Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/10/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200414 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200414.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. XX, XXX XX O., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2019, vo veci zvýšenia invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie, prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2019 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 12.02.2019 je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, avšak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 55%, preto žalobcovi patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume. 2. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom prejavil nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadal o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu a zvýšenie invalidného dôchodku. 3. Žalovaná rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2019 zamietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalovaný k odvolaniu nepripojil žiadne ďalšie dôkazy. Poukázala na to, že po odvolaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 20.03.2019, ktorý nevyhovel odvolaniu, a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Tento opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu na základe predložených lekárskych správ (pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené lekárske správy: psychiatrické vyšetrenie zo dňa 30.11.2018 a 28.01.2019, psychologické vyšetrenie zo dňa 08.10.2018, neurologické vyšetrenie z 10.01.2019, kardiologické vyšetrenie zo dňa 30.11.2018, vyšetrenie FRO ambulancie zo dňa 31.07.2018) a z diagnostických záverov odborných lekárov konštatoval celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% (45% a rozhodujúce ochorenie - organické poškodenie F. s organickou duševnou poruchou, poruchou intelektu, emotivity, afektivity, organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, stredne ťažká forma, kapitola V, položka 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a za iné ochorenia navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%). 4. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.04.2019, z ktorého vyplýva, že účastník konania je vyučený Q., bez F., krátkodobo pracoval ako Q., je dlhodobo nezamestnaný. Od roku 2007 je liečený X. pre somatogénne indukovanú duševnú poruchu. Organické poškodenie F. podľa priložených odborných vyšetrení pretrváva, klinický stav je pri porovnaní so staršími odbornými nálezmi bez známok podstatného zhoršenia zdravotného stavu. Intelektové schopnosti sú aj naďalej v pásme ľahkej duševnej zaostalosti. Podobne neurologické vyšetrenie nepotvrdilo výraznú progresiu pri objektívnom vyšetrení. Kardiologický nález dokumentuje nezhoršený prolaps v oblasti mitrálnej C. (dvojcípej C. Q.) bez progresie nedostatočnosti tejto C.. Organické poškodenie F. je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a naďalej odôvodňuje 45% MPSVZČ, čo je horná hranica predpísaného rozpätia pre stredne ťažké organické poruchy F.. Ostatné ochorenia nemajú po jednotlivom zhodnotení charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, majú vplyv na celkovú výšku MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., so zvýšením o 10%. 5. Žalovaná konštatovala, že účastník konania nespochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu inými lekárskymi správami, než aké mal posudkový lekár pri posudzovaní, čo neodôvodňovalo zmenu MPSVZČ a následne zmenu rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku. 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Tvrdil, že rozhodnutie nie je správne, pretože neboli pri posudzovaní jeho zdravotného stavu zohľadnené nové lekárske správy. Už posudkový lekár v Rožňave nezvýšil jeho „bodové hodnotenie“. Namietal, že Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní dňa 06.05.2019 uviedla, že v odvolaní neboli pripojené žiadne dôkazy, čo sa však nezakladá na pravde a tieto dôkazy pripojil aj k žalobe ako dôkazný materiál za účelom ďalšieho preskúmania jeho zdravotného stavu. Konkrétne pripojil lekársku správu z ambulancie klinickej psychológie zo dňa 04.04.2019, z neurológie z 01.04.2019, z kardiológie z 08.04.2019 a z psychiatrie z 31.05.2019. Navrhol správnemu súdu, aby zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2019 a aby bol nanovo posúdený jeho zdravotný stav, avšak „inou posudkovou komisiou, ktorá nie je súčasťou Rožňavy a Prešova“. 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietnuť. Uviedla, že podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 06.05.2019 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 10.04.2019, podľa ktorého je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 55%. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že žalobca je invalidný v rozsahu zodpovedajúcom miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. Podľa žalovaného žalobca neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov. Žalobca nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, než aká bola určená posudkovými lekármi. V odvolacom konaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie na základe nových dôkazov, avšak také dôkazy zo strany žalobcu, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a vyústili do následného rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku v odvolacom konaní neboli predložené. Preto žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie. 8. Žalobca v replike uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu a pripojil nové lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 06.08.2019 a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 26.07.2019. 9. Žalovaná nevyužila možnosť podať dupliku. 10. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.10.2019 podľa § 107 písm. d) SSP, pretože to považoval za potrebné, z dôvodu, že žalovaná na výzvu súdu nepredložila kompletný spisový materiál. 11. Správnemu súdu bolo dňa 30.09.2019 doručené podanie žalobcu, v ktorom súdu oznámil, že súdneho pojednávania sa zo zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť a požiadal o ospravedlnenie neúčasti, zároveň súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol vo veci aj bez jeho výsluchu a bez jeho osobnej účasti na ústnom pojednávaní. Nežiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že potrebné skutočnosti sú súdu známe z lekárskych vyšetrení a nie je potrebné ho v tejto veci vypočuť. Pripojil nové lekárske správy z 12.09.2019, z neurologickej ambulancie zo dňa 12.09.2019, zo dňa 06.09.2019, z 27.08.2019 a 23.08.2019, ďalej z kožnej ambulancie zo dňa 28.08.2019 a 04.09.2019, ďalej zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 27.09.2019. 12. Správny súd vec na pojednávaní dňa 10.10.2019 meritórne neprejednal, pretože zo strany žalovanej ani na pojednávaní nebola predložená kompletná spisová dokumentácia vo veci žalobcu, t. j. administratívny spis, vrátane posudkovej spisovej dokumentácie, čo bolo dôvodom odročenia pojednávania. 13. Žalovaná písomne zaujala stanovisko k dodatočne predloženým lekárskym správam žalobcu, v ktorom uviedla, že posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Žalovaná nespochybňuje, že po vydaní rozhodnutí mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, čo by mohol preukázať novými lekárskymi správami, avšak táto skutočnosť po právoplatnosti rozhodnutí žalovanej by mohla mať vplyv len pri ďalšom rozhodovaní orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobcu. 14. Po tom, čo žalovaná predložila správnemu súdu aj posudkový spis, správny súd vo veci nenariadil ďalšie pojednávanie, a to vzhľadom na postoj účastníkov konania. Žalobca súhlasil, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutia na základe spisového materiálu a predložených lekárskych správ, pričom sám konštatoval, že jeho účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná, čo súd akceptoval. Potrebu nariadiť pojednávanie na prejednanie sociálnych žalôb posudzuje správny súd individuálne. Správny súd rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 2 SSP. Žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdu v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom v sociálnych žalobách fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovené § 203 ods. 2 SSP. 15. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, a to vydané v oboch stupňoch, ako aj celý postup Sociálnej poisťovne, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 16. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom administratívneho spisu, vrátane posudkového, s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä lekárskymi správami predloženými žalobcom v súdnom konaní a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom stanovený postup pri posudzovaní žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, čo vyústilo do vydania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej ako aj ústredia žalovanej v súlade so zákonom. 17. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu bol v minulosti na účel invalidity posudzovaný opakovane. Z medicínskeho hľadiska bol uznaný invalidným od 01.10.2009 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Od 12.10.2017 bol uznaný invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke na žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 28.01.2019 bola pri posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 11.02.2019 určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%, na základe ktorého bolo vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na zvýšenie invalidného dôchodku, keďže nedošlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. nezmenili sa skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a naďalej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej výške v závislosti od určenej percentuálnej MPSVZČ. 18. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 28.01.2019, ktorej Sociálna poisťovňa nevyhovela, t. j. nezvýšila žalobcovi invalidný dôchodok, keďže nedošlo k zmene pomerov ohľadom zdravotného stavu žalobcu. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 21. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 22. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 23. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 24. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 26. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 27. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 28. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 29. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 30. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 31. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia. 32. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.). 33. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 34. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). 35. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. 36. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobcu, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. 37. Správny súd zdôrazňuje, že pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaná nesprávne v druhostupňovom rozhodnutí konštatuje, že neboli v odvolaní pripojené žiadne dôkazy. Tieto listiny pripojil aj k žalobe. Jedná sa o lekárske vyšetrenie zo dňa 04.04.2019 z ambulancie klinickej psychológie, lekárska správa z psychiatrickej ambulancie zo dňa 31.05.2019 a lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 01.04.2019, lekárska správa zo dňa 08.04.2019 z kardiologického vyšetrenia. 38. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 07.03.2019, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 08.03.2019, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava dňa 11.03.2019. Z obsahu tohto podania nevyplýva, že by žalobca pripojil k odvolaniu lekárske správy. Lekárske správy, ktoré pripojil k žalobe sú z dátumu 01.04., 04.04., 08.04 a 31.05.2019, preto je zrejmé, že tieto nemohol pripojiť k podanému odvolaniu. Preto pokiaľ žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí konštatuje, že žalobca nepripojil k odvolaniu žiadne dôkazy, neuvádzala nepravdu. Jedna z lekárskych správ pripojených k žalobe je z dátumu 31.05.2019, teda dokonca po vydaní rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, preto tvrdenie žalobcu, že tieto správy neboli zohľadnené v odvolacom konaní, správny súd nepovažuje za správne. Po nahliadnutí do administratívneho spisu, vrátane posudkového správny súd nezistil, že by tieto správy žalobca dodatočne doručoval (po doručení odvolania) žalovanej. Nevyplýva to z predkladacej správy odvolaciemu orgánu, ani zo žiadneho podania, či záznamu v spise. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, ak jeho podkladom sa stal lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.04.2019, v zmysle ktorého posudkový lekár zohľadnil všetky lekárske správy, ktoré boli súčasťou spisovej dokumentácie. Napokon žalobca sa zúčastnil posúdenia zdravotného stavu dňa 10.04.2019 a mal možnosť namietať pri posudzovaní zdravotného stavu, resp. predložiť tieto lekárske správy posudkovému lekárovi, ktorý by ich bol pri posudzovaní zohľadnil. Zo zápisnice - lekárskej správy zo dňa 10.04.2019 však nevyplýva, že by tieto lekárske správy, ktoré žalobca predložil správnemu súdu spolu so žalobou, mal posudkový lekár k dispozícii (lekársku správu zo dňa 31.05.2019, ani nemohol mať). 40. Námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, pokladom ktorého bolo riadne vykonané dokazovanie, vrátane spochybňovaného lekárskeho posudku zo dňa 10.04.2019 vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálne poisťovne, ústredie. Aj podľa správneho súdu, námietky žalobcu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom hodnotení jeho zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. 41. Žalobca priložil k žalobe aj komplexný posudok a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 21.09.2016 o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Z uvedených listín je zrejmé, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 50%, odkázaný na priznané formy kompenzácie. Uvedené je však pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku irelevantné. Pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je významná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu pracovného potenciálu) a nie miera funkčnej poruchy (do akej miery dané ochorenie - nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností obmedzuje funkčnosť organizmu, ktorá je významná pri rozhodovaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 447/2008 Z. z. To, že niekto je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, neznamená, že zároveň je osobou aj invalidnou, a už vôbec nemožno zamieňať percentuálne vyjadrenie MPSVZČ s mierou funkčnej poruchy invalidita a odkázanosť na kompenzácie v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia sa posudzuje podľa rôznych kritérií. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal „bodové hodnotenie“, toto opakovane nesúvisí s posúdením invalidity, bodové hodnotenie sa používa pri nárokoch na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. 42. V zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. Správny súd konštatuje zákonný postup, ako aj rozhodnutie žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobcu, vychádzajúc z lekárskych správ, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, čo sa premietlo aj do rozhodnutia žalovanej. Pokiaľ žalobca predložil ďalšie lekárske správy po právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, súd na ne nemohol prihliadať. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po tomto termíne (po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej), ak by ho žalobca vedel preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi (nie je vylúčené, že tomu tak je, vzhľadom na lekárske správy, ktoré predložil aj súdu) žalobca môže opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zvýšenie invalidného dôchodku. V novom konaní budú môcť byť zohľadnené už aj tie lekárske správy, ktoré neboli v tomto konaní posudzované. 43. Z uvedených dôvodov správny súd považuje rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).