Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/124/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200322 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast.: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IBB-01-39-2.3/P-E24,25-19 zo dňa 14.03.2019 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27.03.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný") vykonal u zamestnávateľa (kontrolovaného subjektu): LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica (ďalej len „žalobca") inšpekciu práce dňa 15.01.2019 a následne na Inšpektoráte práce Banská Bystrica vo vymenovaných dňoch počnúc dňom 25.01.2019 a naposledy 14.03.2019, ktorá bola zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania osôb a kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov. O výsledku inšpekcie práce žalovaný vyhotovil dňa 14.03.2019 Protokol č. IBB-01-39-2.3/ P-E24,A25-19 podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce"). 2. V protokole sú uvedené zistené nedostatky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, a to pri skončení pracovného pomeru zamestnancov: -W. F. V., zamestnaná na PZ uzatvorenú dňa 15.10.2003 - výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce"), -R.. O. L., zamestnaný na PZ uzatvorenú dňa 15.12.2010, výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 12.11.2018, -W.. W. G., zamestnaná na PZ uzatvorenú dňa 26.06.2015, výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 12.11.2018, -R.. V. Z., zamestnaná na PZ uzatvorenú dňa 28.08.2017, výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 12.11.2018, a to tým, že kontrolovaný subjekt ako zamestnávateľ výpovede danú zamestnancom vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov - Základnou organizáciou Odborového zväzu DREVO, LESY, VODA pri LESY SR, š.p. (ďalej len „ZO OZ DLV pri LESY SR, š.p.), ktorí zamestnanci sa stali nadbytočnými z dôvodu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR č. RR-GR č. 2018/9 platného od 07.11.2018 a účinného od 08.11.2018, a ktorí boli uvedení v „Zozname nadbytočných zamestnancov na základe rozhodnutia GR LESY SR š.p.-RR-GR č. 2018/9" zo dňa 07.11.2018, čím došlo k porušeniu § 74 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Pri výkone inšpekcie bolo zistené, že zamestnávateľ členom orgánu zástupcov zamestnancov nepredložil na prerokovanie aj písomné návrhy plného textu výpovede pripravenej na doručovanie, s ktorými chcel zamestnávateľ skončiť pracovný pomer z organizačných dôvodov. Zamestnávateľ predložením zoznamu nadbytočných zamestnancov len informoval zástupcov zamestnancov o tom, že chce skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je v zozname uvedený výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b), čo však nie je prerokovaním výpovede ohľadom dotknutého zamestnanca so zástupcami zamestnancov vopred, pred doručením výpovede zamestnancovi. 3. V súvislosti zo zistenými nedostatkami inšpektor v súlade s ustanovení § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce navrhol žalobcovi v kolektívnej zmluve na rok 2019 presne vymedziť a konkretizovať podmienky dohodnuté so zástupcami zamestnancov v časti III. článok 15 písm. a) a v časti III. článok 16 písm. b). Ďalej v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov uvedeného v bode 1. tohto protokolu a jeho príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 29.03.2019. Protokol bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu (V.. F. N.). Žalobca sa k protokolu vyjadril písomne vyjadrením doručeným žalovanému dňa 20.03.2019 (prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu AK Jakubčo, spol. s r. o.), v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zistenými nedostatkami vymenovanými v protokole s poukazom na ustanovenia § 74 Zákonníka práce a § 237 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce. Dôvod výpovede je jasne vymedzený, priamo v žiadosti zamestnávateľa na prerokovanie so zástupcami zamestnancov adresovanej príslušnému odborovému orgánu, obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca preto prerokoval výpovede dotknutých zamestnancov v súlade so Zákonníkom práce a splnil si povinnosť v § 74 Zákonníka práce. Vo vyjadrení uviedol, že v Kolektívnej zmluve na rok 2019 už došlo k úprave znenia článku 16 Kolektívnej zmluvy, pričom inšpektorát práce opomenul skutočnosť, že Kolektívna zmluva nie je jednostranným právnym úkonom žalobcu v pozícii zamestnávateľa, ale jedná sa o výsledok konsenzu so zástupcami zamestnancov. Ak žalobca postupoval v zmysle právnych predpisov - ustanovení Zákonníka práce, nie je možné prijať opatrenia zisteného porušenia predpisov. Nie je možné opätovne prerokovať výpovede a odstrániť údajný nedostatok tak, ako to požaduje IPBB v protokole, preto povinnosť v zmysle § 74 Zákonníka práce smeruje k prerokovaniu výpovede vopred, teda ešte pred podaním výpovede. 4. Žalovaný vyhodnotil vyjadrenie žalobcu k protokolu a dňa 27.03.2019 vydal Dodatok č. 1 k protokolu, z ktorého vyplýva, že protokol zo dňa 14.03.2019 ostáva v pôvodnom znení, nedošlo k zmene zistených skutočností, ani k zmene znenia nedostatku uvedeného v protokole v bode 1 a nedošlo ani k zmene časti opatrenia. Inšpektori zotrvali na závere, že neboli individuálne prerokované vopred výpovede so zástupcami zamestnancov, keď dňa 08.11.2018 bol prerokovaný výlučne zoznam nadbytočných zamestnancov. Súčasťou prerokovania skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s kontrolovanými zamestnancami výpoveďou z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, neboli individuálne návrhy právneho úkonu smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru s kontrolovaným zamestnancom s presne a jednoznačne vymedzenými obsahovými náležitosťami (v písomnej forme s náležitosťami ustanovenia § 61 ods. 2 ZP) a prerokovaný bol výlučne zoznam nadbytočných zamestnancov. Zástupcovia zamestnancov tak nemali možnosť individuálne posúdiť konkrétny prípad - skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý bol organizačnou zmenou dotknutý formou výpovede zo strany zamestnávateľa. Inšpektori zotrvali na závere, že zamestnávateľ porušil § 74 Zákonníka práce. K nemožnosti spätného odstránenia zisteného nedostatku žalovaný v dodatku k protokolu uviedol, že žalobcovi nebolo nariadené, aby odstránil zistený nedostatok spätným prerokovaním výpovedí daných zamestnancom. Pokiaľ je v časti opatrenia uvedené, že sa ukladá zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia a jeho príčin, má sa za to, aby počnúc dňom prevzatia protokolu prijal opatrenia tak, aby sa porušenia § 74 ZP ďalej nedopúšťal, t. j. aby postupoval v súlade s § 74 ZP, v súlade s podmienkami dohodnutými so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve platnej v čase skončenia pracovného pomeru so zamestnancom formou výpovede zo strany zamestnávateľa. 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti opatreniu žalovaného, ktorým je protokol zo dňa 14.03.2019, vrátane jeho dodatku č. 1 z 27.03.2019 správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia opatrenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 6. Podľa žalobcu zistenia žalovaného uvedené v protokole v znení jeho dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinnosti žalobcovi, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uložené povinnosti a opatrenia sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné, keď protokol v znení jeho dodatku v tejto časti je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. 7. Zákonné znenie bližšie nekonkretizuje náležitosti žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede adresovanej príslušnému odborovému orgánu. V prípade, ak sa jedná o povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď danú zamestnávateľom (§ 74 ZP) účasť zástupcov zamestnancov pri takomto skončení pracovného pomeru nemožno vykladať izolovane, ale v nadväznosti na § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede nastanú, ak žiadosť zamestnávateľa obsahuje náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 ZP. Žalobca žiadosťou zo dňa 25.10.2018 požiadal závodný výbor základnej organizácie odborového zväzu DLV pri GR LESY SR, š.p. o prerokovanie organizačných zmien v termíne do 05.11.2018. Zo zápisnice z rokovania generálneho riaditeľa žalobcu so zástupcami ZV ZO OZ DLV pri GR LESY SR, š.p. zo dňa 06.11.2018 vyplýva, že žalobca oboznámil zástupcov zamestnancov s pripravovanými organizačnými zmenami. Zámer skončiť pracovné pomery bol avizovaný na rokovaní so zástupcami zamestnancov dňa 06.11.2018 a následne na rokovaní dňa 08.11.2018, kde boli zástupcovia zamestnancov oboznámení so zoznamom nadbytočných zamestnancov a s dôvodmi ich nadbytočnosti, t. j. s výpovednými dôvodmi. Rokovanie v zmysle § 237 ods. 3 Zákonníka práce predpokladá neformálny dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, zameraným na dosiahnutie dohody a ochranu záujmov zamestnancov pri súčasnom rešpektovaní záujmov zamestnávateľa. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplývajú závery, že konkrétna forma prerokovania medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 237 ZP závisí od dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, že zákon nestanovuje formu prerokovania výpovede, pričom cieľom tejto zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol oznámený odborovej organizácii a zároveň, aby jej bola daná možnosť sa k tomuto zámeru vyjadriť, resp. nevyjadriť. 8. Podľa žalobcu, žalobca splnil podmienky prerokovania, keď zo žiadosti o prerokovanie a zo zápisnice z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami zamestnancov zo dňa 08.11.2018 vyplýva, že žalobca v rámci rokovania so zástupcami zamestnancov všetky rozhodujúce skutočnosti konkretizoval, keď z obsahu rokovaní jednoznačne vyplýva, k akej organizačnej zmene a na základe akého rozhodnutia u žalobcu došlo; nadbytočnosť zamestnancov, zoznam zamestnancov, odvolanie na rokovanie zo dňa 06.11.2018, ktoré vymedzuje dôvody nadbytočnosti zamestnancov. Zástupcovia zamestnancov obdržali dostatok informácií, aby mohli prerokovať skončenie pracovných pomerov jednotlivých zamestnancov. Účasť zástupcov zamestnancov nebola len formálna, o čom svedčí diskusia k jednotlivým zamestnancom, ktorých pracovné pomery mali byť skončené. 9. Žalobca uzavrel, že pri skončení pracovného pomeru s nadbytočnými zamestnancami postupoval v súlade so zákonom, o všetkých skutočnostiach informoval zástupcov zamestnancov aj pred samotným prerokovaním, pričom v čase prerokovania výpovedí bolo jednoznačné k akej organizačnej zmene došlo, na základe akého rozhodnutia k nej došlo a bol oboznámený výpovedný dôvod, ktorý bol nezameniteľný. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP, pretože nebolo porušené ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, keďže znenie uloženej povinnosti je jednoznačne zrozumiteľné a vykonateľné. Trval na tom, že z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca so zástupcami zamestnancov prerokoval len zoznam nadbytočných zamestnancov a neprerokoval individuálne návrhy výpovedí kontrolovaných zamestnancov R.. Z., R.. L., W.. G. a W.. V., vrátane aj ďalších individuálnych návrhov výpovedí ostatných zamestnancov, ktorí boli organizačnou zmenou na základe rozhodnutia č. RR-GR č. 2018/9 zo dňa 07.11.2018 s účinnosťou od 08.11.2018 dotknutí. Uviedol, že obsah pojmu prerokovanie logicky v sebe zahŕňa aj možnosť vyjadrenia sa k podanej žiadosti, nie je len úkonom jednej strany, ale musí obsahovať aj prípadnú možnosť reakcie adresovanej strany. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nie je možné považovať len za formálny úkon, bez jeho materiálneho obsahu. Žalovaný požiadal o poskytnutie informácií predsedu ZV ZO OZ DLV pri GR LESY SR R.. J., ktorý podal informáciu zo dňa 15.01.2019, podľa ktorej zástupcovia zamestnancov nemali vedomosť o tom, ktorí nadbytoční zamestnanci uvedení v zápisnici zo dňa 08.11.2018 v zozname nadbytočných zamestnancov, skončili pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorí zamestnanci skončili pracovný pomer dohodou z tohto dôvodu, a ktorí naďalej pracujú u žalobcu ako zamestnávateľa z dôvodu, že im bolo ponúknuté iné vhodné voľné pracovné miesto, ktoré prijali. 11. Žalovaný zotrvával na stanovisku, že v zápisnici zo dňa 08.11.2018 nie je uvedené, že zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov vopred prerokoval individuálne výpovede zamestnancov, ktorých mená sú v zápisnici uvedené, pričom zamestnávateľ prerokoval výlučne zoznam nadbytočných zamestnancov. 12. Poukázal na ustanovenie § 237 ods. 1 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva spôsob prerokovania, pričom predmetné ustanovenie hovorí o dialógu. Z dôvodovej správy k uvedenému zákonu vyplýva, že právo na prerokovanie a na informácie sa zosúlaďuje so Smernicou 2002/14/ES, ktorá ustanovuje rámec pre informácie a konzultácie so zamestnancami v Európskom spoločenstve a s článkom 2 a 3 Dodatkového protokolu Európskej sociálnej charty, pričom sa vymedzuje forma, obsah a spôsob prerokovania. Citovaná Smernica v článku 2 definuje „poradu" ako výmenu názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Žalovaný v časti Opatrenia predmetného protokolu uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia a jeho príčin tak, aby sa porušenia § 74 Zákonníka práce ďalej nedopúšťal, aby postupoval v súlade s podmienkami dohodnutými so zástupcami zamestnancov v Kolektívnej zmluve. 13. V replike žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/21/2009 zo dňa 30.03.2010, zo záverov ktorého vyplýva, že Zákonník práce neurčuje spôsob prerokovania a neodkazuje ani na § 237 s tým, že pokiaľ rokovanie neprebehlo spôsobom tu uvedeným, je neplatné. Konkrétna forma prerokovania medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 237 Zákonníka práce závisí podľa článku 1 a článku 5 Smernice 2002/14/ES od dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Zákonník práce dáva možnosť zástupcom zamestnancov vyjadriť sa k skončeniu pracovného pomeru, ale nedáva im možnosť zmeniť toto rozhodnutie zamestnávateľa. Poukázal tiež na závery rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/140/2010 zo dňa 28.09.2010, z ktorého vyvodil, že pokiaľ odborová organizácia výslovne nepožiadala o doplnenie ďalších informácií po doručení žiadosti a po uskutočnení prerokovania jednotlivých návrhov na skončenie pracovného pomeru, proces prerokovania výpovede možno považovať za ukončený. Tiež poukázal na dôvodovú správu, na to, že zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru, prerokoval výpovede tak, že prebehol aj dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom vo vhodnom čase a vhodným spôsobom, a teda postup zamestnávateľa v danom prípade možno považovať za prerokovanie. 14. Žalovaný v duplike konštatoval, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti a naďalej trval na tom, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP, ktorého sa zúčastnili zástupcovia oboch účastníkov konania. 16. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe ako aj na replike. Tvrdila, že došlo k prerokovaniu výpovedí so zástupcami zamestnancov tak, ako predpokladá právna úprava. Uviedla, že W.. V. a R.. L. podali žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, o ktorej koná Okresný súd Zvolen. Tvrdila, že bol dodržaný zákonný postup, že došlo k prerokovaniu výpovedí, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť prerokovať konkrétnu výpoveď a právna úprava neupravuje jednoznačne spôsob a formu prerokovania. Zo zápisnice dňa 08.11.2018 vyplýva, že boli prerokované výpovede so zástupcami zamestnancov, prebehol medzi nimi dialóg. K uloženým opatreniam uviedla, že žalobca postupoval v súlade so zákonom, pričom určitú zmätočnosť vidí v tom, ak žalovaný uložil žalobcovi povinnosť v podstate zmeniť správanie a ďalej postupovať v súlade so zákonom, čo nie je správne, ak už predtým žalobca postupoval v súlade so zákonom. 17. Poverená zástupkyňa žalovaného nesúhlasila so žalobnou námietkou ohľadom nepreskúmateľnosti, či nezrozumiteľnosti protokolu, resp. nepreskúmateľnosti opatrení, ktoré mal žalobca prijať na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Uviedla, že za nepreskúmateľné možno považovať také rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie, ďalej také, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré nekorešponduje s výrokom rozhodnutia, resp. navzájom si odporujú. Zdôraznila však, že medzi náležitosti protokolu nepatrí odôvodnenie protokolu, preto nemôže byť vytknutá nepreskúmateľnosť protokolu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Z obsahu protokolu je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých skutkových zistení vychádzal, keď v protokole sú vymenované zistené nedostatky a zoznam podkladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii. Žalobca nesprávne vzťahoval nepreskúmateľnosť na nedostatočne, resp. nesprávne zistený skutočný stav veci. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného - Protokol č. IBB-01-39-2.3/P-E24,A25-19 zo dňa 14.03.2019 v spojení s jeho dodatkom č. 1 zo dňa 27.03.2019, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP. 19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce; inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 20. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce; inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 21. Podľa § 7 ods. 12 Zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom inšpektorov práce. 22. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce; na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu. 23. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce; v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 24. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce; protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 25. Podľa § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce; v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 26. Podľa § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce; inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, 27. Podľa § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce; na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 28. Podľa § 74 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce; výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. 29. Podľa § 237 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce; (1) Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. (2) Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť, b) zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia, c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach, d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa, e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov. (3) Prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu. 30. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce; zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 31. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce; zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. 32. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci v zmysle žaloby žalobcu je protokol o výsledku inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov vydaný Inšpektorátom práce Banská Bystrica dňa 14.03.2019 č. IBB-01-39-2.3/P-E24,A25-19 v spojení s jeho Dodatkom č. 1 zo dňa 27.03.2019, ktorý je súčasťou protokolu v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. 33. Podľa článku 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy SR; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. 34. V súlade s § 6 SSP patrí do právomoci správneho súdu preskúmavanie zákonností rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa § 3 SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súdy pritom nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania (§ 7 písm. e) SSP). 35. Výsledkom inšpekcie, počas ktorej boli zistené nedostatky, je tiež autoritatívne uloženie opatrení a povinností kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Súdny prieskum opatrení nastupuje tam, kde žalobca tvrdí, že opatrením orgánu verejnej správy bol dotknutý, ukrátený na svojich právach. Protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami a povinnosťami. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia správneho konania o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 Zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce) na rozdiel od samotného výkonu inšpekcie práce. Protokol sa môže stať podkladom aj pre účely iného ako správneho konania, napríklad občianskoprávneho konania v prípade konania o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, kde by bol jedným z dôkazov. Protokol, s výnimkou uložených opatrení, má vo vzťahu k následnému, či už rozhodnutiu o sankciách alebo rozhodnutiu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, predbežnú povahu, teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva len v rozsahu opatrení, t. j. v rozsahu, ktorým sa môže priamo dotknúť subjektívnych práv účastníka konania. Možno uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení a povinností, voči ktorým však žaloba žalobcu v danom prípade v podstate ani nesmeruje. 36. Žalobca v žalobe namietal, že zistenia žalovaného uvedené v protokole v znení jeho dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinností žalobcovi, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 37. Správny súd poukazuje na to, že vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda aj v konaní podľa § 6 písm. a) SSP, nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. Keďže prijatými opatreniami a uloženými povinnosťami môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov, musí byť splnená požiadavka zistenia skutkového stavu v rozsahu odôvodňujúcom postup pre vyvodenie opatrení. Protokol ako predmet súdneho prieskumu musí spĺňať minimálny štandard preskúmateľnosti v tom zmysle, aby bolo zrejmé, na základe akých zistení boli uložené opatrenia. Správny súd zastáva názor, že preskúmavaný protokol v znení jeho dodatku takúto požiadavku spĺňa. Protokol odráža výsledok výkonu inšpekcie práce, ktorá predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období. Protokol nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, a preto sa naň nevzťahuje požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu, ale náležitosti protokolu sú upravené osobitne v ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.) a žalovanému nevyplýva z platnej právnej úpravy povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať. 38. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú objektívne zistenia, ktoré sú zaznamenané a zdokumentované v protokole o inšpekcii práce. Skutočnosti obsiahnuté v protokole zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu protokolu v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. 39. Žalovaný konštatoval v postupe žalobcu porušenie ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Základný spor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v tvrdení žalovaného o absencii splnenia povinnosti vopred prerokovať jednostranné skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov u zamestnancov s ktorými skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď žalobca zastáva názor, že k prerokovaniu došlo v zmysle platnej právnej úpravy, a to z dôvodov vyššie uvedených. 40. V ustanovení § 74 ZP zákonodarca vymedzil povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej, v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce, spôsobuje neplatnosť výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru. 41. Cieľom právnej úpravy je umožniť, aby zástupcovia zamestnancov mohli ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o tom, či a ako sa pracovný pomer skončí. Citované ustanovenie Zákonníka práce nevyžaduje pre platné skončenie pracovného pomeru z tohto výpovedného dôvodu výslovne kladný súhlas zástupcu zamestnancov, vyžaduje len vopred prerokovať takýto výpovedný dôvod so zástupcami zamestnancov, t. j. v podstate cieľom zavedenej právnej úpravy bolo neumožniť obchádzať zástupcov zamestnancov v prípadoch skončenia pracovného pomeru zamestnancov, keďže ide o existenčné otázky zamestnancov. 42. Hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním pracovný pomer jednostranne. Správny súd poukazuje na to, že práve posudzovanie otázky, či došlo alebo nedošlo k prerokovaniu jednostranného skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov je kľúčovou otázkou pri súdnych sporoch o neplatné skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom. Častokrát sa jedná o komplikované súdne spory, v ktorých sa vykonáva rozsiahle dokazovanie, v ktorom zamestnávatelia preukazujú splnenie tejto povinnosti. Svedčí o tom aj judikatúra súdov, na ktorú poukázal jednak žalobca, ale aj žalovaný (porovnaj napr. R84/2007-1Cdo 72/2006 zo dňa 01.11.2007, R22/2008-3Cdo 192/2007 zo dňa 01.03.2008, R51/2009-5Cdo 255/2008 zo dňa 01.09.2009 a ďalšie). 43. Z protokolu a jeho dodatku je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a povinnosti uložené žalobcovi, t. j. z akých skutkových zistení vychádzal. Osvojil si pritom závery z rozsudkov Najvyššieho súdu SR. Najmä záver z rozsudku sp. zn. 5Cdo/255/2008 zo dňa 01.09.2009, z právnej vety ktorého vyplýva, že za prerokovanie výpovede podľa § 74 Zákonníka práce nemožno považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov, ktorým bude daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce; takéto konanie zamestnávateľa možno považovať len za jeho oznámenie o úmysle skončiť pracovný pomer s viacerými zamestnancami. Urobil tak však bez riadneho procesu dokazovania, keďže Správny poriadok sa na postup pri výkone inšpekcie práce nevzťahuje. Až v eventuálnom správnom konaní, ktoré by začalo na základe zistení pri výkone inšpekcie, by sa správny orgán riadil Správnym poriadkom, v zmysle ktorého by musel spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, vyhodnotiť vykonané dokazovanie, výsledkom ktorého by bolo vydanie rozhodnutia s náležitosťami vyžadovanými Správnym poriadkom. 44. Posúdenie splnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede (v zmysle § 74 Zákonníka práce) prináleží len všeobecnému súdu v rámci rozhodovania sporu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, v ktorom by vykonával riadne dokazovanie v súlade s CSP na zistenie a preukázanie všetkých relevantných skutkových okolností. Správny súd zastáva názor, že nemôže nahrádzať jednak rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy v tomto konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu, ale ani všeobecného súdu, čím by prejudikoval záver o platnosti/neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. 45. Účelom tohto preskúmavaného konania je posúdiť zákonnosť opatrenia - protokolu, a to v zúženom rozsahu, v časti, v ktorej žalobca mohol byť ukrátený na svojich právach, t. j. vyvodenými opatreniami a uloženými povinnosťami. Žalobná legitimácia žalobcu je vymedzená v ustanovení § 178 ods. 1 SSP, keď žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Základným predpokladom úspešnosti správnej žaloby je preukázanie tvrdenia žalobcu, že opatrením orgánu verejnej správy bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 46. Správny súd posudzoval, či žalovaný pri výkone inšpekcie práce postupoval v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, pričom dospel k záveru, že žalobcom napadnuté opatrenie žalovaného - protokol z inšpekcie práce, bol vydaný v súlade so zákonom. Podľa závažnosti zistených skutočností, bol inšpektor práce oprávnený navrhnúť opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., čo napokon žalobca aj realizoval vykonaním zmeny kolektívnej zmluvy. Nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu nepredstavujú ani uložené mu povinnosti v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., uložením ktorých sa sledovalo nastolenie zákonného stavu, dosiahnutie stavu riadneho fungovania verejnej správy. Navrhnuté opatrenia inšpektora a uložené povinnosti žalobcovi nepredstavujú nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorému bolo v zásade uložené postupovať v súlade so Zákonníkom práce, v súlade s podmienkami dohodnutými so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve (vo vzťahu ku ktorej bolo navrhnuté presne vymedziť a konkretizovať podmienky dohodnuté so zástupcami zamestnancov v časti III. článok 15 písm. a) a v časti III. článok 16 písm. b), k čomu aj následne došlo), to znamená postupovať tak, aby pri skončení pracovného pomeru so zamestnancami výpoveďou zo strany zamestnávateľa bol dodržaný postup v zmysle § 74 Zákonníka práce a dodržané dohodnuté podmienky so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol. 48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobca, ktorý v konaní nebol úspešný, nemá právo na náhradu trov konania. 49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.