Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/81/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200189 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200189.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: myWood Polomka Timber, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36 693 979, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o, so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingova 7152/5, 811 09 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 23 950 002 19/301 - 450/H. zo dňa 08.01.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie ochrany ovzdušia (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „inšpektorát“) ako príslušný orgán podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 137/2010 Z. z.“) podľa § 30 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z. z. rozhodol o uložení pokuty žalobcovi o výške 3 000,- Eur na tom skutkovom základe, že dňa 06.02.2018 v čase od 13.01 do 13.30 hod. nedodržal ustanovený emisný limit pre znečisťujúcu látku CO na zdroji „kotolňa na biomasu“, zariadenie „kotol Q.“ (ďalej aj „zdroj“). Predmetné zariadenie sa nachádzalo v areáli spoločnosti žalobcu v katastrálnom území T.. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pre znečisťujúcu látku CO je v prílohe č. 4, časť V, bod 1.2.2 vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z. (ďalej aj „vyhláška“), ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení neskorších predpisov ustanovený emisný limit 250 mg.m3. Kontrolným meraním emisií, ktoré bolo vykonané inšpekciou bola pre znečisťujúcu látku CO zistená najvyššia nameraná hodnota emisnej veličiny 442 mg.m3. Ustanovený emisný limit pre CO bol prekročený o 192 mg.m3. Prevádzkovateľ myWood Polomka Timber, s.r.o. (žalobca) tým porušil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z.. 2 Orgán verenej správy prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že v deň kontroly pred samotným meraním pracovníci inšpekcie komunikovali s pracovníkmi prevádzkovateľa a osobitne kontrolovali prevádzkové parametre kotla. Prevádzkové parametre o cca 11.00 hod. vyhodnotili ako parametre zodpovedajúce bežnému prevádzkovému režimu, čo potvrdil aj prítomný pracovník prevádzkovateľa. Podľa zápisu prevádzkovej evidencie, hodnoty zodpovedajúce bežnému prevádzkovému režimu, zariadenie dosahovalo už cca o 08.00 hod., t. j. 3 hodiny pred meraním a podobné hodnoty boli dosahované až do cca 14.00 hod., teda počas celej doby merania. Počas merania bol prítomný aj pracovník zodpovedajúci za servis kotla. Aj v prípade, že by počas merania menil prevádzkové nastavenia na výsledky kontroly, by táto zmena nemala vplyv. Zmena prevádzkových parametrov zariadenia sa nepovažuje za stav, kedy by sa neuplatňoval emisný limit. Prevádzkovateľ nemal voči 100 % výkonu počas oprávnených meraní žiadne námietky a preto inšpekcia o možnom prehriatí systému počas kontrolného merania neuvažovala a považovala takého vyjadrenia za účelové, nakoľko sa jednalo o bežný prevádzkový stav. 3. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal na to, že emisné limity sa neuplatňujú pri nábehu zariadenia, pričom nábehom zariadenia sa rozumie činnosť, ktorou sa zariadenie uvádza do chodu, resp. čas potrebný na to, aby zariadenie dosiahlo parametre zodpovedajúce riadnej prevádzke. Prevádzkovaním kotla pri 100 % výkone preto nemohol byť považovaný za nábeh zariadenia. V čase výkonu kontrolného merania bolo zariadenie už niekoľko hodín v riadnej prevádzke, o čom svedčili aj hodnoty technologicko-prevádzkových parametrov sledovaných počas merania, ktoré zodpovedali predpísaným hodnotám. 4. Orgán verejnej správy prvého stupňa vykonáva kontrolné merania ako akreditovanú činnosť. Má zavedený a udržiava systém riadenia kvality X.. Vlastné meranie CO bolo vykonané metódou NDIR podľa STN K., a meranie referenčnej veličiny O2 bolo vykonané paramagnetickou metódou STN X.. Išlo o štandardné referenčné metodiky, t. j. o metodiky poskytujúce výsledky najvyššej vedeckej kvality. Takto získané výsledky preto inšpekcia považovala za najrelevantnejší a zároveň aj dostatočný dôkazný materiál. Pri stanovení výšky pokuty orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti, najmä na aktívny prístup prevádzkovateľa k odstraňovaniu nedostatkov. Prevádzkovateľ vykonal analýzu možných príčin prekročenia emisného limitu a na jej základe prijal opatrenia, ktorými zabezpečil dodržiavanie emisného limitu CO. Súčasne orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že príčina prekročenia emisného limitu bola odstránená a táto skutočnosť bola preukázaná aj oprávneným meraním. Keďže opatrenia boli splnené ešte pred začatím správneho konania, inšpekcia toto zobrala do úvahy ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť. 5. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo podané žalobcom (ďalej aj „účastník konania“) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal najmä na skutočnosť, že K.. U. N., T.., ktorý vykonával prípravu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a bol tiež ako inšpektor činný pri výkone kontroly meraním. Odvolateľ namietal, že predmetný inšpektor bol ovplyvnený evidentnou predpojatosťou osoby podieľajúcej sa na meraní vo vzťahu ku hodnoteniu námietok účastníka konania - žalobcu, týkajúcich sa prípravy merania alebo ich výkonu. Zároveň namietal viaceré skutkové poznatky ohľadne príprav a výkonu merania, a to napr. popretie požiadavky na 100 % výkonu kotla, bez toho, aby v tomto smere bolo správnym orgánom vykonané akékoľvek dokazovanie. Podľa žalobcu objasnenie všetkých relevantných skutkových okolností výlučne na základe skutkových informácii čerpaných z podkladov zabezpečených ešte mimo procedurálneho rámca správneho konania bolo prejavom úplnej rezignácie správneho orgánu na splnenie procesnej povinnosti presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Podľa jeho názoru požiadavka inšpektorátu na dosiahnutie 100 % výkonu nezodpovedala obvyklej prevádzke. Namietol arbitrárnosť a neprimeranosť uloženej sankcie v dôsledku absentujúcej logickej väzby medzi mierou či závažnosťou zásahu do objektu deliktu a zvoleným parametrom a zmysluplným úsudkom vo vzťahu k uloženej sankcii. 6. Žalovaný v rozhodnutí č. 23 950 002 19/301 - 450/H. zo dňa 08.01.2019 podané odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola uložená pokuta za porušenie povinnosti prevádzkovateľa upravenej v ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z. vo výške 3 000,- Eur, v celom rozsahu potvrdil. 7. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že porušenie povinnosti účastníka konania podľa zákona 137/2010 Z. z. bolo zistené kontrolou vykonanou IŽP Banská Bystrica Odbor Inšpekcie ochrany ovzdušia dňa 06.02.2018. Bolo zistené, že na uvedenom zdroji bola nameraná maximálna hodnota hmotnostnej koncentrácie CO - 442 mg.m3, pričom podľa prílohy č. 4, časť V, bod 1.1.2 je ustanovený emisný limit pre CO - 250 mg.m3, čo bolo prekročením ustanoveného emisného limitu pre CO o 192 mg.m3. Uvedená skutočnosť bola porušením povinnosti žalobcu podľa ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z. 8. Žalovaný uviedol, že výsledky kontroly uvedené v protokole č. 23/2018 zo dňa 22.05.2018 tvorili nedeliteľnú súčasť protokolu, a to v správe o meraní a ktorý bol účastníkovi konania zaslaný listom dňa 22.05.2018 na oboznámenie sa s výsledkami kontroly a na podanie písomného vyjadrenia v termíne 7 dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole č. 23/2018 nevyjadril. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zápisnice z prerokovania protokolu č. 23/2018 z dňa 09.07.2018 vyplýva, že splnomocnený zástupca účastníka konania súhlasil so zisteným stavom vykonanej kontroly a s návrhom konkrétnych opatrení na nápravu. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil listom zo dňa 13.08.2018 žalobcu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty s možnosťou vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v súlade s ust. § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, (ďalej aj „zákon č. 71/1967 Zb.“). Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril, pričom žalovaný mal za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa s predmetným vyjadrením vysporiadal, pričom konštatoval, že žalobca svojim písomným vyjadrením nespochybnil ani nevyvrátil kontrolou zistené porušenie zákona. 9. Žalovaný uviedol, že v prílohe č. 1 správy o meraní sa hovorí o Pláne kontrolného emisného merania, kde bol okrem iného špecifikovaný cieľ a účel merania, plánovaný dátum merania, umiestnenie a členenia zdroja, určený emisný limit, ako aj vymedzenie požadovaného režimu prevádzky počas merania. Vymedzenie požadovaného režimu prevádzky počas merania bolo stanovené na meranie pri maximálnom prevádzkovom režime, ktorý bol možný vzhľadom na potrebu odberu tepla. S uvedeným plánom bol oboznámený aj vedúci výroby pán S.W. (zástupca prevádzkovateľa) dňa 06.02.2018 t. j. v deň merania pred jeho začiatkom, ktorý svojim podpisom potvrdil pripravenosť zdroja a voči plánu nemal žiadne námietky. 10. Žalovaný mal ďalej za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa náležite objasnil a zdôvodnil o aké podklady sa pri uložení pokuty opieral, a to o Správu o meraní, protokol č. 23/2018, zápisnicu z prerokovania protokolu č. 23/2018, správu o oprávnenom meraní emisií č. 11/082/2018 zo dňa 27.07.2018, ktorú vypracovala oprávnená osoba Národná energetická spoločnosť, a.s. Podľa žalovaného inšpekcia vykonávala kontrolné merania ako akreditovanú činnosť na základe a v rozsahu akreditácie a Osvedčenia o akreditácii, ktorú získala preukázaním svojim odborných činností od Slovenskej národnej akreditačnej služby v roku 2014. Z tohto dôvodu merania emisií považoval za najrelevantnejší a zároveň aj za dostatočný dôkazný materiál, ktorým bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu. K odvolacej námietke týkajúcej sa náležitostí podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahovalo všetky tieto náležitosti v časti výroku. K námietkam týkajúcim sa záveru o nedodržaní emisných limitov uviedol, že podľa § 18 ods. 2 písm. a) vyhlášky emisný limit sa pri oprávnenom diskontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadna hodnota každej série jednotlivých meraní neprekročí hodnotu emisného limitu. Z tohto žalovaný vyvodil, že ak len jedna jednotlivá hodnota v sérií je vyššia ako stanovený emisný limit, klasifikuje sa to ako prekročenie emisného limitu. 11. Žalovaný ďalej zotrval na tvrdení orgánu verejnej správy prvého stupňa, že v čase výkonu merania zariadenie vykazovalo ustálené parametre, ktoré zodpovedali bežnému prevádzkovému režimu, čo bolo potvrdené aj prítomným zamestnancom účastníka konania. V nadväznosti na tieto skutočnosti mal za to, že tzv. nábehový stav zariadenia sa počas merania nevyskytol, čo svojim podpisom potvrdil aj zástupca účastníka konania. 12. K namietanej arbitrárnosti a neprimeranosti uloženej sankcie žalovaný uviedol, že v danom prípade sa jednalo o prekročenie emisného limitu o 77 % z hodnoty ustanoveného emisného limitu. Orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol na viaceré skutočnosti a to najmä, že išlo o porušenie povinnosti s negatívnym vplyvom na životné prostredie, avšak zohľadnil aktívny prístup k odstráneniu nedostatkov, vykonanie analýzy možných príčin prekročenia emisného limitu a prijatia opatrení na dosiahnutie dodržiavania emisného limitu, pomerne nízke množstvo vypustenej znečisťujúcej látky CO za rok 2017 a trvanie protiprávneho stavu minimálne od 06.02.2018 do 24.07.2018 a skutočnosti, že sa jednalo o prvé porušenie povinnosti žalobcu na úseku ochrany ovzdušia. 13. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného bola podaná správna žaloba, ktorá bola doručená správnemu súdu 26.03.2019. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v procese rozhodovania mal účasť tiež zamestnanec inšpektorátu, ktorý však zároveň aj realizoval meranie, o ktorého výsledky sa rozhodnutie správneho orgánu opierajú, a teda žalobca bol presvedčený, že osobná účasť zamestnanca správneho orgánu na meraní predstavovala dôvod na vylúčenie dotknutého zamestnanca z prejednania a rozhodnutia vo veci. Zároveň podľa jeho názoru správne orgány nevykonali žiadne dôkazy smerujúce k náležitému objasneniu príčin zaznamenávaného prekročenia ustanoveného emisného limitu a to dokonca ani v intenciách dôkazných návrhov žalobcu. Nebolo teda objektívnym a nestranným spôsobom zodpovedané ani na nadväzujúce otázky, do akej miery mohli byť výsledky merania, odlišujúce sa od predchádzajúcich následných meraní ovplyvnené, či už žalobcom tvrdenými alebo inými špecifickými okolnosťami merania. Podľa jeho názoru ďalej napádané rozhodnutie aprobovalo právny omyl, keď uviedlo, že prevádzkovanie kotla v čase merania nebolo subsumovateľné pod pojem „nábeh kotla“ ako normatívne vyjadrenia jedného zo stavov, v ktorom je uplatňované ustanovených emisných limitov podľa práva vylúčené. Zároveň považoval sankciu uloženú za delikt za arbitrárnu, vzhľadom na absenciu individualizácie sankcie uloženej za správny delikt. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v žalobnom návrhu absentuje osobitná náležitosť žaloby a to aké konkrétne subjektívne práva žalobcu boli napadnutým rozhodnutím žalovaného porušené. Žalobca v správnej žalobe nešpecifikoval žiadne svoje právo, subjektívny oprávnený záujem, ktorý by bolo zo strany žalovaného, jeho konaním, alebo vydanými rozhodnutiami dotknutý. K porušeným povinnostiam prevádzkovateľa - žalobcu uviedol, že tieto boli zistené kontrolou vykonanou Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom životného prostredia Banská Bystrica dňa 06.02.2018 na zdroji znečisťovania ovzdušia. Bolo zistené akreditovaným diskontinuálnym meraním emisií, že nameraná maximálna hodnota hmotnostnej koncentrácie CO činila 442 mg.m3, čo predstavovalo prekročenie ustanoveného emisného limitu pre uvedený zdroj znečisťovania. V rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného, bol dostatočne popísaný skutkový stav, zároveň bola zohľadnená závažnosť zisteného porušenia zákona č. 137/2010 Z. z. a jeho vplyv na životné prostredie. Všetky tieto skutočnosti boli zvažované pri určení výšky pokuty. Rozpätie pre uloženie pokuty za porušenie povinnosti určenej v ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z. bolo od 160,- Eur do 33 000,- Eur. 15. K tvrdeniam týkajúcim sa skutočnosti, že zamestnanec orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý sa zúčastnil merania, zároveň aj rozhodoval vo veci, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru zamestnanec objektívne posúdil daný skutkový stav a zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa vydal zákonné a spravodlivé rozhodnutie, nakoľko vykonaným akreditovaným meraním emisií bolo jednoznačne preukázané nedodržanie ustanoveného emisného limitu pre znečisťujúcu látku CO. Z pohľadu žalovaného v danom prípade nebol dôvod na akúkoľvek predpojatosť, pričom poukázal na ust. § 28 ods. 2 a § 24 ods. 2 písm. c) zákona č. 137/2010 Z. z. 16. Žalovaný na podporu svojich tvrdení uviedol, že inšpekcia vykonávala kontrolné diskontinuálne merania emisií ako akreditovanú činnosť na základe Osvedčenia o akreditácii, zároveň má zavedený a udržiavaný systém riadenia kvality podľa normy EN K., v rámci ktorého je povinný vykonávať merania znečisťujúcich látok na vysokej odbornej úrovni, nestranne a dôveryhodne. Zamestnanec inšpekcie postupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona č. 137/2010 Z. z. a uvedené činnosti má zahrnuté v opise štátnozamestnaneckého miesta. Kontrolné diskontinuálne merania emisií sú vykonávané zamestnancami, ktorí majú vysoké odborné znalosti a dlhoročné skúsenosti v oblasti merania emisií a preto vedia najlepšie zhodnotiť závažnosť zisteného deliktu. Žalovaný bol toho názoru, že samotná skutočnosť, že uvedený zamestnanec sa dňa 06.02.2018 zúčastnil výkonu štátneho dozoru a následne prejednával vec v správnom konaní, nie je dôvodom na vylúčenie zamestnanca z dôvodov uvedených v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Podmienkou takéhoto vylúčenia zo správneho konania je existencia dôvodného predpokladu, že táto osoba môže mať pomer k veci v širšom zmysle. 17. Úlohou žalovaného nie je zisťovanie príčin prekročenia emisného limitu na zdroji znečisťovania ovzdušia a ich odstránenie. Predmetnú povinnosť má prevádzkovateľ zdroja znečisťovania ovzdušia. V tomto prípade žalobca a on sám je zodpovedný za prevádzku a za dodržanie emisných limitov. K ďalšej žalobnej námietke týkajúcej sa vykonania merania pri 100 % výkone kotla žalovaný uviedol a poukázal na skutočnosť, že aj doterajšie merania vykonané oprávnenou osobou boli vždy vykonávané počas 100 % výkonu kotla a to v rokoch 2015 a 2018. Z tohto dôvodu žalovaný jednoznačne uviedol, že 100 % výkon kotla počas merania nebol príčinou prekročenia emisného limitu. Zároveň žalobca počas oprávnených meraní nijako nespochybnil ani nemal žiadne námietky voči meraniam pri 100 % výkone kotla. V čase výkonu kontrolného merania bolo zariadenie už niekoľko hodín v riadnej prevádzke a zároveň z vyhlásenia zástupcu prevádzkovateľa vyplývalo, že v čase merania sa nevyskytol nábeh zariadenia a ani iný stav, počas ktorého by sa neuplatňoval emisný limit. Žalobcovi ako právnickej osobe bola uložená pokuta za správny delikt, ktorý je súčasťou systému zodpovednosti za tzv. iné správne delikty, pri ktorých sa zásadne uplatňuje koncepcia objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie. Žalovaný považoval výšku pokuty za primeranú, nakoľko sankcia má plniť funkciu výchovnú aj preventívnu ale súčasne aj represívnu. 18. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol. 19. V uplatnenej replike žalobca opakovane uviedol skutočnosti týkajúce sa rozhodovania vylúčeným zamestnancom a vadám skutkového zistenia, ako aj omyl správnych orgánov pri právnom posúdení so súčasným uplatnením neprimeranej sankcie. 20. Mal za to, že žalobca ani po konfrontácii so znením vyjadrenia nevzhliadol žiadny relevantný dôvod, aby svoju editórnu požiadavku na vydanie rozhodnutia správneho orgánu s výrokom navrhovaným žalobou akokoľvek korigoval. 21. Žalovaný v uplatnenej duplike zotrval na svojich pôvodných stanoviskách, pričom nad rámec pôvodného vyjadrenia uviedol, že kontrolu dodržiavania emisných limitov diskontinuálnym meraním vykonávali tak ako je uvedené v protokole okrem K.. U. N., T.. ešte dvaja zamestnanci a to K.. E. F. a K.. L. V.. Z tohto dôvodu žalovaný vylúčil akýkoľvek dôvod na spochybňovanie nestranného rozhodovania zamestnanca alebo neobjektívneho posúdenia zistených porušení zákona. 22. Krajský súd v Banskej Bystrici vzhľadom k tomu, že žalobca na základe výzvy správneho súdu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, a to verejným vyhlásením rozsudku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a preto verejne vyhlásil rozsudok dňa 03.06.2020, rešpektujúc postup podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o VVR bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 21.05.2020. 23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP preskúmal na základe podanej žaloby napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup im predchádzajúci a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 28. Podľa § 10 zákona č. 525/2003 Z. z.; 1) ústredie inšpekcie a inšpektoráty vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu podľa § 9 ods. 1 vo svojich územných obvodoch. (2) Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Sídla a územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2 tohto zákona. (3) Generálny riaditeľ inšpekcie môže v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov inšpektorátu, o podozrenie z nedodržania platných právnych postupov pri výkone kontroly alebo z dôvodu vykonávania špecifických úloh, poveriť inšpektorát vykonávať kontroly, uložiť opatrenia na nápravu a pokuty aj mimo sídla príslušného inšpektorátu. (4) Generálny riaditeľ môže zriadiť na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 9 ods. 1 stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu a zároveň určí územné obvody patriace do pôsobnosti dočasného alebo stáleho pracoviska inšpektorátu. (5) Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. (6) Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne. (7) Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá minister životného prostredia. 29. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z. z.; inšpekcia za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, ktoré zistila kontrolnou činnosťou, ukladá pokuty. 30. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z. z.; okresný úrad alebo inšpekcia uloží prevádzkovateľovi stredného zdroja pokutu od 160 eur do 33 000 eur, ak poruší povinnosti ustanovené v § 14 ods. 2, § 15 ods. 1 písm. a) až c), h), l), n), z), aa) alebo písm. af), povinnosť plniť opatrenia podľa § 15 ods. 1 písm. f) alebo písm. s) alebo povinnosť prijať a vykonať opatrenia podľa § 15 ods. 1 písm. g), ab) alebo písm. ad) alebo ak prevádzkuje stacionárny zdroj bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) alebo poruší zákaz ustanovený v § 14 ods. 8 písm. a). 31. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z.; prevádzkovatelia veľkých zdrojov a prevádzkovatelia stredných zdrojov sú povinní b) dodržiavať emisné limity určené okresným úradom podľa tohto zákona alebo emisné limity určené správnym orgánom v integrovanom povoľovaní; ak emisné limity nie sú pre stacionárny zdroj takto určené, dodržiavať ustanovené emisné limity. 32. Podľa § 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 410/2012 Z. z.; emisný limit sa pri oprávnenom diskontinuálnom meraní (ďalej len "diskontinuálne meranie") alebo technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiadna hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok technického výpočtu podľa postupu a podmienok schválených v povolení, súhlase alebo rozhodnutí neprekročí hodnotu emisného limitu, 33. Z preskúmavaného administratívneho spisu mal správny súd za to, že z obsahu dôkazných materiálov jednoznačne vyplývajú skutočnosti tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. 34. Zo správy o diskontinuálnom meraní emisií z kotla Q. spoločnosti myWood Polomka Timber, s.r.o. č. správy 02/2018 zo dňa 03.05.2018 jednoznačne vyplýva, že meranie emisií prebiehalo počas obvyklej prevádzky zariadenia, charakterizujúceho režim s maximálnou tvorbou emisií meranej znečisťujúcej látky. Zástupca prevádzkovateľa vo „vyhlásení prevádzkovateľa zdroja znečisťovania ovzdušia“ svojim podpisom potvrdil, že počas výkonu kontrolného merania emisií dňa 06.02.2018 bol zdroj znečistenia prevádzkovaný v takom výrobno-prevádzkovom režime, počas ktorého platí povinnosť dodržiavať emisné limity, ako vyplýva z prílohy č. 6 „Grafické časové záznamy meraných hodnôt“ Správy o diskontinuálnom meraní emisií, koncentrácie CO boli opakovane nadlimitné, a to v období medzi 12.31 až 13.28 hod. v čase merania. 35. Zároveň, ako vyplýva z protokolu č. 23/2018 nadlimitné emisie CO boli zistené v rozsahu až 442 mg.m3. Voči predmetným zisteniam uvedeným v protokole kontrolovaná osoba nepodala v lehote 7 pracovných dní námietky, ani v zápisnici zo dňa 09.07.2018 za kontrolovaný subjekt splnomocnený zástupca nepodal žiadne námietky, pričom bol zároveň poučený o skutočnostiach, že zo strany správneho orgánu dôjde k postupu podľa § 24 ods. 3 a § 24 ods. 4 zákona č. 153/2010 Z. z. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal správny súd za to, že v danom prípade došlo jednoznačne k porušeniu emisných limitov v rámci prevádzky, čo vo svojej podstate potvrdil žalobca vo svojom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania, kde na str. 3 uviedol, že spoločnosť zabezpečila vykonanie opakovaného merania emisií, pričom výsledky týchto meraní boli vyhovujúce. Pričom podľa jeho názoru malo ísť o situáciu, kedy pre meranie bolo uskutočnené pri nedostatočne vyhriatom kotly, čo znamená, že došlo k nábehu kotla v čase merania a teda predmetnú skutočnosť považoval žalobca za dôvod nesplnenia emisných kvót. 36. Správny súd však má za to, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že meranie prebiehalo dostatočne dlhú dobu na to, a zároveň aj splnomocnený zástupca spoločnosti potvrdil, že v danom prípade bol kotol v prevádzkovom stave. Táto skutočnosť je v čisto hypotetickej rovine, pričom žalobca v rámci celého konania nenamietol žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by potvrdzoval ním tvrdené skutočnosti. 37. Skutočnosti, ktoré predložil v konaní žalobca preukázané v Správe o oprávnenom meraní emisií vykonané Národnou energetickou spoločnosťou, a.s. len potvrdzujú, že v čase po vykonaní kontroly bol kotol naďalej v prevádzkyschopnom stave bez prekračovania emisného limitu, avšak táto skutočnosť zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaného nebola kladená za vinu prevádzkovateľovi - žalobcovi. 38. Správny súd mal za nepochybné, že prevádzkové parametre o cca 11.00 hod. boli vyhodnotené správne ako parametre zodpovedajúce bežnému prevádzkovému režimu zdroja. 39. Skutočnosť, že počas nábehu zariadenia sa emisné limity neuplatňujú, bola žalovanému známa, avšak v danom prípade jednoznačne prichádza do úvahy len prevádzkový režim mimo obdobia nábehu, vzhľadom k tomu, že prevádzkovanie kotla pri 100 % výkone nemožno považovať za nábeh zariadenia. Správny súd mal za preukázané, že v čase výkonu kontrolného merania bolo zariadenie už niekoľko hodín v riadnej prevádzke, o čom svedčia aj hodnoty technologicko-prevádzkových parametrov sledovaných počas merania. 40. Správny súd má ďalej za to, že namietané skutočnosti, že zamestnanec orgánu verejnej správy prvého stupňa sa zúčastnil kontroly a zároveň pripravoval rozhodnutie, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako takého. Žalobca riadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by mali viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany zamestnanca vzhľadom na riadne zistený skutkový stav veci. Zároveň nepreukázal, že by zamestnanec bol zainteresovaný na právnom posúdení skutkových zistení uvedených v zázname. Vzhľadom k tejto skutočnosti možno považovať predmetnú námietku za irelevantnú. 41. Uloženie sankcie vo výške 3 000,- Eur vzhľadom na možnosť uloženia sankcie v rozsahu od 160,- Eur do 33 000,- Eur nepovažuje správny súd za neprimerané. Tak orgán verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaný jednoznačne odôvodnili, čo ho viedlo k uloženiu sankcie vo výške 3 000,- Eur, pričom uviedli jednotlivé poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, ktoré ovplyvňovali určovanie výšky sankcie. Správny súd teda v tomto smere žiadne pochybenia nezistil. Navyše neprimeranosť pokuty vo vzťahu k povahe skutku žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom nezdôvodňoval ani nenamietal. 42. Orgány verejnej správy obidvoch stupňov správne prihliadali na účel uloženej sankcie, ktorou je jej represívna zložka ako aj úloha individuálnej a generálnej prevencie. Správny súd tak považuje za dostatočne odôvodnené rozhodnutia aj vo vzťahu k uloženej sankcii. 43. Zároveň správny súd konštatuje, že pri predmetnom porušení zákona č. 137/2010 Z. z. sa jedná o objektívnu zodpovednosť vyplývajúcu z porušenia emisných limitov. Zo strany správnych orgánov nebola predmetom dokazovania miera zavinenia na strane žalobcu, len konštatovanie, že došlo k prekročeniu týchto limitov. Námietky týkajúce sa stavu kotla, resp. dôvodov, pre ktoré došlo k prekročeniu limitov, nemajú vplyv na objektívnu zodpovednosť vyplývajúcu z príslušných právnych noriem. 44. Vzhľadom k týmto skutočnostiam správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 45. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. 46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3 : 0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.