Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318201263 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318201263.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti - V. A., narodená XX. N. XXXX a B. A., narodená XX. Q. XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dcéry M. K., narodenej XX. Y. XXXX, bytom A., E. XXX/XX a V. A., narodeného XX. P. XXXX, bytom M. K., M. XXX/X, právne zastúpený Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom Veľký Krtíš, A. H. Škultétyho 5, o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté deti a o návrhu otca na úpravu styku s maloletými, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/36/2018-172 zo dňa 08. 10. 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1P/36/2018-172 zo dňa 08. 10. 2018 v napadnutom I., II., III. a závislom VII. výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e. II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (IV., V. a VI. výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2P/24/2012-126 zo dňa 19.08.2013 v časti o výživnom na maloletú V. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný s účinnosťou od 01.06.2018 prispievať na výživu maloletej V. sumou vo výške 150 (jednostopäťdesiat) € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, a to vždy do 15- teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu (I. výrok). Súd prvej inštancie ďalej zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2P/24/2012-126 zo dňa 19.08.2013 v časti o výživnom na maloletú B. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný s účinnosťou od 01.06.2018 prispievať na výživu maloletej B. sumou vo výške 100 (jednosto) € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu (II. výrok). Dlh na výživnom za obdobie od 01.06 2018 do 08.10.2018 vo výške 424,51 (štyristodvadsaťštyri, 51) € súd prvej inštancie otca zaviazal zaplatiť k rukám matky do 5 mesiacov od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (III. výrok). Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky týkajúci sa zvýšenie výživného zamietol (IV. výrok). Súd prvej inštancie zamietol aj návrh otca v časti týkajúceho sa zvýšenie výživného (V. výrok). Na záver súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2P/24/2012-126 zo dňa 19.08.2013 v časti styku otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou V. A., nar. XX.XX.XXXX a so B. A., nar. XX.XX.XXXX nasledovne: každý nepárny kalendárny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod. počas školských letných prázdnin každý rok od 01.08 od 11.00 hod. do 16.08. do 18.00 hod. počas Vianočných sviatkov - každý rok od 26.12. od 11.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. počas Veľkonočných sviatkov - každý rok od Veľkonočného piatku od 11.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod. Otec maloleté deti prevezme pred bytom matky a matke maloleté deti po ukončení styku v tomto mieste aj odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určený termín maloleté deti otcovi odovzdať (VI. výrok). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konanie (VII. výrok). 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 25, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovanie mal preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2P 24/2012-126 zo dňa 19. augusta 2013, právoplatným dňom 20. februára 2014, odkedy ubehla doba viac ako 60 mesiacov, za ktorú došlo k zmene pomerov aj na strane rodičov, ale k zmene pomerov došlo najmä na strane oboch maloletých detí. V súčasnej dobe má matka príjem zo zamestnania a z dávok sociálneho zabezpečenia vo výške 764 € mesačne + prídavky na tri deti mesačne. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otcovi nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. V čase posledného rozhodovania súdu otec poberal dávku v nezamestnanosti a pracoval na dohodu. Najvýraznejšia zmena pomerov však nastala na strane maloletých detí, ktoré v čase poslednej úpravy výživného mali vek necelých 8 rokov a päť a pol roka, v dôsledku čoho vzrástli aj ich potreby a výdavky s nimi spojené. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd prvej inštancie preto zvýšil výživné na maloletú V. zo sumy 30 € na sumu 150 € mesačne, ktoré považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca. Súd prvej inštancie taktiež preto zvýšil výživné na maloletú B. zo sumy 30 € na sumu 100 € mesačne (súd v konaní o zvýšenie výživného nie je viazaný návrhom matky), ktoré súd prvej inštancie považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca. Súd prvej inštancie akceptoval výdavky matky na maloletú V. mesačne: náklady na bývanie 0 € mesačne nakoľko toto v plnej výške hradí manžel matky, poplatok ZRPŠ 1 € mesačne, cestovné do školy 20 € mesačne, strava v škole 75 € mesačne, školské pomôcky 5 € mesačne, ubytovanie na internáte 25 € mesačne, náklady na stravu u matky 20 € mesačne, náklady na lieky 25 € mesačne, mobil a internet 25 € mesačne, náklady na ošatenie a hygienu vo výške 70 € mesačne, sporenie a životná poistka vo výške 28 € mesačne, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletú B. vo výške 294 €. Súd prvej inštancie mal zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v ktorom maloletá žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti. Súd prvej inštancie akceptoval výdavky matky na maloletú Sally mesačne: náklady na bývanie 0 € mesačne nakoľko toto v plnej výške hradí manžel matky, poplatok ZRPŠ 1 € mesačne, cestovné do školy 15 € mesačne, strava v škole 20 € mesačne, školské pomôcky 5 € mesačne, náklady na stravu u matky 60 € mesačne, náklady na lieky 7 € mesačne, mobil 7 € mesačne, náklady na ošatenie a hygienu vo výške 50 € mesačne, sporenie a životná poistka vo výške 28 € mesačne, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletú B. vo výške 193 €. Súd prvej inštancie mal zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v ktorom maloletá žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti. Súd prvej inštancie vychádzal z príjmu otca netto 835 € a zohľadnil mu výdavky na bývanie 158 € mesačne, elektrina a RTVS 25 € mesačne, komunálny odpad a daň z nehnuteľností 3 € mesačne, cestovné do práce 187 €, výdavky na ošatenie, stravu a hygienu vo výške 150 €. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd prvej inštancie neprihliadol na spotrebný úver, nakoľko splácanie tohto úveru nemôže mať prednosť pred platením výživného. Z príjmu 835 € súd prvej inštancie teda zohľadnil výdavky 523 €. Zo zvyšku tejto sumy t. j. 312 € súd prvej inštancie v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 250 € mesačne, ako 1 nákladov matky na každú z maloletých - najmä s prihliadnutím nato, že otec ako sám uviedol, iné výdavky nemá a teda súd prvej inštancie mal zato, že pokiaľ sú síce obe maloleté každý druhý víkend v jeho domácnosti, tak náklady spojené s týmto pobytom hradia starí rodičia maloletých, nakoľko otec sám uviedol, že iné výdavky už nemá. Súd prvej inštancie mal za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletých nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd prvej inštancie bol zároveň toho názoru, že nová výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd prvej inštancie mal zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2P 24/2012-126 zo dňa 19. augusta 2013, právoplatným dňom 20. februára 2014, vo výroku o výživnom na maloletú V. A. a vo výroku o výživnom na maloletú B. A.. Súd prvej inštancie ďalej dlh otca na výživnom pre maloletú XXXX a pre maloletú B. za obdobie od 01. júna 2018 do 8. októbra 2018 ustálil na výške 424,51 € s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do piatich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v súčasnej dobe jedná o takú sumu, ktorej rýchle splatenie by otcovi robilo výrazné problémy a súd prvej inštancie mal zato, že sumu 424,51 € otec vie za túto dobu usporiť v prospech maloletých. Za mesiace jún až september 2018 vrátane mal otec uhradiť na výživnom 4 x 250 € pričom uhradil 4 x 160 € a teda jeho dlh je za tieto štyri mesiace je 360 €. V mesiaci október 2018 je výživné 150 € mesačne čo sa týka V. pri počte dní 31 je denná výška výživného 150: 31 a to je 4,84 €, pričom za 8 dní tohto mesiaca výživné je vo výške 38,71 €. V mesiaci október 2018 je výživné 100 € mesačne čo sa týka B. pri počte dní 31 je denná výška výživného 100: 31 a to je 3,23 €, pričom za 8 dní tohto mesiaca výživné je vo výške 25,80 €. Celkovo je tak dlh na výživnom vo výške 360 € + 38,71 € + 25,80 € a to sa rovná sume 424,51 €. Súd prvej inštancie teda v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného väčšou sumou zamietol. Rovnako tak súd prvej inštancie priznal zvýšené výživné len odo dňa podaného návrhu t. j. odo dňa 1. júna 2018. Matka uviedla ako dôvod hodný osobitného zreteľa zhromažďovanie podkladov na reálne preukázanie nákladov na maloleté. V tomto prípade súd prvej inštancie konštatoval, že doba presne 9 mesiacov od začiatku školského roka je neprimerane dlhou na takúto činnosť a matke žiadna skutočnosť nebránila podať návrh na súd skôr ako až koncom mája 2018. Nakoľko otec navrhoval zvýšiť výživné na sumu dokopy 160 € a súd prvej inštancie výživné zvýšil celkom na sumu 250 €, bol otec so svojim návrhom neúspešný a preto súd prvej inštancie jeho návrh v celom rozsahu zamietol. 4. Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že otec maloletých podal návrh na novú úpravu styku s maloletými. Na začiatku pojednávania rodičia dospeli k dohode ohľadne tohto styku. Súd prvej inštancie následne zavolal do pojednávacej miestnosti obe maloleté, oznámil im, že ich v konaní nebude vypočúvať nakoľko ich rodičia sa o tomto styku dohodli. Súd prvej inštancie maloletým prečítal návrh dohody rodičov k čomu maloleté nemali výhrady a preto súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené v VI. výroku odvolaním napadnutého rozsudku, kedy je upravený styk otca s maloletými počas školského roka, počas letných prázdnin a veľkých sviatkov. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2P 24/2012-126 zo dňa 19. augusta 2013, právoplatným dňom 4. októbra 2013, vo výroku o styku otca s maloletou XXX/XXXX A. a vo výroku o styku s maloletou B. A.. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, a preto o trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“), podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Proti I., II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých, pričom poukázal na skutočnosť, že maloleté sú každý druhý týždeň u jeho, takže výdavky cez víkend na stravovanie sú u oboch rodičov na obe deti rovnaké. Z uvedeného dôvodu preto nie je podľa neho správne u maloletej V. A. uvádzať výšku nákladov na stravu u matky vo výške 20 € mesačnej, keďže sa rovnako stravuje aj u neho. Čo sa týka nákladov na cestovné u V., sú podľa neho rovnaké u oboch rodičov, keďže každý druhý víkend berie maloletú V. v nedeľu na internát do A. A. v rámci odovzdania maloletých a maloletú B. odovzdáva v bydlisku matky. Podľa otca keďže je maloletá študentkou strednej školy, má zľavnené cestovné a napriek tvrdeniu matky, že ju musí voziť autom by podľa otca mohla cestovať verejnou dopravou. Výdavky na ošatenie a hygienu vo výške 70 € mesačne sú podľa otca veľmi vysoké a napriek jeho oponovaniu neboli znížené. Jedná sa o 13 ročné dievča, ktoré v súčasnosti zo zdravotných dôvodov ani nešportuje. Je samozrejmé, že sa jedná o adolescentku, avšak nemusí mať každú chvíľu nové oblečenie. Nakoľko maloletá V. zo zdravotných dôvodov prestala športovať, navrhovaný výdavok vo výške 40 € mesačne je úplne dostačujúci. Ďalej podľa otca suma na sporenie a životná poistka vo výške 28 € mesačne nie je oprávnená, jednak sa matka vyjadrila, že je to nie je poistka len pre maloletú V., ale pre obe deti, pričom matka žiadnu poistku súdu nepredložila. Pokiaľ by mala matka záujem o sporenie pre maloletých, bolo by podľa otca potrebné zriadiť osobitný účet, na ktorý by nemal dosah ani jeden z rodičov. Otec konštatoval, že pokiaľ sa berú v úvahu vyššie uvedené skutočnosti, tak oprávnené výdavky na maloletú V. sú vo výške RRPŠ 1 €, strava v škole 75 €, školské pomôcky 5 €, ubytovanie na internáte 25 €, náklady na lieky 25 €, mobil a internet 25 €, ošatenie a hygiena 40 € mesačne, spolu 196 €, Pokiaľ sa berú v úvahu prepočty súdu, tak 1/2 nákladov na maloletú V. A. je 98 €. 7. Čo sa týka výdavkov u maloletej B. A. otec rovnako nesúhlasil v uvedenými oprávnenými výdavkami určenými súdom z nasledovných dôvodov: V. B., rovnako ako V. sa nachádza každý druhý víkend u neho, pričom im zabezpečuje stravovanie. Pokiaľ výdavky na maloletú V. sú uvedené na víkend vo výške 20 €, rovnaké sú aj u maloletej B.. Takže výdavky na stravu otec navrhol vo výške 40 € mesačne. Náklady na ošatenie a hygienu vo výške 50 € na 10 ročné dieťa sú tiež podľa neho veľmi vysoké. V rámci pojednávania otec navrhoval 25 €, keďže sa jedná o žiačku ZŠ. Suma na sporenie a životná poistka vo výške 28 € mesačne uvedená ako oprávnený výdavok pre maloletú B. tiež nie je oprávneným výdavkom, jednak preto, že ide o spoločnú poistku; čo potvrdila aj matka a jednak z dôvodov, ktoré otec uviedol u maloletej V.. Otec konštatoval, že pokiaľ sa berú v úvahu vyššie uvedené skutočnosti, tak oprávnené výdavky na maloletú B. sú vo výške RRPŠ 1 €, cestovné do školy 15 €, strava v škole 20 €, školské pomôcky 5 €, náklady na stravu u matky 40 €, náklady na lieky 7 €, mobil 7 €, ošatenie a hygiena 25 € mesačne, spolu 120 €. Pokiaľ sa berú v úvahu prepočty súdu, tak 14 nákladov na maloletú B. A. je 60 €. 8. Ďalej otec uviedol, že pokiaľ súd pri jeho výdavkoch uviedol, že náklady na maloleté počas ich pobytu u neho nemá, a všetky výdavky spojené s pobytom maloletých hradia starí rodičia, uvedené tvrdenie sa podľa otca nezakladá na pravde. Všetky výdavky hradí on, či už cestovné, kedy každý druhý víkend dochádza pre maloleté deti do bydliska matky 120 km tam a 120 km späť, čo je mesačne 480 km. Uvedené uviedol súdu v rámci negovania výdavkov matky na cestovné. Rovnako v rámci výsluchu uviedol, že výdavky matky na stravovanie nie sú v takej výške, ako je to uvedené, keďže každý druhý víkend sú u neho, čím sa výdavky na maloleté počas víkendov vyrovnajú. Na uvedené poukázal otec aj vo svojom vyjadrení k návrhu matky, kde uviedol aj výdavky na cestu na styk ako aj výdavky na stravovanie maloletých. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby prihliadol na výdavky maloletých vo výške, ktoré sú oprávnené vzhľadom na ich vek a výdavok na sporenie a životnú poistku započítanú u oboch maloletých vo výške 28 € nebral v úvahu. Zároveň poukázal na fakt, že dobrovoľne, bez súdneho rozhodnutia dlhodobo uhrádza výživné vo výške 160 €, ktoré je primerané jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. 9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. o výživnom na maloletú V. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný prispievať výživným v sume 100 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, a to vždy do 15-dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, vo výroku II. o výživnom na maloletú B. A., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je povinný prispievať výživným v sume 60 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, a to vždy do 15-dňa každého kalendárneho mesiaca vopred a výrok III. súdu o dlhu na výživnom zamietol. 10. K odvolaniu otca maloletých sa vyjadril kolízny opatrovník, pričom mal za to, že zvýšenie výživného je v prospech maloletých detí a že súd dostatočne prihliadol na aktuálne potreby maloletých detí ako aj na finančné a majetkové možnosti a schopnosti ich rodičov. Za maloleté deti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie otca maloletých detí zamietol. 11. K odvolaniu otca maloletých sa vyjadrila aj matka maloletých. K tvrdeniu otca maloletých, že náklady na stravovanie staršej dcéry V. sú prehnané, ako aj náklady na cestovné, pričom v oboch prípadoch sa odvoláva na to, že dcéra ho navštevuje každý druhý víkend, že sa u neho stravuje a otec ju následne vozí aj na internát do A. A., matka uviedla, že otcove tvrdenia sa ani v jednom prípade nezakladajú na pravdivých informáciách. Staršia dcéra bola v uplynulom období u otca len veľmi zriedka a to konkrétne v čase 25.12. - 27.12. 2017 a 23.7.2018 - 29. 7. 2018. Otec pred súdom počas výsluchu sám priznal, že v poslednom období nemá na detí takmer vôbec čas. K otcovmu poukázaniu na nedôvodnosť vozenia dcéry na internát do A. A. z miesta trvalého pobytu kvôli jej psychickému stavu, pričom sa tým odvolal aj na prehnané náklady na jej dopravu, matka uviedla, že dcéru sa vozí na internát len ak prejaví zvýšenú úzkosť, čo im odporučila aj jej psychoterapeutka. Cestu domov, ale musí dcéra absolvovať aj tak. Mesačne jej preto matka dobíja čipovú kartu na mestskú hromadnú dopravu v A. A. v hodnote 20 €. K otcovmu nesúhlasu s výdajmi v hodnote 70 € mesačne na hygienu a ošatenie staršej dcéry V., matka uviedla, že dcéra V. má 13 rokov a rastie rýchlo. Otec má podľa matky skreslené názory a nemá dostatočne odpozorovaný rýchly telesný vývoj dcéry a ani potreby s ním spojené. Rovnako aj v oblasti hygieny matka nepovažovala jeho výroky za opodstatnené, nakoľko dcére poskytuje adekvátnu a primeranú starostlivosť v týchto oblastiach. 12. Ďalej si podľa matky otec nesprávnym spôsobom vysvetlil dcérin výpadok tréningu športovej chôdze, nakoľko dcéra má len dočasné zdravotné problémy a na tréning nastúpi ako náhle dokončí liečbu. K tvrdeniu otca, že matka výdaj týkajúci sa stavebného sporenia a životného poistenia pre obe maloleté nedoložila súdu, matka uviedla, že tento výdaj súdu riadne doložila a to formou výpisu z účtu, nakoľko tieto položky sú hradené prevodom z účtu. Matka poukázala, že výdavok za ubytovanie uvedený otcom v odvolaní je nesprávny, nakoľko uvádza 25 €, avšak je to 30 € mesačne. 13. Pokiaľ u maloletej B. otec uviedol podobné výhrady voči výdajom na starostlivosť o ňu týkajúce sa nákladov na stravu, ošatenie, hygienu a dopravu, ako u maloletej V., matka konštatovala, že keďže obe maloleté navštevujú otca ako sestry spoločne, sú matkine výhrady voči otcovým tvrdeniam o frekvencii návštev maloletou rovnaké. Náklady na ošatenie a hygienu matka považovala aj u maloletej B. napriek výhradám otca za prijateľné a opodstatnené. 14. Na záver k svojej súčasnej situácii matka uviedla, že dňa 2.11.2018 jej výpoveďou bez odstupného zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Taktiež predlžená rodičovská dovolenka s príspevkom v sume 214,70 €, jej končí ku dňu 13.12. 2018. Návrh otca teda považovala za neopodstatnený. 15. Otec maloletých sa k vyjadreniu matky vyjadril, pričom sa v plnom rozsahu pridržiaval podaného odvolania. Trval na tom, že zahrnutie jednej poistky, v ktorej je poistená aj matka je nesprávne a to aj vzhľadom k tomu, že súd neurčoval výživné na tvorbu úspor, a zároveň s uvedenými finančnými prostriedkami by disponovala matka bez súdnej kontroly. Vyjadrenie matky, že sa o maloleté nestará a styk s nimi podľa jej vyjadrenia prebiehal len 2 x do roka je podľa neho nepravdivé a účelové. Pokiaľ by tomu tak bolo, maloleté by stratili akýkoľvek vzťah k otcovi a nemali by záujem o styk. Maloleté pritom potvrdili, že majú záujem o styk s otcom a majú k nemu vytvorený pozitívny vzťah, ktorý je samozrejme pre matku bolestivý. Vyjadrenie matky, že otec maloletých nemá výdavky na cestovné počas víkendov, lebo sama nosí maloleté k nemu sa taktiež podľa otca nezakladá na pravde, nakoľko pokiaľ by tomu tak bolo, bolo by to prvé, čím by sa v rámci dokazovania bránila, ale túto informáciu poskytla súdu až v rámci vyjadrenia k odvolaniu. Pokiaľ sa matka sama vyjadrila, že maloleté boli u otca len 2 x do roka, potom je táto argumentácia podľa neho v priamom rozpore s jej tvrdením, že maloleté nosí na styk ona. Čo sa týka športových aktivít maloletej V., otec uviedol, že dodnes nešportuje, a to zo zdravotných dôvodov, keďže nosí ortézu. K ukončeniu pracovného pomeru matky otec uviedol, že v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vyplatiť odstupné, nakoľko matka v uvedenej spoločnosti nebola už v skúšobnej dobe. Pokiaľ ide o ukončenie pracovného pomeru bez vyplatenia odstupného, ide pravdepodobne o ukončenie pracovného pomeru dohodou, čo znamená, že sa matka dobrovoľne vzdala svojej práce. Keďže matka nepredložila žiaden dôkaz, uvedené možno len dedukovať z jej vyjadrenia. Ukončenie pracovného pomeru však nemôže byt' pripisované na vrub otca. Na záver otec konštatoval, že z vyjadrení matky je zjavná účelovosť a zavádzanie súdu, pričom mnohé jej tvrdenia boli v rámci dokazovania súdom vyvrátené. Otec sa zvýšeniu výživného nebráni, sám uhrádzal výživné nad rámec bez akéhokoľvek zásahu súdu, nakoľko si je vedomý zvýšených výdavkov na maloleté. Na druhej strane neexistujúce výdavky ako zahrnutie aj jednej poistky k výdavkom oboch maloletých podľa názoru otca nemôže tvoriť masu oprávnených výdavkov na maloleté. Na základe vyššie uvedených tvrdení navrhol odvolaciemu súdu, aby jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. 16. K vyjadreniu otca maloletých sa vyjadril kolízny opatrovník, pričom mal za to, že zvýšenie výživného je v prospech maloletých detí a že súd prvej inštancie dostatočne prihliadol na aktuálne potreby maloletých detí, ako aj na finančné možnosti a schopnosti ich rodičov. Za maloleté deti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a odvolaniu ich otca nevyhovel. 17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I., II., III. a závislom VII. výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 18. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že jeho rozsudok je vecne správny. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. 21. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky maloletých na zvýšenie výživného podľa zákonného ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami skúmal, či nastala taká zmena pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom, pretože podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výživnom vtedy, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie aplikoval správne aj ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré upravuje v akom rozsahu sú rodičia povinní prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné podmienky na uvedené určenie (zvýšenie) výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletých detí. Je nesporné, že v tomto prípade ich oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného, teda od roku 2013 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na ich výživu a na uspokojenie ich osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s ich vekom. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o maloleté zabezpečuje len ich matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný im poskytovať vo forme výživného. Odvolací súd uvádza, že z prvoinštančným súdom presne citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda v tomto prípade na maloletú V. a B.. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa ich veku, školského zaradenia, ich fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, ich kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávneného sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné vo výške, ktorá prevyšuje reálne odôvodnené potreby oprávneného a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby oprávneného. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. 23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky vyššie uvedené relevantné aspekty, keď o návrhu matky maloletých rozhodol tak, že s účinnosťou od 01.06.2018 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej V. zo sumy 30 € na sumu 150 € a s účinnosťou od 01.06.2018 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej B. zo sumy 30 € na sumu 100 €. Takto určené výživné zabezpečuje pokrytie základných potrieb maloletých detí a zároveň zohľadňuje aktuálnu finančnú a sociálnu situáciu otca, ktorý má v súčasnej dobe príjem vo výške 835,30 € (č. l. 168 spisu), pričom v čase poslednej úpravy výživného poberal dávku v nezamestnanosti a pracoval na dohodu (č. l. 120 - 121 pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2P/24/2012). Odvolací súd navyše dodáva, že matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej R. K., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 4 spisu), pričom otcovi nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka otca maloletej V. a B., týkajúca sa výšky zvýšenej vyživovacej povinnosti je neopodstatnená. 24. Pokiaľ otec namietal mesačné výdavky matky na maloleté, odvolací súd poznamenáva, že pri posúdení nákladov treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom, ktoré sú pre neho špecifické. V danom prípade matka riadne vyčíslila náklady na maloleté. Matkou vyčíslené náklady na deti nepovažoval odvolací súd za nadštandardné. 25. Súd prvej inštancie vzhľadom na zmenu pomerov od poslednej úpravy dospel k správnemu záveru, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach otca maloletých plniť výživné v súdom určenej výške 150 € mesačne na maloletú V. a v súdom určenej výške 100 € mesačne na maloletú B.. Súd prvej inštancie správne vypočítal i dlh na výživnom. 26. Všetky tieto skutočnosti zobral do úvahy odvolací súd a výšku zvýšeného výživného považoval za primeranú k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletej V. a B.. 27. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky otca maloletej V. a B. za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom I., II., III. a závislom VII. výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. Rozsudok súdu prvej inštancie v IV., V. a VI. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP. 29. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd nerozhodol o náhrade trov konania. 30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).