Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/220/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200567 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200567.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: TAURIS, a.s., Potravinárska 6, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 773 123, právne zastúpeného advokátom Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., so sídlom Kováčska 40, Kosice - Staré mesto 040 01, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBB-12-80-2.3/ P-E24,A25-19 zo dňa 6. júna 2019 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11. júla 2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u zamestnávateľa TAURIS, a.s., Potravinárska 6, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 773 123 (ďalej len „žalobca") inšpekciu práce podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z."), ktorá bola vykonaná v dňoch 29.04.2019 u žalobcu a v dňoch 24.05.2019, 28.05.2019, 04.06.2019, 05.06.2019 a 06.06.2019 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný"). O výsledku inšpekcii práce bol spísaný Protokol č. IBB-12-80-2.3/P-E24,A25-19 z 06.06.2019 (ďalej len „Protokol"). Protokol obsahuje zistenia na začiatku vykonanej inšpekcie za kontrolované obdobie 02/2019 - 04/2019, zoznam dokladov predložených zamestnávateľom k jednotlivým zamestnancom a v bode „B" obsahuje nedostatky, ktoré sa týkajú porušovania zákonníka práce vo vzťahu ku konkrétnym zamestnancom. Táto časť sa týka odsekov 1 až 8 Protokolu. Protokol, v časti s názvom „Nelegálne zamestnávanie" bod „B" uvádza, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že odo dňa 03.01.2018 od 06.00 hod. do dňa 14.02.2018 do 6:49:52 hod. (v uvedených dňoch 03.01.2018 - 05.01.2018, 07.01.2018 - 12.01.2018, 15.01.2018 - 19.01.2018, 21.01.2018 - 26.01.2018, 28.01.2018 - 02.02.2018, 04.02.2018 - 07.02.2018, 13.02.2018 a dňa 14.02.2018 od 6:00 hod. do 06:49:52 hod.) využíval závislú prácu fyzickej osoby R. Y. s trvalým bydliskom Y. XXX, XXX XX Q., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce na pozícii robotník Y. U. na pracovisku žalobcu v C. L., s ktorou mal žalobca založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva s 01.01.2018) a nesplnil si povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.). Ďalej v tejto súvislosti žalovaný v Protokole uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou R. Y. písomnú pracovnú zmluvu dňa 01.01.2018 na druh práce „robotník Y. U." s dňom nástupu do práce 01.01.2018. Podľa zamestnávateľom predloženej evidencie pracovného času zamestnanca R. Y., prvý deň nástupu do práce bol sviatok, kedy zamestnanec nepracoval a druhý deň t.j. 02.01.2018 si zamestnanec čerpal náhradné voľno. Odo dňa 03.01.2018 od 06:00 hod. začal zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú prácu. Zamestnanec vykonával v mesiaci 01/2018 závislú prácu v jednotlivých kalendárnych dňoch podľa evidencie pracovného času, najmä v čase od 06:00 hod do 14:00 hod a v mesiaci 02/2018 najmä v čase od 06:00 hod do 14:00 hod, od 14:00 hod do 22:00 hod alebo od 22:00 hod do 06:00 hod nasledujúceho kalendárneho dňa. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 29.04.2019 o 11:30 hod. Inšpekciou práce bola preukázaná dohodnutá mzda v sume 2,95 Eur/hod. a doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 03.01.2018 od 06:00 hod. do 14.02.2018 do 06:49:52 hod. Záverom Protokolu žalovaný uložil v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 opatrenie, ktorým nariadil odstrániť nedostatok zistený v bode č. 6 Protokolu do 10 kalendárnych dní od prerokovania protokolu a následne žalobcovi uložil povinnosť: a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bodoch 1. - 9. Protokolu a b/ doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1. - 9. v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa prerokovania Protokolu. S obsahom Protokolu boli podľa jeho záveru oboznámené dňa 06.06.2019 štatutárne orgány žalobcu, ktoré požiadali o lehotu na vyjadrenie k zisteným skutočnostiam. Žalovaný k tomu uviedol, že k skutočnostiam uvedeným v bodoch č. 1. - 9. tohto Protokolu sa štatutárny orgán vyjadrí v lehote 7 kalendárnych dní od jeho prevzatia a zároveň priloží všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, to znamená, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako i k ostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a inšpektor práce uzavrie Protokol. 2. Žalobca podal k Protokolu vyjadrenie z 27.06.2019, kde k časti týkajúcej sa nelegálneho zamestnávania uviedol, že pojem „nelegálne zamestnávanie" je legálne definovaný v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 a z jeho zákonnej definície okrem iného vyplýva, že nelegálnym zamestnávaním nie je akékoľvek zamestnávanie pri porušení povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ale iba také, ak zamestnávateľ aj zároveň využíva závislú prácu zamestnanca. Mal za to, že zisťovanie otázky nelegálneho zamestnávania nebolo vykonané v takej miere, aby o nej neboli rozumné pochybnosti, pretože priebeh kontroly nebol zameraný práve na posudzovanie a tým aj objasnenie toho, či označený zamestnanec v priebehu skúmaného obdobia aj fyzicky vykonával závislú prácu pre kontrolovaný subjekt. Vzhľadom na to mal za to, že otázka nelegálneho zamestnávania nebola z pozície žalovaného po skutkovej stránke objasnená tak, aby o nej neexistovali rozumné pochybnosti. Len samotné zistenie oneskorenej registrácie zamestnanca nepostačuje na dôvodný a jednoznačný záver o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania z pozície kontrolovaného subjektu. Ďalej k tomu uviedol, že žalobca nemal až do konca mesiaca február 2018 k dispozícii zdravotný posudok predmetného zamestnanca, a teda nemal za preukázané, že bol zo zdravotného hľadiska spôsobilý vykonávať prácu, na výkon ktorej bol dohodnutý pracovný pomer s ním. Zamestnanec sa síce nachádzal na pracovisku kontrolovaného subjektu, ale z toho dôvodu mu kontrolovaný subjekt neprideľoval prácu. Bez ohľadu na uvedené uviedol, že k posudzovaniu otázky nelegálneho zamestnávania existuje aj rozsiahla a ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že táto okolnosť musí byť posudzovaná nielen z hľadiska naplnenia jej formálnych znakov, ale predovšetkým z pohľadu materiálnej stránky a tiež, že príslušné ustanovenie zákona č. 82/2005 Z.z. musia byť interpretované s ohľadom na účel, ktorý sa týmito ustanoveniami sleduje a ktorý možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Primárnym účelom označenej právnej úpravy je ochrana fyzických osôb, pre ktoré nelegálna práca alebo nelegálne zamestnávanie prináša sociálnu neistotu a tiež vylúči prípady, kedy zamestnávateľ prostredníctvom nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania ušetrí náklady na pracovnú silu tým, že si nesplní svoje daňové a odvodové povinnosti, čím sekundárne takýto zamestnávateľ spôsobuje značne celospoločenské ekonomické škody, a to únikom príjmov do štátneho rozpočtu. Žalobca mal za to, že v okolnostiach v danej veci nebol naplnený ani účel, ktorý sa prostredníctvom predmetnej úpravy sleduje a tým ani ohrozené a o to menej porušované záujmy, ktoré sú touto úpravou chránené, pretože ani náznakom nekonal spôsobom, ktorý by čo i len ohrozil záujmy, ktoré sú predmetnou právnou úpravou chránené. Žalobca ďalej mal za to, že z jeho strany nebol úmysel konať v rozpore so zákonom č. 82/2005 Z.z., keďže v jeho prípade ide o ojedinelú situáciu, ktorá u neho v priebehu celej jeho histórie nastala s tým, že zamestnáva v súčasnosti približne 800 zamestnancov a v regióne patrí dlhodobo medzi najväčších zamestnávateľov, pričom nelegálne zamestnávanie alebo nelegálna práca u neho nebola nikdy zistená. Absenciu úmyslu vylučuje aj skutočnosť, že žalobca si vo vzťahu k označenému zamestnancovi splnil a plní všetky ostatné povinnosti, napríklad povinnosť prihlásenia do zdravotnej poisťovne, úhrady preddavkov na daň z príjmu a pod. Ďalej sa žalobca vyjadril k možnému zápisu žalobcu ako kontrolovaného subjektu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov a poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že súčasná právna úprava neumožňuje realizovať zápis do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov len na základe protokolu z vykonanej inšpekcie, ale takýto zápis môže byť vykonaný až po tom, čo rozhodnutie o uložení pokuty nadobudne právoplatnosť. To vyplýva predovšetkým z toho, že protokol o vykonaní inšpekcie nie je správnym rozhodnutím, ale iba jedným z dôkazov v správnom konaní, proti ktorému neexistuje žiadny opravný prostriedok. Keďže prerokovaním protokolu nie je proces správneho konania uzatvorený a tým nie je ani jednoznačne ustálená otázka, či postupom zamestnávateľa došlo k porušeniu povinnosti nelegálneho zamestnávania, nemožno v takejto situácii verejným spôsobom zverejniť pozitívnu informáciu o skutočnosti, ktorá v priebehu správneho konania nebola jednoznačným spôsobom zistená. Neopomenul ani tú skutočnosť, že následne vykonaným dokazovaním môže byť preukázané, že postupom zamestnávateľa nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu, pričom kontrolovaný subjekt by už bol vedený v zozname registra nelegálnych zamestnávateľov, a takýto zápis ho môže ukrátiť na jeho právach a právom chránených záujmoch už len tým, že sa nemôže uchádzať o zákazky v rámci verejného obstarávania. Vzhľadom na to žalobca uzavrel, že žalovaný nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou, resp. s ustálenou judikatúrou, konkrétne s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. 3. Žalovaný následne dňa 11.07.2019 vydal Dodatok č. 1 k Protokolu, kde uviedol doklady predložené žalobcom, obsah jeho vyjadrenia k Protokolu a inšpektor práce zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam vzťahujúcim sa ku konkrétnym bodom Protokolu. K bodu č. 9 Protokolu uviedol, že trvá na zistenom nedostatku, ktorým je nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby R. Y., ktorá bola dňa 29.04.2019 zapísaná do zoznamu kontrolovaných osôb na prevádzke zamestnávateľa - žalobcu. Pri vykonaní dozoru nad dodržiavaním zákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené, že fyzická osoba bola prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 14.02.2018 s dátumom vzniku poistenia 01.01.2018. Za účelom zistenia skutkového stavu a naplnenia materiálnej podstaty zisteného porušenia, či fyzická osoba v čase od 01.01.2018 do 14.02.2018 do 06:49:52 hod. vykonávala pre žalobcu závislú prácu bola od zamestnávateľa dodatočne vyžiadaná evidencia pracovného času kontrolovanej fyzickej osoby vedená v období 01/2018 - 02/2018. Žalobca - zamestnávateľ prostredníctvom e-mailu doručil dňa 27.05.2019 žalovanému evidenciu pracovného času fyzickej osoby R. Y. za obdobie od 01/2018 - 02/2018. Z evidencie pracovného času a práce nadčas vedenej zamestnávateľom je preukázateľne zrejmé, že fyzická osoba vykonávala v kontrolovanom období pre zamestnávateľa závislú prácu. Zamestnávateľ neevidoval v evidencii pracovného času žiadne neprideľovanie práce tak, ako uvádza vo svojom vyjadrení. V uvedenom období fyzická osoba vykonávala aj prácu nadčas a taktiež si čerpala náhradné voľno a dovolenku. Predložené doklady disponujú podpisom zamestnanca, nadriadeného a taktiež vedúceho útvaru. Vyjadrenie zamestnávateľa, že zamestnancovi neprideľoval prácu, na výkon ktorej bol dohodnutý pracovný pomer, aj napriek tomu, že sa zdržiaval na pracovisku, a to z dôvodu, že kontrolovaný subjekt nemal až do konca mesiaca 02/2018 k dispozícii zdravotný posudok zamestnanca, je listinným dôkazom (evidencia pracovného času) preukázateľne vyvrátené. Zamestnávateľ viedol evidenciu pracovného času a práce nadčas tak, že bol zaznamenaný výkon závislej práce zamestnanca. Ak zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi prácu v rámci pracovnej zmluvy, ale poveroval zamestnanca inými prácami, neznamená to, že zamestnanec nevykonával pre zamestnávateľa závislú prácu. K popieraniu účelu zákona žalovaný uviedol, že v dňoch, v ktorých žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania bol naplnený primárny účel zákazu nelegálneho zamestnávateľa, nakoľko v týchto dňoch nelegálne zamestnávanie prinášalo pre fyzickú osobu sociálnu neistotu. Pokiaľ by platili tvrdenia žalobcu, nelegálne zamestnávanie by nebolo žiadne využívanie závislej práce fyzickej osoby, ak by zamestnávateľ dodatočne spätne splnil všetky odvodové a daňové povinnosti. Právna úprava zákazu nelegálneho zamestnávania neupravuje žiadne výnimky, ktoré by menili skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania. Na základe uvedeného je zrejmé, že materiálna podstata nelegálneho zamestnávania, ktorá je explicitne uvedená v ustanoveniach upravujúcich nelegálne zamestnávanie, predstavuje výkon závislej práce fyzickej osoby pre zamestnávateľa a nesplnenie si povinnosti prihlásiť fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá bola preukázateľne naplnená. Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie zo dňa 12.01.2018, ktoré zamestnávateľ predložil ku svojmu vyjadreniu nie je potvrdené pečiatkou ani podpisom oprávnenej osoby, ani pečiatkou poisťovne. Materiálnou podstatou nelegálneho zamestnávania však nie je prihlásenie fyzickej osoby do zdravotnej poisťovne. Zákon pri nelegálnom zamestnávaní už nerozlišuje medzi závažnosťou situácie, keď jeden zamestnávateľ zámerne zamestnáva „na čierno" a druhý „len neskôr" zaregistroval zamestnanca do sociálnej poisťovne, hoci zmluvný vzťah už existuje. Preto sa aj samotný zamestnávateľ svojim administratívnym pochybením dopustil rizika súvisiaceho s nelegálnym zamestnávaním fyzickej osoby. Na základe uvedeného bod č. 9 Protokolu zostáva bez zmeny a prečíslováva sa na bod č. 7 Protokolu. K otázke zápisu žalobcu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov a k otázke povinnosti orgánov verejnej moci rešpektovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov inšpektor práce uviedol len to, že v zmysle § 6 ods. 1 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z.z. centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania vedie Národný inšpektorát práce a nie inšpektoráty práce. V závere Dodatku č. 1 inšpektor práce žalobcu upozornil na skutočnosť, že výkon inšpekcie práce sa riadi ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a všeobecné predpisy o správnom konaní sa vzťahujú len na ustanovenia uvedené v § 21 ods. 3 citovaného zákona, ak zákon neustanovuje inak. Z uvedeného je tak zrejmé, že na výkon inšpekcie práce ako celku sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Na základe skutočností zistených z vyjadrenia žalobcu a ním predložených dokladov nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode č. 5 Protokolu do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia Dodatku a tiež povinnosť: a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bodoch 1. - 7. - Protokolu, b/ doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistení porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1. - 7. v lehote do 20 kalendárnych dní odo dňa prevzatia dodatku. V predmetnej správe požiadal k jednotlivým bodom uviesť opatrenia, ktoré sa prijali na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, prípadne predložiť doklad preukazujúci odstránenie zisteného nedostatku. V závere uviedol, že bod č. 1 a bod č. 8 Protokolu boli vypustené a nedostatky uvedené v bodoch č. 2 a č. 7. a v bode č. 9. Protokolu sa postupne prečíslovali na body č. 1. - 7. Protokolu. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 4. Proti opatreniu - Protokolu o výsledku inšpekcie práce z 06.06.2017 č. IBB-12-80-2.3/P-E24,A25-19 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 11.07.2017 žalobca podal správnu žalobu, kde po opísaní skutkového a právneho stavu namietal nezákonnosť Protokolu z dôvodu, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že Protokol je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy na základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V časti 5. správnej žaloby označenej ako „Právny stav" uviedol, že Protokol sa považuje za opatrenie, ktoré musí spĺňať primerané formálne a materiálne predpoklady, medzi iným musí vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/53/2016, podľa ktorého „právo na riadne zistenie skutkového stavu a právne komplexné odôvodnenie administratívneho rozhodnutia a jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu je jedným zo základných princípov právneho štátu a je nástrojom pre zaistenie predvídateľnosti aplikácie práva, právnej istoty a vylúčenie ľubovôle. Zásada zákazu ľubovôle je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní, je nevyhnutná nadväznosti medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré môže záporne ovplyvniť práva alebo záujmy dotknutej osoby je tiež jedným z dôležitých princípov dobrej správy. Základ európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, ktoré sú súčasťou súboru princípov dobrej správy tvorí najmä základ na Rezolúcia č. 77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorej by mali byť správne akty riadne odôvodňované a preskúmateľné. Povinnosť správnych orgánov riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je súčasne obsiahnutá i v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý ustanovuje právo na riadnu správnu prax. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ majú správneho súdnictva preskúmavať rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy, je z povahy veci nutné, aby bolo z daného rozhodnutia zrejmé, z čoho správny orgán vychádzal a akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil". Ďalej žalobca uviedol, že pri zisťovaní skutkového stavu a pri právnom posudzovaní veci sa uplatňujú v administratívnom konaní rovnaké princípy a zásady ako v prípade trestného konania, pričom zdôraznil, že v zmysle judikatúry SD EÚ, či judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, tak ako aj v zmysle rozhodnutí Ústavného súdu SR platia zásady a princípy trestného práva ako prezumpcia neviny, či v pochybnostiach v prospech obvineného (in dubio pro reo) aj v procese vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti. Orgán verejnej správy má teda pri posudzovaní, či došlo k porušeniu nelegálneho zamestnávania vychádzať z princípu: v pochybnostiach v prospech obvineného. Inými slovami, ak dôkazný materiál nevytvára dostatočnú záruku o istom porušení predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania, ale po jeho zhodnotení pretrvávajú pochybnosti o existujúcej zodpovednosti, orgán verejnej správy je povinný považovať konanie kontrolovaného subjektu za konanie lege artis. Protokol podľa jeho názoru trpí viacerými vadami, pre ktoré ho nemožno považovať za zákonný. Z hľadiska formálneho je nedostatkom absencia uvedeného času vykonania inšpekcie práce, a teda porušenie § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. V ďalšom žalobnom bode namietal žalobca nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko v konaní nebol zo strany žalovaného dostatočne zistený prvok závislej práce. Súčasne pre objasnenie skutkového stavu nebola do úvahy vzatá tá najpodstatnejšia skutočnosť, a síce potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o tom, že na prelome roka 2018/2019 mohlo dôjsť k výpadku systému pre akceptáciu registračného listu. Dňa 11.06.2019 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenia k protokolu a to o 21 dní, čo žalovaný neakceptoval a vyhovel žiadosti len v rozsahu 5 dní. Žalobca potreboval uvedenú lehotu z toho dôvodu, že požiadal Sociálnu poisťovňu o potvrdenie výpadku systému. V komunikácii bolo zvýraznené, že uvedená lehota 21 dní je nevyhnutná pre účely ozrejmenia skutkového stavu, zistenie príčiny nezaevidovania osoby. Z uvedeného žalobcovi vyplynul jednoznačný záver, že žalovaný nekonal v súlade s princípmi výkonu dobrej správy, jeho cieľom nebolo dostatočné zistenie skutkového stavu, ale ukončenie kontroly v najkratšom čase, pričom objasnenie skutkových okolností riadnym spôsobom a v dostatočnom rozsahu sú právne významnejšie ako čas jej skončenia. V ďalšom žalobnom bode namietal žalobca popieranie účelu zákona, formalistický prístup a absenciu materiálnej ochrany práv. Poukázal na dôvodovú správu zákona č. 82/2005 Z.z., podľa ktorej „Cieľom návrhu zákona je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu". Zmyslom právnej úpravy podľa žalobcu je poskytnúť ochranu zamestnancov a vylúčiť z prijímania verejných zdrojov subjekty, ktoré úmyselne využívajú nelegálnu prácu. Určite nebolo cieľom zákonodarcu sankcionovať subjekty pre formálne nedostatky marginálneho významu, ktoré nezavinili a ktoré odstránili z vlastnej iniciatívy. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca spomínanú osobu zaevidoval do registra pre účely zdravotného poistenia a uhradil preddavky na daň z príjmu, sám ešte pred začatím kontroly zo strany žalovaného prihlásil osobu do registra pre účely sociálneho poistenia hneď ako sa dozvedel o tejto skutočnosti. K neprihláseniu došlo z dôvodu na strane iného ako žalobcu. Sociálna poisťovňa potvrdila výpadky systému na prelomoch roka (liberácia zodpovednosti). Protokol, resp. jeho dodatok nebral do úvahy vyjadrenie Sociálnej poisťovne o tom, že nefungoval registračný systém. Nakoniec žalobca v súčasnosti zamestnáva približne 800 zamestnancov a v regióne patrí dlhodobo medzi najväčších zamestnávateľov, pričom nelegálne zamestnávanie alebo nelegálna práca u neho nebola nikdy zistená. Vychádzajúc zo zmyslu zákona je absurdné tvrdiť, že žalobca spadá do kategórie osôb využívajúcich cielene nelegálnu prácu. V rámci návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca poukázal na to, že v súčasnosti pretrváva na Národnom inšpektoráte nezákonná prax, na základe ktorej predčasne zapisuje do verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania už na základe protokolu o vykonaní inšpekcie práce. Koná tak v rozpore s § 6 ods. 1 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý vyslovene uvádza, že do zoznamu sa uvádza aj dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Ďalej označil judikatúru, v ktorej rozpore pritom Národný inšpektorát práce koná. Záverom navrhol opatrenie žalovaného - Protokol z 06.06.2019 v znení jeho Dodatku č. 1 z 11.07.2019 v časti výroku o zistených nedostatkoch na úseku nelegálneho zamestnávania nachádzajúcej sa na strane 10 a 11 pod písmenom B bod č. 9. pôvodného Protokolu (v znení dodatku ako bod č. 7.), ako aj v časti výroku o uložení povinnosti uvedených pod písm. a/ a písm. b/ nachádzajúcej sa na strane 12 pôvodného Protokolu (v znení dodatku pod písmenom a/ a písm. b/ nachádzajúce sa na strane 17 Dodatku č. 1 ) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe namietal nedodržanie dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby a k obsahu žaloby uviedol, že inšpektor práce v súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. prihliadal pri vypracovaní Protokolu na vyjadrenia a doklady uplatnené a predložené žalobcom ako zamestnávateľom do prerokovania Protokolu, resp. prihliadal aj na doklady predložené žalobcom v rámci vyjadrenia sa k Protokolu po tom, čo bol dňa 06.06.2019 s Protokolom oboznámený vrátane zistených skutočností a nedostatkov v ňom uvedených. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako zamestnávateľ sa počas výkonu inšpekcie práce ani raz nezmienil o skutočnosti, že kontrolovaného zamestnanca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne z dôvodu súvisiaceho s výpadkom systému Sociálnej poisťovne. Ďalej uviedol, že ani vo svojom vyjadrení k Protokolu z 27.06.2019 neuviedol, že sa nejedná o nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby z dôvodu možného výpadku systémov Sociálnej poisťovne. Naopak svoje tvrdenie odôvodňoval vo vyjadrení k Protokolu argumentom, že zamestnanec sa síce nachádzal na jeho pracovisku, ale z dôvodu, že podľa vyjadrenia zamestnávateľa, tento nemal za preukázaný jeho zdravotný stav na spôsobilé vykonávanie práce, na výkon ktorej bol dohodnutý pracovný pomer, a preto mu v uvedených dňoch neprideľoval prácu. V kontexte na uvedené žalobca uvádzal, že má za to, že otázka nelegálneho zamestnávania nebola s pozície inšpektorátu práce po skutkovej stránke objasnená tak, aby o nej neexistovali rozumné pochybnosti. Uviedol, že inšpektor práce trval na zistenom porušení nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby p. Y. a v Dodatku č. 1. z 11.07.2019 preukázateľne zdôvodnil a vyvrátil pochybnosti na ktoré zamestnávateľ vo svojom vyjadrení poukazoval. Až následne, t.j. až po prevzatí Dodatku č. 1 k Protokolu sa žalobca prvý krát zmienil vo svojom doplnení k vyjadreniu kontrolovaného subjektu z 18.07.2019 o skutočnosti, že zo strany zamestnávateľa bol pokus o prihlásenie fyzickej osoby R. Y. do registra poistencov a sporiteľov starobného a dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne dňa 27.12.2017. V tom čase však už bol výkon inšpekcie práce ukončený. Inšpektor práce preto reagoval na žalobu už len listom z 06.08.2019, v ktorom uviedol, že výkon inšpekcie práce bol ukončený o čom bol žalobca - zamestnávateľ informovaný priamo v odoslanom Dodatku č. 1. a že na ďalšie skutočnosti bude možné prihliadať v prípadnom správnom konaní začatom v súlade so Správnym poriadkom. K namietanému nedostatočnému predloženiu lehoty na vyjadrenie k Protokolu uviedol, že žiadosť bola odoslaná žalovanému 11.06.2019, avšak neobsahovala ako dôvod, že žalobca žiada o predĺženie lehoty z dôvodu, aby preveril, či nenastal výpadok systému Sociálnej poisťovne. Žiadosť na Sociálnu poisťovňu zaslal napokon žalobca až dňa 17.07.2019. Žalobca opakovane uviedol, že ani vo vyjadrení k protokolu z 27.06.2019 žalobca neuviedol ani len náznak pochybností, že prihlásenie nastala z dôvodu výpadku systému Sociálnej poisťovne. K rozhodnutiam najvyššieho súdu, na ktoré poukázal žalobca v správnej žalobe žalobca uviedol, že sa netýkajú starého skutkového stavu, ako je v tomto prípade a navyše reflektujú na právnu úpravu účinnú do 31.12.2017. Žalobca má za to, že Protokol bol vyhotovený v súlade so zákonom č. 125/2006 Z.z. a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 14 ods. 1 cit. zákona. Obsahuje označenie príslušného orgánu, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu a je riadne uvedené miesto a dátum výkonu inšpekcie práce a predmet inšpekcie práce, na ktorý bol výkon inšpekcie zameraný. V Protokole nebol opomenutý ani zoznam dokladov, na základe ktorých nedostatky v ňom boli uvedené boli zistené a taktiež zistené porušenia predpisov sú vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne vylučujúc ich zameniteľnosť vrátane paragrafového znenia zákona, ktorý bol zamestnávateľom porušený s uvedením času a spôsobu, akým bola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikáciu dotknutých osôb tak, aby skutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. Tiež je tam uvedený podpis a vyjadrenie zamestnávateľa k zisteným porušeniam predpisov, stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu zamestnávateľa, dátum vypracovania a prerokovania Protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Keďže bolo u žalobcu zistené aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávateľa, nedostatku resp. v jeho popisnej časti týkajúcej sa tohto porušenia je uvedený čas, kedy bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zistené, dohodnutá mzda a doba trvania nelegálneho zamestnávania. K námietke týkajúcej sa zisťovania skutkového stavu uviedol, že v ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. sú taxatívnym spôsobom upravené formálne a obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce a záznamu o výsledku inšpekcie práce. Znamená to, že od predmetnej úpravy sa nemožno odchýliť ani ju vylúčiť alebo obmedziť. Ďalej uviedol, že výkon inšpekcie práce vrátane jeho ukončenia a vyhotovenia protokolu a dodatku protokolu o výsledku inšpekcie práce sa riadi zásadne zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a výnimku z uvedeného upravuje len ustanovenie § 21 ods. 3, kde sa na taxatívne vymenované prípady použijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Tak je to napríklad v prípade rozhodovania inšpektorátu práce už ako správneho orgánu o uložení pokuty v správnom konaní, ktoré nasleduje, resp. môže nasledovať po ukončení výkonu inšpekcie práce, kde protokol je jedným z podkladov pre správne konanie. V protokole sú uvedené porušenia právnych predpisov, ktoré boli zistené z podkladov predložených kontrolovaným subjektom, či obstaraných inšpekciou práce v priebehu inšpekcie práce, teda protokol o výsledku inšpekcie práce nie je rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu. Na vyhotovenie protokolu sa nevzťahuje Správny poriadok. Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov poukázal na to, že protokol ako správny akt sui generis vo všeobecnosti podlieha súdnemu prieskumu len v rozsahu uložených opatrení, pretože len tie sa môžu dotknúť subjektívnych práv žalobcu. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či opatrenie je alebo nie je v súlade so zákonom. Za nedôvodnú považoval námietku, že Protokol neobsahuje čas výkonu kontroly, nakoľko na prvej strane Protokolu je hneď v úvode jednoznačne uvedené, že inšpekcia práce bola vykonávaná v dňoch od 29.04.2019 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 24.05.2019, 28.05.2019, 04.06.2019, 05.06.2019 a 06.06.2019 na inšpektoráte práce. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu - prvku závislej práce, uviedol, že fyzická osoba R. Y. bola dňa 29.04.2019 zapísaná do zoznamu kontrolovaných osôb a pri výkone dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené, že bola prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 14.02.2018 s dátumom vzniku poistenia 01.01.2018. Za účelom zistenia skutkového stavu a naplnenia materiálnej podstaty zisteného porušenia, či fyzická osoba v čase od 01.01.2018 do 14.02.2018 vykonávala pre kontrolovaný subjekt závislú prácu bola od zamestnávateľa dodatočne vyžiadaná evidencia pracovného času vedená zamestnávateľom v danom období. Z evidencie pracovného času a práce nadčas vedenej zamestnávateľom je preukázateľne zrejmé, že fyzická osoba vykonávala v kontrolovanom období pre zamestnávateľa závislú prácu. Vykonávala aj prácu nadčas a taktiež si čerpala náhradné voľno a dovolenku. Predložené doklady disponujú podpisom zamestnanca, nadriadeného a taktiež vedúceho útvaru. K popieraniu účelu zákona žalovaný uviedol, že v dňoch, v ktorých žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania bol naplnený primárny účel zákazu nelegálneho zamestnávateľa, nakoľko v týchto dňoch nelegálne zamestnávanie prinášalo pre fyzickú osobu sociálnu neistotu. Ak by platilo tvrdenie zamestnávateľa, nelegálne zamestnávanie by nebolo žiadne využívanie závislej práce fyzickej osoby, ak by zamestnávateľ dodatočne splnil všetky odvodové a daňové povinnosti. Právna úprava zákazu nelegálneho zamestnávania neupravuje žiadne výnimky, ktoré by menili skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný k tomu poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 294/2017 Z.z., ktorým sa menila zodpovednosť na zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z tej mimo iného vyplýva, že „ak si zamestnávateľ splní túto povinnosť až po lehote 7 dní alebo si ju nesplní vôbec, v takom prípade nebude chránený a kontrolovaný orgán, bez ohľadu na čas výkonu kontroly, konštatuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to aj spätne". Vzhľadom na to mal námietky žalobcu za nedôvodné. Pokiaľ ide o námietku uloženia povinnosti nachádzajúcej sa na strane 12 Protokolu a dodatku a na strane 17 Dodatku č. 1 konštatoval, že žalobca neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý tento výrok napáda. Preto uviedol, že podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2016 Z.z. je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určeným. V otázke časového ohraničenia na odstránenie nedostatkov ide o voľnú úvahu inšpektorátu práce, ktorú správny súd nepreskúmava. Preskúmava iba v tom rozsahu či nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V nadväznosti na to uviedol, že inšpektor práce postupoval v súlade so zákonom, keď v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil v Protokole v znení jeho dodatku odstrániť nedostatok do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia dodatku a ďalej uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov a ich príčin v bodoch 1. - 7. Protokolu a v znení jeho dodatku a doručiť písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov do 20 dní odo dňa prevzatia dodatku. Žalovaný na doplnenie uviedol, že oznámením z 09.09.2019 začal voči žalobcovi správne konanie o správnom delikte za nedostatok č. 7. Protokolu v znení dodatku. V predmetnom správnom konaní boli do zoznamu dokladov zahrnuté a na ktoré bude správny orgán prihliadať a bude povinný vysporiadať sa s nimi aj doplnenie vyjadrení kontrolovaného subjektu k Protokolu o výsledku inšpekcie práce z 18.07.2019, vyjadrenie Sociálnej poisťovne z 30.07.2019 a odpoveď inšpektora práce z 06.08.2019 a iné. Záverom navrhol žalobu odmietnuť ako podanú oneskorene, eventuálne zamietnuť ako nedôvodnú. 6. Žalobca v replike uviedol, že žaloba bola podaná včas. K námietke dôkazu Sociálnej poisťovne uviedol, že odvolávanie sa na neskoro predložený dôkaz vzbudzuje podozrenie z „honu na čarodejnice". K nesplneniu zákonných požiadaviek na obsah Protokolu uviedol, že tento nepracuje s pojmom dátum ale pojednáva o čase výkonu inšpekcie. Žalovaný sa podľa jeho názoru snaží tento nedostatok prekryť tvrdením uvedeným na strane č. 6, kde je uvedený čas, kedy bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zistené, avšak nejde o čas výkonu inšpekcie, ale o čas zistenia údajného nelegálneho zamestnávania. Čas výkonu inšpekcie neznamená to isté ako dátum výkonu inšpekcie, ergo tento nedostatok spôsobuje zrejmé porušenia zákona o inšpekcii práce a spôsobuje nezákonnosť Protokolu ako takého. Tento nedostatok je neodstrániteľný a nemožno ho zhojiť ani nejakým následným jednostranným vyhlásením alebo doplnením. Nesúhlasil s tvrdením, že na proces výkonu inšpekcie práce sa nevzťahuje Správny poriadok a neplatí ani zásada náležite zisteného stavu veci a povinnosť žalovaného uniesť dôkazné bremeno, keďže obsahuje komponenty zásahu do výkonu dobrej správy žalovaného, v žalobe tento názor žalovaného vyvracajú. Podľa jeho názoru sekundárny účel zákona o nelegálnom zamestnávaní, resp. zákonodarca ním sleduje ochranu pred sociálnou neistotou. V okolnostiach danej veci osoba, vo vzťahu ku ktorej je žalobca podozrivý, že ho nelegálne zamestnávala, nebola vystavená inej sociálnej neistote než zamestnanec, ktorý rovnako pracuje prvý mesiac v zamestnaní a je prihlásený do Sociálnej poisťovne. Všeobecne platí, že k plneniu odvodovej povinnosti dochádza po mesiaci práce, kedy je splatná mzda. Vtedy zamestnávateľ hradí aj odvody. U R. Y. došlo k dodatočnému ohláseniu ihneď ako sa zistilo, že nie je zaevidovaný, nasledovný mesiac ako dochádzalo k úhrade miezd zamestnancov. Teda R. Y. podobne ako všetci ostatní noví zamestnanci prvý mesiac v zamestnaní požívajú rovnakú mieru sociálnej neistoty, či im bude alebo nebude vyplatená mzda a odvody. Ešte raz považoval za potrebné uviesť, že k odstráneniu chyby na strane zamestnávateľa došlo ihneď a z vlastnej iniciatívy, nie pod vplyvom kontroly zo strany žalovaného. Z uvedenej judikatúry v oblasti výkladu práva uzavrel, že z nej vyplýva, že povinnosť automaticky hodnotiť konanie ako nelegálne zamestnávanie a tým prostredníctvom jednoduchého subsumčného sylogizmu mechanicky vyvodzovať zodpovednosť len na podklade zákonného textu, na ktoré sa odvoláva žalovaný, nie je ústavne akceptovateľný postup. Záverom uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu, účel právnej úpravy, ochranu základných práv aj slobôd, ako aj s odkazom na neexistenciu rozdielu sociálnej neistoty zamestnancov v prvom mesiaci zamestnávania a ideu materiálneho právneho štátu nemožno danú vec posudzovať ako prípad nelegálneho zamestnávania. Žalovaný v podanej replike nesúhlasil s vyjadreniami žalobcu. 7. Na nariadenom ústnom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej správnej žalobe, ako aj všetkých ďalších podaniach. Žiadal napadnutý Protokol vrátane dodatku zrušiť. Predložil oznámenie inšpektorátu práce Banská Bystrica z 31.08.2020 vydané v súlade s § 7 ods. 3 písm. n/ zákona č. 125/2006 Z.z., ktorým inšpektorát práce oznámil, že bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u žiadateľa, ktorým bol žalobca. Na základe tohto oznámenia mal právny zástupca žalobcu za to, že bolo preukázané porušenie práv žalobcu nezákonným postupom žalovaného aj bez toho, aby bol žalobca zapísaný v registri nelegálnych zamestnávateľov. Doplnil, že žaloba obsahuje všetky dôvody, pre ktoré je podľa jeho názoru protokol nezákonný, nakoľko trpí jednak formálnymi nedostatkami a žalovaný ani nezohľadnil účel zákona, nakoľko nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu v intenciách tam uvedených. Ďalej namietal, že žalovaný zásadne zasiahol do práv žalobcu tým, že odmietol vydať potvrdenie o tom, že sa nedopustil nelegálneho zamestnávania, čím mu vlastne bráni v čerpaní dotácií, ako aj ohrozuje jeho dobré meno. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 9. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4. zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 12. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov práce. 13. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a/ vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b/ vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e/ odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f/ používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. 14. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 15. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 16. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 17. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 18. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. 19. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. 20. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e/ § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu b/ fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra. 22. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálne práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 23. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), ktorej súčasťou bola aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. O výsledku inšpekcie práce bol dňa 06.06.2019 spísaný Protokol č. IBB-12-80-2.3/P-E24,A25-19 obsahujúci súpis dokladov predložených zamestnávateľom - žalobcom a ďalších dokladov použitých pri výkone inšpekcie práce. V časti Protokolu s názvom „Pracovnoprávne vzťahy", bod B/ ods. 1 až 8 sú uvedené jednotlivé zistené nedostatky v tejto oblasti. V časti s názvom „Nelegálne zamestnávanie" bod B/ ods. 9 Protokolu je uvedený zistený nedostatok týkajúci sa nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby R. Y. v období od 03.01.2018 do 14.02.2018, ktorý pre žalobcu vykonával závislú prácu, z dôvodu nesplnenia povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmych dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čím žalobca porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. Vzhľadom na to uložil žalobcovi povinnosť odstrániť zistené porušenia predpisov a ich príčiny a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1 - 9 Protokolu v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa prerokovania Protokolu. 24. Na základe nesúhlasného vyjadrenia žalobcu k Protokolu žalovaný dňa 11.07.2019 vydal Dodatok č. 1 k Protokolu obsahujúci obsah vyjadrenia žalobcu k Protokolu, súpis dokladov predložených zamestnávateľom - žalobcom a stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu žalobcu vo vzťahu k jednotlivým bodom Protokolu. K bodu č. 9 Protokolu uviedol najmä to, že z evidencie pracovného času a práce nadčas (doklady sú podpísané zamestnancom, nadriadeným a vedúcim útvaru) je preukázateľne zrejmé, že fyzická osoba vykonávala v kontrolovanom období 01/2018 - 02/2018 pre zamestnávateľa závislú prácu, vykonávala aj prácu nadčas a čerpala náhradné voľno. Mal tým za vyvrátené tvrdenia žalobcu, že žalobca zamestnancovi neprideľoval v tomto období prácu, napriek tomu, že sa zdržiaval na pracovisku z dôvodu, že nemal zdravotný posudok zamestnanca. Ak aj žalobca neprideľoval zamestnancovi prácu v rámci pracovnej zmluvy, ale poveroval ho inými prácami, neznamená to, že zamestnanec nevykonával pre zamestnávateľa závislú prácu. K popieraniu účelu zákona žalovaný uviedol, že v dňoch, v ktorých žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania bol naplnený primárny účel zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko v týchto dňoch nelegálne zamestnávanie prinášalo pre fyzickú osobu sociálnu neistotu. Pokiaľ by platili tvrdenia žalobcu, nelegálne zamestnávanie by nebolo žiadne využívanie závislej práce fyzickej osoby, ak by zamestnávateľ dodatočne spätne splnil všetky odvodové a daňové povinnosti. Dôvodil, že právna úprava zákazu nelegálneho zamestnávania neupravuje žiadne výnimky, ktoré by menili skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania. Na základe uvedeného je podľa neho zrejmé, že materiálna podstata nelegálneho zamestnávania, ktorá je explicitne uvedená v ustanoveniach upravujúcich nelegálne zamestnávanie, predstavuje výkon závislej práce fyzickej osoby pre zamestnávateľa a nesplnenie si povinnosti prihlásiť fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá bola preukázateľne naplnená. Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie zo dňa 12.01.2018, ktoré zamestnávateľ predložil ku svojmu vyjadreniu nie je potvrdené pečiatkou ani podpisom oprávnenej osoby, ani pečiatkou poisťovne. Materiálnou podstatou nelegálneho zamestnávania však nie je prihlásenie fyzickej osoby do zdravotnej poisťovne. Zákon pri nelegálnom zamestnávaní už nerozlišuje medzi závažnosťou situácie, keď jeden zamestnávateľ zámerne zamestnáva „na čierno" a druhý „len neskôr" zaregistroval zamestnanca do sociálnej poisťovne, hoci zmluvný vzťah už existuje. Preto sa zamestnávateľ svojim administratívnym pochybením dopustil rizika súvisiaceho s nelegálnym zamestnávaním fyzickej osoby. Na základe uvedeného bod č. 9 Protokolu zostal bez zmeny a Dodatkom č. 1 sa prečísloval na bod č. 7 Protokolu. 25. Do právomoci správneho súdu patrí podľa § 6 SSP preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa § 3 SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súdy pritom nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e/ SSP). 27. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, 3/ poskytovanie poradenstva. Inšpektor práce je podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. povinný v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným subjektom. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol okrem identifikácie orgánov verejnej správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce nariadi opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ zákona č. 125/2006 Z.z. a zároveň uloží povinnosť kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej lehote. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. V konaní o správnom delikte podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.) je protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom (obmedzenom) rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv kontrolovaného zamestnávateľa. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení. 28. Protokol je o výsledku inšpekcie práce. Z toho vyplýva, že právne významné sú len tie skutočnosti obsiahnuté v protokole, ktoré zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu protokolu a povinnostiam inšpektorov práce počas vykonávania inšpekcie práce až do vydania protokolu. Sú to zistené porušenia právnych predpisov a zároveň opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov. V preskúmavanej veci žalobca namietal, že Protokol neobsahuje čas vykonania inšpekcie práce a tiež namietal (len vo vzťahu k bodu č. 9 Protokolu) nedostatočne zistený skutkový stav veci ako aj popieranie účelu zákona č. 82/2005 Z.z. formalistickým prístupom a absenciou materiálnej ochrany práv. 29. Námietka absencie uvedenia času vykonania inšpekcie práce je v rozpore s obsahom Protokolu, ktorý na hneď v úvode (v prvej vete na prvej strane) po označení právnych predpisov oprávňujúcich žalovaného na inšpekciu práce a označení kontrolovaného zamestnávateľa (žalobcu) obsahuje informáciu, že inšpekcia práce bola vykonaná dňa 29.04.2019 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 24.05.2019, 28.05.2019, 04.06.2019, 05.06.2019 a 06.06.2019 na inšpektoráte práce. V bode č. 9 Protokol obsahuje tiež zistenie nelegálneho zamestnávania dňa 29.04.2019 o 11,30 hod., preukázanú dohodnutú mzdu v sume 2,95 Eur/hod. a dobu trvania nelegálneho zamestnávania od 03.01.2018 od 06:00 hod. do 14.02.2018 do 06:49:52 hod., čím bola zachovaná jednak požiadavka na obsahové náležitosti protokolu podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.t. vetá prvá (miesto a čas vykonania inšpekcie práce), ale aj podľa vety druhej tohto ustanovenia (čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zistené, a ak bolo preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálneho zamestnávania). Táto žalobná námietka tak bola zjavne neopodstatnená. 30. Opatrenia uložené Protokolom zrozumiteľne odkazujú na zistené nedostatky v odsekoch 1. až 9. Protokolu. Vo vzťahu k bodu č. 9. Protokolu (iba ktorý bol napadnutý správnou žalobou, po prečíslovaní Dodatkom č. 1 ide o bod 7 Protokolu) bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o ich splnení do 30 kalendárnych dní od prerokovania Protokolu. Nedostatky uvedené v odsekoch 1. až 9. Protokolu je možné považovať za zistené porušenia predpisov na účely § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., na odstránenie ktorých mali byť prijaté opatrenia do budúcnosti a podaná správa o ich prijatí. Opatrenia tak funkčne nadväzujú na časť Protokolu o zistených nedostatkoch a porušeniach predpisov. Protokol tvorí jeden celok obsahujúci v špecifickej forme zistené nedostatky - porušenia právnych prepisov aj uložené opatrenia. Keďže na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie Protokolu neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46, § 47 Správneho poriadku) a na postup inšpektorov práce pred vydaním Protokolu sa tak nevzťahovali procesné pravidlá správneho konania zahŕňajúce povinnosť zabezpečenia podkladov pre vydanie rozhodnutia ani povinnosť dokazovania (§ 32 a nasl. Správneho poriadku). Samotné zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov sú skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú v dostatočnom rozsahu popísané s uvedením ustanovení zákona, ktoré boli porušené a boli spôsobilé na to, aby mohli byť odstránené. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. V Dodatku č. 1 k Protokolu sa žalovaný v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľnom obsahu vyrovnal s vyjadrením žalobcu k Protokolu. Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zákon č. 125/2006 Z.z. ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá. 31. Právna úprava obsahu a náležitostí protokolu, resp. jeho dodatku (§ 14 zákona č. 125/2006 Z.z.) neobsahuje povinnosť, aby inšpektorát práce uviedol, z akých dôkazov, ktoré skutočnosti zistil a akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (odôvodnenie protokolu). Samotný žalobca vo vyjadrení k Protokolu uviedol, že „protokol o vykonaní inšpekcie nie je správnym rozhodnutím, ale iba jedným z dôkazov v správnom konaní, proti ktorému neexistuje žiadny opravný prostriedok. Keďže prerokovaním protokolu nie je proces správneho konania uzatvorený a tým nie je ani jednoznačne ustálená otázka, či postupom zamestnávateľa došlo k porušeniu povinnosti nelegálneho zamestnávania, nemožno v takejto situácii verejným spôsobom zverejniť pozitívnu informáciu o skutočnosti, ktorá v priebehu správneho konania nebola jednoznačným spôsobom zistená". Preto správny súd nemôže vykonať prieskum zákonnosti v zmysle toho, či došlo k správne a dostatočne zistenému skutkovému stavu a k správnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko nepozná úvahy správneho orgánu, ktorými boli dôkazy hodnotené a zistený stav subsumovaný pod objektívne právo. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav, ani vec právne posúdiť na základe vlastných úvah. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či opatrenie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. V prípade, že správny orgán dospeje na základe protokolu a v ňom uvedených zistení k záveru, že boli splnené podmienky na uloženie pokuty, a teda že došlo k spáchaniu správneho deliktu, tak začne správne konanie podľa § 19 Zákona o inšpekcii práce. V tomto konaní, ktoré sa už riadi Správnym poriadkom, má účastník právo navrhovať a predkladať dôkazy a inšpektorát práce je povinný zabezpečiť všetky podklady na účel spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci. Rozhodnutie v tomto konaní musí náležite odôvodniť a zmysle § 47 Správneho poriadku uviesť aj úvahy, ktorými hodnotil dôkazy. Rozhodnutie správneho orgánu nemôže vychádzať z domnienok a predpokladov, pri uznaní deliktuálnej zodpovednosti ho možno založiť výlučne na preukázaných skutočnostiach. 32. Dokazovanie, tak ako ho upravuje Správny poriadok (§ 34 a nasl.) sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje (§ 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce) a ani z platnej právnej úpravy inšpekcie práce nevyplýva žalovanému povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať. To znamená skutkové zistenia žalovaného uvedené v Protokole a jeho Dodatku č. 1 ako zistené nedostatky - porušenia právnych prepisov vychádzajú najmä z predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, teda z inšpekčných zistení na mieste samom. Vzhľadom na účel inšpekcie práce sa v rámci výkonu inšpekcie práce primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah Protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky) a nadväzujúce opatrenia uložené na ich odstránenie. Výkon inšpekcie práce, resp. metódy a formy jej vykonávania, predstavujú faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov (v danom prípade aj v oblasti nelegálneho zamestnávania) u konkrétneho zamestnávateľa (žalobcu) v určenom období (zisťovane skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola a overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnávateľom v tejto oblasti so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., napríklad dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 2 ods. 1 písm. a/ bod 4.). 33. Preskúmaním Protokolu a jeho Dodatku č. 1 v nadväznosti na obsah administratívneho spisu žalovaného nebol v medziach žaloby zistený rozpor zistených nedostatkov - porušení právnych predpisov s uloženými opatreniami, ani svojvôľa alebo iné zjavné zneužitie práva, pred ktorými správny súd poskytuje právnu ochranu. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri jej výkone zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý v špecifickej forme obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na uvedené je použitá formulácia týchto zistených nedostatkov (popísaným stavom zistenej objektívnej reality) v nadväznosti na platnú právnu úpravu navonok zrozumiteľná, nevzbudzujúca pochybnosti o obsahu inšpekčných zistení, čo je pre účel inšpekcie práce rozhodujúce. Vyhodnotenie zistenej situácie žalovaným, ktoré vyústilo do uložených opatrení, tak bolo dostatočné, správne a súladné s objektívnou realitou. Z týchto dôvodov neboli dôvodné žalobné body týkajúce sa tvrdenej nezákonnosti Protokolu spočívajúcej v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci ako aj z dôvodu, že sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia (pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zisťovaný prvok závislej práce, išlo o námietku nesprávneho právneho posúdenia), resp., že Protokol je nepreskúmateľný. 34. Pre uloženie opatrení, ktoré nadväzujú na zistené nedostatky u žalobcu uvedené v ods. 9 Protokolu (po prečíslovaní Dodatkom č. 1 ide o ods. 7 Protokolu), najmä vzhľadom na ich objektívny charakter, nemajú vplyv otázky nastolené žalobcom v žalobnom bode týkajúcom sa popierania účelu zákona č. 82/2005 Z.z. formalistickým prístupom a absenciou materiálnej ochrany práv. V prípade písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa doručeného mu v určenej lehote má žalovaný podľa § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce povinnosť vyhotoviť dodatok k protokolu, v ktorom uvedie svoje stanovisko k vyjadreniu. Na uvedené námietky, ktoré žalobca vzniesol už vo vyjadrení k Protokolu žalovaný reagoval v Dodatku č. 1 k Protokolu kde uviedol, že v dňoch, v ktorých žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania bol naplnený primárny účel zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko v týchto dňoch nelegálne zamestnávanie prinášalo pre fyzickú osobu sociálnu neistotu. Pokiaľ by platili tvrdenia žalobcu, nelegálne zamestnávanie by nebolo žiadne využívanie závislej práce fyzickej osoby, ak by zamestnávateľ dodatočne spätne splnil všetky odvodové a daňové povinnosti. Dôvodil, že právna úprava zákazu nelegálneho zamestnávania neupravuje žiadne výnimky, ktoré by menili skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania. Na základe uvedeného je podľa neho zrejmé, že materiálna podstata nelegálneho zamestnávania, ktorá je explicitne uvedená v ustanoveniach upravujúcich nelegálne zamestnávanie, predstavuje výkon závislej práce fyzickej osoby pre zamestnávateľa a nesplnenie si povinnosti prihlásiť fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá bola preukázateľne naplnená. Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie zo dňa 12.01.2018, ktoré zamestnávateľ predložil ku svojmu vyjadreniu nie je potvrdené pečiatkou ani podpisom oprávnenej osoby, ani pečiatkou poisťovne. Materiálnou podstatou nelegálneho zamestnávania však nie je prihlásenie fyzickej osoby do zdravotnej poisťovne. Zákon pri nelegálnom zamestnávaní už nerozlišuje medzi závažnosťou situácie, keď jeden zamestnávateľ zámerne zamestnáva „na čierno" a druhý „len neskôr" zaregistroval zamestnanca do sociálnej poisťovne, hoci zmluvný vzťah už existuje. Preto sa zamestnávateľ svojim administratívnym pochybením dopustil rizika súvisiaceho s nelegálnym zamestnávaním fyzickej osoby. So závermi žalovaného je možné sa stotožniť. 35. Pre uloženie predmetných opatrení tak bolo zásadné objektívne zistenie nesplnenia zákonnej povinnosti žalobcu podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. prihlásiť svojho zamestnanca R. Y. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmych dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z ust. 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. žalobcovi zreteľne vyplýval zákaz nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 cit. zákona. Nečinnosťou žalobcu vo vzťahu k uvedenej povinnosti jednoznačne bola naplnená definícia nelegálnej práce, nakoľko žalovaným boli pri inšpekcii práce zistené všetky pojmové znaky vyplývajúce z jej pozitívneho zákonného vymedzenia (§ 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z.). Súčasne bol naplnením jej znakov porušený zákaz nelegálne zamestnávať. Naopak zjavne neboli naplnené znaky, ktorými zákon č. 82/2005 Z.z. v ust. § 2a ods. 1, 2 negatívne vymedzil nelegálnu prácu (žalobca sa tým nebránil, takže sporné to nebolo). Na veci nič nemení ani fakt, že žalobca zamestnanca zaevidoval do registra pre účely zdravotného poistenia a uhradil preddavky na daň z príjmu, a sám, ešte pred začatím inšpekcie práce prihlásil zamestnanca do registra pre účely sociálneho poistenia. Vzhľadom na uvedené nejde o okolnosti, ktoré by oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dodatočne konvalidovali, alebo ktoré by boli spôsobilé postup žalobcu kvalifikovať tak, že o nelegálne zamestnávanie nejde (§ 2a ods. 1, 2 zákona č. 82/2005 Z.z.). Z uvedených dôvodov bola aj táto námietka žalobcu neopodstatnená. 36. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nekonal v súlade s princípom dobrej správy keď nevyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k Protokolu o 21 dní, pričom poukázal na to, že k neprihláseniu zamestnanca došlo z dôvodu na strane Sociálnej poisťovne, ktorá potvrdila výpadky systému na prelome rokov, pričom Protokol ani jeho dodatok vyjadrenie Sociálnej poisťovne nevzali v úvahu. Pokiaľ tým žalobca namietal, že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu povinnosti žalovaného v konaní, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť opatrenia - Protokolu, ani táto žalobná námietka dôvodná nebola. Žalobca primárne neozrejmil, prečo by postup žalovaného, ktorý predĺžil lehotu na vyjadrenie k Protokolu o 5 dní, mal mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo správny súd za neho urobiť nemohol (§ 134 ods. 1 SSP). Podanie vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa je zákonom koncentrované na časové obdobie výkonu inšpekcie práce, do prerokovania protokolu, resp. do uplynutia určenej lehoty po jeho prerokovaní. Účinné podanie vyjadrenia obsahujúceho námietky tak musí konečnému prerokovaniu protokolu (vrátane dodatku), resp. následnému uplynutiu lehoty určenej inšpektorom práce, predchádzať. Žalovaný pri určení lehoty na vyjadrenie k Protokolu nebol limitovaný zákonom (ust. § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 126/2005 Z.z. neurčuje minimálnu ani maximálnu časovú hranicu na vyjadrenie k protokolu), t.zn. vymedzenie časového úseku - primeranej lehoty na podanie vyjadrenia k Protokolu bolo výsledkom jeho správnej (voľnej) úvahy, ktorá nie je preskúmateľná súdom; s výnimkou, pokiaľ by takáto lehota vybočovala z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2, 3 SSP), čo žalobca nenamietal. Vo všeobecnosti bola celková lehota 7 dní, predĺžená o ďalších 5 dní určená v súlade so zaužívanou praxou, pričom konkrétne dôvody na jej primerané určenie v dlhšom trvaní, predložené neboli. Obsahom žiadosti o predĺženie lehoty boli len všeobecné vyjadrenia poukazujúce na rozsah a závažnosť vytýkaných porušení, skutkovú a právnu zložitosť veci, časovú náročnosť na spracovanie vyjadrenia a zabezpečenie podkladov. Žalobca sa v žiadosti o predĺženie lehoty, ale ani vo vyjadrení k Protokolu, nezmienil o problémoch s informačným systémom Sociálnej poisťovne ani o iných konkrétnych úkonoch, ktoré mal v úmysle urobiť alebo zabezpečiť, čím nedal žalovanému možnosť jeho žiadosť posúdiť vo svetle konkrétnych okolností a teda veci priliehavo. Žalovaný v tom čase teda nemal odkiaľ vedieť o prípadnom výpadku systémov Sociálnej poisťovne na prelome rokov ani o prípadných iných zamýšľaných podkladoch, ktoré mohol mať žalobca v úmysle predložiť na preukázane svojich tvrdení. Z obsahu vyjadrenia Sociálnej poisťovne z 30.07.2019 je zjavné, že ide o odpoveď na e-mail žalobcu zo dňa 17.07.2019, teda na žiadosť žalobcu z obdobia po ukončení inšpekcie práce. Vzhľadom na dátum podania žiadosti o predĺženie lehoty (11.06.2019 ) a dátum vyjadrenia k Protokolu (27.06.2019), je žalobná námietka, že vyjadrenie Sociálnej poisťovne z 30.07.2019 nebolo vzaté v úvahu pri vydaní Protokolu z 06.06.2019 ani jeho Dodatku č. 1 z 11.07.2019 objektívne rozporná so skutočnosťou, a zjavne tendenčná, s cieľom dosiahnutia úspechu v konaní pred správnym súdom. Navyše, ani z obsahovej stránky sa nejaví vyjadrenie Sociálnej poisťovne z 30.07.2019 byť dôkazom o nemožnosti prihlásenia zamestnanca Y. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkové poistenia v období po 01.01.2019, nakoľko z neho neplynie nič iné, ako nekonkrétna informácia, že k výpadku systémov, obzvlášť na prechode rokov mohlo dôjsť, pričom Sociálna poisťovňa preverí prípadné technické problémy (výsledok preverenia z obsahu spisu nevyplýva). Potvrdenie tak bez dôvodných pochybností nepotvrdzuje nemožnosť prihlásenia zamestnanca žalobcu do príslušného registra, teda nejde o dôkaz bez ďalšieho použiteľný na účely preukázania splnenia povinnosti žalobcu zaregistrovať včas svojho zamestnanca, ku ktorému nedošlo z dôvodov na strane iného (Sociálnej poisťovne). 37. Žalobca v správnej žalobe namietal tiež nepreskúmateľnosť Protokolu pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom však túto žalobnú námietku bližšie nekonkretizoval. Správny súd tak nemohol na jej základe dospieť k záverom týkajúcim sa zákonnosti napadnutého opatrenia, nakoľko nebol oprávnený nezákonnosť za žalobcu sám vyhľadávať ani jeho všeobecné námietky špecifikovať pre daný prípad (§ 134 ods. 1 SSP). Nepreskúmateľným je rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietanou vadou nepreskúmateľnosti (tiež nezrozumiteľnosti) napadnuté opatrenie netrpí jednak preto, že medzi zákonné obsahové náležitosti protokolu odôvodnenie nepatrí a tiež z toho dôvodu, že z jeho obsahu je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých skutkových zistení vychádzal. Ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečiť, pretože dokazovanie bude viesť až v správnom konaní o správnom delikte. Nestotožnenie sa žalobcu s obsahom alebo formuláciou zaznamenaných nedostatkov v oblasti nelegálneho zamestnávania, resp. jeho hodnotenie zistených nedostatkov založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 38. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých krajských súdov, ale neindividualizoval ich závery na prejednávanú vec, najmä ich konkrétny dopad na zákonnosť napadnutého opatrenia, taktiež ich nebolo možné vziať v úvahu, nakoľko správny to zaňho urobiť nemohol. Navyše išlo o rozsudky, ktoré neboli zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov, t.zn. ich závery nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Nezohľadnením záverov žalobcom označených rozsudkov krajských súdov tak nedošlo k narušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu. 39. Žalobca namietal tiež to, že na základe Protokolu môže dôjsť k zapísaniu žalobcu do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania vedeného v súlade s § 6 ods. 1 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z.z., resp. namietal nevydanie potvrdenia o tom, že nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 7 ods. 3 písm. n/ cit. zákona (na pojednávaní predložil k tomu oznámenie žalovaného z 31.08.2020). Preskúmaním takého postupu by bol presiahnutý predmet konania vymedzený podanou všeobecnou správnou žalobou (jej žalobným návrhom). Správny súd na také námietky pri preskúmaní napadnutého opatrenia, ktorého obsahom ani priamym následkom nebol zápis do uvedeného zoznamu (na taký úkon -zápis je oprávnený Národný inšpektorát práce, ktorý je orgánom odlišným od žalovaného) ani odmietnutie vydania potvrdenia o nezistení nelegálnej práce u žalobcu (zákon s vydaním protokolu také následky nespája, ide o samostatný úkon žalovaného po skončení inšpekcie práce na žiadosť konkrétneho subjektu) nemohol prihliadať, pretože by tým prekročil svoju prieskumnú právomoc vymedzenú v súlade s dispozičnou zásadou správneho súdneho konania predmetom prieskumu. Prípadný zápis žalobcu do zoznamu podľa § 6 ods. 1 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z.z. (žalobca ani netvrdil, že k nemu došlo) by predstavoval tzv. iný zásah, proti ktorému by mal možnosť sa brániť osobitne podanou žalobou podľa § 252 a nasl. SSP. Obdobne sa žalobca mohol brániť žalobou proti oznámeniu žalovaného z 31.08.2020, ak pociťoval, že ním bola spôsobená ujma na jeho subjektívnych prácach. 40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe namietal, že správna žaloba nebola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote, čo je v rozpore so skutočnosťou, nakoľko žaloba bola podaná dňa 16.09.2019 (15.09.2019 bol deň pracovného pokoja - nedeľa), pričom Dodatok č. 1 k Protokolu, až oznámením ktorého bola inšpekcia práce ukončená, bol doručený žalobcovi dňa 15.07.2019. Lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP tak bola s použitím § 69 ods. 5 SSP zachovaná. 41. Záverom je potrebné poukázať na to, že závery obsiahnuté v Protokole a jeho Dodatku č. 1 nie sú pre ďalší postup v konaní o správnom delikte nezvratné, znamenajúce nevyhnutné vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť Protokol, t.j. odlíšiť v akej časti jeho obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom obsiahnuté výsledkom iných podkladov, prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vykonať aj ďalšie účastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť správneho orgánu nahradiť a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je opatrenie žalovaného - Protokol v znení Dodatku č. 1 v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 43. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. 44. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.