Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/183/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200499 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200499.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s., so sídlom SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 057 673, právne zastúpený: IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Flaga GmbH, so sídlom Flaga Strasse 1, 2100 Leobendorf, Rakúsko, právne zastúpený: PATENT IURIST s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OZ XXXXXX/V.-XX- XXXX zo dňa 30. mája 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. POZ XXXX-XXXX/OZ XXXXXX/V.-XX-XXXX zo dňa 18.04.2016 Úrad priemyselného vlastníctva SR (orgán verejnej správy 1. stupňa), na základe návrhu žalobcu na zrušenie kombinovanej ochrannej známky č. XXXXXX majiteľa Flaga GmbH, Flaga Strasse 1, Leobendorf, Rakúsko, rozhodol, podľa § 34 ods. 1 písm. a) v spojení s § 34 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o ochranných známkach“) tak, že ochranná známka č. XXXXXX sa zrušuje pre tovary „skvapalnený plyn vo fľašiach“ v triede 4 a pre tovary a služby v triedach 6, 9, 16, 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Zároveň rozhodol, že ochranná známka zostáva v platnosti pre tovary „skvapalnený plyn“ v triede 4 a pre služby v triede 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Čiastočné zrušenie ochrannej známky malo byť podľa § 34 ods. 5 Zákona o ochranných známkach účinné od 18.03.2015. 2. Orgán verejnej správy 1. stupňa mal z dôkazov predložených majiteľom ochrannej známky za preukázané, že majiteľ v relevantnom období používal napadnutú ochrannú známku vo vzťahu k poskytovaniu služby prenájmu zásobníkov na skvapalnený plyn a cisterien na skvapalnený plyn, a zároveň bola používaná aj v súvislosti s tovarom skvapalnený plyn, ktorý dodával tretím subjektom. Išlo o používanie verejné a navonok, ktorého cieľom bolo zabezpečiť odbyt tovarov a služieb v príslušnom segmente trhu, nie iba o symbolické používanie, ktorého účelom by bolo len udržať si práva k ochrannej známke. Napriek tomu, že nebolo možné určiť kvantitatívny rozsah používania, účelom inštitútu preskúmania používania ochrannej známky nie je hodnotenie obchodného úspechu majiteľa, jeho postavenie na príslušnom trhu, či veľkosť trhového podielu v segmente poskytovaných tovarov a služieb a nemožno ani v týchto prípadoch ustanoviť pravidlo de minimis. Používanie napadnutej ochrannej známky, preukázané prostredníctvom predložených dôkazov, považoval orgán verejnej správy 1. stupňa za dostatočné na preukázanie skutočného používania vo vzťahu ku konkrétnym tovarom a službám, t. j. k prenájmu zásobníkov a cisterien na plyn, skvapalnený plyn, a to aj z dôvodu, že z predložených dôkazov bolo zrejmé, že činnosť majiteľa vo vzťahu k napadnutej ochrannej známke mala riadne obchodné opodstatnenie. 3. Pokiaľ navrhovateľ (žalobca) zrušenia ochrannej známky namietal, že majiteľ nie je pôvodcom daného tovaru, a teda že výroba LPG skvapalneného plynu nebola realizovaná na základe jeho pokynov, orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na to, že predmetom hodnotenia pri preukázaní skutočného používania ochrannej známky nie je fakt, či majiteľ ochrannej známky je súčasne aj výrobcom alebo pôvodcom tovarov a zákon takúto podmienku pri používaní ochranných známok ani nestanovuje. Predmetom posúdenia používania ochrannej známky vo vzťahu k určitým tovarom je len fakt, či ochranná známka je používaná na výrobkoch alebo ich obaloch, alebo vo vzťahu k nim, pričom je postačujúce preukázať existenciu riadnej súvislosti medzi ochrannou známkou a výrobkami, ktorá dosvedčuje, že známka sa používa „v súvislosti“ s výrobkami. 4. Keďže služba prenájom zásobníkov skvapalneného plynu bola podmienená dodávkami plynu a obaly tovaru, t. j. zásobníky, boli označené napadnutou ochrannou známkou, orgán verejnej správy 1. stupňa považoval za preukázané používanie napadnutej ochrannej známky nielen vo vzťahu k službe prenájmu zásobníkov, ale aj vo vzťahu k tovaru „skvapalnený plyn“, a to bez ohľadu na to, kto bol jeho výrobcom. 5. Pri ostatných tovaroch a službách, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka zapísaná, orgán verejnej správy 1. stupňa konštatoval, že nebolo preukázané používanie napadnutej ochrannej známky. Nebolo preukázané použitie napadnutej ochrannej známky priamo vo vzťahu k tovarom v triede 6 - zásobníkom, pretože z predložených zmlúv vyplývalo, že majiteľ v súvislosti s napadnutou ochrannou známkou poskytoval len službu prenájmu pre tretie subjekty, čo nepovažoval orgán verejnej správy za postačujúce na preukázanie používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom ako sú zásobníky. Neboli predložené dôkazy o používaní napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k rôznym meracím zariadeniam v triede 9, či k tovarom v triede 16, a taktiež nebolo preukázané jej používanie ani vo vzťahu k poskytovaniu služieb v triede 37 - inštalácie, konštrukcie, kontroly a údržby zásobníkov. 6. Orgán verejnej správy 1. stupňa dospel k záveru, že používanie napadnutej ochrannej známky bolo preukázané len vo vzťahu k tovarom „skvapalnený plyn“ v triede 4 a vo vzťahu k službe „prenájom zásobníkov na skvapalnený plyn a cisterien na skvapalnený plyn“ v triede 39. Vo vzťahu k ostatným tovarom a službám majiteľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že napadnutá ochranná známka bola predmetom skutočného používania aj vo vzťahu k napadnutým tovarom „skvapalnený plyn vo fľašiach“ v triede 4 a k tovarom a službám v triedach 6, 9, 16 a 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa, majiteľ napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom a službám ani nepoukázal na žiadne oprávnené dôvody jej používania. 7. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal majiteľ ochrannej známky (ďalší účastník konania) rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR ako orgán verejnej správy 2. stupňa rozhodnutím č. OZ XXXXXX/V.-XX-XXXX zo dňa 30.05.2019 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) v spojení s § 34 ods. 1 písm. a) a § 34 ods. 4 Zákona o ochranných známkach zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že ochranná známka č. XXXXXX sa zrušuje pre tovary „plynová armatúra k zásobníkom na skvapalnený plyn a fľašiam na skvapalnený plyn“ v triede 6, „meracie zariadenia na meranie teploty a tlaku, elektrické meracie zariadenia“ v triede 9 a „tlačoviny, publikácie, brožúry, katalógy“ v triede 16 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ochranná známka zostala v platnosti pre tovary „skvapalnený plyn, skvapalnený plyn vo fľašiach“ v triede 4, „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn“ v triede 6 a pre služby „konštrukcia, inštalácia, kontrola a údržba zásobníkov na skvapalnený plyn a potrubí na skvapalnený plyn“ v triede 37 a „prenájom zásobníkov na skvapalnený plyn a cisterien na skvapalnený plyn“ v triede 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Čiastočné zrušenie ochrannej známky malo byť účinné podľa § 34 ods. 5 Zákona o ochranných známkach od 18.03.2015. 8. V podanom rozklade majiteľ ochrannej známky nesúhlasil s rozhodnutím orgánu verejnej správy 1. stupňa a s ním vykonaným posúdením predložených dôkazov o používaní napadnutej ochrannej známky, ktoré viedlo k jej čiastočnému zrušeniu pre tovary „skvapalnený plyn vo fľašiach“ v triede 4 a všetky tovary a služby zapísané v triedach 6, 9, 16 a 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. 9. K rozkladu predložil majiteľ ochrannej známky ďalšie dôkazné materiály, ktoré žalovaný vyhodnotil tak, že ide o doplňujúce dôkazy, ktoré sú rovnakej povahy ako dôkazy predložené v konaní pred prvostupňovým orgánom a majú len osvedčovať tvrdené skutočnosti uvedené v konaní majiteľom. Žalovaný vyhodnotil, že zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie za účelom preskúmania nových dôkazných materiálov by vzhľadom na ich povahu nebolo účelné a hospodárne, preto posúdenie týchto predložených dôkazov vykonal žalovaný rozhodujúci o rozklade. 10. Žalovaný z predložených dôkazov považoval za preukázané, že držiteľ licencie spoločnosť Flaga, spol. s r. o. (pred zmenou obchodného mena FLAGA SLOVPLYN, spol. s r. o. a do 17.09.2014 majiteľ napadnutej ochrannej známky) uskutočňovala vo vzťahu k tretím osobám dodávky skvapalneného plynu vo fľašiach, dodávky plynu do zásobníkov, poskytovala služby prenájmu zásobníkov, a zároveň poskytovala servisné služby na zásobníky na skvapalnený plyn a súvisiace vybavenie. Tieto činnosti boli vykonávané na základe zmlúv z obdobia rokov 2007 - 2010, ktoré boli uzavreté na dobu neurčitú alebo na 5 a viac rokov, teda sa týkali aj rozhodného obdobia. Uvedený tovar - plyn a služby - prenájom zásobníkov a fliaš a s nimi súvisiace servisné práce boli poskytované pod napadnutou ochrannou známkou, resp. pod označením, ktoré sa od napadnutej ochrannej známky líšili v prvkoch, ktoré nemenia jej rozlišovaciu spôsobilosť. Označenie sa nachádza najmä na zmluvách so zákazníkmi, na fľašiach a zásobníkoch určených na skvapalnený plyn, na základe čoho si spotrebitelia vytvorili väzbu tovar/služba - napadnutá ochranná známka - majiteľ. 11. Preskúmaním rozsahu dodávok a služieb dospel žalovaný k záveru, že tieto boli poskytnuté viacerým odberateľom do rôznych miest na území SR, čo považoval za rozsah používania svedčiaci o takej aktivite majiteľa ochrannej známky, ktorej cieľom bolo reálne vytvorenie zisku a nešlo teda len o symbolické používanie napadnutej ochrannej známky za účelom udržania práv z nej. 12. Na základe vyhodnotenia dôkazných materiálov žalovaný dospel k odlišnému záveru ako orgán verejnej správy 1. stupňa, a to, že majiteľ preukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky nielen vo vzťahu k zapísaným tovarom „skvapalnený plyn“ v triede 4 a k službám „prenájom zásobníkov na skvapalnený plyn a cisterien na skvapalnený plyn“ v triede 39, ale aj k zapísaným tovarom „skvapalnený plyn vo fľašiach“ v triede 4 a k službám „konštrukcia, inštalácia, kontrola a údržba zásobníkov na skvapalnený plyn a potrubí na skvapalnený plyn“ v triede 37 medzinárodného triedenia tovarov. 13. Na rozdiel od orgánu verejnej správy 1. stupňa dospel žalovaný k záveru, že z predložených dôkazov vyplynulo používanie napadnutej ochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn“ v triede 6 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na potrebu prihliadnutia na špecifickú situáciu na trhu, keď plyn ako tovar je možné distribuovať buď vo fľašiach alebo do zásobníkov. Plyn je teda neoddeliteľne spojený s obalmi, v ktorých je dodávaný koncovým spotrebiteľom a nie je podstatné, či majiteľ dotknuté tovary (fľaša a zásobníky) priamo vyrába, predáva alebo ich len prenajíma. Fľaše a zásobníky sú v danom prípade označené napadnutou ochrannou známkou a spotrebitelia vnímajú nielen plyn, ale aj fľašu, aj zásobník, do ktorého sa plní, ako súčasť ponuky majiteľa. Preto je dôvodné vychádzať z toho, že aj vo vzťahu k týmto tovarom napadnutá ochranná známka plní základnú funkciu, ktorou je odlíšiť tovary ňou označené, v tomto prípade nielen plyn, ale aj fľašu a zásobníky od tovaru iného subjektu. Zároveň bolo preukázané, že zásobníky poskytoval svojim odberateľom priamo majiteľ, a teda spotrebitelia si fľaše a zásobníky označené napadnutou ochrannou známkou spájajú s ním. 14. Vo vzťahu k tovarom zapísaným v triede 16 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „tlačoviny, publikácie, brožúry, katalógy“, žalovaný zotrval na závere, ku ktorému dospel orgán verejnej správy 1. stupňa, a to, že majiteľ vo vzťahu k týmto tovarom skutočné používanie napadnutej ochrannej známky nepreukázal. Pokiaľ poukazoval na zmluvy a faktúry, tak ide o papierové dokumenty s tlačeným textom a na základe ich používania nebolo možné uznať používanie napadnutej ochrannej známky pre tovar „tlačoviny“, ani pre žiadne iné z tovarov zapísaných v triede 16. Ak je obchodná zmluva uzatvorená medzi dvoma subjektami a faktúra vystavená pre zákazníka, tak to nepredstavuje tovar - tlačovinu určenú tretím osobám na účely ďalšieho použitia. Subjekt, s ktorým majiteľ uzatvoril zmluvu, nebude túto zmluvu vnímať ako tovar, ktorý majiteľ vyrába alebo predáva, prípadne inak poskytuje tretím osobám. Rovnaký záver platí aj pre reklamné letáky, ktoré slúžili len na propagáciu tovarov a služieb majiteľa a nešlo o výrobu tlačovín určených na predaj tretím osobám. 15. Pokiaľ išlo o tovary „plynová armatúra k zásobníkom na skvapalnený plyn a fľašiam na skvapalnený plyn“ v triede 6 a „meracie zariadenia na meranie teploty a tlaku, elektrické meracie zariadenia“ v triede 9 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, žalovaný konštatoval, že majiteľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo skutočné používanie napadnutej ochrannej známky aj na týchto tovaroch. 16. K predloženým rozhodnutiam súdov SR a rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví žalovaný uviedol, že uznesenia súdov svedčia o súdnych sporoch, ktoré prebiehajú medzi navrhovateľom zrušenia ochrannej známky a majiteľom a držiteľom licencie a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predstavuje dôkaz o tom, že spoločnosť Flaga, spol. s r. o., bola oprávnená vykonávať činnosti v predmete podnikania plynárenstvo. Tieto ale sami o sebe nepredstavujú také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné používanie napadnutej ochrannej známky na tovaroch a službách, pre ktoré je táto zapísaná v registri. 17. Podľa žalovaného, majiteľ okrem tovarov „skvapalnený plyn“ v triede 4 a služieb „prenájom zásobníkov na skvapalnený plyn a cisterien na skvapalnený plyn“ v triede 39, pre ktoré preukázal používanie už v konaní pred orgánom verejnej správy 1. stupňa, po zhodnotení dôkazných materiálov predložených spolu s rozkladom, hodnotených jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach aj s dokladmi predloženými v rámci prvostupňového konania, preukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom „skvapalnený plyn vo fľašiach“ v triede 4, „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn“ v triede 6 a službám „konštrukcia, inštalácia, kontrola a údržba zásobníkov na skvapalnený plyn a potrubí na skvapalnený plyn“ v triede 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. 18. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 19. Žalobca namietal žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V rámci časti B. správnej žaloby označenej ako „Nesprávne právne posúdenie“, žalobca poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach, z ktorého vyplýva požiadavka, aby zaregistrovaná ochranná známka bola aj skutočne používaná v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. Ak nie je skutočne používaná nepretržite po dobu 5 rokov, je tu oprávnenie pre Úrad priemyselného vlastníctva SR na návrh tretej osoby takúto ochrannú známku zrušiť (bod 5. správnej žaloby). 20. Žalobca ďalej poukázal na vymedzenie pojmu „skutočné používanie ochrannej známky“, keď za skutočné používanie ochrannej známky sa má považovať stav, kedy je majiteľ ochrannej známky súčasne považovaný aj za pôvodcu tovaru či služby, pre ktorú je ochranná známka zapísaná, resp. o skutočnom používaní ochrannej známky možno hovoriť vtedy, ak majiteľ používa ochrannú známku v spojení so „svojimi tovarmi a službami“ (bod 6. správnej žaloby). 21. V bode 7. správnej žaloby žalobca uviedol, že s prihliadnutím na vymedzenie pojmu „skutočné používanie ochrannej známky“ a na charakteristiku triedy 4 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „skvapalnený plyn, skvapalnený plyn vo fľašiach“, má za to, že pod týmto tovarom sa majú na mysli skvapalnené uhľovodíkové plyny (LPG), vo vzťahu ku ktorým nemožno vyvodiť záver o splnení zákonnej požiadavky pre používanie ochrannej známky. Majiteľ ochrannej známky nie je pôvodcom LPG v tom zmysle, že by LPG vyrábal alebo dával pokyny na jeho výrobu. V rozhodnom období preto nevznikla medzi majiteľom ochrannej známky a tovarom zaradeným do triedy 4 žiadna väzba, a tak používanie ochrannej známky možno vyhodnotiť nanajvýš symbolicky, ale neboli naplnené kritériá riadneho používania ochrannej známky. 22. V bode 8. správnej žaloby žalobca uviedol, že pokiaľ ide o tovary uvedené v triede 6 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn“, tak vzhľadom na povahu a skupenstvo LPG je jeho distribúcia možná výlučne v k tomu zodpovedajúcom obale, ktorý môže byť buď zásobník, alebo tlaková fľaša, ktoré musia bezpodmienečne zodpovedať štandardizovaným technickým parametrom. Majiteľ ochrannej známky, ktorý môže v konkrétnom prípade jedine zabezpečovať dodávku a predaj LPG, nie je výrobcom obalov, a to tlakových fliaš a zásobníkov. Obaly získava od tretích osôb (od ich výrobcov) a je nútený ich využívať pre to, aby mohol reálne predávať LPG. 23. V bode 9. správnej žaloby žalobca uviedol, že orgán verejnej správy 1. stupňa v dôsledku aplikácie nesprávneho výkladu ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach, resp. presnejšie v dôsledku vyvodenia nesprávneho záveru, pokiaľ sa jednalo o obsah pojmu „skutočné používanie ochrannej známky“, mal za to, že obaly označené napadnutou ochrannou známkou poskytuje majiteľ ochrannej známky ako súčasť dodávky plynu, že zákazníci sú informovaní o tom, že sa jedná o plyn a fľašu majiteľa, v dôsledku čoho podľa jeho názoru ochranná známka plní svoju základnú funkciu aj vo vzťahu k obalom. Žalovaný orgán k tomu ďalej nesprávne dodáva, že nie je podstatné, či majiteľ ochrannej známky dotknuté tovary (plynové fľaše a zásobníky) priamo vyrába, predáva alebo prenajíma. 24. V bode 10. správnej žaloby žalobca namietal, že poukazoval na to, že majiteľ ochrannej známky nedistribuuje obaly na LPG samostatne, ale výlučne iba v súvislosti s predajom LPG, ktorý by inak ako v tomu zodpovedajúcom obale ani nevedel predávať a žalovaný túto skutočnosť absolútne nezohľadnil. Nezohľadnenie tejto podstatnej skutočnosti pritom smeruje k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnemu záveru o oprávnenom a skutočnom používaní ochrannej známky k obalom. 25. V bode 11. a 12. správnej žaloby žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2012 zo dňa 26.11.2013, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2Scud/3/2012 zo dňa 03.08.2012. Krajský súd zamietol žalobu majiteľa ochrannej známky, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o tom, že medzinárodný zápis ochrannej známky č. XXXXXX „S. K. C.“ sa na území SR vyhlasuje za čiastočne neúčinný. Ochranná známka „S. K. C.“ alebo tiež „F. H.“ sa používala na obaloch tovarov rôznych výrobcov, či predajcov, pričom uvedené označenie malo slúžiť na označenie skutočnosti, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania odpadov. Toto rozhodnutie podľa žalobcu potvrdzuje ním uvádzanú skutočnosť, a to, že zobrazenie ochrannej známky na obale tovaru ešte neznamená, že ochranná známka plní svoju funkciu aj priamo vo vzťahu k tovaru, ktorým je samotný obal. Nie je možné automaticky pripísať ochrannej známke na obale rozlišovaciu schopnosť. Jedná sa skôr o plnenie informačnej a identifikačnej funkcie vo vzťahu k tovaru alebo službe, s ktorými sa obal spája. Účelom ochrannej známky vyobrazenej na obale ale nie je odlíšenie rovnakých tovarov rôznych subjektov. Najvyšší súd SR odkázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v súvislosti s ktorou sa uvádza, že „na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie základného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, musí zabezpečovať, že všetky výrobky alebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu“. Žalobca zdôraznil, že majiteľ ochrannej známky nie je pôvodcom obalov, v ktorých zabezpečuje dodávku LPG. 26. V bode 13. a 14. správnej žaloby žalobca uviedol, že orgány verejnej správy sa striktne pridržali názoru, že Zákon o ochranných známkach vyslovene neustanovuje, že majiteľ ochrannej známky musí byť zároveň pôvodcom/výrobcom tovarov. Aj napriek absencii explicitného ustanovenia v Zákone o ochranných známkach podľa žalobcu je potrebné zákon vykladať extenzívne, v širších súvislostiach. Zavedením možnosti zrušenia ochrannej známky pre prípad, že táto sa skutočne nepoužíva, je dôkazom toho, že zámerom zákonodarcu je vyhnúť sa situáciám, kedy určité subjekty budú používať právnu ochranu z neho vyplývajúcu bez toho, aby ochranná známka reálne napĺňala svoj účel. 27. V bode 15. správnej žaloby žalobca uviedol, že v administratívnom konaní zdôrazňoval, že v súvislosti s ochrannými známkami nepostačuje iba symbolické používanie v záujme udržania si práv a výhod plynúcich z ochrannej známky, ale musí ísť o riadne používanie tak, aby bol zachovaný účel ochrannej známky. Zápisom ochrannej známky sa majiteľovi zabezpečuje pomerne silná právna ochrana a cieľom zákonodarcu je dbať o to, aby nedochádzalo k prípadom, kedy určitý subjekt používa výhody a ochranu plynúcu z tohto inštitútu práva duševného vlastníctva bez toho, aby boli naplnené všetky zákonné podmienky bez akéhokoľvek ich obchádzania a umelého udržiavania si tejto ochrany. 28. V bode 16. a 17. správnej žaloby žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01, Ansul BV proti Ajax Brandbeveiliging BV, kde Súdny dvor EÚ ozrejmil, čo sa má na mysli pod skutočným používaním ochrannej známky, keď uviedol, že pojem „riadne používanie“ je potrebné chápať ako používanie, ktoré sa nevykonáva symbolicky len na účely zachovania práv vyplývajúcich z ochrannej známky. Musí ísť o riadne používanie, ktoré je v súlade so základnou funkciou ochrannej známky, ktorou je zaručiť identitu pôvodu výrobkov alebo služieb pre spotrebiteľa alebo konečného používateľa, aby mohli bez akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny odlíšiť výrobok alebo služby od iných výrobkov alebo služieb, ktoré majú odlišný pôvod. Podľa žalobcu, žalovaný akceptoval tento právny názor Súdneho dvora EÚ a naďalej aplikoval vlastný výklad pojmu „skutočné/riadne používanie ochrannej známky“, ktorý je nesprávny a neudržateľný. Podľa žalovaného nebolo rozhodujúce, či majiteľ ochrannej známky dotknuté tovary sám vyrába, alebo sú vyrábané pre majiteľa iným subjektom a majiteľ pre neho vyrábané tovary pod svojou ochrannou známkou ďalej distribuuje/predáva. 29. V časti C. správnej žaloby označenej ako „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov“ žalobca v bodoch 19. - 22. správnej žaloby uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutí spočíva v tom, že orgány verejnej správy sa presvedčivo nevysporiadali s jeho argumentáciou, že pokiaľ majiteľ ochrannej známky nie je súčasne pôvodcom tovarov, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, nie je možné osvedčiť riadne používanie ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom. Strohé konštatovanie vo vzťahu k tomu, ako žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01, že rozsudok chápe žalobca nedostatočne a podľa názoru žalovaného z neho nevyplýva povinnosť majiteľa ochrannej známky byť pôvodcom tovaru, spôsobuje, že napádané rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti. Žalovaný síce v rozhodnutí vyvracal všetky žalobcom uvádzané skutočnosti, avšak sám neposkytol relevantné odôvodnenie jeho záverov. Rozhodnutie je založené iba na akýchsi domnienkach a voľných úvahách, z ktorých nevyplýva, na základe akých zákonných dôvodov dospel žalovaný k napádanému rozhodnutiu, a preto to nemôže právne obstáť pre nezákonnosť. Podľa žalobcu, rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a žalovaného trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a sú arbitrárne. 30. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že celá žalobná argumentácia už bola predmetom návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky, prípadne rozkladu podanému proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný sa pridržal odôvodnenia uvedeného v preskúmavaných rozhodnutiach a odkázal na ich odôvodnenie. Žalobca napádal správnou žalobou druhostupňové rozhodnutie v časti, v ktorej napadnutá ochranná známka zostala v platnosti pre tovary a služby v triedach 4, 6, 37 a 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Z obsahu žaloby podľa žalovaného je zrejmé, že sa žalobca v rámci odôvodnenia žalobného návrhu zaoberá len skutočným používaním napadnutej ochrannej známky v súvislosti s tovarmi uvedenými v triedach 4 a 6. Vo vzťahu k skutočnému používaniu napadnutej ochrannej známky v súvislosti so službami v triedach 37 a 39 na podporu svojich tvrdení neuviedol žiadnu argumentáciu. 31. K námietkam o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný uviedol, že základným predpokladom pre zachovanie existencie ochrannej známky ako predmetu práva je jej používanie v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. „Povinnosť“ používať ochrannú známku možno jednoznačne vyvodiť zo samotnej hlavnej funkcie ochrannej známky, ktorou je schopnosť odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. Na to, aby ochranná známka plnila svoj účel, je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť prísť od kontaktu s tovarmi a službami ňou označovanými v takom rozsahu, aby si vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom a na tom základe odlíšil tovary a služby majiteľa od tovarov a služieb iných subjektov na trhu. 32. Pojem „skutočné používanie“ je neurčitým právnym pojmom a nie je v Zákone o ochranných známkach definovaný. Ide o pojem komunitárneho práva a jeho výkladom sa zaoberal Súdny dvor EÚ, a to aj v konaní, na ktoré opakovane poukazoval žalobca (rozsudok vo veci C-40/01). Podľa tohto rozsudku, ochranná známka je skutočne používaná vtedy, ak je používaná v súlade s jej hlavnou funkciou, ktorou je zaručiť označenie pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvorila alebo zachovala odbyt pre tieto tovary alebo služby; skutočné používanie nezahŕňa symbolické používanie za účelom udržania si práv z ochrannej známky. 33. Pokiaľ žalobca dôvodil, že žalovaný neakceptoval právny názor vyslovený Súdnym dvorom EÚ, tak podľa žalovaného žalobca toto konštatovanie opiera o jeho vlastný výklad pojmu „skutočné používanie ochrannej známky“, ktorý ale vykladá nesprávne, a to tak, že na účely preukázania skutočného používania ochrannej známky je majiteľ povinný byť súčasne pôvodcom označovaného tovaru. 34. Žalovaný vychádzal práve z uvádzaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a aplikoval aj zásady týkajúce sa výkladu pojmu „skutočné používanie“, stanovené predovšetkým v bodoch 35. - 39. predmetného rozsudku a doplnené uznesením Súdneho dvora EÚ (tretia komora) z 27.01.2004 La Mer Technology Inc. proti Laboratoires Goemar SA. 35. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, tak podľa žalovaného predmetom konania vedeného pred Najvyšším súdom SR boli odlišné skutkové okolnosti, ako tomu bolo v posudzovanom prípade, keď ochranná známka „F. H.“ bola zapísaná pre veľmi širokú škálu rozličných tovarov a služieb. Majiteľ ochrannej známky „F. H.“ preukazoval skutočné používanie tým, že ochranná známka bola umiestňovaná na obaloch tovarov rôznych výrobcov, či predajcov, ktorí získali súhlas na jej používanie, pričom ale toto označenie bolo určené na označenie skutočnosti, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania odpadov. Táto ochranná známka teda vždy informovala len o poskytovanej službe (systéme nakladania s odpadom) a neumožňovala spotrebiteľovi zorientovať sa na príslušnom trhu vo vzťahu k zapísaným tovarom. 36. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ochranná známka „F. H.“ sa na konkrétny tovar, na obale ktorého bola používaná, nevzťahovala a neoznačovala pôvod tovaru, pretože preukazovala iba poskytovanie služieb. 37. Dôvodom pre konštatovanie absencie skutočného používania ochrannej známky „F. H.“ vo vzťahu k tovarom teda bola skutočnosť, že hoci dotknutá ochranná známka bola umiestnená/používaná na obaloch rôznych výrobkoch, predmetné označenie sa nevzťahovalo na konkrétny tovar a neoznačovalo jeho obchodný pôvod. V preskúmavanom prípade však spotrebiteľ na základe napadnutej ochrannej známky presne vie určiť, že tovary takto označené pochádzajú od konkrétneho subjektu - majiteľa, pričom skutočnosť, že majiteľ si výrobu obalov - fliaš a zásobníkov objednáva od iného dodávateľa, nie je pre konanie rozhodujúca. 38. K námietkam o tom, že sa žalovaný nevyjadril k tomu, že majiteľ ochrannej známky si sám nedistribuuje obaly, žalovaný uviedol, že majiteľ, ako spoločnosť obchodujúca s plynom, automaticky distribuuje plyn v obaloch, ktoré, ako bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, si môže zákazník prenajať (v prípade zásobníkov na plyn), alebo sa stávajú jeho majetkom (v prípade fliaš), pričom tieto si môže u majiteľa opakovane naplniť. Situácia na trhu si nevyžaduje, aby majiteľ priamo obchodoval s prázdnymi zásobníkmi alebo fľašami na plyn, a preto by nebolo primerané požadovať od majiteľa predkladanie dôkazov, z ktorých vyplýva predaj fliaš alebo zásobníkov samostatne. 39. V konaní na účely vyhodnotenia skutočného používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom triedy 4 a 6 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, na základe dôkazných materiálov predložených majiteľom, nebolo rozhodujúcim posúdenie, či majiteľ napadnutej ochrannej známky je alebo nie je pôvodcom tovarov, pre ktoré je napadnutá ochranná známka zapísaná. Zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že by žalovaný tvrdil, že majiteľ je pôvodcom obalov, v ktorých zabezpečuje dodávku LPG. Z predložených dôkazných materiálov je zrejmé (a žalobca túto skutočnosť nespochybnil), že majiteľ napadnutú ochrannú známku používal priamo na fľašiach alebo zásobníkoch na plyn, a teda takéto používanie je potrebné považovať za skutočné používanie vo vzťahu k tovarom - fľaša a zásobníky na plyn, ako aj vo vzťahu k samotnému plynu, keďže neexistuje iný spôsob distribúcie plynu. 40. Žalovaný ďalej poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2019 zo dňa 26.11.2013, konkrétne, že používanie ochrannej známky je potrebné chápať tak, že výsledkom uvedených aktivít by malo byť používanie ochrannej známky vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná, na úrovni kvalifikovaného používania. Za používanie, právne významné pre zachovanie ochrany, potom možno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom odôvodňuje predpoklad vytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou a na ňu viazanými tovarmi a službami vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo relevantnej časti. 41. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ v bode 12. správnej žaloby, tak žalobca napriek citácii záverov z nej plynúcich zjavne opomenul skutočnosť z nej vyplývajúcu, že výrobky alebo služby označované ochrannou známkou na účely toho, aby ochranná známka mohla mať postavenie základného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, môžu byť poskytnuté aj pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu, to znamená nemusí ísť priamo o výrobcu výrobkov. 42. V tejto súvislosti odkázal žalovaný na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-349/95 bod 2, C-39/97 bod 28, C-299/99 bod 30, C-104/01 bod 62 a C-10/89 bod 13. 43. Majiteľ zodpovedá nielen za kvalitu plynu, ktorý je v nádobe naplnený, ale aj za kvalitu, bezpečnosť a spoľahlivosť samotného obalu. Skutočnosť, že majiteľ nie je priamo výrobcom fliaš, či zásobníkov, ale tieto pre neho vyrába iný subjekt, je v danom prípade irelevantná, keďže spotrebiteľ vníma na obale (fľaši alebo zásobníku na plyn) ochrannú známku majiteľa, a preto nemožno poprieť, že u neho vznikne väzba - ochranná známka - tovar. V tejto súvislosti žalovaný odkázal aj na návrh generálneho advokáta Jacobs vo veci C-10/89 bod 18. To isté platí aj v prípade samotného plynu. Uvedené závery boli aj súčasťou správnej úvahy žalovaného (napr. str. 7 ods. 2 prvostupňového rozhodnutia, str. 6 prvý a posledný odsek druhostupňového rozhodnutia). Z európskej judikatúry dokonca vyplýva, že na to, aby ochranná známka plnila svoju funkciu, nie je za určitých okolností potrebné, aby bola pripojená k samotnému tovaru (rozsudok Všeobecného súdu T-105/13 TrinkFix body 28 - 38). 44. Žalovaný sa neodklonil od záverov plynúcich z rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca, ale naopak ich aplikoval pri súčasnom zohľadnení osobitosti a odlišnosti okolností vzťahujúcich sa na posudzovaný prípad, a to v kontexte a v medziach relevantných ustanovení Zákona o ochranných známkach. 45. Majiteľ v konaní preukázal, že v relevantnom období používal napadnutú ochrannú známku vo vzťahu k zapísaným tovarom a službám v triedach 4, 6, 37 a 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, a to v súlade a v takom rozsahu, aby si spotrebiteľ vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom a na jej základe odlíšil tovary a služby majiteľa od iných subjektov na trhu. Žalobcovi sa tieto závery žalovaného nepodarilo spochybniť, ani vyvrátiť. 46. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ išlo o rozsah zoznamu tovarov a služieb, pre ktorý bola napadnutá ochranná známka zrušená, a pre ktorý zostáva v platnosti, v rámci svojej správnej úvahy riadne a logicky odôvodnil, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie podstatné, a ktoré viedli k záveru o čiastočnom zrušení napadnutej ochrannej známky pre tovary „plynová armatúra k zásobníkom na skvapalnený plyn a fľašiam na skvapalnený plyn“ v triede 6 a všetky tovary zapísané v triedach 9 až 16 medzinárodného triedenia tovarov. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Argumenty, ktorými sa žalobca snažil spochybniť závery žalovaného, nemožno považovať za relevantné a opodstatnené. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. 47. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný sa obmedzil iba na skonštatovanie, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a že správny orgán sa nijako neodklonil od záverov plynúcich zo súdnych rozhodnutí. Podľa žalobcu neboli uvedené žiadne nové skutočnosti a argumenty odlišné od tých, ktoré boli uvedené v priebehu správneho konania. 48. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že k spochybneniu inštitútu preukázania skutočného používania sa žalovaný opakovane vyjadril a postup žalovaného a vyhodnotenie relevantných skutočností je v súlade so zákonom a sú potvrdené dlhoročnou praxou žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazoval na nutnosť extenzívneho výkladu Zákona o ochranných známkach, toto vyjadrenie označil ďalší účastník konania za účelové. Extenzívny výklad Zákona o ochranných známkach v zmysle účelového ponímania situácie označil ďalší účastník konania za výklad odporujúci článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR. 49. Podľa ďalšieho účastníka konania, Zákon o ochranných známkach neukladá povinnosť majiteľovi ochrannej známky byť zároveň aj pôvodcom tovarov a služieb a vyjadrenie navrhovateľa, že by to tak malo byť, odporujú citovaným článkom ústavy, nakoľko by konaním v zmysle extenzívneho výkladu v ponímaní žalobcu mohlo dôjsť k tomu, že žalovaný by konal v rozsahu, ktorý nie je ustanovený zákonom, a zároveň majiteľ ochrannej známky, pokiaľ by nebol pôvodcom tovarov, bol by ukrátený na svojom práve byť majiteľom ochrannej známky v zmysle Zákona o ochranných známkach. 50. Nákup obalov od tretích strán a ich následné plnenie konkrétnym tovarom, označenie takýchto produktov vlastnou ochrannou známkou a predaj takýchto hotových finálnych produktov, je zvyčajnou obchodnou praktikou naprieč rôznymi odvetviami, pričom sa nejedná o exkluzívnu obchodnú praktiku majiteľa napadnutej ochrannej známky, ani o obchodnú prax, ktorá by bola v rozpore so zákonom. 51. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2012 zo dňa 26.11.2013, tak ďalší účastník konania uviedol, že absentuje akákoľvek podobnosť, či relevancia medzi konaním vo veci medzinárodnej ochrannej známky riešenej v uvedenom rozhodnutí a konaniami týkajúcimi sa ochranných známok majiteľa Flaga GmbH. Majiteľ a sprostredkovaný držiteľ licencie k ochrannej známke sú jediným subjektom používajúcim tieto ochranné známky na tovaroch, pre ktoré sú ochranné známky zapísané a majiteľ ochranných známok ich tak používa v súlade so Zákonom o ochranných známkach, t. j. ako označenie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby. 52. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01, tak toto rozhodnutie nemožno považovať za relevantné pre všetky konania týkajúce sa skutočného používania ochranných známok a nemožno z neho aplikovať závery bez toho, aby bol braný do úvahy kontext, z ktorého toto rozhodnutie vychádzalo. V tejto súvislosti poukázal ďalší účastník konania na skutkového okolnosti veci prejednávanej Súdnym dvorom EÚ, a to, že spoločnosť Ansul bola majiteľom ochrannej známky I., zapísanej okrem iného pre hracie prístroje pre teritórium Beneluxu, a to od 15.09.1971. V roku 1988 expirovalo povolenie spoločnosti Ansul pre hasiace prístroje a najneskôr od 02.05.1989 preto spoločnosť Ansul už hasiace prístroje pod touto ochrannou známkou nepredávala, avšak predávala príslušenstvo k nim. Ajax je pobočkou nemeckej spoločnosti Minimax GmbH a v Holandsku predáva rôzne produkty na ochranu proti ohňu, ako aj hasiace prístroje a v roku 1994 začala táto spoločnosť používať ochrannú známku I. na území Beneluxu pre rôzne tovary, vrátane hasiacich prístrojov, voči čomu namietala spoločnosť Ansul listom. Ansul následne podala prihlášku ochrannej známky I., čo viedlo k sporu po zistení, že spoločnosť Ansul od roku 1989 neobchoduje s hasiacimi prístrojmi, ale len s príslušenstvom a údržbou. Takéto používanie podľa rozhodujúceho orgánu nebolo skutočným používaním ochrannej známky a po podanom odvolaní voči rozhodnutiu sa kompetentný orgán obrátil na Európsky súd vo veci interpretácie skutočného používania. Predmetom uvedeného sporu nebol fakt, či daná spoločnosť tovary vyrába, ale fakt, či s nimi obchodovala/obchoduje, preto podľa ďalšieho účastníka konania pod toto rozhodnutie nemožno subsumovať prejednávanú vec. 53. K otázke preukázania skutočného používania žalobca spochybňuje úplne všetko, dokonca aj pojmy z medzinárodného triednika výrobkov a služieb tak, ako sú uvedené a medzinárodnými autoritami príslušným správnym postupom verifikované. Majiteľ ochrannej známky má veľmi obmedzenú možnosť tvorby vlastných pojmov, vlastných názvov výrobkov a služieb a v zásade preto operuje výlučne s pojmami uvedenými v triedniku. Každá zmena alebo doplnenie nového pojmu v Nicejskom triedniku podlieha schváleniu orgánov WIPO. 54. Ďalší účastník konania sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadom výkladu inštitútu preukázania skutočného používania s tým, že je v rozpore s viac ako storočnou právnou praxou pri tvorbe a používaní tzv. Nicejského triednika, ako aj s praxou rozhodujúcich orgánov týkajúcou sa vyhodnocovania skutočného používania. Spoločnosť Flaga GmbH má za to, že predloženými dôkazmi skutočné používanie dostatočne osvedčila. Rozkladová komisia, formálne reprezentovaná predsedom Úradu priemyselného vlastníctva SR, vo vydanom rozhodnutí o rozklade vyhodnotila predložené dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, rozhodnutie je vyargumentované, odôvodnené a je obsahovo a vecne konzistentné s inými rozhodnutiami úradu vo veciach preukázania skutočného používania ochrannej známky. 55. Na základe uvedenej argumentácie ďalší účastník konania žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol. 56. V replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania žalobca uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na všetkých doterajších tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. 57. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 12.08.2020. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 04.08.2020. 58. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 59. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 60. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 61. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 62. Podľa § 2 Zákona o ochranných známkach; ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "register") spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky. 63. Podľa § 34 ods. 1 a 5 Zákona o ochranných známkach; (1) Úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku, ak a) na území Slovenskej republiky nebola skutočne používaná v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná, počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky nepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa na území Slovenskej republiky nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa ochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo alebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada, ak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže byť podaný návrh na jej zrušenie, b) sa ochranná známka v dôsledku činnosti alebo nečinnosti majiteľa stala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, c) ochranná známka môže v dôsledku spôsobu jej používania majiteľom alebo treťou osobou so súhlasom majiteľa vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré je zapísaná, klamať verejnosť najmä o povahe, kvalite alebo o zemepisnom pôvode týchto tovarov alebo služieb. (5) Zrušenie ochrannej známky je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie alebo od skoršieho dňa, ktorý bol na žiadosť účastníka konania v rozhodnutí o zrušení ochrannej známky určený ako deň, ku ktorému dôvod zrušenia nastal, ak účastník konania o zrušení ochrannej známky preukáže právny záujem. 64. Podľa § 7c ods. 3 Zákona o ochranných známkach; používanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie kolektívnej ochrannej známky osobou oprávnenou používať kolektívnu ochrannú známku podľa § 45 ods. 1 sa považuje za používanie majiteľom. 65. Podľa § 54b ods. 1 a 3 Zákona o ochranných známkach; (1) Konania začaté a právoplatne neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. (3) Práva a právne vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku. 66. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu. Je na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je na žalobcovi, aby určil v žalobe rozsah a obsah prieskumu správneho súdu. Správny súd je viazaný rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v správnej žalobe. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. 67. V prvej žalobnej námietke žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že za skutočné používanie ochrannej známky je možné považovať len taký stav, keď majiteľ ochrannej známky je zároveň pôvodcom tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. 68. Táto žalobná námietka je nedôvodná. Z právnej úpravy Zákona o ochranných známkach nevyplýva, že by ochranná známka mohla byť používaná len v súvislosti s takými tovarmi a službami, ktoré priamo majiteľ ochrannej známky vyrába alebo poskytuje, teda je ich pôvodcom. Nosnou úlohou ochrannej známky je zabezpečiť rozlíšenie tovarov alebo služieb jedného subjektu od tovarov alebo služieb iného subjektu. Pre zachovanie práv prináležiacich k ochrannej známke je nevyhnutnou podmienkou jej skutočné používanie, teda používanie označenia tvoriaceho ochrannú známku na označovanie tovarov a služieb v takej miere, aby spotrebiteľská verejnosť mohla prísť s tovarmi alebo službami označenými ochrannou známkou do kontaktu a na základe splnenia rozlišovacej funkcie ochrannej známky si mohla spotrebiteľská verejnosť vytvoriť väzbu : majiteľ ochrannej známky - ochranná známka - tovary alebo služby. 69. Názoru o viazanosti ochrannej známky len na tovary a služby, ktorých pôvodcom je majiteľ ochrannej známky, nenasvedčujú ani ustanovenia Zákona o ochranných známkach, ktoré umožňujú prevod, prechod ochrannej známky alebo oprávnenie na používanie ochrannej známky prostredníctvom licenčnej zmluvy. Zaručenie identity tovarov a služieb, v súvislosti s ktorými je ochranná známka používaná, je naplnené aj v prípade, že ochranná známka sa používa na označenie takých tovarov a služieb, ktorých majiteľ (alebo iná oprávnená osoba) nie je pôvodcom, pretože spotrebiteľ si spája určité tovary a služby, ich kvalitu a vlastnosti, resp. úroveň služieb, s majiteľom ochrannej známky a nie s tým, kto tovar v skutočnosti vyrobil alebo kto je v skutočnosti pôvodca služby. 70. Zápis ochrannej známky pre určité tovary a služby zadefinované v triedniku tovarov a služieb vychádza z abstraktného druhového označenia tovarov a služieb, teda ide o všeobecné zadefinovanie tovarov a služieb a majiteľ alebo iná oprávnená osoba potom ochrannú známku môže používať pre akýkoľvek tovar alebo službu, ktoré je možné zaradiť pod tovar alebo službu všeobecne zadefinované v triedniku tovarov a služieb. 71. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že nie sú dôvodné ani žalobné námietky, v ktorých žalobca namietal, že pokiaľ zostala ochranná známka zapísaná pre tovary v triede 4 - skvapalnený plyn a skvapalnený plyn vo fľašiach, išlo o nesprávne právne posúdenie veci, pretože majiteľ ochrannej známky nie je pôvodcom skvapalneného plynu a ani nedáva pokyny na jeho výrobu. 72. Žalobca len všeobecne uviedol, že v rozhodnom období nevznikla medzi majiteľom ochrannej známky a tovarom zaradeným v triede 4 medzinárodného triednika tovarov a služieb žiadna väzba, preto išlo o symbolické používanie ochrannej známky. 73. Je správna argumentácia žalovaného o tom, že pri návrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach dôkazné bremeno o preukázaní skutočného používania ochrannej známky zaťažuje majiteľa ochrannej známky. V prejednávanej veci majiteľ ochrannej známky predložil dôkazy na preukázanie používania ochrannej známky pre tovary a služby, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná a orgány verejnej správy tieto dôkazy vyhodnocovali, vyvodili skutkové závery o splnení, resp. nesplnení podmienky skutočného používania ochrannej známky pre zapísané tovary a služby a vec následne aj právne posúdili. Žalobca vyhodnotenie dôkazov predložených majiteľom ochrannej známky v konkrétnostiach nenamietal. Nenamietal vady v postupe orgánov verejnej správy pri hodnotení dôkazov, nepoukázal v konkrétnostiach na to, ktorý dôkaz bol nesprávne vyhodnotený, teda že by z neho boli vyvodené nesprávne skutkové závery. Súdny prieskum v prejednávanej veci je ohraničený žalobnými bodmi uvedenými v správnej žalobe. Správny súd s ohľadom na obsah podanej správnej žaloby a v nej obsiahnuté žalobné body preto nemal priestor na to, aby sa v konkrétnostiach otázkami vyhodnotenia dôkazov mohol zaoberať. 74. Taktiež neobstojí ani žalobná námietka voči ponechaniu zápisu ochrannej známky pre triedu 6 medzinárodného triednika tovarov a služieb. Je správna a logická argumentácia žalovaného o tom, že skvapalnený plyn je špecifickým druhom tovaru, ktorým možno disponovať len v špecifickom obale, ktorý musí spĺňať aj bezpečnostné parametre, a preto si spotrebitelia spájajú s ochrannou známkou a jej majiteľom plyn ale aj fľašu, resp. zásobník, na označenie ktorých je používaná ochranná známka. Osobitosťou tohto druhu tovaru je nielen kvalita a vlastnosti zemného plynu ale aj splnenie bezpečnostných parametrov vo vzťahu k predmetu (fľaša alebo zásobník), v ktorom je zemný plyn dodávaný a potom spojitosť týchto parametrov (úroveň ich kvality) s majiteľom ochrannej známky. Žalovaný logicky vyhodnotil majiteľom ochrannej známky predložené dôkazy tak, že preukázal používanie ochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom zapísaným v triede 6 s poukazom na skutočnosť, že spôsob manipulácie s tovarom si nevyžaduje preukázanie predaja fliaš a zásobníkov na zemný plyn samostatne, a zohľadnil špecifickosť manipulácie s týmto druhom tovaru. 75. V administratívnom konaní nebolo sporné (majiteľ ochrannej známky to nenamietal a nepreukazoval), že by majiteľ ochrannej známky bol výrobcom fliaš a zásobníkov alebo že by tieto boli samostatným predmetom obchodovania. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu bolo podstatné preukázanie, že majiteľ napadnutú ochrannú známku používal priamo na fľašiach alebo zásobníkoch na plyn, čo je používanie potrebné na preukázanie skutočného používania vo vzťahu k tovarom - fľaša a zásobníky na plyn, ako aj vo vzťahu k samotnému zemnému plynu, a podstatné pritom je, že neexistuje iný spôsob distribúcie plynu. Aj vo vzťahu k tovarom v triede 6 nie je podstatné, že majiteľ ochrannej známky obaly nevyrába. Podstatné je to, že spotrebiteľ si spája ochrannú známku nielen so skvapalneným plynom, ale aj s obalom, v ktorom je distribuovaný, práve vzhľadom na špecifickú povahu tovaru a špecifickosť jeho distribúcie. 76. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2012 zo dňa 26.11.2013, uvedené závery podľa správneho súdu nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, a to vzhľadom na odlišný charakter ochrannej známky „S. K. C.“, ktorá mala byť zapísaná a používaná len vo vzťahu k zapojeniu sa do určitého systému zhodnocovania odpadov (služba). Správne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, že ochranná známka „F. H.“ neoznačovala pôvod tovaru vo vzťahu majiteľovi ale preukazovala len poskytovanie určitého druhu služby. Oproti tomu v prejednávanej veci zo skutkových okolností vyplýva, že dotknutá ochranná známka je spôsobilá vyvolať spojitosť medzi jej majiteľom a tovarom, ktorý je ňou označovaný, teda zadefinovať jeho obchodný pôvod, kým ochranná známka „F. H.“ sa nevzťahovala na konkrétny tovar a nemala preto ani výpovednú hodnotu vo vzťahu k jeho obchodnému pôvodu. 77. Orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach popísali podania účastníkov konania, obsah dôkazov, ktoré boli predložené, uviedli, aké skutočnosti z vykonaných dôkazov vyvodili, k akým záverom dospeli a ako vec právne posúdili. Ich rozhodnutia sú preskúmateľné a netrpia formálnymi ani inými nedostatkami. 78. Žalobca uviedol, že Zákon o ochranných známkach je v kontexte preukázania skutočného používania ochrannej známky potrebné vykladať extenzívne, v širších súvislostiach. Z tejto žalobnej námietky ale nie je zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenie Zákona o ochranných známkach by malo byť a akým spôsobom (akým druhom výkladu) vyložené, aby sa preukázala nesprávnosť záverov prijatých v preskúmavaných rozhodnutiach. 79. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01, tak v tejto súvislosti správny súd uvádza, že ani v tomto rozhodnutí nebola riešená otázka týkajúca sa toho, že majiteľ ochrannej známky musí používať, resp. je oprávnený používať ochrannú známku len vo vzťahu k takým tovarom a službám, ktorých je pôvodcom. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že Súdny dvor EÚ vyslovil, že riadne používanie ochrannej známky je také, ktoré je v súlade so základnou funkciou ochrannej známky, ktorou je zaručiť identitu pôvodu výrobkov alebo služieb pre spotrebiteľa alebo konečného používateľa, aby mohli bez akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny odlíšiť výrobok alebo službu od iných výrobkov alebo služieb, ktoré majú odlišný pôvod, tu je potrebné uviesť, že identita pôvodu výrobkov alebo služieb je zachovaná aj v prípade, že majiteľ ochrannej známky nie je priamo výrobcom tovaru alebo pôvodcom služby, pretože spotrebiteľ alebo konečný užívateľ si spája označenie, ktoré tvorí ochrannú známku, s jej majiteľom a s garanciou určitých vlastností a kvality tovarov a služieb a takto si zadefinuje obchodný pôvod tovaru/služby. Otázka oprávnenosti používania ochrannej známky na tovary a služby, ktorých majiteľ ochrannej známky nie je výrobcom, by mohla byť prípadne riešená vo vzťahu majiteľa ochrannej známky a výrobcu tovaru alebo pôvodcu služby. 80. Z preskúmavaných rozhodnutí správny súd nezistil, že by žalovaný neakceptoval právny názor Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k pojmu „skutočné/riadne používanie ochrannej známky“. Závery uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ boli medzi účastníkmi konania odlišne interpretované. Správny súd považuje závery žalovaného za správne a preskúmateľné s tým, že sa dostatočne zaoberal aj poukazom žalobcu na vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a správne aplikáciu tohto rozhodnutia pre prejednávanú vec vyhodnotil. 81. Ako už bolo vyššie uvedené, preskúmavané rozhodnutie žalovaného netrpí nedostatkami vo vzťahu k odôvodneniu a správny súd ani nezistil, že by neposkytol relevantné odpovede na námietky, ktoré vzniesol žalobca v priebehu administratívneho konania. Rozhodnutie žalovaného je založené na logickom vyhodnotení vykonaných dôkazov a na uvedení preskúmateľnej úvahy, ako aj záverov v rámci právneho posúdenia, ku ktorým žalovaný dospel. 82. Vo vzťahu k ponechaniu ochrannej známky v platnosti pre triedu 37 a triedu 39 medzinárodného triednika tovarov a služieb žalobca nevzniesol v správnej žalobe žiadne námietky. 83. Na základe vyššie uvedenej argumentácie správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 84. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 85. Ďalšiemu účastníkovi konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože ďalšiemu účastníkovi konania neuložil povinnosti, v súvislosti s ktorými by mu vznikli trovy konania, a zároveň ani nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol priznať ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania. 86. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.