Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/168/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200449 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: F.. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Ul. SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO 45018715, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO 00151866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP3-2019/010954 zo dňa 17.05.2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy"), ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. c), § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z.") a podľa § 58 písm. c) a § 61 písm. a) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 364/2004 Z.z." alebo „Vodný zákon") na základe skutočností zistených miestnym šetrením zo dňa 21.11.2016 vykonaným štátnym vodoochranným dozorom zo dňa 13.12.2016 a miestnym šetrením zo dňa 15.11.2018 začal z vlastného podnetu Konanie o dodatočnom povolení vodnej stavby zrealizovanej bez stavebného povolenia v roku 2016. O začatí vodoprávneho konania vo veci vydania dodatočného povolenia vodnej stavby v zmysle § 26 ods. 4 Vodného zákona a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon") s názvom „Súkromný gravitačný vodovod O. , E. O., S. ,E. K. - úsek č. X O. - E. O." na pozemkoch KN - C parcelné čísla XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v kat. území E. E., upovedomil účastníkov konania listom č. OÚ-ZC-OSZP/2018/001424 VP23/2018 zo dňa 27.11.2018 podľa § 73 ods. 6 Vodného zákona v spojení s § 69 ods. 2 Stavebného zákona a § 26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"), pričom toto upovedomenie malo povahu verejnej vyhlášky. Žalobca sa žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 06.12.2018 domáhal „zaradenia medzi účastníkov konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku" (ďalej len „žiadosť o priznanie postavenia účastníka konania"). 2. O žiadosti žalobcu o priznanie postavenia účastníka konania vyššie uvedenej vodnej stavby rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 61 Vodného zákona v spojení s § 14 ods. 1 Správneho poriadku tak, že „v konaní vo veci vydania dodatočného povolenia vodnej stavby v zmysle § 26 ods. 4 Vodného zákona a § 88a Stavebného zákona: Súkromný gravitačný vodovod O., E. O. ,S. ,E. K. - úsek č. X O. - E. O." na pozemkoch KN - C parcelné č. XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v kat. území E. E. (ďalej aj „vodná stavba") nepriznal F.. V. X. (žalobcovi) postavenie účastníka konania, nakoľko vyššie citovaná vodná stavba nebola uskutočnená na pozemkoch vo vlastníctve F.. V. X., bytom K. K. XX, XXX XX K. (E. E. XXX, XXX XX E. E.), a teda rozhodnutím správneho orgánu v merite veci nebudú dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti", rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP/2018/001424 VP232018 zo dňa 28.12.2018 („ďalej len prvostupňové rozhodnutie" alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy"). Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že orgán verejnej správy preskúmal uskutočnenie vodnej stavby podľa dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby a na základe tejto dokumentácie zistil, že postavenie účastníka konania nepriznáva osobám, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti nebudú rozhodnutím správneho orgánu v merite veci dotknuté, a to z dôvodu, že riešená vodná stavba nebola uskutočnená na ich pozemkoch. Na základe uvedeného dospel prvostupňový orgán verejnej správy k záveru, že o nepriznaní postavenia účastníka konania rozhodol samostatným procesným rozhodnutím. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že orgán verejnej správy v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom, čím malo dôjsť k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku a zároveň namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že záver prvostupňového orgánu verejnej správy o tom, že žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania z dôvodu, že riešená vodná stavba nebola uskutočnená na jeho pozemku a že v merite veci nebudú dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, nemá oporu v skutkovom stave. Z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je podľa žalobcu nepreskúmateľné, nemohol žalobca v odvolaní konkrétne argumentovať ani proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2019/010954 zo dňa 17.05.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") postupom podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení žalovaný poukázal na začatie administratívneho konania vo veci vydania dodatočného povolenia vodnej stavby, v ktorom konaní sa žalobca svojou žiadosťou domáhal zaradenia medzi účastníkov konania, o ktorej žiadosti prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol tak, že žalobcovi postavenie účastníka predmetného konania nepriznal. Ďalej uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že konanie bolo vedené v súlade so základnými pravidlami správneho konania, prvostupňový orgán verejnej správy v konaní postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rešpektoval práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Následne odcitoval ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, § 88a ods.1 a ods. 7 Stavebného zákona, § 59 ods. 1, 2 Stavebného zákona, § 97 ods. 1 Stavebného zákona, § 139 ods. 1 a § 140 Stavebného zákona. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia účastníctva žalobcu v konaní o dodatočnom povolení stavby prvostupňovým orgánom verejnej správy, keď tento vylúčil aplikáciu všeobecnej definície účastníka v konaní podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že Správny poriadok ako všeobecný predpis sa použije vo všeobecnosti vždy, pokiaľ orgán verejnej správy v oblasti verejnej správy rozhoduje o práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Osobitné zákony (v danom prípade Stavebný zákon) však môžu administratívne konanie upraviť odlišne od ustanovení Správneho poriadku, v nadväznosti na osobitosti jednotlivých konaní podľa týchto zákonov, pričom osobitný zákon môže tiež aplikáciu ustanovení Správneho poriadku úplne vylúčiť. Práve osobitný zákon upravuje, či a v akom rozsahu možno na konanie podľa osobitného zákona aplikovať ustanovenia Správneho poriadku. Argumentoval, že z ustanovenia § 140 Stavebného zákona vyplýva, že na konanie podľa Stavebného zákona (v danom prípade konanie o dodatočnom povolení stavby), sa použijú ustanovenia Správneho poriadku vtedy, ak sám Stavebný zákon neupravuje konkrétnu právnu otázku inak. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravuje účastníctvo v jednotlivých konaniach vedených podľa stavebného konania rôzne. Účastníkov územného konania (§ 34 Stavebného zákona) definuje odlišne ako účastníkov stavebného konania (§ 59 Stavebného zákona). Inak je upravené účastníctvo v konaní v § 78 Stavebného zákona (kolaudačné konanie), v § 97 Stavebného zákona (údržba stavby, odstránenie stavby, dodatočné povolenie stavby a vypratanie stavby), v § 113a) Stavebného zákona (vyvlastnenie). Základnou charakteristikou úpravy účastníctva vo vyššie uvedených konaniach podľa žalovaného je, že zákonodarca upravil okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. Vzhľadom k tomu, že Stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa Stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, žalovaný vyslovil názor, že ustanovenie § 140 Stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení Správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania. Podľa žalovaného predpokladom pre to, aby sa účastníkom konania stal aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 2 Správneho poriadku) je úplná pôsobnosť ustanovení Správneho poriadku (t.j. na administratívne konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní), prípadne absencia osobitnej úpravy v osobitnom zákone alebo neúplná úprava danej otázky v osobitnom zákone. Vo vzťahu k námietke (ne)aplikácie § 14 ods. 1 Správneho poriadku považoval žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie za vecne správne. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal ani iné práva k pozemkom a stavbám podľa § 139 ods. 1 písm. a), b), c) Stavebného zákona, ktoré sú predmetom stavebného konania a ani k susedným pozemkom (užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. právo z iných právnych predpisov) dospel žalovaný k záveru, že nemôžu byť stavebným povolením neexistujúce práva žalobcu priamo dotknuté, z čoho vyplýva, že žalobcu nemožno považovať za účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Žalovaný poukázal na to, že okruh účastníkov stavebného konania je vymedzený v § 59 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 1 písm. a), b), c) Stavebného zákona, ktoré sa v zmysle § 88a ods. 7 Stavebného zákona použijú aj v konaní o dodatočnom povolení stavby, a preto nie je možné žalobcu do tohto okruhu účastníkov konania zaradiť. Žalovaný uviedol, že žalobca nespĺňa taktiež podmienku účastníctva v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 97 Stavebného zákona, rovnako z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva ani iného práva podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona k pozemkom a stavbám, ktoré sú predmetom konania o dodatočnom povolení stavby, ani k susedným pozemkom, v dôsledku čoho jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti nemôžu byť podľa žalovaného rozhodnutím priamo dotknuté. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, odcitoval text podaného odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, z ktorého odcitoval odôvodnenie tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku. Uviedol, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí a má za to, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Rozhodnutie považoval za vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, i v rozpore so zákonom. Považuje ho za arbitrárne, založené na svojvôli správneho orgánu, nemajúce oporu v zákone v dôsledku absencie dostatočného odôvodnenie a v dôsledku absencie dostatočného odôvodnenia aj za nepreskúmateľné. Žalobca následne odcitoval ustanovenie § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď aplikáciu § 14 ods. 1 Stavebného (správne malo byť uvedené Správneho) poriadku vylúčil, argumentujúc tak, že osobitný zákon pozitívne vymenúva okruh účastníkov konania. Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 14 ods. 2 Správneho poriadku popri všeobecnej definícii v zmysle § 14 ods. 1 je účastníkom aj účastník podľa osobitného zákona, t.j. už v zmysle jazykového výkladu vyplýva, že nie „namiesto" účastníka podľa ods. 1, ale „popri ňom", sa určuje okruh účastníkov konania. Žalobca tvrdil, že preukázal dostatočne podmienky priznania postavenia účastníka konania už v samotnej žiadosti o zaradenie medzi účastníkov konania, keď jasne a presne pomenoval dôvody, pre ktoré sa za účastníka konania považuje a pomenoval presne svoje práva alebo právom chránené záujmy, ktoré môžu byť rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté. Uviedol, že v správnom konaní nebolo spochybnené to, že by nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je na vodovod pripojená, ani že by v oblasti existoval iný zdroj pitnej vody alebo žeby jeho práva dodatočným povolením stavby nemohli byť dotknuté, a teda mal za to, že orgán verejnej správy mal so žalobcom konať ako s účastníkom konania, pretože sa doposiaľ nepreukázal opak. Ďalej žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán sa nemôže pri svojom rozhodovaní opierať o domnienky, ale o fakty, a teda musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Je faktom, že je vlastníkom nehnuteľnosti, že je pripojený na predmetný vodovod, a preto tvrdenie orgánu verejnej správy o nepriznaní účastníctva konania považuje len za domnienku žalovaného, nepodloženú žiadnym relevantným dôkazom. Poukázal na to, že správny orgán musí pri každom jednom prípade postupovať individuálne a vec posúdiť s ohľadom na všetky skutočnosti, čo však neurobil. Vzhľadom na v žalobe uvedené dôvody mal žalobca za to, že predmetným rozhodnutím žalovaného bol na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátený a navrhol tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v kolaudačnom rozhodnutí žalobcu je nehnuteľnosť - dom súpisné číslo XXX napojený na obecný vodovod. Žalobca nie je podielový vlastník súkromného gravitačného vodovodu O. - E. K. a nemá súhlas na odber vody z tohto vodovodu, dom č. XXX je napojený cez súkromnú prípojku. Ďalej uviedol, že z dôvodu, že žalobca nepreukázal ani iné práva k pozemkom a stavbám podľa § 139 ods. 1 písm. a), b), c) Stavebného zákona, ktoré sú predmetom stavebného konania a ani k susedným pozemkom (užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. právo z iných právnych predpisov) dospel žalovaný k záveru, že nemôžu byť stavebným povolením neexistujúce práva žalobcu priamo dotknuté, z čoho vyplýva, že žalobcu nemožno považovať za účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Ďalej poukázal na to, že okruh účastníkov stavebného konania je vymedzený v § 59 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 1 písm. a), b), c) Stavebného zákona, ktoré sa v zmysle § 88a ods. 7 Stavebného zákona použijú aj v konaní o dodatočnom povolení stavby, a preto nie je možné žalobcu do tohto okruhu účastníkov konania zaradiť. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca nespĺňa ani podmienku účastníctva v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 97 Stavebného zákona, rovnako z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva, ani iného práva podľa § 139 ods. Stavebného zákona k pozemkom a stavbám, ktoré sú predmetom konania o dodatočnom povolení stavby, ani k susedným pozemkom, v dôsledku čoho jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti nemôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalovaný konštatoval, že konanie bolo vedené v súlade so základnými pravidlami správneho konania a orgán štátnej vodnej správy sa pridržiaval tohto princípu v priebehu celého konania, keď postupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rešpektoval práva i právom chránené záujmy účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný uzavrel, že v rámci postupu orgánu verejnej správy bol náležite zistený skutkový stav, ktorý orgán verejnej správy po právnej stránke posúdil správne, a taktiež svoje závery zdôvodnil a pri aplikácii relevantnej právnej úvahy nevybočil z medzí stanovených zákonom. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Replika žalobcu 6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k jeho tvrdeniu, že „v kolaudačnom rozhodnutí žalobcu je nehnuteľnosť žalobcu napojená na obecný vodovod" uviedol, že v lokalite O. - E. K. je jediným zdrojom pitnej vody súkromný gravitačný vodovod, na ktorý je žalobca pripojený a ktorý má na mysli kolaudačné rozhodnutie, pretože iný vodovod sa v lokalite nenachádza a ani v čase vydania kolaudačného rozhodnutia nenachádzal. O tejto skutočnosti predložil Potvrdenie Obce E. E.. Práve tým, že jeho vlastníctvo k vodovodu je sporné, avšak vplyv na napojenie alebo nenapojenie na jediný zdroj pitnej vody v lokalite bez akejkoľvek možnosti alternatívneho riešenia je predpokladom toho, aby bol účastníkom konania, pretože jeho práva, právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté, najmä, keď sa ohľadne vodovodu vedie množstvo konaní a sám žalobca bol od vody odpojený a musel sa domáhať znovupripojenia neodkladným opatrením (konanie 24C/36/2017 Okresný súd Žiar nad Hronom). Z uvedeného dôvodu výkon vlastníckeho práva k stavbe určenej na bývanie priamo ovplyvňuje to, či je stavba pripojená na vodovod, či jej vlastník môže odoberať pitnú vodu alebo nie. Na ozrejmenie situácie žalobca uviedol, že ohľadne vodovodu, pripojenia k nemu, jeho pokusov o legalizáciu a vecných bremien týkajúcich sa vodovodu sa vedie množstvo konaní na Okresnom súde Žiar nad Hronom i na Okresnom úrade v Žarnovici. Jedným z konaní je aj konanie na Okresnom úrade Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-2018/001378/NV14/2018, OU-ZC- OSZP-2019/000042 o povolení odberu podzemných vôd, kde je okrem iného účastníkom konania aj samotná Obec E. E., ktorá v tomto konaní podala odvolanie, z ktorého vyplýva, že „obci sú dobre známe spory dedičov jednotlivých pôvodných vlastníkov a tak isto sú známe aj spory a odpájanie vodovodu". Obec zároveň poukázala na to, že vlastníctvo k vodovodu je sporné, nie je potvrdené doposiaľ žiadnou relevantnou listinou, dokladom alebo súdnym rozhodnutím a dohoda niektorých ľudí nemôže relevantne preukazovať vlastníctvo k vodovodu. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa žalobcu tvrdenie žalovaného, že žalobca nie je podielovým vlastníkom súkromného gravitačného vodovodu O. - E. K. zavádzajúce, pretože doposiaľ nie je zrejmé, kto je jeho vlastníkom a spoločenstvo vlastníkov vzniknuté na základe dohody nemá právnu subjektivitu. Žalobca zároveň podaním doručeným správnemu súdu 29.01.2020 oznámil, že netrvá na nariadení pojednávania vo veci. 7. Žalovaný nevyužil právo podania dupliky. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe, v súlade s § 134 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože žalobca a žalovaný výslovne uviedli, že nežiadajú nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 19.05.2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 11.06.2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 9. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi v konaní vo veci vydania dodatočného povolenia vodnej stavby v zmysle § 26 ods. 4 Vodného zákona. Správny súd predovšetkým skúmal, či rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) môže byť predmetom súdneho prieskumu, keďže rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania sa považuje za rozhodnutie procesnej povahy. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade, ak rozhodnutie procesnej povahy môže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, nemôže byť vyňaté zo súdneho prieskumu. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či určitá fyzická osoba je alebo nie je účastníkom administratívneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. V záujme zabezpečenia uplatnenia práva na súdnu ochranu a inú ochranu (článok 46 a nasl. Ústavy SR) súdna prax pripúšťa možnosť preskúmania zákonnosti takéhoto procesného rozhodnutia orgánu verejnej správy, avšak za splnenia požiadavky, že musí ísť o administratívne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka administratívneho konania žalobcovi stále trvá, t.j. nie je právoplatne skončené (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžk/1/2020 zo dňa 29.01.2020). V prípade skončenia administratívneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej by totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadol spôsobilý predmet konania, keďže osoba domáhajúca sa postavenia účastníka konania v administratívnom konaní by už nemohla realizovať svoje procesné oprávnenia. Správny súd preto zisťoval stav administratívneho konania (konanie o dodatočnom povolení vodnej stavby), v ktorom sa žalobca domáhal priznania postavenia účastníka konania. Na základe výzvy správneho súdu prvostupňový orgán verejnej správy podaním zo dňa 08.06.2020 správnemu súdu oznámil, že v predmetnom administratívnom konaní bolo Okresným úradom Žarnovica vydané Rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP/2018/001424/2019/000034 VP 23/2018 zo dňa 29.07.2019, ktorým bola dodatočne povolená vodná stavba „Súkromný gravitačný vodovod O., E. O., E. K. - úsek č. X O. - E. O.", avšak proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie a administratívny spis bol predložený odvolaciemu orgánu - Okresnému úradu Banská Bystrica dňa 17.12.2019, ktorý do dňa vydania tohto rozsudku o odvolaní nerozhodol. Z uvedeného vyplýva, že administratívne konanie vo veci dodatočného povolenia vodnej stavby do dňa vydania tohto rozsudku nebolo právoplatne ukončené, a teda administratívne konanie stále trvá. Rozhodnutie žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi je teda spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 15. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon") účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 16. Podľa § 88a ods. 1 - 7 Stavebného zákona (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). 17. Podľa § 97 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 18. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) 19. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 20. Podľa § 26 ods. 1, 3, 4 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vodný zákon") (1) Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. (3) Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu 33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia. 34) (4) Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením 35) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím. 36) 21. Podľa § 52 ods. 1 Vodného zákona vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä: písm. d) studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou. 22. Podľa § 73 ods. 1 Vodného zákona na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) až v) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. 23. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že rozhodnutie je arbitrárne a v dôsledku absencie dostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako všeobecnú, pretože žalobca konkrétne nešpecifikoval, v čom konkrétne majú spočívať nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, v ktorom orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, a to s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnená námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňuje správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskumu vedený a súčasne limitovaný. Pre úplnosť správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje náležitosti stanovené v § 47 Správneho poriadku. Nesúhlas žalobcu s rozhodnutím, resp. s jeho odôvodnením vyjadrený v žalobe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto žalobcovu námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval za nedôvodnú. 24. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, ak vylúčil aplikáciu ustanovenia § 14 Stavebného zákona (správne malo byť uvedené Správneho poriadku) s tým, že osobitný zákon (v tomto prípade Stavebný zákon) pozitívne vymenováva okruh účastníkov konania. Správny súd posúdil uvedenú námietku ako námietku nesprávneho právneho posúdenia veci a túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný založil svoje rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi (ktorý odvodzoval svoje postavenie účastníka konania z ust. §14 Správneho poriadku) v konaní o dodatočnom povolení vodnej stavby na tom, že žalobca nie je, resp. nemôže byť účastníkom konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku s argumentáciou, že v danom prípade ide o konanie o dodatočnom povolení vodnej stavby podľa § 88a Stavebného zákona, ktorý ako osobitný predpis upravuje okruh účastníkov konania odlišne od ustanovení Správneho poriadku, a preto sa (s poukazom na § 140 Stavebného zákona) ustanovenia Správneho poriadku nepoužijú, a teda ani ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku nemožno v tomto prípade aplikovať. Takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že žalobca nie je účastníkom konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pretože tento (Správny poriadok) sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neaplikuje a súčasne odôvodnil, prečo nie je žalobca účastníkom konania ani podľa ustanovení Stavebného zákona. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že voči tejto právnej kvalifikácii (t.j., že žalobca nie je účastníkom konania ani podľa ustanovení Stavebného zákona) žalobca v žalobe nenamietal. Správny súd poukazuje na to, že aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu č.k. 8Sžp/9/2011 z 19.04.2012) vo vzťahu k otázke účastníctva konania platí, že „ak osobitný zákon pomenúva výslovne účastníka konania (v tomto prípade je osobitným zákonom Stavebný zákon, keďže ide o konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a Stavebného zákona) je vylúčená aplikácia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania." Stavebný zákon (ako osobitný predpis) výslovne v § 59 pomenúva účastníkov stavebného konania, ktoré ustanovenie (§ 59) sa v zmysle § 88a ods. 7 Stavebného zákona použije primerane na konanie o dodatočnom povolení stavby, a preto je v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Z ustanovenia § 140 Stavebného zákona vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona (Stavebného zákona) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní len v prípade, ak nie je výslovne v Stavebnom zákone ustanovené inak. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná, keďže v osobitnom predpise (Stavebnom zákone) sú účastníci konania, resp. okruh účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby stanovené výslovne inak. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň uviedol právnu argumentáciu, z akého dôvodu nie je žalobca účastníkom konania ani podľa ustanovení na vec sa vzťahujúceho osobitného predpisu (t.j. ustanovení Stavebného zákona), a to s poukazom na ustanovenia § 88a ods. 1 a ods. 7, ako aj na ustanovenia § 59, § 139 a § 140 Stavebného zákona. Žalobca však v žalobe nenamietal, že vec bola nesprávne právne posúdená, ak žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca nie je účastníkom konania ani podľa ustanovení Stavebného zákona a ani v žalobe netvrdil, že je účastníkom konania podľa ustanovení Stavebného zákona. V žalobe vzniesol námietku nesprávneho právneho posúdenia veci len vo vzťahu k neaplikácii, resp. vylúčeniu ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku žalovaným. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je oprávnený za žalobcu uvádzať dôvody nezákonnosti rozhodnutia, ani vyhľadávať tieto dôvody, ani ich konkretizovať. Pokiaľ sa žalobca podanou správnou žalobou domáha ochrany svojich práv, je povinný v žalobe v zákonom stanovenej lehote (dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného) uviesť a konkretizovať žalobné body. Ak tak neurobí, nemožno žalobe priznať úspech. 25. Správny súd pre úplnosť ďalej uvádza, že pokiaľ žalobca v replike, a teda po uplynutí lehoty na podanie žaloby (§ 181 ods.1 a §183 SSP) uviedol, že jeho vlastníctvo k vodovodu je sporné, resp. nie je zrejmé, kto je vlastníkom predmetnej vodnej stavby, správny súd k takýmto námietkam nemohol prihliadnuť vzhľadom na to, že jednak neboli uplatnené v zákonom stanovenej lehote a jednak neboli dostatočne určité a ani vyargumentované. Poukaz na vedenie rôznych konaní v súvislosti s predmetnou vodnou stavbou (na Okresnom súde Žiar nad Hronom, resp. Okresnom úrade Žiar nad Hronom) je irelevantný vo vzťahu k posúdeniu otázky účastníctva žalobcu v konaní, pokiaľ v administratívnom konaní a ani v žalobe nepreukázal a ani neuviedol také skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho postavení účastníka konania podľa ustanovení Stavebného zákona. Pokiaľ teda žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu vylúčenia aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, t.j. namietal, že žalovaný vec právne posúdil nesprávne, keď uzavrel, že žalobca nie je účastníkom konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, bez toho, aby žalobca súčasne tvrdil, resp. namietal, že je účastníkom konania podľa ustanovení Stavebného zákona, t.j. podľa ustanovení osobitného predpisu, nemôže byť ním uplatnená žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci dôvodná. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca sa domáha účastníctva v konaní o dodatočnom povolení vodnej stavby. Vodná stavba je definovaná v § 52 Vodného zákona a v zmysle § 26 citovaného zákona má pri vodných stavbách pôsobnosť stavebného úradu orgán štátnej vodnej správy ako prvostupňový orgán verejnej správy. V zmysle § 73 ods. 1 Vodného zákona veta in fine sa na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní (Stavebný zákon). V zmysle § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa Stavebného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. Správny poriadok. V Stavebnom zákone sa však výslovne pri jednotlivých druhoch, resp. typoch stavebného konania ustanovuje zákonom okruh účastníkov konania, a preto je aplikácia ustanovení Správneho poriadku upravujúca okruh účastníkov správneho konania, t.j. aplikácia ustanovenia § 14 Správneho poriadku vylúčená. V preskúmavanom prípade sa jedná o konanie o dodatočnom povolení vodnej stavby v zmysle § 88a Stavebného zákona, pričom na toto konanie sa aplikujú ustanovenia Stavebného zákona, konkrétne na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 Stavebného zákona. Podľa § 59 Stavebného zákona účastníci stavebného konania sú uvedení v ods. 1 písm. a) až e) citovaného ustanovenia Stavebného zákona. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol argumentáciu, prečo nie je možné žalobcu považovať za účastníka konania podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, a to aj v spojení s ustanovením § 97 Stavebného zákona a § 139 ods. 1 Stavebného zákona, t.j. konkrétne uviedol, prečo nie je žalobca účastníkom konania ani podľa týchto ustanovení Stavebného zákona. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v žalobe takúto argumentáciu žalovaného nenamietal, a teda nenamietal ani právne posúdenie otázky postavenia žalobcu ako účastníka stavebného konania podľa ustanovení Stavebného zákona. Žalobcova námietka nesprávneho právneho posúdenia veci uplatnená v žalobe smerovala len k záveru žalovaného, ktorý vylúčil aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku pri posudzovaní otázky postavenia žalobcu ako účastníka stavebného konania (konkrétne konania o dodatočnom povolení vodnej stavby). Z dôvodov uplatnených v žalobe nie je preto možné dospieť k záveru, že rozhodnutie je nezákonné. 26. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že v administratívnom konaní nebolo spochybnené, že by žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je na predmetný vodovod pripojená, ani to, že by v oblasti existoval iný zdroj pitnej vody, uvedené tvrdenia skutočne v administratívnom konaní spochybnené neboli, avšak uvedené skutočnosti neboli ani relevantné pre posúdenie postavenia žalobcu ako účastníka stavebného konania vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, že žalobca nie je účastníkom konania vzhľadom na to, že aplikácia ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku je vylúčená a účastníctvo konania je nevyhnutné posudzovať výlučne podľa príslušných ustanovení Stavebného zákona (a ani podľa príslušných ustanovení Stavebného zákona nemá žalobca postavenie účastníka konania). Konštatovanie žalobcu v žalobe, že „orgán verejnej správy sa musí pri svojom rozhodovaní opierať o fakty a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu", (pričom poukázal opakovane na to, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na predmetný vodovod), samé o sebe nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nie je z neho možné vyvodiť žiadnu konkrétnu námietku. Skutočnosť, že žalobca je vlastníkom stavby, ktorá je napojená na predmetný vodovod, nie je relevantná vo vzťahu ku posudzovaniu otázky jeho postavenia ako účastníka konania ani v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, (v zmysle ktorého účastníkom stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté), pretože podmienky stanovené v citovanom ustanovení musia byť splnené kumulatívne a žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že má vlastnícke právo alebo iné právo k stavbe, ktorá je predmetom konania o dodatočnom povolení stavby, ani k pozemkom, na ktorých je predmetná stavba postavená. Žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok postavenia účastníka konania v zmysle § 97 ods. 1 Stavebného zákona, (v zmysle ktorého účastníkom konania podľa § 86 až 96 Stavebného zákona /teda aj konania o dodatočnom povolení vodnej stavby v zmysle § 88a Stavebného zákona/ sú fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke práva alebo iné práva k pozemku alebo stavbe), pričom za uvedenú stavbu je nutné považovať stavbu, ktorá je predmetom konania, t.j. dodatočne povoľovaná stavba gravitačného vodovodu, (a teda nie akákoľvek stavba, v tomto prípade nehnuteľnosť patriaca žalobcovi - dom súpisné č. XXX), a preto nie je možné, aby boli kumulatívne splnené podmienky stanovené v citovanom ustanovení § 97 ods.1 Stavebného zákona, pretože len v takom prípade, ak by bol žalobca vlastníkom dodatočne povoľovanej stavby alebo pozemku, na ktorom je predmetná stavba, ktorá je predmetom konania o dodatočnom povolení stavby postavená, by súčasne pre to, aby bol považovaný za účastníka konania, musel tvrdiť, že jeho práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím (v tomto prípade rozhodnutím o dodatočnom povolení vodnej stavby) dotknutý. Žalobca v žalobe napokon ani netvrdil, že je vlastníkom povoľovanej stavby alebo pozemku, na ktorom je dodatočne povoľovaná stavba postavená a ani netvrdil, že má iné práva k uvedenej stavbe. Nie je možné prihliadnuť ani k jeho tvrdeniu uvedenému v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe, že nie je zrejmé, kto je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetnej stavby. Uvedené tvrdenie rovnako nemá žiadnu právnu relevanciu pre posúdenie otázky postavenia žalobcu ako účastníka konania. 27. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je z dôvodov uplatnených žalobcom v žalobe nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na § 190 SSP. 28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v konaní pred správnym súdom žalobca, ktorý bol celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, a preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 29. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu S.. F. O. a Z.. K. S. z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia (§141 SSP).