Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/225/2019 z 14. 10. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/225/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200579
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200579.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a
členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: X. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. Q. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom
Hlbočanom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za
účasti: 1. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., E. Y., 2. X. D. nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. Q. XXXX/XX, XXX XX S., 3. X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Q. XXXX, XXX XX S.,
4. I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Y. XX, XXX XX S., 5. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W. XX, XXX XX W., X. J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Q. XXXX, XXX XX S., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 16/2019-3/PL zo dňa 31. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. Xo
16/2019-3/PL zo dňa 31. júla 2019 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie žalovanému.

Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov
konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník.

Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe podnetu X. D., bytom S. a B. D., bytom O. č. XXX, E. Y., o prešetrenie parciel C KN č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX na LV č. XXXX v k.ú. S. Okresný úrad Krupina, katastrálny odbor
(ďalej len „prvostupňový orgán") listom z 18.07.2018 oznámil podávateľom podnetu, ako aj X. I., Q. Y.
XXX/XX, K. mestom XXXX, XXX XX S. (ďalej len „žalobkyňa") začatie katastrálneho konania na oprave
zápisu vlastníctva pri parcele registra C - KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, XXXX/X o výmere XXX
m2, č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a č. XXXX/XX o výmere XX m2, ktoré sú evidované na LV č.
XXXX v k.ú. S.. Predmetom tohto konania bola oprava zápisu vlastníctva k uvedeným parcelám. Ďalej
prvostupňový orgán v oznámení o začatí katastrálneho konania uviedol, že pôvodná parcela E - KN
č. XXXX/X o výmere XXX m2 bola zápisom geometrického plánu č. XXX/XXXX rozdelená za účelom
majetkovoprávneho vyporiadania pozemkov parc. č. XXXX/X, X, XX - XX, čo zahŕňalo a oddelenie
pozemku parc. č. XXXX/XX. Vznikli tak pozemky p- arcely C - KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/
X o výmere XXX m2, č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a č. XXXX/XX o výmere XX m2. Majetkovoprávne
vyporiadanie bolo vykonané na základe právneho úkonu a to Zámennej a kúpnej zmluvy registrovanej



pod č. V XXX/XXXX z 07.05.2010 pod PVZ XXX/XXXX. Vlastníkmi pôvodnej parcely E - KN č. XXXX/X
boli D. X. v podiele 1/2, D. B., (t.č. nebohý) v podiele 1/6, D. B. v podiele 1/6 a žalobkyňa v podiele 1/6.
Podľa nového stavu po zápise geometrického plánu a povolení vkladu zmluvy V XXX/XXXX boli vyššie
citovaní spoluvlastníci naďalej v rovnakých podieloch vlastníkmi označených novovytvorených parciel.
Prvostupňový orgán k tomu ďalej uviedol, že zápis geometrického plánu spolu so zmluvou V XXX/XXXX
bol správny. Kúpnou zmluvou a Zmluvou o vecnom bremene č. V XXX/XXXX, kde predávajúcimi boli
D. X., ktorá bola aj zároveň oprávnená z vecného bremena a D. B., bolo prevedené vlastnícke právo v
podiele (1/2 a 1/6, t.j. 2/3 k celku) k parcele C KN č. XXXX/XX a rodinnému domu súpisné číslo XXXX
situovanému na parcele C KN č. XXXX/X, na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva
č. V XXX/XXXX z 29.09.2010, PVZ XXXX/XX v prospech žalobkyne ako kupujúcej a zároveň povinnej z
vecného bremena. Podľa prvostupňového orgánu zápis na LV č. XXXX nasvedčuje tomu, že predmetom
kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX mali byť aj iné parcely, a to parcela C KN
č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX z dôvodu, že vlastníkom ku všetkým nehnuteľnostiam evidovanom na
citovanom LV a rodinného domu je vedená v podiele 2/3 žalobkyňa a v podiele 1/6 D. B., čo nie je v
súlade s Kúpnou zmluvou a Zmluvou o vecnom bremene. Prvostupňový orgán uviedol, že opraví chybný
zápis tak, že v katastrálnom území LV č. XXXX v časti A LV majetková podstata zruší zápisy parcely
registra C KN č. XXXX/XX a rodinného domu č. XXXX z tohto listu vlastníctva a ponechá sa zápis parciel
č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, kde v časti B LV budú uvedení vlastníci D. X. v podiele 1, D. B. v podiele
1/6, D. B. v podiele 1/6 a žalobkyňa v podiele 1/6 pod titulom nadobudnutia Zámenná a kúpna zmluva V
XXX/XXXX - PVZ XXX/XX. Parcela C KN č. XXXX/XX a rodinný dom súpisného čísla XXXX sa zapíšu
do nového LV, kde budú ako vlastníci uvedená žalobkyňa v podiele 2/3 a D. B. v podiele 1/6 pod titulom
nadobudnutia Zámenná a kúpna zmluva V XXX/XXXX - PVZ XXX/XXXX a Kúpna zmluva a Zmluva o
vecnom bremene V XXX/XX - PVZ XXXX/XX.

2. Po vyjadrení účastníkov konania vydal prvostupňový orgán dňa 27.08.2018 rozhodnutie o oprave
chyby v katastrálnom operáte č. X XX/XXXX, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (ďalej len „katastrálny zákon") opravil chybu v operáte katastra
nehnuteľností v k.ú. S. tak, že v liste vlastníctva č. XXXX v časti A LV majetková podstata zruší zápis
parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parcely
C KN o výmere XX m2 z tohto listu vlastníctva. V majetkovej podstate časti A LV bude evidovaná parcela
C KN č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a stavba súpisného čísla XXXX na parcele C KN č. XXXX/X a v časti
B LV ako vlastníci budú uvedení D. B. v podiele 1/6 a žalobkyňa v podiele 2/3 k celku, pričom v časti C LV
zostávajú ťarchy zachované. Ďalej uviedol, že parcela registra C KN č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX
sa zapíše do nového LV, kde sa ako vlastníci zapíšu D. B. v podiele 1/6, D. X. v podiele 1/2, D. B. v podiele
1/6 a žalobkyňa v podiele 1/6 s titulom nadobudnutia - kúpnou zmluvou V XXX/XX. V odôvodnení tohto
rozhodnutia prvostupňový orgán po popísaní skutkového stavu vyvodil jednoznačný záver, že súčasný
zápis na LV č. XXXX v k.ú. S. nie je v súlade so zmluvou V XXX/XX kde dochádza k prevodu okrem iného
len dielu 3, čo sa priamo týka účastníkov tohto katastrálneho konania, ktorý sa pričleňuje k parcele C KN
č. XXXX/XX, ktorí účastníci nadobúdajú od tretej osoby. Kúpnou zmluvou o vecnom bremene V XXX/
XXXX došlo len k prevodu stavby súpisného čísla XXXX a parcely C KN č. XXXX/XX medzi žalobkyňou
a B. D. na strane predávajúcich a oprávnených z vecného bremena a žalobkyňou na strane kupujúcej
a povinnej z vecného bremena. Vo veci zápisu parcely C KN č. XXXX/XX a stavby č. XXXX ostáva
zápis v prospech žalobkyne v podiele 2/3 a B. D. v podiele 1/6. Chyba v zmluve spočívajúca v uvedení
nesprávneho parcelného čísla pod stavbou v predmete prevodu nie je dôvodom zo strany správneho
orgánu na zrušenie zápisu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene, nakoľko zápis, aj rozhodnutie o
povolení vkladu nevykazuje nedostatky a v prípade vady zmluvy v uvedenom parcelnom čísle ide len o
zrejmú chybu v písaní, ku ktorej došlo zjavným a okamžitým zlyhaním mechanickej činnosti osoby, ktorá
podanie vyhotovovala, ktorá je každému zrejmá, čo však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu ako
celku. V predmete vlastníctva v čl. 1 je parcelné číslo uvedené správne. Na základe odvolania B. D.,
ako aj odvolania podaného žalobkyňou Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov,
referát katastra nehnuteľností (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím z 08.02.2019 č. Xo XX/XXXX-X/Pl
prvostupňové rozhodnutie z 27.08.2018 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a
rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán mal už v priebehu
konania vedomosť o tom, že B. D. zomrel, a preto mal zistiť po ňom dedičov a s nimi ďalej konať ako s
účastníkmi konania, pretože ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku
smrti, správny orgán pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania. Ďalej po dôslednom rozobratí



skutkového stavu uzavrel, že s LV č. XXXX vyplýva, že hoci kúpna zmluva V XXX/XXXX sa týka len
parcely C KN XXXX/XX a stavby postavenej na parcele C KN č. XXXX/X, takto bolo vydané rozhodnutie
o povolení vkladu č. V/XXX/XXXX, čo je nespochybniteľné a žiadne iné parcely nie sú v tomto rozhodnutí
citované. Zápis odvkladovanej zmluvy č. V XXX/XXXX sa previedol na LV č. XXXX, hoci na tomto LV
boli uvedené ešte ďalšie parcely, ktoré v rozhodnutí neboli citované. Zjavne sa tu stala chyba v zápise
právoplatne odvkladovanej zmluvy do operátu katastra nehnuteľností. Čiže v tomto momente na LV
č. XXXX nastala chyba, t.j. zmena v operáte KN vykonaná položkou VZ XXXX/XX nebola vykonaná
správne. Opravou chyby sa malo docieliť to, aby sa previedol správny zápis odvkladovanej zmluvy V
XXX/XXXX, t.j. na parcelu C KN XXXX/XX a stavbu súpisného čísla XXXX na parcele C KN XXXX/X
mal byť založený nový list vlastníctva s vlastníkmi podľa kúpnej zmluvy V XXX/XX ako aj so zápisom
príslušného vecného bremena.

3. Následne prvostupňový orgán dňa 02.04.2019 vydal rozhodnutie X-XX/XXXX (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie"), ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravil chybu v katastrálnom
operáte v k.ú. S. tak, že v liste vlastníctva č. XXXX v časti A LV majetková podstata sa zruší zápis parcely
registra C KN č. XXXX/X o výmere XXX m 2, parcely C KN č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parcely
C KN č. XXXX/XX o výmere XX m2 z tohto listu vlastníctva. V majetkovej podstate v časti A LV bude
evidovaná parcela C KN č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a stavba súpisné číslo XXXX na
parcele č. XXXX/X a v časti B LV ako vlastníci bude uvedená žalobkyňa v podiele 2/3 k celku a D.
B. v podiele 1/6 k celku a v bode B4 žalobkyňa v podiele 1/6 k celku. Parcely registra C KN č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX sa zapíšu do nového listu vlastníctva, kde ako vlastníci a iné oprávnené osoby
budú v časti B LV evidovaní D. B. v podiele 1/6, D. X. v podiele 1/2, D. B. v podiele 1/6 a žalobkyňa v
podiele 1/6, s titulom nadobudnutia Zámenná a kúpna zmluva V XXX/XX. V odôvodnení prvostupňový
orgán mimo iného uviedol, že pod PVZ XXXX/XX došlo v operáte katastra nehnuteľností k zaevidovaniu
odvkladovanej Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene zo dňa 30.08.2010. Rozhodnutím č. V
XXX/XXXX bol povolení vklad vlastníckeho práva a práva vecného bremena v prospech žalobkyne do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: pozemok registra C KN XXXX/XX o výmere XXX m2, stavba
súp. č. XXXX postavená na parcele C KN XXXX/X. Uviedol, že pri zhotovovaní zmluvy sa postupovalo
podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX ku dňu 30.08.2010, kde chybným zápisom iné parcely v liste
vlastníctva nefigurovali. Parcely C KN XXXX/X a XXXX/X boli vedené v informačnom systéme KN aj
pred zápisom geometrického plánu, ale len evidenčne, to znamená že neboli vedené na liste vlastníctva,
pretože vlastníctvo bolo evidované cez parcelu E KN XXXX/X na LV. K novovzniknutým, resp. upraveným
parcelám registra C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX mal byť prevzatý vlastnícky vzťah z parcely E
KN XXXX/X, čo sa však chybou pri zápise geometrického plánu nestalo a plocha obsiahnutá parcelami
C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX ostala bez vlastníckych vzťahov v registri C KN, čo je vidieť vo
výpisoch parciel registra C KN z júla 2010, aj bez vlastníkov v registri E KN zaniknutím parcely XXXX/X.
Vzhľadom na uvedené pri PVZ 1161/2010 z 27.10.2010 došlo v operáte KN zo strany prvostupňového
orgánu k doplneniu PVZ - XXX/XX o parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, ktoré boli vpísané
na LV č. XXXX, pričom správny orgán opomenul tú skutočnosť, že pred časom od PVZ XXXX/XX došlo
v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX
z 30.08.2010, čím sa zmenili vlastnícke vzťahy. Kúpna zmluva V XXX/XXXX sa týka len parcely C KN
XXXX/XX a stavby postavenej na parcele C KN XXXX/X a takto bolo vydané rozhodnutie o povolení
vkladu V XXX/XXXX, čo považoval za nespochybniteľné. V prípade pochybností o tom, či predmetom
prevodu mala byť iba stavba súpisného č. XXXX alebo aj parcela C KN XXXX/X, na ktorej je stavba
postavená sa prvostupňový orgán nedokázal vyjadriť a mal za to, že bolo vecou účastníkov kúpnej a
zámennej zmluvy si overiť majetkovú podstatu a vlastnícke právo zaevidované v KN, kde došlo v operáte
KN k zaevidovaniu odvkladovanej zámennej aj kúpnej zmluvy V XXX/XXXX z 02.06.2010. Ďalej poukázal
na to, že v slovenskom právnom poriadku neplatí tradičná súkromnoprávna zásada (superficies solo
cedit), podľa ktorej povrch ustupuje pozemku, a preto správny orgán nepostupoval pri rozhodovaní o
návrhu na vklad v intenciách vyššie citovanej zásady, ale podľa obsahu zmluvy.

4. O odvolaniach B. D., X. D. a žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. Xo XX/XXXX-X/Pl z 31.07.2019, ktorým odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal
zistený skutkový stav, ako aj priebeh predchádzajúceho správneho konania obdobne ako prvostupňový
orgán. K PVZ XXX/XX uviedol, že z výkazu výmer geometrického plánu vyplýva, že parcela E KN XXXX/
X o výmere XXX m2 zanikla a jej plocha bola prerozdelená do parciel C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, kde jedine do parcely XXXX/XX bolo X m2 zobratých z parcely E KN XXXX/X a nie z



E KN XXXX/X, čo riešila práve zámenná zmluva. Všetky parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX boli podľa PVZ XXX/XX zapísané do papierovej verzie originálu LV č. XXXX, pričom
vlastnícky režim k týmto parcelám ostal taký istý ako bol k pôvodnej parcele E KN XXXX/X. Chyba
sa však stala pri počítačovom zápise geometrického plánu do operátu KN, keď na LV č. XXXX bola
zapísaná len parcela C KN XXXX/XX, čo je vidieť aj vo výpise z katastra pre júl 2010 - LV č. XXXX.
Ostatné parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX figurovali v operáte KN, ale bez zápisu na LV č.
XXXX, čiže bol tu nesúlad medzi počítačovou a papierovou verziou LV č. XXXX, čo bola chyba. Parcela
E KN XXXX/X zápisom PVZ XXX/XX zanikla. Na túto chybu upozornil aj kontrolný algoritmus programu,
ktorý pri výpise z LV z júla 2010 vypísal hlásenie, že právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku
je evidovaný na LV XXX a pri výpise z LV č. XXXX z marca 2010 a aj z júla 2010 píše hlásenie, že
k pozemku pod stavbou č. XXXX nie je evidovaný právny vzťah na LV. Táto skutočnosť sa následne
premietla aj pri ďalšej právnej zmene, ktorou bola zmluva V XXX/XXXX. Pri PVZ XXXX/XXXX došlo
podľa žalovaného v operáte KN k zápisu odvkladovanej Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene
z 30.08.2010. V predchádzajúcom konaní tu boli nejasnosti týkajúce sa práve zápisu odvkladovanej
zmluvy, z ktorej jednoznačne vyplýval predmet zmluvy - parcela C KN XXXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX postavená na parcele C KN XXXX/X. Zápis zmluvy V
XXX/XXXX sa previedol na LV č. XXXX, kde však boli ešte aj iné parcely a aj k tým sa potom neoprávnene
zaviedol právny režim vzniknutý v súlade s V XXX/XXXX, čo bola chyba. Čiže tak, ako to bolo citované
v predchádzajúcom odvolacom konaní, zmena vykonaná PVZ XXXX/XX na základe V XXX/XXXX na
LV č. XXXX nebola vykonaná správne. Prvostupňový orgán prešetrením skutkového stavu PVZ XXX/XX
zistil nesúlad medzi papierovou a počítačovou verziou LV č. XXXX, pretože v počítačovej verzii, s ktorou
pracoval vklad sa parcely C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX nenachádzali, ani nie sú zahrnuté v kúpnej
zmluve V XXX/XXXX, takže ich vklad na nového vlastníka touto zmluvou sa neuskutočnil. Pri zápise do
papierovej verzie LV č. XXXX však táto skutočnosť, že sú tam ešte aj iné parcely, nebola dostatočne
prešetrená a ostali tam zapísané, hoci neboli predmetom vkladu V XXX/XXXX. Konaním o oprave chýb
v katastrálnom operáte bola práve táto skutočnosť zistená a na základe vyššie citovaného aj opravená,
tak ako je to citované vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým prvostupňový orgán dal do súlad
stav odvkladovanej zmluvy V XXX/XXXX s jej zápisom do operátu KN. Z doručených odvolaní, ako
aj jednotlivých vyjadrení účastníkov konania žalovanému vyplynulo, že sa dožadujú zmien nad rámec
právnych možností a zákonom udelených kompetencií správneho orgánu v rámci konania o oprave
chýb v katastrálnom operáte, a preto im nebolo možné vyhovieť. Doplnený skutkový stav bol podľa
žalovaného postačujúci na to, aby sa jednoznačne preukázalo, že zápis odvkladovanej zmluvy V XXX/
XXXX do operátu KN nebol vykonaný správne.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa podala správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia
napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo
zákona oprávnený a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko prvostupňový orgán
vôbec nemal začať katastrálne konanie o oprave chyby v operáte KN na podnet účastníkov konania
B. D. a X. D., lebo táto účastníčka konania uzavrela Kúpnu zmluvu a Zmluvu o vecnom bremene
dňa 30.08.2010 a odpredala všetky svoje podiely na nehnuteľnostiach. Prejavila tak vôľu v zmluve,
ktorej predmetom prevodu sú „aj ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby
a pozemkov, ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva v ideálnom podiele 2/3 k celku", ktorej vklad
bol povolený prvostupňovým orgánom pod č. V XXX/XX z 06.10.2010. Ak zmluvné strany v kúpnej
zmluve vyjadrili svoju vôľu odpredať a kúpiť aj tieto časti nehnuteľností, v takom prípade prvostupňový
orgán nebol oprávnený a nemal právo opravovať údajnú chybu v katastrálnom operáte. Bol povinný
prihliadnuť na obsah Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010, ale aj na zistenia,
ktoré chyby na jeho strane spôsobili nepresnosti v Kúpnej zmluve a Zmluve o vecnom bremene, voči
ktorým sa však účastníci kúpnej zmluvy predvídavo zariadili tak, že prejavili vôľu kúpiť a odpredať
aj nehnuteľnosti „ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov,
ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva v ideálnom podiele 2/3 k celku". Prvostupňový orgán preto
nebol oprávnený konať o oprave chyby, lebo nejde o zrejmú nesprávnosť a chyby v písaní alebo
počítaní, ale ide o spor účastníkov katastrálneho konania, ktorý nebolo možné riešiť opravou údajnej
chyby v katastrálnom operáte, lebo účastníci kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene prejavili
vôľu odpredať aj to, ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov.
Podľa žalobkyne pvostupňový orgán mal odkázať účastníkov konania na súdne konanie, pretože nebol



oprávnený v rámci údajnej chyby v katastrálnom operáte rozhodovať o tom, čo bolo a čo nebolo
predmetom Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene, lebo zápis v katastri bol v súlade s vôľou
účastníkov konania kúpnej zmluvy, že predávajúci a kupujúci prejavili vôľu odpredať a kúpiť aj to, ak
existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov. Prvostupňový orgán tak
nezákonným spôsobom zasiahol do jej ústavného práva vlastniť majetok, a to tým, že v rozpore s
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nekonal na základe ústavy, zákona a zákonným spôsobom a prekročil svoju
právomoc. V zmysle takého vymedzenia predmetu kúpnej zmluvy účastníkmi zmluvy a ich vôle bolo
odpredať a kúpiť aj to, čo by eventuálne nebolo zapísané na LV, avšak predávajúci to v skutočnosti
vlastnili. Ďalej namietala, že prvostupňový orgán v rozhodnutí žiadnym spôsobom neuviedol, ako sa s jej
námietkou nedostatku právomoci vysporiadal a rovnako tak neučinil ani odvolací orgán - žalovaný, preto
je napadnuté rozhodnutie súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ak sa nevysporiadal s
jej námietkou nedostatkov právomoci rozhodovať o údajnej chybe v katastrálnom operáte nedostatočne
a nepresvedčivo odôvodnení v zmysle ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku, s touto námietkou
sa vlastne nijako nevysporiadal. Ďalej namietala, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá osobu,
pretože žalovaný má v spise Kúpnu zmluvu a Zmluvu o vecnom bremene z 30.08.2010, a teda mal
preukázané ako vymedzili účastníci kúpnej zmluvy predmet kúpnej zmluvy. Zjavne videl, že nejde o
opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože v minulosti vôľu účastníkov kúpnej zmluvy rešpektoval, ale
na návrh, ktorý bol neurčitý aj začal v rozpore so svojou právomocou vykonávať opravu, i keď vzhľadom
na obsah kúpnej zmluvy mal odkázať účastníkov konania na konanie pred súdom. Ďalej žalobkyňa
namietala, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko prvostupňový orgán
nebol oprávnený konať o údajnej oprave chyby v katastrálnom operáte, lebo nejde o zrejmú nesprávnosť,
ale išlo o spor účastníkov katastrálneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý
nie je možné riešiť opravou údajnej chyby v katastrálnom operáte. Prvostupňový orgán nezákonným
spôsobom zasiahol do ústavného práva žalobkyne vlastniť majetok, a to tým, že v rozpore s čl. 2
ods. 2 Ústavy SR nekonal na základe Ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V
snahe vyhovieť účastníkom konania v prvom a druhom rade voči nej začal riešiť rozsah podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania k jej predmetným nehnuteľnostiam a takýto postup je nezákonný,
svojvoľný a neprípustný a nie je možné dovodiť zo zistenia skutkového stavu a najmä z toho čo spôsobilo
určitú nepresnosť špecifikácie predmetu kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene. Jednoznačne
však možno povedať, že tieto nepresnosti boli spôsobené chybami, ktoré spôsobil prvostupňový orgán
nesprávnou a chybnou evidenciou, za ktorú zodpovedal. Účastníci kúpnej zmluvy sa pri jej uzatváraní
dohodli, že aj keby chybou katastra neboli niektoré nehnuteľnosti zapísané, tak predmetom prevodu sú
zase „aj ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov, ktoré kupujúci
nadobúda do vlastníctva v ideálnom podiele 2/3 k celku". Úmyslom zmluvných strán teda bolo kúpiť
a odpredať všetky podiely, ktoré predávajúci vlastnili na nehnuteľnostiach a to aj takých, ktoré neboli
zapísané na LV, a preto došlo k zavkladovaniu uvedenej zmluvy V XXX/XXXX v súlade s jej obsahom.
Prvostupňový orgán tak nebol oprávnený s odstupom času skúmať vôľu účastníkov kúpnej zmluvy, lebo
títo prejavili v rámci zmluvnej voľnosti vôľu odpredať aj nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané na LV z
akýchkoľvek dôvodov, hoci im patria aj tieto vlastnili a tieto aj v minulosti v súlade s ich vôľou takto
zapísal. Bol povinný ich odkázať na súdne konanie. Pokiaľ tak neurobil, malo to za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Dôkazom toho je aj dedičské konanie vedené na Okresnom
súde Zvolen sp. zn. 23D/147/2010, ktoré bolo zastavené pre bezmajetnosť poručiteľa B. D. preto, že ku
dňu smrti nevlastnil žiadne nehnuteľnosti, ani ich súčasti, ktoré by mali byť vedené na LV č. XXXX pre
k.ú. S.. Ani s týmto sa prvostupňový orgán ani žalovaný nevysporiadali.

Vyjadrenia ďalších účastníkov, žalovaného a žalobkyne

6. Ďalšia účastníčka konania X. D., bytom S. sa vyjadrila k žalobe tým spôsobom, že jej dcéra - žalobkyňa
neuvádza vo svojich výpovediach pravdu, nakoľko nikdy nezariadila žiadnu kúpnu zmluvu a už vôbec ju
nezariadil v tej chvíli ťažko chorý syn B. D. s dátumom úmrtia XX.XX.XXXX. Už rok pred úmrtím syna B.
sa o neho starala, zomieral na D. V.. Jeho manželka sa odmietla o neho starať a opustila ho aj s deťmi a
ona ho prijala vo svojom dome a starala sa o neho. B. postupne strácal pamäť a prehľad o tom čo sa deje
a nespoznával ľudí okolo seba, bol zmätený a veľmi trpel. Bola v zlom psychickom a fyzickom stave.
Jej ťažkého psychického a fyzického stavu z dôvodov zdravotného stavu syna B. bohužiaľ zneužila
jej dcéra - žalobkyňa. Dcéra s ňou išla pre syna B. do nemocnice, ten už nevedel chodiť a po ceste
domov pristavila jej osobný automobil na parkovisku pred Okresný úrad v S., odbehla a priviedla do



auta úradníčku, ktorá overila jej i synov podpis. Vtedy vôbec nemala silu riešiť čo podpisuje a syn B.
už nebol pri zmysloch a všetko organizovala jej dcéra - žalobkyňa. Keby nebola v zlom psychickom
a fyzickom stave, nikdy by ona ani jej syn B. žiadnu kúpnu zmluvu nepodpísali. Vždy svoj majetok
prevádzala iba darovacou zmluvou a syn B. nemal dôvod pripraviť svoju rodinu o dedičstvo. Nieže svoj
majetok nepredala, ale vôbec by h nepredala za 100,- Eur, ktoré ešte nakoniec musela sama zaplatiť.
Nevie prečo jej dcéra X. jej to doteraz nevysvetlila a nemienila ani vysvetliť, celý tento podvod s kúpnou
zmluvou. Syn B. XX dní po podpise tejto zmluvy zomrel. V marci 2018 prejavila záujem vrátiť sa do
svojho domu a keďže jej dcéra nepripravila žiadne dôstojné miesto na bývanie, požiadala ju aby dom
opustila, pretože tam nie je miesto pre dve samostatné rodiny. Vec riešila aj polícia. Potom zistila, že v
kúpnej zmluve je niekoľko chýb, nakoľko táto zmluva nemala byť katastrálnym úradom zavkladovaná a
nemali byť vykonané žiadne zmeny. V kúpnej zmluve sa uvádza v predmete prevodu len parcela XXXX/
XX a dom súpisné č. XXXX, ktorý stojí na parcele XXXX/XX a to nie je pravda, pretože rodinný dom stojí
na parcele XXXX/X. Parcela XXXX/X nie je predmetom kúpnej zmluvy a teda nie sú predmetom kúpnej
zmluvy ani parcely XXXX/X a XXXX/XX. To jednoznačne znamená, že dcéra nekúpila parcelu XXXX/
X a teda nekúpila ani parcelu XXXX/X a XXXX/XX. Opakovala, že nikdy nemala v úmysle predať svoj
majetok na LV č. XXXX ani žiadne iné časti a rovnaký úmysel mal aj syn B.. Ak jeho rodina prehlasuje
opak, tak klamú.

7. K správnej žalobe následne zaslali spoločné vyjadrenie X. D., I. D., Y. D. a J. F., rodená D., ktorí
poukázali najmä na vymedzenie predmetu zmluvy, podľa ktorého „a aj ak existujú nezapísané objekty,
resp. príslušenstvá a súčasti stavby a pozemkov, ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva v ideálnom
podiele 2/3 k celku, z čoho je nesporné, že účastníci zmluvného celku", z ktorého znenia kúpnej zmluvy
je nesporné, že účastníci zmluvného vzťahu prejavili vôľu odpredať a kúpiť aj nehnuteľnosti, ktoré neboli
zapísané v KN. Z dôvodu tohto zmluvného dojednania došlo k zápisu vlastníckeho práva aj k všetkým
nehnuteľnostiam, ktoré ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 30.08.2010 neboli zapísané na LV č. XXXX
pre k.ú. S.. Jednoznačne to vyplýva i z obsahu kúpnej zmluvy čl. 1, kde sa okrem iného uvádza, že
právny vzťah k parcele XXXX/X nie je evidovaný na LV, pričom práve z tejto pôvodnej parcely č. XXXX/
X sa vytvorili parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X.

8. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník B. D., bytom O. XXX, E. Y., ktorý uviedol, že z textu zmluvy
je jasné, že sa mali prevádzať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, kde boli uvedené
parcela č. XXXX/XX, ako aj stavba XXXX situovaná na parcele C KN č. XXXX/X, z čoho je zrejmé a
jasné, že parcela XXXX/X existovala už v dobe zapísania kúpnej zmluvy z 30.08.2010. Chyba nastala,
že v zmluve je uvedené, že dom je situovaný na parcele č. XXXX/XX a nie XXXX/X, na základe čoho
nemal byť takýto vklad povolený. Žalobkyňa v kúpnej zmluve kúpila len rodinný dom č. XXXX a parcelu
č. XXXX/XX, nič viac. Ďalej namietal, že vecné bremeno bolo zapísané bez jeho vedomia a súhlasu
ako spolumajiteľa.

9. Žalovaný k správnej žalobe uviedol, že Kúpnou zmluvou a Zmluvou o vecnom bremene registrovanou
pod č. V XXX/XXXX z 30.08.2010 bolo prevedené právo v podiele 2/3 k celku len k parcele C KN č.
XXXX/XX a k rodinnému domu súpisné č. XXXX situovanému na parcele C KN č. XXXX/X na základe
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva č. V XXX/XXXX z 29.09.2010, čo bolo zapísané do
evidencie KN PVZ č. XXXX/XX v prospech žalobkyne ako kupujúcej a zároveň povinnej z vecného
bremena. Pokiaľ majú byť predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, je nevyhnutné, aby boli ako predmet
zmluvy označené v kúpnej zmluve v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona, najmä podľa §
42 ods. 2 písm. c/, podľa ktorého musia byť v zmluvách, verejných listinách alebo iných listinách
označené katastrálnym územím, pozemky parcelným číslom, druhom pozemku a jeho výmerou, stavby
súpisným číslom a parcelným číslom pozemku na ktorom sú postavené, pričom ak je nehnuteľnosť v
spoluvlastníctve, je potrebné uviesť aj podiel vyjadrený zlomkom k celku. V kúpnej zmluve sa žalobca
odvoláva na nezapísané objekty, resp. príslušenstvá a súčasti stavby a pozemkov, ktoré kupujúci
nadobúda do vlastníctva. Nakoľko v zmluve absentovalo určité a zrozumiteľné dojednanie o podstatnej
náležitosti kúpnej zmluve - predmete kúpy, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpnej
zmluvy neboli v zmluve dostatočne, určito a zrozumiteľne označené v súlade s citovaným ustanovením
katastrálneho zákona, nemôžeme ich považovať pre účel evidovania v katastri nehnuteľností za predmet
prevodu. Tento predmet zmluvy je vedený v zmluve len odkazom. Poukázal na ustálenú judikatúru,
napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Cdo/109/2004, podľa ktorého ak je predmet sporu právny
úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustálená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle
daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho úkonu



je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je
objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani
v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Náležitá identifikácia nehnuteľností
z hľadiska všeobecného záujmu na určitosti vlastníckych práv nepochybne prevažuje nad záujmom
účastníkov právneho úkonu na rešpektovanie ich vôle. Je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve
chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu boli napravované
výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. Ďalej sa vyjadril obdobne ako v prvostupňovom, resp.
napadnutom rozhodnutí a doplnil, že stavba súpisné číslo XXXX bola postavená na parcele C KN
XXXX/X o výmere XXX m2 a pri zhotovovaní zmluvy sa postupovalo podľa aktuálneho výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX k dňu 30.08.2010, kde chybným zápisom iné parcely v liste vlastníctva nefigurovali
tak, ako je citované. Položkou výkazov zmien XXXX/XXXX z 27.10.2010 došlo v operáte KN zo strany
prvostupňového orgánu k doplneniu PVZ XXX/XX a parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,
ktoré boli vpísané na LV č. XXXX, pričom správny orgán opomenul tú skutočnosť, že pred časom pod
položkou výkazu zmien XXXX/XX došlo v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej zmluvy a zmluvy
o vecnom bremene č. V XXX/XXXX z 30.08.2010, čím sa zmenili vlastnícke vzťahy a tento zápis bol
podľa správneho orgánu chybný. Správny orgán sa nemohol taktiež vysporiadať s dedičským konaním
23D/147/2010, nakoľko nemal znalosť o tom, že zápis na LV č. XXXX nie je v súlade s listinami. Na tento
konkrétny problém upozornili po 8 rokoch svojím podaním X. D. a B. D., ako je zrejmé z administratívneho
spisu. Správny orgán v samej podstate nerozhodoval čo malo a čo nemalo byť predmetom kúpnej zmluvy
a zmluvy o vecnom bremene V XXX/XX, avšak riešil len nesúlad zápisu na LV č. XXXX k.ú. S. v súlade
so skutkovým a právnym stavom, ktorý náležite do hĺbky prešetril a zistil a kde sa stala chyba, bez
akejkoľvek zaujatosti v snahe vyhovieť ktorémukoľvek účastníkovi konania. Na základe uvedeného zrušil
a následne parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX zaevidoval do nového listu vlastníctva č. XXXX
a ako vlastníci boli uvedení D. B. v podiele 1/6, D. X. v podiele 1/2, D. B. v podiele 1/6, I. X. - žalobkyňa
v podiele 1/6 a titul nadobudnutia bola Zámenná a kúpna zmluva V XXX/XX a to do času, kým zo strany
D. X. nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu v 1/2 parciel registra C KN č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/XX darovacou zmluvou V XXXX/XXXX PVZ XXXX/XX v prospech D. B.. Žalovaný poukázal na
to, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak. V tomto prípade bol zistený
opak vysvetlený podrobne v napadnutom rozhodnutí, ako aj v tomto vyjadrení. Bol preto oprávnený
práve konaním o oprave chyby túto odstrániť. Žalovaný ma za to, že formulovaná zmluva nebola ani
nie je zadefinovaná tak, aby spĺňala požiadavku individualizácie predmetu prevodu, čo je požadujúce
nielen pre návrh na zápis do katastra, ale aj v procesnom práve pri podaní žaloby na začatie konania,
preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne. Zápis do katastra sa nevykonáva len na podklade vôle,
ale aj na podklade konkrétnych údajov z hľadiska špecifikácie predmetu prevodu vlastníckeho práva.
Preto sa žalobkyňa mylne domnieva, že je možné odpredať aj také nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané
na LV. Práveže to nie je možné, lebo tento ich úmysel odpredať aj také nehnuteľnosti, ktoré neboli
zapísané na LV mal byť právne perfektný a zadefinovaný konkrétne a zrozumiteľne. Nemôže predsa
žalobca vystupovať ako vlastník ohľadom nehnuteľností, ktoré nie sú zadefinované v samotnej zmluve
a do operátu KN boli vnesené spôsobením nesúladu medzi papierovou a počítačovou verziou LV č.
XXXX, čo malo v konečnom dôsledku za následok, že v počítačovej verzii s ktorou pracoval vkladár
sa parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX nenachádzali v kúpnej zmluve V XXX/XXXX, kde
nie sú ani zahrnuté, takže ich vklad na nového vlastníka sa de facto a de iure neuskutočnil. Zápis
odvkladovanej zmluvy č. V XXX/XXXX nebol do katastra premietnutý správne, a preto, aby bol v súlade
s obsahom zmluvy (kde vonkoncom nestačí len vôľa, ale tá musí byť spätá s konkrétnym údajom o
predmete) bolo uskutočnené konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Ak by bol zostal tento
zistený nesprávny stav pred opravou chyby považovaný za správny, nekorešpondoval by s obsahom
zmluvy, keďže samotná obsahuje správne zadefinované údaje ohľadom prevodu predmetu prevodu len
v prípade parcely C KN č. XXXX/XX a stavby č. XXXX. V konečnom dôsledku nejde o spor,
ktorý mylne predstiera žalobkyňa, ale o opravu nesprávne prevedeného zápisu po platne odvkladovanej
zmluve.

10. Žalobkyňa v replike mala za to, že nešlo o žiadnu chybu v zápise, lebo zápis bol pred tzv. opravou
chyby zápisu napadnutým rozhodnutím vykonaný v súlade s obsahom dojednaného predmetu kúpnej
zmluvy tak, ako si ho zmluvné strany dohodli a žalovaný nevysvetlil, prečo pôvodne zapísal na základe
kúpnej zmluvy z 30.08.2010, ktorej vklad povolil vo vkladovom konaní, aj nehnuteľnosti, ktoré neboli
zapísané v katastri nehnuteľností podľa obsahu predmetnej kúpnej zmluvy. Napadnuté rozhodnutie
je nezákonné, nakoľko žalovaný podľa zmluvy a dohodnutého predmetu kúpy zapísali vlastníctvo na
žalobkyňu a neskôr podľa tejto istej zmluvy vraj zistili opak, a preto bol žalovaný oprávnený v konaní o



oprave chyby túto chybu odstrániť. Následne žalobkyňa argumentovala obdobne ako v podanej správnej
žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13
ods. 1 SSP vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny
z účastníkov nenavrhol, aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa §
107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru,
že žaloba bola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 14.08.2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho
skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 15.10.2020 (§ 137 ods. 3 SSP).

12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

16. Podľa § 1 katastrálneho zákona
(1) Kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.
Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach
vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných
celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov
(ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
(2) Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.

17. Podľa § 2 katastrálneho zákona kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov,
na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach.

18. Podľa § 3 ods. 1 až 4, 9 katastrálneho zákona
(1) Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej
správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k
nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania
pozemku.
(2) Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym
právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak
nie je medzi nimi sporná.
(3) Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej
mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.



(4) Geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a
rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami.
(9) Katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra
z jedného katastrálneho územia.

19. Podľa § 4 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona
(1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
(2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
(3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

20. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

21. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 katastrálneho zákona
(1) V katastri sa evidujú
b/ pozemky, ktoré sú vymedzené
1. vlastníckou hranicou,
2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov,
3. hranicou držby,
4. hranicou druhu pozemku,
5. rozhraním spôsobu využívania,
6. hranicou katastrálneho územia,
7. hranicou zastavaného územia obce;
(2) V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; 1b) tieto sú v katastri zobrazené
na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou
značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.

22. Podľa § 7 katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje:
a/ geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b/ parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených
nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností,
vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného
pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a
ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c/ údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o
iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o
právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami
k nehnuteľnostiam,
d/ údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e/ sídelné a nesídelné geografické názvy.

23. Podľa § 8 ods. 1 katastrálneho zákona katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné
na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej
podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti:
a/ súbor geodetických informácií, ktorý tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické
plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a
ďalšia geodetická dokumentácia;
b/ súbor popisných informácií, ktorý tvoria
1. údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a iných
oprávnených osobách, a to, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k



nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, ako aj o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii
údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu,
2. vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje,
ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov
obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti "A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to
výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a
iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti "B - vlastník alebo iná oprávnená osoba", ktorá
obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej
osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul
nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje
obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky
o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam,z časti "C - ťarcha",
ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena
vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného
veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného
práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti
C; v časti C sa výška dlhu neuvádza,
3. údaje o sídelných a nesídelných názvoch;
c/ zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení
vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb (ďalej len "zmluva"), písomné
vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení 3) (ďalej len "verejná listina") a iných
listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len "iná listina"), a dokumentáciu
sídelných a nesídelných geografických názvov;
d/ sumárne údaje katastra o pôdnom fonde;
e/ pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj
údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam;
f/ zrušené od 1.9.2009.

24. Podľa § 18 ods. 2 katastrálneho zákona okresný úrad
a/ rozhoduje v katastrálnom konaní,
b/ zapisuje práva k nehnuteľnostiam,
c/ spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe
ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov
katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti
s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi,
d/ vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti
týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69 <.,
e/ kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, a overuje
geometrické plány,
f/ spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde,
g/ prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej správe na úseku katastra a v konaní o porušení poriadku
na úseku katastra právnickými osobami,
h/ spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu,
i/ poskytuje informácie z katastra,
j) overuje kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať
zápis v katastri, ako aj kópie geometrických plánov pre potreby správy a aktualizácie katastra v súlade
s právnym stavom a so skutočným stavom,
k/ rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri.

25. Podľa § 22 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona
(1) V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc
katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o
obnove katastrálneho operátu.
(2) Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.

26. Podľa § 28 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona



(1) Práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do
katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho
povolení.

27. Podľa § 29 katastrálneho zákona Vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

28. Podľa § 30 ods. 1, ods. 5 katastrálneho zákona
(1) Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť,
zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania").
(5) Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú
vkladu, a všetky nehnuteľnosti, týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu.
Prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva, obsahom ktorej môže byť viac právnych úkonov.

29. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona
(1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu.
(2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo
autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym
operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.
(3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

30.Podľa § 31 ods. 1, 2 a3 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase rozhodnutia o vklade (do
31.12.2012)
(1) Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu.
(2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo
autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym
operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.
(3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

31. Podľa § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona
(1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v
úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v
písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
(2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.



32. Podľa § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase rozhodnutia o vklade (do
30.09.2013)
(1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v
úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v
písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
(2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

33. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/, ods. 4, 5 katastrálneho zákona
(1) Okresný úrad aj bez návrhu
a/ opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,
(4) Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k
nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1..
(5) Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 7)
ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku
evidovaného v mape určeného operátu.

34. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

35. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak
sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie
potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové
prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

38. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán v rámci konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho
zákona opravil chybu v katastrálnom operáte v k.ú. S. tak, že v liste vlastníctva č. XXXX v časti A LV
majetková podstata sa zruší zápis parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere XXX m 2, parcely C KN
č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parcely C KN č. XXXX/XX o výmere XX m2 z tohto listu vlastníctva. V
majetkovej podstate v časti A LV bude evidovaná parcela C KN č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a stavba
súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X a v časti B LV ako vlastníci bude uvedená žalobkyňa v podiele
2/3 k celku a D. B. v podiele 1/6 k celku a v bode B4 žalobkyňa v podiele 1/6 k celku. Parcely registra C KN
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX sa zapíšu do nového listu vlastníctva, kde ako vlastníci a iné oprávnené



osoby budú v časti B LV evidovaní D. B. v podiele 1/6, D. X. v podiele 1/2, D. B. v podiele 1/6 a žalobkyňa v
podiele 1/6, s titulom nadobudnutia Zámenná a kúpna zmluva V XXX/XX. Odôvodnil to tým, že v operáte
katastra nehnuteľností došlo k zaevidovaniu odvkladovanej kúpnej zmluvy, pri zhotovovaní ktorej sa
postupovalo podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX ku dňu 30.08.2010, kde z dôvodu predchádzajúceho
chybného zápisu neboli zapísané, t.j. neboli vedené na liste vlastníctva parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/
X a XXXX/XX, ku ktorým nebol prevzatý vlastnícky vzťah z pôvodnej parcely E KN XXXX/X. Chybou pri
zápise geometrického plánu ostala plocha obsiahnutá parcelami C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX
bez vlastníckych vzťahov v registri C KN, čo je vidieť vo výpisoch parciel registra C KN z júla 2010, aj
bez vlastníkov v registri E KN zaniknutím parcely XXXX/X. Vzhľadom na uvedené pri PVZ XXXX/XXXX
z 27.10.2010 došlo v operáte KN zo strany prvostupňového orgánu k doplneniu PVZ - XXX/XX o parcely
C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, ktoré boli vpísané na LV č. XXXX, pričom prvostupňový orgán
nezohľadnil, že predtým pod PVZ XXXX/XX došlo v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej Kúpnej
zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX z 30.08.2010, čím sa zmenili vlastnícke vzťahy. Ďalej
prvostupňový orgán uzavrel, že kúpna zmluva V XXX/XXXX sa týka len parcely C KN XXXX/XX a stavby
postavenej na parcele C KN XXXX/X, pričom tak bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu V XXX/
XXXX. Mal za to, že bolo vecou účastníkov kúpnej a zámennej zmluvy si overiť majetkovú podstatu a
vlastnícke právo zaevidované v KN, kde došlo v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej zámennej
aj kúpnej zmluvy V XXX/XXXX z 02.06.2010. Ďalej poukázal na to, že v slovenskom právnom poriadku
neplatí tradičná súkromnoprávna zásada (superficies solo cedit), podľa ktorej povrch ustupuje pozemku,
a preto správny orgán v súvislosti s pozemkom parc. č. XXXX/X nepostupoval pri rozhodovaní o návrhu
na vklad v intenciách vyššie citovanej zásady, ale podľa obsahu zmluvy.

39. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolania podané žalobcom a ďalšími účastníkmi
konania proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa
žalovaný konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu bližšie nezaoberal. Opísal priebeh správneho
konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, od jeho začatia až po odvolacie námietky žalobkyne a ďalších
účastníkov, uviedol obsah výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj skutkové zistenia a právne zvery
prvostupňového orgánu, a doplnil citáciu právnej úpravy. Ďalej žalovaný uviedol ním zistený skutočný
stav veci, ktorý mu vyplynul z obsahu administratívneho spisu, zo zistení prvostupňového orgánu,
z obsahu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia z 27.08.2018 a rozhodnutia žalovaného z
08.02.2018, ktorým bolo toto rozhodnutie zrušené. Súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
boli skutkové zistenia, že pod PVZ XXXX/XX došlo v operáte KN k zápisu odvkladovanej Kúpnej zmluvy
a Zmluvy o vecnom bremene V XXX/XX z 30.08.2010, pričom v predchádzajúcom konaní boli nejasnosti
týkajúce sa práve zápisu odvkladovanej zmluvy, z ktorej jednoznačne vyplýval predmet zmluvy - parcela
C KN XXXX/XX a stavba súp. č. XXXX. Zápis zmluvy sa previedol na LV č. XXXX, kde však boli ešte aj iné
parcely a aj k tým sa potom neoprávnene zaviedol právny režim vzniknutý na základe V XXX/XX, čo bola
chyba, resp. takáto zmena nebola vykonaná správne. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán
prešetrením PVZ XXX/XX zistil nesúlad medzi papierovou a počítačovou verziou LV č. XXXX, čo malo za
následok to, že v počítačovej verzii, s ktorou pracoval vkladár, sa parcely C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
XX nenachádzali, v kúpnej zmluve V XXX/XXXX ani nie sú zahrnuté, takže ich vklad na nového vlastníka
touto zmluvou sa neuskutočnil. Táto skutočnosť podľa neho nebola dostatočne prešetrená a uvedené
parcely tam zostali zapísané, hoci neboli predmetom vkladu. Konaním o oprave chýb v katastrálnom
operáte to bolo zistené, prvostupňovým rozhodnutím opravené a stav odvkladovanej zmluvy tak bol
daný do súladu s jej zápisom do operátu KN. K týmto zisteniam žalovaný pripojil len konštatovanie, že z
doručených odvolaní ako aj z jednotlivých vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že sa dožadujú zmien
nad rámec právnych možností a zákonom udelených kompetencií správnemu orgánu v rámci konania
o oprave chýb v katastrálnom operáte, a preto nie je možné im vyhovieť. Doplnený skutkový stav mal
žalovaný za postačujúci na to, aby sa jednoznačne preukázalo, že zápis odvkladovanej zmluvy V XXX/
XXXX do operátu KN nebol vykonaný správne.

40. Žalobkyňa v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu výslovne namietala nedostatok
právomoci prvostupňového orgánu rozhodovať o jej vlastníctve k nehnuteľnostiam pod zámienkou
údajnej opravy chyby v katastrálnom operáte. Poukázala na to, že pod PVZ XXXX/XXXX z 27.10.2010
došlo v operáte KN k doplneniu PVZ XXX/XX prvostupňovým orgánom aj o parcely C KN č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/XX, ktoré boli vpísané na LV č. XXXX/XX v zmysle obsahu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o
vecnom bremene zo dňa 30.08.2010. Stalo sa to podľa žalobkyne preto, že v označenej zmluve sa ako
predmet prevodu vlastníckeho práva uvádza okrem parcely C KN č. XXXX/XX a stavby súp. č. XXXX
uvádza, že „a aj ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov, ktoré



kupujúci nadobúda do vlastníctva v ideálnom podiele 2/3 k celku". Vzhľadom na to vyjadrila záver, že
predávajúci na základe takto prejavenej vôle odpredal všetky podiely na nehnuteľnostiach tak, ako boli
zapísané. Prvostupňový orgán nebol oprávnený rozhodovať o údajnej oprave chyby, lebo bol povinný
prihliadnuť na obsah kúpnej zmluvy, ale aj na zistenia, ktoré chyby na strane prvostupňového orgánu
spôsobili nepresnosti v kúpnej zmluve, voči ktorým sa účastníci kúpnej zmluvy predvídavo zariadili
tak, že prejavili vôľu kúpiť a odpredať aj nehnuteľnosti „a aj ak existujú nezapísané objekty, resp.
príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov, ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva v ideálnom podiele
2/3 k celku". Prvostupňový orgán ďalej podľa odvolacích námietok žalobkyne nebol oprávnený konať o
oprave chyby, lebo nešlo o zrejmú nesprávnosť a chyby v písaní alebo počítaní, ale išlo o spor účastníkov
katastrálneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý nie je možné riešiť opravou
údajnej chyby v katastrálnom operáte. Žalobkyňa tak v odvolaní namietala, že prvostupňový orgán
zasiahol do jeho ústavného práva vlastniť majetok tým, že konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
a nezákonne. Prvostupňový orgán mal podľa nej odkázať účastníkov konania na súdne konanie, lebo
nebol oprávnený o rozhodovať o tom, čo bolo alebo nebolo predmetom kúpnej zmluvy, na základe čoho
navrhla konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte zastaviť a účastníčku v 2. rade odkázať na súdne
konanie. Z obsahu odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu je teda zrejmé, že primárne
namietala nedostatok právomoci (oprávnenia) prvostupňového orgánu na konanie a rozhodovanie o
oprave chyby v katastrálnom operáte, avšak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenie obsahu -
predmetu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene.

41. Žalobkyňa preto dôvodne namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný
sa nijako nevysporiadal s jej odvolacími námietkami týkajúcimi sa nedostatku právomoci prvostupňového
orgánu na začatie konania o oprave chýb v katastrálnom operáte na základe nesprávneho posúdenia
predmetu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene podľa čl. I. tejto zmluvy. Podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného
aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia, pričom na odvolacie konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní
(§ 60a Správneho poriadku). To znamená, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný
rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, mal povinnosť zdôvodniť, ako sa vyrovnal
s jednotlivými odvolacími námietkami žalobkyne (to platí aj k námietkam ďalších odvolateľov). Túto
povinnosť si žalovaný objektívne nesplnil vzhľadom na to, že na konkrétne námietky žalobkyne v
podstate nijako nereagoval, a jeho povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nezhojil ani popisný obsah a
konštatujúci charakter textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

42. Nedodržanie tejto povinnosti pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaným je o to vypuklejšie, že
predmetom námietok, s ktorými sa žalovaný nijako nevysporiadal, bola pre danú právnu vec podstatná
právna otázka, najmä na ktorú v správnej žalobe upriamila pozornosť žalobkyňa, vyplývajúca z ust. §
31 ods. 1 v nadväznosti na § 42 Katastrálneho zákona. Všetky svoje žalobné body v správnej žalobe
žalobkyňa v podstate založila (rovnako ako v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu)
na nesprávnom právnom posúdení otázky - ako bol vymedzený obsah Kúpnej zmluvy a Zmluvy o
vecnom bremene z 30.08.2010 v jej predmete (prevodu), na podklade ktorej zmluvy bolo rozhodnuté
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k pozemku parc. C KN č.
XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby so súpisným číslom XXXX na
pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X. Od posúdenia tejto otázky odvodzovala nedostatok právomoci
(oprávnenia) prvostupňového orgánu začať konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Namietala
konkrétne to, že v čl. I. Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010 bol predmet prevodu
vlastníckeho práva vymedzený označením parcely a stavby všetkými dostupnými údajmi k čomu bola
pripojená veta s textom: „a aj ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a
pozemkov, ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva v ideálnom podiele 2/3 k celku". Tým mala za to,
že táto zmluva zahŕňala vo svojom predmete všetky pozemky vo vlastníctve predávajúcich, aj tie, ktoré
v čase spísania zmluvy neboli evidované na liste vlastníctva (predmetom katastra je podľa § 6 ods.
1 písm. b/ katastrálneho zákona aj evidencia pozemkov vymedzených vlastníckou hranicou, hranicou
druhu pozemkov a pod.). V nadväznosti na to žalobkyňa ďalej namietala, keďže prvostupňový orgán
nebol oprávnený konať a rozhodovať o súkromnoprávnom spore účastníkov právneho úkonu - Kúpnej
zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene, že mal odkázať účastníkov konania (zmluvy) na súd, k čomu sa
žalovaný taktiež nijako nevyjadril.



43. Podľa § 79l ods. 1 katastrálneho zákona katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do
30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018. Z ust. §
31 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom v čase vkladu ako aj v čase konania o oprave chýb
v katastrálnom operáte zhodne plynie povinnosť orgánu katastra (v čase vkladového konania Správy
katastra Krupina a neskôr Okresného úradu Krupina, katastrálnemu odboru) preskúmať zmluvu, na
základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra z hľadiska, či obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy, či je urobená v predpísanej forme, či sú prejavy vôle dostatočne zrozumiteľné,
či zmluva neodporuje zákonu alebo ho neobchádza a iné. Súčasne § 42 ods. 2 písm. b/ a c/
katastrálneho zákona ustanovuje v oboch rozhodných zneniach, že zmluva musí obsahovať označenie
právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu a označenie nehnuteľnosti podľa
katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií,
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená...; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Z
platnej právnej úpravy (platnej a účinnej v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva ako
aj v čase konania o oprave chýb v katastrálnom operáte) plynie záver, že nehnuteľnosti - pozemky, ktoré
sú predmetom prevodu musia byť v zmluve, na základe ktorej má dôjsť k povoleniu vkladu vlastníckeho
práva do katastra, identifikované tak, ako to vyžaduje zákon, t.zn. podľa katastrálneho územia, pozemku
podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela
registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku. Ak takto identifikované
nie sú, nejde o zmluvu spôsobilú na vklad ako celok alebo v tej časti, ktorá takúto identifikáciu
nehnuteľností, ktoré boli alebo mali byť predmetom zamýšľaného vkladu, neobsahuje. Výnimkou sú
len inžinierske stavby a drobné stavby, ktoré sa v katastri v súlade s § 6 ods. 2 katastrálneho zákona
spravidla nezapisujú (tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku,
na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a
kódom spôsobu využívania pozemku). Táto právna úprava vychádza zo zásady právnej istoty, ktorá sa
obzvlášť v oblasti vlastníckych vzťahov ukazuje ako zásadná a nadväzuje na právnu úpravu právnych
úkonov v Občianskom zákonníku, ktorá pre platnosť právnych úkonov (zmlúv) vyžaduje, aby boli
určité a zrozumiteľné a tiež, aby neodporovali zákonu alebo ho neobchádzali. Pre úplnosť je potrebné
doplniť, že v súlade s čl. 1 a § 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že otázky nastolené žalobkyňou v odvolaní podanom
proti prvostupňovému rozhodnutiu boli pre zákonné rozhodnutie žalovaného natoľko podstatné, aby ich
zodpovedanie nemohol opomenúť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (správny súd tým nemá na
mysli, že im bol povinný vyhovieť).

44. Na zrozumiteľne sformulované a relevantné odvolacie námietky žalobcu žalovaný nereagoval
(nevyrovnal sa s nimi) vyjadrením autonómnych a odôvodnených právnych záverov k nim. V
napadnutom rozhodnutí tak chýba ich vyhodnotenie, ktoré malo predstavovať súčasť zisteného
skutkového stavu veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako žalovaný
vec právne posúdil vo všeobecnosti ako aj vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, iba po
zodpovedaní a vyriešení ktorých bolo možné dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového
rozhodnutia. Na relevantné vyrovnanie sa s uvedenými odvolacími námietkami žalobcu nestačilo uviesť
popisné informácie a konštatácie použité v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ani mimo odvolacích
námietok žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol k akým skutkovým záverom sám
dospel a ako vec ako celok následne právne posúdil, t.zn. aké úvahy ho viedli zistený skutočný stav
veci podriadiť uplatneným spôsobom objektívnemu právu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo
potrebné priamo uviesť ako (z akých dôvodov) žalovaný zo skutkových zistení v danom konkrétnom
prípade vyvodil konkrétne právne závery, t.zn. ako subsumoval zistený skutkový stav vo vzťahu k platnej
právnej úprave, a to vo všetkých relevantných otázkach prejednávanej právnej veci. Uvedené atribúty
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzhľadom na uvedené nespĺňalo.

45. V rámci odvolacieho konania predstavujú všetky odvolacie námietky súčasť podkladov rozhodnutia
(§ 32 Správneho poriadku). Nestačí tak zo strany orgánu verejnej správy zaoberať sa len niektorými
odvolacími námietkami a už vôbec nie žiadnymi z námietok. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez vyjadrenia vlastných úvah obmedzil len na rekapituláciu
výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu a svoje neodôvodnené konštatácie, zaťažil



napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie
tak nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie,
poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie
rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok.
Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne
sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým
jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie
ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán
vysporiadať aj s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania a odvolací orgán
so všetkými odvolacími námietkami.

46. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá
odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera
alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré
neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných
v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných
podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich
z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu
v danom prípade), resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať"
na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých
aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania).
Avšak, vzhľadom na to, že ide o absenciu právnych záverov k relevantným otázkam týkajúcim sa
práv, na ktorých sa žalobca cítil byť ukrátený, ich zrozumiteľné prejavenie navonok prostredníctvom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné. Nestačilo tak viesť právnu argumentáciu vo
vyjadrení žalovaného k správnej žalobe, nakoľko predmetom prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie,
kde mal žalovaný povinnosť odôvodňovať.

47. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci,
posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne
so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje
na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/
né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia
v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich
vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty
nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny
súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci
a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich
činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery,
ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a
procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný
prieskum, pretože obsah napadnutého rozhodnutia neposkytuje informáciu ako žalovaný zistil a ustálil
skutkový stav veci a ako vec právne posúdil, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody
napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou žalobných námietok týkajúcich sa zisteného skutkového
stavu alebo právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté
rozhodnutie z hľadiska žalobných námietok žalobcu týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového
stavu a právneho posúdenia veci (vrátane nedostatku právomoci prvostupňového orgánu) nad rozsah
umožňujúci mu dospieť k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

48. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba bol dôvodná, a preto
napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov. Zároveň nebol dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia na základe
námietky nepreskúmateľnosti, nakoľko žalobné námietky týkajúce sa nedostatku právomoci a tým aj
nesprávneho právneho posúdenia veci boli žalobcom prvý krát podané v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu a teda v čase jeho vydania nemal prvostupňový orgán povinnosť sa s nimi v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia vysporiadať.



49. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobkyne podanému proti
prvostupňovému rozhodnutiu, pričom v odôvodnení rozhodnutia vyjadrí svoje vlastné úvahy a závery
týkajúce sa skutkového stavu veci a všetkých relevantných aspektov jeho právneho posúdenia, najmä
argumentačne a s oporu v zákone ustáli, či prvostupňový orgán bol oprávnený začať konanie o oprave
chýb v katastrálnom operáte (oprávnený by nebol v prípade, ak by išlo výlučnú právomoc súdu, ktorá je
všeobecnému súdu daná najmä pre prípad súkromnoprávnych sporov), hoci to v jeho pôsobnosti zjavne
bolo (§ 18 ods. 2 v nadväznosti na § 59 katastrálneho zákona). Súčasne sa zrozumiteľne vyrovná so
všetkými odvolacími námietkami žalobcu (vrátane odvolacích námietok ďalších účastníkov konania) a
bude dbať aj na to, aby odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v prípade, že prvostupňové rozhodnutie
v odvolacom konaní opätovne potvrdí, nebolo v rozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia.
Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny súd
nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania nakoľko im správnym súdom nebola uložená
žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné
podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP).
51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.