Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/137/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200370 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200370.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Resale, s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 3844/16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 683 361, právne zast.: URBANI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100729564/2019 zo dňa 26.03.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 01.08.2018 protokol č. 101483409/2018. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie bol daňovému subjektu doručený dňa 08.08.2018, kedy bola daňová kontrola ukončená. Daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane vo výške 162 955,39 Eur. K protokolu bolo podané vyjadrenie elektronicky dňa 03.09.2018. 2. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní, po vyhodnotení dôkazov získaných počas výkonu daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania, rozhodnutím č. 101550458/2018 zo dňa 11.12.2018, rozhodol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „Zákon o DPH“) tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 162 955,39 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017, čím zvýšil vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v dodatočnom daňovom priznaní DPH v sume 22 666,17 Eur na sumu 185 621,56 Eur. 3. Žalovaný, ako odvolací orgán, nevyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutím č. 100729564/2019 zo dňa 26.03.2019 potvrdil uvedené rozhodnutie správcu dane. 4. Podstatným dôvodom rozhodnutia daňových orgánov bol záver, že žalobca nepreukázal dodanie tovarov a služieb deklarovanými dodávateľmi z dodávateľských faktúr od dodávateľov: RH Motors s.r.o., INEXPOS s.r.o., INVESTMENT HOUSE s.r.o., EV Services s.r.o. a FIT-WORLD-SK s.r.o., na základe čoho žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľov podľa § 19 Zákona o DPH. 5. Žalobcovi nebolo uznané uplatnené právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľov: 1. RH Motors s.r.o., so sídlom Bojnická 22, Bratislava, IČO: 47 525 614, v celkovej sume 88.350 EUR; ide o faktúry: - faktúra č. 01170511 zo dňa 11.05.2017 v celkovej sume 176.700 EUR, z toho DPH je 29.450 EUR, za 5 ks filtračného zariadenia W., - 01170516 zo dňa 16.05.2017 v celkovej sume 176.700 EUR, z toho DPH je 29.450 EUR, za 5 ks filtračného zariadenia W., - 01170525 zo dňa 29.05.2017 v celkovej sume 176.700 EUR, z toho DPH vo výške 29.450 EUR, za 5 ks filtračného zariadenia W.. 2. INEXPOS s.r.o., so sídlom Košická 52/a, Bratislava, IČO: 46 917 608, v celkovej sume DPH 30.761,06 EUR; ide o faktúry: - faktúra č. 001052017 zo dňa 31.05.2017 celkovej sume 86.854,76 EUR, z toho DPH je 14.475,79 EUR, za nakladač v množstve 180 947,42 t, - faktúra č. 002052017 zo dňa 31.05.2017 v celkovej sume 97.711,61 EUR, z toho DPH je 16.285,27 EUR, za bager - nakladanie do drviča 180 947,42 t, 3. INVESTMENT HOUSE s.r.o., so sídlom Dunajská 8, Bratislava, IČO: 47 398 922, odpočítanie DPH vo výške 6.091 EUR; ide o dodávateľské faktúry: - 0010517 zo dňa 09.05.2017 v celkovej sume 4.428 EUR, z toho DPH je 738 EUR, za administratívne služby, - 0020517 zo dňa 15.05.2017 v celkovej sume 4.038 EUR, z toho je DPH 673 EUR, za manažérske služby, - 0030517 zo dňa 19.05.2017 v celkovej sume 14.280 EUR, z toho je DPH 2.380 EUR, za tvorbu a údržbu internetovej schránky, - 0040517 zo dňa 29.05.2017 v celkovej sume 13.800 EUR, z toho DPH je vo výške 2.300 EUR, za čistenie a tepovanie vozidiel. 4. EV Services s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 18, Zvolen na, IČO: 50 707 566, odpočítanie DPH vo výške 34.380,01 EUR; ide o faktúru: - 10201703 zo dňa 31.05.2017 v celkovej sume 206.280,06 EUR, z toho DPH 34.380,01 EUR, za drvenie kameniva 180 947,42 k. 5. FIT-WORLD-SK s.r.o., so sídlom Tržničné námestie 4810, Komárno, IČO: 47 008 695, odpočítanie DPH v celkovej sume 3.373,32 EUR z dodávateľskej faktúry: - 2017038 zo dňa 26.06.2017, dátum dodania 31.05.2017 v celkovej sume 20.239,95 EUR, z toho je DPH 3.373,32 EUR za prepravu od 16.05.-31.05.2017, U. - R., U. - R., H. - R., C. Z. - C.. 6. Daňové orgány neuznali žalobcovi odpočítanie dane od dodávateľa RH Motors s.r.o., pretože na faktúrach uvedený tovar nebol žalobcovi dodaný. Konateľ žalobcu O. I. uvádzal, že obchody mal dojednať s W. H. (bývalým konateľom dodávateľa v období predchádzajúcom dodaniu tovaru), ktorý to poprel, keď uvádzal že so žalobcom nevykonával žiadne obchody, nevystavil ani žiadne doklady a uviedol, že nepozná žalobcu, ani jeho konateľa, stretol sa s ním len raz pri prepise spoločnosti. Dodanie tovaru dodávateľom RH Motors s.r.o nebolo preukázané ani konateľom spoločnosti W. P., keď táto osoba (občan N.) nebola nájdená, pas (podľa čísla) patril inej osobe a na uvedenej adrese rezident takéhoto mena nebýva. Správca dane preveroval aj následné dodanie predmetného tovaru, ktorý mal byť dodaný do Poľska odberateľovi VIOLETTE PRO Sp. z o.o., avšak z vykonaných dôkazov vyplynulo, že nebolo preukázané dodanie deklarovanému odberateľovi, ktorý ani nepodal daňové priznania a žiadne nadobudnutie tovaru od žalobcu nedeklaroval a nepriznal. Ani preverovaním u prepravcu TI-RO TRANS s.r.o. dodanie tovaru, ako deklaroval žalobca, nebolo preukázané. Podľa daňových orgánov nebola preukázaná ani reálna existencia fakturovaného filtračného zariadenia. O. I. nepreukázal s kým uzatváral odchod za spoločnosť dodávateľa, označil síce W. H., ktorý ale nemal už žiadny vzťah k spoločnosti RH Motors s.r.o., navyše tento vo výpovedi uviedol, že s O. I. ohľadom obchodov nejednal, neponúkol mu určite žiadny tovar, ani filtračné zariadenie a žiadne faktúry za spoločnosť RH Motors s.r.o. pre žalobcu nikdy nevystavil. 7. V prípade dodávateľa INEXPOS s.r.o. daňové orgány uzavreli, že fakturované práce dodávateľ nedodal, pretože nemal žiadnych zamestnancov, majetok, stroje. E. A. bol konateľom v období od 20.01.2016 do 03.04.2017. Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by materiálne preukazovali tvrdenia o dodaní prác. E. A., pri ústnom pojednávaní dňa 06.06.2018 za prítomnosti konateľa žalobcu O. I. uviedol, že spoločnosť predal, pretože nebola výnosná, cez bratislavskú spoločnosť občanovi W.. Konateľ žalobcu O. I. neuviedol žiadne vecné dôkazy preukazujúce realizáciu deklarovaných zdaniteľných obchodov aj keď bol prítomný pri vypočutí svedka E. A.. 8. Konateľ dodávateľa EV Services s.r.o. E. A. síce potvrdil materiálny základ na faktúre deklarovaného drvenia kameniva pre žalobcu, čo však daňové orgány označili za nepravdivé a materiálne nepreukázané. Z výpovede E. A. (06.06.2018) vyplynulo, že všetky dodávky nadobúdala spoločnosť EV Services s.r.o. od DIXEM s. r. o., pre ktorú pracovali pracovníci spoločnosti INVESTMENT HOUSE s.r.o., avšak podľa informačného systému finančnej správy INVESTMENT HOUSE s.r.o. nepodala za rok 2017 hlásenie zo závislej činnosti. Hlásenie zo závislej činnosti nepodala ani spoločnosť DIXEM s. r. o. Vyjadrenie, že kamenivo sa drvilo pri R. v priemyselnom parku spoločnosti S. a vykonával ho subdodávateľ DIXEM s. r. o., pričom svedok viac uviesť nevedel, daňové orgány vyhodnotili ako všeobecné. Bolo preukázané, že spoločnosť nemá žiadne vybavenie, techniku, pričom E. A. následne nepredložil doklady a účtovníctvo spoločnosti EV Services s.r.o., ako bolo prijaté v opatrení spísanej zápisnice. 9. Daňovým orgánom nebolo preukázané ani fakturované plnenie od dodávateľa INVESTMENT HOUSE s.r.o., keď podľa vyjadrenia konateľa E. A. mal služby vykonať on alebo jeho zamestnanci, avšak spoločnosť nepodala za rok 2017 hlásenie zo závislej činnosti. V zmysle opatrení z ústneho pojednávania dňa 30.10.2017 mal E. A. predložiť doklady ohľadom špecifikácie deklarovaných služieb platiteľovi, ktoré však nezaslal. E. A. tvrdil (26.10.2017), že tvorbu a údržbu internetovej stránky osobne dohodol s O. I. a fyzicky bola spustená v polovici mája 2017, avšak doména žalobcu bola zaregistrovaná až dňa 22.10.2017, keď bol uhradený poplatok za jej registráciu, avšak držiteľom domény je E. A.. 10. U dodávateľa FIT-WORLD-SK s.r.o. daňové orgány konštatovali, že z predložených dokladov o preprave faktúru nevystavila spoločnosť dodávateľa a neúčtuje o takejto faktúre. Konateľ spoločnosti FIT-WORLD-SK s.r.o. N. Q. uviedol (26.01.2018), že má vedomosť o tom, že na spoločnosť boli vystavené viaceré faktúry. Bol kontaktovaný N. U. vo veci sprostredkovania prepráv v rámci projektu Q. W. R.. Bolo zistené, že odberatelia FIT-WORLD-SK mali faktúry vystavené s iným číslom faktúry, dátumom a sumou, na niektorých bolo zmenené číslo účtu. Konateľ dodávateľa FIT-WORLD-SK N. Q. uviedol, že s platiteľom neuzatvoril zmluvu na prepravy. Námietku v odvolaní o nevypočutí svedka N. U. vyhodnotil žalovaný ako alibistickú a neopodstatnenú, ak napriek upovedomeniu o vypočutí svedka sa žalobca ani zástupca bez ospravedlnenia nedostavili. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal úkony za účelom vypočutia svedka, ktorého sa však nepodarilo predviesť, avšak uviedol, že zo zistených skutočností nevyplýva, že by svedok N. U. mohol konať za dodávateľa FIT-WORLD-SK s.r.o. a konateľ N. Q. uviedol, že s ním jednal vo veci sprostredkovania prepráv. Platiteľovi muselo byť zrejmé, kto je oprávnený konať za dodávateľa minimálne z údajov uvedených v obchodnom registri. Ak tak nepostupoval, nekonal s obozretnosťou vlastnou podnikateľským subjektom, čo nemôže dávať za vinu správcovi dane. 11. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Aj keď k oboznámeniam so zisteniami podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadrenia, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vecne preukázali vznik daňovej povinnosti u dodávateľov. Predložené faktúry, úhrady, zmluvy a iné doklady obsahovo nepreukazujú deklarované zdaniteľné plnenia. Jediný konateľ žalobcu O. I. nikdy neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti o deklarovaných zdaniteľných obchodoch, zjavne nemal vedomosť a dôkazy na preukázanie zdaniteľných obchodov. Vyjadroval sa vyhýbavo a neurčito. Napriek tomu, že od dodávateľa RH Motors s.r.o. mal nakúpiť tovar za státisíce Eur (vo viacerých mesiacoch) nemal kontakt na zástupcu tohto obchodného partnera, nevedel ako vyzerá W. H., pričom ten úplne poprel, že by so žalobcom obchodoval, že by vystavoval pre žalobcu akékoľvek faktúry za deklarovaný dodaný tovar. 12. Z vyhodnotenia vykonaného dokazovania vo vzťahu k dodávateľom INEXPOS s.r.o., INVESTMENT HOUSE s.r.o. a EV Services s.r.o. vyplynulo, že všetky boli prepojené s osobou E. A., ktorého žalobca poznal, keďže s obchodnými spoločnosťami prepojenými s jeho osobou deklaruje množstvo zdaniteľných obchodov (vo viacerých zdaňovacích obdobiach) bez vecného preukázania. Títo dodávatelia mali virtuálne sídla, nemali majetok, žiadne zariadenia, ani zamestnancov, pritom sám žalobca podľa podaného hlásenia na závislú činnosť dňa 01.03.2018 mal v roku 2017 54 zamestnancov. Všetky deklarované obchodné prípady mali pre týchto dodávateľov dodať subdodávatelia, ktorí boli opätovne prepojení s osobou E. A., ktorí rovnako nemali žiadnych zamestnancov, ani majetok. Konateľ žalobcu O. I. bol prítomný pri vypočutí svedka E. A. dňa 06.06.2018, napriek tomu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti. 13. Podľa žalovaného nie je oprávnené v danej veci poukazovať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, pretože platiteľ si nesplnil svoje dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva zo zákona a skutočnosti uvedené na faktúrach nepreukázal. Dodávatelia žalobcu reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, nemali zamestnancov, mali virtuálne sídla, preto prešla na žalobcu povinnosť preukázať skutočnosti na faktúrach, ktorú si však nesplnil. Vzhľadom na nesplnenie dôkaznej povinnosti obchodných spoločností v pozícii dodávateľov a následne žalobcu je nedôvodné poukazovať na Smernicu Rady 77/388/EHS (šiesta smernica), ktorou bol zavedený režim odpočtov DPH s cieľom úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. 14. Žalovaný uzavrel, že vykonanými šetreniami a aj zistenými personálnymi prepojeniami obchodných spoločností neboli potvrdené platiteľom deklarované zdaniteľné obchody. Námietky uvedené v odvolaní nemajú oporu v predloženom administratívnom spise. Správca dane všetky úkony vykonal zákonným spôsobom. Odvolaniu preto nebolo možné vyhovieť. 15. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 16. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného, napriek v odvolaní vytýkaným formálnym, ako aj materiálnym pochybeniam, potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na dostatočne preukázaných tvrdeniach. Správca dane aj žalovaný sa snažil žalobcu obviniť z daňového podvodu, a to vymyslenými tvrdeniami, bez relevantných dôkazov len na základe dohadov a domnienok. Daňové orgány konali účelovo a tendenčne, pričom v konaní fabulovali, pretože žiaden dôkaz o opaku zistený nebol, t. j. boli predložené a zistené len a výlučne dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a neboli zistené žiadne jeho pochybenia. 17. Žalobca predložil relevantné podklady k tomu, že obchod s dodávateľom RH Motors s.r.o. sa uskutočnil, za uvedené transakcie boli uskutočňované platby výlučne prevodom na účet. Pre žalobcu sú nerozhodné okolnosti, ohľadom toho kto vystavil faktúry za subjekt RH Motors s.r.o. a nemá žiadnu zákonnú povinnosť tieto skutočnosti skúmať. Jeho jedinou povinnosťou bolo za dodaný tovar zaplatiť, čo sa aj stalo. K dodaniu tovaru došlo, žalobca tento tovar ďalej predal, preto v zmysle zásady daňovej neutrality nie je možné konštatovať, že daňový subjekt spôsobil akékoľvek rozdiely v dani. 18. Z daňovej kontroly vyplynulo, že iné subjekty na rozdiel od žalobcu, s daňovými orgánmi nekomunikujú, alebo nie sú dostatočne súčinné; čo však nemôže žalovaný vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý má doklady v poriadku v celom rozsahu. 19. V prípade dodávateľa INEXPOS s.r.o. žalobca tvrdil, že aj v tomto prípade vyčerpal dôkazné bremeno, ktoré spočíva v dokladoch vzťahujúcich sa na danú vec. Dôkazy svedčiace o opaku neboli správcom dane, ani žalovaným zistené. Jednalo sa o výkon prác na nakladači a bagri, nie o dodanie tovaru. Žalovaný opomína, že uvedené plnenie, teda drvenie samotného štrku je možné kedykoľvek skontrolovať, nakoľko tento bol použitý pri rôznych stavbách, ktoré sú neuskutočniteľné bez jeho drvenia, nakladania a následného navozenia. Tvrdenia ohľadne počtu zamestnancov dodávateľa sú pre žalobcu absolútne irelevantné. 20. Ohľadom spoločnosti INVESTMENT HOUSE s.r.o. boli zo strany dodávateľa potvrdené kontrolované faktúry, čo je pre žalobcu podstatná okolnosť, pretože ostatné prípadné pochybenia na strane iného subjektu nemôžu mať vplyv na výsledok kontroly žalobcu. Žalovaný na uvedené dôkazy predložené žalobcom nereflektoval, pričom svoje tvrdenia o opaku neodôvodnil dostatočným rozsahom dôkazov. Svedok E. A. predložením dôkazov a vyjadrením jednoznačne potvrdil skutočnosti deklarované žalobcom, potom logicky skúmanie ďalšej úrovne dodávateľsko-odberateľských vzťahov je pre daňový subjekt irelevantné a prípadné pochybenia na tejto úrovni ho nijako nemôžu ovplyvniť. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-354/03, C-355/03, C-484/03 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, ktoré správca dane a ani žalovaný nebrali do úvahy. Žalobca je presvedčený, že absolútne vyčerpal dôkazné bremeno, ktoré je objektívne možné. Pochybnosti, ktoré má správca dane vo vzťahu k vedeniu účtovníctva tretieho subjektu ako dodávateľa žalobcu, nie je možné vzťahovať na žalobcu. Žalobca svoje argumenty podoprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/13/2013. 21. Rovnako obchodný vzťah so spoločnosťou EV Services s.r.o. je podľa žalobcu absolútne v poriadku, nakoľko dodávateľ prostredníctvom konateľa E. A. potvrdil materiálny základ a správcovi dane predložil požadované doklady. Drvenie kameniva bolo riadne uskutočnené a doklady žalobcu tieto skutočnosti explicitne potvrdzujú. Žalobca vyčerpal rozsah dôkazného bremena, pričom z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf 1/2011 vyplýva, že z ustanovení Zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. 22. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadom spoločnosti FIT-WORLD-SK s.r.o. žalobca namietal, že nemôže byť perzekvovaný za nedostatky u tohto obchodného partnera za jeho spôsob vedenia účtovníctva, následne iné čísla na fakturačných dokladoch a pod. Prepravený štrk majú vo svojom účtovníctve evidované ďalšie odberateľské subjekty (I.), ktorým bol dodávaný, a teda je zrejmé, že preprava bola vykonaná a že obchod bol reálny. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal opakovane navrhovaný dôkaz, a to vypočutie svedka - pána U., ktorý okrem konateľa bol poverený činnosťami v danej veci. Bez vypočutia tohto svedka boli závery žalovaného predčasné. 23. Žalobca tvrdil, že ak došlo k porušeniu povinností u iných subjektov, zodpovednosť by mala byť výlučne na týchto subjektoch a zároveň, by nemal byť žalobca takto penalizovaný len z toho dôvodu, že sa to javí správcovi dane ako najefektívnejšia cesta. Poukázal pritom na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Aefs/60/2017 zo dňa 30.01.2018, z ktorého vyplýva, že nie je možné akceptovať prístup správcu dane, ktorý postupuje tak, že daň vyrubí prakticky ktorémukoľvek subjektu, resp. uprednostňuje jeho výber u toho daňového subjektu, u ktorého to považuje z hľadiska vymáhateľnosti za jednoduchšie a je mu zrejmé, že daňový výnos bude v tomto prípade zaručený, t. j. je neprípustné, aby bola prenášaná objektívna daňová zodpovednosť ktoréhokoľvek subjektu zapojeného v obchodnom reťazci a bola mu pričítaná zodpovednosť za pochyb a osud tovaru v rámci procesu výberu daní. Európsky súdny dvor vo viacerých prípadoch konštatuje (C-354/03, C-355/03, C-484/03), že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať, prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. 24. Žalobca namieta porušenie zásad správneho konania, a to zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), zásady rovnosti a primeranosti (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). 25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. 26. Nesúhlasil s tvrdením, že pre žalobcu nie je rozhodnou okolnosťou, kto za dodávateľa RH Motors s.r.o. vystavil faktúry, pričom zároveň si žalobca protirečí, ak v súvislosti s konaním E. A. za spoločnosť INEXPOS s.r.o. sa už dovoláva formálnej publicity, a teda považuje za významné, kto za obchodnú spoločnosť koná ako štatutárny zástupca. Za podstatné považoval to, že žiadny konateľ za osobu dodávateľa nepotvrdil dodanie tovaru, konkrétne W. H. výslovne poprel, že by vystavoval nejaké faktúry pre žalobcu a vylúčil dodanie akéhokoľvek tovaru, napriek tomu, že konateľ žalobcu sa vyjadroval, že v súvislosti s deklarovanými obchodmi sa stretol práve s W. H., ktorý mu ponúkol tovar. Dodanie tovaru nepotvrdil ani konateľ W. P., ktorý bol navyše nekontaktnou osobou. Konateľ žalobcu O. I. svojimi všeobecnými, vyhýbavými a neurčitými vyjadreniami nepreukázal žiadne vedomosti a znalosti o deklarovanom predmete dane a zdaniteľných obchodoch uvedených na faktúrach s dodávateľom RH Motors s.r.o. a poľským odberateľom. Ani E. R., ktorý mal vykonať prepravu filtračných zariadení, nevedel, čo mal prepravovať. Prepravu si mala objednať nekontaktná spoločnosť RH Motors s.r.o. z adresy D. XX, D. na adresu U., D. S. XX a bez vykládky mala byť preprava zo U. do Poľska, ktorú si mala objednať nekontaktná poľská spoločnosť VIOLETTE PRO Sp. o. o. do S., na CMR však bolo uvedené miesto vykladania tovaru R. I.. 27. Podľa žalovaného, pokiaľ samotný konateľ žalobcu nevie uviesť a preukázať ako mal realizovať a uzatvárať zdaniteľné obchody s deklarovaným dodávateľom a odberateľom a nepreukáže žiadne vedomosti o fakturovanom zdaniteľnom obchode, nemôže očakávať, že uplatnená daň z takýchto deklarovaných obchodov bude správcom dane uznaná. Realizovanie úhrad nie je vecným preukázaním deklarovaných zdaniteľných obchodov. Ani fotodokumentácia filtračného zariadenia nepreukazuje realizáciu zdaniteľného obchodu. Žalovaný vyhodnocuje zistenia a dôkazy, pričom posudzuje skutočnosti uvedené na žalobcom predložených dokladoch, či im nechýba materiálny základ. 28. V súvislosti s dodaním prác nakladačom a bagrom v máji 2017 od dodávateľa INEXPOS s.r.o. žalobca predložil iba faktúry a úhrady. Všetky zistenia svedčia o tom, že INEXPOS s.r.o. v máji 2017 práce deklarované na faktúrach nedodal, nemal zamestnancov, majetok, stroje. E. A. uviedol, že spoločnosť predal z dôvodu jej nevýnosnosti. Nebola potvrdená funkčnosť obchodnej spoločnosti ani v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov. Samotné podanie daňového priznania nie jej dôkazom jej funkčnosti. V súvislosti s obchodnou spoločnosťou INVESTMENT HOUSE s.r.o. žalovaný konštatoval, že tvrdenie v žalobe, že žalobca predložením dokladov vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nie je možné akceptovať. Predloženie dokladov, faktúr, je splnenie len formálnej podmienky. Žalobca však bol povinný preukázať splnenie materiálnej stránky dôkazmi, ktoré by jednoznačne potvrdili, že predmetné služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Zo strany deklarovaného dodávateľa, ani žalobcu nebolo preukázane, aké konkrétne administratívne a manažérske práce mali byť žalobcovi dodané, kto, kde a kedy mal čistiť a tepovať konkrétne vozidlá, akými zariadeniami, koho boli vlastníctvom atď., keď bolo preukázané, že dodávateľ nemal zamestnancov a ani žiadny majetok. Ohľadom dodávateľov EV Services s.r.o. a INVESTMENT HOUSE s.r.o. žalovaný zopakoval argumentáciu v odôvodnení rozhodnutia. Vo veci dodávateľa FIT-WORLD-SK s.r.o. žalovaný konštatoval, že žalobca nie je postihovaný za nedostatky uvedenej spoločnosti, ale za nesplnenie svojej dôkaznej povinnosti. Faktúru, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie dane nevystavila FIT-WORLD-SK s.r.o. a žalobca jej ani nerealizoval úhradu. Pokiaľ právny zástupca poukazoval na potrebu vypočutia svedka N. U., tak v protiklade s jeho požiadavkou sa ani v jeden termín, keď by mal byť menovaný vypočutý ako svedok, zástupca žalobcu bez ospravedlnenia nedostavil k správcovi dane, preto návrh na jeho vypočutie označil za čisto formálny. 29. Žalovaný odmietol námietky v žalobe, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav tým, že nepreukázal a neodôvodnil svoje tvrdenia o nepriznaní dane v prípadoch dodávateľských obchodných spoločností. Žalobca mal možnosť a povinnosť svoje tvrdenia o deklarovaných zdaniteľných obchodoch s dodávateľmi preukázať vecnými dôkazmi. Poukazovanie na uhradenie faktúr ako dôkazu samotné neobstojí, pretože v prvom rade musí byť preukázaná existencia fakturovaného predmetu dane a jeho dodanie dodávateľom uvedeným na faktúre podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Až po splnení týchto základných podmienok si môže platiteľ dane uplatniť právo na odpočítanie dane, ktorého opodstatnenosť musí vedieť aj preukázať. Daňové orgány nepriznanie dane nezaložili na domnienkach a podozreniach, ale na zisteniach a dôkazoch. V oznámení o daňovej kontrole bol žalobca upozornený nie len na práva, ale aj povinnosti vyplývajúcemu z ustanovenia § 45 Daňového poriadku. 30. Žalobcovi nebola priznaná daň z deklarovaných zdaniteľných obchodov od obchodných spoločností, ktoré boli prepojené s osobou E. A., ktorý vystupoval buď ako konateľ alebo ako splnomocnený zástupca. Táto osoba musí byť žalobcovi dobre známa, keď deklaruje s ňou prepojenými obchodnými spoločnosťami zdaniteľné obchody vo viacerých zdaňovacích obdobiach. Obchodné spoločnosti, ktoré zastupoval E. A., nemali zamestnancov, ani majetok. Žalobca sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, ako mala a mohla osoba E. A. vykonať v priebehu máj 2017 takú rozsiahlu a rôznorodú činnosť za obchodné spoločnosti vystupujúce v úlohe dodávateľov žalobcu. 31. Podľa žalovaného nie je na mieste, ani poukazovanie na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf 1/2011, pretože žalobca si nesplnil svoje vlastné dôkazné bremeno, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nepreukázal, ak pri faktúrach neboli žiadne súpisy dodaných tovarov a služieb, ktorých nadobudnutie deklaroval. Aj poukazovanie na rozsudky ESD je v danom prípade bezpredmetné z dôvodu nesplnenia základnej dôkaznej povinnosti. 32. Na podporu svojich záverov žalovaný odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/79/2017 z 30.04.2019, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno. 33. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojom stanovisku a navyše poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora vo veci C-277/14 zo dňa 22.10.2015. V nadväznosti na závery uvedené v tomto rozsudku zdôraznil, že správca dane nemôže prenášať dôkazné bremeno na daňový subjekt tam, kde objektívne nesiaha zodpovednosť daňového subjektu, teda do sfér, resp. skutočností, ktoré žalobca nemohol objektívne ovplyvniť a na ktoré objektívne nevplýva. Daňový subjekt nenesie za žiadnych okolností, ani nemôže niesť zodpovednosť za vyjadrenia, vnútornú organizáciu, či vedenie účtovníctva tretích osôb, ich ďalšiu nekontaktnosť a pod. Podľa žalobcu žalovaný doposiaľ nepredložil žiadny dôkaz, ide len o domnienky, pričom na dôkazy predkladané žalobcom nijakým spôsobom nereflektoval. Daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, pričom nevyvrátili nijakým spôsobom to, že tovar a služby boli dodané, faktúry za tieto tovary a služby boli riadne uhradené, a teda došlo k zdaniteľnému plneniu. Dokazovanie vedené daňovými orgánmi označil za jednostranné v neprospech žalobcu. Navyše daňové orgány vyžadujú od žalobcu predkladanie takých dôkazov, ktorými on nemôže disponovať, keďže sa dotýkajú tretích osôb. 34. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením č. k. 23S/137/2019-80 zo dňa 10.07.2019 majúc za to, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia došlo k niektorému z dôsledkov uvedených v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto návrh zamietol podľa § 188 SSP. 35. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 09.10.2019 v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Po skončení pojednávania bolo toto odročené za účelom vyhlásenia rozsudku podľa § 116 SSP na 23.10.2019. 36. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, v zásade zopakoval argumentáciu, ktorou odôvodňoval žalobu. Rovnako poverený zástupca žalovaného zotrval na stanovisku žalovaného a žalobu navrhol zamietnuť. 37. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie daňového úradu, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 42. Spornou otázkou je právne vymedzenie splnenia formálnych a vecných podmienok uplatneného odpočítania DPH u konkrétnych zdaniteľných obchodov, t. j. sporným je to, či daňové orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o neuznaní odpočítania dane z vyššie označených faktúr od vyššie označených dodávateľov. 43. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (Zákon o DPH); právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže uplatniť platiteľ, ak pri odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 46. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 47. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH; predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"). 48. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 49. Zo spisu daňového úradu vyplýva, že základným dôvodom pre nepriznanie požadovaného odpočtu DPH je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 (žalobca nepreukázal, že predmetný tovar/služby reálne nadobudol od označených vystaviteľov faktúr) a § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH . Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH v citovanom znení, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 50. Správca dane dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, že na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 24 Daňového poriadku zo zistených objektívnych skutočností vyplynulo, že vyššie opísané zdaniteľné obchody sa s dodávateľmi tovaru a služieb neuskutočnili tak, ako sú deklarované. Podľa daňových orgánov žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje preukázať tvrdenia a pravdivosť deklarovaných skutočností. 51. Daňové priznanie je v prípade uplatnenia práva na odpočítanie dane v podstate žiadosťou o jej včasné vyplatenie (najmä § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 79 Zákona o DPH), t. j. podaním daňového priznania súčasne začína aj daňové konanie vo veci uplatneného práva a s tým spojená povinnosť preukázať tvrdenia, pravdivosť deklarovaných skutočností. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt. Od žalobcu sa očakáva, že bude preukazovať skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku), a okrem iného aj to, že vykonal ekonomickú činnosť najmä vo forme dodania tovaru za protihodnotu rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeným na faktúre (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH). 52. K uznaniu odpočítania dane musia byť splnené kumulatívne všetky vecné aj formálne podmienky. Súdny dvor pod pojmom vecné podmienky rozumie - vznik práva na odpočítanie dane a skutočnosť, že dodaný tovar alebo služby budú využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnymi podmienkami sú včas podané riadne daňové priznanie, existencia došlej faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje všetky povinné údaje a splnenie podmienok týkajúcich sa podrobného a kontrolne preukazného účtovania u zdaniteľnej osoby. 53. V predmetnej veci žalobca disponuje faktúrami vystavenými od dodávateľov. Nie na všetkých faktúrach je uvedený súpis dodaných tovarov a služieb, preto už z tohto dôvodu sa nejedná o identickú situáciu, o ktorej bolo rozhodované vo veci sp. zn. 3Sžf 1/2011. Daňové priznania neboli spochybňované po formálnej stránke. Daňové orgány však svoje rozhodnutie opreli o nesplnenie vecných podmienok, pretože chýba preukázanie dodania tovaru/služieb vyššie uvedenými deklarovanými dodávateľmi. Za takejto situácie sa žalobcovi nepodarilo preukázať splnenie všetkých vecných podmienok, t. j., že na vstupe u žalobcu bol dodaný tovar/služby zdaniteľnou osobou, teda dodávateľmi s takým dôsledkom, že dodávateľom vznikla daňová povinnosť. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly spochybnil, že dodávatelia tovaru objektívne mohli žalobcovi dodať fakturovaný tovar/služby. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane žalobcu vyzýval odstrániť vzniknuté pochybnosti tak, aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti objasnil, teda, aby pravdivosť deklarovaných skutočností aj preukázal. V prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.) zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, pričom až v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 Daňového poriadku) dôkazné bremeno zaťažuje len správcu dane. Podľa obsahu výzvy na vyjadrenie k zisteniam z daňovej kontroly bolo žalobcovi známe, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Bol vyzývaný na preukázanie zákonných podmienok pre preukázanie existencie práva na odpočítanie dane, splnenie vecných podmienok, najmä preukázať dodanie tovaru dodávateľmi, keď podľa správcu dane dodávatelia predmetný tovar/služby žalobcovi dodať nemohli. 54. Vo svetle objektívnych zistení správcom dane (popísané v bodoch 6 až 10, ktoré správny súd porovnal s obsahom administratívneho spisu, opísal ich v úvodných častiach, aby nemusel v rámci vlastnej úvahy a pri prijatí právneho názoru skutkové okolnosti opakovať), správca dane spochybnil dôkaznú hodnotu dôkazov žalobcu, ich preukaznosť, a preto bolo povinnosťou žalobcu protidôkazmi preukázať uskutočnenie preverovaných zdaniteľných plnení označenými dodávateľmi ako základnej podmienky daňovej uplatniteľnosti práva na odpočítanie DPH v zmysle ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o DPH. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so žalovaným, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno v procese uplatňovania práva na odpočítanie DPH, čím nedošlo k eliminovaniu pochybností správcu dane na základe zistených skutočností. Vyčerpanie vlastného dôkazného bremena nemožno zamieňať s unesením dôkazného bremena. Ak žalobca nedisponuje ďalšími dôkazmi, ktorými by vedel preukázať správnosť údajov v daňovom priznaní, pravdivosť faktúr, resp. ďalších dokladov preukazujúcich oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, pričom tie dôkazy, ktoré vyčerpal, vo svetle objektívnych zistení správcom dane a žalovaným, nepreukazujú ním deklarovanú skutočnosť ohľadom zdaniteľných obchodov, uviazol v dôkaznej núdzi. Zákonným dôsledkom je nepreukázanie splnenia zákonných vecných a formálnych požiadaviek, ktoré pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1 Zákona o DPH. Za danej situácie nie je na mieste konštatovať, že právo na odpočítanie DPH nevniklo, ale že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok stanovených v zákone o DPH na uplatnenie práva na odpočítanie dane. 55. Čo sa týka rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, správny súd má za to, že správca dane vykonal riadne dokazovanie podľa § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, nič nezanedbal, pričom žalobca nesplnil svoju povinnosť ustanovenú v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správny súd na tomto mieste nepovažuje za potrebné opakovať známe fakty a relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR o rozložení dôkazného bremena, a tiež o nutnosti materiálneho podkladu vystavených dokladov, z čoho vyplýva, že faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie, t. j. doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. 56. Správny súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku o pochybení v konaní pred daňovými orgánmi, ak nebolo vyhovené návrhu a nebol vypočutý svedok N. U.. Tak správca dane (str. 23), ako aj žalovaný sa vysporiadali s týmto návrhom, keď uviedli, prečo nepovažujú opakované vypočutie svedka N. U. za potrebné. Napokon, súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že sa jedná o účelovú žalobnú námietku, ak sa žalobca, eventuálne jeho právny zástupca, napriek tomu, že bol upovedomený, nedostavil k výsluchu svedka, ktorého sa opakovane nepodarilo predviesť, čo by však žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi dopredu nemalo byť známe. Na nariadený výsluch tohto svedka sa bez ospravedlnenia nedostavili. 57. Správny súd sa stotožnil so záverom daňových orgánov, že žalobca nepredložil hodnoverné, pravdivé faktúry na obsah deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktorý nebol preukázaný po stránke hodnovernosti vo vzťahu k identifikácii skutočného dodávateľa tovaru/služieb. Preukázanie skutočného dodávateľa pritom patrí medzi základné vecné podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane, bez splnenia ktorej nie je možné v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora (rozsudok C-324/11 vo veci T., bod 45, posledná veta) vyhovieť právu na odpočítanie dane. 58. Správny súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, len na domnienkach s tým, že daňové orgány sa snažia žalobcu obviniť z daňového podvodu. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú dôkazy vykonané správcom dane. Účelom daňového konania, vrátane daňovej kontroly je preveriť a určiť správnu výšku dane a nie preverovať a vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie daňových trestných činov. K uvedenému nezaväzuje daňové orgány ani judikatúra Súdneho dvora EÚ. Aj keď z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplývajú závery vo vzťahu k „zneužitiu práva“ (používa terminológiu aj ako „podvod na DPH“, „daňový podvod“), obsah ktorého ale nie je totožný s obsahom pojmu daňového podvodu v zmysle § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Nie každé porušenie Zákona o DPH, znamenajúce úpravu výšky dane po vykonanej daňovej kontrole, predstavuje zároveň aj spáchanie daňového trestného činu. Správny súd, v zhode so žalovaným konštatuje, že daňové orgány nekonali s úmyslom žalobcu obviniť z daňového podvodu, ale účelom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo určiť správnu výšku dane, preveriť, či žalobca spĺňa hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane. Ak sa splnenie vecných - v zákone stanovených podmienok - nepreukáže (dôkazné bremeno zaťažuje primárne subjekt, ktorý si nárok na odpočítanie dane uplatňuje), odpočítanie dane mu nie je možné priznať. Trestnoprávna zodpovednosť presahuje rozsah konania pred daňovými orgánmi. 59. Po oboznámení sa s jednotlivými objektívnymi zisteniami, aj správny súd má za to, že je vylúčené, aby dodávatelia deklarovaných obchodných prípadov dodali tovar/služby žalobcovi. Ak napriek tomuto konštatovaniu bol žalobca presvedčený, že tovar a služby boli dodané týmito dodávateľmi bolo na ňom, aby produkoval na svoje tvrdenia dôkazy, ktorými by to preukázal. 60. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, ak s odkazom na ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. nepriznal žalobcovi ním uplatnené právo na odpočítanie DPH. 61. Správny súd poukazuje na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012, z ktorého vyplýva zamietnutie zo strany daňového orgánu práva na odpočítanie DPH v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru a povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) osoby vystavujúcej faktúru (dodávateľa, subdodávateľa) a preukázať ho. Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, resp. ďalších v reťazci, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (bod 54 rozsudku „K.“). 62. S vyššie uvedenou požiadavkou správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva. 63. Správny súd považuje za rozhodné v predmetnej veci, že sa jedná o priamych dodávateľov žalobcu, pričom vzhľadom na dvojstranný zmluvný vzťah sa žalobca nemôže brániť, že by nevedel o pomeroch na strane dodávateľa v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení. Významným je to, že dodávateľ RH Motors s.r.o. vôbec nepotvrdil dodanie tovaru žalobcovi, osoba bývalého konateľa priamo vylúčila túto skutočnosť, keď W. H., o ktorom tvrdil konateľ žalobcu, že konal s ním poprel, že by akékoľvek faktúry pre žalobcu vystavoval, a že by akýkoľvek tovar pre neho dodal. Ďalší traja dodávatelia boli personálne prepojení s osobou konateľa E. A., ktorý žalobcovi bol známy vzhľadom na rozsiahlu vzájomnú obchodnú činnosť, najmä množstvo fakturácie, objem fakturovaného tovaru a fakturovaných služieb. Pokiaľ žalobca namieta, že pochybnosti správcu dane sa týkajú výlučne dodávateľov, správny súd zastáva názor, že žalobca sa nemôže brániť, že nevedel o pomeroch na strane dodávateľov vzhľadom na osobu E. A. a vzhľadom na to, že išlo o priamych dodávateľov žalobcu. V takomto prípade žalobca preukazuje skutočnosti týkajúce sa jeho samotného ako zmluvného partnera dodávateľa. Je vylúčené, aby nevedel o obchodnom prípade, ktorého je sám účastný. Preto poukazovanie na judikatúru, či už Najvyššieho súdu SR alebo dovolávanie sa použiteľnosti rozsudkov Súdneho dvora EÚ neobstojí. Odklon od rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf 1/2010 z 15.03.2011 a sp. zn. 3Sžf 1/2011 predstavujú napr. rozsudky sp. zn. 5Sžf/63/2011, sp. zn. 5Sžf/63/2011 a 3Sžf/100/2012. Je nepredstaviteľné, ako by konateľ žalobcu mohol nevedieť, že dodávatelia nedisponujú majetkom, nemajú zamestnancov, majú virtuálne sídla..., boli prevedené zahraničným subjektom, resp. ich konateľmi sa stali osoby žijúce v zahraničí a pod. Napokon, pri prevode spoločnosti RH Motors s.r.o. bol konateľ žalobcu osobne prítomný. Tieto pochybnosti konateľ žalobcu pri výsluchu E. A. ničím nerozptýlil. Žalobca mal prijať služby od dodávateľa, ktorý nemal, resp. aj jeho dodávateľ, prihlásených žiadnych zamestnancov, pričom samotný žalobca zamestnával cca 54 zamestnancov. Konateľ dodávateľa FIT-WORLD-SK s.r.o. nepotvrdil vystavenie dodávateľskej faktúry, z ktorej uplatnil žalobca odpočítanie dane a vyjadril sa, že má vedomosť o tom, že na spoločnosť boli vystavené viaceré faktúry. Dodávateľ o predmetnej faktúre neúčtuje. 64. Na základe objektívnych zistení, ktoré ďalšími dôkazmi zo strany žalobcu neboli eliminované, možno vyvodiť záver o preukázaní nepravdivosti faktúr a dodania tovaru/služieb v zmysle nich. Preto daňové orgány postupovali správne, ak neuznali uplatnené odpočítanie dane. Z konštantnej judikatúry súdov vyššej autority vyplýva, že úlohou daňových orgánov nie je preukázať ako došlo k zdaniteľnému obchodu, ale preukázať, že nemohlo dôjsť k zdaniteľnému obchodu tak, ako to žalobca deklaroval. Napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017 (DSP 12/2017) zase vyplýva, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. 65. Pokiaľ žalobca tvrdil, že za dodaný tovar/služby zaplatil, správny súd poukazuje na to, že ani toto nie je dôkazom o zrealizovaní deklarovaných zdaniteľných obchodov, ak vzhľadom na objektívne zistenia je vylúčené dodanie tovaru/služieb deklarovanými dodávateľmi, čo vyústilo do záveru o nepreukázaní splnenia vecných zákonných podmienok pre odpočítanie DPH (§ 49 ods. 1, ods. 2; § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.), čo oprávňuje daňové orgány nevyhovieť uplatnenému právu na odpočítanie dane v zmysle rozsudku súdneho dvora C-324/11, bod 45. Pri rozhodovaní správny súd vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018. Pri interpretácii použitých ustanovení Zákona o DPH daňové orgány postupovali eurokonformne. Ich postup pri aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov neodporuje ani rozsudku Súdneho dvora vo veci C-277/14 (čo overil súd vzhľadom na dovolávanie sa žalobcom eurokonformného postupu v konaní a k čomu ho oprávňuje výrok tohto rozsudku SD EÚ), keď vzhľadom na vyššie popísané objektívne zistenia v danej veci, bolo preukázané, že žalobca vedel alebo vedieť mal vzhľadom na okolnosti veci, že sa zúčastňoval na konaní smerujúcom k nedovolenému daňovému úniku. Právne posúdenie veci daňovými orgánmi však nespočíva na nepriznaní práva odpočítať daň z tohto dôvodu, ale na nepreukázaní splnenia zákonných vecných podmienok pre priznanie odpočítania DPH, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Nešlo teda o preukazovanie zneužitia práva alebo účasti žalobcu na daňovom podvode, kedy dôkazné bremeno zaťažuje len správcu dane. Správny súd má za to, že správca dane a žalovaný, na základe zisteného skutkového stavu veci, vec správne právne posúdili, ak žalobcovi neuznali uplatnené odpočítanie dane. 66. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 67. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. 68. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.