Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/36/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419200764 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6419200764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. R., nar. XX.X.XXXX, U. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov : matka B. R. F., nar. XX.X.XXXX a otec U. R., nar. X.X.XXXX, obaja bytom A. B. XXX/X, G. K. Z., zast. Advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, IČO : 47235926, o návrhu starej matky Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - I. XX, okres G. K. Z., o úpravu styku s maloletými deťmi, na odvolanie navrhovateľky - starej matky Z. R., nar. XX.XX.XXXX proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26.08.2019, č.k. 26P/24/2019-51, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd návrh navrhovateľky na úpravu styku s maloletými deťmi U. R., nar. XX.X.XXXX a U. R., nar. XX.X.XXXX, zamieta. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“ 2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že medzi maloletými deťmi a starou matkou nie je vytvorená žiadna citová väzba, vôbec sa nepoznajú a doposiaľ sa nestretávali, okrem krátkeho náhodného kontaktu na verejných miestach (pošta, park). Rodičia sa o svoje deti riadne starajú a vytvárajú pre nich priaznivé, stabilné a súdržné rodinné prostredie, napĺňajúce potreby maloletých detí tak po materiálnej ako aj po citovej stránke. Manželstvo rodičov je usporiadané, nekonfliktné a plniace si spoločenské funkcie, vrátane funkcie výchovnej. Kontakt medzi navrhovateľkou a jej synom - otcom maloletých detí sa prerušil v polovici roku 2004 z dôvodu negatívneho, až nenávistného postoja navrhovateľky voči súčasnej synovej manželke. Obaja rodičia potvrdili, že hlavným dôvodom a prekážkou styku navrhovateľky s maloletými vnúčatami je okrem rozpadu vzťahu navrhovateľky so synom, práve nenávisť a nevraživosť navrhovateľky voči manželke - matke maloletých detí. Navrhovateľka síce formálne deklaruje záujem stretávať sa s maloletými vnúčatami a vyjadrila sa, že ju mrzí čo sa stalo, avšak neprejavuje žiadnu reálnu snahu o obnovenie, resp. nápravu vzťahu s vlastným synom U. R. a jeho manželkou. Obaja rodičia vyjadrili nesúhlas, aby bol styk navrhovateľky s deťmi upravený, hoci aj v ich prítomnosti, nakoľko navrhovateľka si podľa nich vždy nájde nejaké dôvody, aby mohla uškodiť. Od začiatku nevhodne zasahovala do ich vzťahu, ide o osobu konfliktnú, ktorá si nechce priznať a uvedomiť žiadne chyby, ktorých sa voči nim dopustila. Je liečená na psychiatrickej ambulancii a jej správanie u nich vzbudzuje obavu o bezpečnosť maloletých detí. Za daného stavu sa súd stotožnil s postojom rodičov, že úprava styku by vzhľadom na stupeň a závažnosť narušenia vzťahov s navrhovateľkou, ako aj nízky vek maloletých detí, nebola v súčasnosti vhodná. Je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, aby boli priamo, či nepriamo zatiahnuté do dlhotrvajúceho závažného konfliktu medzi navrhovateľkou, jej synom a jeho manželkou. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 25 ods. 1 až 3, 5 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52, § 57 CMP. 3. Proti rozsudku sa odvolala navrhovateľka. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne rozsudok zmeniť tak, že bude oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každú prvú sobotu v mesiaci za prítomnosti rodičov, vždy od 15.00 hod. do 17.00 hod. Má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Celé konanie bolo pre ňu dehonestujúce, mala pocit zaujatosti sudcu voči nej, keď dovolil osobám v súdnej sieni sa voči nej urážlivo správať. Cítila sa veľmi nepríjemne a nemala pocit nestranného konania voči nej, hoci každá zo strán má mať v konaní rovnaké postavenie, čím došlo v konaní k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Súd konal v rozpore s ust. § 118 ods. 1, 2 CMP. Navrhovateľka bola ochotná sa podrobiť aj psychologickým sedeniam, čo však rodičia maloletých detí rázne odmietli a nedali jej tak žiadnu šancu na to, aby mohli zlepšiť svoje vzťahy, aby deti mohli poznať svoju starú matku. Ak mal súd pochybnosti o tom, či je v záujme maloletých detí, aby sa s nimi ako stará matka stretávala, mal doplniť dokazovanie o znalecké dokazovanie, aby sa preukázalo, či je v záujme maloletých detí, aby sa s nimi stretávala alebo nie. Okresný súd bližšie nezdôvodnil, z čoho usúdil, že by úprava mohla záujem detí narušiť. Z konania, ako i z vyjadrení rodičov je zrejmé, že jej styk nechcú umožniť, hoci na druhej strane navrhovateľka vie, že je to práve matka maloletých detí, ktorá v tomto zohráva hlavnú rolu. Čím sa neskôr upraví možnosť stretávania sa starej matky s maloletými deťmi, tým ťažšie bude vybudovať si ich vzťah voči starej matke. Tvrdenia o tom, že stará matka je liečená na psychiatrickej ambulancii sa vôbec nezakladajú na pravde a navrhovateľka tieto rázne popiera. Naviac, keby aj bola psychiatrickým pacientom, to ešte neznamená, že by nebola schopná nerušeného styku, a bez náležitého zistenia znalcom takýto záver nemožno prijať. Navrhovateľka sa vybrala aj k synovi - otcovi maloletých detí domov, ale ich neprijal, pretože jeho manželka bola doma. 4. K odvolaniu starej matky sa písomne vyjadrili rodičia maloletých detí. Žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázali na to, že za súčasného stavu je nepredstaviteľné, ako by mal fungovať styk s deťmi v tak nízkom veku bez existencie akejkoľvek citovej väzby alebo aspoň poznania osoby navrhovateľky zo strany maloletých detí, za situácie, keď citovo a prakticky ani žiadna väzba neexistuje ani medzi navrhovateľkou a jej vlastným synom. Navrhovateľka neuviedla nič podstatné v odvolaní, čím by sa už súd prvého stupňa nevysporiadal v rámci prvostupňového konania. Popreli tvrdenia navrhovateľky, že konanie bolo pre ňu dehonestujúce, že ju mala urážať matka maloletých detí, právny zástupca a sudca boli voči nej zaujatí. Priznala, že syn navrhovateľky sa vyjadril nevhodným spôsobom na jej adresu, ale následne sa jej ospravedlnil. Ostatné tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé a sú tiež predmetom konania NASAK, kde navrhovateľka podala sťažnosť. 5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že rozsudok okresného súdu žiada potvrdiť. Rodičia zabezpečujú o maloleté deti riadnu osobnú starostlivosť. Maloleté deti majú vytvorené vhodné materiálne podmienky vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí. V osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti neboli zistené nedostatky. Medzi rodičmi a starou matkou je prerušená komunikácia už 5 rokov. Medzi starou matkou a maloletými deťmi nie je vytvorená citová (vzťahová) väzba. Maloleté deti nepoznajú starú matku a ani ju nikdy nevideli. Z vykonaného sociálneho šetrenia bolo preukázané, že rodinné a výchovné pomery maloletých detí si nevyžadujú pomoc (intervenciu). Pokiaľ sa neobnoví komunikácia medzi rodičmi a starou matkou, nie je v záujme maloletých detí, aby bol upravený styk starej matky s maloletými deťmi. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pokiaľ ide aj o jeho odôvodnenie. Pri rozhodovaní okresný súd zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie, pričom predovšetkým prihliadol na najlepší záujem maloletých detí, ktoré sú útleho veku. Správne prihliadal na príslušné ustanovenia zákona o rodine, ktorými sa dôsledne riadil. Mal nepochybne preukázané, že k narušeniu vzťahov medzi rodičmi maloletých detí a starou matkou maloletých detí - navrhovateľkou došlo pred 5 rokmi. Dôvodom konfliktu bol hlavne negatívny, až nenávistný postoj navrhovateľky voči súčasnej synovej manželke - matke maloletých detí, ktoré skutočnosti potvrdili v konaní pred okresným súdom vypočutí svedkovia (bývalý manžel navrhovateľky I. R. a sestra navrhovateľky B. A.). 9. Z Dohovoru o právach dieťaťa nepochybne vyplýva právo maloletého dieťaťa poznať svoju širšiu rodinu, čo je aj prirodzené, avšak táto rodina musí aj skutočne byť funkčná bez vzájomných rozporov tak, aby toto prostredie pre dieťa bolo prínosom. Nefunkčná širšia rodina, rozpory, nemôžu byť v takomto prípade na prospech maloletých detí. 10. V zmysle čl. 5 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo nielen na zachovanie pozitívnych vzťahov so svojimi rodičmi, ale v rámci rodinných a citových väzieb i s ostatnými členmi rodiny. To znamená, že zákon preferuje pozitívne vzťahy, nie negatívne vzťahy vo vnútri rodiny, ktoré nemôžu byť v záujme maloletého dieťaťa a nerozvíjali by pozitívne citové väzby v rámci širšej rodiny. Vzhľadom na útly vek maloletých detí, ako aj zistené skutkové okolnosti okresný súd správne dospel k záveru, že nateraz nie je v záujme maloletých detí upraviť stretávanie sa maloletých detí so starou matkou. Je samozrejme na navrhovateľke, ako zohľadní namietané argumenty zo strany rodičov maloletých detí a ako bude pristupovať k matke maloletých detí, či budú schopní vôbec spolu komunikovať. Tieto skutočnosti musia mať (stará matka ako aj rodičia maloletých detí) na zreteli, ak chcú zabezpečiť maloletým skutočne pozitívne väzby v širšej rodine. Pokiaľ totiž nefunguje vzťah rodič - starý rodič, nemôže to byť ani na prospech maloletého dieťaťa, nie je totiž potrebné, aby dieťa vyrastalo v rodine konfliktnej a v napätých situáciách. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie preto považuje v tomto rozsahu za vecne správne. 11. Argumenty uvedené v odvolaní nemožno považovať nateraz za také, ktoré by spôsobili zmenu rozhodnutia, pretože pre stabilizovanie vzťahov je potrebné aby navrhovateľka a rodičia maloletých detí začali medzi sebou slušne komunikovať, a až pokiaľ nastane určitá zmena v ich správaní a stabilizácia rodinného prostredia, potom bude možné postupne upraviť stretávanie sa navrhovateľky s vnúčatami, ale to predovšetkým na základe preukázania stability a zlepšenia vzťahov medzi rodičmi a starou matkou maloletých detí. 12. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, že okresný súd mal nariadiť znalecké dokazovanie, ak mal pochybnosti o tom, či je v záujme maloletých detí, aby sa s nimi stará matka stretávala. K uvedenej námietke odvolací súd dodáva, že okresný súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, aby boli priamo, či nepriamo zatiahnuté do dlhotrvajúceho závažného konfliktu medzi navrhovateľkou a rodičmi maloletých detí, a preto nebolo potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie. Uvedené znalecké dokazovanie by bolo nehospodárne a nadbytočné, keď v konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi navrhovateľkou a rodičmi maloletých detí sú vážne narušené, konfliktné a medzi maloletými deťmi a starou matkou nie je vytvorená žiadna citová väzba, a maloleté deti starú matku vôbec nepoznajú. Z uvedeného teda je možné jednoznačne usúdiť, že nateraz nie je v záujme maloletých detí, aby sa stretávali so starou matkou a boli zaťahované do konfliktného správania sa medzi navrhovateľkou a rodičmi maloletých detí, a to až do doby pokiaľ nedôjde medzi nimi aspoň k čiastočnému uzmierneniu, tak ako na to poukázal okresný súd a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje. 13. Taktiež nie je dôvodná námietka, že okresný súd bližšie nezdôvodnil z čoho usúdil, že by úprava mohla narušiť záujem detí. Okresný súd podrobne a presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo nepovažuje návrh navrhovateľky na úpravu styku s maloletými deťmi za dôvodný, ako aj to, prečo nateraz nie je v záujme maloletých detí stretávanie sa starej matky s maloletými deťmi. 14. Ani argument navrhovateľky, že okresný súd konal v rozpore s ust. § 118 ods. 1, 2 CMP nepovažoval odvolací súd za dôvodný. Zo spisu odvolací súd zistil, že okresný súd sa pokúsil na pojednávaní konanom dňa 24.06.2019 o zmierne riešenie danej situácie, kde hneď v úvode vyzval rodičov maloletých detí, aby sa vyjadrili k navrhovanej úprave styku maloletých detí so starou matkou. Rodičia maloletých detí však v priebehu konania rázne odmietali stretávanie sa navrhovateľky s ich maloletými deťmi. Kolízny opatrovník v priebehu konania doporučil rodine aj pomoc zo strany psychologičky z ÚPSVaR, čo tiež rodičia maloletých detí odmietali, a ich účasť na uvedených sedeniach je dobrovoľná a súd nemôže účasť účastníkov na mediácii vynucovať, ani ju uložiť ako povinnosť rozhodnutím. Keďže rodičia odmietali zúčastniť sa psychologických sedení, okresný súd správne v konaní pokračoval vo vykonávaní ďalších dôkazov, na základe ktorých jednoznačne došiel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v odvolacom konaní nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. 16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).