Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/274/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318200367 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318200367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti žalovanej: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. E. XXX/XX, Q., o zaplatenie 1 059,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Brezne č. k. 1Csp/10/2018 - 82, zo dňa 12. septembra 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 629,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 629,99 eur od 23.09.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 18,90 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1 059,77 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1 059,77 eur od 23.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 020,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 020,- eur len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1 059,77 eur do zaplatenia. 3. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná dňa 09.02.2015 uzatvorili zmluva o úvere. Medzi stranami nebolo sporné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že neobsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (písm. f) ), údaj o odplate (písm. j) ), ani údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru (písm. l) ). Termín konečnej splatnosti úveru a aj rozpis splátok úveru sú síce uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru, toto oznámenie však bolo žalovanej zaslané dodatočne po podpise zmluvy o úvere žalovanou, čo vyplýva aj z bodu 2.2. Zmluvných dojednaní (VOP). Podľa názoru súdu dodatočné oznámenie zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje, všetky informácie musia byť spotrebiteľovi poskytnuté pred podpísaním zmluvy, aby sa vedel rozhodnúť, či a za akých podmienok do zmluvného vzťahu vstupuje. V dôsledku týchto skutočností súd posúdil žalobcom poskytnutý úver žalovanej za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Potom má žalobca nárok iba na vrátenie sumy, ktorú žalovanej reálne poskytol, čo v danom prípade mal súd preukázané v sume 918,- eur a túto zníženú o to čo žalovaná žalobcovi zaplatila t.j. o 288,01 eur. Žalobca má nárok na vrátenie sumy 629,99 eur. Ako dôvodný posúdil súd aj nárok žalobcu na úrok z omeškania z prisúdenej sumy 629,99 eur t.j. vo výške 5,05 % ročne (podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ) od 23.09.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 4. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobcovi nepriznal. Zmluvnú pokutu v čl. 8 Zmluvy o úvere, podľa ktorého mal dlžník v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (14,6 % ročne) súd vyhodnotil ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. Nebola individuálne dojednaná a zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností bola povinná platiť iba žalovaná, žalobcovi žiadna zmluvná pokuta nehrozila - išlo o nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP pomeru úspechu strán vo veci, keď mal zato, že žalobca mal úspech vo veci 59,45 % a neúspech 40,55 %, potom čistý úspech žalobcu je 18,90 %. Nárok na náhradu trov súd priznal žalobcovi v rozsahu 18,90 %. 6. Proti tomu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči zamietavej časti rozsudku. Navrhol v napadnutej časti rozsudok zmeniť tak, aby odvolací súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zvyšných žalobcom uplatnených nárokov a k náhrade trov konania. 7. Namietal, že súd pochybil, ak vyvodzoval následok uvádzania náležitostí v spotrebiteľskom úvere v podobe bezúročnosti iba zo zákona č. 129/2010 Z. z., pretože sa mal riadiť aj únijným právom v zmysle ktorého pre výklad vnútroštátneho zákona vyplývajú dve dôležité pravidlá - členský štát nemôže zavádzať iné náležitosti zmluvy ako určuje smernica 2008/48/ES a členský štát nemôže zavádzať bezúročnosť úveru v iných prípadoch, ako tých, kedy neuvedenie náležitosti môže spochybniť možnosť spotrebiteľa zistiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom EÚ. 8. Okresný súd uviedol, že zmluva neobsahovala údaj o konečnom termíne splatnosti úveru, a preto ide o dôvod bezúročnosti úveru. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ unijné právo nepozná, čo viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru pritom bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a taktiež spôsobom vyplývajúcim z čl. 4. ods. 4.5. Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v Oznámení o schválení úveru dlžníkovi je zároveň termínom konečnej splatnosti. Súd tiež uviedol, že dôvodom bezúročnosti je to, že zmluva neobsahuje údaj o odplate podľa osobitného predpisu. Podľa znenia zákona č. 129/2010 Z. z. ku dňu 09.02.2015 žiadny údaj resp. náležitosť v znení „údaj o odplate § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.“ ani neurčoval. Žalobca napáda aj závery súdu o neuvedení náležitosti o splatnosti splátky - splatnosť bola dohodnutá v rámci čl. 2 bod 2.1. Zmluvných dojednaní. 9. Záver súdu, že nárok na zmluvnú pokutu je nárokom z neprijateľnej zmluvnej podmienky, lebo dané ustanovenie nebolo dohodnuté individuálne je v rozpore s ust. Občianskeho zákonníka - v rozpore s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právna úprava výslovne predpokladá, že pri omeškaní s platením záväzku spotrebiteľa nesmú byť sankcie za omeškanie vyššie, ako je stanovené a určuje, čo sa rozumie sankciami, že medzi ne patrí aj zmluvná pokuta. Ak právna úprava určuje, že maximálne súčasť všetkých sankcií (teda úroku z omeškania, zmluvnej pokuty atď.) je najviac 3-násobok úrokov z omeškania resp. hodnota určená ako priemerná RPMN zvýšená o 10 percentuálnych bodov, potom je zrejmé, že pri omeškaní spotrebiteľa s plnením záväzku sa nemôže počítať len s tým, že spotrebiteľ má platiť len úrok z omeškania. Súdna prax ustálila, že súbežné uplatnenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty nie je v rozpore so žiadnym predpisom, vrátane tých, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa. 10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 12.10.2018 uviedla, že trvá na rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 12.09.2018. Podanie žalovanej datované 12.10.2018, doručené súdu dňa 15.11.2018 označené ako „odvolanie“ odvolací súd posúdil podľa jeho obsahu, ako vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu (§ 124 CSP - každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu). . 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nedostatkoch zmluvy spočívajúcich v chýbajúcich obsahových náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Inak zákon stanovuje v ust. § 11 tohto zákona dôsledky porušenia povinností pri uzatváraní zmluvy. Takýmto dôsledkom je predovšetkým sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorá dopadá aj na taký prípad, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch.. 14. Pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový je postačujúce, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z.. Potom v danom odvolacom konaní je postačujúce, že v rámci preskúmania rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd jednoznačne stotožňuje s názorom okresného súdu v tom, že zmluva, ktorá bola súdu predložená neobsahuje náležitosť „termín konečnej splatnosti úveru“ vyžadovanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona o spotrebiteľských úveroch. V súdu predloženej zmluve o úvere je uvedený iba celkový počet splátok úveru ćíslicou „42“ pri položke „Splatnosť úveru (počet splátok)“, a z tohto samotného údaja, ale ani v spojitosti s inými podmienkami uvádzanými v zmluve, nie je možné identifikovať termín konečnej splatnosti úveru. Aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 z 9.11.2016, na ktorý poukázal sám žalobca vo svojom odvolaní vyplýva záver, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať za obsahujúcu v § 9 ods. 2 zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti v prípade, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou ich identifikovať. S istotou identifikovať konečnú splatnosť úveru a dobu trvania zmluvy, by bo možné napr. v prípade, ak by v zmluve bolo okrem počtu splátok úveru zároveň zrozumiteľne uvedené, kedy je splatná v poradí prvá splátka úveru, to v danom prípade uvedené nebolo. Okresný súd správne v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že údaje (náležitosti), na ktorých začlenení do zmluvy o spotrebiteľskom úvere je treba trvať ako na zákonom stanovených obligatórnych obsahových náležitostiach v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, že pokiaľ takéto údaje (náležitosti) boli obsahom resp. sa nachádzali iba v „Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, na ktorom však chýba podpis žalovanej a ktoré oznámenie bolo žalovanej zasielané dodatočne (v zmysle bodu 2.2. Zmluvných dojednaní) potom ako podpísala zmluvu, možno považovať iba za osobitný dokument jednostranne informujúci dlžníka (žalovanú) o schválení úveru. Všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver (v zmysle § 9 ods. 2) musia byť spotrebiteľovi poskytnuté a známe už pri podpise zmluvy, nakoľko tieto majú vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa, či za ponúkaných podmienok bude mať o predmetný úver záujem. Pokiaľ žalobca poukazuje v súvislosti s obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere na to, že tieto boli dojednané v zmysle súdu predložených „Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.“ (že termín konečnej splatnosti úveru je určený spôsobom vyplývajúcim z čl. 4. ods. 4.5., splatnosť splátky bola dohodnutá v rámci čl. 2 bod 2.1.) tak podľa názoru súdu tieto dojednania majú charakter všeobecných obchodných podmienok dodávateľa - veriteľa, neboli medzi účastníkmi zmluvy individuálne vyjednané a nie sú účastníkmi zmluvy ani podpísané. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (zistenie hoci aj iba jedného nedostatku obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených zákonom) nebolo dôvodné z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa aj iných obsahových náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - odplaty (RPMN) a splátky úveru, ktorých neuvedenie v zmluve taktiež vytkol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. 16. Keď sa existujúcej situácie došlo k čerpaniu úveru žalovanou od žalobcu, okresný súd prijal správny záver, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd správne vyhodnotil nedostatky Zmluvy, že v dôsledku toho žalobcovi vzniká iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej. 17. Odvolací súd neuznal odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa obrany nároku žalobcu na uplatnenú zmluvnú pokutu. Dohoda o zmluvnej pokute bola žalovanej (dlžníkovi) predložená na podpis v rámci formulára Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o bod „Sankcie 8.1. až 8.4.“. Nie je zrejmé, či dlžník - žalovaná pochopila význam a zmysel zmluvnej pokuty, či jej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o jej obsahu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalovaná (dlžník) ani nemala možnosť meniť obsah predmetného zmluvného dojednania, zmluvná pokuta nebola so žalovanou individuálne vyjednaná, ide o podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (žalobcovi za porušenie povinností žiadna zmluvná pokuta nehrozila), zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - neplatnú. 18. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej v napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 (pomeru úspechu strany vo veci) a § 262 ods. 1 CSP a čl. 17CSP (v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania) za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet). V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto by žalovaná mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017). 20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).