Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/99/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200232 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200232.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: ZSOLTI CARS s. r. o., so sídlom Mierová 326/5, 991 06 Želovce, IČO: 47 580 356, právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100281925/2019 zo dňa 23.01.2019 a č. 100283055/2019 zo dňa 23.01.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100281925/2019 zo dňa 23. januára 2019 zamieta. II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100283055/2019 zo dňa 23. januára 2019 zamieta. III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH") Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej aj len „správca dane" alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa") za zdaňovacie obdobia január - december 2015 a za zdaňovacie obdobia január - jún 2016, august 2016 a september 2016. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 102576124/2017 zo dňa 13.12.2017, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 27.12.2017. 2. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril v podaní zo dňa 16.01.2018. Pripomienky k protokolu boli so žalobcom prerokované dňa 01.03.2018, o čom bola spísaná zápisnica. 3. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že v zdaňovacích obdobiach marec 2016 a február 2016 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom BKB holding, s. r. o., Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 44 970 293 (ďalej len „BKB holding, s. r. o."), TVOJEAUTO, s. r. o., Mierová 326/5, Želovce, IČO: 44 069 359 (ďalej len „TVOJEAUTO, s. r. o.") a ŠEGÍS s. r. o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 205 806 (ďalej len „ŠEGÍS, s. r. o."). V následných vyrubovacích konaniach správca dane po posúdení splnenia podmienok na odpočítanie DPH vydal rozhodnutia, ktorými určil daňové povinnosti žalobcu. Voči rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. 4. Rozhodnutia vydané žalovaným a správcom dane vo vyrubovacom konaní žiadal žalobca preskúmať na základe samostatne podaných správnych žalôb. Správny súd uznesením č. k. 23S/99/2019-64 zo dňa 14.01.2020 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 23S/99/2019 (zdaňovacie obdobie marec 2016) a 23S/105/2019 (zdaňovacie obdobie február 2016) postupom podľa § 65 ods. 1 a § 5 ods. 7 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP") z dôvodu, že veci sa týkajú tých istých účastníkov konania a skutkovo a právne spolu súvisia (ide o totožného deklarovaného dodávateľa). 5. Rozhodnutím č. 101487644/2018 zo dňa 02.08.2018 správca dane určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 61 736,66 Eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 5 279,91 Eur a vyrubil daň v sume 56 456,75 Eur. 6. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom BKB holding, s. r. o.: - č. 201603011 zo dňa 01.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. T., základ dane: 8 500,- Eur, 20 % DPH: 1 700,- Eur, celková suma: 10 200,- Eur, - č. 201603031 zo dňa 03.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 16 666,67 Eur, 20 % DPH: 3 333,33 Eur, celková suma: 20 000,- Eur, - č. 201603032 zo dňa 03.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 9 250,- Eur, 20 % DPH: 1 850,- Eur, celková suma: 11 100,- Eur, - č. 201603041 zo dňa 03.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. B., základ dane: 30 833,33 Eur, 20 % DPH: 6 166,67 Eur, celková suma: 37 000,- Eur, - č. 201603042 zo dňa 04.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 60 833,33 Eur, 20 % DPH: 12 166,67 Eur, celková suma: 73 000,- Eur, - č. 201603043 zo dňa 04.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. M., základ dane: 10 250,- Eur, 20 % DPH: 2 050,- Eur, celková suma: 12 300,- Eur, - č. 201603071 zo dňa 07.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. K., základ dane: 18 750,- Eur, 20 % DPH: 3 750,- Eur, celková suma: 22 500,- Eur, - č. 201603101 zo dňa 10.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 7 916,67 Eur, 20 % DPH: 1 583,33 Eur, celková suma: 9 500,- Eur, - č. 201603111 zo dňa 11.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 25 833,33 Eur, 20 % DPH: 5 166,67 Eur, celková suma: 31 000,- Eur, - č. 201603141 zo dňa 14.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. Z., základ dane: 16 666,67 Eur, 20 % DPH: 3 333,33 Eur, celková suma: 20 000,- Eur, - č. 201603172 zo dňa 17.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. K., základ dane: 7 666,67 Eur, 20 % DPH: 1 533,33 Eur, celková suma: 9 200,- Eur, - č. 201603182 zo dňa 18.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 8 666,67 Eur, 20 % DPH: 1 733,33 Eur, celková suma: 10 400,- Eur, - č. 201603232 zo dňa 23.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 10 000,- Eur, 20 % DPH: 2 000,- Eur, celková suma: 12 000,- Eur, - č. 201603231 zo dňa 23.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 17 333,33 Eur, 20 % DPH: 3 466,67 Eur, celková suma: 20 800,- Eur, - č. 201603291 zo dňa 29.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 17 916,67 Eur, 20 % DPH: 3 583,33 Eur, celková suma: 21 500,- Eur. 7. Ďalej správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom TVOJEAUTO, s. r. o.: - č. 2016016 zo dňa 31.03.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 41 600,- Eur, 20 % DPH: 8 320,- Eur, celková suma: 49 920,- Eur. 8. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že: - spoločnosti, ktoré sú uvedené v odpovediach - oznámeniach o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa (Y. - O. I.) zo systému O., sa nezhodujú s názvami spoločností, ktoré sú uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených od dodávateľov uvedených na faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom k daňovej kontrole, - nebola spochybnená existencia tovaru ojazdených motorových vozidiel, o čom bolo vykonané dokazovanie na Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, - boli spochybnení deklarovaní dodávatelia uvedení na faktúrach predložených ku daňovej kontrole a bol spochybnený vznik daňovej povinnosti u týchto deklarovaných dodávateľov, - boli preverené kontrolné výkazy dodávateľov, do kontrolného výkazu daňové subjekty uvádzajú zdaniteľné obchody za príslušné zdaňovacie obdobie, avšak hodnoty v kontrolných výkazoch nie sú dôkazom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je uvedené v kontrolných výkazoch a na faktúrach, - je irelevantné, že odberateľ dodávateľom zaplatil určitú finančnú čiastku, ktorá mala byť zaplatená na základe dodania tovaru, keď nebolo preukázané konkrétne dodanie tovaru v konkrétnom obchodnom prípade od dodávateľov uvedených na faktúre, - deklarovaní dodávatelia boli aj so svojimi právnymi nástupcami nekontaktní, so správcom dane nespolupracovali, v mieste sídla sa nezdržiavali, listové zásielky sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát neznámy", spoločnosti neboli riadené z miesta sídla zapísaného v Obchodnom registri, - deklarovaní dodávatelia a ich právni nástupcovia boli ako platitelia DPH zrušení, konateľom a spoločníkom deklarovaných dodávateľov je nekontaktný občan z J. republiky alebo bezdomovec, - u nekontaktných daňových subjektov a nekontaktných právnych nástupcov deklarovaných dodávateľov nebolo možné vykonať miestne zisťovania a preveriť, či boli zdaniteľné obchody uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach, - dodávatelia nepredložili žiadne doklady a dôkazy, ktoré by reálne preukazovali nákup ojazdených motorových vozidiel žalobcom, - konatelia deklarovaných dodávateľov uviedli, že faktúry vystavili a ojazdené vozidla dodali, avšak svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, ktoré by reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdili, - daňový subjekt BKB holding, s. r. o., podal posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014 a podávanie daňových priznaní na DPH a podávanie kontrolných výkazov bolo za kontrolované zdaňovacie obdobia účelové, - u daňového subjektu TVOJEAUTO, s. r. o., bola dňa 11.01.2017 začatá daňová kontrola DPH a spoločnosť dňa 14.01.2017 splynula s nekontaktným daňovým subjektom STAVAP PLUS, s. r. o., do ktorého je zlúčených 43 spoločností. Konateľ spoločnosti S. N. nepredložil ku daňovým kontrolám doklady, - ojazdené motorové vozidlá, ktoré mali byť dodané a uvedené na preverovaných faktúrach, neboli skutočne dodané platiteľmi uvedenými na faktúrach a nebol preukázaný pôvod tovaru, najmä od koho bol tovar nakúpený, nebol preukázaný nákup tovaru u deklarovaného dodávateľa. 9. Správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH"). Odpočítanie dane v zmysle § 49 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom podľa správcu dane žalobca v prejednávaných veciach podmienky na odpočítanie dane nesplnil. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanoveniami Zákona o DPH, pretože nepreukázal, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia uvedení na preverovaných faktúrach. Boli vystavené faktúry, ale nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov, a tým nebolo preukázané právo na odpočítanie dane u žalobcu. 10. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100281925/2019 zo dňa 23.01.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 23S/99/2019). 11. Rozhodnutím č. 101486626/2018 zo dňa 02.08.2018 správca dane určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 v sume 86 528,32 Eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 2 136,12 Eur a vyrubil daň v sume 84 392,20 Eur. 12. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom ŠEGÍS, s. r. o.: - č. 201602015 zo dňa 01.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 13 666,67 Eur, 20 % DPH: 2 733,33 Eur, celková suma: 16 400,- Eur, - č. 201602014 zo dňa 01.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 66 708,33 Eur, 20 % DPH: 13 341,67 Eur, celková suma: 80 050,- Eur, - č. 201602013 zo dňa 01.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 11 166,67 Eur, 20 % DPH: 2 233,33 Eur, celková suma: 13 400,- Eur, - č. 201602012 zo dňa 01.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 16 666,67 Eur, 20 % DPH: 3 333,33 Eur, celková suma: 20 000,- Eur, - č. 201602011 zo dňa 01.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 7 500,- Eur, 20 % DPH: 1 500,- Eur, celková suma: 9 000,- Eur, - č. 201602051 zo dňa 05.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 28 750,- Eur, 20 % DPH: 5 750,- Eur, celková suma: 34 500,- Eur, - č. 201602083 zo dňa 08.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 24 250,- Eur, 20 % DPH: 4 850,- Eur, celková suma: 29 100,- Eur, - č. 201602082 zo dňa 08.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 11 916,67 Eur, 20 % DPH: 2 383,33 Eur, celková suma: 14 300,- Eur, - č. 201602081 zo dňa 08.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. T., základ dane: 8 750,- Eur, 20 % DPH: 1 750,- Eur, celková suma: 10 500,- Eur, - č. 201602093 zo dňa 09.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 15 000,- Eur, 20 % DPH: 3 000,- Eur, celková suma: 18 000,- Eur, - č. 201602092 zo dňa 09.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 9 166,67 Eur, 20 % DPH: 1 833,33 Eur, celková suma: 11 000,- Eur, - č. 201602091 zo dňa 09.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 23 166,67 Eur, 20 % DPH: 4 633,33 Eur, celková suma: 27 800,- Eur, - č. 201602112 zo dňa 11.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 8 583,33 Eur, 20 % DPH: 1 716,67 Eur, celková suma: 10 300,- Eur, - č. 201602111 zo dňa 11.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. Z., základ dane: 38 416,67 Eur, 20 % DPH: 7 683,33 Eur, celková suma: 46 100,- Eur, - č. 201602152 zo dňa 15.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. M., základ dane: 11 016,67 Eur, 20 % DPH: 2 203,33 Eur, celková suma: 13 220,- Eur, - č. 201602192 zo dňa 19.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 13 583,33 Eur, 20 % DPH: 2 716,67 Eur, celková suma: 16 300,- Eur, - č. 201602221 zo dňa 22.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 30 000,- Eur, 20 % DPH: 6 000,- Eur, celková suma: 36 000,- Eur. 13. Ďalej správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom BKB holding, s. r. o.: - č. 201602151 zo dňa 15.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 9 500,- Eur, 20 % DPH: 1 900,- Eur, celková suma: 11 400,- Eur, - č. 201602171 zo dňa 17.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 26 083,33 Eur, 20 % DPH: 5 216,67 Eur, celková suma: 31 300,- Eur, - č. 201602191 zo dňa 19.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 17 333,33 Eur, 20 % DPH: 3 466,67 Eur, celková suma: 20 800,- Eur, - č. 201602172 zo dňa 17.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 21 416,67 Eur, 20 % DPH: 4 283,33 Eur, celková suma: 25 700,- Eur, - č. 201602231 zo dňa 23.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. O., základ dane: 8 333,33 Eur, 20 % DPH: 1 666,67 Eur, celková suma: 10 000,- Eur, - č. 201602222 zo dňa 22.02.2016 - fakturovaný odpredaj motorového vozidla zn. F., základ dane: 11 666,67 Eur, 20 % DPH: 2 333,33 Eur, celková suma: 14 000,- Eur. 14. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že: - spoločnosti, ktoré sú uvedené v odpovediach - oznámeniach o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa (Y. - O. I.) zo systému O., sa nezhodujú s názvami spoločností, ktoré sú uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených od dodávateľov uvedených na faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom k daňovej kontrole, - nebola spochybnená existencia tovaru ojazdených motorových vozidiel, o čom bolo vykonané dokazovanie na Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, - boli spochybnení deklarovaní dodávatelia uvedení na faktúrach predložených ku daňovej kontrole a bol spochybnený vznik daňovej povinnosti u týchto deklarovaných dodávateľov, - boli preverené kontrolné výkazy dodávateľov, do kontrolného výkazu daňové subjekty uvádzajú zdaniteľné obchody za príslušné zdaňovacie obdobie, avšak hodnoty v kontrolných výkazoch nie sú dôkazom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je uvedené v kontrolných výkazoch a na faktúrach, - je irelevantné, že odberateľ dodávateľom zaplatil určitú finančnú čiastku, ktorá mala byť zaplatená na základe dodania tovaru, keď nebolo preukázané konkrétne dodanie tovaru v konkrétnom obchodnom prípade od dodávateľa uvedeného na faktúre, - deklarovaní dodávatelia boli aj so svojimi právnymi nástupcami nekontaktní, so správcom dane nespolupracovali, v mieste sídla sa nezdržiavali, listové zásielky sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát neznámy", spoločnosti neboli riadené z miesta sídla zapísaného v Obchodnom registri, - deklarovaní dodávatelia a jeho právni nástupcovia boli ako platitelia DPH zrušení, konateľom a spoločníkom deklarovaných dodávateľov bol cudzí štátny príslušník alebo bezdomovec, - u nekontaktných daňových subjektov a nekontaktných právnych nástupcov deklarovaných dodávateľov nebolo možné vykonať miestne zisťovania a preveriť, či boli zdaniteľné obchody uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach, - dodávatelia nepredložili žiadne doklady a dôkazy, ktoré by reálne preukazovali nákup ojazdených motorových vozidiel žalobcom, - konatelia deklarovaných dodávateľov uviedli, že faktúry vystavili a ojazdené vozidla dodali, avšak svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, ktoré by reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdili, - ojazdené motorové vozidlá, ktoré mali byť dodané a uvedené na preverovaných faktúrach, neboli skutočne dodané platiteľmi uvedenými na faktúrach a nebol preukázaný pôvod tovaru, najmä od koho bol tovar nakúpený, nebol preukázaný nákup tovaru u deklarovaného dodávateľa. 15. Správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH"). Odpočítanie dane v zmysle § 49 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom podľa správcu dane žalobca v prejednávaných veciach podmienky na odpočítanie dane nesplnil. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanoveniami Zákona o DPH, pretože nepreukázal, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia uvedení na preverovaných faktúrach. Boli vystavené faktúry, ale nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov, a tým nebolo preukázané právo na odpočítanie dane u žalobcu. 16. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100283055/2019 zo dňa 23.01.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil (vec napadla pod sp. zn. 23S/105/2019). 17. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí k odvolacím námietkam žalobcu o tom, že správca dane neuviedol v odôvodnení svojich rozhodnutí námietky žalobcu a nevysporiadal sa s nimi (konkrétne námietky uvedené vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017), uviedol, že vyjadrenie žalobcu bolo v plnom znení uvedené v protokole z daňovej kontroly, a zároveň správca dane uviedol aj svoje stanovisko a vysporiadanie sa s pripomienkami žalobcu. Zároveň považoval žalovaný za správne stanovisko správcu dane vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.12.2017 a to, že žalobca pochybnosti správcu dane v tomto vyjadrení nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov riadne nepreukázal, nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane. Žalovaný tak neuznal odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s vyjadrením zo dňa 06.12.2017. 18. K odvolacej námietke o tom, že vyrubovacie konanie bolo vykonané v rozpore s jednou zo základných zásad daňového konania, ktorou je zásada hospodárnosti, pretože správca dane z jednej daňovej kontroly vydal dvadsať samostatných rozhodnutí, žalovaný uviedol, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože nemá oporu v Daňovom poriadku, ani v Zákone o DPH. Daňový poriadok umožňuje správcovi dane začať jednu daňovú kontrolu za viac zdaňovacích období, a aj v tomto prípade bola takto daňová kontrola začatá za dvadsať zdaňovacích období. Podľa ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku z jednej daňovej kontroly sa v prípade začatia vyrubovacieho konania vyhotovuje jeden protokol. Zákon umožňuje správcovi dane uviesť v jednom protokole zistenia ku všetkým skontrolovaným zdaňovacím obdobiam, v ktorých začína vyrubovacie konanie. Podľa § 68 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku je daň vyrubená rozhodnutím správcu dane. Daňovou kontrolou sa zisťovali alebo preverovali skutočnosti za dvadsať mesačných zdaňovacích období, za ktoré bolo podaných dvadsať daňových priznaní. Správca dane bol povinný podľa § 68 vyrubiť daň alebo určiť rozdiel dane, pričom tak bol oprávnený urobiť vydaním rozhodnutia za každé jednotlivé skontrolované zdaňovacie obdobie. 19. Žalovaný neuznal ani odvolacie námietky, ktorými žalobca poukazoval na hmotnoprávnu stránku veci, na potrebu priorizovania Smernice Rady 2006/112/ES pred vnútroštátnym právnym predpisom a ktorými poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR. Žalovaný uviedol, že správca dane nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa aj na skutkový stav veci - na realitu vecného plnenia. Vychádzal z dikcie ustanovení Zákona o DPH, zohľadňujúc aj závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré obsahujú výklad Šiestej smernice o DPH, nahradenej Smernicou Rady 2006/112/ES. Vnútroštátna právna úprava DPH je kompatibilná s právom EÚ a je vykladaná v súlade s právnou úpravou pre túto nepriamu daň. 20. Ďalej žalovaný poukázal na judikatúru súdov SR, z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Táto zásada podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku nielen umožňuje ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k právnym úkonom, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar a služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. 21. Platiteľ dane je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri deklarovanom tovare, resp. službe vzniká daňová povinnosť, a to nielen po stránke formálnej, ale aj po stránke vecnej. Žalobca predložil len faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť. Tieto doklady sú dôkazom len vtedy, ak majú všetky zákonné náležitosti a boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol daňový subjekt povinný preukázať. 22. Správca dane preveroval faktúry, ktoré boli predmetom účtovníctva s tým, že kontrola nebola zameraná len na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a § 72 Zákona o DPH, ale bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na to, či došlo k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 Zákona o DPH. 23. V ďalšom sa žalovaný stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov a závermi, ktoré z nich vyvodil správca dane. 24. Samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane. Správca dane nespochybňoval existenciu tovaru, ale spochybnil dodávateľa uvedeného na faktúrach. 25. V ďalšom poukázal žalovaný na judikatúru ESD a na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach týkajúcich sa DPH. 26. Žalovaný dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. 27. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane, ktoré boli vydané vo vyrubovacích konaniach. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane, a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca namietal, že rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladajú na nesprávnom právnom posúdení veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 28. V prvej žalobnej námietke žalobca poukázal na to, že vo svojom odvolaní uviedol, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď sa správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s námietkou žalobcu prednesenou vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017 k zápisnici č. 102425837/2017 a túto námietku vo svojom rozhodnutí vôbec nespomenul. V tomto vyjadrení žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením správcu dane, že predávajúcim nevznikla daňová povinnosť, keď títo žalobcovi tovar dodali, vystavili za dodaný tovar predmetné faktúry a žalobca za tento tovar bezhotovostne zaplatil. Reálna existencia tovaru je nepopierateľná. Žalobca namietal, že od svojich dodávateľov kúpil motorové vozidlá, ktoré títo doviezli zo zahraničia. Motorové vozidlá boli podrobené kontrole originality vo O. N. a následne boli dané na schvaľovací proces na Okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vo O. N.. So slovenským technickým preukazom boli následne motorové vozidlá registrované na Okresnom dopravnom inšpektoráte, kde im bolo pridelené slovenské evidenčné číslo. Po prečítaní zápisnice žalobca nadobudol dojem, že jediným dôvodom, pre ktorý správca dane mal pochybnosti o realizácii predmetných obchodov s deklarovanými dodávateľmi, bolo, že dodávatelia boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní a že správca dane nebol schopný fyzicky preveriť ich účtovnú evidenciu. 29. Žalobca poukázal na to, že žalovaný reagoval na odvolaciu námietku tak, že všetky zistenia správcu dane, ako aj námietky splnomocneného zástupcu daňového subjektu, a vysporiadanie sa správcu dane s nimi, správca dane uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto ani táto odvolacia námietka nebola dôvodná. 30. Žalobca uviedol, že v rozhodnutí správcu dane (žalobca zrejme mal na mysli rozhodnutie žalovaného) nevie nájsť vysporiadanie sa s touto jeho odvolacou námietkou, ktorá bola pre daný prípad podstatná, a to ohľadne tvrdenia, že správca dane nespochybňoval existenciu tovaru a spochybnil dodávateľa uvedeného na faktúrach. K tejto námietke nebolo zaujaté relevantné stanovisko v zmysle požiadavky vyslovenej v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V rozhodnutiach absentuje uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Neobstojí vyjadrenie žalovaného v jeho rozhodnutí, že správca dane sa s námietkou žalobcu vysporiadal, keď v skutočnosti v rozhodnutí správcu dane vysporiadanie sa s touto námietkou nie je uvedené. 31. K hmotnoprávnej stránke veci žalobca poukázal na to, že Slovenská republika je členským štátom EÚ, v ktorej pre uplatňovanie DPH platí spoločný systém upravený Smernicou Rady č. 2006/112/ES. V zmysle § 86 Zákona o DPH boli prebraté právne záväzné akty EÚ uvedené v prílohe č. 6, kde pod bodom 7 je uvedená Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH. Táto smernica je právne záväzným aktom EÚ a stala sa súčasťou slovenského právneho poriadku. V zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR je preto potrebné priorizovať smernicu pred vnútroštátnou právnou úpravou DPH. Výklad jednotlivých článkov smernice poskytuje členským štátom Súdny dvor, pričom jeho rozhodnutia sú všeobecne záväzné pre celú EÚ, pre všetky členské štáty, ich orgány, aj obyvateľstvo. Judikatúra EÚ je prameňom práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci Costa v. Enel o nadradenosti európskeho práva nad právom vnútroštátnym. 32. Žalobca ďalej uviedol, že vo svojom odvolaní poukázal na to, že právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému DPH uplatňovaného v krajinách EÚ, a že toto právo možno obmedziť výlučne za podmienok stanovených v smernici. Ďalej poukázal na závery Súdneho dvora EÚ v rozhodnutiach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, C-80/11 a C-142/11, ako aj vo veci C-285/11. Zo všetkých týchto rozsudkov podľa žalobcu vyplýva, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. smernice je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý výlučne v prípade, ak s ohľadom na objektívne skutočnosti je preukázané, že platiteľ dane, ktorému bol dodaný tovar, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Z rozhodnutí správcu dane aj žalovaného nevyplýva, že by správca dane tvrdil, že žalobca, resp. osoby konajúce v jeho mene, vedeli alebo mali vedieť, že obchodné prípady sú súčasťou nejakého podvodného konania. 33. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 (PPUH Stehcemp), konkrétne na body 26, 29, 33, 36, 41 a 52 tohto rozsudku a uviedol úvahu, v zmysle ktorej je potrebné závery Súdneho dvora v tejto veci aplikovať na jeho prípad. Konkrétne uviedol, že dodávateľom (vo veci riešenej Súdnym dvorom EÚ spoločnosť Finnet) je spoločnosť BKB holding, s. r. o., TVOJE AUTO, s.r.o., alebo ŠEGÍS, s.r.o., a odberateľom (vo veci prejednávanej Súdnym dvorom EÚ spoločnosť PPUH Stehcemp) je žalobca. Žalobca mal faktúry vyhotovené v súlade s § 71 Zákona o DPH, v ktorých ako dodávateľ bola uvedená zdaniteľná osoba, ktorá tieto faktúry vystavila, zaúčtovala, uviedla v evidencii DPH v kontrolnom výkaze. Žalobca je zdaniteľnou osobou, ktorá tovar prijala (jeho existenciu správca dane nespochybňoval), za tento tovar dodávateľovi zaplatil a predal ho ďalej svojím odberateľom (ani túto skutočnosť správca dane nespochybňoval). 34. Dodávatelia BKB holding, s.r.o., TVOJE AUTO, s.r.o., a ŠEGÍS, s.r.o., preukázateľne a nespochybniteľne boli zdaniteľnými osobami, vykonávali podnikateľskú činnosť, podávali daňové priznania k DPH a tiež k dani z príjmu, ukladali účtovné závierky do príslušného registra. Štatutárni zástupcovia spoločností potvrdili, že predmetné motorové vozidlá tieto spoločnosti žalobcovi dodali. 35. Vychádzajúc zo záverov v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 je potrebné vyvodiť záver, že aj keby deklarovaní dodávatelia nemali právo disponovať s tovarom, za dodanie ktorého žalobcovi vystavili faktúry, nemožno vylúčiť dodanie tohto tovaru, keďže fakturovaný tovar bol žalobcovi ako odberateľovi skutočne dodaný a žalobca ho preukazateľne použil pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Správca dane nemôže požadovať od žalobcu ďalšie dôkazy, že tovar od deklarovaného dodávateľa skutočne nakúpil. Žalobca v deklarovaných obchodných prípadoch splnil všetky náležitosti, ktoré od neho príslušné právne predpisy vyžadujú a tieto skutočnosti podoprel svedeckými výpoveďami osôb, ktoré boli štatutárnymi orgánmi deklarovaných dodávateľov v čase realizácie deklarovaných obchodných transakcií. 36. Žalobca považoval vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ za priamo sa vzťahujúce na jeho prípad. Spoločné znaky oboch prípadov sú podľa neho úplne totožné, pričom v jeho prípade bolo tvrdenie podopreté dokonca aj svedeckou výpoveďou zástupcov dodávateľov. Napriek preukázateľnej a nespochybniteľnej existencii materiálneho plnenia a zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, správca dane a žalovaný vyslovili pochybnosť o osobách dodávateľov. Preto je potom dôkazné bremeno výlučne na ich strane a práve tieto orgány verejnej moci boli povinné preukázať, že k obchodom deklarovaným žalobcom v skutočnosti nedošlo. 37. Ďalej žalobca uviedol, že v odvolaní dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/117/2015 zo dňa 08.06.2017, v ktorom bola riešená problematika pochybností správcu dane o nadobudnutí tovaru od deklarovaného dodávateľa. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR poukázal na svoju judikatúru, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ s tým, že na daňový subjekt nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností v dodávateľskom reťazci, ktorého sa stal súčasťou, iba že by vedel alebo mohol vedieť, že obchod je poznačený podvodom. V tomto rozhodnutí bolo poukazované tiež na závery iných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorých bolo uvedené, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Najvyšší súd SR taktiež uviedol, že v prípade, ak je preukázaná existencia obchodovaného tovaru, je na správcovi dane, aby objasnil a preukázal, že došlo k zneužitiu práva na odpočítanie dane. 38. Žalobca ďalej uviedol, že taktiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 5Sžf/22/2009. Poukázal tiež na to, že Najvyšší súd SR odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005 o tom, že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha úplne iný subjekt. 39. V rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca poukázal na tú časť, v ktorej bol prezentovaný záver, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu (daňového subjektu) na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum a Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Najvyšší súd SR tiež konštatoval, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. 40. Podľa žalobcu sám žalovaný uznal, že akceptuje prioritu komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym vo veciach uplatňovania nároku na odpočítanie dane. 41. V prípade žalobcu neexistovali žiadne priame či nepriame dôkazy, ba dokonca ani indície, smerujúce k tomu, že by sa mal nákupom motorových vozidiel a ich následným predajom dopustiť podvodu na DPH, či podieľať sa na takomto podvode. Správca dane, ani žalovaný, vo svojich rozhodnutiach ani slovom neuviedli svoje pochybnosti o podvodnom konaní žalobcu vo vzťahu k jeho dodávateľom, resp. neuviedli žiadnu objektívnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa jeho dodávatelia dopúšťajú podvodu na DPH. 42. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dôkaz - kontrolné výkazy dodávateľov za príslušné zdaňovacie obdobia. Inštitút kontrolného výkazu bol včlenený do Zákona o DPH z toho dôvodu, aby správca dane mohol tzv. krížovým spôsobom overiť, či dodávateľ odberateľa, uplatňujúceho nárok na odpočítanie dane, príslušné faktúry uviedol vo svojej účtovnej evidencii a daň z nich priznal. Žalobca od každého svojho dodávateľa žiadal predložiť kópiu kontrolného výkazu, aby mal istotu, že jeho dodávateľ sa nedopúšťa žiadneho podvodného konania, a že vystavené faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, má riadne zaúčtované a zaevidované v evidencii DPH. Žalobca vylučuje akékoľvek podvodné konanie svojich dodávateľov, pretože títo predmetné motorové vozidlá riadne dodali, faktúry zaúčtovali, uviedli ich v evidencii DPH a žalobca za dodaný tovar riadne zaplatil. Podvodné konanie, resp. vedomosť o ňom zo strany žalobcu, bola úplne vylúčená, a daňové orgány vo svojich rozhodnutiach nevzniesli námietku týkajúcu sa podvodného konania žalobcu či jeho dodávateľov. 43. Ďalej žalobca upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27.09.2018, v ktorom podľa žalobcu mal byť riešený obdobný prípad. Rozhodnutie sa týkalo dôkazného bremena daňového subjektu, kedy daňový subjekt disponoval materiálnou existenciou daňového plnenia a úhrady uskutočňoval bezhotovostne. Podľa Najvyššieho súdu SR pochybnosti sa týkali v tejto veci výlučne osoby dodávateľa, a to na základe skutočností, ktoré správca dane zistil v dodávateľskom reťazci deklarovaného dodávateľa a z evidencií, ktoré neboli dostupné daňovému subjektu. Za tejto situácie podľa Najvyššieho súdu SR daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno s tým, že poruchy v dodávateľskom reťazci u dodávateľov žalobcovho dodávateľa bolo potrebné vyhodnocovať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ. Týmto rozsudkom podľa žalobcu Najvyšší súd SR v plnej miere akceptoval judikatúru Súdneho dvora EÚ, priznal jej absolútnu prioritu pred výkladom vnútroštátneho práva orgánmi verejnej správy. Žalobca uviedol, že vzhľadom na opakovanú spoluprácu so svojimi dodávateľmi a reálnu existenciu deklarovaných obchodov, nemal, nemohol mať, a ani nemá žiadnu vedomosť o nejakom podvodnom konaní, ktoré ani zo strany správcu dane či žalovaného nebolo preukázané. 44. Postup daňových orgánov musí byť vykonaný striktne podľa zákona. Ak daňový orgán nepostupuje podľa zákona, resp. poruší niektorú zo svojich zákonom ustanovených povinností, resp. neumožní kontrolovanému daňovému subjektu realizáciu niektorého z jeho základných práv, žiadne rozhodnutie, ktoré je zavŕšením daňovej kontroly, sa nemôže považovať za zákonné. 45. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám uviedol, že žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom a odvolacom konaní. 46. Správca dane podrobne popísal postup počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, uviedol skutočnosti, ktoré zistil a z akých dôkazov a šetrení vychádzal. 47. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že dôvodom neuznaného odpočítania dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v Zákone o DPH, keď správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru práve týmito dodávateľmi a túto skutočnosť nepreukázal ani samotný žalobca. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval tvrdenia žalobcu a tiež ním uplatnené skutočnosti v daňovom priznaní, reálnu existenciu tovaru - motorových vozidiel nepoprel, avšak tvrdenia, že motorové vozidlá boli dodané deklarovanými dodávateľmi neboli preukázané resp. potvrdené. Žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 Zákona o DPH. 48. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré zistil pri daňovej kontrole. Podrobne popísal postup počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, uviedol skutočnosti, ktoré zistil a z akých dôkazov a šetrení vychádzal. Zákonná požiadavka obsiahnutá v § 63 ods. 5 Daňového poriadku na obsah a odôvodnenia rozhodnutia a jeho zrozumiteľnosť nevyžadujú, aby rozhodnutie obsahovalo podrobný popis daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Nevyžaduje sa, aby na každú zistenú skutočnosť alebo na každý argument daňového subjektu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje skutočnosti, aké boli zistené a z akých dôkazov sa vychádzalo, vrátane toho ako boli tieto dôkazy hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a tiež úvahu, ako boli zistené skutočnosti právne posúdené, a to vrátane skutočností týkajúcich sa vyhodnotenia kontrolných výkazov. 49. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správne žaloby žalobcu zamietol. 50. V replikách žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k jeho piatim žalobným námietkam nezaujal žiadne konkrétne stanovisko, obmedzil sa len na všeobecné frázy. Už vo svojom vyjadrení zo dňa 16.01.2018 k protokolu žalobca poukazoval na údaje v kontrolných výkazoch svojho dodávateľa, ktoré sú daňové subjekty povinné podávať podľa § 78a Zákona o DPH. V tomto kontrolnom výkaze dodávateľ žalobcu potvrdil, že faktúry pre žalobcu vystavil a daň z nich odviedol. 51. Ďalej ešte žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, v ktorom Najvyšší súd SR v bode 50. poukazuje na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 a zároveň uvádza, že „na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky: - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?" 52. Z obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi pri nákupe ojazdených vozidiel nedošlo k daňovému úniku. Dodávateľ priznal daň z faktúr vystavených žalobcovi vo svojej účtovnej evidencii a daň odviedol. Žalobca sa nedopustil podvodného konania, existenciu týchto motorových vozidiel správca dane nespochybnil a pri ďalšom predaji týchto motorových vozidiel žalobca vo svojej evidencii DPH uviedol a tiež aj odviedol. 53. V celom daňovom spise sa nenachádza ani zmienka o tom, že by daňové orgány poukazovali na podvodné konanie žalobcu v súvislosti s nákupom ojazdených motorových vozidiel od jeho dodávateľov. Jediným dôvodom pre neuznanie nároku na odpočet bola skutočnosť, že správca dane nemohol fyzicky preveriť účtovnú evidenciu dodávateľa v čase výkonu daňovej kontroly. Takýto dôvod ale nie je zákonným dôvodom pre neuznanie nároku na odpočítanie DPH. 54. Žalobca označil vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe za prísne účelové, ktoré nenapomáha k tomu, aby súd mohol nestranne posúdiť, aké má žalovaný právne výhrady ku konkrétnym žalobným námietkam. 55. Žalovaný nevyužil právo zaujať k replikám žalobcu dupliku. 56. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 19.02.2020. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby správny súd vec na pojednávaní prejednal v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril v zhode s obsahom písomných podaní. 57. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol. 58. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 59. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 60. V prvej žalobnej námietke žalobca namietal porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo strany správcu dane s tým, že správca dane sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jeho námietkou, ktorú predniesol vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017. Zároveň uviedol, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacou námietkou, v ktorej namietal, že správca dane sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017. 61. V správnej žalobe žalobca poukázal na časť vyjadrenia zo dňa 06.12.2017, v ktorom uviedol, že žalobca deklarovaným dodávateľom za tovar bezhotovostne zaplatil, reálna existencia tovaru je nepopierateľná, dodávatelia doviezli motorové vozidlá zo zahraničia, boli podrobené kontrole originality, následne registrované na príslušnom okresnom úrade so slovenským technickým preukazom a boli im pridelené slovenské evidenčné čísla. Podľa žalobcu jediným dôvodom pre neuznanie nároku na odpočítanie DPH bolo, že dodávatelia boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní a správca dane nevedel fyzicky preveriť ich účtovnú evidenciu. 62. Podľa § 47 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. 63. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 64. Správny súd dospel k záveru, že prvá žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná. Obsah administratívneho spisu a obsah preskúmavaných rozhodnutí nenasvedčuje tvrdeniu, že by sa správca dane nevysporiadal s námietkou žalobcu, ktorú predniesol vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017. 65. Z administratívneho spisu vyplýva, že v rámci daňovej kontroly bol žalobca oboznámený so zisteniami správcu dane (s jeho pochybnosťami) na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2017, o čom bola spísaná zápisnica č. 102425837/2015. Na ústnom pojednávaní žalobca uviedol, že sa vyjadrí v lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice. 66. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 06.12.2017, ktoré bolo doručené správcovi dane elektronicky. Žalobca v tomto vyjadrení tiež uviedol, že žiada, aby toto vyjadrenie bolo uvedené v protokole z daňovej kontroly. Následne sa správca dane dňa 08.12.2017 telefonicky skontaktoval so žalobcom, resp. jeho zástupcom a oznámil mu, že sa zaoberal jeho vyjadrením zo dňa 06.12.2017. Správca dane uzavrel, že vo vyjadrení neboli predložené žiadne nové dôkazy a doklady, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií a mali vplyv na závery správcu dane. Správca dane oznámil žalobcovi, že bude vypracovaný protokol z daňovej kontroly, ktorý mu bude zaslaný s výzvou na vyjadrenie. 67. Následne bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 102576124/2017 zo dňa 13.12.2017, ktorý žalobca prevzal spolu s výzvou na vyjadrenie č. 102576580/2017 zo dňa 27.12.2017. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril v podaní zo dňa 16.01.2018. Pripomienky k protokolu z daňovej kontroly boli so žalobcom prerokované dňa 01.03.2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100467353/2018. 68. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.12.2017 uviedol v protokole z daňovej kontroly (str. 51 protokolu) tak, ako to žalobca žiadal. Vyjadrením sa v rámci protokolu zaoberal a vysporiadal sa s ním. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu správca dane uviedol vlastné závery, ktoré považoval za podstatné a to, že žalobca v tomto vyjadrení pochybnosti správcu dane nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov nepreukázal a nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení (čím správca dane zotrval na svojich už uvedených záveroch - vyslovených pochybnostiach). Zároveň správca dane v protokole z daňovej kontroly uviedol, že sa dňa 08.12.2017 telefonicky skontaktoval so splnomocneným zástupcom žalobcu a oboznámil ho, že sa s vyjadrením zaoberal, že týmto vyjadrením podľa jeho názoru neboli prelomené doterajšie závery a že pristúpi k vyhotoveniu protokolu z daňovej kontroly (o telefonickom hovore bol spísaný úradný záznam). 69. Žalobca predniesol vyjadrenie v priebehu daňovej kontroly a správca dane sa s vyjadrením v protokole z daňovej kontroly vysporiadal. Na daňovú kontrolu nadväzovali vyrubovacie konania a v rozhodnutiach správcu dane, vydaných vo vyrubovacích konaniach, správca dane uviedol vyššie popísané skutočnosti. V rozhodnutiach uviedol, že bolo doručené vyjadrenie zo dňa 06.12.2017 a uviedol aj vyhodnotenie námietok v ňom uvedených. 70. Rozhodnutia správcu dane a aj žalovaného podľa správneho súdu spĺňa požiadavky nastavené Daňovým poriadkom a obsahujú všetky náležitosti rozhodnutia. Námietka prednesená vo vyjadrení žalobcu zo 06.12.2017 nezostala nevysporiadaná, pretože sa s ňou správca dane v protokole z daňovej kontroly, a aj v rozhodnutiach vydaných vo vyrubovacích konaniach, zaoberal. Napokon reálnou existenciou tovaru a tým, či bol tovar reálne dodaný deklarovaným dodávateľom (a v rámci toho aj skutočnosťami a faktami, ktoré boli namietané vo vyjadrení zo 06.12.2017) sa správca dane a aj žalovaný zaoberali v prevažnej časti odôvodnení svojich rozhodnutí. V rozhodnutiach bolo podrobne rozobraté splnenie resp. nesplnenie podmienok stanovených zákonom pre uplatnenie nároku na odpočet DPH, medzi ktoré patrí práve aj preukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Správca dane a ani žalovaný nespochybňovali žalobcom vo vyjadrení tvrdené skutočnosti, že tovar existoval, boli realizované bezhotovostné platby, vozidlá boli podrobené kontrole originality, boli registrované a boli im pridelené slovenské evidenčné čísla. Za nepreukázané považovali daňové orgány dodanie motorových vozidiel deklarovaným dodávateľom. 71. Správca dane zaujal stanovisko k námietkam žalobcu a vysporiadal sa s nimi. Rovnako rozhodnutia žalovaného spĺňali náležitosti a požiadavky stanovené Daňovým poriadkom a žalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal, keď uviedol, že nie je dôvodná, pretože správca dane uviedol vo svojom rozhodnutí všetky zistenia a námietky a vysporiadal sa s nimi. Tento záver žalovaného zodpovedá odôvodneniu rozhodnutí správcu dane a neobstojí námietka, že žalovaný nedostatočne reagoval na odvolaciu námietku žalobcu. 72. Pokiaľ žalobca v rámci ďalšej žalobnej námietky poukazoval na to, že v Zákone o DPH bola transponovaná Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH, na jej prioritné postavenie vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave a na záväznosť judikatúry ESD, v ktorej je podaný výklad jednotlivých ustanovení smernice, voči týmto záverom nie je možné nič namietať. Rovnako je nepochybné, že právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému DPH v krajinách EÚ a že je ho možné obmedziť výlučne za podmienok stanovených v smernici, pričom je preň charakteristická zásada neutrality. 73. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 74. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 75. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 76. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 77. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 78. Za dôvodné nepovažoval správny súd ani žalobné námietky žalobcu o tom, že správca dane neuznal ním uplatňovaný nárok na odpočítanie dane len na základe toho, že deklarovaní dodávatelia žalobcu (resp. ich právni nástupcovia) boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní, alebo že nevedeli zdokladovať nadobudnutie tovaru. Za podstatné považuje správny súd aj tie závery správcu dane, v ktorých na základe vykonaných dôkazov bolo uvedené, že názvy spoločností, ktoré sú uvedené v oznámeniach o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa zo systému O., sa nezhodujú s názvami spoločností, ktoré sú uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených od dodávateľov, uvedených na faktúrach, predložených žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom k daňovej kontrole. Z tohto vyhodnotenia vykonaného dôkazu vyplýva, že správca dane a ani žalovaný nespochybnili deklarované obchodné transakcie len z dôvodu nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov a ich právnych nástupcov v čase výkonu daňovej kontroly (a v dôsledku tohto nemožnosti preveriť ich účtovnú dokumentáciu), ale aj na základe ďalších záverov vyvodených z vykonaného dokazovania. 79. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru ESD (vo veciach Optigen, Mahageben a David, Bonik EOOD), táto podala výklad práva únie za odlišnej skutkovej situácie. V prejednávanom prípade správca dane spochybnil deklarované obchodné transakcie, a to nielen vyhodnotením dôkazov, ktoré preukazovali nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a jeho právnych nástupcov. Správca dane preveroval nadobudnutie tovaru a registráciu v systéme O. a nezistil zhodu s názvami spoločností, ktoré boli uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených deklarovaným dodávateľom. Tento záver daňových orgánov žalobca v priebehu administratívneho konania, a ani v podanej správnej žalobe, nijako nespochybnil a nevzniesol v tomto smere žiadne námietky. Konatelia deklarovaných dodávateľov (konatelia v čase realizácie deklarovaných obchodných transakcií) v konkrétnostiach neuviedli, ako začali spoluprácu so žalobcom, a ani odkiaľ konkrétne autá nakupovali. Správny súd považuje za podstatné uviesť, že motorové vozidlo je individuálne určeným tovarom, s individuálne určenými identifikátormi, ako aj s dokumentáciou vyhotovovanou pre konkrétne motorové vozidlo, čo v istom smere uľahčuje monitorovanie „jeho pohybu" od výrobcu prostredníctvom predajcov až ku konečným spotrebiteľom. Pri nákupe a predaji motorových vozidiel v rámci realizácie predmetu podnikateľskej činnosti podnikajúci subjekt vstupuje nielen do obchodnoprávnych vzťahov súkromnoprávneho charakteru, ale aj do verejnoprávnych daňových vzťahov. Je tak zaťažený zodpovednostnými vzťahmi voči svojím odberateľom v rámci súkromnoprávnej oblasti, ale aj povinnosťami voči štátu v rámci verejného práva. Toto jeho postavenie potom odôvodňuje vyžadovať od neho vyššiu mieru obozretnosti a prehľadu, ktorou sa riadi pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti. V rámci tejto požiadavky je potom na mieste požadovať, aby subjekt, ktorý obchoduje s motorovými vozidlami v značnom rozsahu, mal konkrétnejší prehľad o nakupovaných a predávaných motorových vozidlách. Závery správcu dane a aj žalovaného vo vzťahu k tomu, že aj vypočutí svedkovia (W. B. za spoločnosť BKB holding, s.r.o., S. N. za spoločnosť TVOJE AUTO, s.r.o. a W. M. za spoločnosť ŠEGÍS, s.r.o.) neobjasnili konkrétne okolnosti deklarovaných obchodných transakcií a ich výpovede sú všeobecné a nekonkrétne, preto považuje správny súd za správne. Vypočutí konatelia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o tom, ako bola nadviazaná spolupráca so žalobcom, neuviedli ani jedného konkrétneho dodávateľa, ani jeden konkrétny autobazár, s ktorým mali spolupracovať a žiadne konkrétne skutočnosti neuviedli ani o preprave motorových vozidiel, ktoré mali byť nakupované v zahraničí. Konateľ žalobcu bol prítomný pri výsluchoch v administratívnom konaní a žiadne konkrétne otázky svedkom nepoložil (konkrétne otázky, ktoré by sa týkali konkrétneho dodania motorových vozidiel od konkrétnych dodávateľov zo zahraničia, ich prepravy, spôsobu dodania a podobne). Žalobca tak mal v administratívnom konaní vytvorený priestor pre to, aby tak on, ako aj vypočúvaný svedok, bližšie popísali v konkrétnostiach deklarované obchodné transakcie. 80. Ako už bolo vyššie uvedené, od subjektu, ktorý v rámci predmetu svojho podnikania nakupuje a predáva ojazdené motorové vozidlá, je v rámci zásady primeranej obozretnosti v obchodnoprávnom styku dôvodné vyžadovať, aby mal konkrétnejšie vedomosti o tovare. V prejednávanej veci konateľ žalobcu konkrétne okolnosti realizácie obchodných transakcií, ktoré by bolo možné konfrontovať s výpoveďou konateľa deklarovaného dodávateľa, neuviedol. Bol vypočutý konateľ deklarovaného dodávateľa, ktorého výpoveď ohľadne spolupráce so žalobcom, aj ohľadne nákupu motorových vozidiel v zahraničí a ich dopravy na územia Slovenskej republiky, bola len veľmi všeobecná. Neuviedol žiadneho svojho konkrétneho dodávateľa, žiadne konkrétnosti o autobazároch v zahraničí, od ktorých motorové vozidlá odoberal, a v tomto smere žiadne otázky nepoložil ani konateľ žalobcu, ktorý bol prítomný pri výsluchu a mal priestor klásť svedkovi otázky. 81. V súvislosti s vyššie uvedenými požiadavkami správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva. 82. Daňové orgány podľa správneho súdu nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom, ktoré ho nemalo zaťažovať. Žiadali od žalobcu preukázať skutočnosti o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií vo vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa po tom, ako deklarované obchodné transakcie spochybnili (uviedli skutočnosti, ktoré spochybnili dodanie deklarovaným dodávateľom) a dôkazné bremeno sa presunulo na daňový subjekt. 83. Žalobca v správnych žalobách poukazoval na judikatúru ESD, ale neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ani argumentáciu, ktorými by vyvracal závery daňových orgánov. 84. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp, v tomto rozhodnutí podal Súdny dvor výklad práva EÚ za iných skutkových okolností, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Z bodu 29. tohto rozsudku vyplýva, že vo veci nebolo sporné, že zdaniteľná osoba mala faktúry s náležitosťami, mala postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle Šiestej smernice, tovar skutočne prijala a zaplatila zaň. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca mal faktúry od deklarovaných dodávateľov, nebola sporná existencia tovaru a ani to, že žalobca tovar ďalej predal. Zo záverov daňových orgánov ale vyplýva, že úhrady kúpnej ceny v prejednávaných veciach boli vykonané len zálohovo, a teda nebola v celom rozsahu zaplatená kúpna cena. Tento záver daňových orgánov žalobca nerozporoval. 85. Pokiaľ žalobca poukazoval na bod 33. uvedeného rozsudku Súdneho dvora, daňové orgány vo svojich rozhodnutiach nevyvodili závery o nepriznaní práva na odpočítanie dane na základe toho, že deklarovaní dodávatelia nemali oprávnenie vystaviť faktúry alebo že boli neexistujúcim subjektom v zmysle tohto rozhodnutia ESD. Argumenty o nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov, ako aj o tom, že nebolo možné preveriť ich účtovnú evidenciu z dôvodu jej odovzdania právnym nástupcom, neboli jedinými argumentmi správcu dane a žalovaného. Nebolo spochybňované, že deklarovaní dodávatelia boli obchodnými spoločnosťami zapísanými v Obchodnom registri, registrované ako platca DPH a mali oprávnenie vystavovať faktúry. Daňové orgány spochybnili reálnosť obchodnej transakcie, a teda že tovar deklarovaní dodávatelia skutočne dodali. 86. Daňové orgány nezamietli žalobcovi právo na odpočítanie DPH len z dôvodu nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov a ich právnych nástupcov, a z tohto dôvodu nepredloženia ich účtovnej dokumentácie. Nebolo sporné ani to, že deklarovaní dodávatelia boli registrovaní ako platca DPH a následne bola zrušená registrácia na DPH (deklarovanému dodávateľovi aj jeho právnym nástupcom). Všetky tieto zistenia boli uvedené ako fakty, ktoré boli zistené v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré poskytovali informácie o deklarovaných obchodných transakciách a o zúčastnených subjektoch. 87. V prejednávanej veci nebolo konštatované, že deklarovaní dodávatelia nemali oprávnenie disponovať s tovarom, pretože v preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov bol uvedený ako podstatný záver spochybnenie reálneho dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Nebola riešená skutková situácia aká bola v bode 44. uvedeného rozsudku Súdneho dvora, napr. že by deklarovaný dodávateľ nebol vlastník tovaru, ale reálne by dodal tovar žalobcovi, prípadne že by nemal osobitné oprávnenie disponovať s tovarom. 88. Daňové orgány nepričítali žalobcovi na jeho zodpovednosť ani skutočnosti uvedené v bode 52 vyššie uvedeného rozsudku. Daňové orgány spochybnili dodanie deklarovanými dodávateľmi, čím sa dôkazné bremeno prenieslo na žalobcu a tento ho neuniesol. Ani z výpovede konateľa žalobcu a z výpovede svedkov - konateľov deklarovaných dodávateľov nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovaných obchodných transakciách. Žiadne konkrétnosti neboli uvedené ani o dodávke áut, o ich preberaní. 89. Žalobca v ďalšej časti žaloby uviedol, že v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 1Sžf/117/2015, 3Sžf/1/2011 a 5Sžf/22/2009. Žalobca uviedol časť argumentácie z týchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby v konkrétnostiach uviedol, ako bol ukrátený na svojich právach v súvislosti s uvedenými závermi. Nenamietal, že by sa žalovaný s poukazmi na tieto rozhodnutia nevysporiadal. 90. K poukazu na vyššie uvedené rozhodnutia považuje správny súd za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci išlo o odlišnú skutkovú situáciu ako boli skutkové situácie v uvedených rozhodnutiach. Napríklad vo veci sp. zn. 1Sžf/117/2015 zo dňa 08.06.2017 boli zo strany daňového subjektu produkované aj iné dôkazy a bolo vykonané dokazovanie ohľadne odberu a dodania tovaru, výsluch svedka o preberaní tovaru a podobne. V prejednávanej veci žalobca neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce spoluprácu s priamymi deklarovanými dodávateľmi, žiadne objednávky, preberacie protokoly a podobne, žiadne konkrétne dôkazy neprodukoval ani o dodaní tovaru (o spôsobe dopravy a preberaní motorových vozidiel). 91. Správca dane spochybnil, že deklarované obchodné transakcie boli realizované žalobcom tvrdeným spôsobom, čím nebola naplnená jedna z podmienok pre odpočítanie DPH - dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a tým vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa. 92. Pokiaľ žalobca v súvislosti so závermi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/49/2017 zo dňa 27.09.2018 poukazoval na to, že Najvyšší súd SR akceptoval judikatúru ESD a priznal jej prioritu pred vnútroštátnym právom, ďalej že nemá, a ani nemohol mať, žiadnu vedomosť o podvodnom konaní, k tomuto správny súd uvádza, že daňové orgány v prejednávanej veci neuviedli vo svojich rozhodnutiach závery, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo na zneužívajúcom konaní. Rozhodnutia daňových orgánov boli postavené na záveroch, že žalobca nesplnil kumulatívne podmienky, ktoré sú stanovené pre nárok na odpočet DPH (nepreukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom) a žalobcovi v prejednávanej veci nebola preukazovaná účasť na podvode. 93. Žalobca zdôrazňoval kontrolné výkazy u deklarovaných dodávateľov, ktoré podľa jeho názoru dosvedčovali reálnosť deklarovaných obchodných transakcií. 94. Podľa § 78a ods. 1 Zákona o DPH; platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom a) nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach, b) je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo údaje o dodaní tovaru podľa § 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d). 95. Podľa § 78a ods. 2 Zákona o DPH; kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení: a) údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až 75 o dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j), okrem zjednodušenej faktúry, b) údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb, 1. pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3, 6, 7 a 9 až 12 a ktoré nie sú oslobodené od dane, 2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69 ods. 1 a pri ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období, c) údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2, d) údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku. 96. Podľa § 78a ods. 4 Zákona o DPH; z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje: a) identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo má byť dodaná, b) poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú identifikáciu obsahuje, c) dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová povinnosť, d) základ dane a suma dane vyjadrené v eurách, e) sadzba dane, f) výška odpočítanej dane, g) druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i). 97. K poukazu na kontrolné výkazy považuje správny súd za potrebné uviesť, že je nepochybné, že kontrolné výkazy sú „nástrojom" na krížovú kontrolu deklarovaných obchodných transakcií, avšak ide o takú formu kontrolného prostriedku, ktorý „kontroluje" a potom preukazuje formálnu stránku uplatňovaného nároku, teda tú stránku, ktorá sa týka účtovných a ekonomických podmienok. Aj takýto prostriedok môže byť nápomocný ako dôkaz pri skúmaní splnenia podmienok na odpočet DPH ale bez ďalších dôkazov v prejednávanej veci nestačí na prelomenie záverov daňových orgánov o spochybnení deklarovaných obchodných transakcií. 98. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje zákonné povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je nepochybné, že neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH je právo daňového subjektu na jej odpočítanie, čo je jedna zo zásad fungovania systému DPH a vyplýva zo Smernice 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná do nášho vnútroštátneho právneho poriadku. Právo daňového subjektu na odpočet DPH ale nemožno chápať ako absolútne právo bez preukazovania splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré sú jednak hmotnoprávne - stanovené Zákonom o DPH, a jednak procesnoprávne - stanovené Daňovým poriadkom. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že obchod reálne prebehol a povinnosť preukázania reálneho dodania tovaru alebo služby deklarovaným dodávateľom vyplýva pre daňový subjekt z Daňového poriadku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží" dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený." 99. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Pri správe daní platí prejednávacia zásada, preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť určitej daňovej transakcie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Správca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom. 100. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 101. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.