Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/12/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200536 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200536.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu Q.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX B. - T., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. júla 2019, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č.XXX XXX XXXX X zo dňa 31. júla 2019 spolu s rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 29. mája 2019 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie žalovanej. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi v plnom rozsahu dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie. 1. Q.. A. W., bytom R. XXXX/XX, B. - T. (ďalej len „žalobca“) podal dňa 09.05.2019 na Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen žiadosť o vyrovnávací príplatok, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) dňa 29.05.2019 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) žiadosť žalobcu o vyrovnávací príplatok zamietla (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná poukázala na znenie § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že jednou z podmienok nároku na vyrovnávací príplatok podľa zákona je získanie aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol poistencovi (žalobcovi) po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Táto podmienka podľa žalovanej zohľadňuje princíp legitímneho očakávania, nakoľko podľa právnych predpisov platných a účinných k 31.12.1992, teda v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, iba poistenec, ktorý získal 25 rokov doby zabezpečenia mohol oprávnene očakávať priznanie starobného dôchodku. Podmienkou nároku na starobný dôchodok bolo totiž získanie najmenej 25 rokov doby zabezpečenia. Ďalej žalovaná poukázala na § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získaná pred 01.01.1993 podľa predpisov účinných pred 01.01.1993. Podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky za 7806 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 9 a 10 citovaného zákona 21 rokov a 141 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca pred 01.01.1993 získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bolo po 31.12.992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, na základe čoho žalovaná skonštatovala, že žalobca nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. Nárok na vyrovnávací príplatok mu preto nevznikol. 2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 31.07.2019 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X tak, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a predloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutia bolo potrebné potvrdiť. Z obsahu administratívneho spisu mu vyplynulo, že žalobca bol poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 17.11.2017 právoplatným rozhodnutím žalovanej z 23.01.2018. Ďalej uviedol, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. T. z 25.04.2019 bol žalobcovi priznaný od 02.01.2019 starobný dôchodok v sume 12 953,- Kč mesačne. Argumentoval, že jednou z podmienkou nároku na vyrovnávací príplatok stanovenou zákonom č. 461/2003 Z.z. je získanie aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol poistencovi po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Táto podmienka zohľadňuje princíp legitímneho očakávania, nakoľko podľa právnych predpisov platných a účinných k 31.12.1992, teda v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, iba poistenec, ktorý získal 25 rokov doby zabezpečenia, mohol oprávnene očakávať priznanie starobného dôchodku. Podmienkou nároku na starobný dôchodok bolo totiž získanie najmenej 25 rokov doby zabezpečenia. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky za 7806 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z.z. 21 rokov a 141 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Keďže žalobca pred 01.01.1993 získal menej ako 25 rokov Československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky nesplnil jednu zo zákonných podmienok nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. Dôvodil, že na vznik nároku na vyrovnávací príplatok právny predpis vyžaduje súčasne splnenie všetkých zákonných podmienok. Nakoľko žalobca pred 01.01.1993 získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil jednu z podmienok nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. a nárok na vyrovnávací príplatok mu preto nevznikol. Ďalej generálny riaditeľ žalovanej poukázal na to, že zákonom č. 105/2019 Z.z., ktorým bol doplnený zákon č. 461/2003 Z.z., na ktorý žalobca poukázal vo svojom odvolaní, bola prijatá taká právna úprava, ktorá garantuje, že súčet súm slovenského dôchodku a českého dôchodku nebude nižší ako fiktívna suma dôchodku určená so zohľadnením československého obdobia dôchodkového poistenia získaného do 31.12.1992. Uvedená právna úprava nadobudne účinnosť od 01.01.2020 a vzhľadom na uvedené bude možné určiť sumu starobného dôchodku v súlade s novou právnou úpravou najskôr od 01.01.2020, a to na základe žiadosti žalobcu. Generálny riaditeľ žalovanej zároveň uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo v odvolacom konaní preukázané, že žiadosť žalobcu o vyrovnávací príplatok bola zamietnutá správne, v súlade s platnými predpismi o sociálnom zabezpečení. Poukázal na to, že v odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazným bremenom vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností dospel generálny riaditeľ žalovanej k záveru, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu nebolo dôvodné. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, v odôvodnení ktorej uviedol, že ku dňu rozdelenia ČSFR pracoval v P. W., a.s., ktorá mala sídlo na území ČR a na území SR podnikala po rozdelení ako organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom v A. A.. Zákonom požadované podmienky pre priznanie riadneho starobného dôchodku zo slovenského systému sociálneho zabezpečenia splnil 16.11.2017 a podľa osobného dôchodkového listu získal 23,7014 rokov obdobia slovenského dôchodkového poistenia, ktoré žalovaná zhodnotila na účely výšky jeho starobného dôchodku. Za poistné obdobie od 01.01.1993 do 16.11.2017 mu bol priznaný riadny starobný dôchodok vo výške 609,- Eur a po medziročných valorizáciách poberá dôchodok vo výške 646,- Eur mesačne. Poukázal na to, že na rozdiel od ostatných občanov SR pre vznik čiastkového dôchodku zo sociálneho zabezpečenia ČR musel splniť iné (pre neho nevýhodnejšie vekové podmienky XX rokov XXX dní). Nárok na riadny starobný dôchodok za poistné obdobie od 01.09.1970 do 31.12.1992 z Českého systému sociálneho zabezpečenia mu vznikol XX.XX.XXXX, pričom rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 12 953,- Kč za 7806 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 21 rokov a 141 dní, čím splnil jednu z podmienok podľa § 69b ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., aby mohol požiadať o vyrovnávací príplatok. V súčasnosti poberá z oboch systémov sociálneho zabezpečenia nástupníckych štátov bývalej ČSFR riadny starobný dôchodok vo výške cca (kurzové riziko CZK) 1 149,- Eur mesačne. Jeho kumulovaný dôchodok v dôsledku odlišného vývoja (nižšie dôchodky jeho príjmovej skupiny, vyšší odchodový vek v českom systéme, permanentné kurzové riziko CZK) sociálneho poistenia nástupníckych štátov ČSFR je nižší ako tzv. fiktívny dôchodok za všetky doby poistenia, ktoré od 01.09.1970 získal, ak by bol vypočítaný v slovenskom systéme sociálneho zabezpečenia. Poukázal na to, že zákonodarca túto diskrimináciu už dávnejšie riešil doplnením zákona o inštitút vyrovnávacieho príplatku. Napriek tomu, že nezískal pred 01.01.1993 najmenej 25 rokov doby zabezpečenia, čo je jedna zo štyroch podmienok, ale len 21 rokov a 141 dní, za ktoré mu bol priznaný český starobný dôchodok, požiadal žalovanú o vypočítanie fiktívneho dôchodku a v prípade jeho kladnej hodnoty o priznanie vyrovnávacieho príplatku vo výške rozdielu. Bol si vedomý nedostatku doby zabezpečenia, ako jednej z podmienok, tvrdil však, že žalovaná bola povinná fiktívny dôchodok vypočítať a ak dosiahol kladnú hodnotu, aj vyrovnávací príplatok s účinnosťou od XX.XX.XXXX priznať. Žalovaná mu však jeho nárok nepriznala a generálny riaditeľ žalovanej odmietol odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu v napadnutom rozhodnutí s odôvodnením, že neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. Poukázal ďalej na to, že predovšetkým nie je sporné, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno nepreukázaním potrebnej doby československého poistenia. Ani v žiadosti o príplatok, ani v odvolaní proti prvostupňovému odvolaniu netvrdil, že k 31.12.1992 dosiahol 25 rokov doby československého poistenia. Dokonca výslovne v týchto dokumentoch uviedol, že si bol toho vedomý, a že o vyrovnávací príplatok žiadal napriek tomu z iných dôvodov. Preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týmto argumentom považoval za nenáležité a mimo rámca odvolania. Tvrdenie o 25 rokoch poistnej doby československého poistenia nebolo predmetom jeho odvolania, ani žiadosti o príplatok. Jeho žiadosť odôvodnil porušením jeho práv garantovaných v článku 12 a 39 Ústavy Slovenskej republiky a predovšetkým ustálenou súdnou praxou v rovnakých veciach ako je jeho. Okrem iných judikátov osobne akcentoval význam rozsudku Najvyššieho súdu č. 10So/43/2016 z 18.07.2017. S týmito tvrdeniami sa generálny riaditeľ žalovanej nevysporiadal. Ďalej poukázal na zákon č. 105/2019, ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2020 mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z., ktorým bola prijatá nová právna úprava nároku tzv. federálnych dôchodcov na starobných dôchodok. Tento zákon garantuje, že súčet súm českého starobného dôchodku a súm slovenských dôchodkov sa bude rovnať sume fiktívnych slovenských dôchodkov. Na výpočet sumy fiktívneho slovenského dôchodku sa započíta obdobie dôchodkového poistenia a zárobky získané do rozdelenia ČSFR ako keby boli získané podľa slovenských predpisov, pričom obdobie dôchodkového poistenia a zárobky získané po rozdelení ČSFR sa započítajú podľa slovenských predpisov sociálneho zabezpečenia. Novelou tak štát podľa jeho názoru uznal, že doterajší režim vyrovnávacieho príplatku tak, ako bol nastavený od 01.01.2016 problém zásadným spôsobom neriešil a bol diskriminačný. Ďalej poukázal na to, že podľa doterajšej aplikačnej praxe ustanovenia § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. správne súdy a najvyšší súd opakovane rozhodovali vo veciach tzv. federálnych dôchodcov. Bolo vyhlásených niekoľko rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ktorým rozhodoval o správnych žalobách v rovnakých veciach (nedostatok doby zabezpečenia pred 01.01.1993 ako je jeho žaloba - 9So/200/2011, 9So/203/2011, 1So/66/2013 a 9So/124/2013. Precedentný je podľa neho najmä rozsudok 10So/43/2016 z 18.07.2017, pričom známy je aj právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 28Sa/5/2017. Zamietavé napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej sa podľa neho zásadným spôsobom odkláňa od takto ustálenej súdnej praxe. Najvyšší súd SR v jednom zo svojich judikátov o podobných dôchodkových veciach konštatoval, že ak explicitná právna úprava chýba, prípadne je neúplná, pretože zákonodarca opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, alebo na tieto nereagoval alebo reagoval nedostatočne, potom pri posudzovaní nárokov súvisiacich so základnou výmerou dôchodku je treba vychádzať priamo z ustanovenia článku 12 a článku 39 ods. 1 Ústavy SR. V čase rozdelenia ČSFR a podpísania zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení platila na území oboch nástupníckych štátov rovnaká právna úprava daná zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V prípade budúcich federálnych dôchodcov zmluva neriešila možný divergentný vývoj sociálnych systémov nástupníckych štátov. K tejto výraznej zmene pomerov však došlo hlavne v prospech slovenských dôchodcov (neskorší vek, nižšie dôchodky z českého systému a kurzové riziko CZK/EUR). Následne po rozdelení Slovenská republika problémy federálnych dôchodcov neriešila. Až v roku 2015 novelou zákona zaviedla kompenzačný nástroj vo forme vyrovnávacieho príplatku. Výklad ustanovenia čl. 20 ods. 1 zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorý vo svojom rozhodnutí žalovaná pri výpočte jeho dôchodku použila, je voči nemu diskriminačný v porovnaní s inými žiadateľmi, ktorí rovnako ako žalobca počas svojho produktívneho veku pracovali iba na území SR a dosahovali podobný vymeriavací základ. Je teda v rozpore s čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR. Tvrdil, že žalovaná je povinná na základe žiadosti pri chýbajúcich najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia vypočítať tzv. fiktívny dôchodok a výsledný kladný rozdiel priznať vo forme vyrovnávacieho príplatku s účinnosťou najneskôr od 01.01.2019 aj vyplácať. Len v takom prípade by súčet jeho základných starobných dôchodkov v aktuálnom menovom kurze nebol nižší ako dôchodok iného poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získa rovnakú dobu poistenia, približne rovnaký vymeriavací základ alebo zamestnávateľom so sídlom na území SR. Tento právny názor podporil aj judikatúrou a citáciou rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10So/43/2016 z 18.07.2017. Ďalej uviedol, že vyrovnávací príplatok je nedeliteľnou súčasťou základnej výmery slovenského a českého starobného dôchodku a má nárok na základnú výšku riadneho starobného dôchodku v každom z nástupníckych štátov bývalej ČSFR tak, ako bola vypočítaná ku dňu vzniku nároku na dôchodok. Namietal, že základná výmera vyrovnávacieho príplatku vypočítaná po vzniku nároku je konštantná a smerom nadol nemenná. V súčte s čiastkovými dôchodkami z oboch systémov sociálneho zabezpečenia fixuje jeho nárok na starobný dôchodok vo výške, v akej mu mal byť vypočítaný a vyplácaný za celú dobu poistenia, ak by bola získaná v slovenskom systéme sociálneho zabezpečenia. V súčte s priznanými dôchodkami oboch nástupníckych štátov ČSFR ako ich neoddeliteľná súčasť predstavuje zákonom garantovanú základnú, minimálnu výmeru jeho starobného dôchodku. Takto priznaný a vypočítaný starobný dôchodok je možné medziročne len navyšovať z dôvodu vývoja indexu spotrebiteľských cien alebo politických rozhodnutí o pevnom a o percentuálnom zvyšovaní starobných dôchodkov. Iný výklad inštitútu vyrovnávacieho príplatku než ako uviedol a opakované zamietavé rozhodnutie žalovanej je nerešpektovanie rozsudku Najvyššieho súdu 10So/43/2016 v jej rozhodovacej praxi, čím boli porušené jeho ústavné práva garantované v článku 12 a článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Tvrdil, že rozdelenie ČSFR spôsobilo ujmu na jeho zákonných nárokoch v dôchodkovom zabezpečení. V prípade iného (vyššieho) veku požadovaného českým zákonom pre vznik na riadny starobný dôchodok ujmu nenapraviteľnú. Porušenie jeho ústavných práv garantovaných v článku 12 Ústavy SR zdôvodňoval tým, že odlišne od ostatných občanov SR musel splniť vekové podmienky dvoch nástupníckych štátov osobitne Slovenskej republiky (16.11.2017) a v Českej republike (02.01.2019), napriek tomu, že všetky doby poistenia získal v mieste výkonu práce (D., A. A.), ktoré boli vždy na území SR. Od 17.11.2017, resp. 02.02.2019 poberá nižší starobný dôchodok ako mu podľa skutočne odpracovaných rokov a všeobecného výpočtového vzorca používaného pre výpočet starobných dôchodkov patrí v slovenskom systéme sociálneho zabezpečenia. Výška českého dôchodku je premenlivá v dôsledku stále prítomného (negatívneho i pozitívneho) kurzového rizika českej koruny voči euru. Vzhľadom na to bol toho názoru, že žalovaná je povinná na základe jeho žiadosti vypočítať jeho fiktívny dôchodok aj pri nedostatku doby československého poistenia a v prípade kladnej hodnoty aj v rovnakej výške priznať vyrovnávací príplatok. V opačnom prípade je porušené jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe garantované v článku 39 ods. 1 Ústavy SR a súčasne je nenávratne porušené aj jeho ústavné právo uvedené v článku 12 o zákaze diskriminácie. Navrhol prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 4. Žalovaná vo vyjadrení k podanej správnej žalobe k námietke žalobcu týkajúcej sa použitia článku 20 ods. 1 zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Z.z. uviedla, že podľa čl. 7 Ústavy SR, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodnej zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanovený zákonom majú prednosť pred zákonmi SR. S prihliadnutím na oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 185/1994 Z.z. koordinačné nariadenie EÚ o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia, majú prednosť pred zákonmi SR. Žalovaná postupovala pri určení príslušnosti na hodnotenie doby poistenia získanej žalobcom do 31.12.1992 podľa čl. 8 ods. 1 a prílohy II. nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 20 zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Uplatnením pravidla na rozdelenie dôb zabezpečenia získaných počas existencie Českej a Slovenskej republiky sa garantuje, že tieto budú zhodnotené na nárok na dôchodok, pričom sa neprizná nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu, čím sa rozdeľuje povinnosť financovania výplaty dôchodkových dávok medzi nástupníckymi štátmi. Suma starobného dôchodku sa podľa článku 52 ods. 4 písm. i/ a prvej časti prílohy VIII nariadenia č. 883/2004 Z.z., v znení nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 988/2009 môže vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Vzhľadom na uvedené boli na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy započítané všetky preukazané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté žalobcom po 01.01.1993, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Pretože žalobca spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov SR, nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov ČR. Ak by žalovaná priznala žalobcovi starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia ČR, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb. Takýto postup je v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení EÚ, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dva krát. Zhodnotenie dôb získaných pred 01.01.1993 by spôsobilo diskrimináciou týchto poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 01.01.1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR. Pri určení sumy starobného dôchodku nebolo so žalobcom zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, preto jeho námietka diskriminácie nie je dôvodná. Zákon č. 461/2003 Z.u. neobsahuje ďalšie ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné určiť sumu starobného dôchodku, ak by sa aj československé obdobie dôchodkového poistenia získané do 31.12.1992, za ktoré priznala dôchodok Česká správa sociálneho zabezpečenia, považovalo za obdobie dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR. K námietke žalobcu, že žalovaná je povinná na základe jeho žiadosti vypočítať tzv. fiktívny dôchodok a výsledný kladný rozdiel priznať vo forme vyrovnávacieho príplatku žalovaná uviedla, že žiadosť zo dňa 09.05.2019, ktorou žalobca požiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku bola prvostupňovým rozhodnutím zamietnutá podľa § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., pretože žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na vyrovnávací príplatok. Podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky za 7806 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je 21 rokov a 141 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Zdôraznila, že na vznik nároku na vyrovnávací príplatok právny predpis vyžaduje súčasne splnenie všetkých zákonných podmienok. Keďže žalobca pred 01.01.1993 získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia nesplnil jednu z podmienok nároku na vyrovnávací príplatok uvedený v § 69 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. a nárok na vyrovnávací príplatok mu preto nevznikol. Zákonom č. 105/2019 Z.z., ktorým bol doplnený zákon č. 461/2003 Z.z. bola prijatá taká právna úprava, ktorá garantuje, že súčet súm slovenského dôchodku a českého dôchodku nebude nižší ako fiktívna suma dôchodku určená so zohľadnením československého obdobia dôchodkového poistenia získaného do 31.12.1992. Uvedená právna úprava nadobudne účinnosť od 01.01.2020, vzhľadom na čo bude možné určiť sumu starobného dôchodku v súlade s novou právnou úpravou najskôr od 01.01.2020, a to na základe žiadosti žalobcu. Z uvedeného žalovanej vyplynulo, že pri rozhodovaní o nároku na vyrovnávací príplatok žalobcu postupovala v súlade s účinnými predpismi o sociálnom zabezpečení. Zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Žalobca v replike uviedol, že z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že zotrvávala na svojich dôvodoch, na základe ktorých zamietla jeho žiadosť o výpočet a následne priznanie vyrovnávacieho príplatku, avšak odchýlne od doterajších odôvodnení a rozhodnutí, pokiaľ argumentovala, že by došlo k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb a rozporu so základnými zásadami koordinačných nariadení EÚ, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia 2x a tiež tým, že by to spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 01.01.1993 výlučne u zamestnávateľa so sídlom na území SR. S takýmto právnym názorom žalovanej sa nestotožnil a tvrdil, že ak by v súlade s už citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR podľa správnej žaloby bol priznaný starobný dôchodok v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by všetky doby jeho poistenia a príspevky do 31.12.1992 boli zhodnotené podľa slovenských právnych predpisov, tak sa nejedná o dvojnásobné zhodnotenie týchto poistných dôb. Žalobca navrhol, aby sa súd v tejto veci oboznámil aj s rozsudkom súdneho dvora EÚ vo veci C-399/09 V. R., proti Českej správe sociálneho zabezpečenia, ktorý ustálil nasledovné: „Ako uvádza Európska komisia, ústavný súd len stanovuje, že je nevyhnutné upraviť výšku českej dávky v starobe priznanej podľa čl. 20 zmluvy na úroveň dávky, ktorú by poistenec poberal, keby jej výška bola vypočítaná len na základe vnútroštátnych pravidiel, ak je výška tejto dávky vyššia ako dávka priznaná podľa ustanovení zmluvy. Nejde teda o priznanie súbežnej Českej dávky staroby, ani o dvojité zohľadnenie jednej a tej istej doby poistenia, ale len o odstránenie objektívne zisteného rozdielu medzi dávkami rôzneho pôvodu. Je nutné konštatovať, že takýto prístup umožňuje vylúčiť prekrývanie uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských štátov v súlade s cieľom vyjadreným v ôsmom odôvodnení nariadenia č. 1408/71 a nie je v rozpore s kritériom rozdelenia právomoci stanoveným v čl. 20 zmluvy, teda kritériám zachovaným podľa čl. 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia č. 1408/71 spojený s časťou A bodom 6 prílohy III uvedeného nariadenia. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je na prvú položenú otázku potrebné odpovedať v tom zmysle, že ustanovenia časti A bodu 6 prílohy III nariadenia č. 1408/71 spojený s čl. 7 ods. 2 písm. c/ tohto nariadenia nebránia takému vnútroštátnemu pravidlu, akým je pravidlo, ktorého sa týka konanie vo veci samej, podľa ktorého sa vypláca vyrovnávací príplatok k dávke v starobe v prípade, že výška tejto dávky podľa čl. 20 zmluvy je nižšia, než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok vypočítaný podľa právnych noriem v Českej republike.“ Napriek tomu, že vo vyjadrení žalovanej nenašiel tvrdenia, ktoré zásadným spôsobom vyvracajú podstatu jeho žaloby, v ich kontexte dal do pozornosti súdu niektoré žalobné body, a to bod 9, bod 13, bod 14, bod 22 a bod 23, pričom bol toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nezákonné a boli nimi porušené práva, a to právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe vyplývajúce z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo vyplývajúce z čl. 12 Ústavy SR, ktorý zakotvuje zákaz diskriminácie. V tejto súvislosti je podľa jeho názoru zaujímavé, aj keď právne bezvýznamné, že vo svojom vyjadrení ho žalovaná odkázala s uplatnením nároku na vyrovnávací príplatok na január 2020, kedy mu na základe jeho žiadosti podľa novely vypočíta tzv. fiktívny dôchodok. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v súlade s § 199 ods. 2 a § 202 ods. 2 SSP, pričom veci prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd na ich prejednanie nariadil pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 22.01.2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 03.03.2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 10. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 11. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 12. Podľa § 69b ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2019 (1) Poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a/ získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b/ získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d/ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) e/ požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2) a f/ suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. (2) Suma vyrovnávacieho príplatku poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2) Suma vyrovnávacieho príplatku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom 1) a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. 2) (3) Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6. Fiktívna suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako suma predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6. (4) Ak sa vyrovnávací príplatok priznáva od neskoršieho dňa ako odo dňa, od ktorého je priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, zvyšuje sa fiktívna suma starobného dôchodku alebo fiktívna suma predčasného starobného dôchodku za obdobie odo dňa, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok do dňa, od ktorého sa priznáva vyrovnávací príplatok; na zvyšovanie fiktívnej sumy starobného dôchodku alebo fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku sa vzťahujú ustanovenia o zvyšovaní starobného dôchodku a o zvyšovaní predčasného starobného dôchodku rovnako. (5) Ak starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného zákonom, použije sa na určenie sumy vyrovnávacieho príplatku suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy starobného dôchodku z tohto dôvodu nedošlo. (6) Starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy vyrovnávacieho príplatku podľa odseku 2 prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,56ab) ktorý je platný ku dňu, od ktorého sa vyrovnávací príplatok priznáva. 13. Podľa § 69c ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2019 (1) Suma vyrovnávacieho príplatku sa novo určuje vždy k 31. januáru kalendárneho roka a prvýkrát sa novo určí k 31. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol vyrovnávací príplatok priznaný. Pri určení novej sumy vyrovnávacieho príplatku sa prihliada na fiktívnu sumu starobného dôchodku alebo fiktívnu sumu predčasného starobného dôchodku určenú podľa § 69b ods. 3, zvýšenú za obdobie od priznania vyrovnávacieho príplatku do 31. januára kalendárneho roka, v ktorom sa novo určuje suma vyrovnávacieho príplatku. Vyrovnávací príplatok v novo určenej sume sa vypláca od splátky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v apríli kalendárneho roka, v ktorom sa novo určila suma vyrovnávacieho príplatku, do splátky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v marci nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely určenia novej sumy vyrovnávacieho príplatku sa starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,56ab) ktorý je platný 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa novo určuje suma vyrovnávacieho príplatku. (2) Ak novo určená suma vyrovnávacieho príplatku nemá kladnú hodnotu, nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku zaniká od splátky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v apríli kalendárneho roka, v ktorom sa novo určila suma vyrovnávacieho príplatku, do splátky tohto dôchodku splatnej v marci nasledujúceho kalendárneho roka. Ak nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku zanikol podľa prvej vety v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, nárok na vyrovnávací príplatok zaniká 31. januára posledného z týchto kalendárnych rokov. (3) Ak zanikol nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku z dôvodu zániku nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, nová suma vyrovnávacieho príplatku sa určí odo dňa opätovného vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky. Starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia novej sumy vyrovnávacieho príplatku podľa prvej vety prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,56ab) ktorý je platný ku dňu, od ktorého sa určuje nová suma vyrovnávacieho príplatku. 14. Podľa § 69d zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2019 nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku trvá v období, počas ktorého trvá nárok na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona a starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky. 15. Podľa § 66a ods. 1 až 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2020 (1) Suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal a/ pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, a b/ po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky. (2) Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. (3) Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo. (4) Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,55a) ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1. (5) Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom55b) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. 16. Podľa § 293ej ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2020 (1) Ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 1. januárom 2020, podmienky nároku na vyrovnávací príplatok a na jeho výplatu sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019. (2) Ak poistencovi uvedenému v § 66a ods. 1, § 68a a § 73a ods. 1 vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2020, Sociálna poisťovňa určí sumu dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 na jeho žiadosť len raz ku dňu prvého nároku na výplatu dôchodku po 31. decembri 2019. (3) Suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 nesmie byť nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, alebo sumy predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 a sumy vyrovnávacieho príplatku. (4) Ak poistenec má podľa odsekov 2 a 3 nárok na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku za obdobie, za ktoré sa mu vyplatil vyrovnávací príplatok, odo dňa určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 zaniká nárok na vyrovnávací príplatok. 17. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 18. Podľa § 196 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (5) Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 19. Podľa § 209 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 20. Podľa § 218 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. 21. Podľa Článku 12 Ústavy Slovenskej republiky (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. (3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. (4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. 22. Podľa Článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 23. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 24. Žalobca v podanej správnej žalobe zdôraznil, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal včas dňa 29.05.2019 riadne odôvodnené odvolanie, v ktorom netvrdil, že k 31.12.1992 dosiahol 25 rokov doby československého poistenia a o vyrovnávací príspevok výslovne žiadal z iných dôvodov. Ďalej namietal, že svoje odvolanie odôvodnil porušením jeho práv garantovaných v čl. 12 a 39 ústavy SR a predovšetkým ustálenou súdnou praxou v rovnakých veciach, okrem iných judikátov osobitne akcentoval význam rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10So/43/2016 z 18.07.2017. Namietal, že s uvedenými tvrdeniami sa generálny riaditeľ žalovanej nevysporiadal. 25. Súčasťou spisu je podanie žalobcu - žiadosť o vyrovnávací príplatok z 08.05.2019, ktorá bola prílohou formulárovej žiadosti o vyrovnávací príplatok podanej dňa 09.05.2019 na Sociálnej poisťovni, pobočka D., kde žalobca objasnil svoje názory, vyjadrenia, postoje k podanej žiadosti a spôsobu rozhodnutia o nej, pričom poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov (konkrétne rozsudky). V spise predloženom žalovanou sa odvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu nenachádza. Jeho súčasť tvorí len sprievodný list z 06.06.2016, ktorým žalobca generálnemu riaditeľovi žalovanej predložil svoje odvolanie a kde mu oznámil, že ho prvostupňové rozhodnutie neprekvapilo, pričom nerešpektovanie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v rovnakých dôchodkových veciach ako je jeho (nedostatok poistnej doby do 31.12.1992) žalovanou je notoricky známou skutočnosťou, dôkazom arogancie a ignorovania precedentných rozhodnutí. Generálneho riaditeľa žalovanej ďalej žalobca v uvedenom liste poprosil, aby sa nechal informovať o rozhodnutiach súdov a ich odôvodnení, ktoré vo svojom odvolaní citoval. Neudržateľnosť inštitútu vyrovnávacieho príplatku považoval za potvrdenú novelou zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament prijal 27.03.2019 s účinnosťou od 01.01.2020. Ako príloha tohto listu bolo uvedené „odvolanie“. Z fyzického stavu tohto podania v spise je zrejmé (má poškodený - odtrhnutý ľavý horný okraj), že jeho príloha (mohla byť stratená, odstránená) nie je súčasťou spisových zložiek predložených žalovanou. 26. Potrebné je k tomu uzavrieť, že nedostatok spočívajúci v obsahu (úplnosti) administratívnych, resp. dávkových spisov žalovanej v konaní pred správnym súdom nemôže byť na ťarchu žalobcu a jeho subjektívnych práv, ochrany ktorých sa podaním správnej žaloby domáhal, pretože to by bolo v rozpore s účelom správneho súdnictva. Z obsahu správnej žaloby ako aj zo samotného sprievodného listu žalobcu z 06.06.2019 je zrejmý obsah odvolacích námietok žalobcu, ktoré tvorili podklad napadnutého rozhodnutia (§ 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Žalovaná žalobcom tvrdený obsah odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu vo vyjadrení k správnej žalobe nespochybnila ani nerozporovala, na základe čoho ho mal správny súd za nesporný v takom obsahu a rozsahu, ako ho žalovaný uviedol v správnej žalobe. 27. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie neobsahujú odôvodnenie, z ktorého by bolo možné zistiť, akým spôsobom konajúce organizačné zložky Sociálnej poisťovne (žalovaná a jej generálny riaditeľ), ktoré dospeli k záveru, že žalobca nemá právny nárok na vyrovnávací príspevok, vec právne posúdili vo vzťahu k všetkým zhromaždeným podkladom rozhodnutia, vrátane vyjadrenia žalobcu v rámci podania žiadosti o vyrovnávací príplatok a odvolacích námietok žalobcu (podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti), na základe čoho sú obe rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia okrem citácie právnej úpravy a odkazu na obsah rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia v podstate obmedzil len na konštatovanie nesplnenia podmienky nároku žalobcu na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. Napadnuté rozhodnutie obsahuje krátku rekapituláciu predchádzajúceho prvostupňového konania, citáciu ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., zmienku o niektorých odvolacích námietkach žalobcu a konštatovanie, že generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Ďalej sa generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal zdôvodnením nesplnenia podmienky získania najmenej 25-tich rokov československého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu podľa § 69b ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 60 ods. 9, 10 zákona č. 461/2003 Z.z., v rámci ktorého dospel k rovnakému záveru ako žalovaná, a síce, že žalobca nesplnil uvedenú zákonnú podmienku nároku na vyrovnávací príplatok, keďže získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Poukázal na zákon č. 105/2019 Z.z., ktorým bol doplnený zákon č. 461/2003 Z.z., ktorého právna úprava garantuje, že súčet súm slovenského dôchodku a českého dôchodku nebude nižší ako fiktívna suma dôchodku určená so zohľadnením československého obdobia dôchodkového poistenia získaného do 31.12.1992. Pripojil informáciu, že uvedená právna úprava nadobudne účinnosť od 01.01.2020, vzhľadom na čo bude možné určiť sumu starobného dôchodku v súlade s novou právnou úpravou najskôr od 01.01.2020 na základe žiadosti. Záverom považoval zamietnutie žiadosti žalobcu o vyrovnávací príplatok za správne a zákonné s tým, že v odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol, pričom žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia. Na základe uvedeného generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 28. Odôvodnenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia neobsahujú zákonom ustanovené náležitosti (§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), pretože neobsahujú všetky skutočnosti, ktoré boli (mali byť) podkladom rozhodnutí. Obsahujú opis skutočností, ktoré sami konajúce organizačné zložky žalovanej považovali za podklady rozhodnutia, ale svojvoľne medzi ne nezahrnuli zmienku o ďalších žalobcom vznesených podkladoch rozhodnutí. Išlo najmä o obsah podania - žiadosti o vyrovnávací príplatok z 08.05.2019, ktorá bola prílohou formulárovej žiadosti o vyrovnávací príplatok podanej dňa 09.05.2019 na Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen, kde žalobca objasnil svoje názory, vyjadrenia, postoje k podanej žiadosti a spôsobu rozhodnutia o nej, pričom poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov (konkrétne rozsudky). Prvostupňový orgán sa ani nepokúsil na uvedené podanie akokoľvek reagovať v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Obsahom podaného odvolania sa žalobca opätovne (v rámci odvolania ako preňho jediného dostupného procesného nástroja na opravu chýb, nesprávnosti a nezákonnosti v postupe a rozhodovaní prvostupňového orgánu v danom štádiu konania) domáhal sústrediť pozornosť generálneho riaditeľa žalovanej, ako orgánu oprávneného o odvolaní rozhodnúť, na ním namietané okolnosti, ktoré považoval za rozhodné, najmä na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v danej otázke (zohľadňujúcu porušovanie čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR), ktorú konkretizoval v označených rozsudkoch. Ani zo strany generálneho riaditeľa žalovanej v napadnutom rozhodnutí nedošlo k splneniu povinnosti uviesť a tým aj pri rozhodovaní zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré mali byť v súlade s § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. jeho podkladom, pretože jeho reakcia na uvedené podania a v nich uvedené námietky úplne absentuje. Prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie tobôž neobsahujú úvahy akými boli konajúce organizačné zložky Sociálnej poisťovne vedené (vo svetle námietok žalobcu v žiadosti o vyrovnávací príplatok z 08.05.2019 ako aj v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. Konštatovanie, že žalobca nesplnil zákonnú podmienku nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 60 ods. 9, 10 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, nemožno považovať za úvahu, ktorú by bolo možné pripisovať reakcii na uvedené konkrétne námietky žalobcu smerujúce k ustálenej rozhodovacej praxi súdov, pretože neobsahuje žiadnu právnu myšlienku alebo argumentáciu podloženú skutkovými zisteniami, ani spôsob zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a vyjadrenie k námietkam, stanoviskám alebo vyjadreniam žalobcu počas konania, resp. v jeho podaniach. Rovnako záver, že v odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol a žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia, je mimo predmetu námietok žalobcu. Napriek správnemu určeniu objektívneho práva tak nebola predmetná právna vec individualizovaná spôsobom, ktorý zákon pre aplikáciu práva v jednotlivých prípadoch vyžaduje a ktorý je na možnosť následného preskúmania zákonnosti rozhodnutia nevyhnutný. 29. V súlade s uvedenou žalobnou námietkou teda možno skonštatovať, že v prvostupňovom ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje relevantná odpoveď na to, ako sa žalovaná a jej generálny riaditeľ vyrovnali s obsahom podania žalobcu - žiadosť o vyrovnávací príplatok z 08.05.2019 a s odvolacími námietkami žalobcu. Najmä s tými, v rámci ktorých žalobca v odvolacom konaní argumentoval ustálenou judikatúrou súdov v obdobných prípadoch, na ktorej základe argumentoval, že z ústavných dôvodov je možné na účely priznania vyrovnávacieho príplatku preklenúť nesplnenie podmienky získania 25- tich rokov československého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu podľa § 69b ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 60 ods. 9, 10 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Logickým a systematickým výkladom (najmä so zohľadnením ust. § 195, § 196 a § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) možno dospieť k výsledku, že konajúca organizačná zložka žalovanej je povinná nielen uviesť zoznam všetkých podkladov, ktoré (z hľadiska ich zákonnosti a použiteľnosti - spôsobilosti svojim obsahom ovplyvniť výrok rozhodnutia a pod.) spĺňajú kritériá na to, aby moli byť podkladmi rozhodnutia, ale uviesť aj úvahy, akými bola vedená pri hodnotení všetkých podkladov (nielen dôkazov). Organizačná zložka žalovanej totiž v súlade s § 195 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie, ktorými sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Dôležité je aj to, že organizačná zložka žalovanej podľa § 195 ods. 3 v nadväznosti na § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania a dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy (ktorá musí byť vyjadrená aby bola preskúmateľná), a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, k čomu, vzhľadom na obsah rozhodnutí, v požadovanom rozsahu zjavne nedošlo. 30. Nedodržaním uvedených povinností pri vydaní prvostupňového a napadnutého rozhodnutia žalovaná a jej generálny riaditeľ žalovanej rezignovali na svoju zákonnú povinnosť obsahovo zrozumiteľne a dostatočne sa vyrovnať so všetkými podkladmi rozhodnutia, vrátane obsahu podaní žalobcu, ktorými osvedčoval z jeho pohľadu zásadné právne otázky a presadzoval nimi v konaní vznik jeho nároku na vyrovnávací príplatok. Vyriešenie týchto právnych otázok žalobca v rámci presadzovania a ochrany svojich práv považoval z hľadiska posúdenia zákonnosti postupu a rozhodnutí konajúcich orgánov za kľúčové, nakoľko mali priamy dopad na rozhodnutie o ním uplatnenom nároku. Urobením podania z 08.05.2019 a podaním odvolania žalobca uplatnil svoj nárok na vyrovnávací príplatok a žalovaná bola povinná sa obsahom jeho podaní riadne zaoberať a vyrovnať sa s ním, nakoľko predmetom konania bolo práve priznanie, resp. nepriznanie nároku na vyrovnávací príplatok z dôvodov formulovaných žalobcom, v dispozícii ktorého vymedzenie predmetu konania bolo. Nezohľadnením obsahu jeho podaní tak nebolo možné dospieť k skutkovým zisteniam v rozsahu dostatočnom na vydanie rozhodnutia, pretože nebol zohľadnený ním vymedzený predmet konania a tým aj dokazovania. Podania účastníka konania (žalobcu) obsahujúce jeho vyjadrenia, pripomienky, námietky ako aj jeho odvolacie námietky boli súčasťou podkladov rozhodnutia (§ 195 ods. 2 Správneho poriadku). Nestačilo tak zo strany žalovaného zaoberať sa len niektorými námietkami, resp. podkladmi ktoré určila žalovaná. Vzhľadom na obsah prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, na ktorý sa konajúce organizačné zložky žalovanej obmedzili, zaťažili svoje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie (obdobne prvostupňové rozhodnutie) tak nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán vysporiadať aj s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania a odvolací orgán so všetkými odvolacími námietkami. Už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentoval akýkoľvek pokus o vyrovnanie sa so žalobcom predostretým okruhom právnych otázok podopretých odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktoré uviedol v prílohe k žiadosti o vyrovnávací príplatok, v čom pokračoval aj generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí. Doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k správnej žalobe (dvojnásobné zhodnotenie dôb zabezpečenia, rozpor so základnými zásadami koordinačných nariadení EÚ, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky, diskriminácia čisto „slovenských dôchodcov“), nemohol správny súd vziať v úvahu, pretože predmetom prieskumu sú výlučne právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a im predchádzajúci postup, nie však úkony tohto orgánu počas súdneho konania. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca ako účastník konania o žiadosti o priznanie vyrovnávacieho príplatku mal právo na vyčerpávajúce odôvodnenie dôvodov nevyhovenia jeho žiadosti v prvostupňovom rozhodnutí žalovanej, resp. v napadnutom rozhodnutí (vrátane vyrovnania sa s ním tvrdenými skutočnosťami a námietkami), iba ktoré rozhodnutia sú preskúmateľné správnym súdom a teda iba obsah ktorých mu môže poskytovať „inú právnu ochranu“ v súlade s čl. 46 Ústavy SR. Postupom uplatneným prvostupňovým orgánom, ktorý si osvojil aj generálny riaditeľ žalovanej, bol žalobca ukrátený na svojich procesných právach v rámci práva na spravodlivé konanie, resp. ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR), na základe čoho mu bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu. 31. Žalovanou nepovšimnuté posúdenie relevantných právnych otázok bolo predmetom súdnych a správnych rozhodnutí, na ktoré žalobca v rámci svojho podania a odvolacích námietok poukázal. Na názory súdov žalovaný nereagoval (nevyrovnal sa s nimi) vyjadrením autonómneho odôvodneného právneho názoru, pokiaľ postupoval odlišne. Na relevantné vyrovnanie sa s uvedenými námietkami žalobcu nestačilo poukázať na nesplnenie podmienky získania 25-tich rokov československého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu podľa § 69b ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 60 ods. 9, 10 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že vyrovnávací príplatok doplňuje, je neoddeliteľnou súčasťou základnej výmery slovenského a českého starobného dôchodku, na ktorý má nárok, na základe čoho nerešpektovanie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/43/2016 porušuje jeho ústavné práva podľa čl. 12 a čl. 39 Ústavy SR. Vzhľadom na závery uvedeného rozsudku a iných žalobcom označených rozsudkov je potrebné dať za pravdu žalobcovi v tom, že aj v danom prípade bolo potrebné v rozhodovacej činnosti žalovanej zohľadniť obsah ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (zahŕňajúcej ústavnoprávne aspekty danej problematiky), čo v konečnom dôsledku plynie aj z povinnosti orgánov aplikujúcich právo v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vykladať a uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy v súlade s ústavou. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z.z., ktorým bol zmenený zákon č. 461/2003 Z.z. tak, že bol doplnený o ust. § 69b, § 69c, § 69d, ktorými bol zavedený vyrovnávací príplatok, „účelom vyrovnávacieho príplatku je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR. Principiálne rovnaká právna úprava, len v opačnom zmysle, bola prijatá v Českej republike. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa budú dôchodkové nároky dotknutých občanov bývalého spoločného štátu posudzovať principiálne rovnako. Navrhuje sa právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovania sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku, ktorý je v zásade analogický právnej úprave, ktorá bola prijatá v Českej republike. Dôvodom takéhoto prístupu je skutočnosť, že poistenci, ktorým sa navrhuje poskytovať vyrovnávací príplatok, získali dobu poistenia/zabezpečenia na účely dôchodkových nárokov podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 1993, t.j. za existencie ČSFR, a teda je opodstatnené a odôvodnené, aby podmienky poskytovania vyrovnávacieho príplatku boli rovnaké pre všetkých poistencov, ktorí boli občanmi bývalej ČSFR. Nárok na vyrovnávací príplatok sa navrhuje ustanoviť pre poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky a Českej republiky po splnení ustanovených podmienok, a to v sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a Slovenskej republiky. Teoretická (fiktívna) suma starobného dôchodku určovaná výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky je v zásade sumou starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok poistenec, ak by nedošlo k rozdeleniu ČSFR. Teoretická suma starobného dôchodku sa bude určovať podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol priznaný starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, a to nielen s prihliadnutím na dobu poistenia/zabezpečenia získanú pred rozdelením ČSFR, ale aj po rozdelení ČSFR vrátane doby získanej výkonom služby policajta alebo profesionálneho vojaka. V prípade, že poistencovi je priznaný výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, na účely určenia teoretickej sumy starobného dôchodku sa síce bude zohľadňovať obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, avšak suma výsluhového dôchodku sa pripočíta do úhrnu dôchodkov, ktoré sa odpočítavajú od fiktívnej sumy starobného dôchodku. Pri určení teoretickej (fiktívnej) sumy starobného dôchodku sa zohľadnia všetky úpravy (zvýšenia), ktoré by boli patrili počas obdobia poberania teoretického (fiktívneho) starobného dôchodku, ako aj prípadná úprava starobného dôchodku podľa ustanovení § 293k a § 293aw. Naopak, na určenie sumy vyrovnávacieho príplatku sa nebude prihliadať na úpravu tak slovenského, ako aj českého starobného dôchodku z dôvodu súbehu s inou dávkou alebo z dôvodu súbehu s príjmom so zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že je možné, že česká právna úprava sa môže v súvislosti s podobnými úpravami starobného dôchodku v budúcnosti meniť, je potrebné do zákona uviesť aj skutočnosť, že sa nebude prihliadať na takéto úpravy starobného dôchodku aj z iných dôvodov ustanovených zákonom. V opačnom prípade by mohol byť výklad zákona problematický a mohol by spôsobovať deformácie pri výpočte sumy vyrovnávacieho príplatku. Súčasne sa navrhuje každoročne k 31. januáru prehodnocovať sumu vyrovnávacieho príplatku, a to najmä z dôvodu valorizácie dôchodkových dávok vykonávanej vždy od 1. januára. Po prehodnotení sumy vyrovnávacieho príplatku sa vyrovnávací príplatok v zmenenej sume začne vyplácať od jeho aprílovej splátky. Vyrovnávací príplatok sa bude vyplácať vo výplatných termínoch určených Sociálnou poisťovňou spolu so starobným dôchodkom. Vzhľadom na to, že vyrovnávací príplatok je dôchodkovou dávkou, prihliada sa naň ako na dôchodkový príjem na účely tých právnych predpisov, v rámci ktorých sa skúma celkový dôchodkový príjem osoby“. Pokiaľ sa rozhodovacia činnosť súdov, na ktorú poukázal žalobca, týkala rozhodnutí žalovanej o priznaní samotného starobného alebo iného dôchodku, vzhľadom na uvedené bolo dôvodné sa ňou zaoberať aj vo vzťahu k rozhodovaniu o vyrovnávacom príplatku. 32. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 105/2019 Z.z., ktorým bol zmenený zákon č. 461/2003 Z.z., „prijatím zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je s účinnosťou od 1. januára 2016 súčasťou zákona o sociálnom poistení úprava poskytovania vyrovnávacieho príplatku. Účelom prijatia tejto úpravy bolo eliminovať finančnú ujmu, ktorá vzniká poberateľom starobného dôchodku, ktorí dlhodobo pracovali a žijú na území Slovenskej republiky, avšak ku dňu rozdelenia ČSFR pracovali u zamestnávateľa registrovaného v Obchodnom registri na území dnešnej Českej republiky. V dôsledku prijatej medzinárodnej Zmluvy o sociálnom zabezpečení sa všetky doby zabezpečenia takýchto zamestnancov (vrátane náhradných dôb) získané pred 31.12.1992 považujú za doby „českého“ zabezpečenia a dôchodkové doby poistenia dosiahnuté po 1.1.1993 sa považujú za slovenské doby poistenia. Takého osoby po vzniku nároku na starobný dôchodok poberajú jeden dôchodok od Českej správy sociálneho zabezpečenia a jeden od Sociálnej poisťovne. V dôsledku prijatia odlišných úprav sociálneho poistenia v Slovenskej republike a v Českej republike je súčet týchto dôchodkov v mnohých prípadoch nižší ako suma dôchodku, na ktorý by mali nárok, ak by sa všetky doby dôchodkového poistenia posudzovali podľa slovenských predpisov (tzv. teoretická suma dôchodku). Zákonom č. 266/2017 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júla 2018 okruh možných poberateľov vyrovnávacieho príplatku rozšírený o poberateľov predčasného starobného dôchodku, v prípade splnenia ostatných podmienok na jeho priznanie. Aplikačná prax však aj po prijatí uvedených zákonov jednoznačne dokazuje, že existujúca úprava vyrovnávacieho príplatku nie je postačujúca. Túto skutočnosť potvrdzuje i rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý pri rozhodovaní sporov o starobný dôchodok opakovane vyslovil názor, že s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo na území dnešnej ČR nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo na území dnešnej SR, a to aj v tom prípade, že nespĺňajú podmienky pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona o sociálnom poistení. Podľa Najvyššieho súdu SR je pri posudzovaní dôchodkových nárokov potrebné vychádzať priamo z Ústavy Slovenskej republiky ako základného zákona Slovenskej republiky, konkrétne zo zákazu diskriminácie podľa čl. 12 Ústavy SR a práva občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, vyplývajúceho z článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Slovenská republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky ako jedného štátu, a v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR nešlo o klasické zamestnanie v cudzine. Do 31.12.1992 sa doby zamestnania kdekoľvek na území československej federácie hodnotili jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte. Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy je zamestnanie v Českej republike možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31.12.1992. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR pred prijatím úpravy vyrovnávacieho príplatku, ale i po jej prijatí konštatoval, že starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Takýto postup podľa Najvyššieho súdu SR nachádza oporu priamo v spomenutých ustanoveniach Ústavy SR. Na základe uvedeného sa preto navrhuje zníženie potrebného počtu rokov československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku z najmenej 25 rokov na najmenej 15 rokov. Uvedený návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká v prípade, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Týmto spôsobom budú môcť o priznanie vyrovnávacieho príspevku požiadať aj tí starobní dôchodcovia, ktorí nemohli doteraz splniť podmienku 25 rokov výhradne z dôvodu neskoršieho dátumu narodenia. Vzhľadom k tomu, že so znižujúcim sa počtom rokov československého dôchodkového poistenia sa spravidla znižuje i negatívny rozdiel medzi súčtom dôchodkov a teoretickým dôchodkom, bude možné na základe aplikácie navrhovanej úpravy v budúcnosti opätovne posúdiť, či je potrebné prijatie ďalšej úpravy. Navrhovanú zmenu je však vhodné prijať v čo najskoršom termíne tak, aby nedochádzalo ku zväčšovaniu finančnej ujmy na strane aktuálne dotknutých starobných dôchodcov“. Z obsahu tejto dôvodovej správy plynie zákonodarcom rešpektovaná právna relevancia rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal žalobca vo svojich podaniach, na čo žalovaná ani jej generálny riaditeľ v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie nároku na vyrovnávací príplatok nereagovali. 33. Žalobca s oporou v označených súdnych rozhodnutiach namietal nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia, na čo žalovaná ani generálny riaditeľ žalovanej vo svojich rozhodnutiach zákonom požadovaným spôsobom nereagovali. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu v danom prípade), resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania). Avšak, vzhľadom na to, že ide o absenciu právnych záverov k zásadným otázkam (z výkladu, ktorý používa vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR republiky vyplýva, že článok 12 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 39 ods. 1 Ústavy SR bráni takej aplikácii zákona č. 461/2003 Z. z., pri ktorej by poistenec mal celkový starobný dôchodok /súčet starobných dôchodkov/ nižší len z dôvodu, že v období Českej a Slovenskej federatívnej republiky, resp. jej rozdelenia mal jeho zamestnávateľ sídlo v Českej republike), ich zrozumiteľné prejavenie navonok prostredníctvom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že žalobcova námietka nevysporiadania sa s jeho tvrdeniami a podaniami bola dôvodná, na základe čoho možno konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré v odvolacom konaní potvrdilo rovnako nepreskúmateľné prvostupňové rozhodnutie, pre nedostatok dôvodov. 34. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci. 35. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom, pretože je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. d/ SSP zrušil a súčasne zrušil aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 3, písm. a/ SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na vyrovnávací príplatok od dňa podania jeho žiadosti po zohľadnení všetkých (aj ním predložených) podkladov rozhodnutia a priznať ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z Českej a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu a iných nepriaznivých okolností nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci úspech celkom alebo sčasti. Žalobca mal v tomto prípade plný úspech, keďže napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie boli zrušené, a preto mu súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Lehota bola stanovená v súlade s ust. § 175 ods. 3 SSP. Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.