Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318200983 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318200983.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. H. (predtým R.), nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: matka S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., U. XXX/ XX, otec V.. V. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. I. - G. I., X.. I. XXXX/XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/133/2018 - 94 zo dňa 18. 10. 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/133/2018-94 zo dňa 18. 10. 2018 m e n í tak, že otec maloletého j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. H. zvýšeným výživným v sume 300,- Eur mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom 26. 04. 2018. II. Zameškané výživné za obdobie od 26. 04. 2018 do 30. 10. 2019 vo výške 516,65 Eur p o v o ľ u j e otcovi maloletého splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/477/2010 - 52 zo dňa 20. 01. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/25/2011 zo dňa 23. 03. 2011. IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie osobitným výrokom tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletého sa návrhom, doručeným súdu dňa 26. 04. 2018, domáhala zvýšenia výživného na maloletého na 350,- Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné na maloletého upravené v roku 2011 Okresným súdom Liptovský Mikuláš, keď bola otcovi maloletého uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne. Za 7 rokov od poslednej úpravy výživného sa podstatne zvýšili náklady na neho, pričom matke ešte zostala vyživovacia povinnosť k synovi S., nar. XX. XX. XXXX, ktorý sa po maturite chystá na štúdium na vysokej škole. 2. Po vykonaní dokazovania v prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že maloletý je narodený mimo manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10P/226/2009 - 49 zo dňa 10. 11. 2009 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na neho výživným vo výške 160,- Eur od 07. 09. 2009 pričom súd zároveň rozhodol o zameškanom výživnom odo dňa 07. 09. 2009 do 31. 10. 2009. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4P/185/2010 - 12 zo dňa 19. 05. 2010 upravil styk otca s maloletým dieťaťom a rovnako Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní č. k 4P/477/2010 - 52 zo dňa 20. 01. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/25/2011 zo dňa 23. 03. 2011 rozhodol o zvýšení výživného na maloletého s účinnosťou od 17. 01. 2011 na 200,- Eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19. 05. 2011. V tom čase mal maloletý X roky a navštevoval detské jasle. Jeho matka skončila rodičovskú dovolenku, počas ktorej mala príjem 256,- Eur mesačne a nastúpila do práce so zárobkom brutto 656,61 Eur mesačne. Mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti k synom z rozvedeného manželstva, a to S. O. a k S.. V ďalšom odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na čl. 5 Základných zásad Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej na ustanovenia § 28 a § 30 Zákona o rodine a taktiež na čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa. K veci samotnej uviedol, že blaho maloletého dieťaťa nemôže zahŕňať len oblasť materiálnu, ktorú podľa matky má plniť v prevažnej miere otec maloletého platením zvýšeného výživného, ale aj iné potreby, ktorými by otec zabezpečoval svoje práva, ktoré má rovnaké ako matka maloletého. Otec maloletého nemá súdom zakázaný styk s maloletým, avšak, styk sa nerealizuje a ani otec sa ho nedomáha, berúc ohľad na situáciu v rodine maloletého, v ktorej maloletý od útleho veku žije v spoločnej domácnosti s manželom matky, ktorého nazýva otec. Matka maloletého, hoci vie o tom, že je upravený styk otca s maloletým a jej bola uložená povinnosť maloletého na tento styk pripraviť, túto svoju povinnosť neplní. Maloletý sa takto nestýka so svojim biologickým otcom. Pokiaľ by teda súd za daného stavu zvýšil výživné otcovi maloletého, naplnil by tak len materiálne potreby maloletého, avšak pojmom blaho maloletého dieťaťa sa rozumie celý komplex zabezpečovania potrieb maloletého a realizácia rodičovských práv. Súd teda poukázal na obsah článku 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý Slovenská republika ratifikovala dňa 06. 02. 1991 a konštatoval, že pri narušení príslušných osobných vzťahov zákon nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenie založené práve na takomto osobnom vzťahu. Súd prvej inštancie vzhľadom na osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva rozhodol tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol tak v súlade so zásadou Zákona o rodine, podľa ktorej prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa je záujem maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa súd vychádzal z toho, že maloletý má právo na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Je v záujme maloletého, aby boli vytvárané a udržiavané rodinné väzby s biologickým otcom, aby nebol odtrhnutý od „svojich koreňov". Matka maloletého musí zobrať do úvahy nie len povinnosti otca maloletého platiť výživné, ale ja to, že otec maloletého má právo realizovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletému a taktiež maloletý má právo poznať a byť v styku so svojim biologickým otcom. Vzhľadom na uvedené a zistené skutočnosti súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Záverom konštatoval, že výživné určené na maloletého z roku 2011 sumou 200,- Eur mesačne je aj v súčasnosti primerané vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, možnosti a schopnosti jeho matky, majetkové pomery rodičov a tiež vzhľadom na pomery regiónu, v ktorom maloletý žije. Taktiež na strane matky sa zmenili pomery maloletého, tejto ubudla vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi S. O., zvýšil sa jej príjem na priemerný mesačný zárobok 648,51 Eur a výdavky na bývanie znáša na polovicu so svojim manželom - čím z jej strany je tiež možné prispieť na výživu maloletého viac. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že nesúhlasí jednak „so smerovaním súdneho pojednávania, ktoré bolo zamerané hlavne na kontakt otca s maloletým" a tiež nesúhlasí so zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného na maloletého. Matka uviedla, že k veciam z minulosti nepovažovala za potrebné sa vyjadriť, pretože chcela byť vecná, ale vzhľadom na to, že úsudok konajúcej sudkyne bol do značnej miery ovplyvnený vystupovaním a prejavom otca maloletého, považovala za potrebné, aby objasnila celé fungovanie z minulosti. Považovala to „za nutné na svoju obhajobu" a na ozrejmenie, prečo maloletého nepripravovala na styk s jeho otcom, ktorý sa počas siedmich rokov nikdy neuskutočnil (hoci v kontakte mu nikdy nebolo bránené),. Matka v ďalšom obsahu odvolania popísala spôsob partnerského fungovania v čase tehotenstva matky, po narodení maloletého a následne k otázke kontaktu otca s maloletým synom uviedla, že kontakt otcovi so synom bol vždy umožnený. Styk sa realizoval po narodení dieťaťa spôsobom, že otec maloletého sa v domácnosti matky zastavil večer z práce v čase, keď ho pripravovala na večerný spánok. Stretnutia boli ojedinelé a vždy neohlásené. Matka nikdy nevedela kedy a či vôbec otec príde. Po začatí spolužitia matky s jej súčasným manželom, otec maloletého sa s maloletým prestal celkom stýkať. Maloletý v súčasnosti vie, kto je jeho otcom, hoci táto skutočnosť bola na súde viackrát spochybnená. Otec maloletého mal vždy možnosť mať kontakt s maloletým, len to celé zámerne komplikoval. Nebyť so svojím synom bolo jeho slobodné rozhodnutie. Otec maloletého momentálne tvrdí, že má vnútorný odpor voči skutočnosti, že jeho syn vyrastá po boku „cudzieho chlapa". Matka poukázala na to, že boli dotknuté i práva samotného maloletého dieťaťa, keď tento čakal na realizáciu kontaktu s otcom pripravený, avšak otec maloletého styk nerealizoval. Po dobu siedmich rokoch maloletého nielen nenavštívil, ale ani jediný raz nezavolal matke (maloletého) a nezaujímal sa, či jeho syn je zdravý, ako sa mu darí a ako sa má. Matka má za to, že ona nenesie zodpovednosť za nerealizáciu styku, nakoľko práve otec styk nerealizoval, hoci na to právo mal. Toto svoje právo nevyužil, hoci mu v tom nikto nebránil. Argumentácia matky u konajúcej zákonnej sudkyne neobstála ( a otázky konajúcej sudkyne v konaní ohľadom výživného, čo matka spravila pre to, aby kontakt otca so synom bol, považuje matka maloletého za nepochopiteľné). Až na súdnom pojednávaní v predmetnej veci otec prejavil záujem stretnúť sa so svojim synom, resp. že by sa o to chcel pokúsiť. Pokiaľ sa týka samotného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného, k tomuto matka maloletého uviedla, že napriek tomu, že otec maloletého súhlasil s platbou výživného k rukám matky vo výške 300,- Eur, sudkyňa návrh zamietla. Matka má za to, že je v možnostiach otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou, ktorú uviedla v návrhu. Má za to, že keby aj otec maloletého prispieval vyššou sumou uvedenou v návrhu, stále by toto výživné spĺňalo svoju výchovnú funkciu, ktorú však konajúca sudkyňa v rozsudku spochybnila. Následne matka maloletého vyčíslila príjmy a výdaje, pričom svoj príjem vyčíslila sumou 648,- Eur a 47,- Eur prídavky na deti, na strane druhej výdavky vyčíslila spolu sumou 465,- Eur. Nepravidelné výdaje (ktoré nevedela dopredu vyčísliť), ako napríklad exkurzie, výlety, divadlá, odhadla sumou 300,- Eur, plavecký, lyžiarsky výcvik cca 120,- Eur, škola v prírode cca 100,- Eur, „nárazové mesiace" ako nástup do školy, poplatky spojené s nástupom do školy 50,- Eur, 75,- Eur školské pomôcky (taška do školy, výtvarná, telesná), 98,- Eur oblečenie, 30,- Eur lieky, čo spolu predstavuje sumu približne 253,- Eur. V zimnom období náklady vyčíslila odhadnutou sumou 150,- Eur na zimnú bundu, oteplené nohavice, aspoň dva páry topánok, čiapku, rukavice a taktiež výdaje spojené s Vianocami. Čistý príjem otca maloletého je v sume 2.409,- Eur. Matka má tiež vyživovaciu povinnosť voči synovi S., ktorý má toho času XX rokov a začal študovať na vysokej škole. Záverom odvolania uviedla, že otec maloletého po súdnom pojednávaní poslal na účet 100,- Eur, ktoré matka presunula na sporiaci účet. 4. Odvolanie matky bolo otcovi maloletého dieťaťa doručené dňa 19. 11. 2018 s možnosťou sa k tomuto vyjadriť, pričom tento sa k odvolaniu matky vyjadril dňa 27. 11. 2018. Vyjadrenie otca k odvolaniu je vecne zamerané na komunikáciu s matkou maloletého dieťaťa, v podstatnom obsahu i reálne adresované matke maloletého, pričom zvýraznil, že komunikácia medzi nimi začala tak, že jej oznámil svoj kontakt a doplnil že v tejto komunikácii sa im podarilo i pár „ďalších významných vecí". Prílohou odvolania je prepis komunikácie medzi matkou maloletého dieťaťa a otcom, týkajúci sa predovšetkým vzájomného kontaktu medzi otcom maloletého a synom a komunikácie medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Vyjadrenie otca maloletého sa v žiadnej jeho časti nedotklo otázky výšky výživného. 5. K odvolaniu matky sa dňa 19. 11. 2018 vyjadril kolízny opatrovník, pričom uviedol, že má za to, že výživné určené rozhodnutím Okresného súdu Brezno zo dňa 18. 10. 2018 je primerané vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa a že súd na strane otca maloletého dieťaťa preskúmal všetky okolnosti a možnosti pre stanovenie primeranej výšky výživného. 6. Vyjadrenie otca maloletého k odvolaniu matky bolo doručené matke maloletého s výzvou, aby sa k tomuto vyjadrila; matka sa k vyjadreniu otca maloletého nevyjadrila. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP"), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP"), a tento v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP po vykonaní pojednávania vo veci a prejedaní veci v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 8. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10. Po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie matkou a vyjadrení ostatných účastníkov konania (otca maloletého a kolízneho opatrovníka) odvolací súd nariadil v prejednávanej veci pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP na deň 26. 02. 2019, na ktoré predvolal matku maloletého, otca maloletého a taktiež kolízneho opatrovníka. Pojednávanie dňa 26. 02. 2019 odvolací súd vykonal za prítomnosti všetkých predvolaných účastníkov konania. Na predmetnom pojednávaní po oboznámení s predchádzajúcim priebehom konania vykonal odvolací súd dokazovanie, a to oboznámením listín v spise rozhodujúcich a podstatných pre rozhodnutie v otázke výšky výživného a taktiež oboznámil s výsluchom účastníkov konania pred súdom prvej inštancie (na č. l. 90 a 92 spisu). Odvolací súd vykonal taktiež výsluch matky maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka. 11. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie a od jej výpovede pred týmto súdom sa zásadné okolnosti nezmenili, maloletý berie ďalšie lieky na Z., s ktorými má mesačné náklady okolo 20, resp. 25,- Eur, ale skutkový stav je v zásade rovnaký. Na otázku súdu doplnila, že otec maloletého dieťaťa po rozhodnutí súdu prvej inštancie posiela maloletému výživné od októbra 2018 až po súčasnosť vo výške 300,- Eur, teda prispieva zvýšeným výživným o 100,- Eur mesačne viac, než má určenú povinnosť súdom. Takéto zvýšené výživné zaplatil aj v mesiaci február roku 2019. 12. Otec maloletého dieťaťa V.. V. R. uviedol, že skutkové okolnosti sa od rozhodnutia súdu prvej inštancie nezmenili, nič zásadného sa nezmenilo, pričom doplnil, že podľa jeho názoru je zásadné pre starostlivosť o maloletého, aby komunikácia sa medzi rodičmi niekam posunula a myslí si, že sa toho aj chopili. Iné k veci neuviedol. 13. Kolízny opatrovník na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že zvýšenie výživného je v prospech maloletého dieťaťa, pričom na otázku konajúceho súdu týkajúcu sa opačného vysloveného názoru vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na tomto vyjadrení netrvá a nevie sa k nemu bližšie vyjadriť. 14. Účastníci konania žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. 15. Po takto vykonanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je v prejednávanej veci odôvodnené, opodstatnené a na mieste. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie opätovne konštatuje skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/477/2010 - 52 zo dňa 20. 01. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/25/2011 zo dňa 23. 03. 2011, uplynul čas siedmich rokov (v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného) a do času rozhodovania odvolacieho súdu čas takmer osem rokov. Len v dôsledku uvedenej skutočnosti, t. j. plynutia času došlo k zmene pomerov na strane maloletého zvýšením nákladov na uspokojovanie potrieb maloletého, nakoľko tento je starší, je už žiakom základnej školy, pričom má i záujmové aktivity a výdavky na dieťa vo veku X rokov navštevujúce školské zariadenie a školský klub sú prirodzene vyššie, než na dieťa vo veku X rokov, v ktorom veku bol maloletý v čase poslednej úpravy výživného. 16. Matka maloletého dieťaťa v podanom návrhu na zvýšenie výživného požadovala zvýšenie výživného na sumu 350,- Eur, pričom na pojednávaní konanom už pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom svoj návrh, čo do výšky upravila tak, že súhlasila so zvýšeným výživným na maloleté dieťa vo výške 300,- Eur mesačne. Výživné v takto navrhovanej výške považoval odvolací súd za primerané jednak vzhľadom na najlepší záujem a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na výšku príjmu otca maloletého dieťaťa, ktorého čistý mesačný príjem predstavuje sumu 2 409,- Eur, pričom tento má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére Y., ktorú si plní vo výške 200,- Eur mesačne. Odvolací súd vychádzajúc zo zásady obsiahnutej v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, túto považoval v predmetnej veci za kľúčovú a rozhodujúcu a práve s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 200,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne, ktorú povinnosť uložil otcovi maloletého dieťaťa plniť k rukám matky každý mesiac vopred, pričom zároveň prihliadol na skutočnosť, že výlučne matka maloletého zabezpečuje, poskytuje maloletému osobnú starostlivosť a bývanie. 17. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v prejednávanej veci nie je zvýšenie výživného namieste, nakoľko by došlo k rozporu s článkom 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, a to s poukazom na tú okolnosť, že sa nerealizuje styk otca s maloletým dieťaťom. Otec maloletého nerealizuje svoje rodičovské práva, a preto na strane druhej, nie je, podľa názoru súdu prvej inštancie, v súlade s dobrými mravmi ukladať mu len povinnosti spočívajúce v platení (zvýšeného) výživného. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie je v najlepšom záujme maloletého návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietnuť (z dôvodu nerealizácie kontaktu otca maloletého so samotným maloletým). V súdenej veci bolo vykonaným dokazovaním zistené, že príjem otca vo výške 2.409,- Eur umožňuje otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným sumou 300,- Eur mesačne bez toho, aby bola zásadným spôsobom ovplyvnená životná úroveň otca maloletého, keď tento má okrem maloletého len jednu vyživovaciu povinnosť k staršej dcére Y., ktorá je vo veku XX rokov a žije s matkou v H.. V prejednávanej veci nemožno konštatovať, že by nerealizovanie styku otcom maloletého s maloletým bolo spôsobené, či zavinené výlučne konaním a správaním sa matky maloletého dieťaťa. Nebolo preukázané a ani tvrdené, že by samotná matka maloletého dieťaťa otcovi maloletého bránila v styku s maloletým. Na strane druhej otec maloletého dieťaťa sám uznal, že i v dôsledku jeho vnútorného rozpoloženia a neschopnosti vysvetlenia maloletému vzájomných vzťahov a rolí v rodine maloletého, obávajúc sa reakcie a vnútorného spracovania uvedenej skutočnosti maloletým, tento sa sám aktívne styku s maloletým nedomáhal. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci je správne, spravodlivé a v záujme maloletého zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného (hoc i s odôvodnením, že zákon nepovažuje za spravodlivé, aby osoba - matka - ktorá sa vyššie popísaného konania spočívajúceho v absencii kontaktu otca s dieťaťom, dopustila, požadovala plnenie založené na takomto osobnom vzťahu). V prejednávanej veci možno konštatovať, že všetky rozhodujúce skutočnosti, ako pomery na strane rodičov maloletého, možnosti a schopnosti otca, podstatne vyšší vek maloletého a čas uplynulý od poslednej úpravy výživného, komplexne svedčia potrebe i vhodnosti zvýšenia výživného na maloletého. Nemožno takiež opomenúť zo zreteľa podstatnú okolnosť spočívajúcu v tom, že matka svoj návrh na zvýšenie výživného upravila z pôvodne požadovaných 350,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne, pričom otec maloletého už v konaní pred súdom prvej inštancie s takto navrhovaným výživným súhlasil, a zároveň podľa výpovedí matky ako aj otca maloletého zvýšeným výživným vo výške 300,- Eur na maloletého skutočne i prispieva (od októbra 2018 do februára 2019). 18. Odvolací súd záverom uvádza a zvýrazňuje, že pokiaľ majú rodičia maloletého dieťaťa problém vo vzájomnej komunikácii, ktorý vyúsťuje do nerealizovania styku otca s maloletým, platenie výživného v určitej výške nemožno odvíjať od realizácie styku maloletého s jedným z rodičov. Je potrebné mať na zreteli, že rovnako ako plnenie vyživovacej povinnosti z materiálneho hľadiska platením výživného v určitej výške, je v záujme maloletého nielen to, aby sa tento jednak podieľal na životnej úrovni svojho otca, tak, ako to má na mysli Zákon o rodine v ust. § 62, ale zároveň je aj v záujme maloletého, aby mal, rozvíjal a upevňoval vzťah k otcovi, ale aj ostatným rodinným príslušníkom zo strany otca, nakoľko i tieto osoby tvoria rodinu maloletého. Je preto na oboch rodičoch maloletého rovnako, aby pristúpili k vzájomnej otvorenej komunikácii a vo vzájomnej kooperácii obaja čo najlepšie pripravili maloletého na postupnú realizáciu styku (stretávania sa) maloletého so svojím biologickým otcom. V tejto otázke je preto vhodné a nutné u oboch rodičov odosobniť sa od predchádzajúcich vzájomných nedorozumení, konfliktov, či sklamaní, nakoľko od uvedených už ubehla doba niekoľkých rokov, a čo najskôr so vzájomným rešpektom pristúpiť k vysvetleniu rodinných väzieb maloletému a postupnému stretávaniu sa maloletého so svojím biologickým otcom. Vzhľadom na väzbu maloletého na svoju matku sa logicky prirodzene viac očakáva intezívnejšia komunikácia a príprava maloletého na stretnutie s otcom zo strany matky, avšak ani otec maloletého nesmie v tejto otázke ostať nečinný a v úzadí, ale je viac, než žiaduce, aby vo vzájomnej interakcii s matkou aktívne vystupoval smerom k maloletému. I napriek skutočnosti, že predmetom tohto konania je rozhodovanie o výške výživného, odvolací súd, súc si uvedeného vedomý, na vyššie uvedené okolnosti považoval za potrebné poukázať, nakoľko z vyjadrení a výpovedí rodičov maloletého dieťaťa vyplýva, že práve otázka realizácie, resp. nerealizácie styku otca s maloletým je otázkou kľúčovou a spornou. Rodičia maloletého bez väčších ťažkostí boli v určitom zmysle schopní dospieť k zhodnému názoru o výške zvýšeného výživného, keď matka maloletého modifikovala svoj návrh na zvýšenie výživného na sumu 300,- Eur a zároveň otec maloletého (i bez právoplatného rozhodnutia súdu) na výživu maloletého takýmto zvýšeným výživným sumou 300,- Eur od mesiaca október až do rozhodnutia odvolacieho súdu i skutočne prispieval. 19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a zistené skutočnosti, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným v sume 300,- Eur mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 26. 04. 2018, teda dňom, ktorým matka podala návrh na zvýšenie výživného a od ktorého dátumu zároveň matka žiadala zvýšené výživné priznať. 20. Keďže odvolací súd rozhodol, že zvýšenie výživného je dôvodné a opodstatnené odo dňa podania návrhu matky, došlo tak i k vzniku zameškaného výživného, a to za obdobie odo dňa 26. 04. 2018 (dňa podania návrhu) do mesiaca október 2018, nakoľko podľa zhodných výpovedí rodičov maloletého dieťaťa otec začal prispievať výživným v sume 300,- Eur už v mesiaci október 2018 a takýmto výživným prispieval až do mesiaca február 2019, vrátane. Za obdobie od podania návrhu do momentu faktického prispievania zvýšeným výživným otcom maloletého tak vzniklo zameškané výživné za obdobie 5 mesiacov (100,- Eur mesačne) a alikvotná čiastka za 5 dní za mesiac apríl 2018 predstavuje sumu 16, 65 Eur. Celková výška zameškaného výživného je tak v sume 516,65 Eur. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, ako i výšku bežného výživného, súd povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať zameškané výživné v splátkach po 50,- Eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po dni právoplatnosti rozsudku. 21. Odvolací súd zároveň uvádza, že vyššie uvedenou úpravou výživného došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/477/2010-52 zo dňa 20. 01. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/25/2011 zo dňa 23. 03. 2011, ktorým bolo výživné upravené naposledy. 22. O trovách konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 a 396 Civilného sporového poriadku, a zároveň podľa ust. § 53 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keď v prejednávanej veci odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod, prečo postupovať podľa ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku. 23. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).