KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica15. 4. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/51/2019 z 15. 4. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. apríla 2019, sp. zn. 43CoE/51/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6415205276.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/51/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205276
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415205276.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. L. XXXX/XX, XXX XX T. R., právne zastúpená Mgr.
Petrom Mačajom, advokátom so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod
sp. zn. EX 7158/15, o vymoženie sumy 4.480,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/287/2015-28 zo dňa 31. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/287/2015-28 zo dňa 31. marca 2017 zrušuje
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením v prvej výrokovej vete povolil odklad exekúcie do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie a v druhej výrokovej vete exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia je vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým poverený vykonaním exekúcie poverením zo dňa 21.07.2015, na uspokojenie pohľadávky
oprávneného vo výške 4.480,- Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je
právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 02449/14 dňa 07.08.2014.

3. Okresný súd ďalej uviedol, že dňa 01.10.2015 mu bol doručený návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku obsahujúci aj návrh na odklad exekúcie
podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný v ňom uviedol, že rozhodcovská zmluva, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je neplatná, keďže jej obsah povinný ako spotrebiteľ nemohol
vopred ovplyvniť (nijako zmeniť ani upraviť), a preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným
exekučným titulom po stránke formálnej ani po stránke materiálnej. Poukázal tiež na absenciu náležitostí
rozhodcovskej zmluvy vyžadovaných zákonom číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj
na zmluvu o úvere, ktorá je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na
základe čoho je predmetná zmluva bezúročná a bez poplatkov. Na základe uvedeného povinný žiadal
exekúciu zastaviť a zároveň tiež vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal povoliť odklad exekúcie až
do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Okresný súd pri preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a následnom opätovnom preskúmaní
exekučného titulu vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom dňa 22.12.2011, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde
svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej



činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. S poukazom na uvedené na daný
právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

5. Okresný súd ďalej uviedol, že s uzavretím zmluvy o úvere zároveň povinný uzavrel aj rozhodcovskú
zmluvu ako súčasť zmluvy o úvere. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy o úvere ovplyvniť, mohol zmluvu, vrátane všeobecných
obchodných podmienok iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Zároveň predmetná rozhodcovská
zmluva oprávneného núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uvedená
rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
v zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

6. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom
právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že predložený
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, čo zakladá dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno a) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že
zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001
Z.z., resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol úver poskytnutý
na účely povolania, čo povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, pričom v zmysle
bodu 2 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie,
ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Oprávnený zdôraznil, že dôležité je, na aký účel bol úver
poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil. Keďže zmluva o úvere bola
uzatvorená na výkon povolania, povinného nie je možné považovať za spotrebiteľa v zmysle definície
v zákone o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený zároveň uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľa
je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany, ktorá do právneho vzťahu s povinným vstupuje. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01, podľa ktorého, ak dodávateľ
koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba domáhať toho, že mala
postavenie spotrebiteľa. Povinný nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, preto
bol oprávnený toho názoru, že nie je spotrebiteľom, a že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou.
8. K odôvodneniu súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke oprávnený
uviedol, že v predmetnom prípade išlo o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve
o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie
sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy rozhodcovské konanie alebo konanie
pred všeobecným súdom. Ďalej tvrdil, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale
rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver
uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby
medzi rozhodcovským a súdnym konaním. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie,
eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Oprávnený bol toho názoru, že v
prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

9. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

11. Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 16.02.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa
05.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.



Okresný súd vydal dňa 21.07.2015 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. §
45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 02449/14 zo
dňa 07.08.2014 na vymoženie sumy 4.480,- Eur spolu s príslušenstvom a trov exekúcie. Podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa
22.12.2011. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 4.500,- Eur.
12. Povinný podal dňa 01.10.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie a
odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že o exekúcii sa dozvedel až po zablokovaní jeho účtu, pretože
sa dlhodobo nezdržuje na adrese trvalého pobytu. O rozhodcovskom konaní preto nevedel a z tohto
dôvodu sa nevedel ani brániť hoci žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku by bola pre neho
právne aj fakticky jednoduchšia. Povinný v návrhu namietal, že Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 22.12.2011 nikdy neuzatvoril a nikdy neobdržal ani sumu poskytnutého úveru vo výške 4.500,-
Eur. Zo spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. mal síce uzavreté viaceré zmluvy, avšak na oveľa nižšie
sumy. Celá vec, tj. podvodné uzavretie zmluvy je predmetom trestného konania ČVS: OPR-599/OEK-
ZH-2013. Z uvedeného dôvodu povinný považoval zmluvu o úvere, ako aj ostatné právne úkony s
ňou súvisiace, najmä rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatné a preto nemohli byť podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku a následnú exekúciu. Keďže neexistovala platná rozhodcovská
zmluva, rozhodcovský súd nemal žiadnu právomoc vo veci rozhodovať a jeho rozsudok je preto nulitný
právny akt. V prípade, ak by sa nedokazovala pravosť podpisov povinného na zmluvách, resp. nečakalo
by sa na výsledok trestného konania, povinný uviedol, že existujú ďalšie dôvody, pre ktoré má byť
exekúcia zastavená. Ako prvý z dôvodov na zastavenie exekúcie označil neprípustnosť jej vedenia podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže mal za to, že Rozhodcovská zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom, nakoľko bola dojednaná ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojedaná a spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Ako druhý dôvod
neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy povinný uviedol ten, že ide o akcesorickú zmluvu k hlavnej úverovej
zmluve, ktorú považoval za dojednanú v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda za absolútne
neplatnú z dôvodu, že sa svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Ako ďalší dôvod, pre ktorý
je potrebné exekúciu zastaviť povinný označil dôvod vyplývajúci z ust. § 45 ods. 1, písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré odporuje
dobrým mravom, ako aj zákonu (teda je právne neodovolené). V tejto súvislosti poukázal, že úver mal byť
poskytnutý 66 ročnej osobe poberajúcej dôchodok, pričom splátky boli 5x vyššie ako dôchodok. Povinný
mal tiež za to, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S poukazom na § 243d
Exekučného poriadku povinný namietal včasnosť začatie exekučného konania na základe exekučného
titulu vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom bol spotrebiteľský spor.

13. Povinný zároveň žiadal odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že na základe vyššie
uvedených skutočností bude exekúcia zastavená, ako aj z dôvodu, že prebieha trestné konania a to do
jeho právoplatného skončenia. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

14. Okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému na vyjadrenie nedoručil a
následne vydal napadnuté uznesenie, v ktorom exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovská zmluva,
od ktorej si odvodil právomoc rozhodcovský súd, bola dojednaná ako neprijateľná zmluvná podmienka
a preto rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

15. Podľa článku II. ods. 1 a 2 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 22.12.2011
budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 22.12.2011 vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnení práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa



nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Podľa článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy
rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.

17. V poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy povinný prehlásil, že s uzavretím zmluvy súhlasí a že
pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

18. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

22. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu
22.12.2011 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného



ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli
dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné
podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa
však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým
spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej
zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený
a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných
podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

31. Odvolací súd súhlasí aj so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o úvere ako aj rozhodcovská
zmluva uzavreté dňa 22.12.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom sú
spotrebiteľskými zmluvami, keďže z nich nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že
by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah
medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky,
keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

32. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu
od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22.12.2011. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými
stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť,
že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom
tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad,
že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na
zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď Rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom
vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z
rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy malo
vplyv na uzavretie zmluvy o úvere.

33. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako aj veriteľovi, právo podať žalobu nielen na rozhodcovský,
ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného
žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku II. bod 1
Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj
dlžník - spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Povinný pritom
v poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí
a že pred jej uzavretím bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie možnosti
oboznámiť sa s právnym úkonom, ktorý uzatvára a berie ním na seba práva a povinnosti.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila
právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je
možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach



v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom. To však
nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná aj z iných dôvodov.

35. Keďže okresný súd rozhodujúci o návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie v napadnutom
rozhodnutí neprejednal celý návrh povinného a rozhodol len s poukazom na to, že Rozhodcovská zmluva
bola dojednaná ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, pričom v tejto časti vec
nesprávne právne posúdil, a ďalšími skutočnosťami na základe ktorých povinný navrhol zastavenie
exekúcia a jej odklad sa nezaoberal odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. c) CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd najskôr umožní
oprávnenému vyjadriť sa k návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie a následne opätovne
rozhodne o návrhu povinného na zastavenie odklad exekúcie.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4Er/287/2015

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6415205276)

  1. 15. 4. 2019Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/51/2019 z 15. 4. 2019 (toto rozhodnutie)
  2. 14. 11. 2019Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4Er/287/2015 z 14. 11. 2019