Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/146/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200412 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200412.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: Hula, s. r. o., so sídlom Jelenia 2, 811 05 Bratislava, IČO: 48 037 591, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: W. O., bytom K. XXXX/X, XXX XX M. I. O., právne zastúpená: AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s. r. o., so sídlom Sliačska 1/A, 831 02 Bratislava, IČO: 50 150 715, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1803-2015/II-20-2019 zo dňa 4. apríla 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšej účastníčke konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca požiadal o zápis ochrannej známky do registra ochranných známok prihláškou podanou 24.08.2015. Išlo o slovnú ochrannú známku v bežnom písme, v čiernobielom vyhotovení „K." pre triedy 16, 25 a 35 Zoznamu tovarov a služieb. 2. Ďalšia účastníčka konania podala proti zápisu ochrannej známky námietky podľa § 7 písm. f), g) a i) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranných známkach"). 3. O námietkach rozhodol Úrad priemyselného vlastníctva SR (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. POZ 1803-2015/N-27-2017 zo dňa 16.03.2017 tak, že námietkam ďalšej účastníčky konania vyhovel a prihlášku ochrannej známky „K.", č. spisu POZ XXXX-XXXX zamietol. 4. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa dospel k záveru, že sú naplnené podmienky § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach, pretože použitím zverejneného označenia by sa mohlo zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti namietateľky (ďalšej účastníčky konania). 5. Keďže orgán verejnej správy konštatoval naplnenie podmienok námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach, nezaoberal sa posúdením ďalších namietateľkou uplatnených námietkových dôvodov podľa § 7 písm. f) a i) Zákona o ochranných známkach, pretože by to nemalo vplyv na výsledok rozhodnutia. 6. Orgán verejnej správy 1. stupňa z vyjadrení a z predložených dôkazných prostriedkov mal za preukázané, že „K." je pseudonymom používaným ďalšou účastníčkou konania, ktorá ho používa ako umelkyňa venujúca sa maľbe a textilnému dizajnu. Na väčšine jej diel (obrazy alebo odevy) je zrejmý jej podpis v podobe prihláseného označenia. Predložené dôkazy s informáciami o jej tvorbe a s reakciami priaznivcov a fanúšikov, ako aj výtlačky článkov, doklady o výstavách, či o spolupráci s inými umelcami a renomovanými značkami preukazujú, že namietateľka ako umelkyňa sa pod menom „K." dostala do povedomia slovenskej verejnosti. Verejnosť vníma toto označenie ako jej meno - pseudonym. Pod týmto menom pôsobí na verejnosti minimálne od roku 2012, teda od obdobia predchádzajúcemu podaniu prihlášky zverejneného označenia. 7. Prieskumom dokladov predložených prihlasovateľom dospel orgán verejnej správy 1. stupňa k záveru, že z týchto vyplýva rôznorodosť označovania diel ďalšej účastníčky konania, ale takmer všetky boli označené slovným prvkom „K." a postupne od roku 2012 do súčasnosti sa ustálila podoba podpisu diel zhodujúca sa so zverejneným označením a označenie pseudonymom „K." sa vďaka mohutnej propagácii tvorby aj osoby ďalšej účastníčky konania dostalo do povedomia verejnosti niekoľko rokov pred podaním prihlášky zverejneného označenia. 8. Ďalej orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že vo všetkých dokladoch, ktoré boli predložené prihlasovateľom, je prepojenie medzi tvorbou a autorkou jednoznačne naviazané a výhradne späté s osobou ďalšej účastníčky konania. Autorom maľby nemohla byť a ani nie je spoločnosť prihlasovateľa, a preto aj povedomie verejnosti bolo formované a výhradne späté s osobou ďalšej účastníčky konania (namietateľky). Ani v článkoch a propagačných materiáloch nebola uverejnená žiadna zmienka o spoločnosti, o spolupráci, o podpore autorky, či o súvislosti medzi jej tvorbou a aktivitami spoločnosti žalobcu. Aj pri kontakte verejnosti s predloženým katalógom poukazujúcim na osobnosť ďalšej účastníčky konania ako umelkyne a na jej tvorbu, je možné predpokladať, že údaj o spoločnosti s ručením obmedzeným bude vnímaný ako údaj o autorkinej spoločnosti, ktorá je v katalógu uvedená ako K./W. O.. 9. K dokladom predloženým prihlasovateľom uviedol, že žiaden z týchto dokladov nie je výslovným súhlasom namietateľky s podaním prihlášky zverejneného označenia na zápis do registra ochranných známok. Takýto súhlas neobsahuje rámcová zmluva o vytvorení diela, ani katalóg, a ani e-mailová komunikácia. 10. Napriek vytvoreniu spoločnosti s obchodným menom Hula nie je možné automaticky stiahnuť pôsobenie ďalšej účastníčky konania v tejto spoločnosti ako spoločníčky a konateľky na oprávnenie zasiahnuť do jej práv na ochranu osobnosti prihlásením a používaním označenia zhodujúceho sa s jej pseudonymom ako ochrannou známkou. Ani ekonomické záujmy prihlasovateľa, napriek preukázaným finančným výdavkom a podpore namietateľky, nezakladajú opodstatnenie tohto konania prihlasovateľa. 11. Ak by prihlasovateľ v súvislosti s prihlasovanými tovarmi a službami používal označenie „K.", t. j. označenie totožné so pseudonymom namietateľky, v situácii, keď toto označenie verejnosť reálne rozpoznáva, či môže rozpoznávať ako pseudonym populárnej umelkyne, dochádzalo by k neoprávnenému používaniu mena - pseudonymu namietateľky. Súhlas namietateľky na použitie jej pseudonymu predložený nebol, teda prihlasovateľ nepreukázal právo pôvodné, ani odôvodnené. 12. Na úspešné uplatnenie námietok podaných z dôvodu, že by použitím zverejneného označenia mohlo dôjsť k zásahu do práv na ochranu osobnosti, sa nevyžaduje, aby zo strany spotrebiteľskej verejnosti dochádzalo k priamej alebo nepriamej zámene výrobkov či služieb prihlasovateľa a namietateľa. V prípade používania zverejneného označenia, t. j. označenia zhodného so pseudonymom navrhovateľky, populárnej autorky malieb a odevnej dizajnérky, v súvislosti s prihlasovanými tovarmi a službami, ktoré sa priamo viažu na jej umeleckú činnosť a iné preukázané aktivity, je zrejmá objektívna možnosť vyvolania spojitosti medzi označením týchto tovarov alebo služieb a namietateľkou. 13. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. POZ 1803-2015/II-20-2019 zo dňa 04.04.2019 tak, že podľa § 50 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") v spojení s § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach rozklad zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa sa potvrdil. 14. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na úspešné uplatnenie námietok v zmysle § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach musí podávateľ preukázať, že mu svedčí právo na ochranu osobnosti, v predmetnom prípade právo na pseudonym. Z namietateľkou predložených dokladov je zrejmé, že tvorba namietateľky, pozostávajúca najmä z maľby a kolekcie oblečenia, je vďaka jej účasti na výstavách a iných spoločenských akciách, ako aj zmienkach o jej osobe v periodikách a televízií, u relevantnej časti spotrebiteľskej verejnosti zaujímajúcej sa o moderné výtvarné umenie, či odevný textilný dizajn, známa a obľúbená. Označenie pod pseudonymom „K." sa dostalo do povedomia relevantnej slovenskej verejnosti niekoľko rokov (od roku 2012) pred podaním prihlášky ochrannej známky, predmetom ktorej je prihlásené označenie a je späté predovšetkým so špecifickými maľbami a textilným dizajnom namietateľky. Na doplnenie uviedol, že konštatované používanie pseudonymu „K." od roku 2012 namietateľkou ako umelkyňou venujúcou sa maľbe a textilnému dizajnu, ktorý je známy slovenskej verejnosti a zhodný s prihláseným označením, nebolo zo strany prihlasovateľa v rozklade spochybnené a napadnuté. 15. Námietkový dôvod podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach nevyžaduje, aby v spotrebiteľskej verejnosti dochádzalo k priamej alebo nepriamej zámene výrobkov či služieb prihlasovateľa s tvorbou namietateľky, ako to uviedol aj prvostupňový orgán. Podstatná je skutočnosť, že použitím prihláseného označenia alebo jeho zápisom do registra ochranných známok by sa mohlo zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti namietateľky - jej pseudonymu „K.". 16. Namietateľka podpisom zakladacej listiny spoločnosti prihlasovateľa súhlasila len so založením spoločnosti s obchodným menom „K." a s predmetom činnosti kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb a činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, nie však s podaním prihlášky ochrannej známky. Takýto súhlas neznamená automatický súhlas namietateľky s podaním prihlášky ochrannej známky s rovnakým predmetom ochrany, pokiaľ to nebolo výslovne dohodnuté. 17. Prihlasovateľ v konaní nepredložil doklad, z ktorého by súhlas namietateľky s podaním prihlášky ochrannej známky jednoznačne a nespochybniteľne vyplýval, pričom s ohľadom na § 52 ods. 3 Zákona o ochranných známkach bolo preukázanie ním tvrdených skutočností plne v jeho dispozícii. Predmetom prihlášky ochrannej známky pritom nebolo výlučne slovné označenie „K.", korešpondujúce s kmeňom (vlastným názvom) obchodného mena, ale obrazové označenie zhodné so pseudonymom používaným namietateľkou pri jej umeleckej činnosti od roku 2012. 18. Obchodné meno je názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti (§ 8 Obchodného zákonníka). Toto označenie je podstatným identifikačným znakom podnikateľa a individualizuje ho. Preto žalovaný nesúhlasil s tvrdením prihlasovateľa, že ochrana obchodného mena má za cieľ predovšetkým chrániť výsledky podnikateľskej činnosti podnikateľa, a tým jeho majetkové a nemajetkové záujmy. Žalovaný zdôraznil, že ochranná známka a obchodné meno sú dva samostatné a odlišné právne inštitúty. V prejednávanom prípade nešlo o zásah do práv k obchodnému menu, ale o námietky podané proti zápisu prihláseného označenia z titulu zásahu do staršieho práva na ochranu osobnosti a kritériá posudzovania naplnenia podmienok podaných námietok sa riadia výlučne ustanoveniami Zákona o ochranných známkach. 19. Ani skutočnosť, že prihlasovateľ finančne podporoval namietateľku, neznamená, že mal právo prihlásiť si ako ochrannú známku jej pseudonym, pokiaľ na to nemal jej výslovný súhlas. 20. Za nepreukázané považoval žalovaný tvrdenie prihlasovateľa, že sa namietateľka priamo zúčastňovala na jeho podnikateľskej činnosti. Z predloženej kópie rámcovej zmluvy vyplynulo, že namietateľka zhotovovala dielo na základe objednávky za dohodnutú odplatu a v dohodnutej forme a rozsahu. Z ďalších dokladov vyplynulo, že predkladala prihlasovateľovi na preplatenie bločky z nákupov týkajúcich sa tovarov potrebných na jej tvorbu alebo prihlasovateľovi poslala objednávky na úhradu takýchto tovarov. Ďalej z predložených dokladov vyplynulo, že namietateľka sa podieľala na úprave visačiek na odevoch, ktoré kreovala a pripomienkovala katalóg prihlasovateľa, ktorého vypracovaním bol poverený iný dizajnér. Takéto činnosti nepovažoval žalovaný za činnosti predstavujúce podnikateľskú a obchodnú činnosť prihlasovateľa, keďže predmetom jeho činnosti je maloobchod alebo veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb a činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Aj ak by sa namietateľka zúčastňovala na podnikateľskej činnosti prihlasovateľa, právo na pseudonym patrí medzi osobnostné práva, s ktorými má právo nakladať fyzická osoba a súhlas na jeho používanie sa udeľuje dispozitívnym právnym úkonom. 21. K tvrdeniu prihlasovateľa, že namietateľka vedela o príprave podania prihlášky ochrannej známky minimálne z predloženého katalógu, žalovaný uviedol, že ani takáto prípadná vedomosť namietateľky nie je schopná nahradiť skutočnosť, že prihlasovateľ nepreukázal, že by mal výslovný súhlas namietateľky na podanie prihlášky ochrannej známky, predmetom ktorej je jej pseudonym. 22. Podľa žalovaného bolo preukázané, že namietateľke prislúcha právo na ochranu osobnosti, konkrétne právo na pseudonym „K.", ktorý používa od roku 2012 a spotrebiteľská verejnosť ju vníma ako umelkyňu venujúcu sa maľbe a textilnému dizajnu, a že použitím prihláseného označenia by sa mohlo zasiahnuť do práv na ochranu jej osobnosti. V prípade použitia prihláseného označenia v súvislosti s nárokovanými tovarmi a službami nie je možné vylúčiť objektívnu možnosť vyvolania spojitosti medzi označením týchto tovarov alebo služieb a namietateľkou, resp. omylu, že takto označené tovary a služby pochádzajú od namietateľky. 23. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 24. Žalobca namietal, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný, ako aj orgán verejnej správy 1. stupňa, za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. 25. Orgány verejnej správy posudzovali dôvodnosť námietok podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach, a preto nemali prihliadať na to, kto skôr používal označenie „K.", teda na právo prednosti, ktoré je námietkovým dôvodom podľa § 7 písm. f) Zákona o ochranných známkach. 26. Ak orgány verejnej správy uviedli, že sa zaoberali námietkovým dôvodom podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach, mali sa zamerať len na to, či žalobca oprávnene užíva svoje obchodné meno, z ktorého bolo odvodené prihlásené označenie, a či zapísaním tohto označenia môže dôjsť k zásahu do osobnostných práv ďalšej účastníčky konania. 27. Ak orgány verejnej správy prihliadali aj na dobu, odkedy ďalšia účastníčka konania používala označenie „K." v rôznych podobách, teda prihliadali aj na právo prednosti, sú ich rozhodnutia nepreskúmateľné a zmätočné. 28. Zapísaním a používaním prihlásenej ochrannej známky by sa nezasiahlo do práv na ochranu osobnosti ďalšieho účastníka konania. Ustanovenie § 14 Zákona o ochranných známkach určuje obmedzenia pre majiteľa ochrannej známky, v dôsledku ktorých by ďalšia účastníčka konania nebola nijako obmedzená pri používania svojho pseudonymu a v označovaní svojich diel pseudonymom „K.". 29. Právnická osoba nemôže byť autorom maľby, preto zapísanie a používanie ochrannej známky nemôže u verejnosti vyvolať dojem, že autorom nejakého diela je právnická osoba, preto nemôže byť spôsobená ujma ďalšej účastníčke konania z hľadiska jej postavenia v spoločnosti a jej vnímania ako umelkyne - maliarky so pseudonymom „K.". 30. Záver o tom, že by sa mohlo zasiahnuť do práv ďalšej účastníčky konania na ochranu osobnosti, nie je dôvodný a nemá oporu v právnej úprave. 31. Ďalšia účastníčka konania z vlastnej vôle umožnila žalobcovi používať obchodné meno „K." a budovať logo a obchodnú značku v podobe, v akej bola prihlásená. Ďalšia účastníčka konania, ako spoločníčka a konateľka žalobcu, obchodnú značku v mene žalobcu sama promovala pri propagácii a predaji obrazov a textilu. Pôvodne tvorila pod pseudonymom „W.", a až na základe práce a iniciatívy žalobcu sa dostala do povedomia verejnosti pod pseudonymom „K.". 32. Nezapísaním prihláseného označenia by práve žalobca mohol utrpieť škodu veľkého rozsahu, pretože v spolupráci s ďalšou účastníčkou konania pracoval na vytvorení a promovaní označenia v prihlásenej podobe, na čo žalobca vynaložil nemalá finančné investície, ktoré si chce chrániť formou zápisu označenia do registra ochranných známok. 33. Nemá racionálny základ záver orgánov verejnej správy, že ekonomické záujmy žalobcu nezakladajú opodstatnenosť konania žalobcu spočívajúceho v podaní prihlášky. Žalobca sa snažil chrániť vynaložené investície a úsilie, nie zasahovať do osobnostných práv ďalšej účastníčky konania. 34. Záver orgánov verejnej správy, že žalobca nemal oprávnenie prihlásiť označenie do registra ochranných známok a používať toto označenie zhodné so pseudonymom ďalšej účastníčky konania, je v rozpore s dôkazmi založenými v administratívnom spise a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 35. Občiansky zákonník poskytuje ochranu proti zásahu do osobnostných práv, ktorý je neoprávnený. V administratívnom spise je kópia výpisu z Obchodného registra, z ktorej vyplýva, že žalobca získal odvodené právo na meno „K." od ďalšej účastníčky konania ako spoločníčky a konateľky, ktorá bola aj jednou zo zakladateliek spoločnosti a podpísala spoločenskú zmluvu. Konkludentným prejavom vôle ďalšej účastníčky konania na používanie mena „K." bolo následné konanie ďalšej účastníčky konania. Z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že súhlasila s používaním označenia, pretože mala vedomosť o promovaní mena žalobcu a označenia „K." a spolupracovala na vytvorení označenia (loga) v podobe, v akej bolo prihlásené. 36. Orgány verejnej správy nemali v rámci námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach založiť svoje rozhodnutia na absencii súhlasu od ďalšej účastníčky konania. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by prihlasovateľ mal povinnosť žiadať súhlas od fyzickej osoby, do práv ktorej by mohlo byť zasiahnuté užívaním ochrannej známky v podobe ich mena alebo pseudonymu. Relevantné bolo, že žalobca mal odvodené právo na meno „K.", nepoužíval ho neoprávnene a nezasiahol neoprávnene do osobnostných práv ďalšej účastníčky konania. 37. Nie je zrejmé, akú ujmu by zapísaním a používaním prihláseného označenia mal žalobca ďalšej účastníčke konania spôsobiť z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, a vôbec ako by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv. Keďže to z rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva, spôsobuje to nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. 38. Pre úspešné uplatnenie námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach musí byť preukázané, že namietateľovi svedčí právo na pseudonym. Ak pseudonym využíva viac ľudí, nie je sám o sebe prostriedkom individualizácie fyzickej osoby. Bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože aj umelec M. A. je pod pseudonymom „K." známy ako maliar širokej verejnosti. Tento pseudonym preto nie je príznačným len pre ďalšiu účastníčku konania a bez doplnenia sám o sebe stráca pre ňu individualizačnú funkciu. 39. Označenie „K." sa dostalo do povedomia verejnosti výlučne vďaka žalobcovi a jeho marketingovým aktivitám a nemalým vynaloženým finančným prostriedkom z jeho strany. Žalobca získal odvodené právo na používanie mena „K.", a preto nedošlo k neoprávnenému používaniu tohto mena. Používaním označenia nedochádzalo, a ani nemohlo dochádzať k zásahu do osobnostných práv ďalšej účastníčky konania, pretože táto by ako umelkyňa nebola nijako obmedzovaná v práve používať svoj pseudonym a označovať ním umelecké diela. 40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že na úspešné uplatnenie námietok podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to preukázanie, že namietateľke prislúcha právo na ochranu osobnosti, a že použitím prihláseného označenia by sa mohlo zasiahnuť do týchto jej práv. Predmetom prihlášky nebolo výlučne slovné označenie „K." korešpondujúce s vlastným názvom obchodného mena žalobcu, ale obrazové označenie, ktoré je zhodné so pseudonymom a umeleckým podpisom používaným namietateľkou na jej obrazoch a odevoch pri jej umeleckej činnosti, a to už od roku 2012. Ochranná známka a obchodné meno sú dva samostatné a odlišné právne inštitúty, ktoré podliehajú odlišným právnym úpravám. Poukazovanie na vynaloženie finančných prostriedkov na činnosť namietateľky nezakladá oprávnenie žalobcu na podanie prihlášky ochrannej známky zhodnej so pseudonymom a zároveň umeleckým podpisom namietateľky, ktorý používa pri svojej umeleckej činnosti. 41. Žalovaný neposudzoval právo prednosti v zmysle § 7 písm. f) Zákona o ochranným známkach, ale predmetom hodnotenia bola skutočnosť, či a odkedy namietateľka používala pseudonym „K.", a či je pod týmto pseudonymom verejnosti známa, a to v oblasti, ktorej sa týkajú nárokované tovary a služby. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaný za rozhodujúce považoval hľadisko priority používania pseudonymu a nie právo prednosti. Ustanovenie § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach žalovaného nijakým spôsobom nesplnomocňuje na posúdenie oprávnenosti/neoprávnenosti používania obchodného mena žalobcom. Nejde o skúmanie, či obchodné meno zasahuje do práv na ochranu osobnosti, ale o skúmanie, či používaním prihláseného označenia môže dôjsť k takémuto zásahu. Otázku oprávnenia používania obchodného mena žalovaný neriešil, a ani riešiť nemohol, nakoľko prieskum nemá oporu v zákone. 42. Záver orgánu verejnej správy 1. stupňa o tom, že pseudonym „K." namietateľka používala od roku 2012 a tento bol známy slovenskej verejnosti, žalobca v podanom rozklade nespochybňoval, a teda nebolo to ani predmetom podrobnejšieho skúmania a posudzovania v druhostupňovom rozhodnutí. 43. V § 14 Zákona o ochranných známkach sú určené dôvody, kedy majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený uplatniť svoje práva podľa § 8 tohto zákona voči tretím osobám, avšak toto ustanovenie žiadnym spôsobom nevylučuje možnosť podania námietok podľa § 7 písm. g) a zamietnutie prihlášky ochrannej známky, ak sú naplnené zákonné podmienky. Toto ustanovenie určuje, že majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať ich vlastné meno a priezvisko v obchodnom styku, t. j. uvedené ustanovenie neupravuje používanie pseudonymu. Konštatovanie žalobcu, že právnická osoba nemôže byť autorom maľby, nemôže byť umelcom a namaľovať obraz, je bezpredmetné. K zásahu do práv na ochranu osobnosti nemusí dôjsť len tým, že by sa verejnosť domnievala, že majiteľ ochrannej známky je autorom malieb namietateľky, ale už aj tým, že žalobca by získal výlučné práva majiteľa ochrannej známky v súvislosti s prihlásenými tovarmi a službami, pričom v rovnakej oblasti pôsobí aj namietateľka. 44. Ako bolo konštatované aj v rozhodnutí, vyvolávanie spojitosti môže mať takú podobu, že verejnosť sa bude domnievať, že namietateľka sa podieľa na poskytovaní tovarov a služieb označených ochrannou známkou napriek tomu, že to tak nie je, resp. v budúcnosti nemusí byť. 45. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca uvádzal, že namietateľka (ďalšia účastníčka konania) z vlastnej vôle umožnila používať obchodné meno a budovať logo a obchodnú značku „K." v podobe prihláseného označenia a túto aj sama promovala pri propagácii predaja obrazov a textilu. Na viacerých miestach žalobca dôvodí, že z obsahu administratívneho spisu, aj z konania ďalšej účastníčky konania, vyplýva prejavenie súhlasu s podaním prihlášky, zároveň však paradoxne vyvracia opodstatnenosť preukázania existencie takéhoto súhlasu, keď tvrdí, že z § 7 písm. g) Zákona ochranných známkach nevyplýva povinnosť žiadať si súhlas so zápisom označenia ako ochrannej známky od fyzických osôb, do práv na ochranu osobnosti ktorých by mohlo byť zasiahnuté. 46. Z podpisu zakladacej listiny spoločnosti žalobcu ďalšou účastníčkou konania možno odvodiť len súhlas so založením spoločnosti s obchodným menom „K." a s predmetom činnosti zapísaným v Obchodnom registri. Toto ale neosvedčuje preukázanie vôle, resp. súhlasu namietateľky s podaním prihlášky ochrannej známky, a to ani konkludentne, ako to tvrdí žalobca. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by súhlasný prejav vôle ďalšej účastníčky konania s podaním prihlášky ochrannej známky jednoznačne a nespochybniteľne vyplýval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaním ním tvrdených skutočností. 47. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov neboli založené na údajnej absencii súhlasu ďalšej účastníčky konania, ale na posúdení zákonných podmienok pre uplatnenie námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach. Tvrdenie o súhlase bolo súčasťou odôvodnenia jednotlivých podaní žalobcu, preto sa orgány verejnej správy týmito tvrdeniami zaoberali. Predloženie súhlasu ďalšej účastníčky konania by mohlo byť na prospech žalobcu a mohlo by svedčiť v prospech záveru, že ďalej účastníčke konania, ktorá dala súhlas na podanie prihlášky, nebude zasiahnuté do práv na ochranu osobnosti. Žalobca sám v podanom rozklade argumentoval súhlasom a v podanej žalobe poukazuje na to, že žalovaný pri skúmaní existencie súhlasu išiel nad rámec požadovaný právnou úpravou. Je zrejmé, že skúmanie existencie tohto súhlasu vykonané žalovaným bolo na prospech žalobcu. 48. K námietke o tom, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako by zapísaním a používaním ochrannej známky malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ďalšej účastníčky konania, žalovaný poukázal na obsah žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa zaoberal inštitútom ochrany osobnosti v zmysle § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka, ktoré sa primerane aplikujú na postup podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach. Boli tu popísané základné pravidlá viažuce sa k právu na ochranu osobnosti, vrátane princípu objektívnej zodpovednosti a neoprávneného užívania mena inou osobou v prípade absencie originálneho alebo odvodeného práva. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že prihláška ochrannej známky obsahuje v Zozname tovarov a služieb aj tovary rovnaké, ako sú výsledky tvorivej umeleckej činnosti ďalšej účastníčky konania, a služby s nimi súvisiace, preto nie je možné u spotrebiteľskej verejnosti vylúčiť vyvolanie spojitosti medzi prihláseným označením a osobou namietateľky a jej pseudonymom. Tento záver je dostatočným podkladom pre konštatovanie možného zásahu do práv na ochranu osobnosti. 49. Zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok by bola posilnená úroveň ochrany označenia, a to na úkor ďalšej účastníčky konania, ktorá pseudonym predstavujúci prihlásené označenie používa v súvislosti so svojou tvorbou od roku 2012. Došlo by k monopolizácii práva k tomuto označeniu v prospech žalobcu a žalobca by získal výlučné práva, ktoré sa spájajú s registráciou ochrannej známky. Preto bol správny postup, keď v administratívnom konaní bolo skúmané, či ďalšia účastníčka konania udelila žalobcovi súhlas na podanie prihlášky a žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal udelenie súhlasu na podanie prihlášky ochrannej známky v žiadnej forme, a to ani v konkludentnej. 50. Právo na podanie prihlášky ochrannej známky nie je možné bez ďalšieho spájať a odvodzovať s rozsahom investícií ochrannej známky vynaložených zo strany žalobcu. Nemožno súhlasiť ani s tým, že podanie prihlášky je legitímnym spôsobom ochrany žalobcom vynaložených investícií. Pre úspešné uplatnenie návrhu, zakladajúceho sa na práve na ochranu osobnosti, postačuje zistenie, že použitie označenia by bolo objektívne spôsobilé narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti, vrátane práva na meno/pseudonym, a nie je podstatný úmysel (cieľ a účel) sledovaný/tvrdený prihlasovateľom. 51. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na to, že pseudonym „K." používa aj iný umelec, v tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 52 ods. 1 a 3 Zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého je účastník konania povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Žalobca tvrdenie týkajúce sa používania tohto pseudonymu iným maliarom prvýkrát uviedol až v žalobe, teda žalovaný na túto skutočnosť pri rozhodovaní o podaných námietkach nemohol prihliadať. Konanie o správnej žalobe nie je pokračovaním správneho konania, ale jeho predmetom je len preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia podľa skutkového a právneho stavu v čase jeho vydania, preto toto tvrdenie žalobcu nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v čase jeho vydania. Tento argument zároveň nepreukazuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a žiadnym spôsobom nesvedčí v prospech prijatia záveru, že napadnuté rozhodnutie je dôvodné zrušiť. 52. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. 53. Ďalšia účastníčka konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach, že ďalšiemu účastníkovi konania neprináležalo žiadne právo prednosti v zmysle zákona a orgány verejnej správy v žiadnom bode odôvodnenia rozhodnutia právo prednosti nepriznali, a teda na neho neprihliadali. 54. Orgány verejnej správy posudzovali námietky podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach, preto museli preskúmať, či fyzická osoba - ďalší účastník konania používala pred a v čase podania námietok takéto osobnostné práva. Preto museli zistiť, či a od akého obdobia tieto osobnostné práva ďalšej účastníčke konania prináležali. Na základe vykonaných dôkazov bolo zistené, že pseudonym „K." bol ďalšou účastníčkou konania používaný minimálne od roku 2012. 55. S poukazom na § 27 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP") ďalej ďalšia účastníčka konania uviedla, že rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR vyjadrujú správnu úvahu a nevybočujú z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Rozhodnutia boli vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy, pričom správnemu súdu prináleží preskúmať len to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 56. Žalobca v správnej žalobe spochybňuje správnu úvahu, ale neuvádza žiadne tvrdenia a nepredkladá dôkazy o tom, že by orgány verejnej správy vybočili z rozhodovacej praxe alebo z medzí ustanovených zákonom. Uvádza len, že správna úvaha orgánov verejnej správy je odlišná od jeho úvahy. 57. Bolo preukázané, že ďalšia účastníčka konania používala pseudonym, označenie „K.", pred vznikom žalobcu, a teda jej pseudonym nie je odvodený z obchodného mena, ani z loga, ktoré bolo predmetom prihlasovanej ochrannej známky. Orgány verejnej správy oboch stupňov sa nemali ani zameriavať na to, či žalobca používa obchodné meno oprávnene. Obchodné meno nemožno stotožňovať s ochrannou známkou a samotná existencia obchodného mena nedáva žiadnemu subjektu právo na zápis ochrannej známky, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak by si žalobca zaregistroval ochrannú známku s menom ďalšej účastníčky konania, nemôže jej zakázať používať jej vlastné meno a priezvisko, a toto ustanovenie sa netýka pseudonymu. 58. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu aj pseudonymu fyzickej osoby. Tento je predmetom právnej ochrany vtedy, keď sa stal pre určitú osobu natoľko príznačným, že sám o sebe tvorí dostatočný individualizačný znak, resp. je nutným doplňujúcim znakom na individualizáciu určitej osoby. Obsahom práva na pseudonym je výlučné právo osoby mať a používať na označovanie svojej osoby, prípadne tvorby, pseudonym, disponovať s ním a brániť sa tomu, aby prípadne niekto iný, na akýkoľvek účel, neoprávnene užíval na označenie tovarov a služieb jeho pseudonym. 59. Ďalej ďalšia účastníčka konania vyjadrila súhlas so záverom orgánu verejnej správy, že ekonomické záujmy žalobcu nezakladajú opodstatnenosť jeho konania v podaní prihlášky ochrannej známky. 60. Podpisom spoločenskej zmluvy a vznikom spoločnosti nebol udelený súhlas na podanie prihlášky ochrannej známky. Súhlas neobsahuje ani rámcová zmluva o vytvorení diela, a ani e-mailová komunikácia. Pôsobenie ďalšej účastníčky konania v spoločnosti žalobcu, žalobcu neoprávňuje zasiahnuť do jej práv na ochranu osobnosti prihlásením si označenia zhodujúceho sa s jej pseudonymom ako ochrannej známky, a to bez ohľadu na jeho ekonomické záujmy. Ďalšia účastníčka konania používala označenie v prihlásenej podobe ešte pred stretnutím so žalobcom. 61. V konaní nebolo potrebné preukázať, akým spôsobom žalobca neoprávnene zasahuje do práv ďalšej účastníčky konania a samotný zásah do jej práv predstavuje už samotné neoprávnené užívanie jej pseudonymu a podanie prihlášky ochrannej známky - jej pseudonymu bez jej súhlasu. 62. Žalobca zasahuje do osobnostných práv ďalšej účastníčky konania aj tým, že ďalšia účastníčka konania za niekoľkoročné obdobie (od začiatku konaní vedených pred Úradom priemyselného vlastníctva SR) veľmi výrazne zmenila výtvarný prejav, štýl maľby, výzor a aj vystupovanie smerom k verejnosti. Žalobca na svojich internetových stránkach ponúka a prezentuje verejnosti ďalšiu účastníčku konania a jej tvorbu neaktuálnym spôsobom spred niekoľkých rokov, napríklad aj zverejňovaním fotografií, na ktorých je ďalšia účastníčka konania vyobrazená v minulosti, resp. zverejňovaním fotografií, ktorých autorkou je ďalšia účastníčka konania a tieto sú neaktuálne. 63. Používanie pseudonymu žalobcom je neprijateľné a má to negatívny vplyv na osobu a psychiku ďalšej účastníčky konania, pretože táto sa so žalobcom propagovanou tvorbou už niekoľko rokov absolútne nestotožňuje. Prezentovanie vykonávané žalobcom vyvoláva zmätok vo vnímaní ďalšej účastníčky konania a jej „dvojakej" tvorby pred verejnosťou a tiež v odborných výtvarných kruhoch. 64. Maliar M. A. začal používať psuedonym „G. K." v roku 2015, pochádza z K. a aktuálne žije v Y. F. v U.. Vychádzajúc z teórie pravdepodobnosti je možné, že na svete, kde žije viac ako 7,5 miliardy ľudí, majú dvaja ľudia (prípadne aj viac) totožný pseudonym. Tento umelec nepôsobí a nikdy nepôsobil na území SR, dokonca ani v Európe, a preto sú argumenty žalobcu nedôvodné a pseudonym „K." je pre ďalšiu účastníčku konania dostatočne individualizačný. Ďalšia účastníčka konania by dokonca podľa medzinárodných pravidiel nemohla zasiahnuť proti používaniu pseudonymu uvedeným umelcom, pretože nepôsobia na rovnakom území, a to ani čiastočne. Existencia inej osoby používajúcej rovnaký pseudonym (na úplne inom území) neoprávňuje tretí subjekt na podanie ochrannej známky s týmto menom. 65. Ďalšia účastníčka konania označila správnou žalobou napadnuté rozhodnutia za správne a súladné so zákonom s tým, že žalobca hodnotí len správnu úvahu, a tak šikanóznym spôsobom naďalej poškodzuje jej práva, na základe čoho žiada, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol. 66. V replike žalobca uviedol, že v administratívnom spise nie je založený jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že použitím prihlasovaného označenia by bolo možné zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti ďalšej účastníčky konania, teda nebola splnená jedna z kumulatívne stanovených podmienok. Ďalšia účastníčka konania nepreukázala zásah do práv na ochranu jej osobnosti. 67. Z dôkazov - najmä zo starších fotografií obrazov vyplýva, že označenie „K." používala ďalšia účastníčka konania v rôznych podobách a na začiatku svojej tvorby v roku 2012 používala pseudonym „W." a až neskôr začala používať označenie „K." v rôznych grafických podobách. Grafická podoba označenia v podobe, v akej bola prihlásená žalobcom, bola ustálená práve až z podnetu a pričinením žalobcu, ktorý s ďalšou účastníčkou konania začal spolupracovať. 68. Poukazovaním na vynaloženie finančných prostriedkov sa žalobca snažil dokázať to, že v spolupráci s ďalšou účastníčkou konania budoval obchodnú značku „K.", a že bez jeho finančných prostriedkov, snahy a pričinenia, by toto označenie možno ani neexistovalo, prípadne existovalo v inej grafickej podobe. Z dôkazov vyplýva, že od apríla 2015 bolo v spolupráci vytvorené a promované označenie v prihlásenej podobe. Ďalšia účastníčka konania na základe podnetu a objednávky žalobcu vytvorila pre žalobcu označenie v prihlásenej podobe. 69. Žalobca netvrdil, že žalovaný sa mal zamerať na posúdenie oprávnenosti používania obchodného mena žalobcom. Žalobca sa snažil poukázať na to, že na používanie označenia „K." dávala ďalšia účastníčka konania súhlas už pri zakladaní obchodnej spoločnosti a k obchodnému menu sa pridalo potom grafické znázornenie, ktoré bolo vytvorené za účelom prezentácie žalobcu, jeho lepšiu rozpoznateľnosť a identifikáciu u spotrebiteľskej verejnosti. 70. K výkladu ustanovenia § 14 Zákona o ochranných známkach žalobca uviedol, že pod vlastnými identifikačnými údajmi je potrebné rozumieť meno osoby v širšom zmysle. Aj v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka je okrem priezviska a krstného mena chránený aj pseudonym a aj časť mena, jeho začiatočné písmeno, ako aj zdrobnenina. Preto ak ďalšia účastníčka má pseudonym, ktorý sa pre ňu stal natoľko príznačným, že sám o sebe tvorí dostatočný individualizačný znak, zapísaním prihlasovanej ochrannej známky by žalobca nijako nemohol zasiahnuť do práv ďalšej účastníčky konania, pretože táto by nijako nebola obmedzená v používaní svojho pseudonymu v obchodnom styku a v označovaním svojich umeleckých diel týmto pseudonymom. 71. Nesúhlasil s tvrdením, že žalobca by mohol zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti ďalšej účastníčky konania tým, že by získal výlučné práva majiteľa ochrannej známky v súvislosti s prihlásenými tovarmi a službami, pričom v rovnakej oblasti pôsobí aj ďalšia účastníčka konania. Ďalšia účastníčka konania sa venuje abstraktnej tvorbe, portrétovej tvorbe s abstraktnými prvkami a vedeniu výtvarných kurzov, teda oblasť pôsobenia žalobcu a ďalšej účastníčky konania sa výrazne líšia a žalobca nemôže nijak zasiahnuť používaním označenia „K." do osobnostných práv ďalšej účastníčky konania. 72. Z ustanovenia § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach nevyplýva povinnosť prihlasovateľov žiadať súhlas so zápisom označenia ako ochrannej známky od fyzických osôb, do práv na ochranu osobnosti ktorých by mohlo byť zasiahnuté používaním ochrannej známky v podobe napríklad ich pseudonymu. Žalovaný preto vec nesprávne právne posúdil, ak pri posudzovaní námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach založil svoje rozhodnutie na absencii súhlasu ďalšieho účastníka konania so zápisom prihlasovanej ochrannej známky. Z dôkazov vyplýva, že označenie „K." v prihlásenej podobe bolo vytvorené pre žalobcu na označovanie jeho tovarov a služieb práve v spolupráci s ďalšou účastníčkou konania a na následnom promovaní sa ďalšia účastníčka konania aktívne podieľala. Označenie „K." tak žalobca používal oprávnene s konkludentným súhlasom ďalšej účastníčky konania, a preto bolo aj oprávnenie podať návrh na zápis do registra ochranných známok. 73. Obrazy, ktorých predaju sa venuje žalobca, sú výlučnými dielami priamo ďalšej účastníčky konania a rovnako na textile, ktorý je ponúkaný žalobcom, sú vyobrazené výlučne diela ďalšej účastníčky konania, ktorá udelila väčšinovému spoločníkovi výlučnú, výhradnú, časovo, miestne a rozsahom neobmedzenú licenciu na používanie diel, a to na základe rámcovej zmluvy o dielo. Ak by v budúcnosti došlo k zásahu do osobnostných práv ďalšej účastníčky konania, táto sa môže brániť inštitútom zrušenia ochrannej známky v zmyslel § 34 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. 74. K vyjadreniu ďalšej účastníčky konania žalobca uviedol, že z celkového odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný vyhovel námietkam, berúc do úvahy aj časový okamih, komu skôr vzniklo právo k označeniu, pričom tento nebol smerodajný pri námietkovom dôvode podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach. 75. Z kontextu žaloby vyplýva, z akých dôvodov považuje žalobca rozhodnutia za nezákonné a v žiadnom prípade to nie je len z dôvodu odlišnej správnej úvahy. 76. Žalobca v žalobe netvrdil, že by pseudonym „K." bol odvodený od obchodného mena žalobcu, a taktiež netvrdil, že žalovaný sa mal zamerať na to, či žalobca používal toto obchodné meno oprávnene. Žalovaný sa mal zamerať na to, či žalobca oprávnene užíva nielen svoje obchodné meno zhodné s prihláseným označením, ale aj na to, či žalobca oprávnene užíva logo, ktoré bolo predmetom prihlasovania ochrannej známky. Ďalšia účastníčka konania z vlastnej vôle žalobcovi umožnila používať obchodné meno a logo v podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra. Bez povšimnutia nemôže zostať dôkaz - katalóg, na ktorého tvorbe sa podieľala ďalšia účastníčka konania a zo strany deväť ktorého vyplýva, že označenie „K." je v procese registrácie ochrannej známky. Ak by ďalšia účastníčka s týmto nesúhlasila, vyjadrila by nesúhlas s takýmto znením katalógu, čo však neurobila, a to sa dá považovať za konkludentný súhlas s registráciou a používaním označenia žalobcom. 77. Z iniciatívy žalobcu a na základe jeho podnetu a snahy vybudovať silnú obchodnú značku, bolo vytvorené označenie v prihlásenej podobe a v administratívnom spise je založený e-mail ohľadne loga, kedy ďalšia účastníčka konania žalobcovi posiela upravenú finálnu verziu označenia. Žalobca nie je neoprávneným užívateľom označenia „K.", pretože ďalšia účastníčka konania z vlastnej vôle umožnila žalobcovi budovať logo a obchodnú značku v podobe, v akej bola predložená na zápis do registra. 78. Žalobca na svojej internetovej stránke prezentuje tvorbu ďalšej účastníčky konania v zmysle udelenej výlučnej, výhradnej, časovo, miestne a rozsahom neobmedzenej licencie na používanie diel, ktoré väčšinový spoločník žalobcu nadobudol na základe rámcovej zmluvy o dielo. 79. Na fakte, že ďalšia účastníčka konania je autorom aj svojej staršej tvorby, nič nezmení ani to, že ďalšia účastníčka konania sa s touto svojou tvorbou už v súčasnosti nestotožňuje. Staršia tvorba ďalšej účastníčky konania sa využíva a prezentuje na základe licencie. Ďalšia účastníčka konania nie je oprávnená zakázať žalobcovi používať na označenie tvorby ďalšej účastníčky konania aj pseudonym „K.", pričom tým nijak nezasahuje do osobnostných práv ďalšieho účastníka konania. 80. Ďalšia účastníčka konania nepreukázala tvrdenie, že by maliar M. A. ako „K." začal používať pseudonym až v roku 2015 a žalobca sa nestotožnil s tvrdením, že tento maliar by nebol známy slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, o čom svedčí množstvo článkov o tvorbe tohto umelca na našom území. 81. Žalobca sa zápisom označenia do registra ochranných známok snaží chrániť svoje investície do budovania obchodnej značky a nezasahovať do osobnostných práv ďalšieho účastníka konania a nemá záujem ho nejakým spôsobom šikanovať. 82. V duplike ďalšia účastníčka konania naviac oproti vyjadreniu k správnej žalobe uviedla, že sa nestotožňuje s výkladom § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach tak, ako ho podáva žalobca. V tomto ustanovení Zákona o ochranných známkach nie je uvedené slovné spojenie „identifikačné údaje", ktoré žalobca používa vo vyjadrení. Toto ustanovenie je taxatívnou právnou normou, teda právna norma uvádza úplný, presný, konkrétny výpočet možností používania hypotézy, či dispozície právnej normy. Vylučuje teda rozšírené použitie na prípady, ktoré nie sú výslovne uvedené, na prípady, keď sú dané podobné alebo iné podmienky. Je teda vylúčené, aby táto právna úprava ukladala majiteľovi ochrannej známky povinnosť strpieť používanie pseudonymu tretích osôb v obchodnom styku. 83. Je pravdou, že ďalšia účastníčka konania udelila na základe rámcovej zmluvy súhlas s používaním ušitých diel, avšak neustále používanie tohto označenia „K." a fotografií ďalšej účastníčky konania na internetových stránkach žalobcu mätú verejnosť a tieto skutočnosti sú tiež negatívne vnímané v odborných výtvarných kruhoch. 84. V ďalšom vyjadrení žalobca zotrval na tom, že žalovaný vyhovel námietkam ďalšej účastníčky konania aj z toho dôvodu, že bral do úvahy časový okamih, komu skôr vzniklo právo k označeniu, pričom tento nebol smerodajný pre posudzovanie námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach. 85. K výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach uviedol, že k výkladu jednotlivých ustanovení nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text zákona môže zdať jednoznačný. K výkladu jednotlivých ustanovení je potrebné pristupovať podľa zmyslu a účelu zákona. 86. Slovné spojenie vlastné meno a priezvisko uvedené v § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach je potrebné vykladať v širšom zmysle tak, že to zahŕňa aj pseudonym fyzickej osoby. 87. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 24.06.2020 podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Ďalšia účastníčka konania sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnila, ospravedlnila svoju neprítomnosť a žiadala, aby správny súd rozhodol v jej neprítomnosti. Pojednávanie tak bolo vykonané v neprítomnosti ďalšej účastníčky konania. Na pojednávaní sa prítomní účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom svojich písomných podaní. 88. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 89. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 90. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 91. Podľa § 2 Zákona o ochranných známkach; označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. 92. Podľa § 7 písm. f), g) a i) Zákona o ochranných známkach; označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 f) užívateľom nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ak je označenie zhodné alebo podobné s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, ktoré týmto používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby používateľa pred dňom podania prihlášky a takéto označenie nemá iba miestny dosah, g) fyzickou osobou, ak by sa použitím takéhoto označenia mohlo zasiahnuť do jej práv na ochranu osobnosti alebo fyzickou osobou oprávnenou uplatňovať právo na ochranu osobnosti, i) osobou, ktorej práva k autorskému dielu by použitím tohto označenia mohli byť dotknuté, ak bolo dielo vytvorené pred dňom podania prihlášky. 93. Podľa § 7a Zákona o ochranných známkach; za majiteľa ochrannej známky sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v registri, ak súd nerozhodne inak. 94. Podľa § 8 ods. 1, 2 a 3 Zákona o ochranných známkach; (1) Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku r. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením, c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu. (3) Na používanie označenia podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje § 9 ods. 2. 95. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o ochranných známkach; majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a označenie potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva alebo náhradných dielov, alebo na určenie účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. 96. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Zákona o ochranných známkach; (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. 97. Podľa § 54b ods. 1 Zákona o ochranných známkach; konania začaté a právoplatne neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. 98. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka; fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 99. Podľa § 8 Obchodného zákonníka; obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. 100. Pokiaľ žalobca namietal, že pri námietkovom dôvode podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach nemali orgány verejnej správy oboch stupňov prihliadať na dobu používania prihláseného označenia, t. j. na právo prednosti, tak táto žalobná námietka je nedôvodná. 101. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že orgány verejnej správy vyhodnocovali obdobie používania nezapísaného označenia „K." len v tom kontexte, či ďalšej účastníčke konania prináleží osobnostné právo na pseudonym. 102. Ako správne uviedol žalovaný, pri námietkovom dôvode podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach musí namietateľ preukázať, že mu prislúcha osobnostné právo, a že zapísaním a následným používaním prihláseného označenia by sa mohlo zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti. 103. Pseudonym ako nepravé, fiktívne, „krycie" meno je zvlášť príznačné pre umeleckú sféru. Je využívané najmä v oblasti autorského práva a je jedným zo základných osobných práv autora. Ochrana osobnosti garantovaná ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a nasl. nepochybne dopadá aj na pseudonym a zabezpečuje jeho užívateľovi právo disponovať s ním a brániť iným subjektom v jeho neoprávnenom užívaní. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania ani napokon nebola sporná. 104. Podľa § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov musí mať každý meno a priezvisko, ktoré patria medzi najosobnejšie osobnostné práva. Zabezpečuje sa nimi základná identifikácia fyzických osôb. Používanie pseudonymu je naopak založené na báze dobrovoľnosti a rozhodnutia fyzickej osoby o tom, že takéto „fiktívne" meno vytvorí a bude ho používať. Podstatné pri používaní pseudonymu potom je, že jeho používanie a skutočnosť, že prináleží k určitej konkrétnej fyzickej osobe, sa preukazuje inak ako pri mene a priezvisku fyzickej osoby. Používanie mena a priezviska určitou fyzickou osobou, ako základný identifikačný znak fyzickej osoby, je inštitucionalizované vo forme určenej právnymi predpismi (napr. rodný list, sobášny list, rozhodnutie o zmene mena a pod.). Pseudonym je meno, ktoré fyzická osoba používa len na základe vlastného rozhodnutia a je výsledkom kreatívnej činnosti, pričom ide o oblasť, ktorá nie je podrobne upravená právnymi predpismi. 105. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že preukázanie skutočnosti, že určitej fyzickej osobe prináleží meno a priezvisko, je v podstate jednoduché a preukazuje sa v inštitucionalizovaných formách. Naproti tomu pri pseudonyme preukázanie, že určitý pseudonym prináleží konkrétnej fyzickej osobe, nemá právnym predpisom definovanú formu písomného dokladu ale je založené napríklad na preukazovaní toho, že určitá fyzická osoba ako umelec tvorí pod takýmto menom (napríklad podpisuje svoje diela takýmto menom), je pod takýmto menom predstavovaná pri prezentácii svoje tvorby a podobne. 106. V prejednávanej veci ďalšia účastníčka konania ako namietateľ dôkazmi predloženými v administratívnom konaní o svojej tvorbe, záznamami zo sociálnych sietí, z rôznych periodík a televízie, ako aj z listín týkajúcich sa realizácie výstav, pri uplatňovaní námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach preukázala, že pseudonym „K." používa, pod týmto pseudonymom je známa odbornej a laickej verejnosti a týmto pseudonymom označuje a označovala svoju tvorbu, a to už v období pred podaním prihlášky nezapísaného označenia do registra ochranných známok. Orgány verejnej správy preto následne vo svojich rozhodnutiach nevyhodnocovali používanie označenia „K." v kontexte práva prednosti k nezapísanému označeniu. Používanie označenia „K." od roku 2012 vyhodnocovali na základe ďalšou účastníčkou konania uplatneného námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach len v súvislosti s preukázaním, že ďalšej účastníčke konania toto označenie ako pseudonym prináleží, že ho používa, a že pod týmto pseudonymom je známa odbornej a laickej verejnosti, a to už od obdobia pred podaním prihlášky nezapísaného označenia do registra ochranných známok. V tejto časti sú potom podľa správneho súdu rozhodnutia orgánov verejnej správy logické a správne, netrpia nedostatkom nepreskúmateľnosti a zmätočnosti. 107. Orgány verejnej správy sa správne pri námietkovom dôvode podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach zaoberali len tým, či ďalšej účastníčke konania ako namietateľke prináleží právo na pseudonym zhodný s prihláseným označením a či by sa použitím takéhoto označenia mohlo zasiahnuť do jej práv na ochranu osobnosti. Pri tomto námietkovom dôvode nebolo ich úlohou skúmanie, či žalobca oprávnene používa svoje obchodné meno „K.". Súhlas ďalšej účastníčky konania s tým, aby označenie „K.", ktoré je bez pochýb jej pseudonymom, bolo použité ako obchodné meno spoločnosti, bol pre rozhodnutie orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o námietkovom dôvode podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach bez významu. Správne argumentoval žalovaný, že otázku oprávnenia používania obchodného mena žalobcom neriešil a ani riešiť v prejednávanej veci nemohol, pretože pri námietkovom dôvode podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach to nemalo oporu v právnej úprave. 108. Z predložených článkov zverejnených v rôznych mediách a interview, ktoré ďalšia účastnícka konania ako maliarka poskytla, z profilu zo sociálnej siete, ktoré ďalšia účastníčka konania predložila ako dôkaz v administratívnom konaní, vyplýva, že v roku 2012 a 2013 bola prezentovaná a predstavovaná ako umelkyňa nielen menom a priezviskom, ale aj pseudonymom „K.". Označenie pseudonymom „K." bolo pre ďalšiu účastníčku konania príznačné aj v období pred založením obchodnej spoločnosti žalobcu. 109. Aj keď žalobkyňa pred založením obchodnej spoločnosti žalobcu prezentovala svoju osobu umelca a svoju tvorbu aj inými označeniami, nie úplne totožnými s prihláseným označením, podstatné je, že súčasťou týchto označení, podpisov tvorby a aj obchodného mena ďalšej účastníčky konania ako fyzickej osoby podnikateľa (na základe živnostenského oprávnenia), bolo aj označenie resp. slovný prvok „K.". 110. Nedôvodné sú aj tie žalobné námietky, v ktorých žalobca poukazoval na ustanovenie § 14 ods. 1 Zákona o ochranných známkach. Ustanovenie § 14 ods. 1 Zákona o ochranných známkach vymedzuje obmedzenie pre majiteľa ochrannej známky, aby zakázal tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné meno a priezvisko alebo adresu za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Aj pri rozširujúcom výklade tohto ustanovenia, že by sa mohlo vzťahovať na pseudonym ako na identifikátor fyzickej osoby, nemožno závery orgánov verejnej správy, ktoré prijali v prejednávanej veci, označiť za nesprávne. 111. Ustanovenie § 14 ods. 1 Zákona o ochranných známkach zakotvuje obmedzenie pre majiteľa ochrannej známky, a to že nie je oprávnený tretím osobám zakázať používať ich vlastné meno a priezvisko. Toto zákonné ustanovenie podľa správneho súdu vychádza z predpokladu, že ochranná známka bola zapísaná, jej zápis nebol resp. nie je rozporovaný, súčasťou ochrannej známky je také označenie, ktoré je zhodné s menom alebo priezviskom fyzickej osoby (prípadne pseudonymom), resp. obsahuje prvok zhodný s menom alebo priezviskom fyzickej osoby, a majiteľ takejto ochrannej známky nie je oprávnený tretej osobe, ktorej prináleží meno alebo priezvisko (ktoré je súčasťou ochrannej známky) zakázať, aby používala svoje meno a priezvisko ako základný identifikátor fyzickej osoby. Ustanovenie § 14 ods. 1 Zákona o ochranných známkach preto nevylučuje aplikáciu námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach. 112. Pri akceptácii argumentácie žalobcu by bolo možné dôjsť k záveru, že po zápise takého označenia do registra ochranných známok, ktoré by pozostávalo aj z prvku, ktorý by bol zhodný s menom alebo priezviskom fyzickej osoby, prípadne so pseudonymom, by prakticky nikdy nemohlo dôjsť k zásahu do práv na ochranu osobnosti, pretože takáto fyzická osoba, ktorej by dotknuté meno a priezvisko (prípadne pseudonym) prináležalo, by v zmysle § 14 ods. 1 Zákona o ochranných známkach mohla naďalej meno a priezvisko (prípadne pseudonym) používať a námietkový dôvod podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach by bol v zásade neaplikovateľný. 113. Je správna argumentácia žalovaného, že ustanovenie § 14 ods. 1 Zákona o ochranných známkach nevylučuje uplatnenie námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach. Na základe námietok sa následne posudzuje, či namietateľovi prislúcha právo na ochranu osobnosti a či používanie prihláseného označenia je spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. 114. Je nepochybné, že výsledky tvorivej činnosti si odborná a laická verejnosť nespája s právnickou osobou ako autorom, ale vždy s fyzickou osobou, pretože len fyzická osoba disponuje schopnosťou vytvoriť duševnou a aj fyzickou činnosťou umelecké dielo. To ale nevylučuje, že by používaním prihláseného označenia žalobcom ako majiteľom ochrannej známky nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobkyne na ochranu osobnosti. 115. Žalobca by zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok získal právo toto označenie používať v súvislosti s vymedzenými tovarmi a službami a verejnosť (odborná aj laická) by sa mohla domnievať, že tieto sú výsledkom tvorivej činnosti ďalšej účastníčky konania ako maliarky (známej v povedomí verejnosti pod predmetným označením ako pseudonymom), resp. že nesú určité odkazy jej umeleckej činnosti a jej osobnosti. Nie je vylúčené, že pri spolupráci s ďalšou účastníčkou konania by tovary a služby mohli byť výsledkom tvorivej činnosti ďalšej účastníčky konania alebo niesť „odkaz" jej umeleckej činnosti, avšak žalobca by bez obmedzení bol oprávnený používať toto označenie v súvislosti s akýmikoľvek tovarmi a službami, pre ktoré by bola táto ochranná známka zapísaná, ktoré by nijakým spôsobom nemuseli súvisieť s ďalšou účastníčkou konania. Vo vzťahu k týmto záverom je potrebné zdôrazniť účel, povahu a poslanie pseudonymu v umeleckej sfére, ktorý má byť identifikátorom jednoznačne určiteľnej fyzickej osoby - autora tvorby. Podstatná je povaha pseudonymu ako mena identifikujúceho fyzickú osobu, v tomto prípade umelca, ktorý sa takýmto menom prezentuje osobne a prezentuje ním aj svoju tvorbu. Používanie prihláseného označenia nielen na výsledky tvorivej činnosti ďalšej účastníčky konania, ale aj na tovary a služby, ktoré by s ďalšou účastníčkou konania, s jej osobou ako osobnosťou umelca a s výsledkami jej umeleckej činnosti nesúviseli, by vždy zasahovalo do jej práva na pseudonym ako súčasti práva na ochranu osobnosti. V prejednávanej veci pritom nešlo len o slovné označenie „K." v bežnom písme, ale označenie bolo prihlásené v takom type písma, ktoré bolo pre ďalšiu účastníčku konania príznačné aj ako podpis umelca, a ktoré bolo výsledkom jej kreatívnej činnosti. 116. Závery orgánov verejnej správy v prejednávanej veci nie sú spôsobilé vyvrátiť ani žalobné námietky o tom, že ďalšia účastníčka konania dala súhlas na založenie a vznik obchodnej spoločnosti s obchodným menom „K.", že sa podieľala na vytvorení loga a toto propagovala, že obchodnú značku promovala pri propagácii a predaji obrazov a textilu. 117. Správny súd považuje za správnu a logickú argumentáciu žalovaného o tom, že obchodné meno a ochranná známka sú dva odlišné inštitúty. Obchodné meno je v zmysle § 8 Obchodného zákonníka názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľské činnosti. Je to základný identifikátor podnikateľa (obdobne ako meno a priezvisko fyzickej osoby). Obchodné meno podlieha ochrane upravenej v Obchodnom zákonníku. Obchodné meno a jeho ochrana neboli predmetom posudzovania v administratívnom konaní pred žalovaným a orgánom verejnej správy 1. stupňa. 118. Ochranná známka podľa § 2 Zákona o ochranných známkach je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Z vyššie uvedených zákonných definícií vyplýva, že v prípade ochrannej známky ide o odlišný inštitút vo vzťahu k obchodnému menu, ktorý má odlišný obsah, účel a aj použitie. 119. Podpisom spoločenskej zmluvy udelila ďalšia účastníčka konania súhlas, resp. prejavila vôľu založiť obchodnú spoločnosť s obchodným menom „K.", s určitým predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri a stala sa spoločníčkou a konateľkou tejto obchodnej spoločnosti (v čase súdneho konania už spoločníčkou a konateľkou tejto obchodnej spoločnosti nebola). Od tohto úkonu nemožno žiadnym spôsobom odvodzovať pre žalobcu ako pre obchodnú spoločnosť automaticky právo na zápis označenia „K." ako ochrannej známky. Žalobca prejavil vôľu podať prihlášku nezapísaného označenia na zápis do registra ochranných známok a ďalšia účastníčka konania mala v zmysle Zákona o ochranných známkach a ochrany, ktorá jej prináleží podľa Občianskeho zákonníka, právo brániť sa využitím inštitútu námietok. Bolo na orgánoch verejnej správy posúdiť na základe námietok ďalšej účastníčky konania spôsobilosť zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok. 120. Aj keby v rámci spoločnosti žalobcu bolo v spolupráci s ďalšou účastníčkou konania vytvorené logo v podobe prihláseného označenia, z tejto spolupráce nemožno odvodzovať súhlas ďalšej účastníčky konania na prihlásenie a zapísanie označenia ako ochrannej známky. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na e-mailovú komunikáciu, obsahom ktorej bola komunikácia týkajúca sa tvorby loga. Logo bolo výsledkom určitého procesu tvorby, avšak aj z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že bolo výsledkom tvorivej kreatívnej činnosti ďalšej účastníčky konania a ani vytvorenie tohto loga nič nemení na závere, že označenie je pseudonymom ďalšej účastníčky konania a prináleží mu zodpovedajúca ochrana. Ani uvedenie určitých plánovaných úkonov do budúcna v rámci vytvorenia katalógu prezentujúceho ďalšiu účastníčku konania a jej tvorbu, v rámci ktorého bolo uvedené, že sa pripravuje registrácia ochrannej známky, nepreukazuje súhlas ďalšej účastníčky konania so zapísaním prihláseného označenia pre žalobcu. 121. Podstatné vo vzťahu k predmetu administratívneho konania nie je ani vynaloženie finančných prostriedkov a úsilia žalobcu pri obchodnej činnosti spoločnosti vo vzťahu k zápisu prihláseného označenia. Podstatou pri námietkovom dôvode podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach je, že použitím prihláseného označenia by sa zasiahlo do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktorá takýto zásah namietala a preukázala, že je právo na ochranu osobnosti prináleží. Preukazovanie „zásluh" žalobcu na propagácii označenia je pre posúdenie veci bez významu a týka sa právneho vzťahu spoločnosti žalobcu a ďalšej účastníčky konania, skúmanie a preukazovanie ktorého presahuje rámec súdneho prieskumu v prejednávanej veci. Predmetom činnosti obchodnej spoločnosti žalobcu je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb a činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Preto ani nie je zrejmé ako súvisí skutočnosť, že sa ďalšia účastníčka konania podieľala ma činnosti obchodnej spoločnosti s týmto predmetom podnikania so žalobcom tvrdeným odvodeným právom na používanie nezapísaného označenia. Rovnako je nesúvisiaci aj poukaz na rámcovú zmluvu uzavretú medzi spoločníkom obchodnej spoločnosti žalobcu a ďalšou účastníčkou konania, pretože subjektom tohto zmluvného vzťahu nebol žalobca a z tejto zmluvy pre neho nevyplývajú nijaké oprávnenia vo vzťahu k tvorbe ďalšej účastníčky konania a ani vo vzťahu k prihláseniu dotknutého označenia do registra ochranných známok. 122. Poukaz na právnu úpravu Občianskeho zákonníka nemá opodstatnenie. V administratívnom konaní nebolo potrebné skúmať a preukazovať podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti, ale podmienky vyplývajúce z § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach, a to, že ďalšej účastníčke konania ako namietateľovi svedčí právo na ochranu osobnosti a že používaním prihláseného označenia by sa malo zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti. Neskúma sa zásah v zmysle záveru o jeho oprávnenosti a neoprávnenosti, úmyslu prihlasovateľa a podobne. Rozsah skúmania je koncentrovaný v závislosti od podaných námietok len na to, či by sa používaním označenia mohlo zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti fyzickej osoby. 123. Správny súd súhlasí s argumentáciou žalovaného o zmätočnosti žalobných námietok, keď na jednej strane žalobca uvádzal, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, pretože z ustanovenia § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach nevyplýva, že by si prihlasovateľ označenia mal vyžiadať súhlas fyzických osôb, do práv na ochranu osobnosti ktorých by zápisom a používaním označenia mohlo byť zasiahnuté. Na druhej strane poukazuje na udelenie súhlasu žalobkyne s používaním označenia ako obchodného mena a loga, na promovanie obchodnej značky, a na to, že je, resp. bola spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti, a od tohto odvodzuje súhlas ďalšej účastníčky konania na prihlásenie a zápis označenia do registra ochranných známok. 124. Orgány verejnej správy na základe uplatnených námietok podľa námietkového dôvodu podľa § 7 písm. g) Zákona o ochranných známkach skúmali, či zapísaním a používaním prihláseného označenia sa môže zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti ďalšej účastníčky konania. Prípadný záver o tom, že používaním prihláseného označenia by mohlo dôjsť k zásahu do práv na ochranu osobnosti by bol spôsobilý „prelomiť" súhlas na zapísanie takéhoto označenia do registra ochranných známok zo strany ďalšej účastníčky konania. Preto sa orgány verejnej správy zaoberali existenciou súhlasu len v tomto smere, a to, či sú námietkové dôvody opodstatnené, a či zo strany ďalšej účastníčky konania nebol daný súhlas na prihlásenie a používanie takéhoto označenia do registra ochranných známok. Existenciou resp. neexistenciou súhlasu sa nezaoberali ako podmienkou pre zápis označenia do registra ochranných známok, ktorá by vyplývala zo Zákona o ochranných známkach. 125. Rozhodnutia orgánov verejnej správy, preskúmavané na základe správnej žaloby, podľa správneho súdu nie sú nepreskúmateľné ani preto, že by z nich nebolo zrejmé, ako by zapísaním a používaním prihláseného označenia malo dôjsť k zásahu do práv na ochranu osobnosti ďalšej účastníčky konania. Z dôkazov vykonaných v administratívnom konaní a zo záverov preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že používanie prihláseného označenia žalobcom by bolo spôsobilé vyvolať dojem u spotrebiteľskej (prípadne aj odbornej) verejnosti, že tovary a služby sú späté s osobou ďalšej účastníčky konania ako s osobou umelca, aj keď by s jej osobou a tvorbou nijako nesúviseli. Navyše sú v zozname tovarov a služieb aj také tovary, ako sú výsledky tvorivej duševnej činnosti ďalšej účastníčky konania, preto by o to viac nebolo možné vylúčiť, že u spotrebiteľskej (prípadne aj odbornej) verejnosti by mohol byť vyvolaný dojem o spojitosti medzi tovarmi a službami, ktoré by žalobca označil prihláseným označením a osobou ďalšej účastníčky konania ako maliarkou identifikovanou pseudonymom. Takýmto používaním prihláseného označenia by osobnosť umelca ďalšej účastníčky konania a jej tvorba mohli byť spájané s tovarmi a službami, na ktorých by sa nijako nepodieľala a na ich označenie by bolo bez jej vôle a súhlasu používané označenie zhodné s jej pseudonymom. 126. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že pseudonym „K." nie je dostatočne identifikovateľný vo vzťahu k ďalšej účastníčke konania a nie je príznačný len pre ňu, ale toto označenie používa aj iný umelec, tak tieto žalobné námietky považuje správny súd za nedôvodné. Žalobca tieto námietky nevzniesol v administratívnom konaní, ktoré je v zmysle § 52 Zákona o ochranných známkach ovládané koncentračnou zásadou, a orgány verejnej správy sa v administratívnom konaní s takouto námietkou nemohli vysporiadať. Ani táto námietka by ale nebola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, pretože bolo bez pochybností preukázané, že ďalšej účastníčke konania pseudonym „K." prináleží. 127. Pokiaľ ďalšia účastníčka konania vo vyjadrení k správnej žalobe poukazovala na to, že žalobca na internetových stránkach prezentuje jej neaktuálnu tvorbu a došlo k zmene jej výtvarného prejavu, výzoru a aj prezentácie, tieto skutočnosti sú pre meritum prejednávanej veci bez významu, presahujú rámec súdneho prieskumu nastoleného správnou žalobou a týkajú sa takých právnych vzťahov žalobcu, prípadne jeho spoločníka a ďalšej účastníčka konania, ktorých riešenie nespadá do právomoci žalovaného. 128. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 129. Ďalšej účastníčke konania správny súd právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal, pretože jej nevznikli také trovy konania, ktoré by vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré jej uložil správny súd a správny súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie práva na náhradu ďalších trov konania (§ 169 SSP). 130. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.