KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica9. 12. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/193/2019 z 9. 12. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. decembra 2019, sp. zn. 23S/193/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200535.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/193/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200535
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200535.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: R. R. - ALUSTAV, IČO: 37
042 441, so sídlom Raveň 7152/48, 034 03 Ružomberok - Biely potok, právne zastúpený advokátom:
Mgr. Monika Dubská, advokátka, so sídlom Šoltésovej 307/13, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PO/BEZ/2019/3324, O-127/2019 zo dňa 05.06.2019, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.08.2019 podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/3324, O-127/2019 zo dňa 05.06.2019 a navrhol toto
rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica
č. k. 302/18-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/5278 zo dňa 12.02.2019 zrušiť a vec vrátiť orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

2. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 302/18-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/5278 zo dňa
12.02.2019, ktorým inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000 Eur podľa § 19 ods.
1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), za porušenie povinností vyplývajúcich z § 6
ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezopečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci“), v nadväznosti na § 14 ods. 3 a čl. 1.1 písm. a) a čl. 2.1. prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach
a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných
činností v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška č. 147/2013 Z. z.“), v dôsledku ktorého došlo k
vzniku pracovného úrazu, ktorým bola dňa 30.04.2018 spôsobená zamestnancovi žalobcu, ťažká ujma
na zdraví označená lekárom ako strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti.

3. Žalobca zároveň v žalobe podal návrh priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP. Návrh odôvodňoval tým, že uložená sankcia napadnutým rozhodnutím žalovaného je neprimerane
vysoká a okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí
závažná ujma, značná hospodárska škoda, pričom zároveň poukazuje, že priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o tom, že výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná majetková ujma, značná hospodárska škoda,



nevysvetľuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami a nevyplýva to ani z predložených ani označených
dôkazov. Žalobca teda nevysvetľuje prečo, by výkon predmetného rozhodnutia ukladajúceho sankciu
predstavoval v aktuálne finančnej a majetkovej situácii žalobcu hrozbu skutočne závažnej ujmy, finančnej
škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalovaný je toho názoru, že žalobca neuviedol
také dôvody a svoje tvrdenia nepreukázal tak, aby bolo možné priznať žalobe odkladný účinok. Žalovaný
ponechal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na rozhodnutie súdu.

5. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 186 ods. 2 SSP; odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

9. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu
v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval všeobecným poukazom na možné
dôsledky okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia tým, že sankcia uložená napadnutým
rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je neprimerane vysoká.

13. Správny súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami dôvodnosť
a opodstatnenosť podaného návrhu. Iba samotné tvrdenie žalobcu o potenciálnej škode, eventuálne
značnej finančnej ujme s tým, že takáto uložená sankcia je neprimerane vysoká, dostatočne
neosvedčuje potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe.

14. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, a toto rozhodnutie správneho súdu má
mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky
právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba
hľadieť, ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznanie odkladného
účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca
vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej
hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho



nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je
nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovenia § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP, pričom musí
mať nad všetky pochybnosti preukázané, že jedine priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa
dostane za dosť spravodlivej ochrane práv, resp. právom chráneným záujmom a zabráni sa tak vzniku
závažnej ujmy, značnej finančnej škode, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku.

15. V prípade rozhodnutí na peňažné plnenie je zrejmé, že vykonanie týchto rozhodnutí sa dotkne
majetkovej sféry povinného (žalobcu), ale ani toto nie je rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní
opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku. Pokiaľ by tomu tak malo byť, zákonodarca
by pri každom spochybnení zákonnosti takéhoto napadnutého rozhodnutia podaním správnej žaloby,
automaticky spájal vznik odkladného účinku ex lege aj pri týchto rozhodnutiach, čo však takýmto
spôsobom neupravil.

16. Pokiaľ by mal súd vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku len z dôvodu, že orgán verejnej
správy môže pristúpiť k vymáhaniu plnenia priznaného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím,
znamenalo by to de facto, že súdy by en bloc priznávali odkladný účinok všetkým správnym žalobám
smerujúcim voči rozhodnutiam na plnenie, čo by bolo popretím samotného účelu inštitútu odkladného
účinku a priamym prelomením (bez zákonného dôvodu) právnych účinkov právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Takýto úmysel zákonodarcu by musel byť zakotvený priamo v SSP.

17. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe každú
vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o
prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, pričom v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát
ešte nevie ustáliť opodstatnenosť žaloby, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného
následku, ktorý by mohol nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 185
písm. a) SSP).

18. Správny súd dospel k záveru, že žalobca síce všeobecne poukázal na možné dôsledky okamžitého
výkonu rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, avšak
jeho tvrdenia sú len v rovine potenciálnej hrozby, nepreukázané konkrétnymi dôkazmi. Preukázanie,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy závažná ujma hrozí, treba
považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu, ako to vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR zo
dňa 30.05.2017, sp. zn. III.ÚS 364/2017-16. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby,
vyplýva aj so záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

19. Správny súd môže priznať žalobe odkladný účinok len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo
písm. b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže
žalobca neosvedčil jeho tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, správny súd zamietol návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6019200535)

  1. 9. 12. 2019Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/193/2019 z 9. 12. 2019 (toto rozhodnutie)
  2. 12. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/193/2019 z 12. 5. 2020