (daňové priznanie podané 31. marca 2010) v sume 15 606,00 Eur, za rok 2010 (daňové priznanie podané 31. marca 2011) v sume 18 714,00 Eur, za rok 2011 (daňové priznanie podané 2. apríla 2012) v sume 18 527,00 Eur a za rok 2012 (daňové priznanie podané 2. apríla 2013) v sume 22 342,00 Eur, t. j. vyššie ako zákonom ustanovená suma pre rok 2008 (106 827,00 Sk), pre rok 2009 (3 834,96 Eur), pre rok 2010 (3 948,72 Eur), pre rok 2011 (4 078,68 Eur) a pre rok 2012 (4 716,00 Eur). 10. Žalovaná poukázala na nevyvrátiteľnú právnu domnienku o znalosti právnych predpisov s tým, že v predmetnom období nevyplývala pre Sociálnu poisťovňu zo zákona povinnosť upozorňovať platiteľov poistného a povinných príspevkov na plnenie povinnosti v zmysle Zákona o sociálnom poistení. 11. Ďalej Sociálna poisťovňa uviedla, že v prípade využitia služieb informačno-poradenského servisu Sociálnej poisťovne je vhodné, aby žiadateľ uviedol zamestnancovi Sociálnej poisťovni všetky rozhodujúce informácie, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť a úplnosť informácií poskytovaných zamestnancami Sociálnej poisťovne. 12. S účinnosťou od 01.01.2011 do 30.06.2014 boli pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dovŕšenia 18 rokov) a registrácia v Registri daňových subjektov v súvislosti so zárobkovou činnosťou, pričom žalobca splnil obidve podmienky. 13. Dňa 15.12.2010 Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš prijala od žalobcu registračný list fyzickej osoby - odhlášku zo sociálneho poistenia, v ktorom tento uviedol ako dátum zániku poistenia 30. apríl 2010. Registračný list - odhláška má len deklaratórne účinky a nemôže deklarovať zánik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v rozpore so zákonom a koordinačnými nariadeniami EÚ. Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš rozhodnutím č. 6252-1/2018-VK/GC09/50 zo dňa 17.01.2018 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie dňa 30.04.2010. Na základe odvolania žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 39975-2/2018-BA zo dňa 19.04.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 14. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na ustanovenie § 228 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, ako aj na ustanovenie § 228 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2014 s tým, že v zmysle týchto ustanovení samostatne zárobkovo činná osoba bola povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z nich do 8 dní od ich zániku. 15. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na koordinačné nariadenia, ktoré sa uplatňujú od vstupu Slovenskej republiky do EÚ, teda od 01.05.2004. 16. V zmysle čl. 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, čl. 14c písm. b) nariadenia č. 1408/71, ako aj prílohy VI. nariadenia č. 1408/71 a čl. 87 ods. 8 a čl. 90 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 883/2004, sa podľa Sociálnej poisťovne na žalobcu v oblasti sociálneho zabezpečenia v dotknutom období vzťahovali legislatívy dvoch členských štátov, a to Slovenskej republiky a Maďarska. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný podaním Sociálnej poisťovne č. 36512-2/2013-BA zo dňa 19.07.2013. 17. Na svojom závere o určení uplatniteľnej legislatívy zotrvala Sociálna poisťovňa aj v podaní č. 51011-2/2017-BA zo dňa 30.08.2017. 18. Podľa Sociálnej poisťovne sa v zmysle vyššie uvedeného na žalobcu vzťahovali právne predpisy dvoch členských štátov a v rozhodnutí vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov preto nebolo potrebné uvádzať ustanovenia európskeho práva. Konanie bolo začaté na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, a to odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči žalobcovi prvý úkon (§ 85 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení). Na konanie pred Sociálnou poisťovňou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, preto nebolo povinnosťou Sociálnej poisťovne upovedomovať účastníka konania o začatí konania, ani umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 19. Podľa žalovanej orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Boli uvedené všetky ustanovenia zákona, na základe ktorých orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodoval a ďalej aj úvahu, ktorou bol pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov vedený. 20. Príloha k napadnutému rozhodnutiu obsahovala presný rozpis poistného a povinných príspevkov za jednotlivé mesiace podľa jednotlivých fondov, dátumy splatnosti poistného a povinných príspevkov spolu za jednotlivé mesiace, ako aj celkové dlžné poistné a povinné príspevky predpísané odvolaním napadnutým rozhodnutím. 21. Žalobca podľa Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. 22. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. 23. V správnej žalobe poukázal na ustanovenie § 209 ods. 2 a 4 Zákona o sociálnom poistení týkajúce sa náležitostí rozhodnutia Sociálnej poisťovne a odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej, ktoré podľa žalobcu na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia už obsahovalo aj odkaz na relevantnú právnu úpravu vnútroštátneho práva, ako aj čiastočne právny rámec európskeho práva, ktoré bolo potrebné na daný skutkový stav aplikovať, avšak nijako nereflektovalo na požiadavku výkladu týchto ustanovení v kontexte skutkového stavu veci. Podľa žalobcu nebolo zrejmé, z akého skutkového stavu veci žalovaná vychádzala, a pod ktoré konkrétne právne normy skutkový stav subsumovala, a akým spôsobom interpretovala obsah jednotlivých právnych noriem. 24. Podľa žalobcu žalovaná nepreskúmala rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa tak, ako prikazuje v zmysle úplného revízneho princípu ustanovenie § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná sa obmedzila na vlastnú „novú“ argumentáciu, ktorou mienila konvalidovať nezákonné a nepreskúmateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa. Takýto postup žalovanej označil žalobca za nezákonný. Za nesprávnu až absurdnú označil žalobca argumentáciu, resp. konštatáciu o tom, že „v rozhodnutí vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov nebolo potrebné uvádzať ustanovenie európskeho práva“. Samotná absencia uvedenia sekundárneho európskeho práva v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa už bola podľa žalobcu dôvodom na zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie. 25. Podľa žalobcu dokazovaniu a zisteniu skutkového stavu sa nevenoval tak prvostupňový orgán, ako ani žalovaná, a žalovaná konala benevolentne a arbitrárne, keď nerešpektovala dikciu ustanovenia § 209 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. 26. Ďalej žalobca namietal, že v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach sa orgány Sociálnej poisťovne nezmieňujú o zistenom skutkovom stave veci, preto sa možno len domnievať, že vzhľadom k predpísaným poistným plneniam za jednotlivé obdobia, vychádzali zrejme z takého skutkového stavu, že žalobca od 20.04.2009 vykonával samostatnú zárobkovú činnosť na Slovensku a zároveň od 07.09.2009 vykonával závislú prácu v pracovnom vzťahu v Maďarsku. Do nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004 (teda do 01.05.2010) sa pri určení príslušnosti právnych predpisov v prípade súbehu sociálneho poistenia aplikoval čl. 14c písm. b) v spojení s prílohou č. VI. bod 15 nariadenia č. 1408/71, podľa ktorého v prípade súbehu pracovnoprávneho vzťahu v inom členskom štáte EÚ (Maďarsko), s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti v Slovenskej republike, sa na osobu poistenca vzťahovali právne poriadky oboch členských štátov, teda Maďarska aj Slovenskej republiky. Nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 883/2004 došlo k zmene v koncepcii súbehu sociálneho poistenia tak, že pokiaľ určitá osoba vykonáva prácu v pracovnoprávnom vzťahu a zároveň činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec. Teda od 01.05.2010 sa na žalobcu začal vzťahovať právny režim sekundárneho práva európskej legislatívy, konkrétne čl. 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, podľa ktorého podliehal výlučne právnym predpisom Maďarska. 27. Žalobca zdôraznil, že nariadenie č. 883/2004 Z.z. je sekundárny právny akt, ktorý sa vyznačuje priamym účinkom na vnútroštátny právny poriadok bez potreby akejkoľvek implementácie alebo transpozície. Preto ak Sociálna poisťovňa chcela predpísať poistné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutí, nemal tu absentovať odkaz na relevantné právne normy európskej legislatívy. Keďže prvostupňový orgán verejnej správy neuviedol žiadnu zmienku o európskom práve, jeho rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. 28. Žalobca ďalej poukázal na čl. 87 nariadenia č. 883/2004 s tým, že z tohto ustanovenia vyplýva, že na to, aby aj za účinnosti nového nariadenia č. 883/2004 podliehala osoba právnym predpisom podľa nariadenia č. 1408/71, vyžaduje sa kumulatívne splnenie určitých podstatných náležitostí: - musí dôjsť k zmene aplikovateľnosti právnych predpisov, ktorým daná osoba podlieha, - musí byť zachovaný rovnaký skutkový stav veci, než aký existoval pred účinnosťou nariadenia č. 883/2004 a súčasne sa daná osoba musí zdržať prejavu vôle smerujúceho k žiadosti o podliehanie právnym predpisom, ktoré by sa mali na ňu uplatňovať podľa nariadenia č. 883/2004. 29. Sociálne poistenie žalobcu zaniklo dňa 30.04.2010, čo žalobca preukazoval registračným listom fyzickej osoby. Podľa žalobcu túto skutočnosť žalovaná opomenula a na základe nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu vyvodila nesprávne právne závery. Z registračného listu, ako aj z ďalších písomností (výpis z účtu a žiadosť o vrátenie preplatku) vyplýva, že orgány Sociálnej poisťovne prejav vôle žalobcu, smerujúci k zániku poistného, akceptovali a dokonca mu poslali preplatok poistného v sume 506,40 eur. Neboli splnené predpoklady pre aplikovateľnosť právnych predpisov založených podľa nariadenia č. 1408/71, teda že žalobca by mal podliehať tak právnym predpisom Maďarska, ako aj Slovenskej republiky, a to preto, že nebola splnená podmienka v zmysle čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 1408/71, a to konkrétne, že nedošlo k zmene príslušnej situácie. K zmene situácie došlo, a to zásadným spôsobom, pretože na základe prejavu vôle žalobcu poistné podľa právneho poriadku SR - podľa Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. zaniklo. Každé podanie je potrebné posudzovať extenzívnym spôsobom a podľa jeho obsahu, nielen podľa formy, ako to predpokladá aj ustanovenie § 186 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. Z registračného listu je zrejmé, kto ho podával, akej veci sa týkalo, čo sa navrhovalo, resp. k čomu prejav vôle smeroval, bolo podpísané, ako aj označené dátumom podania. To, že toto podanie nebolo označené ako „Žiadosť o podliehanie právnym predpisom“, neznamená, že takúto vôľu žalobcu z jeho prejavu nebolo možné vyvodiť. Nebolo náhodou, že dátum zániku poistenia bol podľa registračného listu fyzickej osoby viazaný na deň 30.04.2010, pretože nové nariadenie č. 883/2004 vstúpilo do účinnosti dňa 01.05.2010. Nemôže obstáť argument žalovanej v zmysle zásady neznalosť práva neospravedlňuje, pretože čl. 87 ods. 11 nariadenia č. 883/2004 zakotvuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa poskytovali primerané informácie týkajúce sa zmien práv a povinností zavedených týmto nariadením a vykonávacím nariadením. Pracovníkovi Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš nič nebránilo v tom, aby vykonal ďalšie úkony, ak takýto prejav vôle žalobcu nepovažoval za dostatočne relevantný, aby založil žalobcom mienené právne účinky, teda vôľu podliehať len právnym predpisom Maďarska, a nie právnym predpisom Slovenskej republiky. 30. Žalobca sa nestotožnil s výkladom ustanovenia čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 tak, ako ho prezentovali orgány Sociálnej poisťovne. Podmienka podliehania právnym predpisom iného členského štátu podľa nariadenia č. 883/2004 v porovnaní s nariadením č. 1408/71, je podľa žalobcu splnená vtedy, keď nariadenie č. 883/2004 založí aplikovateľnosť iného právneho poriadku, než predtým zakladalo nariadenie č. 1408/71. V prípade žalobcu ale nariadenie č. 883/2004 nezaložilo aplikovateľnosť iného právneho poriadku v porovnaní s nariadením č. 1408/71, pretože aplikovateľnosť právneho poriadku Maďarska už bola založená. Argumentum e ratione legis preto možno vysloviť, že úmyslom európskeho zákonodarcu bolo prostredníctvom čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 regulovať diametrálne odlišné prípady, najmä tie, kedy účinnosťou nariadenia č. 883/2004 dôjde napríklad k aplikovateľnosti takého právneho poriadku, ktorému daná osoba doposiaľ nepodliehala. Muselo by ísť o prípad, kedy by žalobca nepodliehal právnym predpisom Maďarska, pričom ich aplikovateľnosť bola založená až účinnosťou nariadenia č. 883/2004. 31. Ďalej žalobca poukázal na požiadavku ústavne konformného výkladu s odkazom na závery v náleze Ústavného súdu SR II. ÚS 148/06 zo dňa 12.04.2017. Nárok Sociálnej poisťovne tak, ako bol vyčíslený vo výrokovej časti rozhodnutia v spojení s prílohami, ktoré tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť, je neexistentný, pretože odhlásením sa žalobcu zo systému sociálneho poistenia a nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 883/2004 žalobca prestal podliehať právnym predpisom Slovenskej republiky a podliehal už len právnym predpisom Maďarska. Počas celého obdobia, za ktoré orgány Sociálnej poisťovne predpísali poistné, odvádzal zamestnávateľ za žalobcu poistné riadne a včas v súlade s právnymi predpismi Maďarska. 32. Žalobca zároveň odkázal na ustanovenie § 192 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s tým, že pokiaľ by sa správny súd stotožnil so správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, žiada, aby správny súd po vykonanom dokazovaní znížil výšku peňažného plnenia, a to z dôvodu, že žalovaným vypočítaná výška je zjavne šikanózna a neprimeraná vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam prípadu. Aj keď zákon pojednáva o určitých kvalifikovaných dôvodoch pre fakultatívnu možnosť sudcovskej moderácie, je potrebné vziať zreteľ aj na také inštitúty práva, ako sú dobromyseľnosť toho, kto je povinný plniť, dobré mravy, pohnútku a v neposlednom rade mieru spoluzavinenia žalovaného za vzniknutý protiprávny stav. Žalobca preto navrhol, aby súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov preukazujúcich, že žalobca bol práceneschopný v čase od 03.06.2010 do 09.06.2010, v čase od 02.11.2010 do 18.11.2010, v čase od 03.10.2011 do 12.10.2011, v čase od 15.02.2012 do 24.02.2012, v čase od 23.05.2012 do 30.06.2012, v čase od 05.11.2012 do 14.11.2012, v čase od 25.03.2013 do 01.09.2013 a napriek tomu si dávku z fondu sociálneho poistenia neuplatňoval, aj keď podľa záverov žalovaného mal na ňu právny nárok. Nebolo by v súlade s požiadavkou spravodlivého usporiadania spoločenských vzťahov, aby žalobca, v prípade neúspechu v tomto súdnom konaní, bol povinný Sociálnej poisťovni plniť poistné aj za obdobia, počas ktorých bol práceneschopný a vyslovene vedome a účelovo si o dávky z fondu sociálneho poistenia v presvedčení, že sa na neho v zmysle príslušných normatívnych európskych aktov vzťahuje právny poriadok republiky, kde vykonával závislú prácu v pracovno-právnom vzťahu, nepožiadal. 33. Ďalej žalobca poukázal na čl. 87 ods. 11 nariadenia č. 883/2004 s tým, že žalovaný a orgán verejnej správy 1. stupňa si nesplnili povinnosť zabezpečiť primerané informácie týkajúce sa zmien práv a povinností, ktoré boli zavedené nariadením č. 883/2004 a jeho vykonávacím nariadením. Poukázal na výrazné spoluzavinenie žalovaného a jeho organizačnej zložky, ako aj na ústavno-právnu zásadu výkonu práv a povinností adresátov právnych noriem s vážnosťou prejavenej vôle. Postup orgánov Sociálnej poisťovne označil žalobca za šikanózny výkon práva s cieľom získania finančného plnenia na jeho úkor s tým, že on bol dobromyseľný a evidentne aj uvedený do omylu, a to jedným zo zamestnancov Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš. Ak by mal znášať nedoplatok na poistnom v celom rozsahu, išlo by o ukážkový prípad, kedy by mal žalovaný de facto prospech z vlastného protiprávneho konania, čo by znamenalo absolútnu deštrukciu právneho a demokratického štátu. 34. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v Zákone o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.06.2014. Do 31.12.2010 bolo skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určitej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že žalobca bol držiteľom živnostenských listov s dátumom vzniku oprávnenia dňa 20.04.2009 s tým, že pozastavené prevádzkovanie živnosti bolo v období od 01.09.2013 do 31.10.2014. Ďalej žalovaná poukázala na to, že od 01.01.2011 do 30.06.2014 pre právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia právna úprava vyžadovala dovŕšenie 18 rokov veku a registráciu podľa osobitného predpisu - podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, resp. podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Žalobca bol podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR registrovaný v Registri daňových subjektov od 24.04.2009 do 28.10.2013. V období od januára 2011 do augusta 2013 preto spĺňal podmienky v zmysle § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. a mal na účely sociálneho postavenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 35. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší, ako ustanovuje Zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 01.07. kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30.06. nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou. Podľa žalovanej z údajov Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že príjmy žalobcu zo živnosti za roky 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012 boli vyššie ako Zákonom o sociálnom poistení stanovená suma. V zmysle príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení teda žalobca bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a bol povinný platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky včas a v správnej sume. Žalovaná zdôraznila, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vo veci predpísania dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov žalobcovi a otázka zániku poistného pomeru už bola právoplatne vyriešená ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutím zo dňa 17.01.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš rozhodla, že žalobcovi nezaniklo dňa 30.04.2010 ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a na základe odvolania žalobcu bolo toto rozhodnutie potvrdené žalovanou rozhodnutím zo dňa 19.04.2018. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.05.2018 a žalobca podľa vedomostí Sociálnej poisťovne nepodal správnu žalobu o preskúmanie ich zákonnosti. 36. Rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo vo veci zániku povinného poistenia, nadobudlo právoplatnosť, teda konečným a záväzným spôsobom upravilo právne pomery účastníkov konania a táto otázka preto nemôže byť predmetom opätovného posudzovania v tomto súdnom konaní. 37. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016, ako aj na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/18/2017 zo dňa 08.12.2017. Taktiež poukázal aj na závery v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Sa/6/2018 zo dňa 30.11.2018 a v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.05.2018, kde Najvyšší súd SR vyslovil záver, že správny súd je v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy viazaný predmetom správneho rozhodnutia. 38. Podľa žalovanej bol žalobca v spornom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť a odvádzať poistné. Túto svoju povinnosť si nesplnil, a preto bola pobočka Sociálnej poisťovne v zmysle § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinná mu poistné a povinné príspevky predpísať rozhodnutím. 39. Žalovaná sa nestotožnila s výkladom dotknutých ustanovení nariadenia č. 1408/71 a č. 883/2004 tak, ako to prezentoval v správnej žalobe žalobca. Podľa žalovanej žalobca k 30.04.2010 podliehal v súlade s čl. 14c písm. b) nariadenia č. 1408/71, účinného do 30.04.2010, právnym predpisom Maďarska, ako osoba vykonávajúca v tomto štáte závislú činnosť a súčasne právnym predpisom Slovenskej republiky ako osoba vykonávajúca samostatne zárobkovú činnosť, pričom táto situácia sa po 30.04.2010 nijako nezmenila a žalobca nepožiadal Maďarsko, t. j. členský štát, pod ktorého legislatívu mal od 01.05.2010 výhradne podliehať v zmysle čl. 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 o to, aby sa na neho od 01.05.2010 vzťahovali jeho právne predpisy. Preto podľa čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 podliehal žalobca naďalej aj po 30.04.2010 právnym predpisom dvoch členských štátov - Slovenskej republike a Maďarska. 40. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcu, že po 30.04.2010 došlo k zmene jeho situácie, keďže na základe registračného listu fyzickej osoby - odhlášky došlo ku zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne uvedených v § 21 Zákona o sociálnom poistení, t. j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vznik alebo zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia preto nezávisí od podania registračného listu fyzickej osoby, čo je záver odobrený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017. Preto podľa žalovanej na základe registračného listu - odhlášky nezaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa žalovanej túto odhlášku nebolo možné považovať ani za „Žiadosť o podliehanie právnym predpisom“. Z registračného listu nevyplývalo, že by žalobca chcel od 01.05.2010 podliehať len právnym predpisom Maďarska. Aj keby tento registračný list mohol byť považovaný za žiadosť, nemalo by to vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 vyžaduje, aby dotknutá osoba požiadala príslušnú inštitúciu členského štátu, ktorého právne predpisy sa na ňu majú vzťahovať podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, o podliehanie jej právnym predpisom. Žalobca mal teda požiadať Maďarsko o podliehanie jeho právnym predpisom, ak chcel, aby sa na neho od 01.05.2010 vzťahovala výhradne maďarská legislatíva. Sociálna poisťovňa nemá vedomosť o tom, že by žalobca takýto úkon urobil. 41. Žalovaná sa nestotožnila s výkladom čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 prezentovaným žalobcom v správnej žalobe. Za relevantné považovala to, že podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia č. 83/2004 mal žalobca podliehať iba právnym predpisom členského štátu, kde vykonával činnosť ako zamestnaná osoba, t. j. právnym predpisom Maďarska, a preto s účinnosťou nového nariadenia č. 883/2004 od 01.05.2010 u žalobcu k zmene malo dôjsť. 42. Žalovaná označila námietky smerujúce voči nepreskúmateľnosti rozhodnutia za nedôvodné s tým, že vo svojom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. 43. Vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní nedošlo k vydaniu nového rozhodnutia a v tomto rozhodnutí Sociálna poisťovňa už obšírnejšie ako v prvostupňovom rozhodnutí zdôvodnila, prečo pobočka Sociálnej poisťovne postupovala správne, ak predpísala dlžné sumy poistného a povinných príspevkov. Aj v zmysle názoru Najvyššieho súdu SR, prezentovaného v rozsudku sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18.11.2014, je potrebné považovať rozhodnutie pobočky a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie za jeden celok. 44. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia, preukazovali, že skutkový stav bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený. V odvolacom konaní bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené len preto, aby bola spresnená výroková časť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, avšak išlo len o odstránenie formálneho nedostatku, ktorý nemal vplyv na výšku predpísanej dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov. Žalobca bol v mesiaci jún 2010, a to od 03.06.2010 do 08.06.2010 uznaný za dočasne práceneschopného, kedy nebol v zmysle § 140 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení povinný platiť poistné a povinné príspevky, pričom pobočka Sociálnej poisťovne mu v prvostupňovom rozhodnutí za dané dni mesiaca jún 2010 ani nepredpísala dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov, preto žalovaná ako odvolací orgán považovala za potrebné túto skutočnosť (zrejmú z prílohy prvostupňového rozhodnutia) premietnuť priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia. 45. K námietkami o nepreskúmateľnosti žalovaná ešte poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 46. Pokiaľ žalobca vymenoval obdobia, počas ktorých bol údajne práceneschopný, Sociálna poisťovňa okrem obdobia od 22.03.2010 do 28.03.2010 a obdobia od 03.06.2010 do 08.06.2010 neeviduje iné obdobia práceneschopnosti, preto za iné obdobia nemohlo ani dôjsť k aplikovaniu § 140 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení (vylúčenie z povinnosti platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky v období, počas ktorého bola samostatne zárobkovo činná osoba uznaná za dočasne práceneschopnú). Žalobca si navyše v Sociálnou poisťovňou evidovaných obdobiach ani neuplatnil nárok na nemocenskú dávku. 47. Podľa žalovanej nemožno pristúpiť ani k peňažnej moderácii, pretože Zákon o sociálnom poistení v jednotlivých ustanoveniach upravuje presný spôsob výpočtu poistného a povinných príspevkov, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať za obdobie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pričom Sociálnej poisťovni nedáva možnosť tento spôsobom zmeniť. 48. Na základe vyššie uvedenej argumentácie žalovaná žiadala, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol. 49. Žalobca nevyužil právo zaujať k vyjadreniu žalovanej repliku. 50. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 24.10.2019. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia podľa § 116 SSP na 30.10.2019. 51. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom rozsahu (§203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 52. Žalobné námietky o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne nepovažoval správny súd za dôvodné. Orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí len ustanovenia právnej úpravy Slovenskej republiky, konkrétne Zákona o sociálnom poistení a zákona o starobnom dôchodkovom sporení, odôvodňujúce orgánom verejnej správy 1. stupňa prijatý záver, že žalobca nesplnil svoju povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky včas a v správnej, zákonom stanovenej výške. Z aplikácie Zákona o sociálnom poistení na prípad žalobcu je zrejmé, že orgán verejnej správy 1. stupňa vychádzal zo záveru, že na žalobcu sa vzťahujú ustanovenia právnej úpravy sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. 53. S námietkami smerujúcimi voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa sa žalovaná vysporiadala v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí a odobrila postup orgánu verejnej správy 1. stupňa. Druhostupňovým rozhodnutím došlo k zásahu do výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, avšak išlo len o spresnenie výroku, bez toho, aby sa zasiahlo do výšky plnenia uloženého orgánom verejnej správy 1. stupňa. Konkrétne bolo odôvodnené, prečo Sociálna poisťovňa považuje za dôvodné postupovať voči žalobcovi ako voči samostatne zárobkovo činnej osobe podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaná vysvetlila prečo sa na žalobcu uplatňuje legislatíva Slovenskej republiky a orgán verejnej správy 1. stupňa túto legislatívu aj aplikoval, žalovaná nemala dôvod zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa. Legislatíva Európskej únie bola podstatná pre určenie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa mali na sociálne poistenie žalobcu vzťahovať. Ďalej už bolo potrebné túto určenú legislatívu na prípad žalobcu priamo aplikovať, čo orgán verejnej správy 1. stupňa aj urobil. Odvolacie námietky, ktorými žalobca vyjadril nesúhlas s aplikáciou legislatívy Slovenskej republiky, boli žalovanou vyhodnotené a podľa správneho súdu nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa pre nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. 54. Nariadením č. 883/2004 bola zavedená zmena v systéme koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Z nariadenia vyplýva, že jeho hlavným cieľom bolo zmierniť veľké rozdiely medzi vnútroštátnymi pravidlami a aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z tohto mohli vzniknúť. 55. S ohľadom na čo najefektívnejšie zaručenie rovnosti zaobchádzania so všetkými osobami pôsobiacimi na území členských štátov, bola vyjadrená požiadavka, určiť ako všeobecné pravidlo, aby sa za uplatniteľné právo považovali predpisy tohto členského štátu, na území ktorého daná osoba vykonáva svoju činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 56. Zároveň je v nariadení konštatované, že je potrebné, aby nariadenie č. 1408/71 zostalo v účinnosti a malo naďalej právne účinky, na účely niektorých aktov a dohôd spoločenstva, ktorých je spoločenstvo stranou, aby sa zachovala právna istota. 57. Podľa čl. 1. písm. a) a b) nariadenia č. 883/2004; na účely tohto nariadenia: a) "činnosť ako zamestnanec" znamená každú činnosť alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje; b) "činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba" znamená každú činnosť alebo rovnocennú situácia, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje; 58. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 883/2004; toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých. 59. Podľa čl. 11 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004; (1) Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. (2.) Na účely tejto hlavy osoby, ktoré prijímajú peňažné dávky na základe ich činnosti ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo ako dôsledok tejto činnosti, sa považujú za osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť. Toto sa nevzťahuje na dôchodky v invalidite, starobné dôchodky alebo pozostalostné dôchodky alebo, na dôchodky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo na nemocenské peňažné dávky vzťahujúce sa na ošetrenie počas neobmedzenej doby. 60. Podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004; osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. 61. Keďže žalobca nevykonával činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie, čl. 13 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 by sa na jeho prípad neaplikoval. 62. Podľa čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004; ak ako dôsledok tohto nariadenia osoba podlieha právnym predpisom členského štátu iného, ako sú právne predpisy určené v súlade s hlavou II nariadenia (EHS) č. 1408/71, tieto právne predpisy sa ďalej uplatňujú, pokiaľ príslušná situácia zostáva nezmenená, pokiaľ daná osoba nepožiada, aby podliehala právnym predpisom, ktoré sa uplatňujú podľa tohto nariadenia. Žiadosť sa predkladá do troch mesiacov od dátumu uplatňovania tohto nariadenia príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú podľa tohto nariadenia, ak daná osoba podlieha právnym predpisom tohto členského štátu k dátumu uplatňovania tohto nariadenia. Ak sa žiadosť predloží po uvedenom časovom limite, zmena sa uskutoční v prvý deň nasledujúceho mesiaca. 63. Podľa § 3 Zákona no sociálnom poistení v znení do 31.12.2010; zárobková činnosť podľa tohto zákona je a) na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia 1. činnosť zamestnanca, 2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená, b) na účely poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca. 64. Podľa § 3 Zákona o sociálnom poistení v znení od 01.01.2011 do 30.06.2014; zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 65. Podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení do 31.12.2010; samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 66. Podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení od 01.01.2011 do 30.06.2014; samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 67. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení; povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 68. Podľa § 15 ods. 1 psím. b) Zákona o sociálnom poistení; povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 69. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 70. Podľa § 128 ods. 1, 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení v znení do 30.06.2014; (1)Poistné na nemocenské poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba. (2) Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa. (3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát. 71. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) Zákona č. 43/2004 Z. z. v znení do 31.12.2012; príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky") platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení. 72. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) Zákona č. 43/2004 Z. z. v znení od 01.01.2012 do 31.decembra 2012; príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky") platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení. 73. Podľa § 129 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení; suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ"). 74. Správny súd pri vysporiadávaní sa so žalobnými námietkami žalobcu prihliadol aj na iné jazykové znenia nariadenia č. 887/2004 (český, nemecký, anglický). 75. Po oboznámení sa s vyššie uvedeným nariadením č. 883/2004 a jeho relevantnými článkami správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu nie sú dôvodné. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že účelom nariadenia č. 883/2004 bolo zjednodušiť postavenie poistencov, ktorí sú činní na území viacerých štátov Európskej únie a z tohto dôvodu podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym úpravám viacerých členských štátov. Článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 je prechodným ustanovením zabezpečujúcim ochranu dotknutých osôb pri prechode na režim zavedený týmto nariadením, keďže dôsledkom bola zmena v určení systému sociálneho zabezpečenia, ktorému majú resp. mali v zmysle tohto nariadenia dotknuté osoby podliehať. Dôsledkom uplatňovania tohto článku by mohol byť aj zánik sociálneho poistenia v jednom z členských štátov, ktorého legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia osoba podliehala v zmysle nariadenia č. 1408/71, ak by nedošlo k zmene situácie dotknutej osoby (výkon činnosti v dvoch a viacerých členských štátoch by zostal nezmenený) a ak by táto osoba nepožiadala príslušnú inštitúciu členského štátu, ktorého predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia má v zmysle nariadenia č. 883/2004 podliehať, že chce, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy sociálneho zabezpečenia v zmysle kritérií stanovených nariadením č. 883/2004. Účinnosťou nariadenia č. 883/2004 tak situácia dotknutých osôb (pri rešpektovaní, že sa nezmenili skutkové okolnosti pôsobenia v dvoch alebo viacerých členských štátoch, a aj v prípade žalobcu podľa správneho súdu tieto skutkové okolnosti zostali nezmenené, keď naďalej vykonával činnosť ako zamestnanec v Maďarsku a ako samostatne zárobkovo činná osoba na Slovensku) zostala nezmenená a kritéria určenia rozhodujúcej legislatívy podľa nariadenia č. 883/2004 by sa na tieto osoby vzťahovali len ak by dotknuté osoby realizovali úkon, ktorým by požiadali o aplikáciu nariadenia č. 883/2004 resp. aplikáciu týmto nariadením určeného systému sociálneho zabezpečenia konkrétneho členského štátu. Na tento úkon by potom nadväzoval zánik sociálneho poistenia v členskom štáte, ktorého predpisy sociálneho zabezpečenia by sa na dotknutú osobu uplatňovali v zmysle nariadenia č. 1408/71 a ktoré by sa na dotknutú osobu už nemali aplikovať v zmysle kritérií určených nariadením č. 883/2004. 76. Všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré by súviseli s vyššie uvedeným prechodným ustanovením čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 a s tým súvisiace prípadné žalobné námietky by ale podľa správneho súdu bolo možné v konkrétnostiach vyhodnocovať v rámci konania, v ktorom by sa riešila otázka spornosti zániku poistenia resp. jeho trvania v dôsledku aplikácie uvedeného čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004. V tomto konaní sú predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia, ktorým boli žalobcovi predpísané dlžné sumy poistného a povinných príspevkov. Otázku trvania poisteného vzťahu v tomto konaní nie je možné opätovne riešiť, pretože o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté orgánom verejnej správy 1. stupňa rozhodnutím č. 6252-1/2018-VK GC09/50 zo dňa 17.01.2018 tak, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia žalobcu dňa 30.04.2010 nezaniklo a žalovaná rozhodnutím č. 39975-2/2018-BA zo dňa 19.04.2018 uvedené rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla. Ako správne uviedla žalovaná (aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistené, otázku trvania poisteného vzťahu, ak bola právoplatne vyriešená, nie je možné opätovne riešiť. Žalobca nevyužil svoje oprávnenie podať proti rozhodnutiam o tom, že jeho poistenie k 30.04.2010 nezaniklo, správnu žalobu. 77. Z administratívneho spisu a ani z tvrdení žalobcu nezistil správny súd iný dôvod, ktorý by svedčil o zániku účasti žalobcu na sociálnom poistení v období, za ktoré bolo predpísané poistné a príspevky a ktoré by orgány Sociálnej poisťovne nezobrali do úvahy. 78. Význam, povahu a dôsledky úkonu žalobcu, a to podania Registračného listu - odhlášky nie je podľa správneho súdu možné riešiť v tomto súdnom konaní, pretože sporná otázka zániku účasti na sociálnom poistení bola orgánmi Sociálnej poisťovne s konečnou platnosťou vyriešená. V dôsledku tejto skutočnosti preto nemožno uznať ani argumentáciu žalobcu, že u neho došlo k zmene skutkovej situácie v zmysle požiadavky vyslovenej v čl. 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, nakoľko podanie odhlášky nemalo za následok zánik účasti na sociálnom poistení v Slovenskej republike, čo bolo konštatované v právoplatných rozhodnutiach orgánov Sociálnej poisťovne a správnemu súdu v tomto konaní neprináleží posudzovať správnosť tohto záveru. 79. Správnemu súdu sa žiada ešte uviesť, že ak by aj žalobca požiadal o aplikáciu nariadenia č. 883/2004 úkonom, ktorý by bol vyhodnotený ako jednoznačný a akceptovateľný, ale urobil by ho voči inštitúcii nesprávneho členského štátu, ktorý je určený nariadením č. 883/2004, bolo by povinnosťou tejto inštitúcie postúpiť vec príslušnej inštitúcii podľa č. 2 ods. 3 nariadenia č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „nariadenie č. 987/2009“ alebo „vykonávacie nariadenie“). 80. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o tom, že mu bola nedostatočne poskytnutá pomoc zo strany zamestnanca Sociálnej poisťovne, sú preto podľa správneho súdu v tomto konaní (ktorého predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia o predpísaní poisteného a povinných príspevkov) s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu nepodstatné. Je potrebné taktiež uznať skutočnosť, prednesenú aj zástupcami účastníkov konania na pojednávaní pred správnym súdom, že s ohľadom na značný časový odstup by bolo ťažké preukázať skutočný obsah komunikácie medzi zamestnancom Sociálnej poisťovne a žalobcom. 81. Aj keď problematika sociálneho zabezpečenia pri výkone činností na území rôznych členských štátov Európskej únie je komplikovaná, je potrebné uviesť, že nariadenie č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie k nemu na to pamätajú a aj prechodné ustanovenia poskytli dotknutým osobám zodpovedajúcu ochranu. Tieto nariadenia navyše ukladajú tak členským štátom, ako aj ich konkrétnym inštitúciám, povinnosť poskytovať dotknutým osobám pomoc a poradenstvo. 82. Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. 87 ods. 13 nariadenia č. 883/2004, tu je potrebné uviesť, že v tomto článku sú formulované požiadavky voči členským štátom a nie voči konkrétnej inštitúcii sociálneho poistenia. Preto poukaz na tento článok nariadenia v kontexte zanedbania povinností zo strany Sociálnej poisťovne nebol dôvodný. Požiadavky vo vzťahu k inštitúciám členských štátov sú uvedené skôr vo vykonávacom nariadení k nariadeniu č. 883/2004. 83. Aj pri rešpektovaní povinnosti orgánov Sociálnej poisťovne poskytovať pomoc a poradenstvo nebolo podľa správneho súdu preukázané, že by bol žalobca nesprávne usmernený. Aj pri rešpektovaní požiadavky voči Sociálnej poisťovni, aby jej orgány plnili uvedené povinnosti je potrebné zdôrazniť, že tieto povinnosti Sociálnej poisťovne nezbavujú fyzickú osobu pôsobiacu na území viacerých štátov Európskej únie, aby dbala na svoje práva a povinnosti, tieto si relevantným spôsobom uplatňovala a plnila a využila k tomu slúžiace prostriedky pomoci a poradenstva. 84. Po dôkladnom oboznámení sa s prejednávanou vecou a po prejednaní veci správny súd dospel k záveru, že otázkou vyhodnotenia Registračného úkonu žalobcu - odhlášky sa v tomto konaní nemôže zaoberať, pretože otázka zániku poistenia na základe tohto úkonu žalobcu už bola orgánmi Sociálnej poisťovne právoplatne vyriešená a žalobca príslušné rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne nerozporoval podanou správnou žalobou. V tomto súdnom konaní je predmetom súdneho prieskumu otázka predpísania dlžného poisteného a povinných príspevkov. 85. Preskúmavané rozhodnutia boli vydané v nadväznosti na uvedené rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne o tom, že postenie žalobcu k 30.04.2010 nezaniklo a žalobca v dôsledku týchto rozhodnutí v spojení so splnením zákonom stanovených podmienok bol povinný platiť poistené a povinné príspevky, a preto boli predpísané správne. Správny súd nezistil iné dôvody, v dôsledku ktorých by povinnosť žalobcu platiť poistené a povinné príspevky zanikla. 86. Aj žalobné námietky, ktorými žalobca poukazoval na to, že orgány Sociálnej poisťovne jeho odhlášku najprv akceptovali a bol mu vrátený preplatok poistného v sume 506,40 Eur podľa správneho súdu nemožno vyhodnocovať v tomto súdnom konaní. Žalobca sa poukazom na tieto skutočnosti snažil preukázať, že odhláška bola akceptovaná a teda k zániku jeho poistenia k 30.04.2010 došlo. Opätovne však správny súd uvádza, že ide skutočnosti týkajúce sa trvania poisteného pomeru, čo bolo predmetnom iných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ktoré neboli predmetom tohto súdneho prieskumu. 87. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považuje preskúmavané rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovane za preskúmateľné a zákonné, zodpovedajúce právnej úprave. Z prílohy rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa je zrejmé ako a v akej sume bolo predpísané poistné a povinné príspevky. Žalobca výšku predpísanej sumy nerozporoval a ani správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôkazom tohto, že výška predpísanej sumy nie je správna. 88. Žalobca v správnej žalobe alternatívne navrhol, aby správny súd v zmysle § 192 SSP pre prípad, že sa stotožní so správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami, využil právo moderovať výšku predpísanej sumy poistného a povinných príspevkov. Žalobca žiadal, aby správny súd prihliadol na to, že výška je šikanózna a neprimeraná vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Žalobca žiadal zohľadniť jeho dobromyseľnosť, pohnútku, dobré mravy a aj spoluzavinenie Sociálnej poisťovne za vzniknutý protiprávny stav. Rovnako žiadal zohľadniť aj tú skutočnosť, že bol v období od 03.06.2010 do 09.06.2010, od 02.11.2010 do 18.11.2010, od 03.10.2011 do 12.10.2011, od 05.02.2012 do 24.02.2012, od 23.05.2012 do 30.06.2012, od 05.11.2012 do 14.11.2012 a od 25.03.2013 do 01.09.2013 práceneschopný, čo dokladoval vyhláseniami ošetrujúceho lekára, podanými na tlačive VÝMENNÝ LIST-POUKAZ, všetky datované dňa 29.06.2018. Žalobca zdôraznil, že by bolo nespravodlivé žiadať od neho plniť poistené aj za obdobia, počas ktorých bol práceneschopný a vedome si neuplatňoval dávky zo sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike v presvedčení, že sa na neho vzťahovali len právne predpisy Maďarskej republiky, na území ktorej vykonával zárobkovú činnosť ako zamestnanec. 89. Na pojednávaní pred správnym súdom právny zástupca žalobcu konkretizoval výšku peňažnej moderácie a žiadal, aby správny súd zmenil rozhodnutie tak, že bude povinný zaplatiť len 20% z predpísanej dlžnej sumy. 90. Pokiaľ žalobca žiadal správny súd, aby v rámci peňažnej moderácie prihliadol na jeho dobromyseľnosť, dobré mravy, pohnútku a spoluzavinenie Sociálnej poisťovne na vzniknutom protiprávnom stave, správny súd dospel k záveru, že tieto skutočnosti nie je možné zohľadniť v tomto konaní, keď je nutné rešpektovať právoplatné rozhodnutie o tom, že poistný pomer žalobcu nezanikol. Prípadná obrana žalobcu týkajúca sa nesúhlasu s tým, že orgány Sociálnej poisťovne neuznali, že jeho poistenie dňa 30.04.2010 zaniklo, mohla byť prednesená v správnej žalobe a sporná otázka tak mohla byť vyriešená správnym súdom, prípadne následne kasačným súdom. Bez zaujatia stanoviska k otázke zániku poistenia v rámci správneho súdnictva by zohľadnením žalobcom namietaných skutočností správny súd zasahoval do takého konania a jeho výsledného rozhodnutia, ktoré síce predchádzali správnou žalobou napadnutým rozhodnutiam, ale nie sú predmetom súdneho prieskumu. 91. Žalobcom tvrdené práceneschopnosti boli preukazované len vyhláseniami ošetrujúceho lekára, všetky datované v ten istý deň, bez konkrétnejšieho a jednoznačného dôkazu, ktorý by tvrdené práceneschopnosti preukázal. 92. Navyše má správny súd za to, že inštitút peňažnej moderácie v ustanovení § 192 SSP nie je možné aplikovať bezvýhradne na všetky peňažné plnenia, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavaných rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Pokiaľ je peňažné plnenie dôsledkom aplikácie zákonných ustanovení, v ktorých je presne stanovený spôsob výpočtu a je odrazom plnenia povinnosti dotknutého subjektu na základe presne stanovených kritérií, vylučuje to neprimeranú povahu uloženého plnenia. Vychádzajúc z koncepcie moderácie peňažného plnenia správnym súdom, ktorá bola obsiahnutá aj v Občianskom súdnom poriadku (§ 250j ods. 5 v spojení s § 250i ods. 2 OSP) je priestor na uplatnenie peňažnej moderácie skôr v prípadoch, kedy by peňažné plnenie bolo uložené vo veci súkromnoprávnej povahy alebo by išlo o náhradu škody. 93. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd návrh na peňažnú moderáciu zamietol. 94. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).