Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200413 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200413.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. G.. XXX/XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žiadosťou zo dňa 05.12.2018 požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok. Dňa 05.12.2018 bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen vyhotovený Odborný posudok o invalidite so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú iné poruchy medzistavcových platničiek (G.) zaradené do chorôb podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúcia dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z." alebo „Zákon o sociálnom poistení"), čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Za iné zdravotné postihnutia žalobkyne - stav po zlomenine vonkajšieho členka vľavo, chronická venózna insuficiencia, gonartróza I. - II. stupňa vpravo, osteopénia, hypertenzia neklasifikovaná bola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Predmetný posudok bol podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy"), ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 05.12.2018 zamietnutá podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. 2. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočka Zvolen z 05.12.2018 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 05.12.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie Posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidná. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadala o znovuposúdenie jej zdravotného stavu. K odvolaniu predložila overené fotokópie odborných lekárskych nálezov (lekársky nález z 29.01.2019 - chirurgické vyšetrenie a z februára 2019 - neurologické vyšetrenie). Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen dňa 28.02.2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku, odvolaniu nevyhovel, a preto kompletný posudkový spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici dňa 26.03.2019, v rámci ktorého boli vyhodnotené nasledovné lekárske nálezy: MR vyšetrenie ľavého členka z 26.06.2018, ortopedické vyšetrenie zo dňa 25.07.2018, neurologické vyšetrenia zo dňa 13.11.2018 a zo dňa 08.02.2019, chirurgické vyšetrenia zo dňa 06.07.2018 a zo dňa 29.01.2019, EMG vyšetrenie zo dňa 18.03.2019 ako aj vlastné vyšetrenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár zotrval na tom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú iné poruchy medzistavcových platničiek (G.) podľa kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a za iné zdravotné postihnutie - pridružené ochorenia, zvýšil percentuálnu mieru o 10 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená vo výške 30 %. 4. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.04.2019, (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen dňa 28.02.2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 26.03.2019. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici pre posúdenie zdravotného stavu zohľadnil nasledovné lekárske nálezy: MR vyšetrenie F.M. z 26.06.2018, ortopedické vyšetrenie zo dňa 25.07.2018, neurologické vyšetrenia zo dňa 13.11.2018 a zo dňa 08.02.2019, chirurgické vyšetrenia zo dňa 06.07.2018 a zo dňa 29.01.2019, EMG vyšetrenie zo dňa 18.03.2019, ako aj vlastné vyšetrenie zdravotného stavu účastníčky konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Žalovaný poukázal na zistenia posudkového lekára žalovaného tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku, pričom na základe uvedených nálezov, ako aj z vlastného vyšetrenia mal preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania (žalobkyne): iné poruchy medzistavcových platničiek (G.), zaradené do chorôb podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degenratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %). Za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania (stav po zlomenine vonkajšieho členka vľavo, chronická venózna insuficiencia, gonartróza I. až II. stupňa vpravo, osteopénia, hypertenzia neklasifikovaná) posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného určil zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia zdravotného stavu účastníčky konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil naďalej na 30 %, preto účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto jej bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá správne. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia napokon konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. 5. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutie žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná, pretože jej bol určený stupeň invalidity v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je vo výške 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v žalobe (v znení jej doplnku) uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, pretože jej zdravotný stav je neudržateľný, o čom predložila zdravotnú dokumentáciu - konkrétne lekárske nálezy predložené v administratívnom konaní (neurologické vyšetrenie z 13.11.2018, lekárske nálezy predložené v odvolacom konaní, neurologické vyšetrenie z 08.02.2019, chirurgické vyšetrenie z 29.01.2019, meranie ABI z 29.01.2019, ako aj lekárske nálezy vyhotovené po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného - neurologické vyšetrenie z 12.04.2019, chirurgické vyšetrenie z 03.06.2019 a ortopedické vyšetrenie z 27.05.2019. Žalobkyňa v doplnku žaloby zo dňa 29.07.2019 prostredníctvom splnomocneného zástupcu správnemu súdu oznámila, že nežiada, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP a uviedol, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný zopakoval závery z odôvodnia žalobou napadnutého rozhodnutia s tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia a organizačných zložiek žalovanej z 28.02.2019 a 26.03.2019 so záverom, že zistenému zdravotnému stavu žalobkyne zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 % a v percentuálnom zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú zohľadnené ostatné pridružené ochorenia - stav po zlomenine F.M., bez významnejšieho obmedzenia a deformít, K. D. L. - ortopédom hodnotená v roku 2015 na úrovni I. - II. stupeň, H. dolných končatín v kľude, O. v súvislosti s vekom, hypertenzia kontrolovaná všeobecným lekárom je neklasifikovaná. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici potvrdil iné poruchy medzistavcových platničiek zaradené medzi choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV, oddielu E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %), pričom za iné (vyššie uvedené) zdravotné postihnutia bolo určené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o 10 % na výsledných 30 %. Vzhľadom na uvedené po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne bol vyhodnotený zdravotný stav žalobkyne a bola určená celková miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný konštatoval, že zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami. Postup žalovaného považoval za správny a uviedol, že dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko žalobkyňa k správnej žalobe priložila aj fotokópie lekárskych správ z vyšetrení, ktoré boli vykonané až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.04.2019, konkrétne ortopedické vyšetrenie z 27.05.2019, chirurgické vyšetrenie z 03.06.2019 a neurologické vyšetrenie z 12.04.2019, žalovaný poukázal na ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre posúdenie invalidity žalobkyne je rozhodujúci zdravotný stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie je podstatné, aký je subjektívny pocit žalobkyne. Pokiaľ by aj žalobkyňa predložila správnemu súdu lekárske nálezy, ktoré žalovaný nemohol posúdiť, pretože zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný neskôr, ako napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, na takéto dôkazy správny súd nemôže prihliadať. V prípade, že sa zmenil zdravotný stav žalobkyne a skutočnosti rozhodujúce pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa má možnosť požiadať opätovne novou žiadosťou o invalidný dôchodok. Žalovaný preto zotrval na správnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Replika 7. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike k vyjadreniu žalovaného navrhla, aby správny súd rozhodnutie žalovaného z 12.04.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V časti svojho vyjadrenia žalobkyňa (na strane 1 a 2) zmätočne poukázala na výsledky posúdenia zdravotného stavu iného žiadateľa, u ktorého bol posudzovaný zdravotný stav so záverom o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13.09.2018 viac ako 70 %. Uvedená argumentácia sa zjavne sa netýka napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto ju správny súd považoval za irelevantnú. Vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne však v replike žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, pričom odcitovala závery posudkového lekára žalovaného, ktorý po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne potvrdil celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, v dôsledku čoho konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná. Žalobkyňa uviedla, že jej zdravotný stav mal by síce hodnotený podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, ale podľa písm. c) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mala byť v percentuálnom rozpätí od 40 % do 50 %, teda ako degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhodotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný nepostupoval pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne neposúdil s prihliadnutím na stabilizáciu ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a bez prihliadnutia na zostávajúcu schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť a o možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verenej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. 9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) - e) SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť a účastníci konania zhodne uviedli, že nežiadajú vo veci nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 19.05.2020. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 09.06.2020 v súlade s ust. § 137 ods. 3 vetá druhá SSP. 10. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení a lekárskymi nálezmi) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne, podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). 11. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z..") poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 12. Podľa § 71 ods. 1 - 9 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 13. Podľa § 153 ods. 1 ods. 3, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 14. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z.(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 15. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Kapitola XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 3. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách: a) bez účinku na statiku - je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 10 %, b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sa sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 20 % - 35 %, c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu - je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 40 % - 50 %. 16. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Žalobkyňa podanou správnou žalobou vyjadrila všeobecný nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného, mala za to, že jej zdravotný stav je vzhľadom na predloženú zdravotnú dokumentáciu neudržateľný a žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) doplnila, že podľa jej názoru mal byť jej zdravotný stav hodnotený podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom rozpätí od 40 % do 50 % , teda ako degenratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Žalobkyňa vyslovila názor, že žalovaný nepostupoval pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne neposúdil s prihliadnutím na stabilizáciu ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a bez prihliadnutia na zostávajúcu schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť a možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 19. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, poistenec je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia, na základe vlastných vyšetrení a ich záverov, na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., bolo u žalobkyne opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia a deformujúca dorzopatia a sponydlopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku". Podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 20 % až 35 %, pričom u žalobkyne bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovená na 20 %. Za iné zdravotné postihnutie - pridružené ochorenia (stav po zlomenine vonkajšieho členka vľavo, chronická venózna insuficiencia, gonartróza I. - II. stupňa vpravo, osteopénia, hypertenzia neklasifikovaná) bola u žalobkyne zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne zvýšená o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 20. Zákon č. 461/2003 Z. z. v ust. § 71 ods. 3 a nasl. upravuje postup pri posudzovaní, resp. určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nevyhnutnou požiadavkou na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku (v tomto prípade o invalidný dôchodok). Orgán verejnej správy vykonáva dokazovanie v zmysle § 196 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 zákona o sociálnom poistení). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby okrem iného spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe predložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a záverov odborných lekárov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 21. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobkyne (žiadateľky) ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorá vyslovila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (vo výške 30 %). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. ku dňu 29.04.2019. 22. Žalobkyňa v žalobe namietala posúdenie svojho zdravotného stavu a v replike namietala výšku stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tvrdiac, že jej zdravotný stav mal byť hodnotený podľa Kapitoly XV, Oddiel E, Položky 3, písm. c) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení s tým, že žalovaný nepostupoval pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že žalobkyni by bolo možné priznať invalidný dôchodok iba v prípade, ak by u nej bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.: Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí 40 % až 50 % (§ 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Žalovaný stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa kapitoly XV, oddielu E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s poklesom schopnosti zárobkovej činnosti za rozhodujúce zdravotné postihnutie po zvýšení podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení za ostatné ochorenia žalobkyne o 10 %, t. j. celkovo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola stanovená na 30 %. Pre priznanie invalidného dôchodku žalobkyni by bolo v konaní pred orgánmi sociálneho poistenia (tak prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného) rozhodujúce preukázať jej zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. c) Zákona o sociálnom poistení, t. j. zdravotné postihnutie: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, o ktorom zdravotnom postihnutí tvrdila, že zodpovedá jej zdravotnému stavu. Preukázanie uvedeného zdravotného postihnutia však žalobkyňa ani v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy ani v odvolacom konaní, kde rozhodoval žalovaný, nedosiahla. Neurčenie žalobkyňou vyššie označeného zdravotného postihnutia ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne nemožno konajúcim orgánom verejnej správy vyčítať, nakoľko im zodpovedajúci záver z obsahu lekárskych správ a posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nevyplýva. Správny súd po preskúmaní napadnutého (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) na základe uvedenej námietky žalobkyne preto nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Samostatné preskúmanie záverov orgánov verejnej správy ohľadne ďalších zdravotných postihnutí, ktoré neboli súčasťou rozhodujúceho zdravotného postihnutia, by bolo bezpredmetné, nakoľko jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, len je možné ich vziať na zreteľ a mieru poklesu zvýšiť najviac o 10 % (ako tomu bolo v tomto prípade, kedy bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne za ostatné ochorenia žalobkyne zvýšená o 10 % súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.), čo však vzhľadom na stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne za rozhodujúce ochorenie vo výške 20 % ohľadom dosiahnutia miery poklesu požadovanej pre invaliditu vo výške 40 % v danom prípade nemalo žiadny význam (§ 71 ods. 1, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.). 23. Zdravotné ťažkosti žalobkyne vyplývajú najmä z lekárskych správ z neurologických vyšetrení zo dňa 13.11.2018 a 08.02.2019, z ortopedického vyšetrenia z 25.07.2018, chirurgických vyšetrení zo 06.06.2018 a 29.01.2019 a z ďalších vyšetrení uvedených v odborných lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie. V lekárskych správach týkajúcich sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm.b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení: Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, sú konštatované viaceré problémy v oblasti chrbtice, ktoré sú označené ako dominantné, zistené už pred niekoľkými rokmi, so zvýraznením driekovej a krčnej oblasti. Ďalej z MR vyšetrenia uvedených častí chrbtice, ktorým boli potvrdené degeneratívne zmeny, avšak bez kompresie a útlaku okolia. Z obsahu týchto lekárskych správ a na základe odborného lekárskeho posudku žalovaného vyplýva, že v korelácii s týmito nálezmi sú klinické, neurologické vyšetrenia, kde je v popredí porucha dynamiky driekovej chrbtice, bez stranovej úchylky, bez postihnutia periférnych nervov, čo potvrdzuje aj EMG vyšetrenie z marca 2019 s normálnym nálezom na dolných končatinách. Z vyššie uvedených lekárskych správ a odborných lekárskych posudkov vyplýva, že uvedenému zistenému stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 %, pričom v percentuálnom zvýšení o 10 % sú zohľadnené ostatné pridružené ochorenia (presne špecifikované tak v odbornom lekárskom posudku, v odborných posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného), z čoho vyplýva, že žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) nezistili dôvody, pre ktoré by žalobkyňa bola invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko konštatované zmeny a poruchy zdravotného stavu žalobkyne nemožno subsumovať pod „Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu", ktoré zdravotné postihnutie vyžaduje zaradenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. c). Dôvodom tohto záveru je skutočnosť, že síce boli zistené poruchy dynamiky driekovej chrbtice, avšak bez stranovej úchylky, bez postihnutia periférnych nervov, bez kompresie a útlaku okolia, avšak zo žiadnej lekárskej správy nevyplýva, že u žalobkyne ide o trvalé a ťažké postihnutie funkcie s často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu a pod. Tak ako bolo uvedené v Odbornom posudku žalovaného zo dňa 26.03.2019, pre stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne sú komplexne zhodnotené jej somatické ťažkosti, v popredí a dominantné sú bolesti chrbtice, zistené už pred niekoľkými rokmi, so zvýrazneným v driekovej a krčnej chrbtici v októbri 2018, čo bolo dôvodom ambulantného neurologického vyšetrenia, pričom za účelom diagnostického upresnenia mala v novembri 2018 vykonané MR vyšetrenie uvedených častí chrbtice, ktorým boli potvrdené degeneratívne zmeny, ale bez kompresie a útlaku okolia. V korelácii s týmito nálezmi sú klinické neurologické vyšetrenia, kde je v popredí porucha dynamiky driekovej chrbtice, bez stranovej úchylky, bez postihnutia periférnych nervov, čo potvrdzuje aj EMG vyšetrenie z marca 2019 s normálnym nálezom na dolných končatinách. Uvedenému stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 %. Ďalej boli posúdené pridružené ochorenia, ktoré boli zohľadnené v percentuálnom zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne a to stav po zlomenine ľavého členka, bez významnejšieho obmedzenia a deformít, artróza pravého kolena - ortopédom hodnotená v roku 2015 na úrovni I. až II. stupňa, varixy dolných končatín v kľude, osteopénia v súvislosti s vekom, hypertenzia kontrolovaná všeobecným lekárom je neklasifikovaná. Vzhľadom na uvedené ostatné pridružené ochorenia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o 10 %. Celková miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola napokon určená vo výške 30 %, z čoho vyplynul záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tento záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci vychádzajúceho z riadne zisteného skutkového stavu. 24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby, a pri žalobách sociálnych veciach aj širšie, posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verenej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R60/2000). 25. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto atribúty spĺňa. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhodujúce príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. 26. Podľa § 184 ods. 1, 5 a § 196 ods. 1 - 6 zákona č. 461/2003 Z. z. je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (v tomto prípade na invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo v konaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku predložiť konajúcemu orgánu verejnej správy a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobkyne posúdiť komplexne a vyvodiť záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na posúdenie, či namietané nesprávne alebo nedostatočne zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobkyne malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti zárobkovú činnosť žalobkyne zásadný vplyv v jej neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom administratívnom spise zodpovedajúci podklad, to znamená napr. lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností zrejmý. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek sociálnej poisťovne, posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu vyplývajúceho zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, vrátane všetkých predložených lekárskych správ a teda aj lekárskych správ predložených v odvolacom konaní, po vyšetrení žalobkyne posudkovými lekármi a po zvážení všetkých okolností prípadu, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Porovnaním posudkov správny súd zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú tak zistený zdravotný stav, ako aj určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť celkovo v rozsahu 30 %. Posudkové závery boli vecne zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne vychádzajúcimi z vykonaných lekárskych vyšetrení a nálezov. Správny súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou a zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov a ktoré sú vo svojich záveroch úplne zhodné, nezistil existenciu dôvodu na prípadné ďalšie doplnenie dokazovania. Žalovaný svoje rozhodnutie opieral o hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici z 26.03.2019 (ktorý bol zhodný s Posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy - Posudky z 05.12.2018 a 28.02.2019). Námietky žalobkyne tak podľa správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa vyjadrila len svoje subjektívne presvedčenie o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi, resp. vyjadrila nesúhlas s určením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jej námietky však objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, resp. miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani o správnej aplikácii príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v administratívnom konaní nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by spochybnili prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri prijatí záveru, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil svoj postup pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom odôvodnil percentuálnu výšku určenia tejto miery na 20 % s tým, že zodpovedá rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne (Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku), vrátane odôvodnenia zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % (po zohľadnení konkrétnych pridružených ochorení). Takéto určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stanovené v súlade so zákonom a v rámci stanoveného rozpätia bolo odôvodnené. Nič na tom nemení ani subjektívny názor žalobkyne, ktorá sa domnieva, že percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by malo byť určené v rozpätí od 40 % do 50 % (vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu). Rozhodnutie žalovaného tak vychádza zo správneho právneho záveru, že žalobkyňa nie je invalidná, a preto nie sú splnené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle jej žiadosti. 27. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukázala na závažnosť svojho zdravotného stavu, na preukázanie ktorého predložila v administratívnom konaní už predložené lekárske správy a nálezy, ako aj nové, v administratívnom konaní nepredložené správy z chirurgického vyšetrenia z 03.06.2019, neurologického vyšetrenia z 12.04.2019 a ortopedického vyšetrenia z 27.05.2019, ktorými preukazovala potrebu prehodnotenia jej zdravotného stavu v nadväznosti na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom následne žiadala o určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zdravou fyzickou osobou v rozpätí od 40 % do 50 % (za rozhodujúce zdravotné postihnutie), správny súd tak, ako už bolo vyššie uvedené uvádza, že žalobkyňou predložené lekárske správy zo dňa 29.01.2019, 08.02.2019, 13.11.2018, 29.01.2019 - meranie ABY boli už predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti, výsledkom ktorého posúdenia boli vydané posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. žalovaného, avšak tak, ako už bolo vyššie uvedené, tieto lekárske správy nemajú taký charakter, ktorý by spochybnil závery posudkových lekárov uvedených v predmetných posudkoch. Pokiaľ žalobkyňa k žalobe predložila nové lekárske správy, ktorými osvedčovala svoj terajší zdravotný stav, resp. jeho prípadné zhoršenie, správny súd k takýmto novým lekárskym správam nemohol prihliadať pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1, 2 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), a teda nemohol prihliadať ku lekárskym správam z vyšetrení, ktoré boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pokiaľ toto zhoršenie zdravotného stavu žalobkyňa preukazuje novými odbornými lekárskymi nálezmi, resp. správami, správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku. V novom konaní bude následne opätovne posúdený jej zdravotný stav vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie požadovanej dávky (invalidného dôchodku) spôsobom stanoveným Zákonom o sociálnom poistení. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho konania správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo s časti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).