Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/236/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200677 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200677.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: REGIOLES s. r. o., Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 868 314, právne zastúpený: JUDr. Martin Dianiška, advokát, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102131005/2019 zo dňa 10.09.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z priadnej hodnoty (ďalej aj len „DPH") za zdaňovacie obdobie marec 2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100578446/2019 zo dňa 07.03.2019, ktorý bol žalobcovi doručený s výzvou na vyjadrenie dňa 22.03.2019. 2. V následnom vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane" alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa") rozhodnutím č. 101175623/2019 zo dňa 20.05.2019 vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozdiel dane v sume 3 997,- Eur za zdaňovacie obdobie marec 2018. 3. Správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr vystavených daňovým subjektom LAKOVŇA, s. r. o., Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 595 492 (ďalej aj len „LAKOVŇA, s. r. o."), a to z nasledujúcich faktúr: - faktúra č. 180064, interné č. XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 23.03.2018, dátum vzniku daňovej povinnosti 23.03.2018, predmet fakturácie: E., zváračka E regloskop, základ dane 4 090,- Eur, 20 % DPH 818,- Eur, celková suma 4 908,- Eur, - faktúra č. 180065, interné č. XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 23.03.2018, dátum vzniku daňovej povinnosti 23.03.2018, predmet fakturácie: prezúvačka A., vyvažovačka A., umývačka oleja, IRT-infrák, pracovný pong, J. - striekacia pištoľ, základ dane 4 160,- Eur, 20 % DPH 832,- Eur, celková suma 4 992,- Eur, - faktúra č. 180067, interné č. XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 23.03.2018, dátum vzniku daňovej povinnosti 23.03.2018, predmet fakturácie: Zdvihák s príslušenstvom, základ dane 4 140,- Eur, 20 % DPH 828,- Eur, celková suma 4 968,- Eur, - faktúra č. 180068, interné č. XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 23.03.2018, dátum vzniku daňovej povinnosti 23.03.2018, predmet fakturácie: IRT-infrák, J. - striekacia pištoľ, základ dane 3 440,- Eur, 20 % DPH 688,- Eur, celková suma 4 128,- Eur, - faktúra č. 180066, interné č. XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 24.03.2018, dátum vzniku daňovej povinnosti 24.03.2018, predmet fakturácie: Žeriav na motory, geometria, pult ručného náradia, kompresor, M., základ dane 4 155,- Eur, 20 % DPH 831,- Eur, celková suma 4 986,- Eur. 4. Správca dane uviedol, že preveroval, či tovar - stroje a zariadenia boli dodané tým dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Ďalej uviedol, že získal dôkazy o tom, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach a preukázal, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu, aj keď neporušil priamo konkrétne ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH"). 5. Podľa správcu dane, žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočnil, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, a to tým, že si nepreveril dostatočne svojho obchodného partnera, jeho ekonomickú činnosť, či tovar skutočne vlastnil, či jednal s oprávnenou osobou napriek tomu, že tvrdil, že bývalého konateľa už dávno pozná a v minulosti mu opravovali autá. Nebol jednoznačne ani preukázaný účel použitia nakúpených strojov, a to tvrdenie žalobcu, že ich bude používať na opravu vlastných áut, napriek tomu, že nemá uvedenú činnosť zapísanú v obchodnom registri. Následné tvrdenie, že nakúpené stroje a zariadenia boli spätne prenajaté pôvodnému majiteľovi so zdôvodnením, že nie je ukončený nájom a záväzky vyplývajúce z prenájmu objednávateľa taktiež svedčia o nejednoznačnosti účelu použitia tovaru. 6. Správca dane zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyhodnotil ako dôkazy o vzájomnom vedomom konaní žalobcu a deklarovaného dodávateľa v preverovaných zdaniteľných obchodoch s cieľom neoprávnene si uplatniť nárok na odpočítanie DPH s úmyslom zadovážiť si neoprávnene prospech. Správca dane preukázal, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca nebol obozretný a zapojil sa do podvodu. 7. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy a zistené skutočnosti tak, že konanie deklarovaného dodávateľa vykazuje znaky daňového podvodu, do ktorého sa svojím konaním zapojil aj kontrolovaný daňový subjekt - žalobca. 8. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102131005/2019 zo dňa 10.09.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami daňového subjektu, získané dôkazy presvedčivo a správne vyhodnotil a rozhodnutie tak náležite odôvodnil. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. 10. Podľa žalovaného boli dodržané základné zásady daňového konania v zmysle § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 7 a 8 Daňového poriadku. Správca dane hľadal dôkazy v prospech žalobcu, aby sa potvrdili jeho tvrdenia, a ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, poskytol mu poučenie o procesných právach a povinnostiach a použil najvhodnejšie prostriedky, ktoré viedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Dodržal aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nadväzuje na zásadu objektívnej pravdy. Bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Dodržal aj zásadu rovnosti a úzko spolupracoval so žalobcom, o čom svedčia aj zápisnice o ústnom pojednávaní. 11. Žalobca bol povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácii mal dostatočné doklady pre to, aby riadne preukazoval existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. 12. Hodnotenie správcu dane vychádza z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov uvedených v protokole z daňovej kontroly. 13. Žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v rozhodnutí správcu dane a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. K rozsudku Súdneho dvora EÚ C-576/15 uviedol, že správcovi dane neboli zo strany spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., predložené žiadne účtovné a daňové doklady, ktorými by boli preukázané obchodné transakcie so žalobcom. 14. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu dospel žalovaný k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov v súlade s ustálenou judikatúrou, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Preto žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky ako neopodstatnené. 15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca namietal žalobné body v zmysle ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP"). 16. V žalobnom bode k ustanoveniu § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že daňové orgány postupovali v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nedbali na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Podľa žalobcu boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3, 7 a 8 Daňového poriadku a ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku. 17. Bola porušená zásada zákonnosti, pretože daňové orgány nepostupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom správca dane má chrániť záujmy štátu a obcí, ale má dbať aj na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Správca dane nebol pri vykonávaní miestnych zisťovaní súčinný so žalobcom a odmietol vykonať žalobcom navrhované dokazovanie, čím porušil žalobcove práva a právom chránené záujmy, konkrétne nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. 18. Správca dane spochybnil existenciu strojov a zariadení (pretože ich sám nevedel jednotlivo správne identifikovať pri vykonaní miestneho zisťovania), spoluprácu so žalobcom aj tak odmietol, a tým porušil právo žalobcu na úzku spoluprácu so správcom dane. 19. Správca dane v protokole uviedol, že skúmal, či tovar dodal deklarovaný dodávateľ, a či ho bol schopný dodať - dodávku realizovať. Podľa správcu dane, preukázanie materiálneho plnenia k deklarovaným dodávkam a ich pridruženie k osobe dodávateľa, je prakticky možné iba v prípade, ak samotný dodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Vykonanou kontrolou bolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ disponoval predmetným tovarom, resp. majetkom, pretože tento používal k výkonu servisnej činnosti. Osoba, ktorá vystavila faktúru - T. J., potvrdila vystavenie faktúr, ako aj oprávnenie na uskutočnenie predaja majetku spoločnosti. Daňové orgány tvrdia, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom si overil vlastníctvo dodávateľa k dodaným strojom a zariadeniam. Toto tvrdenie je vykonštruované, pretože bolo potvrdené bývalým konateľom pri svedeckej výpovedi (ktorý bol v čase obchodu splnomocneným konať za spoločnosť, a zároveň bol spoločníkom spoločnosti), že stroje a zariadenia boli vo vlastníctve spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., ktorá vykonávala opravy a servis motorových vozidiel. Žalobca mal osobnú skúsenosť a vedomosť o tom, že tieto stroje už dlhodobo v minulosti spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., používala k servisnej a opravárenskej činnosti, ktorú poskytovala aj pre žalobcu alebo pre jeho ďalšie personálne a majetkovo prepojené spoločnosti, o čom boli predložené iné listinné dôkazy (potvrdenia poisťovní o škodových udalostiach, kde opravy vykonala spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o.). Zo strany žalobcu nebolo preto pochýb, že stroje a zariadenia sú vlastníctvom dodávateľa. Žalobca nemal ani iné možnosti, ako si overiť vlastníctvo dodávateľa k strojom a zariadeniam, pretože v obchodnom styku nie je obvyklé žiadať predložiť od dodávateľa účtovníctvo, ktoré by preukazovalo evidenciu majetku. Daňové orgány vlastníctvo spochybňujú, ale žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že vlastníctvo strojov a zariadení by malo patriť tretej osobe. Preverením nájomného vzťahu spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., bolo preukázané, že priestory, v ktorých sa nachádzali stroje a zariadenia, mala táto spoločnosť riadne prenajaté za účelom vykonávania servisu a opráv motorových vozidiel a táto skutočnosť je dôkazom o tom, že stroje a zariadenia boli v minulosti (pred uskutočnením predaja žalobcovi) vlastníctvom spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o. 20. Pri prerokovaní pripomienok k protokolu správca dane uviedol, že zistil, že priestory na adrese P. XX, T. T., ktoré mala spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., v prenájme na základe zmluvy zo dňa 26.07.2019, sú vypratané a kľúče sú odovzdané. Tieto skutočnosti boli zistené na základe telefonického rozhovoru so správcom majetku ALFA BIO, s. r. o. (prenajímateľ prevádzkových priestorov). V rámci pripomienok k protokolu žalobca uviedol, že táto informácia je neúplná, nakoľko stroje a zariadenia ostali v týchto priestoroch. Išlo o rozpor zistení správcu dane s tvrdením žalobcu, a preto žalobca oprávnene trval na vykonaní ohliadky prevádzkových priestorov. Správca dane nepostupoval podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože dokazovanie ukončil skôr, ako boli zistené skutkové okolnosti a odmietol vykonať fyzickú ohliadku, čo je porušením práv žalobcu, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené či najúplnejšie. Ak boli pochybnosti o existencii strojov a zariadení, tak neexistoval žiadny iný účinný spôsob, ako tieto pochybnosti jednoducho odstrániť, a to len vykonanie fyzickej ohliadky za súčinnosti so žalobcom. 21. Správca dane umelo spôsoboval prieťahy v konaní tým, že žalobcovi bránil uplatniť si ústavné právo na spravodlivý proces. 22. S odkazom na § 3 ods. 3 Daňového poriadku žalobca uviedol, že ak tvrdenia, ktoré zistil správca dane, boli v priamom rozpore s tvrdením žalobcu, bolo povinnosťou správcu dane zistiť skutočný stav fyzickou ohliadkou, opak je zneužitím diskrečnej právomoci správcu dane, ak rozhodoval svojvoľne bez posudzovania okolností, ktoré svedčia alebo by mohli svedčiť, resp. potvrdiť pravdivosť vyjadrení žalobcu. Ak spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., vypratala priestory, nemala dôvod premiestniť stroje a zariadenia, ktoré sú vlastníctvom spoločnosti žalobcu, a ktoré už nie sú v nájme spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o. 23. V rámci žalobného bodu k ustanoveniu § 191 ods. 1 písm. e) SSP žalobca uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné, nakoľko hodnotenie dôkazov vykonali v rozpore s právnym poriadkom a so zisteným skutkovým stavom. Bolo nesprávne vyhodnotené splnomocnenie udelené E. H. pre T. J.. Jedná sa o verejnú listinu, ktorej pochybnosti o jej pravdivosti a právoplatnosti sa nesmú spochybňovať len na základe domnienok, ktoré nie sú ničím podložené. Splnomocnenie bolo podpísané 22.02.2018 a 23.03.2018 bola osvedčené pravosť podpisu E. H. notárom, čím sa splnomocnenie stalo verejnou listinou a verejná listina sa má za pravú do okamihu, kým sa nepreukáže opak, ktorý správca dane nepreukázal. Aj po zmene konateľa spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., zostal T. J. naďalej spoločníkom tejto spoločnosti so 75 % účasťou na základnom imaní. Žalobca poukázal aj na závery správcu dane, keď uviedol, že v odpovedi zo dňa 06.12.2018 sa konateľ žalobcu vyjadril iba k nájmu prevádzkových priestorov v objekte ALFA BIO, s. r. o. Toto tvrdenie označil žalobca za nesprávne a zavádzajúce a poukázal na obsah vyjadrenia zo dňa 20.08.2018, z ktorého podľa žalobcu bolo správcovi dane známe, že stroje sa nachádzajú v prevádzkových priestoroch spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., tieto stroje boli žalobcom spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., prenajaté, prevádzkové priestory spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., sú v Banskej Bystrici, časť Kremnička, v časti priemyselného areálu ALFA BIO, s. r. o., a žalobca navrhol správcovi dane vykonať ohliadku týchto strojov v jeho prítomnosti. 24. Keby správca dane postupoval v súčinnosti so žalobcom, ohliadka mohla byť vykonaná za súčinnosti žalobcu a pri tejto ohliadke by žalobca jednoznačne identifikoval všetky stroje, ktoré zakúpil a následne prenajal spoločnosti LAKOVŇA, s.r.o. Neobstojí hodnotenie dôkazov, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď fotodokumentáciu predložil až neskôr. 25. Pokiaľ správca dane uviedol, že je neobvyklé v jeden deň odpredať nadbytočný majetok a v ten istý deň si ho prenajať ako potrebný na uskutočňovanie tejto činnosti, tak žalobca opäť odkázal na vyjadrenie zo dňa 20.08.2018 s tým, že v tomto bolo ozrejmené, že k predaju strojov došlo z dôvodu, že spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., chcela ukončiť svoju činnosť poskytovania servisných služieb a žalobca mal záujem odkúpiť tieto stroje a zariadenia potrebné k budúcemu chodu jeho spoločnosti, a to k opravám osobných, nákladných vozidiel a zariadení hydraulických rúk, a to kvôli znižovaniu nákladov na opravy. Žalobca mal záujem prevziať nájom prevádzkových priestorov LAKOVŇA, s. r. o., v momente, ako by táto spoločnosť vyrovnala svoje záväzky voči vlastníkovi objektu. 26. Správca dane hodnotil predložené dôkazy a vyjadrenia neobjektívne a účelovo. Na strane 17 protokolu správca dane uviedol, že dôkazy a vyjadrenia, predložené dňa 26.02.2019, boli vyhodnotené ako účelové. Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo mali byť tieto dôkazy predkladané účelovo. K predloženej fotodokumentácii žalobca uviedol, že na začiatku daňovej kontroly v odpovedi žalobcu zo dňa 20.08.2018 bolo navrhnuté, aby bola vykonaná ohliadka strojov, a keby bola vykonaná ohliadka za súčinnosti žalobcu, nebolo by potrebné dodatočne predkladať správcovi dane fotodokumentáciu. Fotodokumentácia bola vyhotovená v prevádzkových priestoroch spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., po tom, čo správca dane vykonal ohliadku priestorov, pri ktorej bez súčinnosti so žalobcom nevedel identifikovať konkrétne stroje a zariadenia. 27. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly svoje vyjadrenia nemenil, dôkazy predkladané si neodporovali, ale sa dopĺňali, čo je právom daňového subjektu, aby počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal vyjadrenia, dôkazy a odstraňoval vznesené pochybnosti správcu dane. Ak toto daňový subjekt využije, nemožno to vyhodnocovať ako účelové. 28. V rámci žalobného bodu k ustanoveniu § 191 ods. 1 písm. c) SSP žalobca poukázal na závery správcu dane v protokole z daňovej kontroly o tom, že žalobca priamo neporušil konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ale správca dane mal dôkazmi preukázané, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako to bolo uvedené na faktúrach a dokázal, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu. Na tomto tvrdení zotrval správca dane v rozhodnutí, s čím sa stotožnil aj žalovaný ako odvolací orgán bez dostatočného odôvodnenia, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/193/2016 zo dňa 05.02.2017 vo vzťahu k aplikácii rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočítanie dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba vystavujúca faktúru, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala tovarom a bola schopná ho dodať, a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH alebo z dôvodu, že nemá okrem faktúry iné dokumenty, ktoré by preukazovali dodanie tovaru. Ďalej sa závery rozhodnutia týkali toho, že skutočnosť, že dodávateľ si neplní svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, je dôkazom o jeho protiprávnom konaní, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz o protiprávnosti konania toho, kto si uplatňuje právo na odpočítanie dane, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových predpisov, alebo z toho vyvodzovať jeho účasť na daňovom podvode. 29. Dôkazné bremeno o tom, že došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane a skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. V tomto smere poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010. 30. Podľa žalobcu, daňové orgány žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní. Skutočnosť, že dodávateľ bol vedený v zozname platiteľov, u ktorých nastali skutočnosti na zrušenie registrácie, sama o sebe nie je dôvodom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. 31. Pokiaľ správca dane vychádzal pri hodnotení dôkazov z toho, že spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., nezverejnila účtovnú závierku za rok 2017, v tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, konkrétne, že pokiaľ subjekt, ktorý vystavil faktúru, je potrebné považovať za neexistujúci subjekt a nie je možné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, nemožno preto daňovému subjektu zamietnuť právo na odpočítanie dane, okrem prípadu, že by sa preukázalo podvodné konanie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Zároveň v tomto rozsudku bolo uvedené, že šiesta smernica neupravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku. Na základe týchto záverov žalobca uviedol, že skutočnosť, že dodávateľ nezverejnil účtovnú závierku, ale aj to, že je alebo bol v kríze, nie sú takými skutočnosťami, ktoré by oprávňovali správcu dane zamietnuť mu právo na odpočet DPH. Žiadny právny predpis nezakazuje obchodovať so spoločnosťami, ktoré sú v kríze a aj skutočnosť, že spoločnosť je v kríze, neznamená, že táto neplní daňové povinnosti a dopustí sa daňového podvodu. Odvolací orgán sa touto námietkou žalobcu v odvolacom konaní vôbec nezaoberal, žiadnym spôsobom nevysvetlil, ani nezdôvodnil, prečo by tieto skutočnosti mali byť dôkazom o podvodnom konaní dodávateľa. 32. K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-73/06 Planzer, žalobca uviedol, že tento nemožno aplikovať na jeho prípad, pretože spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., mala v danom čase prenajaté priestory, v ktorých vykonávala ekonomickú činnosť. Sídlo spoločnosti nezodpovedá miestu skutočného vedenia spoločnosti. V zmysle Obchodného zákonníka je sídlom právnickej osoby adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v Obchodnom registri a právnická osoba musí preukázať vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, alebo jej časti, v ktorej má registrované sídlo, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti, alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti, alebo jej časti ako sídla do Obchodného registra. Taktiež rozsudok Súdneho dvora EÚ C-73/06 sa týka posúdenia vrátenia dane osobe, ktorá nie je usadená na území spoločenstva, a preto ho nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec. 33. Taktiež rozsudok Súdneho dvora EÚ C-576/15 nebolo možné aplikovať vo veci žalobcu, čo je zrejmé z bodov 22. a 24. tohto rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že platiteľ dane, u ktorého bola vykonávaná daňová kontrola, neviedol úplné účtovníctvo, pričom obchodní partneri, ktorí vystavili faktúry, tieto v účtovníctve mali. Skutková podstata preto nie je totožná s prejednávanou vecou a nie je preto možné tento rozsudok aplikovať. 34. Daňové orgány rozhodovali na základe viacerých rozsudkov Súdneho dvora, ale žiadnym spôsobom neuviedli, prečo tieto rozhodnutia v danej veci aplikujú, a čím sú okolnosti daných prípadov totožné s prejednávanou vecou. Nedostatočne sa vysporiadali s námietkami žalobcu k aplikácii rozsudkov Súdneho dvora na prípad žalobcu. 35. V rámci žalobného bodu k § 191 ods. 1 písm. e) SSP žalobca uviedol, že zistenie skutkového stavu považuje za nedostatočné na riadne posúdenie veci a nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, že skutkový stav bol zo strany správcu dane dostatočným spôsobom overený. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 a na to, že správca dane nekonal v súlade s § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pretože nedbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, nakoľko ohliadku strojov a zariadení vykonal bez súčinnosti so žalobcom a ako správca dane sám uvádza, v čase ohliadky nevedel identifikovať stroje a zariadenia, ktoré nakúpil žalobca. Žalobca preto stále trvá na návrhu, aby správca dane vykonal ohliadku za súčinnosti žalobcu. 36. K žalobnému bodu k ustanoveniu § 191 ods. 1 písm. f) SSP žalobca uviedol, že daňové orgány uviedli, že pri hodnotení dôkazov vychádzali z informácií z dátového skladu finančnej správy a z údajov analytického systému kontrolných výkazov, avšak s týmito údajmi žalobcu nikdy neoboznámili a nie je zrejmé, ako, a ktoré informácie ovplyvnili vyhodnotenie dôkazov. 37. Správca dane vyčítal žalobcovi, že sa neuistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, bude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, že nebol obozretný a zapojil sa do podvodu. Žalovaný sa s týmto názorom stotožnil, napriek predloženým dôkazom, ktoré tvrdenia správcu dane vyvracajú. V odpovedi zo dňa 26.02.2019 sa žalobca vyjadril, že obchodného partnera LAKOVŇA, s. r. o., pozná z minulosti, táto spoločnosť vykonávala opravy vozidiel a ako dôkaz o preverení partnera ako spoľahlivého, boli predložené doklady o poistných udalostiach, ktoré boli riešené poisťovňami, boli vykonané ohliadky poškodených vozidiel internými alebo externými technikmi poisťovní, likvidátormi škodových udalostí boli uznané a preplatené faktúry za ich opravy, pričom tieto opravy vykonávala spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o. Týmito dôkazmi preukázal žalobca riadne fungovanie spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., pretože výkon opráv bol preverený poisťovňami ako tretími nezávislými osobami. 38. K protokolu žalobca predložil aj dôkaz o vyfakturovaní ročného nájmu hnuteľných vecí a uviedol, že doposiaľ sa stroje a zariadenia nachádzajú ešte v priestoroch nájomcu a žalobca hľadá priestory a zvažuje predaj týchto strojov. 39. Žalobca preukazoval, že došlo k riadnemu plneniu, nekonal s nepoctivým zámerom a predložil všetky doklady preukazujúce jeho nárok. Pokiaľ správca dane dospel k záveru o účasti na podvode, preukázanie tejto skutočnosti je na ťarchu správcu dane. 40. Žalobca preukazoval to, že si overil, či tovar je vo vlastníctve dodávateľa, a to tým, že preukazoval spoluprácu s týmto dodávateľom v minulosti, keď táto spoločnosť vykonávala pre daňový subjekt - žalobcu, ako aj ďalšie spoločnosti opravy vozidiel, k poskytnutiu služieb pritom využívala práve stroje a zariadenia, ktoré boli predmetom prevodu. Žalobca nemal prečo pochybovať o vlastníctve tovaru. Konateľ žalobcu viackrát uviedol, že sa s T. J. pozná dlhé roky, a preto bol pre neho dôveryhodnou osobou a nepochyboval o vlastníctve strojov a zariadení. 41. Pokiaľ poukazoval správca dane na to, že na vykonávanie servisu vozidiel nemá žalobca živnostenské oprávnenie, tak už vo vyjadrení zo dňa 20.08.2018 konateľ žalobcu uviedol, že stroje a zariadenia potrebuje žalobca pri vykonávaní opráv svojich vozidiel a zariadení, hydraulických rúk, a to kvôli znižovaniu nákladov na opravy. Z tohto vyjadrenia bolo zrejmým, že žalobca si obstaral zariadenia na vykonávanie opráv vlastných vozidiel a zariadení, na čo nepotreboval živnostenské oprávnenie. Stroje boli prenechané do prenájmu predávajúcemu, na čo žalobca má živnostenské oprávnenie, a je to aj zapísané v predmete jeho činnosti („prenájom hnuteľných veci"). 42. K tvrdeniu, že do areálu nie je možné vojsť nákladným vozidlom, sa žalobca vyjadroval už v priebehu daňovej kontroly, a s týmto záverom nesúhlasí. Aj z tohto dôvodu žalobca žiada, aby bola opakovane vykonaná ohliadka prevádzkových priestorov spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., za účasti žalobcu. 43. Pokiaľ správca dane poukazoval na to, že už v roku 2013 bola spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., zverejnená v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie (01.08.2013), tak potom podľa žalobcu je prekvapivé, že správca dane zrušil tejto spoločnosti registráciu na DPH až 31.10.2018, t. j. po dlhšej dobe ako 5 rokov, a až po polroku od času uzavretia obchodu so žalobcom. V čase uzavretia obchodu bol dodávateľ registrovaný ako platiteľ DPH. To, že v tomto zozname dodávateľ bol, ale bol stále registrovaným platiteľom DPH, vzbudzovalo dojem, že si síce neplní daňové povinnosti, ale tieto nie sú tak závažné, aby mu správca dane zrušil registráciu. 44. Pokiaľ správca dane uvádzal, že si žalobca mal preveriť údaje v registri účtovných závierok, tak v období marec 2018 bola uverejnená posledná účtovná závierka za obdobie 01 - 12/2016, ktorá bola schválená 23.06.2017. Účtovná závierka za rok 2017 v tom čase nemusela byť zverejnená, nakoľko termín na podanie daňového priznania a zverejnenie účtovnej závierky za rok 2017 bol až 31.03.2018 za predpokladu, že daňový subjekt nepožiadal o predĺženie lehoty o 3 mesiace. 45. Správca dane konštatoval, že spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., mala na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica, prevádzku servisu, čo bolo overené u prenajímateľa priestorov a táto skutočnosť bola potvrdená, preto mala byť vyhodnotená v prospech žalobcu. 46. Žalobca predkladal doklady o realizácii poistných udalostí a tieto potvrdzovali spoluprácu so spoločnosťou LAKOVŇA, s. r. o., a to, že v minulosti bola spolupráca bezproblémová, pretože táto spoločnosť vykonávala pre žalobcu a iné jeho spoločnosti opravy vozidiel. Z toho vyplýva, že spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., vlastnila stroje a zariadenia slúžiace na opravu vozidiel a žalobca nemal a nemohol mať žiadne vedomosti o tom, že by konanie dodávateľa bolo podvodné. 47. Pri prerokovaní pripomienok k protokolu správca dane uviedol, že 17.04.2019 telefonoval so správcom majetku Alfabio, s. r. o. (prenajímateľ priestorov pre LAKOVŇA, s. r. o.), ktorý uviedol, že priestory, ktoré mala spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., v prenájme na základe zmluvy zo dňa 26.07.2017, sú vypratané a kľúče sú odovzdané. Žalobca pri prerokovaní pripomienok uviedol, že táto informácia je neúplná, pretože stroje a zariadenia zostali v týchto priestoroch. Aj na základe týchto rozporných zistení správca dane nevykonal žalobcom navrhovanú ohliadku priestorov za súčinnosti žalobcu, čím bolo porušené ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku. 48. Tvrdenia žalovaného v jeho rozhodnutí o tom, že bol dostatočne zistený skutkový stav a boli v dostatočnom rozsahu vykonané dôkazy, sú v rozpore s administratívnym spisom, pretože správca dane odmietol vykonať fyzickú ohliadku strojov a zariadení, čím konal nezákonne a bránil spravodlivému procesu. Správca dane dokazovanie ukončil skôr, ako boli zistené skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie veci. Pochybnosti bolo možné odstrániť len vykonaním fyzickej ohliadky priestorov za súčinnosti žalobcu. Správca dane sa vôbec alebo nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a neodôvodnil aplikáciu rozsudkov Súdneho dvora EÚ, teda svoje rozhodnutia riadne neodôvodnil a porušil § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V rozhodnutí absentovalo aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu. 49. Skutočnosť, že bývalý konateľ a súčasný konateľ dodávateľa sa nezdržiavajú v mieste trvalého pobytu, nemôže byť vyhodnotené na ťarchu žalobcu, a ani to, že tieto osoby v iných konaniach so správcom dane nekomunikovali. T. J. sa dostavil na výsluch a je irelevantné, či sa tak stalo za súčinnosti so žalobcom. 50. Zrušenie registrácie na DPH pre dodávateľa k 31.10.2018 je pre posudzovanie danej veci irelevantné, pretože k nadobudnutiu tovaru došlo v období marec 2018. 51. Obchodovanie so spoločnosťou v kríze nie je zakázané a nemá to vplyv na registráciu DPH. Rovnako aj argument o neuložení účtovnej závierky za rok 2017 nie je dôvodom na zamietnutie práva na odpočet DPH. 52. Daňové orgány v rozpore s judikatúrou EÚ aplikovali rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-576/15. 53. Žalovaný v rozpore s vyjadrením žalobcu a právnym poriadkom uviedol, že nebol jednoznačne preukázaný účel použitia nakúpených strojov. Žalobca ale tovar prenajal, na čo mal oprávnenie a následne aj vyfakturoval nájomné, preto bol preukázaný účel použitia nakúpených strojov a zariadení. Žalovaný neuviedol, prečo obchodné transakcie kúpa a prenájom by mali byť považované za úkony, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a akým spôsobom by malo dôjsť k účelovému obchádzaniu daňovej povinnosti alebo získania daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak žalobca nebol oprávnený, alebo výsledkom by malo byť účelové zníženie daňovej povinnosti. 54. Podľa žalobcu sa žalovaný nedostatočne zaoberal dôvodmi odvolania, preverením skutkového stavu a preskúmaním administratívneho spisu. 55. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že vedel alebo mal vedieť, že kúpou tovaru sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalobca poznal dodávateľa ako spoľahlivého obchodného partnera z minulosti, poznal pôvod nakupovaných strojov a zariadení, pretože dodávateľ ich používal pri poskytovaní servisných opravárenských služieb a žalobcovi tieto stroje a zariadenia boli odovzdané. Žalobca vedel správcovi dane fyzicky preukázať vlastníctvo k tovaru a overenie tejto skutočnosti správca dane odmietol. 56. Správca dane skúmal aj to, či v susediacej firme poznali nového konateľa spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., čo je nepodstatná okolnosť, rovnako ako to či osoby, ktoré v čase miestneho zisťovania, nachádzajúce sa na prevádzke, boli zamestnancami spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., ako aj skutočnosť, či spoločnosť uhrádzala nájomné prenajímateľovi priestorov. Tieto okolnosti nastali neskôr, a to až po predaji strojov a zariadení. Spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., predávala stroje a zariadenia práve z toho dôvodu, že ukončovala svoju podnikateľskú činnosť, plánovala túto skončiť, a preto si na toto obdobie stroje už len prenajala. Tieto dôvody boli správcovi dane ozrejmené už na začiatku výkonu daňovej kontroly, preto tieto nemožno považovať za také okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že žalobca sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. 57. Dodávateľ podal daňové priznanie za marec 2018, aj kontrolný výkaz, a nepredloženie účtovných dokladov správcovi dane nie je dôkazným bremenom žalobcu. 58. Daňové orgány hodnotili dôkazy neobjektívne a účelovo a boli porušené základné zásady daňového konania. 59. Rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade s § 74 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, pretože sa dostatočne nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní, nevyjadril sa k aplikácii rozsudkov uvedených v rozhodnutí správcu dane, nevzal do úvahy návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania z dôvodu objasnenia všetkých skutkových okolností a preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení. Ďalej poukázal na ustálenú súdnu prax, že pokiaľ sa odvolací orgán nevysporiada so všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu, resp. s podstatnými námietkami, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 60. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol skutkové zistenia a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavaných rozhodnutiach. 61. Poukázal na to, že dodávateľ LAKOVŇA, s. r. o., je spoločnosťou pre správcu dane dlhodobo nekontaktnou, ktorá má virtuálne sídlo na adrese Rudohorská 33, Banská Bystrica, na výzvy správcu dane nereagovala, nepredložila doklady k daňovej kontrole, súčasný aj bývalý konateľ sú osoby bez trvalého pobytu a nebolo možné ich predvolať, ani kontaktovať. Spoločnosť nemala mať žiadnych zamestnancov a bola zverejnená v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody pre zrušenie registrácie už 01.08.2013, registrácia bola zrušená 31.10.2018. Zdokladované zistenie nekontaktnosti spoločnosti, ako aj jej súčasného a bývalého konateľa, vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov prijatých od spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o. Táto spoločnosť zároveň neplnila povinnosti zverejňovania účtovnej závierky v Centrálnom registri účtovných závierok a v účtovných závierkach za roky 2013 - 2016 vykazovala zápornú hodnotu vlastného imania. Dlhodobo záporné vlastné imanie svedčí o tom, že spoločnosť je v kríze a v kontrolných výkazoch za mesiace január až jún 2018 vykazovala vysoké obraty na vstupe a výstupe s nulovou daňovou povinnosťou. 62. Žalovaný ďalej poukázal na to, že stroje a zariadenia boli spoločnosťou LAKOVŇA, s. r. o., predané žalobcovi a v ten istý deň spätne prenajaté pre spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., a mali sa nachádzať v jej prevádzke na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica. Podľa vyjadrenia svedka T. J. malo ísť o odpredaj nadbytočného majetku a je nezvyklé jeden deň odpredať nadbytočný majetok a v ten istý deň si ho prenajať ako potrebný na uskutočňovanie svojej činnosti. 63. Tvrdenia žalobcu označil žalovaný za nejednoznačné a nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, a to aj vo vzťahu k účelu použitia strojov a zariadení. 64. V Obchodnom vestníku č. 124/2019 zo dňa 28.06.2019 bolo zverejnené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosť REGIOLES, s. r. o., bez likvidácie a v Obchodnom vestníku č. 129/2019 zo dňa 08.07.2019 bolo zverejnené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., bez likvidácie. 65. Žalobca predkladal postupne dôkazy, ktorými chcel preukázať uskutočnenie obchodu. Mohol si dostatočne v predstihu preveriť základné informácie o konateľoch spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o, z akého dôvodu došlo k zmene konateľa a napriek tomu všetky úkony vykonáva bývalý konateľ, mohol si overiť platobnú disciplínu subjektu, či má uhradené záväzky z prenájmu, a či skutočne vlastní stroje a zariadenia. 66. Ďalej žalovaný poukázal na výsledky miestneho zisťovania na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica a na to, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, a teda si dostatočne svojho obchodného partnera nepreveril. 67. Podľa žalovaného neboli porušené ani zásady daňového konania uvedené v § 3 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane a žalovaného vychádzalo z faktov, ktoré boli získané z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov. Predloženie faktúr a ich zaúčtovanie v účtovníctve nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o tejto skutočnosti, preto správca dane vykonal preverenie deklarovaných obchodných transakcií a dospel k záveru, že tieto sa nestali žalobcom deklarovaným spôsobom. K návrhu na opakované vykonanie miestneho zisťovania žalovaný uviedol, že správca dane zamietol návrh na opakované vykonanie miestneho zisťovania, pretože mu bolo známe, že nájom strojov bol k 28.02.2019 ukončený, čo uviedol aj žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2019. Navyše, na základe telefonického rozhovoru dňa 17.04.2019 zamestnanci správcu dane získali dôkaz o tom, že priestory na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica, boli vypratané a kľúče od týchto priestorov odovzdané. Bola predložená aj dohoda o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.03.2019, uzatvorená medzi Alfabio, s. r. o. a LAKOVŇA, s. r. o. Daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť zabezpečiť účasť daňového subjektu pri miestnom zisťovaní. Z týchto dôvodov nebol dôvod opakovane vykonať miestne zisťovanie za účasti žalobcu. Podľa žalovaného bol o všetkých miestnych zisťovaniach žalobca oboznámený. 68. Podľa žalovaného, žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom a odvolacom konaní, preto žalovaný zotrval na správnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol. 69. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 07.10.2020. Žalobca aj žalovaný sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní a súhlasili s tým, aby vec bola prejednaná na pojednávaní v ich neprítomnosti. Správny súd zároveň postupom podľa § 116 SSP odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 21.10.2020. 70. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 71. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu. Je na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je na žalobcovi, aby určil v žalobe rozsah a obsah prieskumu správneho súdu. Správny súd je viazaný rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v správnej žalobe. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. 72. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 73. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 74. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 75. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 76. K prvému žalobnému bodu žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní správny súd uvádza, že tento žalobný bod a námietky vznesené v rámci neho nie sú dôvodné. Správca dane neporušil zásadu zákonnosti a neporušil ani zásadu úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom. 77. Podľa § 3 ods. 1,2 a 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 78. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 79. Podľa § 38 ods. 1 až 4 Daňového poriadku; (1)Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. (2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. (3) Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a príslušník finančnej správy vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania. (4) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. 80. V rámci zisťovania skutkového stavu bolo v prevádzke na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica, vykonané správcom dane miestne zisťovanie dňa 14.09.2018, o výsledku ktorého bol vyhotovený záznam č. 101812521/2018 a pri ktorom bola vyhotovená fotodokumentácia. Správca dane v úradnom zázname z miestneho zisťovania popísal, že v priestoroch prevádzky sa nachádzal priestor autoservisu, v ktorom boli dve osoby - E. V. a brigádnik. E. V. sa vyjadril, že je zamestnanec autoservisu a pneuservisu, pričom nevedel uviesť názov firmy, len potvrdil, že táto patrí T. J., o ktorom uviedol, že sa nachádza v H.. 81. Ďalšie miestne zisťovanie bolo správcom dane vykonané na uvedenej prevádzke dňa 23.01.2019. Výsledky miestneho zisťovania boli uvedené v úradnom zázname č. 100283730/2019, a to, že v priestoroch sa nikto nenachádzal a tieto boli uzatvorené. Osoby, ktoré sa nachádzali vo vedľajšej budove, súčasného konateľa spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., nepoznali. 82. Správca dane nahliadol aj do administratívnych spisov týkajúcich sa inej daňovej kontroly, v rámci ktorej bolo taktiež vykonané miestne zisťovanie na prevádzke Kremnička 71, Banská Bystrica a z úradného záznamu č. 102044436/2018 zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že v priestoroch garáže sa nachádzal pracovník, ktorý sa predstavil ako pán V.. Povedal, že si ide opravovať auto a kľúče od garáže mu dal pán T. J.. Zároveň poskytol telefónne číslo na J. T.. V priestoroch garáže pán V. zakázal zamestnancom správcu dane fotiť, preto bola vyhotovená fotodokumentácia vonkajšieho priestoru. Bolo zistené, že v priestoroch sa nachádza zariadenie potrebné k činnosti autoservisu a vstup do garáže bol vyhodnotený ako vhodný pre dodávkové auto, ale nie vhodný pre kamión alebo nákladné auto. Taktiež bolo vyhodnotené, že vstup do oploteného priestoru, kde sa garáž pri stavbe nachádza, je možný len pre menšie dodávkové auto, kamión a nákladné auto sa do priestoru oploteného areálu lakovne nedostane, pretože je úzky. 83. Žalobca predložil ako dôkaz o existencii materiálneho plnenia - strojov a zariadení fotografie strojov a zariadení spolu so svojím vyjadrením zo dňa 26.02.2018. Z týchto predložených fotografií nevyplýva, že by sa stroje a zariadenia mali nachádzať v prevádzke spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., v areáli na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica. Ide o fotografie, na ktorých sú jednotlivé stroje a zariadenia vyobrazené samostatne a nepreukazujú, že tieto stroje a zariadenia sa skutočne nachádzajú v areáli prevádzky spoločnosti LAKOVŇA, s.r.o. na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica. 84. Pokiaľ žalobca namietal, že už vo vyjadrení zo dňa 20.08.2020 uviedol, že existencia strojov a zariadení a ich umiestnenie v prevádzke spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica, mohla byť preverená ohliadkou, tak je potrebné uviesť, že miestne zisťovanie - ohliadnutie prevádzky bolo následne dňa 14.09.2018 a 23.01.2019 správcom dane aj vykonané. Na mieste boli zistené dve osoby, ktoré ani nevedeli uviesť, akej spoločnosti prevádzka patrí, hoci pán V. sa vyjadril, že je zamestnancom autoservisu a pneuservisu, ktoré mali byť prevádzkované spoločnosťou, majiteľom ktorej mal byť T. J.. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť v tomto období nemala žiadnych zamestnancov. Pri prerokovaní pripomienok k protokolu z daňovej kontroly dňa 13.05.2019 žalobca uviedol, že fyzickú existenciu strojov a zariadení je možné preveriť ohliadkou v areáli na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica (prevádzka spoločnosti LAKOVŇA, s.r.o.), na čo správca dane uviedol, že má informácie o ukončení nájomného vzťahu. Odkázal pritom na úradný záznam č. 100908681/2019 zo dňa 17.04.2019, z ktorého vyplýva, že v tento deň sa zamestnanci správcu dane telefonicky skontaktovali s O.. H. F. - správcom majetku ALFA BIO, s. r. o. (areál na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica), za účelom získania dokladu - dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.03.2019, týkajúcej sa spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o. O.. H. F. v telefonickom rozhovore uviedol, že k 17.04.2019 priestory na adrese Kremnička 71, ktoré mala spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., v nájme na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 26.07.2018, sú už vypratané, kľúče od uvedených priestorov mali byť už odovzdané. Dohoda o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretá medzi ALFA BIO, s. r. o., a LAKOVŇA, s. r. o., zo dňa 18.03.2019, je súčasťou administratívneho spisu. Žalobca pri prerokovaní pripomienok uviedol, že je to pre neho nová skutočnosť a túto informáciu označil za neúplnú s tým, že stroje a zariadenia sa majú stále nachádzať v prevádzke na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica. Žalobca v rámci prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly navrhoval opakovane vykonať ohliadku za jeho súčinnosti, čo správca dane s odkazom na obsah vyššie uvedeného úradného záznamu, z ktorého vyplývalo ukončenie nájmu a vypratanie priestorov prevádzky, odmietol. 85. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nešlo o rozpor medzi dvoma dôkazmi (medzi dôkazom obstaraným správcom dane a dôkazom obstaraným žalobcom), ale o rozpor medzi dôkazom obstaraným správcom dane (skutočnosti uvedené správcom majetku v areáli, v ktorom sa mala nachádzať prevádzka spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o. a dohoda o ukončení nájmu) a medzi tvrdením žalobcu. Žalobcom tvrdený rozpor by bolo potrebné odstraňovať za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy daní v prípade, že by boli vo vzájomnom rozpore dva dôkazy. V prejednávanej veci žalobca len vyjadroval nesúhlas so skutočnosťami, ktoré zistil z vykonaných dôkazov správca dane. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že stroje a zariadenia sú v prevádzke, nedoložil žiadnym dôkazom, len všeobecne rozporoval dôkaz obstaraný správcom dane. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania konateľ žalobcu najprv tvrdil, že spoločnosť žalobcu chce prevziať prevádzku po spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., keď si táto vyrovná svoje dlžné záväzky voči prenajímateľovi prevádzky. Následne žalobca uvádzal, že hľadá vhodné priestory, kde by stroje a zariadenia, ktoré odkúpil od spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., umiestnil a bude ich používať na opravu svojich motorových vozidiel a zariadení. Neskôr uvádzal, že zvažuje aj predaj strojov a zariadení, ktoré boli kúpené od spoločnosti LAKOVŇA, s.r.o. Ani v správnej žalobe žalobca neargumentoval v tom smere, že by dôkazmi vyvrátil tvrdenia a závery daňových orgánov vyvodené z vykonaného dokazovania a neprodukoval žiaden dôkaz o tom, kde sa v čase rozhodnutia daňových orgánov (ale napríklad aj v čase podania správnej žaloby) fyzicky stroje a zariadenia nachádzajú a ako s nimi bolo disponované po ukončení nájomnej zmluvy so spoločnosťou LAKOVŇA, s.r.o. Je dôvodné očakávať, že ak spoločnosť LAKOVŇA, s.r.o., ukončila nájomný vzťah a vypratala priestory prevádzky na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica, žalobca od prerokovania námietok k protokolu musel umiestnenie strojov a zariadení nejakým spôsobom riešiť - premiestniť ich, dohodnúť sa s majiteľom priestorov o ich ponechaní v priestoroch prevádzky spoločnosti LAKOVŇA, s.r.o., a podobne. V prednesoch žalobcu vo vyrubovacom konaní a v priebehu konania pred správnym súdom žiadna konkrétna argumentácia v tomto smere nie je obsiahnutá. Námietky žalobcu majú všeobecný nesúhlasný charakter bez toho, aby v konkrétnostiach uviedol skutočnosti týkajúce sa dispozície so strojmi a zariadeniami po zániku nájomného vzťahu spoločnosti LAKOVŇA, s.r.o. a po zániku samotnej spoločnosti (výmaz z Obchodného registra 07.04.2020). 86. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu na viacerých miestach poukazoval na to, ako vyhodnotili dôkazy daňové orgány a k akým záverom dospeli. Oproti tomu uvádzal vlastné hodnotenie dôkazov. Takýmto spôsobom len všeobecne vyjadroval nesúhlas so závermi daňových orgánov a prednášal vlastné hodnotenie dôkazov, čo samo o sebe nie je spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. 87. Konateľ žalobcu predniesol vo vyjadrení popis priebehu obchodných transakcií - kúpnych zmlúv, na základe ktorých boli vyhotovené faktúry a tieto potvrdil bývalý konateľ a neskôr splnomocnený zástupca spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., T. J.. Išlo len o formálne potvrdenie priebehu obchodných transakcií, bez doloženia dôkazov. 88. Závery daňových orgánov o tom, že je nezvyčajné, aby došlo k odpredaju nadbytočného majetku (podľa tvrdenia a výpovede J. T.) a v ten istý deň k prenájmu tohto majetku späť predávajúcemu, ktorý ho označil ako nadbytočný majetok, sú logické a udržateľné. Nebolo zistené, že by spoločnosť LAKOVŇA, s. r. o., realizovala alebo dokončovala nejakú svoju podnikateľskú činnosť, neuhrádzala už ani záväzky z nájomného vzťahu. Osoba, ktorá bola prítomná na prevádzke spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., v areáli ALFA BIO, s. r. o., Kremnička 71, Banská Bystrica, nevedela zamestnancom správcu dane ani uviesť, akej spoločnosti je zamestnancom a pre koho činnosť vykonáva. Spoločnosť LAKOVŇA, s.r.o. v tomto čase nemala žiadnych zamestnancov. Zároveň sú pravdivé aj závery, že žalobca nemal v predmete svojej podnikateľskej činnosti zapísané také činnosti, ktoré by mu umožňovali realizovať prevádzku autoservisu (čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra). O tom, aké opravy, a akých motorových vozidiel vo svojom vlastníctve, chcel žalobca vykonávať vo vlastnej réžii, a tým znižovať náklady na opravy, neprodukoval žalobca žiadne dôkazy a ani nepreukazoval potrebu opravy vlastného vozového parku (tento nekonkretizoval). Uviedol, že chce prevziať priestory prevádzky po spoločnosti LAKOVŇA, s.r.o., potom že hľadá iné vhodné priestory na umiestnenie strojov a zariadení, neskôr uvádzal, že zvažuje predaj strojov a zariadení. 89. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyjadril aj nesúhlas so závermi správcu dane o tom, že do areálu sa nevojde veľké auto, najmä kamión (záver vyvodený z miestneho zisťovania). Uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a predloží dôkazy o opaku. Takéto dôkazy však nepredložil a ani bližšie v konkrétnostiach neargumentoval proti týmto zisteniam a záverom správcu dane. 90. Postoj žalobcu v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol jednoznačný, keď najskôr uvádzal, že chce prevziať prevádzku po spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., potom uvádzal, že stroje a zariadenia umiestni do iných vhodných priestorov, ktoré hľadá, neskôr, že zvažuje predaj strojov a zariadení. Išlo o vyjadrenia bez bližšej konkrétnej argumentácie a bez predloženia konkrétnych dôkazov, ktorými by sa bránil voči záverom správcu dane. 91. Je nepochybné, že v prípade, ak správca dane dospeje k záveru o tom, že sa daňový subjekt zúčastňoval na obchodnej transakcii poznačenej podvodom, zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane. Tento záver ale nepredstavuje prekážku pre to, aby dotknutý daňový subjekt, voči ktorému správca dane takéto závery prijíma, produkoval v rámci svojej obrany dôkazy, ktorými by vyvracal závery správcu dane. 92. Žalobca ohľadne skutočností, že sa stroje a zariadenia mali nachádzať v priestoroch prevádzky spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica, len uviedol, že pochybnosti o existencii strojov a zariadení a ich umiestnení v areáli prevádzky spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., bolo možné odstrániť na základe fyzickej ohliadky za súčinnosti so žalobcom. Aj argumentácia vo vzťahu k týmto záverom je všeobecná a žalobca ako subjekt, ktorému stroje a zariadenia podľa deklarovaného priebehu obchodných transakcií majú patriť, neargumentuje konkrétnym spôsobom. Neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie toho, kde sa stroje a zariadenia mali nachádzať, resp. nachádzajú a ako s nimi disponuje napríklad aj v čase prebiehajúceho súdneho konania. 93. Viaceré námietky v rámci tohto žalobného bodu o porušení procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov a o umelom spôsobovaní prieťahov v konaní s tým, že bolo upreté žalobcovi uplatniť si ústavné právo na spravodlivý proces, mali všeobecný a nekonkrétny charakter. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy na základe správnej žaloby v rozsahu a v medziach správnej žaloby. V prejednávanej veci ide o taký druh súdneho prieskumu, kedy správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať prípadné dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy alebo žalobné body vznesené žalobcom konkretizovať, prípadne rozširovať. 94. Námietky prednesené v rámci druhého žalobného bodu voči hodnoteniu žalobcom predloženého splnomocnenia považuje správny súd za z časti dôvodné, avšak aj uznanie ich opodstatnenosti nie je spôsobilé privodiť prelomenie záveru prijatého daňovými orgánmi. Z predloženého splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo vystavené E. H. - konateľom spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., pre bývalého konateľa T. J. dňa 22.02.2018 a pravosť podpisu T. J. bola osvedčená dňa 23.03.2018, kedy na notárskom úrade uznal podpis za vlastný. 95. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Zákona o notároch; (1) Notárskou činnosťou je spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54). (4) Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami. 96. Podľa § 56 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Zákona o notároch; (1) Na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o pravosti podpisu na listine (legalizácia). (2) O osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej. 97. Podľa § 58 ods. 1 a 2 Zákona o notároch; (1) Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48. (2) Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha), b) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka najmä druh a číslo platného dokladu totožnosti účastníka, d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný, e) miesto a dátum osvedčenia, f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky. 98. Na predloženom plnomocenstve je obsiahnutá osvedčovacia doložka notárskeho úradu, preto bez ďalšieho nie je možné prijať záver o neplatnosti splnomocnenia. Podvodné konanie alebo akékoľvek sfalšovanie plnomocenstva by muselo byť preukázané dôkazmi. 99. Vyššie uvedené závery o tom, že bez ďalších dôkazov nemožno spochybňovať platnosť vyššie popísaného splnomocnenia, ale nebránia jeho vyhodnoteniu v kontexte iných skutočností, ktoré vyplynuli z ostatných vykonaných dôkazov. 100. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok stanovených pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Postupné predkladanie dôkazov bez ďalšieho nemožno vyhodnocovať ako postup a konanie daňového subjektu svedčiace o podvodnom konaní v rámci preverovaných obchodných transakcií. Nemožno vylúčiť situáciu, že daňový subjekt práve v snahe uniesť svoje dôkazné bremeno, obstaráva ďalšie dôkazy a reaguje tak na pochybnosti vznesené správcom dane. 101. V prejednávanej veci žalobca predložil ako dôkaz faktúry. Vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 20.08.2018 popísal priebeh obchodnej transakcie a uviedol, že T. J. bol splnomocneným zástupcom spoločnosti LAKOVŇA, s. r. o., ale samotné splnomocnenie nepredložil. Toto nebolo predložené ani pri ďalšom vyjadrení konateľa žalobcu, a ani pri výsluchu svedka T. J., ale až následne spolu s vyjadrením predloženým vo februári 2018. Vyhodnotenie predloženého splnomocnenia ako nevieryhodného v kontexte ďalších zistených skutočností (kedy sa nepreukázala reálna existencia a umiestnenie strojov a zariadení, bol vyhodnotený ako neštandardný spôsob predaja nadbytočného majetku s tým, že v ten istý deň bol tento následne prenajatý predávajúcemu) obstojí. Aj pri rešpektovaní platnosti predloženého plnomocenstva závery daňových orgánov obstoja, pretože predložené plnomocenstvo preukazuje oprávnenie konať za deklarovaného dodávateľa LAKOVŇA, s. r. o., ale nepreukazuje sa tým reálna existencia materiálneho plnenia a nevylučujú sa tým závery daňových orgánov o vedomom úmyselnom konaní realizovanom za účelom dosiahnutia daňovej výhody. 102. Žalobné námietky o tom, že rozhodnutie daňových orgánov sú nepreskúmateľné, pretože hodnotenie dôkazov vykonali v rozpore so zisteným skutkovým stavom, taktiež nie sú dôvodné. 103. Žalobca namietal, že správca dane nesprávne uviedol, že sa vo svojej výpovedi zo dňa 6.12.2018 vyjadril len k nájmu priestorov v areáli ALFA BIO s.r.o. s tým, že už z jeho vyjadrenia zo dňa 20.8.2018 bolo známe, kde sa stroje nachádzajú, že boli prenajaté spoločnosti LAKOVŇA s.r.o., že prevádzkové priestory sú v Banskej Bystrici v časti Kremnička a žalobca navrhol vykonať ohliadku strojov a zariadení v prevádzkových priestoroch. 104. Obsah jednotlivých vyjadrení žalobcu (podaných prostredníctvom štatutárneho orgánu) je nesporný a jednotlivé písomné vyjadrenia sú obsahom administratívneho spisu. Je pravdivé tvrdenie žalobcu, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 20.8.2018 popísal okolnosti obchodného vzťahu so spoločnosťou LAKOVŇA s.r.o. a z obsahu vyjadrenia vyplynulo, že stroje a zariadenia sa majú nachádzať v priestoroch spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. v Kremničke, že boli prenajaté spoločnosti LAKOVŇA s.r.o., ktorá má prevádzkové priestory v areáli v Kremničke. Je pravdivé aj tvrdenie, že v tomto vyjadrení žalobca uviedol, že preveriť stav strojov a zariadení je možné fyzickou ohliadkou v areáli v Kremničke. Aj keď daňové orgány vo svojich rozhodnutiach interpretovali obsah vyjadrení žalobcu tak, že neuviedli vždy celý obsah vyjadrenia, neznamená to, že by skutočnosti tvrdené žalobcom vo vyjadreniach nezobrali do úvahy. Naopak, z úkonov a postupu správcu dane je zrejmé, že sa zaoberal preverovaním všetkých žalobcom tvrdených skutočností. 105. V nadväznosti na žalobcom tvrdené skutočnosti bolo správcom dane následne vykonané miestne zisťovanie dňa 14.9.2018 a aj 23.1.2019. Pri miestnom zisťovaní vykonanom dňa 14.9.2018 sa nepotvrdilo tvrdenie o tom, že stroje a zariadenia boli prenajaté spoločnosťou LAKOVŇA s.r.o. za účelom realizácie jej podnikateľskej činnosti. V priestoroch prevádzky v areáli boli pri miestnom zisťovaní dňa 14.9.2018 prítomné dve osoby - E. V. a brigádnik. E. V. tvrdil, že je zamestnancom autoservisu a pneuservisu, ale nevedel uviesť meno obchodnej spoločnosti, ktorej je zamestnancom, uviedol len, že majiteľom je T. J.. Pri miestnom zisťovaní, ktoré bolo vykonané v rámci iných daňových kontrol odmietol E. V. zamestnancov správcu dane pustiť do vnútra prevádzky a vyhotovovať fotografie. Zo skutočností zistených pri miestnom zisťovaní tak nevyplynulo, že by spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. realizovala v prevádzkových priestoroch v areáli v Kremničke, Banská Bystrica podnikateľskú činnosť autoservisu a pneuservisu, za účelom výkonu ktorej by mal opodstatnenie prenájom strojov a zariadení. Správca dane preveroval skutočnosti tvrdené žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom a vychádzal z jeho vyjadrení. 106. Aj v rámci druhého žalobného bodu žalobca namietal nedostatok súčinnosti daňových orgánov so žalobcom a nevykonanie žalobcom navrhovanej ohliadky priestorov prevádzky za účasti žalobcu, s čím sa správny súd vysporiadal v rámci prvého žalobného bodu a na tieto závery odkazuje. 107. Žalobca ďalej poukázal na záver správcu dane, že je neobvyklé v jeden deň predať stroje a zariadenia a v ten istý deň ich prenajať predávajúcemu s tým, že mu bolo ozrejmené, že k predaju došlo z dôvodu ukončenia činnosti spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. a žalobca stroje a zariadenia odkúpil za účelom opravy vlastných motorových vozidiel a zariadení a tým znižovania nákladov, pričom mal záujem prevziať prevádzku po spoločnosti LAKOVŇA s.r.o., keď táto ukončí svoju činnosť a vyrovná svoje záväzky týkajúce nájmu prevádzkových priestorov. Týmto žalobca len zopakoval argumentáciu prednesenú počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a nijako konkrétne nenapadol závery daňových orgánov. 108. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že žalobca deklaroval záujem prevziať prevádzku v areáli ALFA BIO s.r.o. v Kremničke, Banská Bystrica po ukončení činnosti spoločnosti LAKOVŇA s.r.o.. Toto tvrdenie sa ale nepreukázalo. Spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. ukončila svoju činnosť a žalobca prevádzku neprevzal. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania taktiež žalobca tvrdil, že hľadá iné priestory na umiestnenie kúpených strojov a zariadení, avšak ani toto tvrdenie neuviedol v konkrétnostiach spolu s predloženými dôkazmi. Neskôr uvádzal, že má úmysel stroje a zariadenia predať, čím nebol potvrdený tvrdený úmysel žalobcu prevziať prevádzku po spoločnosti LAKOVŇA, s.r.o. a stroje a zariadenia používať za účelom opráv vlastných motorových vozidiel a zariadení, čím odôvodňoval podstatu deklarovanej obchodnej transakcie. 109. Žalobca ďalej namietal účelové a neobjektívne vyhodnotenie dôkazov, napr. na strane 17 Protokolu z daňovej kontroly. Z formulácie záverov Protokolu je zrejmé, že správca dane vyhodnocoval dôkazy predložené s vyjadrením zo dňa 26.2.2019 a dôvody, pre ktoré vyhodnotil dôkazy ako účelové, sú v Protokole uvedené. V konkrétnostiach žalobca tieto závery daňových orgánov nenapádal. 110. Pokiaľ ide o predloženie fotodokumentácie, žalobcovi bolo známe, že v priebehu daňovej kontroly bolo dvakrát vykonané miestne zisťovanie v areáli v Kremničke, Banská Bystrica a boli mu známe aj výsledky miestneho zisťovania. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania tvrdil, že stroje a zariadenia sú v prevádzke v areáli v Kremničke, ale vždy išlo len o všeobecné tvrdenia, bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov. Žalobca nevysvetlil, prečo prevádzku neprebral, prečo prípadne hľadal aj iné priestory, v ktorých chcel umiestniť stroje a zariadenia, prečo mali zostať v areáli v Kremničke aj po ukončení činnosti spoločnosti LAKOVŇA s.r.o., ako prípadne komunikoval s touto spoločnosťou po ukončení jej nájomnej zmluvy, týkajúcej sa prevádzkových priestorov, a aké svoje motorové vozidlá a zariadenia chcel opravovať. Na žalobcom predložených fotografiách sú stroje a zariadenia zobrazené samostatne a z predloženej fotodokumentácie nevyplýva, že by sa tieto mali nachádzať v areáli ALFA BIO s.r.o. Banská Bystrica, Kremnička. 111. Daňový subjekt má povinnosť preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie DPH a predložiť dôkazy. Preto je dôvodné očakávať, že daňový subjekt predloží všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré si v súvislosti s obchodnou transakciou, v súvislosti s ktorou si uplatňuje nárok na odpočet DPH, zabezpečil. Postupné predkladanie dôkazov počas daňovej kontroly nemožno bez ďalšieho pripočítať na ťarchu daňového subjektu a vyhodnotiť to ako prejav účelovosti a nevieryhodnosti. Zároveň je ale potrebné pripomenúť potrebu vyhodnocovania dôkazov jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach, s prihliadnutí na všetky zistené skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo. 112. Je nepochybné právo daňového subjektu, aby v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal vyjadrenia a dôkazy a reagoval na pochybnosti vznesené správcom dane. Od tohto práva daňového subjektu potom možno logicky vyvodiť situáciu, keď daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladá dôkazy, ktoré sú reakciou na vznesené pochybnosti správcu dane. Pokiaľ ale žalobca už na začiatku daňovej kontroly uviedol, že stroje a zariadenia kúpil od spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. a následne v ten istý deň ich prenajal tejto spoločnosti, zmluvy o nájme hnuteľných vecí boli jedným z nosných dôkazov preukazujúcich existenciu strojov a zariadení (a tým aj nadobudnutie od deklarovaného dodávateľa), preto bolo dôvodné očakávať predloženie takéhoto dôkazu na základe prvých výziev správcu dane. 113. V rámci tretieho žalobného bodu žalobca uviedol závery správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly o tom, že žalobca sa zapojil do konania vykazujúceho znaky podvodu a neprijal všetky opatrenia, aby predišiel účasti na podvodnom konaní. Uviedol, že správca dane a žalovaný na takýchto záveroch zotrvali bez dostatočného odôvodnenia. 114. Z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, z akých dôkazov vychádzali, aké skutkové zistenia z nich vyvodili, ako ich vyhodnotili, ako vec právne posúdili. Rozhodnutia daňových orgánov tak netrpia nedostatkom odôvodnenia vo vzťahu k prijatým záverom. 115. Závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.8.2010 o tom, že dôkazné bremeno na preukázanie, že u iného daňového subjektu došlo k podvodu, je na správcovi dane, sú správnemu súdu známe. V prejednávanej veci správca dane vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, čo popísal podrobne v záveroch rozhodnutia na strane 34 a nasl. a žalovaný pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu na takých záveroch zotrval. Daňové orgány postupovali podľa právnych názorov ustálených v judikatúre Najvyššieho súdu SR a voči žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu nevyvodili zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena na preukázanie takých skutočností, ktorých preukázanie žalobcu nezaťažovalo. 116. Skutočnosť, že spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. bola v zozname platiteľov, u ktorých nastali okolnosti odôvodňujúce zrušenie registrácie na DPH, nie je sama o sebe dôkazom o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa bude zúčastňovať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Takýto záver daňové orgány voči žalobcovi ani nevyvodili. Je však potrebné uviesť, že register osôb, u ktorých sú dôvody, pre ktoré by mohla byť spoločnosti zrušená registrácia na DPH, má určitú výpovednú hodnotu o obchodnej spoločnosti a je jedným z okruhu verejne dostupných prostriedkov, z ktorých možno zisťovať údaje o obchodných partneroch. Taktiež údaje z účtovnej závierky nie sú samé o sebe smerodajné a ani to, že spoločnosť je v kríze, sama o sebe nepostačuje pre záver, že takéto fakty by mali u daňového subjektu usvedčovať jeho vedomosť o tom, že sa zúčastňuje konania, ktoré je poznačené podvodom. Daňové orgány ale tieto skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci daňovej kontroly, hodnotili vo vzájomných súvislostiach a v kontexte iných zistených skutočností. 117. Je potrebné uznať argumentáciu žalobcu, že nezverejnenie účtovnej závierky obchodným partnerom a to, že spoločnosť obchodného partnera je v kríze, nie sú rozhodujúce kritériá pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Daňové orgány v prejednávanej veci nepostupovali ale tak, že by len na základe týchto skutočností dospeli k záveru o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti žalobcu na konaní, ktoré je poznačené podvodom. Daňové orgány prihliadli na všetky dôkazy, ktoré boli vykonané (zabezpečené žalobcom alebo obstarané z iniciatívy správcu dane) a tieto vyhodnocovali vo vzájomných súvislostiach. Ďalej je potrebné uviesť, že v rámci hodnotenia dôkazov správca dane hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a proces hodnotenia dôkazov zahŕňa aj úvahy o tom, akú dôkaznú silu jednotlivému dôkazu daňové orgány priznajú a akú schopnosť každému z dôkazov priznajú vo vzťahu k tomu, ako je tento dôkaz spôsobilý prelomiť, resp. neprelomiť závery vyplývajúce z iných dôkazov. 118. Je pravdou, že správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na závery viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Prípadné pochybenie pri odkaze na závery takéhoto rozhodnutia, ktoré na konkrétnu prejednávanú vec nemožno v úplnosti aplikovať, nevedie automaticky k záveru o nezákonnosti rozhodnutí. Ide o čiastkovú chybu odôvodnenia, ktorá nemusí mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Aj v prejednávanej veci správca dane uviedol samostatné závery, ku ktorým dospel a odkaz na judikatúru Súdneho dvora EÚ je v rozhodnutiach obsiahnutý ako podporná argumentácia pre riešenie veci. Pokiaľ aplikácia záverov rozhodnutí Súdneho dvora EÚ len ozrejmuje úvahy daňových orgánov a nie je použitá vo vzťahu k nosnému právnemu posúdeniu veci, prípadné pochybenie pri aplikácii rozsudkov Súdneho dvora EÚ nemusí privodiť nesprávnosť rozhodnutia ako celku. 119. Pri aplikácii záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-576/15 E. E. daňové orgány nesprávne poukázali na závery tohto rozhodnutia vo vzťahu k spoločnosti LAKOVŇA s.r.o., pretože závery tohto rozhodnutia v súvislosti s nevedením úplného účtovníctva a s pričítaním tejto skutočnosti na ťarchu daňového subjektu, sa týkali daňového subjektu uplatňujúceho si právo na odpočet dane, a nie jeho dodávateľa. Nesprávny poukaz na toto rozhodnutie z dôvodu odlišných skutkových okolností, ale nie je spôsobilý privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pretože daňové orgány k záverom uvedeným v rozhodnutiach dospeli na základe vyhodnotenia konkrétnych dôkazov a nesprávna aplikácia tohto rozhodnutia do vnútornej štruktúry prijatých záverov nezasahuje. Uvedené rozhodnutie bolo uvedené v súvislosti so zdôraznením skutočnosti, že správcovi dane neboli od spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. predložené žiadne účtovné a daňové dôkazy, pričom pre závery prijaté v rozhodnutiach daňových orgánov nebolo nepredloženie účtovných dokladov dodávateľa nosným argumentom. Išlo len o vyhodnotenie skutočnosti zistenej pri preverovaní deklarovanej obchodnej transakcie, ktorá poskytuje určitý „obraz" o deklarovanej obchodnej transakcii a je hodnotená nielen sama o sebe, ale v kontexte s inými dôkazmi a tým, čo vyšlo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania najavo. 120. Ani poukaz správcu dane na záver rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-73/06 nie je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti rozhodnutí. Správca dane len poukázal na závery tohto rozhodnutia a samostatne vyhodnocoval to, čo bolo zistené v prejednávanej veci. Nereagovanie na výzvy správcu dane, skutočnosť, že ide o len virtuálne sídlo spoločnosti a nenahlásenie ďalšej prevádzky správcovi dane, sú skutočnosti týkajúce sa dodávateľa a nemožno ich pričítať na ťarchu žalobcu. Zároveň sú to ale skutočnosti objasňujúce okolnosti deklarovaných obchodných transakcií a poskytujú charakteristiku obchodného partnera daňového subjektu, čo má výpovednú hodnotu pri posudzovaní deklarovaných obchodných transakcií ako celku. Objasňuje to okolnosti obchodných transakcií, ich účel a reálnosť. 121. Je nepochybné, že spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. mala zapísané sídlo v Obchodnom registri na adrese Rudohorská 33, Banská Bystrica a na adrese sídla sa nikto za spoločnosť nezdržiaval. Zásielky adresované na toto sídlo preberali zamestnanci iných spoločností, ktoré mali taktiež sídlo na tejto adrese. Bývalý a aj súčasný konateľ spoločnosti (súčasný v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, nakoľko spoločnosť v čase rozhodovania správneho súdu zanikla a bola vymazaná z Obchodného registra) boli nekontaktné osoby, prevádzka na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica nebola nahlásená správcovi dane, nezistilo sa, že by v čase daňovej kontroly spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. vykonávala podnikateľskú činnosť na mieste prevádzky Kremnička 71, Banská Bystrica. Správca dane zistením týchto skutočností a poukázaním na ne nezaťažoval žalobcu takým dôkazným bremenom, ktoré by bolo nad rámec prípustnosti a nepričítal žalobcovi na ťarchu také skutočnosti, za ktoré by zodpovedal dodávateľ. Správca dane ani nežiadal od žalobcu preukázať také skutočnosti, ktoré sa týkali jeho dodávateľa, ale skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodávateľa sám zisťoval a vyhodnocoval ich vo vzájomných súvislostiach. 122. V rámci štvrtého žalobného bodu žalobca stručne uviedol, že daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.8.2010 o tom, že dôkazné bremeno vo vzťahu k účasti na podvode zaťažuje správcu dane, pričom s poukazom na závery tohto rozhodnutia vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena pri preukazovaní účasti na podvode sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia. 123. Aj k námietke o nevykonaní ohliadky v súčinnosti so žalobcom a o porušení § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa správny súd vyjadril v rámci iných častí tohto rozhodnutia. Miestne zisťovanie bolo správcom dane vykonané. Nebolo zistené, že by v prevádzke na adrese Kremnička 71, Banská Bystrica bola spoločnosťou LAKOVŇA s.r.o. vykonávaná podnikateľská činnosť. Žalobca bol oboznámený s výsledkami miestneho zisťovania a predložil fotodokumentáciu so samostatnými strojmi a zariadeniami, čo nepreukazovalo, že tieto boli reálne spoločnosťou LAKOVŇA s.r.o. dodané žalobcovi a že sa nachádzali v prevádzkových priestoroch v areáli v Kremničke, Banská Bystrica. 124. Nie je povinnosťou správcu dane vykonať všetky daňovým subjektom navrhované dôkazy, avšak správca dane musí odôvodniť, prečo návrhu na vykonanie dôkazov nevyhovel. V prejednávanej veci je úvaha daňových orgánov pri vyhodnocovaní návrhu na vykonanie dôkazu miestnou ohliadkou logická a preskúmateľná a jej správnosť žalobca neprelomil žiadnymi novými konkrétnymi tvrdeniami, ani predloženými dôkazmi. 125. V rámci piateho žalobného bodu žalobca namietal, že daňové orgány vychádzali z informácii z dátového skladu finančnej správy a z údajov z analytického systému kontrolovaných výkazov a žalobca nebol s týmito údajmi oboznámený. Táto žalobná námietka je nedôvodná, pretože v rozhodnutí správcu dane na strane 14 je popísané, čo bolo správcom dane týmto spôsobom zistené o spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. a na čo z týchto systémov informácií správca dane prihliadal. 126. Ďalej žalobca uviedol, že mu správca dane vyčítal, že sa neuistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode a že nebol obozretný a zapojil sa do podvodu. Žalobca zopakoval bez ďalšieho argumentáciu prednesenú v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní. Žalobca neuviedol konkrétne, v čom by mala byť úvaha daňových orgánov pri vyhodnocovaní žalobcom predložených dôkazov v kontexte preverenia obchodného partnera nesprávna. 127. V rámci piateho žalobného bodu žalobca opakovane poukazoval na závery správcu dane, opakoval svoju argumentáciu prednesenú v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní a vyjadroval všeobecný nesúhlas so závermi správcu dane bez bližšej, konkrétnej argumentácie. 128. Je nepochybné, že žalobca nemal činnosť autoservisu a pneuservisu zapísanú ako predmet podnikania. Táto skutočnosť by ale sama o sebe nepredstavovala prekážku pre to, aby žalobca stroje a zariadenia v rámci realizácie svojej podnikateľskej činnosti a podnikateľských zámerov zakúpil. Podstata vyhodnotenia skutkových zistení vyvodených z vykonaných dôkazov je ale v tom, že bývalý konateľ spoločnosti LAKOVŇA s.r.o., a neskôr splnomocnený zástupca tejto spoločnosti, T. J. vypovedal, že predal nadbytočný hnuteľný majetok a z jeho výpovede nepochybne vyplýva, že spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. chcela ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Oproti tomuto tvrdeniu, obsiahnutému vo výpovedi T. J., bol hnuteľný majetok (stroje a zariadenia) prenajatý v deň predaja späť spoločnosti LAKOVŇA s.r.o., pričom sa nepreukázalo, že by táto spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť, za účelom realizácie ktorej by mal byť realizovaný prenájom strojov a zariadení. Žalobca tvrdil, že chce prevziať prevádzku od spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. potom, ako si táto spoločnosť vyrovná svoje záväzky voči prenajímateľovi prevádzkových priestorov, ale k reálnemu prevzatiu prevádzky nedošlo. Aj z fotodokumentácie obstaranej pri miestnom zisťovaní je zrejmé, že do prevádzky - do garáží nie je možný vstup kamiónov a nákladných áut. Žalobca v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozporoval aj tento záver daňových orgánov o tom, že do prevádzky je možný prístup najviac dodávkového motorového vozidla, avšak opäť len všeobecným tvrdením a argumentáciou a nijaké dôkazy na prelomenie tohto záveru daňových orgánov nepredložil. Žalobca uviedol v rámci vyjadrení prednesených v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, že tieto závery daňových orgánov sú nesprávne a subjektívne a že predloží objektívne dôkazy o tom, že sa nezakladajú na pravde, avšak takéto dôkazy nepredložil a ani len konkrétnou argumentáciou tieto závery daňových orgánov nevyvracal. Navyše je potrebné uviesť, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca tvrdil, že chce prevziať prevádzkové priestory po spoločnosti LAKOVŇA s.r.o., taktiež ale neskôr uviedol, že hľadá iné priestory, ktoré budú vhodné na to, aby kúpené stroje a zariadenia v nich umiestnil. V niektorých ďalších vyjadreniach uvádzal, že zvažuje aj predaj týchto strojov a zariadení. Vyhodnotenie týchto žalobcom uvádzaných tvrdení v súvislosti s ďalšími tvrdeniami a zisteniami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov považuje správny súd za logické a správne. 129. Žalobca zopakoval argumentáciu o registri spoločností, u ktorých sú splnené podmienky pre zrušenie registrácie na DPH, o tom, že účtovná závierka za rok 2017 nemusela byť zverejnená, že bolo potvrdené, že prevádzku v Kremničke spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. mala a že doložil doklady o tom, že spoločnosť bola bezproblémová. Všetky uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, boli hodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Je pravdou, že v čase realizácie obchodnej transakcie nemusela byť spoločnosťou LAKOVŇA, s.r.o. zverejnená účtovná závierka za rok 2017. Tento čiastkový nedostatok odôvodenia rozhodnutí daňových orgánov, keď na túto skutočnosť prihliadali v rámci vyhodnocovania deklarovanej obchodnej transakcie a pripísali jej výpovednú hodnotu, nie je ale spôsobilý prelomiť závery daňových orgánov, ku ktorým dospeli a ktoré sú založené aj na základe iných skutočností vyvodených z vykonaných dôkazov. Ostatné námietky prednesené v rámci piateho žalobného bodu boli žalobcom prednášané aj v rámci prvého až štvrtého žalobného bodu, s čím sa správny súd vysporiadal v prechádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia. 130. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby namietal vyhodnotenie a závery daňových orgánov izolovane, bez uvedenia konkrétnej argumentácie, ktorá by závery daňových orgánov prelomila a vo viacerých žalobných námietkach len zopakoval hodnotenie dôkazov a zistených skutočností daňovými orgánmi a oproti tomu uviedol vlastné hodnotenie dôkazov. Ústavný súd SR opakovane konštatoval, že do obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd (uvedené platí aj pre rozhodovanie orgánov verejnej správy) stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Do tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov ním navrhnutých, resp. sa dožadovať ním navrhnutého hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 131. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-18/13 a uviedol, že nebolo preukázané, že vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je poznačené podvodom, aj táto námietka mala len všeobecný charakter, žalobca len všeobecne vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane a zopakoval argumentáciu, že podľa neho preukázal, že nevedel a ani nemohol vedieť, že by sa svojou kúpou zúčastnil na plnení, ktoré bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. 132. Žalobca poukazoval na to, že správca dane pri preverovaní skúmal vo vzťahu k spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. to, či v susediacej firme poznali nového konateľa spoločnosti, či osoby, ktoré sa v čase miestneho zisťovania nachádzali na prevádzke, sú zamestnancami spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. a či spoločnosť uhrádzala nájomné prenajímateľovi priestorov s tým, že tieto okolnosti označil ako nepodstatné, ktoré nastali neskôr, až po zrealizovaní predaja strojov a zariadení. Správny súd uvádza, že správca dane zisťoval tieto skutočnosti z toho dôvodu, že boli zisťované celkové okolnosti deklarovanej obchodnej transakcie a boli preverované tvrdenia prednesené žalobcom. Podľa tvrdení žalobcu spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. mala realizovať svoju podnikateľskú činnosť aj za pomoci strojov a zariadení, ktoré žalobca o tejto spoločnosti nadobudol a v súvislosti s čím si uplatňoval odpočet na DPH, a to aj v čase vykonávania daňovej kontroly, preto v rámci preverovania činnosti tejto obchodnej spoločnosti bolo na mieste zisťovať aj vyššie uvedené skutočnosti. Aj nájomný vzťah týkajúci sa prevádzkových priestorov spoločnosti LAKOVŇA s.r.o. v areáli ALFA BIO s.r.o. v Kremničke, Banská Bystrica bol ukončený až v priebehu daňovej kontroly. Preto sa správca dane správne zameral na zisťovanie okolností v prevádzkových priestoroch v areáli ALFA BIO s.r.o. v Kremničke, Banská Bystrica. Preukázanie používania strojov a zariadení, ktoré boli predmetom kúpy zo strany žalobcu, je vo vzťahu k tvrdeným okolnostiam deklarovanej obchodnej transakcie a jej účelu podstatným dôkazom. 133. Ak žalobca tvrdil, že kúpil stroje a zariadenia a v ten istý deň ich spätne prenajal predávajúcemu, je logické na preukázanie reálnosti obchodnej transakcie vyžadovať preukázanie toho, že predávajúci, ktorý na základe nájomnej zmluvy má mať stroje a zariadenia v držbe, tieto reálne v držbe aj má a aj ich pri svojej činnosti ďalej používa. 134. Nepredloženie účtovných dokladov zo strany deklarovaného dodávateľa nie je zodpovednosťou daňového subjektu a túto skutočnosť daňové orgány ani žalobcovi nepričítali na ťarchu. Skutočnosť, že spoločnosť LAKOVŇA s.r.o. podala daňové priznanie a kontrolný výkaz, samo o sebe nevyvracia závery daňových orgánov o vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje konania poznačeného podvodom. 135. Na základe uvedenej argumentácie správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 136. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nemá právo na náhradu trov konania. 137. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X.. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.