Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/173/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200472 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200472.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: H.. H. R., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom P., V. S. XXX/I., právne zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Mgr. Luciou Príčovou, korešpondenčná adresa X. V. XX, XXX XX L. L., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa žalovaného č. PPZ-HCP-BB1-2019/005179-006 zo dňa 20. mája 2019, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie riaditeľa žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ- HCP-BB1-2019/005179-006 zo dňa 20. mája 2019 spolu s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. 3 z 11. októbra 2018 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Disciplinárnym rozkazom č. 3 z 11.10.2018 uložil riaditeľ Cudzineckej polície PZ Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán" alebo „nadriadený") podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.") disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10% na dobu jedného mesiaca X.. H.. H. R., osobné číslo XXXXXX, nar. XX.XX.XXXX, policajta v stálej štátnej službe vo funkcii K. S. M. J. J. B. L. L., Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalobca") za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že v období od 01.06.2017 do 02.03.2018, prostredníctvom prideleného konta R. vykonal minimálne 91 lustrácii osôb v informačnom systéme U. s povoleným pobytom na území SR bez toho, aby mal na zisťovanie informácií z informačného systému služobný dôvod, čím konal v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. b/ Nariadenia ministra vnútra SR č. 2/2008 o používaní informačného systéme evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky platného v čase vykonania lustrácií a porušil základnú povinnosť policajta ustanovenú v § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. spočívajúcu v dodržiavaní služobnej disciplíny (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie" alebo „disciplinárny rozkaz"). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán zrekapituloval priebeh disciplinárneho konania vedeného proti žalobcovi. Uviedol, že podľa článku 5 ods. 1 písm. b/ Nariadenia ministra vnútra SR č. 2/2008 oprávnená osoba pri práci s evidenciou cudzincov podľa prístupového práva zisťuje len informácie a osobné údaje potrebné na služobnú činnosť. Nadriadený zabezpečil preverenie odôvodnenosti lustrácií vykonaných žalobcom v období od 01.06.2017 do 02.03.2018 so zameraním na činnosti vykonávané na oddelení. Policajti zaradení na oddelení cudzineckej polície PZ v rámci svojej služobnej činnosti vykonávajú lustrácie v informačnom systéme evidencie cudzincov spravidla z tam uvedených konkrétnych dôvodov. Nadriadený pri posudzovaní odôvodnenosti lustrácií vychádzal aj z plánov služieb za posudzované obdobie a úloh, ktoré mal policajt plniť podľa inštruktáže v čase, kedy boli lustrácie vykonané. Stránkové hodiny oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica sú upravené rozkazom riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ č. 59/2013 nasledovne: pondelok v čase od 7:30 hod. do 15:00 hod., streda v čase od 7:30 hod. do 17:30 hod., piatok v čase od 7:30 hod. do 12:00 hod. Vykonaným preverovaním bolo zistené, že na lustráciu osôb H. D. vykonanú dňa XX.XX.XXXX, P. F. vykonanú dňa XX.XX.XXXX, K. V. vykonanú dňa XX.XX.XXXX a C. P. vykonanú dňa XX.XX.XXXX mal žalobca služobný dôvod, pretože v čase lustrácie mal pridelené na vybavenie žiadosti týchto osôb, prípadne v uvedený deň vykonal kontrolu pobytu osoby. Prvostupňový orgán ďalej dôvodil, že v preverovanom období žalobca plnil úlohy predovšetkým na úseku kontroly pobytu cudzincov a úlohy na úseku hraničnej kontroly. V dňoch keď boli vykonané lustrácie osôb nemal v inštruktáži určené vybavovanie cudzineckej agendy, t.j. plnenie úloh na pracovisku určenom na príjem žiadostí o pobyt. Žiadosti cudzincov o pobyt mu boli v tomto období prideľované iba sporadicky a z celkového zoznamu vykonaných lustrácií mal pridelené na vybavenie iba žiadosti vyššie uvedených osôb. Na vykonanie ďalších 91 lustrácií vykonaných v období od 01.06.2017 do 02.03.2018 policajt nemal služobný dôvod, pretože v čase lustrácie nemal pridelený spis lustrovanej osoby, ani neprijal žiadosť osoby o pobyt, ani nevykonával v spise žiadne úkony, ani nevykonal v informačnom systéme žiadne zmeny, prípadne osoba nemala v čase lustrácie v konaní žiadnu žiadosť alebo policajt nemal v čase lustrácie plánovaný výkon služby. Mená a priezviská lustrovaných osôb ako aj dni a presný čas, hodiny, minúty a sekundy o vykonaní lustrácií sú v odôvodnení rozhodnutia uvedené. Z vykonaného preverovania prvostupňovému orgánu vyplynulo, že lustrácie pod poradovým číslom XX až XX boli vykonané v čase, kedy policajt nemal plánovaný výkon služby, boli vykonané mimo úradných hodín oddelenia a policajt nemal pridelený na vybavenie žiadny spis súvisiaci s lustrovanými osobami. V čase úradných hodín oddelenia boli vykonané iba lustrácie vykonané pod poradovými číslami, XX, XX, XX, XX, XX, XX a XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, pričom žalobca v čase vykonania lustrácií nemal určenie plnenie úlohy na úseku cudzineckej agendy, t.j. vybavovanie klientov na stránkovom pracovisku, nemal pridelený na vybavenie spis lustrovanej osoby, nevykonával v systéme žiadne zmeny údajov lustrovaných osôb, nevykonal kontrolu pobytov u lustrovanej osoby, prípadne osoba nemala v čase lustrácii v konaní žiadnu žiadosť. Spoločným znakom u väčšiny vykonaných lustrácií bolo, že lustrované osoby v čase lustrácie nemali v konaní žiadnu žiadosť o pobyt, prípadne bezprostredne pred vykonaním lustrácií bola žiadosť o pobyt schválená, a teda v čase lustrácie neprebiehalo žiadne konanie o pobyte. Konkrétne išlo o lustrácie uvedené pod tam uvedenými číslami. Nadriadený - prvostupňový orgán dôsledne vyhodnotil všetky uvedené lustrácie a nezistil žiadny dôvod na ich vykonanie, ktorý by mohol súvisieť so služobnou činnosťou žalobcu, a preto začal voči nemu disciplinárne konanie a vyzval žalobcu na vyjadrenie. K vyjadreniu žalobcu prvostupňový orgán uviedol, že žalobca nijako neodôvodnil svoje tvrdenia o nerovnakom zaobchádzaní, neobjektívnosti konania a o možno postihovaní alebo znevýhodňovaní zo strany nadriadeného z dôvodu, že si uplatňoval svoje práva. Konanie voči nemu bolo začaté na základe podnetu, ktorý bol prvostupňovému orgánu doručený z odboru inšpekčnej služby ako informácie o možnom podozrení z vykonania neoprávnených lustrácií u policajtov. Prvostupňový orgán bol povinný zaoberať sa každým podnetom, ktorý poukazuje na protiprávne konanie podriadených policajtov a prijímať opatrenia potrebné na odstránenie tohto stavu. vzhľadom na to, že išlo o vonakajší podnet, tvrdenie žalobcu o neobjektívnosti konania a o možno postihovaní alebo znevýhodňovaní zo strany nadriadeného z dôvodu, že si uplatňoval svoje práva sú neodôvodnené. Prvostupňový orgán ako nadriadený dôsledne preveril všetkých 96 prípadov lustrácií, ktoré boli obsahom podnetu, pričom v piatich prípadoch zistil možnú súvislosť vykonaných lustrácií so služobnou činnosťou policajtov, ale u zostávajúcich 91 prípadov lustrácií nebol zistený žiadny súvis so služobnou činnosťou žalobcu. Väčšina lustrácií bola vykonaných v čase mimo úradných hodín oddelenia, a teda tvrdenie o tom, že v informačnom systéme preveroval informácie na základe požiadavky klientov sú nepodložené. 74 žiadostí bolo vykonaných v čase, kedy lustrované osoby nemali v konaní žiadnu žiadosť ani nebolo proti nim vedené žiadne konanie. Žalobca podľa prvostupňového orgánu vo vyjadrení neodôvodnil vykonanie lustrácie konkrétnou služobnou potrebou ani v jednom prípade a vo vyjadrení sa zameral na špekulácie o možnom znevýhodňovaní a postihu za to, že si v minulosti obhajoval svoje práva a na všeobecný popis činností, ktoré sú na oddelení vykonávané čo nepriamo potvrdzuje, že lustrácie nesúviseli s jeho služobnou činnosťou. Jeho tvrdenie, že žiadny interný predpis mu nezakazuje, aby sa na pracovisku zdržiaval po skončení služby nekorešponduje s príkazom riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica z 10.01.2017, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 12.01.2017. Z tohto príkazu je zrejmé, že o každom pohybe policajta v služobných priestoroch oddelenia v čase, kedy nemá plánovanú službu musí byť informovaný nadriadený a musí byť o tom vykonaný zápis v knihe príchodov a odchodov. Žalobca vykonal lustrácie uvedené pod číslami XX a ž XX dňa 06.10.2017 v čase medzi 20:35 a 20:37 hod., to znamená v čase, kedy nemal plánovanú službu. V knihe príchodov a odchodov za obdobie od 19.01.2017 do 20.11.2017 evidované na oddelení je na strane XX evidovaný záznam zo dňa 06.10.2017 o príchode na pracovisko o 06:45 hod a odchode z pracoviska o 19:00 hod. V uvedený deň žalobca nemal nariadenú prácu nadčas, ani neplnil žiadne ďalšie úlohy podľa pokynov nadriadeného. V knihe nie je uvedený žiadny záznam o pohybe policajta na pracovisku v čase po 19:00 hod. čo poukazuje na porušenie citovaného príkazu. Z vyjadrenia policajta J.. L., ktoré navrhoval žalobca vyplynulo, že nemá vedomosť o dôvodoch lustrácie vykonaných žalobcom. Z interných predpisov vyplýva, že žalobca, ktorý je oprávnenou osobou môže vstupovať do informačného systému U. výhradne na účel vkladania informácií do evidencie a zisťovania informácie z osobných údajov potrebných pre jeho služobnú činnosť. S interným predpisom bol oboznámený dňa 07.03.2017. Nadriadený - prvostupňový orgán po vyhodnotení všetkých podkladov zhromaždených v rámci konania nezistil žiadny súvis medzi vykonanými lustráciami a plnením úloh uložených žalobcovi. Z obsahu týchto podkladov vyplýva, že žalobca v čase lustrácie nevkladal do informačného systému žiadne údaje o lustrovaných osobách, neprijal žiadosti o pobyt lustrovaných osôb, nemal pridelené na vybavenie žiadosti lustrovaných osôb, nevykonával u lustrovaných osôb kontrolu pobytu ani hraničnú kontrolu. Vo vyjadrení k vykonaným lustráciám žalobca neodôvodnil ani jeden prípad lustrácie konkrétnou služobnou činnosťou. Na základe toho dospel prvostupňový orgán k záveru, že vykonaným lustrácií uvedených v bodoch 1 až 91 bol zo strany žalobcu porušený článok 5 ods. 1 písm. b/ Nariadenia ministra vnútra SR č. 2/2008. Porušenie interného predpisu je porušením služobnej disciplíny, ktoré podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Nedodržiavanie služobnej disciplíny je porušením základnej povinnosti policajta ustanovenej v § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca je príslušníkom Policajného zboru a pri prijatí do služobného pomeru zložil služobnú prísahu podľa § 17 zákona č. 73/1998 Z.z. v citovanom znení. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že povolania policajta je možno chápať ako celoživotné povolanie so všetkými zákonnými a morálnymi pravidlami. Úlohou policajta je predovšetkým chrániť bezpečnosť a poriadok spoločnosti, presadzovať zákonnosť, chrániť práva a slobody osôb a preventívne pôsobiť proti protiprávnej činnosti. Základným predpokladom udržania optimálneho stavu je dodržiavanie zákonnosti a disciplíny zo strany samotných policajtov a nástrojom na udržanie tohto stavu je činnosť nadriadeného spočívajúca v odmeňovaní príkladného plnenia úloh a v ukladaní disciplinárnych trestov v prípade porušovania služobnej disciplíny. Uvedené protiprávne konanie žalobcu bolo kvalifikované ako disciplinárne previnenie, pričom porušenie povinnosti policajta sa prejavilo v následku, ktorým je porušenie služobnej disciplíny príslušníka PZ. Žalobca od 01.11.2004 pracuje s informačnými systémami určenými na evidenciu cudzincov s povoleným pobytom, pri prideľovaní prístupových práv bol poučený o povinnostiach oprávnenej osoby a následne bol pravidelne preškoľovaný s predpismi upravujúcimi používanie informačných systémov. Možno skonštatovať, že všetky interné predpisy, ktoré upravovali aj v súčasnosti upravujú používanie informačných systémov U. obsahovali a obsahujú obdobné ustanovenie týkajúce sa úloh oprávnenej osoby v znení „zisťuje v evidencii cudzincov len informácie a osobné údaje potrebné pre služobnú činnosť". Žalobca aj napriek opakovanému oboznamovaniu s úlohami oprávnenej osoby vykonával lustrácie osôb bez toho, aby zisťované údaje potreboval pre služobnú činnosť, a teda konal v rozpore s interným predpisom. Žalobca bol v predchádzajúcom období disciplinárne riešený za neoprávnené poskytovanie osobných údajov z informačného systému U., ktoré bolo ukončené disciplinárnym rozkazom prvostupňového orgánu č. 1/2018. S prihliadnutím na to, že samotné prejednanie disciplinárneho previnenia žalobcu nedáva záruku nápravy stavu služobnej disciplíny prvostupňový orgán pristúpil k uloženiu disciplinárneho opatrenia. Pri ukladaní druhu disciplinárneho opatrenia prihliadal na skutočnosť, že žalobcovi boli v minulosti už 6x uložené disciplinárne opatrenia za porušenie základných povinností policajta tam uvedenými disciplinárnymi rozkazmi, z toho v troch prípadoch mu bolo uložené disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania a v troch prípadoch vo forme zníženia služobného platu. S prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania bolo uložené zníženie služobného platu na spodnej hranici. 2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB1-2019/005179-006 z 20.05.2019, ktorým odvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zrekapituloval priebeh prvostupňového disciplinárneho konania, ako aj obsah prvostupňového rozhodnutia. Preskúmaním spisového materiálu a odvolania žalobcu žalovaný zistil, že disciplinárne konanie voči žalobcovi bolo prvostupňovým orgánom začaté na základe podnetu, ktorým bola informácia Odboru inšpekčnej služby stred o podozrení z disciplinárneho previnenia príslušníka PZ, z ktorého vyplynulo, že v období od 01.06.2017 do 02.03.2018 malo byť z prístupového konta R. vykonaných spolu 96 neoprávnených lustrácií, z ktorých malo byť 9 vykonaných v čase, keď policajt - žalobca nemal plánovanú službu. Žalovaný uviedol, že žalobca nijako neodôvodnil svoje tvrdenia o nerovnakom zaobchádzaní, neobjektívnosti konania a možnom postihovaní alebo znevýhodňovaní zo strany nadriadeného z dôvodu, že si uplatňoval svoje práva. Disciplinárne konanie bolo začaté na základe podnetu, ktorý bol nadriadenému doručený z Odboru inšpekčnej služby Stred Úradu Inšpekčnej služby MVSR. Sekcia kontroly a bezpečnej služby MVSR je orgánom, ktorý zabezpečuje v rezorte ministerstva vnútra vnútornú kontrolu. Informácia o podozrení z vykonávania možných neoprávnených lustrácií, aj inými policajtmi útvaru nadriadenému doručená nebola. Nadriadený - prvostupňový orgán žalobcu bol z titulu svojej funkcie povinný zaoberať sa každým podnetom, ktorý poukazoval na protiprávne konanie podriadených policajtov a prijímať opatrenia potrebné na odstránenie tohto stavu. Vzhľadom k tomu, že podnet na začatie disciplinárneho konania bol vonkajší, tvrdenie žalobcu o neobjektívnosti konania a o možnom postihovaní alebo znevýhodňovaní zo strany nadriadeného z dôvodu, že si uplatňoval svoje práva boli podľa žalovaného neodôvodnené. Stotožnil sa so záverom, že na vykonanie 91 lustrácií vykonaných v období od 01.06.2017 do 02.03.2018 žalobca nemal služobný dôvod, pretože v čase lustrácie nemal pridelený spis lustrovanej osoby, neprijal žiadosť osoby o pobyt, nevykonal v spise žiadne úkony ani nevykonal v informačnom systéme žiadne zmeny, prípadne osoba nemala v čase lustrácie v konaní žiadnu žiadosť alebo policajt nemal v čase lustrácie plánovaný výkon služby. Pomocou funkcie „S. Z. S.", ktorý je súčasťou IS U. bolo nadriadeným zistené, že v období od 01.06.2017 do 02.03.2018 vykonal žalobca spolu 96 zápisov a zmien IS U., pričom ani v jednom prípade nebola zistená zhoda s lustráciami uvedenými v bodoch 1 - 91. Vykonanie vyššie uvedených lustrácií teda nijako nesúviselo s vykonávaním zápisov a zmien v IS U.. Žalovaný skonštatoval, že po doručení podnetu pred samotným začatím disciplinárneho konania bolo nadriadeným žalobcu dôsledne preverených všetkých 96 prípadov lustrácií, ktoré boli obsahom podnetu, čo potvrdzujú príslušné úradné záznamy, pričom v piatich prípadoch bola zistená možná súvislosť so služobnou činnosťou policajta. U zostávajúcich 91 prípadov lustrácií nebol zistený žiadny súvis so služobnou činnosťou žalobcu, pretože v čase lustrácie nemal pridelený na vybavenie žiadny spis súvisiaci s lustrovanými osobami, nevykonával u lustrovanej osoby zápis alebo zmenu údajov v informačnom systéme, nevykonával v čase lustrácie kontrolu pobytu lustrovanej osoby, neriešil u lustrovanej osoby porušenie pobytového režimu, nevykonával hraničnú kontrolu u lustrovanej osoby, ani neplnil úlohy na úseku cudzineckej agendy na stránkovom pracovisku. Väčšina lustrácií bola vykonaných v čase mimo úradných hodín oddelenia, a teda tvrdenie o tom, že v informačnom systéme preveroval informácie na základe požiadavky klientov sú nepodložené. Väčšina lustrácií (spolu 74) bola vykonaných v čase, kedy lustrované osoby nemali v konaní žiadosť, nebolo proti nim zo strany oddelenia vedené žiadne konanie, prípadne ich žiadosti boli vybavené v období krátko pred vykonaním lustrácie. Zároveň považoval žalovaný za nutné podotknúť, že každý žiadateľ o pobyt je po skončení konania písomne vyrozumený o spôsobe vybavenia jeho konania a taktiež je formou SMS správy vyrozumený o tom, že si môže prevziať doklad o pobyte. Logicky teda lustrované osoby nemali dôvod v čase mimo úradných hodín (v niektorých prípadoch až v neskorších nočných hodinách) požadovať u žalobcu informácie o stave ich pobytu. Odôvodnenie žalobcu, že lustrácie mohli byť vykonané na základe požiadaviek cudzincov, prípadne ich splnomocnených osôb teda neobstojí. Odvolací orgán mal za to, že žalobca neodôvodnil vykonanie lustrácie konkrétnou služobnou potrebou ani v jednom prípade. Podozrievanie o možnom znevýhodňovaní a postihu za to, že si v minulosti obhajoval svoje práva a na všeobecný popis činností, ktoré sú na oddelení vykonávané nie sú v kontexte skutočnosti, že podnet bol na oddelenie zaslaný z Odboru Inšpekčnej služby Stred Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MVSR podľa odvolacieho orgánu na mieste. Ďalej žalovaný uviedol, že nadriadený vyhodnotil všetky uvedené lustrácie a nezistil žiadny dôvod na ich vykonanie, ktorý by mohol súvisieť so služobnou činnosťou žalobcu, a preto dňa 28.06.2018 oprávnene začal disciplinárne konanie proti nemu. J. C. L. podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepotvrdil skutočnosti uvádzané žalovaným o obdobnom spôsobe práce na oddelení. V ďalej časti odvolania žalobca uviedol, že pracuje na OCP PZ s rozvrhom práce stránkovanie, hraničná kontrola, stála služba, vykonávanie kontroly pobytu, kontroly ubytovania, administratívne vyhostenie, zaistenia a počas posudzovaného obdobia bol vyslaný na služobnú cestu do H. a do L.. Pri tomto rozvrhu práce sa dostával do styku aj s cudzincami a splnomocnenými osobami, ktorých žiadosti nemal pridelené a ktoré následne lustroval v informačnom systéme a zároveň poukázal na údajné problémy s odhlasovaním konta z informačného systému. Na podporu svojich tvrdení doplnil k odvolaniu J. obrazovky počítača, ktorý mu mal dňa 30.08.2018 o 14:08 vyhotoviť kolega. Uvedená príloha by mala podľa jeho vyjadrenia potvrdzovať skutočnosť, že aj po odhlásení z informačného systému U. dňa 29.08.2018 bol následne dňa 30.08.2018 naďalej v systéme prihlásený. Uvedená skutočnosť podľa vyjadrenia žalobcu spochybňuje to, že lustrácie boli vykonané jeho osobou. Aj v tomto prípade odvolací orgán skonštatoval, že nadriadený sa dostatočne zaoberal podnetom, nakoľko v rámci disciplinárneho konania boli síce posudzované lustrácie vykonané v období od 01.06.2017 do 02.03.2018, avšak prvá posudzovaná lustrácia bola vykonaná dňa 15.06.2017 a posledná dňa 14.02.2018. V uvedenom období žalobca nevykonával žiadnu výpomoc pre OCP PZ Bratislava, ktorú vykonával až následne v období od 20.02.2018, a teda nebolo možné odôvodňovať vykonávanie lustrácií, ktoré boli predmetom disciplinárneho konania vyslaním na služobnú cestu. Argumentácia žalobcu spočívajúca v jeho univerzálnosti a potrebe vykonávania lustrácií cudzincov a ich zákonných zástupcov, ktorí sa dostavili na útvar neobstojí, pretože väčšina lustrácií bola vykonaných mimo úradných hodín oddelenia, t.j. v čase, kedy nie sú vybavované stránky a priestory oddelenia nie sú verejnosti prístupné. Žalovaný mal ďalej za to, že v prípade akýchkoľvek problémov s odhlasovaním konta z informačného systému je potrebné to riešiť či už cestou nadriadeného alebo prostredníctvom na to určenej technickej podpory príslušných zložiek. Ďalej k tomu uviedol, že žalobca ako oprávnená osoba podľa čl. 5 ods. 1 písm. d/ nariadenia Ministerstva vnútra č. 2/2008 je povinný chrániť informácie a osobné údaje v evidencii cudzincov pred odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou a rozširovaním. Pri každom odhlásení sa z príslušného informačného systému je preto povinný presvedčiť sa, či tak vykonal korektne a či odhlásenie bolo úspešné. V zmysle uvedených skutočností s poukazom na § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 a § 48 ods. 3 písm. h/ citovaného zákona, ako aj na článok 5 ods. 1 písm. b/ nariadenia Ministerstva vnútra č. 2/2008 mal žalovaný za preukázané, že žalobca ani v jenom z vytýkaných prípadov lustrácií na svoju obhajobu nepreukázal, že by lustrácie vykonával oprávnene, na základe príslušných splnomocnení od lustrovaných osôb, v rámci služobnej činnosti. Naopak nadriadený v rámci svojich možností preukázal, že žalobca vykonal lustrácie osôb bez toho, aby mal na to služobný dôvod. Podotkol, že takto vykonávané lustrácie sú neprípustné nakoľko možným zasahovaním do takto získaných osobných údajov mohlo dôjsť aj k porušeniu zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, nakoľko sa týkajú konkrétnych fyzických osôb, ktoré boli v predmetnom určené identifikačnými údajmi, na základe ktorých vykonal ich lustráciu. Záverom žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu bolo v súlade s § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prerokované v poradnej komisii žalovaného, pričom poradná komisia odporúčala odvolanie žalobcu zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, kde po opísaní skutkového a právneho stavu veci uviedol, že sa rozhodol podať predmetnú správnu žalobu nielen z dôvodu pocitu diskriminácie, ale aj z dôvodu, že sa v tomto prípade nedopustil disciplinárneho previnenia, ktoré mu je kladené za vinu, pretože v konaní pred žalovaným sa vyskytli na základe predložených dôkazov dôvodné pochybnosti o otázke disciplinárneho previnenia žalobcu, na základe čoho malo byť rozhodnuté v jeho prospech - zásada in dubio pro reo. Žalovaný neuniesol v disciplinárnom konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia. Žalobca prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie rozporoval ako celok a nesúhlasil s nimi, bol toho názoru, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že v oboch konaniach došlo k procesným pochybeniam - k porušeniu § 233, § 242 a § 243 zákona č. 73/1998 Z.z. a správne orgány rozhodli v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z.z., najmä s ustanovením § 48 ods. 3 ako aj v rozpore s ustanovením § 52 a nasl. citovaného zákona. Správne orgány oboch stupňov podľa žalobcu nezistili pred vydaním rozhodnutí úplne a presne skutočný stav veci, nevykonali navrhované dôkazy zo strany žalobcu a v oboch konaniach došlo k prieťahom, keďže rozhodnutie žalovaného bolo vydané až po uplynutí desiatich mesiacov bez vykonania navrhnutých dôkazov a obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a došlo k prieťahom a podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca vyjadril presvedčenie, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona, ani k porušeniu nariadenia MV SR a nedopustil sa žiadneho disciplinárneho previnenia, pre ktoré by malo byť udelené disciplinárne opatrenie. Poukázal na to, že žalovaný, ani prvostupňový orgán v žiadnom štádiu konania nepreukázali dôkaznými prostriedkami bez pochybností a jednoznačne, že žalobca porušil služobné povinnosti a nedokázal jednoznačným spôsobom, že by lustrácie boli bez porušenia akejkoľvek povinnosti vykonané priamo žalobcom a v rozpore so služobnou činnosťou. V prvom rade mal za to, že oba správne orgány pochybili procesne a postupovali v rozpore s § 233 ods. 2, § 242 a § 243 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj v rozpore s Odporúčaním Výborom ministrov Rady Európy č. R(91)1 o správnych sankciách, a to postih za protiprávne konanie v primeranej lehote. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán nevykonali uvedené dôkazy zo strany žalobcu a to výsluch uvedených svedkov. V odvolaní žalobca uviedol dvoch svedkov, jeden z nich bol kolega H. Y.. Žalobca mal vedomosť, že prvostupňový orgán si u pána Y. overoval uvádzané skutočnosti, čo mu bolo z jeho strany potvrdené, nebol však vykonaný ani výsluch a ani úradný záznam o tom, že by došlo zo strany oboch správnych orgánov k vykonaniu týchto dôkazov, hoci v zmysle ustanovenia § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. je oprávnený orgán povinný posudzovať dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Tak isto žiadny z orgánov nepreveril navrhované lustrácie aj ostatných kolegov aby bol riadne zistený skutočný stav veci. Vadou konania, pre ktorú správny orgán zruší napadnuté rozhodnutie je aj pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci. Keďže rozhodnutie, ktoré je výsledkom príslušného administratívneho konania, musí vychádzať zo skutkového stavu a z dokazovania vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. V tomto prípade nešlo o disciplinárne previnenie, ktoré bolo potrebné rozhodovať 10 mesiacov s vysokou náročnosťou na dokazovanie. Správne orgány sa v tomto prípade podľa názoru žalobcu dopustili prieťahov v konaní a nehospodárneho rozhodovania. Konanie na prvom stupni trvalo viac ako 2 mesiace a na druhom stupni od podania odvolania zo dňa 17.10.2018 6 mesiacov s jednou písomnosťou oznámenia z 28.12.2018 po lehote 60 dní od podania odvolania. Ustanovenie § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. hovorí o tom, že odvolací orgán rozhodne bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť, je povinný o tom policajta písomne upovedomiť. V danom prípade bola porušená zásada primeranosti konania o disciplinárnom previnení. Konanie samotné sa začalo v podstate už v marci 2018, vyjadrenie žalobcu bolo v júli 2018, odvolacie konanie bolo začaté doručením odvolania z 17.10.2018, odkedy začala plynúť lehota do 60 dní odo dňa podania odvolania, ktoré sa podáva na orgáne, ktorý rozhodol v prvom stupni. Odvolacie konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. začína dňom, keď je odvolanie doručené orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Na tento deň sa teda viaže aj plynutie lehoty pre rozhodnutie o odvolaní. Zákon pripúšťa odvolacie konanie predĺžiť a o tejto skutočnosti je odvolací orgán povinný písomne upovedomiť účastníka konania. Odvolacie konanie začalo teda 18.10.2018 a lehota 60 dní uplynula cca dňa 17.12.2018. Odvolací orgán doručil žalobcovi až v januári 2019 oznámenie zo dňa 28.12.2018 o predĺžení lehoty na rozhodnutie. V zmysle Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom má v správnych konaniach platí zásada o primeranosti lehoty na postih za protiprávne správanie, ktorá s prihliadnutím na vyššie uvedené bola porušená. Konanie o disciplinárnom previnení bolo začaté v júli 2018 a po uplynutí lehoty viac ako 10 mesiacov bolo vydané rozhodnutie žalovaným až 20.05.2019 doručené dňa 21.05.2019. Žalobca apeloval na ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998, ktoré podľa jeho názoru nezohľadnil pri disciplinárnom konaní prvostupňový ani druhostupňový orgán. Žalobca je presvedčený, že neporušil služobné predpisy, služobnú disciplínu a dôkazmi preukázal svoju nevinu. Pre dané konanie je možné subsumovať aj princípy trestného konania a teda in dubio pro reo, prípadne benefícium cohaesionis. Žalobca má za to, že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nezákonné, vecne nesprávne a trpia aj naďalej vadou konania, ktorá procesne spôsobila prieťahy v konaní. Mal ďalej za to, že mu bolo upreté právo na spravodlivý proces, keďže ani žalovaný, ani prvostupňový orgán nevykonávali ním navrhované dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu. S obidvoma rozhodnutiami a s ich obsahom sa v plnom rozsahu nestotožnil, rozporoval ich ako celok a považoval ich za nesprávne a nezákonné. Dôležitou rozhodnou skutočnosťou, ktorá bola preukázaná aj dôkazom v odvolaní, a to priloženým printscreenom bolo poukázané zo strany žalobcu a jeho kolegov nielen na to, že žalobca vykonával lustráciu z dôvodu služobných povinností a na služobný účel vyplývajúci z povahy práce, ale najmä poukázanie na chybnosť systému, čo mohlo spôsobiť vznik celej situácie. Žalobca vo svojom odvolaní upriamil pozornosť na chybovosť systému a priložený dôkaz, ktoré spoločne potvrdili, že príslušný orgán mu nedokázal preukázať jednoznačným spôsobom a bez pochybností, že lustráciu žalobca nevykonal na služobný účel (je len záznam v informačnom systéme, že bola lustrácia vykonaná cez žalobcovo prihlasovacie meno) a že lustráciu vykonal priamo žalobca ako fyzická osoba. Týmto poukázal na vadnosť počítačových a informačných systémov na oddelení. Dňa 30.08.2018 bola aj za prítomnosti svedkov dokázaná vadnosť systému a k tomuto bolo ako dôkaz priložený J. obrazovky. Dňa 30.08.2018 volal v popoludňajších hodinách okolo 14:00 hod. žalobcovi kolega H. Y., ktorý mal v tom čase plánovanú službu, zdržiaval sa pri počítači na stálej službe a uviedol, že či žalobca vie, že stále figuruje prihlásený v systéme U.. Žalobca mu na to oznámil, že dňa 29.08.2018 bol ráno po nočnej službe určite riadne odhlásený zo systému U.. Počas telefonátu sa kolega H. Y. niekoľkokrát pokúšal odhlásiť žalobcu zo systému U. pomocou tlačidla krížik v pravom hornom rohu, ako aj pomocou kroku odhlásiť zo systému a vôbec to nešlo. Po spustení systému U. bol žalobca stále prihlásený pod svojou doménou. Na základe týchto skutočností zavolal pán Y. druhého kolegu pána J., aby boli prítomní dvaja svedkovia, že nie je možné aj po opätovnom pokuse odhlásiť osobu zo systému U., pričom bolo ich ďalším konaním zistené, že žalobca bol prihlásený stále aj po odhlásení v U., ďalší kolega pán Y., ktorý nebol v tom čase v práci bol prihlásený v R. a tiež sa ho nepodarilo riadnym spôsobom odhlásiť z tohto systému a kolega J. bol prihlásený vo O. a jemu sa tiež nedalo riadne odhlásiť. Po zatvorení a opätovnom otvorení týchto troch informačných systémov stále boli prihlásené pôvodné domény troch kolegov. Po telefóne sa žalobca dohodol s kolegom Y., že urobí J. o týchto skutočnostiach a resetne počítač, či dôjde k úspešnému odhláseniu. Po vykonaní resetu sa podarilo konečne žalobcu odhlásiť zo systému U.. Prihlásenie žalobcu do tohto systému trvalo od ukončenia nočnej služby o 7:00 hod. dňa 29.08.2018 až do 14:10 hod dňa 30.08.2018, pričom na jednom z najvyťaženejších počítačov na oddelení bol žalobca naďalej aj po svojom správnom odhlásení bez svojho vedomia prihlásený a pravdepodobne boli v tomto čase možno vykonané aj lustrácie z tejto domény alebo z ostatných uchovaných prihlásených domén, čo nevie nik potvrdiť ani vyvrátiť. Na podporu týchto skutočností bol k odvolaniu priložený J. S. a ako svedkovia boli uvedení obaja kolegovia v danom čase prítomní v službe, ktorí boli pripravení potvrdiť uvádzané informácie. Ako dôkaz predložil čestné prehlásenie H. Y.. Odvolací orgán môže vykonať podľa žalobcu nové dôkazy v zmysle § 243 ods. 3 zákona č. 73/1990 Z.z. a doplní doterajšie konanie, pričom táto možnosť je ale spätá s podmienkou nevyhnutnosti a v zmysle rozhodovacej praxe je nutné, aby odvolací orgán odôvodnil nevyhnutnosť vykonania nových dôkazov. Žalobca však navrhol a predložil dôkazy, ktoré boli rozhodné prelomiť tvrdenia žalovaného a boli získané až v čase odvolania vo veci samej. Žalovaný ani orgán prvého stupňa však nevykonali žiadny z navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu, hoci oprávnený orgán je povinný v zmysle § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. si presne a úplne zistiť skutočný stav veci, zaobstarať si na to potrebné podklady a má posudzovať dôkladne všetky rozhodné skutočnosti, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Žalobca je povinný bez akýchkoľvek pochybností preukázať disciplinárne previnenie, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalobca po presvedčení, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností, porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a už vôbec nie k zavinenému porušeniu povinností policajta. Nie si je vedomý porušenia, ktoré je mu kladené za vinu a nie si je vedomý ani toho, že mu toto porušenie bolo spoľahlivo a jasne preukázané zo strany správnych orgánov. Stále a naďalej trvá na tom, že v oboch konaniach došlo k procesným pochybeniam, k porušeniu ustanovenia § 233 ods. 2, § 242 a § 243 zákona č. 73/1998 Z.z. a správne orgány rozhodli v rozpore so zákonom s § 48 ods. 3 a s § 52 a nasledujúcich zákona č. 73/1998 Z.z. Oba správne orgány podľa žalobcu nezistili pred vydaním rozhodnutí úplne a presne skutočný stav veci a oba rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vecne nesprávne, vychádzajú z nesprávne právneho posúdenia veci a nie sú vydané v súlade so zákonom. Zistenie žalovaného aj prvostupňového orgánu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a došlo aj vzhľadom na prieťahy v konaní k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zdôraznil, že preverením lustrácií za obdobie od 01.06.2017 do 02.03.2018 bolo zistené, že v dňoch kedy boli žalobcom vykonané lustrácie osôb nemal v inštruktáži určené vybavovanie cudzineckej agendy, t.j. plnenie úloh na pracovisku určenom na príjem žiadostí o pobyt. Žiadosti cudzincov o pobyt boli žalobcovi v tomto období prideľované iba sporadicky. K námietkam žalobcu uviedol, že disciplinárne konanie bolo začaté na základe podnetu, ktorý bol doručený z Odboru inšpekčnej služby MVSR, išlo teda o vonkajší podnet a tvrdenia o diskriminácii považoval za neodôvodnené a bezpredmetné. Ďalej dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalobca neodôvodnil vykonanie lustrácií konkrétnou služobnou potrebou ani v jednom prípade a neobstojí ani jeho tvrdenie, že počas posudzovaných lustrácií bol vyslaný na služobnú cestu na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, pretože táto posudzovaná lustrácia bola vykonaná dňa 15.06.2017 a posledná 14.02.2018, pričom v uvedenom období žalobca nevykonával žiadnu výpomoc na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava. Výpomoc pre potreby uvedeného oddelenia vykonával až následne v období od 20.02.2018 a teda nie je možné odôvodňovať vykonávanie lustrácií z tohto dôvodu. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že si nie je vedomý pochybenia pri začatí disciplinárneho konania, nakoľko zo strany žalovaného boli zistené všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný po vyhodnotení podkladov dospel k záveru, že žalobca sa preukázateľne dopustil porušenia základných povinností policajta a uviedol, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal výlučne z administratívneho spisu, námietok a návrhov predložených žalobcom, a preto námietku žalobcu považuje za irelevantnú. K námietke nefunkčnosti informačných systémov policajného zboru uviedol, že pokiaľ u žalobcu nastal problém s odhlasovaním konta z informačného systému U., mal žalobca daný problém riešiť cestou nadriadeného alebo prostredníctvom na to určenej technickej podpory a v žiadnom prípade nemal opustiť svoje pracovisko bez odhlásenia sa z hore uvedeného informačného systému. Žalovaný dal v tejto súvislosti do pozornosti súdu tú skutočnosť, že žalobca ako oprávnená osoba podľa čl. 5 ods. 1 písm. d/ nariadenia MVSR č. 2/2008 o používaní informačného systému U. s povoleným pobytom na území SR platného v čase vykonávania lustrácií je povinný chrániť údaje a informácie a osobné údaje v evidencii cudzincov pred odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou a rozširovaním. Na základe uvedeného je preto žalobca povinný presvedčiť sa, či bol z daného informačného systému odhlásený a či odhlásenie bolo úspešné, čo v tomto prípade žalobca nevykonal. Žalovaný zároveň uviedol, že informačné systémy U. - R. - O. sú tri rôzne informačné systémy, ktoré spolu nesúvisia a ani sa do nich neprihlasuje rovnakými prístupovými správami, a preto odvolávanie sa žalobcu na to, že jeho kolegovia mali problém s riadnym odhlásením sa z hore uvedených informačných systémov považuje žalovaný za irelevantné. V tejto súvislosti žalovaný navrhoval vypočuť aj svedka kolegu J.. H. Y. služobne zaradeného do funkcii K. S. M. J. J. L. L., čo však žalovaný nepovažoval za potrebné, a to z toho dôvodu, že uvedený policajt je rovnako ako žalobca len bežným užívateľom hore uvedených informačných systémov a nie odborníkom v danej oblasti. Žalobca videl prieťahy v konaní v tom, že trvalo 10 mesiacov, kým správny orgán vydal rozhodnutie, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal na fakt, že samotné disciplinárne konanie trvalo viac ako dva mesiace a bolo riešené v rámci prvostupňového orgánu o viac ako 6 mesiacov v rámci prvostupňového konania. V zmysle § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. je odvolací orgán povinný rozhodnúť spravidla do 60 dní od podania odvolania, pričom odvolací orgán odvolanie žalobcu obdržal spolu s administratívnym spisom dňa 17.11.2018. O tom, že nebude rozhodnuté do 60 dní bol žalobca vyrozumený registratúrnym záznamom z 28.12.2018. Samotné odvolacie konanie bolo zdĺhavé z dôvodu riadneho zistenia skutkového stavu veci (preverenie všetkých uvedených lustrácií) poradnou komisiou žalovaného. Preto žalovaný nepovažuje hodnotenie dôkazov za prieťahy v konaní. Záverom navrhol žalobu zamietnuť. 5. Žalobca sa v replike nestotožnil s vyjadrením žalovaného k podanej správnej žalobe a namietal, že žalovaný nevykonal navrhované dôkazy, nové dôkazy ani nezabezpečil, keďže s takýmito nebol žalobca oboznámený. K žiadnym dôkazom počas konania na druhom stupni sa nemal právo vyjadriť a žalovaný tak isto konal nehospodárne, keďže lehota na rozhodnutie bola viac ako 10 mesiacov. Žalovaný žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal disciplinárne previnenie žalobcu. Ďalej upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/56/2014 z 01.07.2015, podľa ktorého zistenie skutkového stavu je predovšetkým na ťarche prvostupňového orgánu. Správny orgán pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon a prekračovať jeho medze a tiež nesmie prejavovať svoju ľubovôľu, je však povinný použiť voľnú úvahu a jej použitie zdôvodniť. Zásadným je podľa neho konštatovanie súdu, že „atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívneho dôvodu zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv účastníka konania". Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/96/2017 z 06.12.2017, podľa ktorého bol žalovaný povinný žalobcu oboznámiť s dôkazmi, ktoré zaobstaral, vyhodnotil a zobral do úvahy pri vydaní rozhodnutia, v opačnom prípade mu bolo upreté právo vyjadriť sa k nim. Z uvedeného teda vyplýva, že síce žalobca má právo nazerať do spisu, ale žalovaný je v rámci konania povinný žalobcu oboznámiť s dôkazom a dať mu možnosť sa k nemu vyjadriť. Žalobca naďalej zotrval na tom, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností policajta na základe dôvodov, ktoré už uviedol v podanej správnej žalobe. 6. Žalovaný v duplike uviedol, že k nevypočutiu svedkov a k nehospodárnemu a zdĺhavému konaniu sa už podrobne vyjadril vo vyjadrení k žalobe a v tomto rozsahu sa ho pridŕža. S tvrdením žalobcu, že neboli zo strany žalovaného vykonané žiadne nové dôkazy sa žalovaný stotožnil, nakoľko vychádzal z výsluchov kolegov a z celého administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, ktoré považoval za postačujúce, a preto nebol dôvod vyzvať žalobcu na oboznámenie sa s novými dôkazmi, nakoľko takéto zadovážené dôkazy žalovaným neboli. Naďalej si nebol vedomý pochybenia pri začatí disciplinárneho konania, nakoľko zo strany žalovaného boli zistené všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré boli potrebné k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Ďalej argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí, resp. vo vyjadrení k správnej žalobe. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil dôvody na prejednanie veci na pojednávaní podľa § 107 ods. 1 SSP (žalobca pojednávanie nežiadal; žalovaný navrhoval, aby správny súd rozhodol bez pojednávania v prípade, ak rozhodne v prospech žalovaného, čomu nebolo možné rozumieť nakoľko pred uskutočnením pojednávania súd nemôže prejudikovať ako rozhodne ani to nevie a tejto požiadavke nebolo možné vyhovieť tiež preto, že zákon - § 182 ods. 1 písm. f/ SSP ,,podmienený návrh" na pojednávanie nepozná a neupravuje), dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 8. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 11. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 13. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, 14. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. (Disciplinárna právomoc) nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. 15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 16. Podľa § 56 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 17. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. 18. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. 19. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z.z. konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán"). 20. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 21. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. 22. Podľa § 241 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 23. Podľa § 243 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 24. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). 26. Správny súd na základe žalobcom podanej správnej žaloby vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zistil, že predmetom prieskumu v danej právnej veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho disciplinárneho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (disciplinárnym rozkazom), ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe, kde žalobca namietal, že riaditeľ žalovaného a prvostupňový orgán neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia porušením služobných povinností, t.zn. nepreukázali, že lustrácie boli vykonané priamo žalobcom a v rozpore s jeho služobnou činnosťou, na základe čoho malo byť rozhodnuté v súlade so zásadou in dubio pre reo v jeho prospech. Žalovaný a prvostupňový orgán podľa neho postupom v rozpore s ust. 52 a nasl., § 233, § 242 a § 243 zákona č. 73/1998 Z.z. nezistili pred vydaním rozhodnutí úplne a presne skutočný stav veci a nevykonali žiadne žalobcom navrhované dôkazy. 27. V súlade s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) bolo v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia možné dospieť k záveru, že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie trpia nezákonnosťou z toho dôvodu, že nezodpovedajú požiadavkám, ktoré na ne boli kladené ust. § 56 ods. 1, § 233 ods. 1, 2, § 241 ods. 1 a § 243 ods. 3 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z. Pokiaľ je jedným s cieľov zákona č. 73/1998 Z.z. zabezpečenie plnenia povinností policajta (§ 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.) príslušníkmi Policajného zboru SR, je úlohou príslušných nariadených policajtov (ako oprávnených orgánov) plnenie týchto povinnosti policajtmi vyžadovať a ich neplnenie postihovať ukladaním disciplinárnych opatrení. Zo zásady legality (podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi) vyplýva, že postup nadriadených pri ukladaní disciplinárnych opatrení musí byť súladný s platnou právnou úpravou, t.zn. v konaní a pri rozhodovaní sa musia riadiť zákonom. Z nadväzujúcej zásady materiálnej pravdy plynie, že rozhodnutie vždy musí byť založené na objektívne, presne a úplne zistenom skutočnom stave veci (§ 56 ods. 1 veta prvá, § 233 ods. 1, § 241 ods. 1 zákona č. 71/1998 Z.z.). Uvedenej povinnosti oprávnených orgánov zodpovedá právo účastníka konania (žalobcu) v súlade s § 56 ods. 1 veta druhá a § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. navrhovať dôkazy a obhajovať sa. V prípade, ak tomu tak nie je, trpí takýto individuálny správny akt (napríklad disciplinárny rozkaz ale aj rozhodnutie vydané v odvolacom konaní) a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nezákonnosťou zasahujúcou do práv účastníkov konania, pred ktorou sa každý môže domáhať ochrany pred správnym súdom. Porušenie uvedených základných zásad konania vo veciach služobného pomeru oprávneným orgánom (nadriadeným policajta) predstavuje zásah do práva účastníka konania (policajta) na spravodlivé konanie v rámci základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. V danom prípade boli preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia zistené dôvody vyžadujúce poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi, nakoľko bol ukrátený na svojich právach na spravodlivé konanie zahŕňajúce spoľahlivé (presné a úplné) zistenie skutkového stavu veci, ako jeho imanentnú zložku. 28. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. V danom prípade sa preukazovalo naplnenie znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. Povinnosťou oprávneného orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia oprávneného orgánu. Žalovaný v konaní o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupoval dôsledne podľa citovaných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko si nezadovážil žiadne ďalšie podklady a nevykonal potrebné preverovanie, prípadne dôkazy v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci. Pri svojom rozhodovaní vychádzal prakticky iba z podkladov, ktoré zadovážil prvostupňový správny orgán (najmä z „Podozrenia z disciplinárneho previnenia príslušníka PZ z Oddelenia cudzineckej polície Banská Bystrica v súvislosti s neoprávnenou lustráciou - zaslanie z 14.04.2018" a pod.) bez toho, aby prihliadol a primerane procesne reagoval na niektoré odvolacie námietky žalobcu a ich podklad. 29. Pri rešpektovaní zásady jednotnosti správneho (disciplinárneho) konania a rozhodnutí správnych orgánov ako univerzálneho celku je zrejmé, že štádium konania pred prvostupňovým orgánom spolu so štádium konania o odvolaní tvoria jedno správne konanie, ktoré sa končí právoplatnosťou rozhodnutia druhostupňového (odvolacieho) orgánu (žalovaného). Účastník konania má počas konania právo nahliadať do spisov, robiť podania, je oprávnený navrhovať dôkazy a má právo obhajovať sa spôsobom, ktorý si sám zvolí. Vzhľadom na uvedené ako aj na to, že platná právna úprava konania vo veciach služobného pomeru neobsahuje pravidlo (ustanovenie), ktoré by časovo obmedzovalo účastníkov konania produkovať úkony, ktorými napĺňajú obsah svojho práva na obhajobu len do určitého štádia konania (tzv. koncentračná zásada), nič nebránilo žalobcovi namietať v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu skutkové závery prvostupňového orgánu, poukázať pritom na informácie získané od svojho kolegu a predložiť jeho čestné prehlásenie, ktorým osvedčoval pravdivosť svojich tvrdení. Žalobca bol teda oprávnený v štádiu odvolacieho konania namietať nedostatočne zistený skutočný stav veci a predložiť ním zabezpečené podklady, ktoré bolo potrebné náležite vyhodnotiť, resp. preveriť (vykonaním dokazovania), nakoľko v zmysle § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1988 Zb. bol žalovaný povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a pritom posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech žalobcu. 30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v postupe po predložení odvolania žalobcu prvostupňovým orgánom nevykonal úkony, ktoré by zabezpečili podklad v presne a úplne zistenom skutočnom stave veci (§ 243 ods. 3 v nadväznosti na § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.), v dôsledku čoho nebolo možné vec právne posúdiť na základe objektívne zisteného skutkového stavu (§ 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) a rozhodnúť o odvolaní spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí (§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.), pretože neboli odstránené skutkové rozpory plynúce z podložených tvrdení žalobcu obsiahnutých v odvolacích námietkach, ktorými bol spochybnený skutkový záver prvostupňového orgánu o tom, že priamo žalobca bez služobných dôvodov a teda neoprávnene vykonal lustrácie 91 osôb v IS U., čím zavinene porušil povinnosť policajta. Pokiaľ žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu s poukázaním na technické nedostatky informačných systémov, ktoré mu potvrdil čestným vyhlásením kolega Y. namietal, že sa uvedeného nedovoleného konania nedopustil, pričom žalovaný na tieto námietky priliehavo nereagoval a neodstránil tak vzniknutý rozpor, keďže si opodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu neoveril, možno skonštatovať, že jeho postup a spôsob rozhodnutia o odvolaní žalobcu nebol súladný so zásadou materiálnej pravdy, ktorá je v rámci konania vo veciach služobného pomeru normatívne vyjadrená v ust. § 56 ods. 1, § 233 ods. 1 a v § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Predovšetkým treba žalovanému vytknúť, že k tvrdeniam žalobcu a podkladu, ktorý predložil nebol podrobne vypočutý policajt H. Y., ktorý o nezrovnalostiach s odhlásením sa z informačného systému urobil čestné prehlásenie, ani ďalší policajti vykonávajúci služobnú činnosť na oddelení v relevantnom období (najmä L., J.), a nebola nijako preverená ani technická spoľahlivosť informačného systému vo vzťahu ku korektnému odhlasovaniu v minulosti, čím žalobcovi nebolo umožnené preukázanie skutočností, o ktoré sa pri svojej obhajobe opieral. Preto právny záver žalovaného urobený v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v zistenom skutočnom stave, nakoľko skutočný stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený na to, aby bolo možné voči žalobcovi bez pochybností vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť za zavinené konanie. 31. Pokiaľ žalovaný napriek takejto skutkovej a dôkaznej situácii bez ďalšieho dospel ku skutkovému záveru, že priamo žalobca vykonal neoprávnene - bez služobného dôvodu lustrácie osôb v informačnom systéme, jeho závery boli predčasné a nemožno ich považovať za získané súladne s ust. § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Skutkový záver o tom, že všetky lustrácie (91 lustrácií), ktoré boli pripísané žalobcovi ako neoprávnene vykonané, práve vzhľadom na žalobcove odvolacie námietky nebolo možné vyvodiť len z faktu, že lustrácie boli vykonané pod jeho prihlasovacím menom. Totiž, ak v auguste 2018 nastal problém s korektným odhlásením policajta so systému U. existuje predpoklad, ktorý potvrdil policajt Y. v čestnom prehlásení, že takýto problém sa mohol vyskytnúť alebo sa vyskytoval aj v prechádzajúcom období, v ktorom sa mal žalobca dopustiť vykonania neoprávnených lustrácií. Nedostatočné zabezpečenie informačných systémov zo strany služobného úradu pred možnosťou ich zneužitia inými osobami nemožno pričítať v neprospech žalobcu, naopak mohlo by ísť o skutkovú okolnosť (pokiaľ sa preukáže jej opodstatnenosť) odôvodňujúcu uplatnenie zásady prezumpcie neviny, resp. zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Pokiaľ žalovaný vychádzal najmä z toho, že v dňoch kedy boli vykonané lustrácie osôb žalobca nemal v inštruktáži určené vybavovanie cudzineckej agendy, vo svetle žalobcom namietaných skutočností toto zistenie samo o sebe nemá dôkaznú váhu bez pochybností preukazujúcu skutočnosť, že práve žalobca v týchto dňoch neoprávnene lustroval v systéme U., nakoľko tak mohol urobiť iný policajt, ktorý mal k tomuto informačnému systému v tom čase prístup, pokiaľ sa žalobcovi nepodarilo predtým riadne zo systému odhlásiť. 32. Realizácia zásady prezumpcie neviny v konaní vo veciach služobného pomeru týkajúceho sa uloženia disciplinárneho opatrenia policajtovi znamená, že oprávnený orgán je povinný dokázať zavinené porušenie povinnosti policajta, a ak sú o ňom pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech policajta (in dubio pro reo). Na objasnenie a sankcionovanie disciplinárneho previnenia musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky znaky skutkovej podstaty - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, ak by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol naplnený, nemožno hovoriť o preukázanom disciplinárnom previnení. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá predstavuje povinnosť oprávneného orgánu rozhodovať v prospech policajta, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť. Ak by pochybnosti o zavinenom porušení povinností policajta žalobcom (neoprávneným lustrovaním), ktoré vznikli na základe odvolacích námietok žalobcu, trvali aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, zásadu in dubio pro reo by bolo potrebné uplatniť a adekvátne na ňu procesne zareagovať žalovaným. Pokiaľ však nedostatočne zistený skutočný stav bolo možné ďalším postupom žalovaného doplniť a pochybnosti odstrániť, bol povinný postupovať tak, aby ho zistil v rozsahu potrebnom na vydanie meritórneho rozhodnutia, t,j, úplne a presne. Oprávnený orgán postupuje v konaní o uložení disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie z úradnej povinnosti (ex officio) a preto bol žalovaný v prípade existujúcich rozporov v zistenom skutočnom stave veci povinný sám iniciatívne urobiť také úkony, ktoré by tento stav odstránili. Ak dôkazy neboli bez primeraného odôvodnenia vykonané alebo dostupné podklady zabezpečené, a žalovaný inými dôkazmi nezistil úplne a presne skutočný stav veci, ide o dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. 33. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu uviedol, že „v prípade akýchkoľvek problémov s odhlasovaním konta z informačného systému je potrebné toto riešiť, či už cestou nadriadeného alebo prostredníctvom na to určenej technickej podpory príslušných zložiek". Ďalej k tomu uviedol, že žalobca „ako oprávnená osoba podľa čl. 5 ods. 1 písm. d/ nariadenia Ministerstva vnútra č. 2/2008 je povinný chrániť informácie a osobné údaje v evidencii cudzincov pred odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou a rozširovaním. Pri každom odhlásení sa z príslušného informačného systému je preto povinný presvedčiť sa, či tak vykonal korektne a či odhlásenie bolo úspešné". Uvedené vyjadrenia žalovaného nemožno považovať za priliehavú reakciu na odvolacie námietky žalobcu. Žalobca zo skutkového hľadiska v podstate tvrdil, že sa zo systému vždy riadne odhlásil bežným postupom, pričom neskôr sa stal prípad, potvrdený čestným prehlásením policajta H. Y., vykonávajúcim služobné úlohy na rovnakom pracovisku ako žalobca, že žalobca aj na druhý deň po skončení služby nebol odhlásený zo systému a ani bežne zaužívaným postupom ho nebolo možné napriek snahe kolegu odhlásiť. Podarilo sa to až „resetom" počítača. Je zrejmé, že pokiaľ žalobca nemal vedomosť o neodhlásení jeho konta z informačného systému (podľa žalobcu nemal a zo zisteného skutkového stavu nie je zrejmé, či vzhľadom na postupy pri odhlásení a reakcie systému na úkony obsluhujúceho policajta o tom musel tento policajt vedieť alebo o tom mohol aj nevedieť), nemal dôvod o tom informovať nadriadeného ani technickú kontrolu. Po tom, čo na účely odhlásenia svojho konta z informačného systému žalobca urobil všetky potrebné zaužívané úkony a postupy, následne nemal ani dôvod preverovať, či po opätovnom aktivovaní informačného systému bude systém vykazovať, že je stále prihlásený žalobca. Žalovaný k námietke žalobcu zaujal jednoznačné stanovisko bez toho, aby preveril (administratívny spis také poznatky neobsahuje) ako sa so systémom bežne pracuje, ako sa obsluhuje policajtom, aké úkony sú potrebné pri ukončení práce so systémom, ako sa z neho odhlasuje konto policajta, ako sa v takom prípade systém správa, ako následne po opätovnom spustení vykazuje prihlásené konto a pod. Bez takého preverenia v súčinnosti s policajtmi oddelenia sa objektívne javia závery a vyjadrenia žalovaného k odvolacím námietkam žalobcu arbitrárne a príliš jednostranné na to, aby mohli byť súladné s jeho povinnosťou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a povinnosťou si na tento účel obstarať všetky potrebné podklady, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. 34. Uvedené stanovisko žalovaného neobstojí tiež preto, že nehovorí nič o naplnení pojmových znakov skutkovej podstaty, ktorej naplnenie bolo žalobcovi kladené za vinu. Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia išlo o porušenie povinnosti plniť svedomite úlohy, ktoré boli žalobcovi uložené v čl. 5 ods. 1 písm. b/ Nariadenia ministra vnútra č. 2/2008 a to pri práci s evidenciou cudzincov zisťovať len informácie a osobné údaje potrebné pre služobnú činnosť. Aké informácie a osobné údaje mal žalobca zisťovať a z akého dôvodu z obsahu napadnutého rozhodnutia zistiť nemožno. Rovnako v ňom nie je uvedené ani to, ako súvisí nesplnenie žiadnym právnym predpisom neuloženej oznamovacej povinnosti (žiadny pre žalobcu záväzný právny predpis ukladajúci mu povinnosť oznámiť problémy s odhlásením so systému označený nebol), resp. všeobecná povinnosť chrániť osobné údaje obsiahnuté v evidencii cudzincov pred zneužitím, s konkrétne skutkovo vymedzeným konaním žalobcu, ktorým sa mal (bez porušenia čl. 5 ods. 1 písm. d/ nariadenia ministra vnútra č. 2/2008, o ktorom vo vymedzení skutku zmienka nie je) dopustiť zavineného konania majúceho znaky disciplinárneho previnenia. Predmetom daného konania vo veciach služobného pomeru a tým ani predmetom dokazovania nebolo takéto porušenie povinnosti žalobcu. Rozhodné skutkové okolnosti prípadu, ktorým bolo potrebné venovať pozornosť tvorili okolnosti týkajúce sa zavineného konania žalobcu - vykonania alebo nevykonania neodôvodnených lustrácií v systéme U. priamo žalobcom, pretože len taký skutkový záver, resp. záver nepreukázania ich vykonania žalobcom (in dubio pro reo), bol pre výsledok disciplinárneho konania vedeného voči žalobcovi právne významný. Prípadným nesplnením inej súvisiacej právnej povinnosti však nemožno zo skutkovej stránky bez ďalšieho preukazovať predmetné disciplinárne previnenie vymedzené formulovaním skutku, objektívnou stránkou skutkovej podstaty a jej ďalšími znakmi. 35. Podľa § 195 ods. 1 písm. a/ SSP platí, že správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu, pretože vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti policajta je správnym trestaním, bolo potrebné zaoberať sa touto žalobnou námietkou v uvedenom rozsahu. Nakoľko táto námietka bola dôvodná, prvostupňové a napadnuté rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonom a preto bolo potrebné ich zrušiť. Pokiaľ žalovaný a prvostupňový orgán konštatovali, že v dňoch keď boli vykonané lustrácie osôb žalobca nemal v inštruktáži určené vybavovanie cudzineckej agendy, t.j. plnenie úloh na pracovisku určenom na príjem žiadostí o pobyt, toto skutkové zistenie samo o sebe, resp. ani v nadväznosti na iné preukázané skutkové závery nepostačovalo na to, aby žalovaný mohol dospieť k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru o tom, že priamo žalobca v uvedenom období vykonal neodôvodnenú lustráciu osôb v systéme U., pretože tomu bránili jeho námietky, ktoré neboli preverené (najmä nespoľahlivosť informačného systému). Preverené potom nebolo ani to, či vzhľadom na technické možnosti a časové okolnosti mohlo dôjsť k takej situácii, že cez (neodhlásený) účet žalobcu mohli byť vykonané lustrácie niekým iným, a to za predpokladu (ktorý taktiež nebol nijako preverovaný), že žalobca mohol mať odôvodnený prístup do informačného systému U. v takom čase pred dňom vykonania konkrétnych neodôvodnených lustrácií, ktorý by to umožňoval, pretože iba v takom prípade by bolo možné prihliadať na jeho procesnú obranu, ktorou poukázal na prípadné nekorektné odhlásenie zo systému, pokiaľ taký stav nemohol pretrvávať aj po dlhší čas. 36. Nedôvodná bola žalobcova námietka podstatného porušenia ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy spočívajúceho v nedodržaní povinnosť rozhodnúť bezodkladne, resp. v lehote do 60 dní tak, ako to odvolaciemu orgánu ukladá § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca pri vyjadrení tohto názoru nešpecifikoval aký konkrétny vzťah má táto námietka na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože samotné uplynutie poriadkovej lehoty na možnú nezákonnosť rozhodnutia nestačí. V opačnom prípade by to znamenalo absolútny zákaz a nemožnosť vydania akéhokoľvek rozhodnutia v odvolacom konaní, aj takého, ktoré by bolo v prospech účastníka konania, po uplynutí lehoty podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré ustanovenie takýto následok s uplynutím lehoty nespája. Proti nečinnosti orgánov verejnej správy má účastník správneho konania možnosť brániť sa osobitnou žalobou proti nečinnosti (§ 242 SSP a nasl.), resp. prostredníctvom zákona o sťažnostiach. Možné formálne pochybenie v konaní vo veciach služobného pomeru na vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia nestačí. Obdobne žalovaný v podanej správnej žalobe nevymedzil v čom mala spočívať namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, prípadná diskriminácia žalobcu, resp. naplnenie zásady beneficium cohaesionis a najmä ich vzťah na zákonnosť rozhodnutia, čo za neho správny súd urobiť nemohol (§ 134 ods. 1 SSP). Zákon oprávňuje správny súd zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP iba v prípade podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného meritórneho rozhodnutia (teda nie v prípade akéhokoľvek porušenia procesných ustanovení). Tvrdenie a zdôvodnenie podstatného porušenia procesných predpisov ako aj jeho negatívny následok na zákonnosť napadnutého rozhodnutia zaťažuje žalobcu, ktorého aktivitu správny súd nie je oprávnený nahrádzať (§ 134 ods. 1 SSP). Preto na základe tejto námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 37. Odvolacie konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. začalo dňom, keď bolo odvolanie doručené prvostupňovému orgánu, t.zn. dňa 18.10.2018. Od tohto začala plynúť lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní. Zákon pripúšťa (§ 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.) odvolacie konanie predĺžiť a o tejto skutočnosti je odvolací orgán povinný písomne vyrozumieť účastníka konania. Odvolacie konanie začalo teda 18.10.2018 a lehota 60 dní uplynula dňa 17.12.2018. Odvolací orgán doručil žalobcovi oznámenie zo dňa 28.12.2018 o predĺžení lehoty na rozhodnutie, čím si splnil svoju povinnosť vo žalobcovi. 38. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil, pretože zistenie skutkového stavu prvostupňovým orgánom a žalovaným orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Závery správneho súdu uvedené v tomto rozsudku neznamenajú nesprávnosť záveru žalovaného o tom, že nadriadený po vyhodnotení všetkých uvedených lustrácií oprávnene začal disciplinárne konanie proti žalobcovi. V ďalšom konaní bude preto potrebné aby prvostupňový orgán v správnom konaní odstránil vytýkané nedostatky tým, že úplne a presne zistí skutočný stav veci vo vzťahu ku všetkým rozhodným skutočnostiam, vrátane tých, ktoré tvorili procesnú obranu žalobcu a následne uplatní ďalší postup priliehavý jeho skutkovým zisteniam. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný. 39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, inak bude odmietnutá ako oneskorene podaná. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu E.. C. C. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti v čase podpisovania.