Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/222/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200571 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200571.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: milys, spol. s r.o., Podjavorinskej 20, 984 01 Lučenec, IČO: 36 646 377, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1/ Y. Y., bytom H. XXXX/X, XXX XX Z., 2/ H. F., bytom V. J. XXXX/XX, XXX XX Z., 3/ A.. E. H., bytom V. J. XX, XXX. XX Z. , 4/ A.. J. H., bytom U. XC., XXX XX Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OVBP2-2019-026911-2,TS zo dňa 3. septembra 2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Stavebník - ďalší účastník H. F., bytom V. J. XXXX/XX, Z. žiadosťou podanou dňa 23.04.2019 požiadal Mesto Lučenec, stavebný úrad o dodatočné stavebné povolenie pre novostavbu v meste Z., v časti V. na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX na ulici A. E. V. XX. Podaniu žiadosti predchádzala výzva Mesta Lučenec, stavebného úradu (ďalej len „stavebný úrad") z 18.02.2019, ktorou stavebný úrad ďalšieho účastníka - stavebníka vyzval na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Prílohou následne podanej žiadosti stavebníka bol geometrický plán, vyjadrenie Okresného úradu Lučenec, odboru starostlivosti o životné prostredie, vyjadrenie Okresného úradu Lučenec, odboru pozemkového a lesného, súhlas Mesta Lučenec s umiestnením malého zdroja znečisťovania ovzdušia, súhlasné stanovisko Mesta Lučenec s trvalým vyňatím pôdy z PPF a vyjadrenia ďalších osôb. Dňa 23.04.2019 stavebný úrad vydal oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od ústneho pojednávania. V oznámení identifikoval stavbu ako „rodinný dom", ulica A. E. V., Z., na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Z. pre stavebníka H. F., J. XX, Z.. Súčasne uviedol, že účastníci konania môžu uplatniť svoje námietky najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. Oznámenie bolo doručované všetkým účastníkom konania poštovou prepravou (na doručenky). Právnická osoba milys, spol. s r.o., Podjavorinskej 20, 984 01 Lučenec, ako účastník konania - vlastník susedných pozemkov (ďalej len „žalobca"), predložila stavebnému úradu svoje stanovisko účastníka konania o dodatočnom povolení stavby, kde s poukázaním na § 34, § 59, § 62 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon"), na § 151o, 151n Občianskeho zákonníka, na § 7 ods. 1 a ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., žiadala dodatočné povolenie stavby zamietnuť z dôvodu závažného porušenia jej práv a oprávnených záujmov zo strany stavebníka, ktorý používa nehnuteľnosti, ktoré tam uviedol a ktoré sú v jej vlastníctve bez právneho titulu (existencia práva na prechod a prejazd, teda v rozpore s ustanoveniami § 151o Občianskeho zákonníka a zároveň si neplní povinnosti podľa § 151n Občianskeho zákonníka). Podľa názoru žalobcu stavba nie je prístupná v zmysle § 47 písm. b/ stavebného zákona, pretože pozemná komunikácia existuje len na pozemku parc. č. C KN XXXX/XXX a nemá charakter verejnej komunikácie. Je v súkromnom vlastníctve jeho spoločnosti a jej používanie je preto viazané na existenciu právneho titulu v prospech stavebníka, resp. užívateľa komunikácie. Rovnaký postup je potrebný pre používanie pozemku parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve jeho spoločnosti, ktorý je potrebný pre prístup stavebníka k stavbe. Zdôraznil, že existujúca časť budúcich komunikácií je v súkromnom vlastníctve a rovnako je to aj s pozemkami, na ktorých sa komunikácie budujú. Financovanie výstavby komunikácií je zo súkromných zdrojov, bez akejkoľvek spoluúčasti Mesta Lučenec, resp. verejných zdrojov. Tieto skutočnosti sú stavebnému úradu známe, ako aj všetky skutočnosti súvisiace s výstavbou v tejto lokalite, a preto žiadal stavebný úrad, aby rešpektoval status quo. Poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. 2019-005284-2,TS zo dňa 07.01.2019, ktoré považoval za nedostatočne odôvodnené, bez hlbšieho skúmania statusu komunikácií a vlastníckych vzťahov v predmetnej lokalite, pričom toto rozhodnutie nerešpektuje práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Záverom skonštatoval, že všetky inštitúcie podieľajúce sa na výstavbe v tejto lokalite rešpektujú aktuálny majetkovoprávny stav a právny poriadok SR a trvajú na existencii práva prechodu a prejazdu na pozemku v súkromnom vlastníctve v prospech vlastníkov pozemkov v tejto lokalite. 2. Stavebný úrad dňa 22.05.2019 vydal rozhodnutie SP - 1620/22322/2019, ktorým dodatočne povolil stavbu „rodinný dom" ulica A. E. V. Z. na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Z. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), kde určil viaceré povinnosti v zmysle zákona, resp. v zmysle stanovísk dotknutých orgánov a zamietol námietky žalobcu. V odôvodnení uviedol, že námietky žalobcu zamietol z dôvodu, že stavba rodinného domu bude prístupná a napojená na miestnu komunikáciu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie mestom Lučenec, ako príslušným špeciálnym stavebným úradom pre miestne a účelové komunikácie dňa 22.10.2007 pod č. OVSPaUPaA-3976/2007. Na mieste, na ktorom sa dodatočne povoľuje stavba rodinného domu bola aj v minulosti umiestnená stavba rodinného domu, ktorá patrila stavebníkovi a jeho predchodcom. Predchádzajúca stavba rodinného domu bola zrealizovaná dávno predtým ako žalobca započal s výstavbou obytnej zóny. Prístup k predchádzajúcej stavbe rodinného domu bol desiatky rokov po tých istých pozemkoch ako je tomu aj dnes, a teda stavebník obytnej zóny musel aj v minulosti strpieť prechod čiastočne cez jeho pozemky, nakoľko iný prístup k rodinnému domu neexistoval. So stavebníkom bol prejednaný priestupok a uložená pokuta za uskutočňovanie stavby bez vydaného právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania, starostlivosti o životné prostredie stavebný úrad dospel k záveru, že stavba nie je v rozpore s týmito záujmami, a v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby. Na základe predloženej projektovej dokumentácie, dokladov doložených v konaní o dodatočnom povolení stavby a konania vedeného na stavebnom úrade je podľa stavebného úradu stavba rodinného domu v súlade so zákonom a v miere primeranej pomerom v danom území neohrozuje práva vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb tak, aby užívanie ich pozemkov a stavieb bolo neprimerane dotknuté alebo obmedzené. 3. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. OU-BB- OVBP2-2019-026911-2,TS z 03.09.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po ozrejmení obsahu prvostupňového rozhodnutia, opise obsahu odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, stručnému ozrejmeniu priebehu prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania a s poukázaním na § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku, § 47 písm. b/ stavebného zákona, § 4 ods. 4 a § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov uviedol, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí vyhodnotil žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia so všetkých zákonom požadovaných hľadísk a tiež aj z toho hľadiska, či stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Podľa jeho názoru stavebný úrad poskytol žalobcovi odpoveď na ním v konaní uplatnenú námietku, že stavebník nebude mať zabezpečený prístup k rodinnému domu, pretože nemá vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je vybudovaná pozemná komunikácia. Stavebný úrad k tejto námietke uviedol, že stavba rodinného domu bude prístupná a napojená na miestnu komunikáciu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie mestom Lučenec. Zároveň stavebný úrad uviedol, že na mieste, na ktorom sa dodatočne povoľuje stavba bola aj v minulosti umiestnená stavba rodinného domu, ktorá patrila stavebníkovi a jeho predchodcom. Predchádzajúca stavba bola zrealizovaná dávno pred tým, ako odvolateľ započal s výstavbou obytnej zóny. Prístup k predchádzajúcej stavbe rodinného domu bol desiatky rokov po tých istých pozemkoch ako je tomu aj dnes. Žalovaný argumentáciu prvostupňového orgánu - stavebného úradu doplnil tak, že stavba je umiestnená v súlade s Územným plánom Mesta Lučenec schváleným uznesením č. 151/1997 z 18.12.1997 v znení zmien a doplnkov. Podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola neoddeliteľným podkladom pre vydanie rozhodnutia a aj kópie katastrálnej mapy, je dané územie vyčlenené a rozparcelované na výstavbu rodinných domov spolu s koridormi pre dopravnú obsluhu týchto rodinných domov. Podľa projektovej dokumentácie je pozemná komunikácia, po ktorej má viesť aj prístup k povoľovanej stavbe povolená a zrealizovaná. Odvolací orgán k tomu uviedol, že stavebný úrad v stavebnom konaní skúma, či stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu tak, ako to ustanovuje § 47 písm. b/ stavebného zákona, kedy stavby sa musia navrhovať tak, aby boli prístupné z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Pozemná komunikácia v danej lokalite je verejne prístupná a je z nej zabezpečený prístup nielen k predmetnej povoľovanej stavbe, ale aj k ostatným rodinným domom už zrealizovaným v danej lokalite. K rodinným domom v danej lokalite musí byť zároveň zabezpečený prístup aj pre záchranné zložky, ako aj pre zber odpadu. Taktiež aj v kolaudačnom konaní stavebný úrad skúma len to, či je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám. Stavebný úrad vlastnícke vzťahy k prístupovej ceste v území, kde už je pozemná komunikácia zrealizovaná neskúma, iba že by išlo o územie, kde stavebník spolu so stavbou rodinného domu musí sám zrealizovať aj prístupovú cestu, teda prístupová cesta by vôbec nebola zrealizovaná. K tvrdeniu odvolateľa, že je potrebné uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene spočívajúcom v práve prechodu cez pozemok, na ktorom je realizovaná prístupová cesta žalovaný uviedol, že zápis vecného bremena na nehnuteľnostiach v listoch vlastníctva (§ 38 Katastrálneho zákona) má len deklaratórny charakter a je deklarovaním určitých skutočností vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Stavebný úrad nie je oprávnený svojim rozhodnutím konštituovať žiadne vecné právo k nehnuteľnostiam a teda ani dať podnet na zápis takého práva súčasne s vydaním povolenia na stavbu. Tak isto nie je oprávneným subjektom na uloženie povinnosti stavebníkom uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena na právo prejazdu cez parcelu tak, ako to požaduje žalobca. Prostredníctvom práv zodpovedajúcich vecným bremenám pôsobiacich in rem sa oprávnenému subjektu umožňuje privlastňovať si úžitkovú hodnotu cudzej nehnuteľnosti v záujme lepšieho využívania svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa spravidla v blízkosti alebo priamo v susedstve veci (pozemku), na ktorej vecné bremeno viazne. Patrí sem aj právo prechodu cez cudzí pozemok. Tento občianskoprávny vzťah však stavebník rodinného domu s jestvujúcou prístupovou komunikáciou v stavebnom konaní nepreukazuje a vlastník pozemku, na ktorom je prístupová cesta uskutočnená si môže nároky uplatniť na príslušnom súde, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava 3 č. 45C/53/2017 z 23.10.2018. Ďalej uviedol, že v zmysle zásady materiálnej rovnosti vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely. Žalovaný zotrval na svojom právnom názore v skutkovo zhodných prípadoch, pretože v danej lokalite konal ako odvolací orgán u toho istého odvolateľa. Zároveň dodal, že stavebný úrad chráni práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, avšak tie sa musia týkať realizácie dodatočne povoľovanej stavby a žalobca neuviedol ako konkrétne budú realizáciou stavby priamo dotknuté jeho pozemky, pretože stavba do nich nezasahuje. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma len či je zabezpečený bezpečný priechod a prístup k stavbám. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, kde namietal, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vlastníctvo k prístupovej komunikácii k stavbe. Žalobca už v odvolaní namietal nesplnenie základných technických požiadaviek zo strany stavebníka podľa § 4 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Komunikácie pre prístup stavebníka k stavbe v zmysle priloženej situácie podľa jeho názoru nemajú charakter verejných komunikácií, ale sú vo vlastníctve fyzickej a právnickej osoby, čo vyplýva z priložených listov vlastníctva. Zo situačného nákresu mal za evidentné, že poslednou verejnou komunikáciou pre prístup stavebníka ku stavbe je ulica V. J., ktorá je zároveň štátnou cestou III. triedy, a teda je vo vlastníctve samosprávneho kraja. Mesto Lučenec ako vlastník verejného dopravného vybavenia obce prenechal v roku 2009 pozemok C KN č. XXXX/X pod komunikáciou do vlastníctva fyzickej osoby v rozpore s vtedy platnou legislatívou a ostatné komunikácie vybudované žalobcom pre prístup k stavbám v tejto lokalite odmieta prevziať, resp. podmieňuje ich prevzatie neopodstatnenými požiadavkami aj napriek existencii zmluvy o budúcej zmluve a darovaní. S poukázaním na § 3d ods. 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb. Cestný zákona a § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že do doby, kým nebude vlastníkom prístupovej komunikácie od ulici V. J. (jedná sa o ulice B. E., P. J. a C. V.) Mesto Lučenec, sú stavebníci v tejto lokalite podľa jeho názoru a v zmysle platnej legislatívy povinní zriaďovať vecné bremená spočívajúce v práve prechodu a prejazdu na neverejných komunikáciách. Rovnaký právny názor ako žalobca zdieľajú aj bankové inštitúcie, ktoré podmieňujú financovanie stavieb v tejto lokalite zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, čo vyplýva aj z listu vlastníctva LV č. XXXX. Ďalej žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko žalobca opakovane (už tretí krát) namietal tento postup voči rozhodnutiam stavebného úradu a opakovane upozorňuje stavebný úrad a žalovaného, že sa nedostatočne oboznamujú so skutkovým stavom a teda dostatočne sa nevenujú otázke zisťovania vlastníctva prístupových komunikácií a tým rozhodujú podľa jeho názoru v rozpore s platnou legislatívou. Záverom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenia žalovaného, ďalšieho účastníka a žalobcu 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe s poukazom na § 47 písm. b/, § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, § 4 ods. 4 a § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. uviedol, že nesúhlasí s právnou argumentáciou žalobcu a zotrváva na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola neoddeliteľným podkladom pre vydanie rozhodnutia a aj kópie katastrálnej mapy je dané územie vyčlenené a rozparcelované na výstavbu rodinných domov spolu s koridormi na dopravnú obsluhu týchto rodinných domov. Podľa projektovej dokumentácie je pozemná komunikácia, po ktorej má viesť aj prístup k povoľovanej stavbe povolená a zrealizovaná. Stavebný úrad v stavebnom konaní skúmal, či stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu tak ako to ustanovuje § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona a zistil, že k stavbe vedie prístupová cesta a táto prístupová cesta vedie aj k ostatným už zrealizovaným rodinným domom v území. Poukázal na to, že stavebný úrad v konaní neskúma majetkovoprávne vzťahy stavebníka rodinného domu v zástavbe rodinných domov k prístupovej ceste, pretože môže postupovať len spôsobom ustanoveným zákonom (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku a lex specialis - ustanovenie § 58 ods. 2 stavebného zákona ukladá stavebnému úradu skúmať vlastnícke alebo iné právo len k pozemku, na ktorom má byť stavba priamo uskutočnená). Stavebník v tomto prípade neuskutočňuje stavbu na pozemnej komunikácii, či na pozemku pod komunikáciou. Pokiaľ by stavebný úrad v súvislosti s posudzovaním plnenia všeobecných technických požiadaviek (§ 47 písm. b/ stavebného zákona, § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.) mali splnenie podmieňovať aj vlastníckym alebo iným právom k prístupovej komunikácii, či právom prejazdu, tak by to zákonodarca vyslovene upravil v § 58 ods. 2 stavebného zákona. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca argumentuje aj tým, že bankové inštitúcie podmieňujú financovanie stavieb v tejto lokalite zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, tieto pri poskytovaní hypotekárnych úverov postupujú podľa osobitných právnych predpisov a nie je vylúčené, že aj podľa interných aktov a na dlžníka kladú rôzne požiadavky, zatiaľ čo stavebný úrad ako správny orgán môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Stavebný zákon, ani jeho vykonávacie predpisy neukladajú stavebníkovi predložiť aj majetkovoprávne vysporiadanie k prístupovej ceste v existujúcej zástavbe rodinných domov. Ochrany občianskoprávnych vzťahov sa musí žalobca domáhať pred všeobecným súdom. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť. 6. Ďalší účastník - stavebník H. F., bytom J. č. XX, Z. vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalovaný svoje rozhodnutie právne a vecne odôvodnil a on sa s jeho právnym názorom stotožňuje. Očakáva, že správny súd si osvojí názor odvolacieho orgánu, podanú žalobu v celom rozsahu zamietne a potvrdí rozhodnutie odvolacieho orgánu štátnej správy - žalovaného. 7. Žalobca v replike uviedol, že stavebný úrad je v zmysle ustanovení stavebného zákona (§ 59 ods. 1 písm. b/, § 62 ods. 4) povinný v stavebnom konaní rešpektovať práva a právom chránené záujmy vlastníkov dotknutých nehnuteľností (napríklad § 151o ods. 1, § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, článok 20 Ústavy SR). Opätovne poukázal na § 4 ods. 4 a § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Podľa jeho názoru ďalej zákonodarca v stavebnom zákone predpokladal, že komunikácie pre obytné lokality obcí sú budované v zmysle ustanovení cestného zákona a majú verejný charakter. Toto však nie je prípad komunikácie v lokalite V., k.ú. Z.. Je pravdou, že v predmetnej lokalite sú naprojektované a realizujú sa dopravné koridory ako tvrdí žalovaný, ale tieto nemajú ako predpokladá stavebný zákon verejný charakter, čo je zrejmé z listov vlastníctva. Vlastníkom pozemkov, na ktorých sú postavené komunikácie, resp. sú určené na výstavbu komunikácie a na ktorých sú zrealizované komunikácie, sú aj vo vlastníctve žalobcu. Jeho vlastnícke právo, na rozdiel od vlastníckeho práva verejných komunikácií a pozemkov pod nimi, disponuje všetkými tromi obsahovými zložkami vlastníckeho práva - právo nakladať s vecou, užívať vec, brať z veci úžitky a za tohto právneho vzťahu nemožno toto právo vlastníkovi žiadnym spôsobom upierať. Teda žalovaný je v zmysle vyššie uvedeného povinný toto právo rešpektovať a od stavebníka vyžadovať existenciu právneho titulu pre prechod ku stavenisku obdobne ako v prípade uplatňovania § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Na základe uvedeného trval na požiadavke byť účastníkom kolaudačných konaní v predmetnej lokalite v tých konaniach, kde bol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne vecne a príslušný podľa § 1a a § 13 ods. 1 SSP vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd na ich prejednanie nariadil pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 07.09.2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 22.10.2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 9. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. Podľa § 37 ods. 1až 4 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 12. Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. 13. Podľa § 47 stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, b/ stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, c/ stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania, a ak ide o stavbu, ktorá je určená len na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie alebo o stavbu, ktorá je prístupná širokej verejnosti, aby spĺňala aj osobitné požiadavky na užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, najmä požiadavku bezbariérovosti, d/ stavba bola napojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ak v okolí stavby je verejný vodovod s dostatočnou kapacitou a verejná kanalizácia, e/ technický systém budovy v rámci technických, funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov, f/ každá budova bola vybavená vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove2ba) a prístupovým bodom,2bb) ak osobitný predpis neustanovuje inak, 2bc) g/ odpadové vody vypúšťané do verejnej kanalizácie boli v súlade s požiadavkami osobitných predpisov 2c) a v súlade s kanalizačným poriadkom, h/ každá prípojka stavby na verejné technické vybavenie územia bola samostatne uzavierateľná alebo odpojiteľná a aby miesta uzáverov, odpojení a meracích zariadení boli ľahko prístupné a trvale označené, i/ bol zabezpečený odvoz alebo iný spôsob zneškodnenia odpadu z užívania stavby, j/ dispozičné a prevádzkové riešenie stavby čo najviac zohľadňovalo klimatické podmienky miesta stavby a možnosti pozemku tak, aby sa čo najlepšie využilo slnečné žiarenie a denné svetlo, k/ bola zabezpečená čo najväčšia ochrana stavby pred vetrom, dažďom, hlukom, vibráciami, otrasmi, ionizačným žiarením z geologického podložia, vplyvom geopatogénnych zón, bludných prúdov a podzemných a povrchových vôd, l/ sa emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, svetelné, tepelné a ostatné elektromagnetické žiarenie a podmienky ich odvádzania do vonkajšieho prostredia pri realizácii stavby, prevádzke stavby a súvisiacich činnostiach riešili v súlade s požiadavkami osobitných predpisov; 3) ak takéto požiadavky nie sú ustanovené, aby sa riešili podľa aktuálneho stavu techniky v čase navrhovania konkrétnej stavby, m/ stavba s jadrovým zariadením spĺňala požiadavky osobitného predpisu. 4) 14. Podľa § 58 ods. 1, 2 stavebného zákona (1)Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. (2) Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 15. Podľa § 60 ods. 1, 2 písm. b/ stavebného zákona (1) ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. (2) Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4. 16. Podľa § 62 ods. 1až 4 stavebného zákona (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d/ či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e/ či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b/ aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 17. Podľa § 88a ods. 1až 9 stavebného zákona (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a/ nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b/ nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia§ 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa§ 55 ods. 2 písm. a/. (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. 18. Podľa § 3d ods. 3, 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (3) Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. (4) Účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. 19. Podľa § 4b ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (1) Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. (2) Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. 20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy;1f) <. v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. 21. Podľa § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (1) Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. (2) Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16. (3) Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. 22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). 23. Správny súd na základe žalobcom podanej správnej žaloby vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zistil, že predmetom prieskumu v danej právnej veci je zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu), ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad na žiadosť stavebníka prvostupňovým rozhodnutím dodatočne povolil stavbu „rodinný dom" ulica A. E. V. Z. na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Z., pričom zamietol námietky podané v stavebnom konaní žalobcom, pretože stavba rodinného domu bude prístupná a napojená na miestnu komunikáciu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie mestom Lučenec, ako príslušným špeciálnym stavebným úradom pre miestne a účelové komunikácie dňa 22.10.2007 pod č. OVSPaUPaA-3976/2007. Na mieste, na ktorom sa dodatočne povoľuje stavba rodinného domu bola aj v minulosti umiestnená stavba rodinného domu, ktorá patrila stavebníkovi a jeho predchodcom. Predchádzajúca stavba rodinného domu bola zrealizovaná dávno predtým ako žalobca započal s výstavbou obytnej zóny. Prístup k predchádzajúcej stavbe rodinného domu bol desiatky rokov po tých istých pozemkoch ako je tomu aj dnes, a teda stavebník obytnej zóny musel aj v minulosti strpieť prechod čiastočne cez jeho pozemky, nakoľko iný prístup k rodinnému domu neexistoval. Vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania, starostlivosti o životné prostredie stavebný úrad dospel k záveru, že stavba nie je v rozpore s týmito záujmami, a v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby. Na základe predloženej projektovej dokumentácie, dokladov doložených v konaní o dodatočnom povolení stavby a konania vedeného na stavebnom úrade je podľa stavebného úradu stavba rodinného domu v súlade so zákonom a v miere primeranej pomerom v danom území neohrozuje práva vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb tak, aby užívanie ich pozemkov a stavieb bolo neprimerane dotknuté alebo obmedzené. 24. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný zamietol napadnutým rozhodnutím zamietol, z dôvodu, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí vyhodnotil žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia so všetkých zákonom požadovaných hľadísk a tiež aj z toho hľadiska, či stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Podľa jeho názoru stavebný úrad poskytol žalobcovi odpoveď na jeho námietky. Doplnil, že stavba je umiestnená v súlade s Územným plánom Mesta Lučenec a podľa projektovej dokumentácie je dané územie vyčlenené a rozparcelované na výstavbu rodinných domov spolu s koridormi pre dopravnú obsluhu týchto rodinných domov, podľa ktorej je pozemná komunikácia, po ktorej má viesť aj prístup k povoľovanej stavbe povolená a zrealizovaná. Ďalej uviedol, že stavebný úrad v stavebnom konaní skúma, či stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu tak ako to ustanovuje § 47 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého sa stavby musia navrhovať tak, aby boli prístupné z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Pozemná komunikácia v danej lokalite je verejne prístupná a je z nej zabezpečený prístup nielen k predmetnej povoľovanej stavbe, ale aj k ostatným rodinným domom už zrealizovaných v danej lokalite. K rodinným domom v danej lokalite musí byť zároveň zabezpečený prístup aj pre záchranné zložky, ako aj pre zber odpadu. Taktiež aj v kolaudačnom konaní stavebný úrad skúma len to, či je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám. Stavebný úrad vlastnícke vzťahy k prístupovej ceste v území, kde už je pozemná komunikácia zrealizovaná neskúma, iba že by išlo o územie, kde stavebník spolu so stavbou rodinného domu musí sám zrealizovať aj prístupovú cestu, teda prístupová cesta by už vôbec nebola zrealizovaná. K tvrdeniu odvolateľa, že je potrebné uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene spočívajúcom v práve prechodu cez pozemok, na ktorom je realizovaná prístupová cesta žalovaný uviedol, že zápis vecného bremena na nehnuteľnostiach v listoch vlastníctva (§ 38 Katastrálneho zákona) má len deklaratórny charakter a je deklarovaním určitých skutočností vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Stavebný úrad nie je oprávnený svojim rozhodnutím konštituovať žiadne vecné právo k nehnuteľnostiam a teda ani dať podnet na zápis takého práva súčasne s vydaním povolenia na stavbu. Tak isto nie je oprávneným subjektom na uloženie povinnosti stavebníkom uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena na právo prejazdu cez parcelu tak, ako to požaduje žalobca. Prostredníctvom práv zodpovedajúcich vecným bremenám pôsobiacich in rem sa oprávnenému subjektu umožňuje privlastňovať si úžitkovú hodnotu cudzej nehnuteľnosti v záujme lepšieho využívania svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa spravidla v blízkosti alebo priamo v susedstve veci (pozemku), na ktorej vecné bremeno viazne. Patrí sem aj právo prechodu cez cudzí pozemok. Tento občianskoprávny vzťah však stavebník rodinného domu s jestvujúcou prístupovou komunikáciou v stavebnom konaní nepreukazuje a vlastník pozemku, na ktorom je prístupová cesta uskutočnená si môže nároky uplatniť na príslušnom súde, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava 3 č. 45C/53/2017 z 23.10.2018. Ďalej uviedol, že v zmysle zásady materiálnej rovnosti vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely. Žalovaný zotrval na svojom právnom názore v skutkovo zhodných prípadoch, pretože v danej lokalite konal ako odvolací orgán u toho istého odvolateľa. Zároveň dodal, že stavebný úrad chráni práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, avšak tie sa musia týkať realizácie dodatočne povoľovanej stavby a žalobca neuviedol ako konkrétne budú realizáciou stavby priamo dotknuté jeho pozemky, pretože stavba do nich nezasahuje. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma len či je zabezpečený bezpečný priechod a prístup k stavbám. 25. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe, kde žalobca s oporou v ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. namietal nesprávne právne posúdenie vlastníctva k prístupovej komunikácii k stavbe a nesplnenie základných technických požiadaviek zo strany stavebníka, nakoľko komunikácie pre prístup stavebníka k stavbe nemajú charakter verejných komunikácií, ale sú vo vlastníctve fyzickej a právnickej osoby v zmysle príslušných listov vlastníctva. Zo situačného nákresu mal za evidentné, že poslednou verejnou komunikáciou pre prístup stavebníka k stavbe je ulica V. J., ktorá je zároveň štátnou cestou III. triedy, a teda je vo vlastníctve samosprávneho kraja. Mesto Lučenec ako vlastník verejného dopravného vybavenia obce prenechal v roku 2009 pozemok C KN č. XXXX/X pod komunikáciou do vlastníctva fyzickej osoby v rozpore s vtedy platnou legislatívou a ostatné komunikácie vybudované žalobcom pre prístup k stavbám v tejto lokalite odmieta prevziať, resp. podmieňuje ich prevzatie neopodstatnenými požiadavkami aj napriek existencii zmluvy o budúcej zmluve a darovaní. S poukázaním na § 3d ods. 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb. a § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že do doby, kým nebude vlastníkom prístupovej komunikácie od ulici V. J. (jedná sa o ulice B. E., P. J. a C. V.) Mesto Lučenec, sú stavebníci v tejto lokalite podľa jeho názoru a v zmysle platnej legislatívy povinní zriaďovať vecné bremená spočívajúce v práve prechodu a prejazdu na neverejných komunikáciách. Rovnaký právny názor ako žalobca zdieľajú aj bankové inštitúcie, ktoré podmieňujú financovanie stavieb v tejto lokalite zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, čo vyplýva aj z listu vlastníctva LV č. XXXX. Ďalej žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko žalobca opakovane (už tretí krát) namietal tento postup voči rozhodnutiam stavebného úradu a opakovane upozorňuje stavebný úrad a žalovaného, že sa nedostatočne oboznamujú so skutkovým stavom a teda dostatočne sa nevenujú otázke zisťovania vlastníctva prístupových komunikácií a tým rozhodujú podľa jeho názoru v rozpore s platnou legislatívou. 26. Stavebný úrad je na účely vydania rozhodnutia o umiestnení a povolení stavby povinný skúmať a posudzovať splnenie zákonných požiadaviek na ochranu záujmov chránených stavebným zákonom, najmä súlad s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou ale aj dodržiavanie stavebnotechnických kritérií alebo noriem a iných zákonných požiadaviek v zmysle ust. § 37 a nasl. a § 62 a nasl. stavebného zákona. Jeho úlohou je vyhodnotiť skutkový stav zistený z podkladov predložených stavebníkom, zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov ako aj z vlastných zistení a na základe autonómneho právneho posúdenia priliehavého zistenému skutkovému stavu veci samostatne rozhodnúť. Z platnej právnej úpravy plynie, že na vydanie rozhodnutia, ktorým sa vydá dodatočné povolenie stavby, je, obdobne ako pre stavebné povolenie, potrebné kumulatívne splnenie všetkých jednotlivých zákonných požiadaviek. Naopak na rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o vydanie stavebného povolenia zamietne postačuje, ak čo len jedno zo záväzných stanovísk nebude umožňovať realizáciu stavebného zámeru (z dôvodu nezabezpečenej ochrany stavebným zákonom chráneného jednotlivého verejného záujmu) alebo pre nesplnenie inej jednotlivej zákonnej požiadavky (napr. nesúlad s územným plánom, ale aj nedostatok podmienok oprávňujúcich stavebníka realizovať stavbu na stavebnom pozemku). 27. Stavebný úrad sa v danom prípade zaoberal posúdením všetkých relevantných otázok, ktoré pre dodatočné povolenie stavby rodinného domu stavebníka (ďalšieho účastníka Martina Karlíka) vyplývali z platnej právnej úpravy (§ 88a v nadväznosti na § 62 ods. 1 až 4 a § 37 ods. 2 stavebného zákona). Predmetom posudzovania nebol vlastnícky právny režim prístupovej komunikácie, na ktorú sa stavba bezprostredne napája, nakoľko takúto povinnosť posudzovania stavebný úrad (a tým ani žalovaný) nemal. Ust. § 88a ods. 7 stavebného zákona odkazuje v konaní o dodatočnom povolení stavby na primerané použitie ust. § 58 až 66 stavebného zákona. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať svoje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom stavbu. Obdobne je koncipovaná povinnosť stavebníka dodatočne povoľovanej stavby v súlade § 88a ods. 3 stavebného zákona preukázať, že je vlastníkom pozemku zastaveného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo. V systematike stavebného zákona (ale aj iných právnych predpisoch) však absentuje obdobná povinnosť stavebníka vo vzťahu k pozemkom alebo k na nich ležiacim pozemným komunikáciám, napájajúcim jeho stavbu na cestu, miestnu alebo účelovú komunikáciu. Ust. § 62 ods. ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona enumeruje požiadavky, ktoré je stavebný úrad v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia povinný preskúmať. Súlad stavby s územným plánom, komplexnosť a plynulosť výstavby, uskutočňovanie stavby oprávnenou osobou, využitie vhodných stavebných konštrukcií stavby a pod. neboli správnou žalobu žalobcu namietané. Namietané bolo nesplnenie základných (všeobecných) technických požiadaviek na výstavbu (§ 62 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na 47 stavebného zákona). 28. Podľa § 4 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. Žalobcom namietané ust. § 4 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nadväzuje práve na ust. § 47 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého stavba sa musí navrhovať tak, aby bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Z normatívneho textu citovaných ustanovení právnych predpisov pre stavebníka neplynie požiadavka bezprostrednej prístupnosti stavby z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie alebo požiadavka jej umiestnenia umožňujúceho jej bezprostredné napojenie na zariadenia verejného dopravného vybavenia územia. Na účely stavebného zákona postačuje, ak sa v stavebnom konaní preukáže, že miestne dopravné pomery fakticky, t.zn. najmä z technického hľadiska (§ 7 ods. 1 až 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.), umožňujú riadny (bez fyzických prekážok) a bezpečný prístup k stavbe z jej okolia a umožňujú aj obslužné činnosti (prístup záchranárskej techniky, zber komunálneho odpadu a pod.). Podľa § 7 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie, ktoré musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Pripojenie stavby musí podľa jej druhu a účelu spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky. V danom prípade boli tieto požiadavky podľa žalovaného zjavne splnené čo žalobca nenamietal, nakoľko faktická - technická dosažiteľnosť cesty III. triedy (Ul. V. J.) s použitím existujúcich prístupových komunikácií k stavbe nebola sporná. Jednotlivé súčasti sústavy pozemných komunikácii, ktoré vedú k stavbe stavebníka, a ktoré bez obmedzení používajú aj vlastníci ďalších nehnuteľností v tejto lokalite, stavebný úrad nebol povinný posudzovať z iného hľadiska. 29. Stavebný úrad je orgán verejnej správy, ktorý je v súlade s § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona povinný skúmať v stavebnom konaní najmä to, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov (§ 126 stavebného zákona), predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a tiež to či stavba zodpovedá zmieneným všeobecným technickým (teda nie právnym) požiadavkám na výstavbu. Ochranou súkromnoprávnych záujmov účastníkov konania sa zaoberá výlučne vtedy, ak mu taká povinnosť vyplýva zo zákona a len v stanovenom rozsahu. Napríklad posudzovaním a zabezpečovaním dodržiavania vzájomných odstupov stavieb aj z hľadiska denného osvetlenia, preslnenia, zachovania pohody bývania a umiestnenia stavby, ktorým nebude obmedzené užívanie susedného pozemku (§ 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Tieto posudzované aspekty zjavne plynú z požiadaviek ochrany vlastníckeho práva k stavbám na bývanie (jeho kvality) a predstavujú výnimku z právomoci všeobecných súdov (podľa § 3 ods. 1 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány, tak ako je to uvedené v bode 31 a nasl. tohto rozsudku). Zabezpečovať inú ochranu vlastníckych práv k susediacim pozemným komunikáciám a pozemkom zákon stavebnému úradu, ktorý nie je orgánom univerzálnej ochrany práva, neukladá. Stavebný úrad tak nebol oprávnený jeho rozhodovacou činnosťou v stavebnom konaní poskytovať ním požadovanú ochranu vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v jeho vlastníctve a na nich vybudovanej cestnej komunikácii. 30. Ustanovenia § 151o ods. 1 a § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, na povinnosť uplatňovania ktorých žalobca v správnej žalobe v danej súvislosti poukázal, mu sami svojim právnym obsahom (a obsahom ustanovení nadväzujúcich právnych predpisov) dávajú odpoveď na jeho žalobné námietky. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <. tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podľa § 151n ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa nadväzujúceho § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. 31. Ďalej podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Napokon podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa čl. 1 Civilného sporového poriadku („CSP" - zákon č. 160/2015 Z.z.) spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Podľa § 3 ods. 1 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 32. Z obsahu podanej správnej žaloby je zreteľné, že žalobca sa cítil byť napadnutým rozhodnutím a konaním predchádzajúcim jeho vydaniu dotknutý na svojom vlastníckom práve k pozemku a stavbe - cestnej komunikácii na ňom postavenej. Z toho vyplýva, že sa podanou správnou žalobou domáhal ochrany svojho súkromného práva, ktoré považoval stavbou za dotknuté, resp. ohrozené. Z predmetu úpravy stavebného zákona je zrejmé, že stavebný úrad (ani žalovaný) nebol oprávnený prejednávať a rozhodovať súkromnoprávne spory, pričom žalobca sa voči žalovanému domáhal aby mu svojou rozhodovacou činnosťou v stavebnom konaní zabezpečil práve ochranu jeho vlastníckeho práva, ktoré je typickým súkromným právom. Namietaný článok 20 Ústavy SR týkajúci sa ochrany vlastníckeho práva je potrebné vnímať v kontexte čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."), z obsahu ktorého rezultuje zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania týchto orgánov, ktorého porušenie v danom prípade z dôvodov uplatnených v správnej žalobe zistené nebolo. Ani správny súd o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy sám nerozhoduje, ale len preskúmava zákonnosť správnych aktov a im predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy. Ochrana vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom a pozemným komunikáciám, resp. ochrana práv, ktoré z vlastníctva k nim vyplývajú (napr. zriadením a vynucovaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pokiaľ nebol dosiahnutý jeho vznik na základe konsenzuálneho právneho úkonu - zmluvou), je v právomoci všeobecných súdov. 33. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku („SSP" - zákon č. 162/2015 Z.z.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pokiaľ teda žalobca s poukázaním na § 3d ods. 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb. Cestný zákona a § 120 ods. 2 Občianskeho namietal, že do doby, kým nebude vlastníkom prístupovej komunikácie od ulici V. J. (jedná sa o ulice B. E., P. J. a C. V.) Mesto Lučenec, sú stavebníci v tejto lokalite v zmysle platnej legislatívy povinní zriaďovať vecné bremená spočívajúce v práve prechodu a prejazdu na neverejných komunikáciách, je vzhľadom na uvedené zrejmé, že splnenia tejto povinnosti stavebníka sa mohol domáhať len na všeobecnom súde, v ktorého právomoci je rozhodovať o súkromnoprávnych žalobách. 34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach, rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd preto nemohol poskytnúť právnu ochranu žalobcovi. 35. Pokiaľ žalobca namietal, že stavebný úrad a žalovaný neskúmali žiadosť o dodatočné povolenie stavby stavebníka v rozsahu stanovenom v ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona, opätovne je potrebné poukázať na to, že aj tu mu zákon stanovil povinnosť preskúmať uskutočnenie alebo užívanie stavby z hľadiska verejných záujmov chránených stavebným zákonom. Obdobne teda platí argumentácia k postupu podľa § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona uvedená v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku. V ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona zákonodarca poveril stavebný úrad súčasne aj overením, či by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Teda stavebný úrad sa zaoberal aj tým, či dodatočné povolenie stavby nebolo v rozpore s požiadavkami pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko územné rozhodnutie nebolo pre predmetnú stavbu vydané. Obsahom tejto povinnosti stavebného úradu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona bolo len osvedčenie ne/prekročenia rozsahu ohrozenia práv a oprávnených záujmov iných účastníkov stavebného konania podľa územného rozhodnutia, a pokiaľ nebolo, podľa zákonných požiadaviek na jeho vydanie. Z ust. § 37 ods. 2, 3 stavebného zákona vyplýva stavebnému úradu povinnosť v územnom konaní posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúmať návrh a jeho súlad s podkladmi a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdiť, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Na to si stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že ani v územnom konaní stavebný úrad nemá povinnosť zabezpečovať ochranu súkromnoprávnych záujmov iných účastníkov konania. Vlastnícke alebo iné právo stavebný úrad opätovne skúma len vo vzťahu k stavebnému pozemku a dopravné podmienky, obdobe ako v stavebnom konaní, posudzuje len z hľadiska technického. 36. Podľa § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Ide teda o cestné komunikácie, ktoré sú všeobecne prístupné verejné priestranstvá slúžiace miestnej doprave. Za verejné priestranstvo je možno považovať priestor, ktorý je prístupný každému, bez toho, aby musel prekonávať prekážky. Ďalej podľa § 6 ods. 1 cestného zákona premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Pokiaľ teda predmetná pozemná komunikácia alebo jej časť vo vlastníctve žalobcu a ďalších osôb predstavuje účelovú komunikáciu alebo aj miestnu komunikáciu (správny súd nie je nad rámec vykonaného dokazovania preukazovať jej štatút), v každom prípade ide o pozemnú komunikáciu (čo nebolo sporné), ktorú môže každý užívať spôsobom zachovávajúcim pravidlá premávky na pozemných komunikáciám na určený účel, t.j. na uskutočňovanie dopravy po nej (pokiaľ bola na taký účel jej výstavba stavebným úradom povolená, čo žalobca nespochybnil). Ak žalovaný uzavrel uvedenú zásadnú otázku konštatovaním, že pozemná komunikácia v danej lokalite je verejne prístupná a je z nej zabezpečený prístup nielen k predmetnej povoľovanej stavbe, ale aj k ostatným rodinným domom už zrealizovaným v danej lokalite, nemožno mu vyčítať, že jeho úvaha je rozporná s platnou právnou úpravou, resp. nezodpovedá zistenému skutočnému stavu (nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca namietal obdobnými argumentmi ako nesprávne právne posúdenie, ktoré námietky sa ukázali ako nedôvodné, a teda ani postup stavebného úradu pri zisťovaní skutočného stavu na základe uplatneného právneho posúdenia veci nebol nedostatočný ani nesprávny). Možno tiež súhlasiť so žalovaným, ktorý vo vyjadrení k správnej žalobe veci priliehavo uviedol, že pokiaľ žalobca argumentuje aj tým, že bankové inštitúcie podmieňujú financovanie stavieb v tejto lokalite zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, tieto pri poskytovaní hypotekárnych úverov postupujú podľa osobitných právnych predpisov a nie je vylúčené, že aj podľa interných aktov a na dlžníka kladú rôzne požiadavky, zatiaľ čo stavebný úrad ako správny orgán môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Stavebný zákon, ani jeho vykonávacie predpisy neukladajú stavebníkovi predložiť aj majetkovoprávne vysporiadanie k prístupovej ceste v existujúcej zástavbe rodinných domov. 37. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu alebo iného orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade stavebný úrad použil správny právny predpis, ktorý vzhľadom na obsah predchádzajúcich bodov tohto rozsudku správne interpretoval a použil, na základe čoho žalovaný nemal dôvod rozhodnúť v odvolacom konaní inak, ako spôsobom uplatneným v napadnutom rozhodnutí. Naopak žalobcom presadzované posúdenie veci by pri jeho uplatnení zjavne presahovalo zákonné limity postupu a rozhodovacej činnosti stavebného úradu. Správny súd tak namietané nesprávne právne posúdenie veci žalovaným ani stavebným úradom nezistil. 38. Žalobca namietal tiež, že stavebný úrad a žalovaný sa nedostatočne oboznamujú so skutkovým stavom a teda dostatočne sa nevenujú otázke zisťovania vlastníctva prístupových komunikácií a tým rozhodujú podľa jeho názoru v rozpore s platnou legislatívou. Z uvedenej námietky, ktorá bez ďalšieho predkladá žalobcov vlastný názor, nie je správnemu súdu zrozumiteľné, v čom konkrétne sa žalovaný a stavebný úrad mýlili, pokiaľ skutkový stav veci ustálili spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Ide teda len o všeobecnú námietku, ktorú správny súd nebol oprávnený špecifikovať na daný prípad a nahrádzať tak činnosť vyhradenú žalobcovi, nakoľko v súlade s dispozičnou zásadou plynúcou z § 134 ods. 1 SSP je súd viazaný a vedený výlučne obsahom žalobných bodov. Obdobne nie je zrejmé, aký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia mala námietka žalobcu, že Mesto Lučenec ako vlastník verejného dopravného vybavenia obce prenechal v roku 2009 pozemok C KN č. XXXX/X pod komunikáciou do vlastníctva fyzickej osoby v rozpore s vtedy platnou legislatívou a ostatné komunikácie vybudované žalobcom pre prístup k stavbám v tejto lokalite odmieta prevziať, resp. podmieňuje ich prevzatie neopodstatnenými požiadavkami aj napriek existencii zmluvy o budúcej zmluve a darovaní. 39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Žaloba preto nebola dôvodná a súd ju podľa § 190 SSP zamietol. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom, nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 41. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok je právoplatný jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.