Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/20/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6908208917 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6908208917.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. K. - TOMALI, Klokočova 732, 981 01 Hnúšťa, IČO: 43089658, nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1429,21 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 1448/2008 súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad Levice, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/52/2008-19 zo dňa 6. marca 2014, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e. II. Odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.k. 15Er/52/2008-19 zo dňa 6. marca 2014 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,31 Eur, v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný. Exekučný súd uviedol, že vzhľadom na to, že sú zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Exekučný súd zároveň podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi priznal trovy vo výške 52,31 Eur. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Namietal, že s uznesením exekučného súdu nesúhlasí, nakoľko súd prvej inštancie nemal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale ju mal vyhlásiť za neprípustnú a následne zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno vykonať exekúciu, a to úmrtie povinného. Povinný smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a táto skutočnosť už sama osebe zakotvuje povinnosť súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu. Nestotožnil sa ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne trov exekučného konania vo výške 52,31 Eur, na ktoré bol zaviazaný v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že exekučný súd mal o trovách konania rozhodovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vysporiadať sa so zavinením oprávneného. Namietal, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania však v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za zavinenie zo strany oprávneného. Smrť je objektívna skutočnosť, ktorú oprávnený ani pri najlepšej vôli nemohol predpokladať a nemohol ju ani žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto by podľa oprávneného nebolo správne považovať túto skutočnosť za zavinenie na strane oprávneného. 3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie 7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 8. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 1. októbra 2008 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5609 049969*, sp. zn. 15Er/52/2008 voči povinnému. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným titulom - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota č. 800-2390259108-GC04/08 zo dňa 18. júna 2008, ktoré podľa vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. augusta 2008, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 37 492,- Sk s prísl... Dňa 26. júla 2013 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko šetrením bolo zistené, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Následne exekučný súd uznesením sp. zn. 15Er/52/2008-19 zo dňa 6. marca 2014 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,31 Eur, v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia. Proti predmetnému uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený odvolanie. 9. S odvolacími námietkami oprávneného sa odvolací súd nemohol stotožniť. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či je smrť povinnej osoby v exekučnom konaní dôvodom na zastavenie exekúcie a kto má v prípade, že povinný zomrel nemajetný, nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V uvedenom uznesení uviedol: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. 10. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľné aj v predmetnej veci. Povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Neexistujú preto žiadni právni nástupcovia, ktorí by prevzali zodpovednosť za dlhy poručiteľa a s ktorými by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 14. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“ 15. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)