Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/40/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202170 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6419202170.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. K., nar. XX. XX. XXXX, a V. K., nar. XX. XX. XXXX, obe maloleté deti bytom M. A. XXX, deti rodičov: matka: P. K., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt L. Z. XXXX/X, t. č. na adrese M. A. XXX a otec: A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: M. A. XXX, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. M., o návrhu starých rodičov maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletých detí do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov: V. K., nar. XX. XX. XXXX a J. K., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom M. A. XXX, v konaní právne zastúpení: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o odvolaní starých rodičov maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 27P/20/2019 - 51 zo dňa 03. 07. 2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie: I. Súd maloletú R. K., nar. XX. XX. XXXX a maloletú V. K., nar. XX. XX. XXXX, dočasne zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov V. K., nar. XX. XX. XXXX a J. K., nar. XX. XX. XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia s tým, že právo zastupovať maloleté deti, ako aj spravovať ich majetok majú iba v bežných veciach, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Matka P. K. nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n á platiť výživné na maloletú dcéru R. K., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a na maloletú dcéru V. K., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počínajúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. M., a to počnúc vydaním neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. Otec A. K., nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú dcéru R. K., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a na maloletú dcéru V. K., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počínajúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. M., a to počnúc vydaním neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa maloleté detí dočasne zverili do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, zamietol. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na ust. § 367 ods. 1 CMP, ďalej na ust. § 325 a § 326 CSP a tiež na ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Uviedol, že z predložených dôkazov k návrhu vo veci samej a tiež k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z predložených záznamov ÚPSVaR boli zistené skutočnosti, z ktorých vyplýva, že neexistuje naliehavá potreba úpravy pomerov. Zo strany navrhovateľov nebolo osvedčené, že by zo strany rodičov dochádzalo k zanedbaniu starostlivosti o maloleté deti, neposkytovaniu osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti. Súd poukázal i na tú skutočnosť, že maloletá V. má toho času ani nie V. a dlhodobé odňatie od osobnej starostlivosti matky by mohlo závažným spôsobom narušiť jej priaznivý psychický a fyzický vývin, spôsobiť citové odlúčenie, čo nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o maloletú V., nebol uvedený žiaden relevantný dôvod, ktorý by spochybňoval náležité poskytovanie osobnej starostlivosti zo strany matky alebo otca. Konštatoval, že inštitút utajeného pôrodu, ktorý absolvovala matka maloletej, je upravený v Zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý však nepreukazuje nezáujem matky o dieťa, ale iba právo matky o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Ďalej, ak matka neposkytuje materinské mlieko maloletej V., ale podáva jej umelé mlieko, nie je taktiež dôkaz, ktorý by preukazoval zanedbanie starostlivosti o maloleté dieťa, navyše v takom rozsahu, že si to vyžaduje odňatie maloletého dieťaťa od rodičov a jeho zverenie starým rodičom, ktorí by jej z biologických dôvodov taktiež podávali len umelú dojčenskú stravu. Iné skutočnosti v návrhu ohľadom hrubého zanedbania starostlivosti o maloletú V. neboli uvedené, a teda súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval bezodkladné odňatie maloletej V. a jej dočasné zverenie do starostlivosti starých rodičov. Pokiaľ ide o maloletú R., ktorá má toho času X rok a X mesiacov, navrhovatelia poukazovali na to, že rodičia nevenovali, resp. zľahčovali zdravotnú starostlivosť o maloletú R., a preto „z vlastnej iniciatívy" oslovili J.. F. zo spoločnosti ORTO-PROTETIKA, s. r. o., kde jej bola na mieru zhotovená S. (K. Y.) na „odporúčanie J.. F.. Súd zvýraznil, že závažnosť zdravotného stavu, resp. zanedbanej zdravotnej starostlivosti o maloletú R. jej rodičmi nebola osvedčená. Zo samotného návrhu vyplýva, že tzv. K. Y. nie je neodkladným poskytovaním zdravotnej starostlivosti, navyše ak išlo o odporúčanie J.. F., ktorý nie je lekárom, ktorý by mal oprávnenie diagnostikovať zdravotný stav maloletej R. a klasifikovať ho na základe medzinárodnej klasifikácie chorôb. Išlo len o odporúčanie z iniciatívy starých rodičov, ale nie je to dôvodom, pre ktorý by sa maloletá R. mala odňať zo starostlivosti jej rodičov, ani nepreukazuje závažné zanedbanie starostlivosti rodičov o maloleté deti. Súd ďalej uviedol, že starí rodičia ako príbuzní rodičov a ich maloletých detí bývajú v tom istom dome, a teda môžu byť a sú nápomocní rodičom pri výchove ich detí a byť s nimi v pravidelnom osobnom kontakte. Je však prvoradou úlohou samotných rodičov poskytovať osobnú starostlivosť a výchovu maloletým deťom a až keď po náležitom zistení všetkých skutočnosti bude preukázané, že rodičia vážnym spôsobom zanedbávajú osobnú starostlivosť o maloleté deti, prípadne sa preukáže existencia inej prekážky, pre ktorú túto starostlivosť nemôžu osobne zabezpečovať, prichádza do úvahy ako krajná možnosť ich zverenie do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti. Tieto skutočnosti však neboli v konaní zo strany navrhovateľov preukázané, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonom určenej lehote odvolanie navrhovatelia, t. j. starí rodičia maloletých detí, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP. Podľa ich názoru, súd prvej inštancie zamietnutím návrhu nekonal v najlepšom záujme maloletých detí, keď žiadnym spôsobom nezobral na zreteľ skutočnosť uvádzanú navrhovateľmi v návrhu zo dňa 25. 06. 2019, kde súd informovali, že o podaní predmetného návrhu na súd starí rodičia vopred informovali i rodičov maloletých detí, ktorí uviedli, že by súhlasili s tým, aby bolo zasiahnuté do ich rodičovských práv a povinností v tom smere, že by maloleté deti boli rozhodnutím súdu zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Rovnako sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s nimi uvádzaným tvrdením, že maloletá R. v súčasnosti už u starých rodičov prespáva, a to cca 6 dní v týždni (z čoho možno rovnako vyvodiť, že rodičia si uvedomujú svoje značné nedostatky vo výchovnom pôsobení na maloleté deti a že vedia, že starí rodičia starostlivosť o maloleté deti zabezpečia na podstatne kvalitatívne vyššej úrovni ako oni). Pokiaľ ide o skutočnosti zaznamenané v správach ÚPSVaR zo sociálnych šetrení v domácnosti rodičov, z týchto podľa názoru navrhovateľov nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že rodičia dokážu zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté deti, ako ani to, že v ich domácnosti je čisto, pričom starí rodičia tvrdli, že v ich domácnosti býva neporiadok, pričom na podporu uvedených tvrdení poukázali na správy zo šetrenia kolízneho opatrovníka. Rovnako navrhovatelia namietali záver súdu prvej inštancie, ktorý nevyhodnotil realizovaný utajený pôrod ako prejav nezáujmu matky o svoje novonarodené dieťa. Zvýraznili, že po pôrode matka vykonala všetky kroky smerujúce k tomu, aby bola maloletá V. odovzdaná na adopciu a teda, aby sa jej matka „nadobro zbavila". Nezáujem matky o maloletú V. (resp. vnútorné nestotožnenie sa matky s tým, že mal. V. „musí" vychovávať) je podľa názoru navrhovateľov celkom zreteľný z tej skutočnosti, že matka odmieta maloletú V. dojčiť, hoci má dostatok materinského mlieka, ktoré si však matka odsáva a vylieva ho. Podľa navrhovateľov sa tak nenaskytá žiadna záruka v tom smere, že by sa matka v budúcnosti nedopustila prípadného ďalšieho konania smerujúceho k zrieknutiu sa maloletej V., keď toto ďalšie jej prípadné konanie môže mať podstatne fatálnejšie následky. Navrhovatelia tiež majú za to, že v konaní jasne preukázali, že matka nemá k maloletej V. vytvorený prakticky žiadny citový vzťah a rovnako maloletá V. si (v dôsledku toho, že matka voči nej neprejavuje citovú náklonnosť, ako aj v dôsledku toho, že maloletá V. je vo veku len cca X týždňov) ešte ani nemala kedy voči matke vybudovať silný citový vzťah. V tomto smere nemôžu navrhovatelia akceptovať ani ďalšie tvrdenie súdu prvej inštancie, že by odňatím maloletej V. od matky hol narušený jej priaznivý psychický vývin, keď i v prípade dočasného zverenia do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov nebola by od matky úplne odlúčená, keď matke, ako aj otcovi by starí rodičia za ich osobnej prítomnosti a pod ich dohľadom umožňovali styk s maloletou V., aby takýmto spôsobom bol zabezpečený kontakt maloletej V. s rodičmi a nedošlo tak k pretrhnutiu väzieb medzi nimi. S poukazom na uvedené dôvody navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia. 3. Dňa 12. 09. 2019 bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, doručené podanie starých rodičov maloletých detí prostredníctvom ich právneho zástupcu, ktorým mienili doplniť odvolanie starých rodičov proti uzneseniu zo dňa 17. 07. 2019 o poukaz na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z doterajšieho dokazovania po podaní odvolania starých rodičov, a to predovšetkým o poukaz na vyjadrenie rodičov vyslovené na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 08. 08. 2019. Na tomto pojednávaní ako matka, tak aj otec maloletých detí výslovne vyjadrili súhlas s tým, aby boli maloleté deti zverené dočasne do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Uvedená okolnosť podľa navrhovateľov podporuje ten záver, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli dočasne zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Prílohou k uvedenému podaniu bola zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde Žiar nad Hronom č. k. 27P/20/2019 zo dňa 08. 08. 2019. 4. Dňa 01. 08. 2019 doručil kolízny opatrovník konajúcemu súdu prvej inštancie písomné podanie zo dňa 24. 07. 2019, , v ktorom uviedol, že na základe dožiadania súdu predkladá správu zo sociálneho šetrenia. Uviedol, že úrad vykonal 23. 07. 2019 v rodine mal. detí šetrenie za účelom preverenia aktuálnych pomerov mal. detí. Počas sociálneho šetrenia sa na adrese M. A. č. XXX zadržiavali obaja rodičia. Hygiena v domácnosti v čase šetrenia bola na nižšej úrovni, domácnosť pôsobila mierne zanedbane (špinavé podlahy, rozhádzané šatstvo) Matka mal. detí sa vyjadrila, že má voľno z práce a preto sa zdržiava doma. Podľa jej vyjadrenia pracovala u p. V. C. na T. v A. s pracovným časom od 11. 00 hod do 22. 00 hod. Matka mal. detí sa k samotnému návrhu vyjadrila, že oni s partnerom sa chcú o deti starať, ale že sa dohodli so svokrovcami, že deti budú u nich. Uviedla, že nie je pravdou, že by sa s partnerom nevedeli o deti postarať, ale súhlasila s návrhom na náhradnú starostlivosť, pretože ak by nesúhlasili, svokrovci by ich „vyhodili z domu" Po upozornení sociálnym pracovníkom, že rodičia majú možnosť sa osamostatniť, , reagovala pani K., že by im to finančne nevyšlo a jej partner a jeho otec sú zamestnaní v tej istej firme, pričom starý otec sa otcovi vyhrážal, že ho nechá z uvedeného zamestnania vyhodiť. Na otázku, z akého dôvodu sa mal. deti v danom čase nezdržavali pri rodičoch, keď sú obaja doma, matka detí uviedla, že si chceli najprv upratať domácnosť. Deti sú v domácnosti starých rodičov, podľa vyjadrenia matky nepretržite už dva týždne. Ako dôvod uviedla jej a partnerove zamestnanie. Pokiaľ sa týka kontaktu s mal. deťmi, v tom im zo strany starých rodičov bránené nebolo. Ďalej kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti starých rodičov maloletých detí, kde sa deti toho času i reálne nachádzali, pričom nezistili žiadne nedostatky. Záverom uviedol, že sa bližšie k návrhu vyjadrí na pojednávaní. Iné k veci neuviedol. 5. Odvolací súd výzvou zo dňa 16. 09. 2019, zasielanou elektronicky, vyzval kolízneho opatrovníka na vyjadrenie sa k odvolaniu starých rodičov maloletých detí, nakoľko vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 24. 07. 2019 má charakter správy zo šetrenia pomerov a absentuje v ňom návrh kolízneho opatrovníka ako má súd so zreteľom na najlepší záujem maloletých detí rozhodnúť. 6. Do rozhodnutia odvolacieho súdu sa kolízny opatrovník v uvedenej lehote k odvolaniu starých rodičov nevyjadril. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP v spojení s § 67 CMP) a odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) a uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 9. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 367 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté deti vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasné úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. 14. V prejednávanej veci sa navrhovatelia, ktorí sú starými rodičmi maloletých detí zo strany otca, domáhali zverenia maloletých detí K. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a to jednak návrhom vo veci samej a zároveň (spolu s uvedeným návrhom) podali i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú R. K. a V. K. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. 15. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v predloženej veci podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli, keď tvrdenia starých rodičov obsiahnuté v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli podporené i zisteniami konštatovanými kolíznym opatrovníkom pri vykonávaní šetrenia v domácnosti rodičov maloletých detí. Pri návšteve kolízneho opatrovníka v domácnosti rodičov maloletých detí tento vo svojej správe zo dňa 24. 07. 2019 konštatoval, že v domácnosti rodičov maloletých detí bol neporiadok, hygiena bola zanedbaná (špinavé podlahy, rozhádzané šatstvo), pri opakovaných návštevách, šetreniach bolo tiež zistené, že maloleté deti sa nachádzajú so súhlasom rodičov maloletých detí u ich starých rodičov, a to i napriek tomu, že matka maloletých detí bola doma, a teda nemala iné povinnosti. Matka maloletých detí túto situáciu odôvodnila tým, že v neprítomnosti maloletých detí si chceli spolu s otcom maloletých detí domácnosť upratať. Nebolo medzi účastníkmi konania rozporované ani to, že už v súčasnosti maloletá V., a to vo veku približne F. mesiacov podstatnú časť týždňa (podľa tvrdenia starých rodičov 6 dní v týždni) trávi a prespáva v domácnosti starých rodičov. Podľa vyjadrenia matky detí sa tieto v čase šetrenia sociálnym pracovníkom u starých rodičov nachádzali nepretržite už cca dva týždne. Nakoľko za súčasného stavu by starí rodičia nemali na vykonávanie starostlivosti o maloleté deti v takomto rozsahu bez súhlasu rodičov detí, žiadny právny titul, i odvolací súd z toho vyvodzuje záver, že sa tak deje so súhlasom ako matky, tak aj otca maloletých detí, t. j. že títo sú s reálnym poskytovaním starostlivosti o maloleté deti zo strany starých rodičov stotožnení, takýto stav nijakým spôsobom nenamietajú a zrejme zhodnotiac svoje schopnosti a možnosti, túto formu starostlivosti o maloleté deti považujú toho času za najvhodnejšiu, v najlepšom záujme maloletých detí. Rovnako sa odvolaciemu súdu javí nezlučiteľný pracovný čas matky maloletých detí s riadnym zabezpečovaním starostlivosti o mal. dieťa, keď táto uvádza, že pracuje v A. na T. od 11.00 hod do 22.00 hod, a to čase, keď maloletá V. je vo veku len F. mesiacov. 16. Odvolací súd poukazuje i na skutočnosť vyplývajúcu z konania vo veci samej, keď na pojednávaní konanom dňa 08. 08. 2019, t. j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení, sa matka maloletých detí na pojednávaní vo veci samej vyjadrila, že po dohode s navrhovateľmi sa zhodli na tom, že by bolo najlepšie pre deti, aby boli zverené dočasne do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a súhlasia teda so samotným návrhom, pretože zanedbali starostlivosť o maloleté deti ako rodičia a taktiež aj po finančnej stránke nevedia zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. 17. Taktiež otec maloletých detí na tomto pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby boli maloleté deti u rodičov, teda navrhovateľov. 18. Odvolací súd na uvedený prejav vôle oboch rodičov maloletých detí musel prihliadnuť, nakoľko i napriek tej skutočnosti, že v prípade rodičov maloletých detí sa jedná o mladých ľudí vo veku XX a XX rokov, títo sú plne zodpovední za svoje konanie a vyjadrenia, a pokiaľ by mali akékoľvek námietky voči návrhu starých rodičov maloletých detí o dočasné zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, mohli tieto v konaní pred súdom bez akejkoľvek prekážky prezentovať a uviesť. Ani jeden z rodičov maloletých detí tak neučinil, matka maloletých detí pred súdom naopak doslova uviedla, že zanedbala starostlivosť o maloleté deti a podľa jej názoru je v záujme maloletých detí dočasné zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. 19. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní prihliadol na uvedené ako na zásadnú a podstatnú okolnosť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zvýrazňujúc, že sa jedná o rozhodnutie dočasné, trvajúce po dobu do právoplatného skončenia konania vo veci o návrhu na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, v rámci ktorého vykoná súd prvej inštancie náležité detailné dokazovanie, a tiež prihliadnuc na tú skutočnosť, že rodičia maloletých detí bývajú so starými rodičmi maloletých detí v jednej domovej nehnuteľnosti a je teda predpoklad a v najlepšom záujme maloletých detí, aby i napriek dočasnému zvereniu maloletých detí starým rodičom bol čo najviac realizovaný kontakt ako matky, tak aj otca s maloletými deťmi, aby nedošlo k vzájomnému odcudzeniu maloletého dieťaťa so svojou matkou, na ktorú má mať maloleté dieťa v tak útlom veku najsilnejšiu prirodzenú citovú väzbu. Záverom odvolací súd zvýrazňuje, že rozhodnutie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené nijakým spôsobom nepredznačuje rozhodnutie vo veci samej, ktoré súd prvej inštancie učiní po starostlivo vykonanom dokazovaní. 20. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).