Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200375 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: B. V., O. XXX, XXX XX O., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 500 618 2390 0 zo dňa 30. apríla 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 500 618 2390 0 zo dňa 30. apríla 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 500 618 2390 0 zo dňa 31. januára 2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. So žalobcom bola v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec dňa 06.12.2018 spísaná žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 02.11.2015. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 500 618 2390 0 zo dňa 31.01.2019 zamietla žiadosť žalobcu pre nesplnenie podmienky doby dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.). Žalobca dôchodkový vek 62 rokov dovŕšil podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 18.06.2012. Ku dňu 02.11.2015 získal 2192 dní dôchodkového poistenia (6 rokov a 2 dni), t. j. nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Pre nárok na starobný dôchodok mu nebola zhodnotená doba štátnej služby, ktorá už bola zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku colníka. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala aj na § 60 ods. 2 a na § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. V zmysle § 1 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa tento zákon nevzťahuje na colníkov, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené zákonom č. 328/2002 Z. z. Žalobca nevykonával zamestnanie - funkciu colníka vo zvýhodnenej pracovnej I. alebo II. kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, ale v III. pracovnej kategórii, a preto nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR a podľa článku 33 Dohovoru č. 128. 3. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci navrhoval zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal rozdielny postup v jeho prípade, teda odlišné rozhodovanie v skutkovo a právne rovnakých veciach, ktorý označil za diskriminačný voči jeho osobe. Poukázal na skutočnosť, že nebol zohľadnený článok 33 medzinárodného Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“) a ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. Vytýkal, že jeho žiadosť bola posúdená formálne a nedôsledne len odcitovaním príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Namietal, že mu bolo zohľadnených len 6 rokov a 2 dni a doba vyše 27 rokov a 86 dní v colnej správe Sociálna poisťovňa nezapočítala. 4. O podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 500 618 2390 0 zo dňa 30.04.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil. 5. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženého spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a bolo potrebné ho potvrdiť. V odôvodnení rozhodnutia zrekapituloval skutkový a právny stav. Konštatoval, že žalobca získal obdobie výkonu štátnej služby v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý poberá a obdobie, ktoré založilo nárok na tento výsluhový dôchodok, s poukázaním na § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 255 ods. 5 tohto zákona nebolo obdobím dôchodkového poistenia. Žalobcovi bol priznaný rozhodnutím Úradu vlády SR zo dňa 06.04.1999 podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov od 01.01.1999 výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. Odkázal na potvrdenie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21.10.2013, z ktorého vyplýva, že zamestnanie žalobcu - funkcia colník a uvedená doba služby nebola zaradená v predchádzajúcich obdobiach v rezortných zoznamoch do I. ani do II. pracovnej kategórie, ale do III. pracovnej kategórie. V súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. sa len poistencom zaradeným do I. a II. pracovnej kategórie funkcií musí zachovať nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Podľa žalovaného, námietka žalobcu, týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku, je nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych prepisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR bolo možné postupovať len podľa platnej právnej úpravy. O žiadosti účastníka konania nebolo rozhodnuté inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Účastník konania nepredložil v odvolacom konaní dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia. Na základe toho mal žalovaný za to, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie. 7. Žalobca v žalobe namietal, že postupom orgánu verejnej správy a napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou, pretože splnil obidve zákonné podmienky, a to dosiahnutie dôchodkového veku a dobu poistenia viac ako 15 rokov. 8. Podľa žalobcu, žalovaný (aj prvostupňový orgán) konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128, ako aj v rozpore s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, z ktorej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, ale nie nepriznať vôbec. 9. Postup Sociálnej poisťovne označil za diskriminujúci, ak u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. a alebo II. kategórie postupuje tak, že dobu ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava, hoci u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im už bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. Takýto postup nie je možné odôvodniť ani poukazom na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku, a nie celkovú dobu poistenia. 10. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 65 ods. 1, 2, § 65a a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. Poukázal na to, že dôchodkový vek dosiahol 18.06.2012 a jeho celková doba dôchodkového poistenia je minimálne 36 rokov a 192 dní (6 rokov a 2 dni + 30 rokov a 190 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku), a nie ako uvádza Sociálna poisťovňa 6 rokov a 2 dni. 11. Všetci výsluhoví dôchodcovia bez ohľadu na kategóriu činnosti, boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení v Sociálnej poisťovni. To, že žalobca bol dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov, vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. Vyplýva z neho, že žalobca bol dôchodkovo poistený od roku 1963. 12. Žalobca poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom závery týchto rozsudkov plne rešpektujú aj článok 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj Ústavou SR. Podľa žalobcu, z postupu žalovaného (aj prvostupňového orgánu) vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. 13. Žalobca poukázal aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného, že ak právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, preto nejde o ustálenú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie. Uviedol, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 (jedného z posledných) vyplýva, že doterajšia judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Taktiež uviedol desiatky ďalších rozsudkov krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí, a ktoré rovnako ako NS SR vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. 14. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové) arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako aj interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, ide o odklon od ustálenej judikatúry. Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej veci sa dospeje k iným právnym záverom bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. 15. Žalobca uzavrel, že na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný (aj prvostupňový orgán) odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tvrdil, že tento záver nie je správny s poukazom na uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Tvrdil, že celkovou dobou poistenia, je doba poistenia v oboch systémoch. 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a na stanovisku, že postup Sociálnej poisťovne bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. 17. Žalovaný uviedol, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“), tieto sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Preto poukazovanie žalobcu na rozsudky, ktoré neboli uverejnené v Zbierke považuje za nedôvodné, keďže právny názor z nich vyplývajúci nebol doposiaľ zovšeobecnený. 18. Žalobca v replike poukázal na to, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. Všetky veci, na ktoré poukázal žalobca sú totožné v tom, čo je v celej veci sporné, hodnotenie (posúdenie) celkovej doby dôchodkového poistenia, kde žalovaný jednoznačne volí rozdielne prístupy. Ostatný rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyvracia argumentáciu žalovaného v celom rozsahu. Žalovaný napriek tomu formuluje vyjadrenia tak, ako by ešte neexistovali žiadne rozsudky týkajúce sa výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie činnosti. Jedinou vecnou argumentáciou žalovaného obhajovania ním opakujúcich tých istých dôvodov, je to to, že rozsudky Najvyššieho súdu SR nie sú prameňom práva, pokiaľ nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a súdov SR, t. j. nejedná sa o právny názor (v nich uvedený), ktorý by bolo možné považovať za zovšeobecnený. Žalobca sa s tým nestotožňuje a poukázal na skutočnosť, že na území Slovenska bolo krajskými súdmi doposiaľ vydaných cca 180 totožných vecí. 19. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku. 20. Na prejednanie veci navrhol žalobca nariadiť pojednávanie s poukazom na § 107 ods. 1 písm. a) SSP. V danom prípade ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, upravenú v tretej hlave III. časti SSP, v ustanoveniach § 199 až § 205. Správny súdny poriadok v náležitostiach správnej žaloby v sociálnych veciach nevyžaduje od žalobcu fyzickej osoby (§ 202 ods. 2 veta druhá) uviesť vyjadrenie, či žiada nariadiť vo veci pojednávanie. Otázka nariaďovania pojednávania je teda upravená u tohto druhu žalôb osobitne. Táto odlišujúca sa právna úprava má prednosť ako lex specialis pred aplikáciou ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Neznamená to však, že by správny súd vo veciach sociálnych žalôb nenariaďoval ústne pojednávanie. Naopak, v každom konkrétnom prípade zvažuje potrebu nariadiť pojednávanie individuálne vzhľadom na okolnosti tej-ktorej veci s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 6 SSP (porovnaj: Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol., Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, strana 1051). Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie nakoľko spornou je otázka právneho posúdenia veci, ku ktorej navyše už zaujal právny názor súd vyššej autority. Žalobca je kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom, stanoviská tak žalobcu, ako aj žalovaného, boli súdu dostatočne známe z písomných podaní účastníkov konania, skutkový stav bol zrejmý z pripojených listín a z predloženého dávkového spisu, pričom v neposlednom rade správny súd prihliadol aj na zásadu, v zmysle ktorej konanie pred ním má byť rýchle a hospodárne (§ 5 ods. 7 SSP). 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 26. Po oboznámení sa s obsahom predloženého dávkového spisu, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP. 27. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 02.11.2015 z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. 28. Z obsahu predloženého dávkového spisu bolo preukázateľne zistené, že dôchodkový vek 62 rokov žalobca podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dovŕšil dňa 18.06.2012. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že do obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa započítala obdobie od 01.09.1965 do 31.08.1969 a od 01.01.1999 do 31.12.2000, spolu 2192 dní, t. j. 6 rokov a 2 dni. 29. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že funkcia colník a doba služby žalobcu nebola zaradená v predchádzajúcich obdobiach v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií. 30. Podľa rozhodnutia úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 06.04.1999 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov od 01.01.1999. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba základnej vojenskej služby v trvaní od 01.10.1969 do 25.09.1971 (III. kategória funkcií) a doba v colnej správe od 07.10.1971 do 31.12.1998 (III. kategória funkcií), celková doba výkonu služby bola zohľadnená 29 rokov a 81 dní, ktorá doba nebola Sociálnou poisťovňou pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. S účinnosťou od 01.07.2002 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa priznaný výsluhový príspevok rozhodnutím Úradu vlády SR považuje za výsluhový dôchodok. 31. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nezapočítala dobu služobného pomeru colníka, ktorá jej bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok. 32. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 34. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 37. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 38. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 39. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 40. Podľa žalovaného, ak žalobca získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno. Dobu výkonu služobného pomeru v Colnej správe podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení nie je teda možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. 41. Správny súd sa s vyššie uvedeným záverom Sociálnej poisťovne nestotožnil z nasledovných dôvodov. 42. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. 43. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov v a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 44. Obdobie služobného pomeru bolo žalobcovi nesporne zhodnotené v osobitnom systéme pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, a potvrdenia Finančného riaditeľstva SR. 45. Porovnajúc rozsah poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia s rozsahom dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia možno konštatovať, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 46. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. 47. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu. 48. Z vyššie citovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. (predtým výsluhového príspevku v zmysle zákona č. 200/1998 Z. z.), pričom podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21.10.2013 zamestnanie žalobcu - funkcia colník a uvedená doba služby nebola zaradená do I. ani do II. pracovnej kategórie. Výška výsluhového dôchodku bola určená s prihliadnutím len na len na dobu služby (§ 39 zákona č. 328/2002 Z. z.), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovení § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak policajt (colník) vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť. Z ustanovenia § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. však vyplýva, že pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky takejto služby, maximálne v rozsahu 30 rokov. Sociálne zabezpečenie policajtov (colníka) za tzv. „zvyškové doby“ osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je konformný s článkom 39 ods. 1 Ústavy SR. Uvedený právny názor vyplýva z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudok sp. zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017, ale aj sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018. 49. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci rozhodla tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo jej rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 50. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, vychádzalo napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňové, ktoré je postihnuté vadou nezákonnosti z rovnakých dôvodov, a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 51. Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania). Záver Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého nehodnotila žalobcovi všetky doby zamestnania, nie je ničím podložený. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Správny súd napokon poznamenáva, že ani odkaz žalovaného na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je na mieste, vrátane poukazovania žalovaného na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú použiteľné podľa žalovaného len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola zaradená služba do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, čo nie je prípad žalobcu. To, že nároky takýchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií), musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, nevylučuje podľa názoru správneho súdu záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. 52. Žalovaný, rovnako ako Sociálna poisťovňa, ústredie, založili svoje rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení otázky zistenia rozhodnej doby dôchodkového poistenia žalobcu, zakladajúcej nárok na starobný dôchodok, resp. otázky danosti nároku samotného. Sociálna poisťovňa v ďalšom konaní v intenciách záverov tohto rozsudku opätovne posúdi žiadosť žalobcu a rozhodne podľa platnej právnej úpravy a so zohľadnením aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 53. Proti argumentácii žalovaného, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale sú ním iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky ako zjednocujúci výklad k právnym predpisom, nemožno nič namietať. Správny súd sa však nestotožňuje so žalovaným, že poukazovanie na nezverejnené rozsudky je nedôvodné, ak právny názor uvedený v žalobcom uvádzaných rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený. Žalobca je oprávnený poukazovať na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, eventuálne aj iných súdov Slovenskej republiky napriek tomu, že nie sú prameňom práva. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by účastník konania nemohol poukazovať na iné rozhodnutia súdov, navyše, že by poukazovanie na neuverejnené rozhodnutia iných súdov bolo možné označiť tak, ako to urobil žalovaný za nedôvodné. Súdy pri rozhodovaní sú povinné prihliadať na judikované rozhodnutia, ktoré sú prameňom práva. Ak však prameňom práva nie sú, môžu sa stať takéto rozhodnutia len pomôckou pre argumentáciu žalobcu o opodstatnenosti ním podanej žaloby, návodom (nie záväzným) pre rozhodnutie súdu. Pre rozhodnutia súdov sú záväzné judikované rozhodnutia, avšak súdy prihliadajú aj na ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá nie vždy musí byť judikovaná. Správny súdny poriadok v ustanovení § 139 ods. 2 ukladá súdom v odôvodnení rozsudku odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax a v prípade, ak sa správny súd od ustálenej rozhodovacej praxe odkloní, je povinný dôkladne odôvodniť tento odklon (§ 139 ods. 3 SSP). 54. Správny súd aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech celkom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). V súlade s § 176 ods. 1 SSP uvedie v tomto uznesení (okrem výšky trov konania), aj prijímateľa náhrady trov konania priznaných žalobcovi, a to podľa aktuálneho stavu pri rozhodovaní. Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).