Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/205/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200528 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200528.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu W.. P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX/XXX, XXX XX X. L. Y., zastúpeného advokátom JUDr. Norbertom Horváthom, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta proti žalovanému Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Kolesárová, so sídlom Štúrova 17, 976 67 Závadka nad Hronom, IČO: 35 654 228 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. DK-3/2019-O zo dňa 28. júna 2019 takto r o z h o d o l : P o s t u p u j e vec vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Brezno. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 20.8.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze žalovaného č. DK-3/2019-O zo dňa 28. júna 2019, ktorým bolo zamietnuté žalobcovo odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu disciplinárneho orgánu žalovaného výboru Poľovníckeho združenia Kolesárová sp. zn. DK-3/2019 zo dňa 19. apríla 2019, ktorým bol žalobca uznaný vinným, že hrubo porušil stanovy Poľovníckeho združenia Kolesárová, čím spáchal disciplinárne previnenie, za ktoré mu bolo uložené opatrenie - vylúčenie z poľovníckeho združenia. 2. Správny súd v prvom rade riešil otázku, či v danom prípade možno žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom podľa zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len SSP) alebo v danom prípade išlo o žalobu v spore medzi súkromnými osobami. 3. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 4. Podľa § 4 SSP Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 7 písm. d) SSP Správne súdy nepreskúmavajú d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 7. Podľa § 97 SSP Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 8. Podľa § 18 ods. 2 SSP (2) Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný. 9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (1) Na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. 10. Podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z. z. (9) Občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu 50) je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. 11. Podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 13 CSP Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 13. Podľa § 15 ods. 1 CSP (1) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 14. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 28. júna 2019 sp. zn. DK-3/2019-O a rozhodnutia výboru Poľovníckeho združenia Kolesárová sp. zn. DK-3/2019 zo dňa 19.4.2019, ktorým bol žalobca vylúčený z poľovníckeho združenia. Z toho vyplýva, že ide o rozhodnutia, kde súkromnoprávny subjekt rozhodol na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia potom nie sú realizáciou verejnej moci a ani nespĺňajú žiadny verejný záujem alebo cieľ. Rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím o právach a povinnostiach žalobcu, avšak nie rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme, resp. v oblasti verejnej správy. 15. Správny súd v súvislosti s chýbajúcim verejnoprávnym charakterom napadnutého rozhodnutia poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. EL.ÚS/19/2014-43 zo dňa 16. marca 2016, ktorý konštatoval nasledovné: “Zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejno právny rozmer. V slovenskom právnom prostredí existuje množstvo občianskych združení a iných subjektov tzv. tretieho sektora, ktorých nezisková aktivita je vecne orientovaná na sféru priraditeľnú k verejnému záujmu (oblasť starostlivosti o sociálne odkázaných, oblasť zdravotníctva, sféra starostlivosti a ochrany o životné prostredie, o kultúrne pamiatky a pod.). U žiadneho z týchto subjektov to však ipso facto nemá za následok jeho právnu kvalifikovateľnosť ako subjektu záujmovej samosprávy podieľajúceho sa na výkone verejnej moci. Samotná orientácia aktivity príslušného subjektu na spoločenské vzťahy zahŕňajúce evidentný prvok verejného záujmu nepostačuje pre záver o danosti verejno-mocenského postavenia tohto subjektu. K popísanej orientácii nevyhnutne musí pristúpiť aj explicitné zákonné zakotvenie pôsobnosti a právomoci, v súhrne teda kompetencie ako nevyhnutnej podmienky verejno- mocenského postavenia. V právnom štáte je totiž iba zákonodarca oprávnený takéto postavenie priznať“. 16. V predmetnej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, pričom žalovaný rozhodoval na základe stanov organizácie v záujmovej oblasti svojich členov. Rozhodoval v oblasti súkromnej nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu neboli realizáciou verejnej moci a ani nesledovali žiadny verejný záujem alebo cieľ. Zákon č. 274/2009 Z. z. a ani iný zákon poľovníckym organizáciám nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve preto, že tieto predstavujú internú súkromnú právnu záležitosť združenia. To je dôvod, pre ktorý napadnuté rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 SSP. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily alebo ich interný akt - disciplinárny poriadok Slovenského poľovníckeho zväzu) by im v tomto zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. 17. Správny súd poukazuje na už konštantnú judikatúru NS SR, napr. v obdobnej veci rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 4Sžk/34/2019 s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR a rozhodnutia kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že vo vzťahu poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatňovania práv členov združenia sa jedná o súkromnoprávny vzťah, ktorý nespadá do oblasti verejnej správy, a preto pri prejednávaní vecí súvisiacich s prieskumom rozhodnutí orgánov poľovníckych organizácií je potrebné postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. 18. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom sporovom konaní. Správny súd preto na základe vyššie uvedeného vec postúpil na rozhodnutie vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Brezno. 19. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2, písm.d) SSP)