Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/240/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200684 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200684.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: KOLEK, s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta 5319, 984 01 Lučenec, IČO: 36 001 465, zast.: JUDr. Pavel Sabo, advokát, B. Nemcovej 580/10, 984 03 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102285981/2019 zo dňa 03. októbra 2019, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH"), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100423046/2019 zo dňa 11.02.2019, doručený žalobcovi dňa 13.02.2019. 2. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z faktúr č. XXXX-XXXX/XXXX (XXXXXXXX-XXXK), spolu základ dane 75 947,49 Eur, DPH spolu 15 189,50 Eur, u všetkých dátum dodania služby 01.12.2017, dodávateľ PORAGRO, s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 44 147 538, s predmetom fakturácie: poradenské služby za obce L., S. F., C., C. A., U. F., Q., C. N.. Poradenské služby mali spočívať vo vykonaní kontroly úplnosti všetkých dokladov k žiadosti o nenávratný finančný príspevok, o ktorý žiadali jednotlivé obce v rámci programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020, ktorého poskytovateľom bola Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava v zmysle § 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 292/2017 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych, štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zrevidované projekty mali byť odovzdané zo strany dodávateľa konateľovi žalobcu. Správca dane však v priebehu daňovej kontroly zistil, že jednotlivé obce vypracovali žiadosti o nenávratný finančný príspevok v zmysle zmlúv, ktoré uzavreli s inými daňovými subjektmi, nie so spoločnosťou PORAGRO, s.r.o. ani so žalobcom. Správca dane zistil, že dodávateľ uvedený na faktúrach fakturované služby žalobcovi nedodal. 3. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 101220443/2019 zo dňa 22.05.2019, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") určil rozdiel v sume 15 189,50 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, keď znížil nadmerný odpočet zo sumy 26 244,67 Eur na sumu 11 055,17 Eur. 4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia správcu dane z dôvodu nesprávneho postupu správcu dane v daňovom konaní, nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane v dôsledku nezákonného vykonávania dôkazov. 5. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 102285981/2019 zo dňa 03.10.2019 rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. V zhode so správcom dane konštatoval porušenie § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH"). 6. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky ako irelevantné privodiť zrušenie rozhodnutia správcu dane. Jednotlivé námietky označil za neopodstatnené, irelevantné, resp. nekonkrétne. Konštatoval, že žalobca konkrétne nerozporoval ani právne posúdenie, ani skutkové zistenia uvedené v rozhodnutí správcu dane. Nekonkretizoval časť rozhodnutia, ktoré by mali odrážať tvrdený subjektívny pohľad správcu dane. Žalobca v odvolaní neuviedol, ako a čím správca dane nerešpektoval ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Žalobca namietal popretie základného princípu DPH, avšak neuviedol konkrétne ustanovenie Daňového poriadku, ktoré správca dane porušil, ani konkrétne ustanovenie Smernice Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH (ďalej len „Smernica EÚ"), o ktoré opieral svoje tvrdenie. Vo všeobecnosti platí, že ak platiteľ, ktorý poskytne službu, vystaví faktúru pre odberateľa služby, vzniká mu povinnosť vymedzená v § 69 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. 7. K namietanému nesprávnemu postupu pri dokazovaní žalovaný uviedol, že odvolateľ nekonkretizuje, čím správca dane porušil povinnosť úzko spolupracovať s kontrolovaným daňovým subjektom. Za nekonkrétnu vyhodnotil žalovaný aj námietku, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku a konštatoval, že odvolateľ mal uviesť konkrétny právny predpis, v rozpore s ktorým mal konať správca dane, tiež mal konkrétne uviesť, ktoré zákonom garantované práva neboli daňovému subjektu zachované. 8. Neakceptoval ani odvolaciu námietku ohľadom skutočnosti, že závery správcu dane o nedodaní služby sú nejednoznačné a všeobecné, pričom ju označil za nekonkrétnu. Zdôraznil, že nedodanie fakturovaných služieb správca dane oprel o početné dôkazy (svedecké výpovede, ústne pojednávania, miestne zisťovania, súčinnosť tretích osôb, dožiadanie), ktoré daňový subjekt v odvolaní vôbec nerozporoval. K odvolacej námietke, že správca dane neskúmal, či týmto konaním došlo ku kráteniu daňových príjmov alebo k neoprávnenému zvýhodneniu daňového subjektu, žalovaný konštatoval, že rozhodnutie v predmetnom prípade je dôsledkom nesplnenia dôkaznej povinnosti daňovým subjektom, preto z uvedeného hľadiska je námietka nelogická. Daňový subjekt považuje za rozhodujúce dôkazy preukazujúce materiálnu stránku veci, ním predložené dôkazy (formuláre, žiadosti). Avšak momentom začatia daňovej kontroly Daňový poriadok ukladá daňovému subjektu preukázať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný poukázal na zásadu používanú pri hodnotení dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Odvolací orgán nezistil neprimerané dôkazné zaťaženie daňového subjektu, správca dane nepožadoval dôkazy netýkajúce sa veci. Daňový poriadok nevylučuje skúmať aj konanie subjektov na predchádzajúcom, či nasledujúcom stupni, t. j. dodávateľov, či odberateľov daňového subjektu. Žalobca opomína výsledky miestnych zisťovaní vykonaných na jednotlivých obecných úradoch a ústne pojednávania, predmetom ktorých boli svedecké výpovede starostov obcí, ktorí potvrdili, že podklady k žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre jednotlivé obce vypracovali občianske združenie BOVAP, PROUNION, a. s., Nitra, Centrum prvého kontaktu pre podnikateľov Poltár, SIMpakt, s.r.o., Prša, pričom spoločnosť KOLEK, s.r.o., Lučenec zabezpečovala len realizáciu stavby. Starostovia obcí potvrdili, že nepoznajú spoločnosť PORAGRO, s.r.o., Bratislava, pričom žalobca sa na výsluch svedkov - starostov obcí, napriek riadnemu doručeniu upovedomení o ich výsluchoch, nedostavil. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol jednotlivé zistenia správcu dane, ktorých výsledky potvrdzujú, že služby uvedené na sporných faktúrach nedodal dodávateľ a že služby neboli dodané vôbec. Konštatoval, že tieto zistenia v odvolaní vôbec neboli rozporované. 9. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu nezistil v postupe správcu dane procesné pochybenie vo veci porušenia práv daňového subjektu vymedzených v § 45 ods. 1 písm. d), e) a f) Daňového poriadku. Konštatoval, že daňový subjekt nepredložil v rámci daňovej kontroly, ani v rámci dokazovania, žiadny konkrétny hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázal skutočné dodanie služieb dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Platiteľ nemohol odpočítať od dane, ktorú bol povinný platiť, daň zo služby, ktorej dodanie v tuzemsku iným platiteľom nepreukázal, a to z hľadiska dikcie § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. 10. Žalovaný uzavrel, že v odvolacom konaní nezistil v postupe správcu dane žiadne pochybenia, a to ani v oblasti základných zásad správy daní, ani v oblasti zákonných práv daňového subjektu pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Namietaný nesprávny postup správcu dane v daňovom konaní, nezákonné vykonávanie dôkazov správcom dane a nesprávne posúdenie skutkového stavu správcom dane, žalovaný nezistil. Žalobca neuplatnil svoje právo v priebehu daňovej kontroly a nesplnil si ani povinnosti, vyplývajúce mu z § 45 a § 24 Daňového poriadku, teda nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal právo na odpočítanie dane z neuznaných faktúr. 11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s vykonanými dôkazmi - administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Žalobca nesúhlasil so spôsobom ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami smerujúcimi voči rozhodnutiu správcu dane, ktoré žalovaný v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím odobril. 12. Podľa žalobcu skutočne a preukázateľne prijal služby, ktoré mu dodávateľ vyfakturoval. Postup žalobcu bol v súlade so Zákonom o DPH a Smernicou EÚ. Dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť, žalobca prijal plnenie, mal k dispozícii faktúru a daň si odpočítal, pretože prijaté zdaniteľné plnenia použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Záver daňových orgánov, že správca dane získal dôkazy o tom, že PORAGRO, s.r.o. nedodala služby pre žalobcu, je nesprávny, nakoľko správca dane nezískal také dôkazy, ktoré by preukazovali, že takéto služby žalobcovi spoločnosť PORAGRO, s.r.o. neposkytla. Správca dane sa vo svojom zdôvodnení snaží tým, že pre obce poskytovali služby iné subjekty, vyvodiť záver, že uvedená spoločnosť nemohla žalobcovi dodať služby z toho dôvodu, že predmet zmlúv o dielo dodali obciam iné spoločnosti. Uviedol, že je pravdou, že obciam žiadosti vypracovali iné subjekty, ale pre žalobcu poradenské služby k týmto žiadostiam dodala spoločnosť PORAGRO, s.r.o. Vytýkal, že správca dane nezohľadnil, či dodávateľ daň priznal a zaplatil, nezaoberal sa tým, či niektorá zo zúčastnených strán získala neoprávnenú výhodu z titulu nadmerného odpočtu a ani nezisťoval, či nedošlo ku kráteniu príjmov štátneho rozpočtu. Správca dane v rozhodnutí ani v protokole neuvádza konkrétne porušenie zákona o DPH, ale od začatia kontroly sa rozsiahlym dokazovaním snažil preukázať tú skutočnosť, že daný dodávateľ nemohol dodať tieto služby pre žalobcu. Nezohľadnil dôkazy preukazujúce dodanie služieb žalobcovi, ako podklady a súčasti projektov predložené správcovi dane za spoločnosť PORAGRO, s.r.o., Y.. M. V., ani vyjadrenia konateľa žalobcu K.. Y. Y., ani vyjadrenie K.. Y. L., starostu C., či výpoveď K. Y., starostu S. F. a vyjadrenie K.. R. F., štatutára OZ BOVAP. Správnym orgánom boli vyhodnotené len nepriame dôkazy, a to, že niektorí starostovia nemali vedomosť, že žalobca si objednal poradenské služby u externého dodávateľa a že ten mu ich dodal, ako aj to, že vypracovanie žiadosti si obce objednali od iných subjektov. Dôkazy boli vyhodnotené nesprávne, vyvodený z nich subjektívny záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal dodanie služby. V konaní bolo dostatočne preukázané, že dodávateľ na základe objednávky a dohody s ním a na základe uzatvorených zmlúv, vykonal kontroly, revízie a úpravy všetkých dokumentov pre žiadosti, ktoré mu boli žalobcom predložené, poskytol mu konzultácie k nim a poskytol potrebnú súčinnosť. 13. Žalobca namietal, že správca dane ani žalovaný nepovažoval za dôkaz skutočnosť, že žalobca mal opodstatnený záujem, aby zainteresované obce získali nenávratné finančné príspevky v rámci vyhlásených programov, nakoľko tým mal žalobca zabezpečené zákazky od obcí a zároveň aj ich bezproblémové financovanie. V dôsledku nedostatku vlastných zamestnancov žalobca oslovil špecializovanú spoločnosť PORAGRO, s.r.o., ktorá sa prezentovala dobrými preferenciami v tejto oblasti, kontaktmi, prehľadom o výzvach, programoch a fondoch, prostredníctvom ktorých bolo možné financovať rôzne stavby. Vytýkal, že daňové orgány nezohľadnili skutočnosť, že aj na základe činnosti dodávateľa žalobcu, obce prostriedky ako nenávratné finančné príspevky aj získali a žalobca projekty realizoval a boli mu zaplatené, čím bol naplnený účel poradenskej činnosti. 14. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil odvolaciu námietku, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH (§ 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a)) a podľa princípov Smernice EÚ o spoločnom systéme DPH. Zástupca dodávateľa Y.. M. V. potvrdil vykonanie všetkých prác pre žalobcu. Uviedol, že žiadosti o poskytnutie NFP kontroloval, zrevidoval ich, doplnil a následne podklady odovzdal štatutárnemu zástupcovi žalobcu. Dodanie služieb pre žalobcu potvrdil aj konateľ dodávateľa R.. Y. V., a to v zmysle uzatvorených zmlúv, a preto boli služby žalobcovi vyúčtované faktúrami v súlade so zmluvami a dohodnutým plnením. Okrem tvrdenia, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, správca dane neuviedol žiadnu inú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala porušeniu alebo nedodržaniu zákona zo strany žalobcu alebo zo strany jeho dodávateľa. Argumentácia správcu dane a jeho záver, že služby neboli dodané nemajú opodstatnený základ, k takémuto záveru dospel na základe vlastných subjektívnych úvah a nezodpovedajú skutočnosti. Tvrdenia správcu dane označil žalobca za tendenčné. 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. 16. Žalovaný konštatoval, že z textu žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne časti napadnutého rozhodnutia žalobca napáda. Žaloba smeruje skôr proti rozhodnutiu správcu dane ako proti rozhodnutiu žalovaného. Ohľadom totožných odvolacích námietok a žalobných námietok konštatoval, že sa k nim vyjadril na stranách 3 a 4 rozhodnutia žalovaného. K tvrdeniu, že žalovaný nezohľadnil vyjadrenia K.. Y. Y., Y.. M. V., K.. Y. L. a K.. R. F.alovaný uviedol, že na stranách 7-10 svojho rozhodnutia uviedol výpovede týchto fyzických osôb a tieto aj vyhodnotil. Konštatoval, že výsledky miestnych zisťovaní na obecných úradoch a svedecké výpovede starostov potvrdili, že podklady k žiadosti o nenávratný príspevok pre jednotlivé obce vypracovali iné subjekty a že spoločnosť KOLEK, s.r.o. zabezpečovala len realizáciu stavby. Žalobca sa výsluchu svedkov - starostov obcí, na ústnych pojednávaniach nezúčastnil. K.. Y. Y., konateľ žalobcu uviedol, že spoločnosť KOLEK, s.r.o., ako víťaz VOS, si zistila zástupcov obcí, kto bude vypracovávať žiadosti o NFP pre jednotlivé obce. Po zistení ich osobne informoval, že si na vlastné náklady zmluvne zabezpečil firmu, ktorá bude súčinná pri vypracovávaní žiadostí pre jednotlivé obce, bude dohliadať a kontrolovať celý proces vyhotovovania žiadostí, aby sa eliminovala chybovosť a tým bola zabezpečená správnosť podania žiadostí v súlade s podmienkami výzvy. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt, nepreukázal zmluvné krytie jeho svojvoľnej kontrolnej aktivity s jednotlivými obcami alebo občianskymi združeniami. Na ústnom pojednávaní dňa 14.01.2019 bol konateľ žalobcu oboznámený s vykonanými ústnymi pojednávaniami, so svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov, pričom žalobca k predmetu ústneho pojednávania nevzniesol žiadne návrhy ani námietky. Na strane 10 odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný konkretizoval rozpory v interpretácii predmetu dodaných služieb, nehodnovernosť podpisov na zmluvách a preberacích protokoloch, čo však žalobca ani nerozporuje. Nerozporuje ani svedecké výpovede starostov obcí. R.. Y. V. na ústnom pojednávaní 23.04.2018 sa nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti PORAGRO, s.r.o., ktorej bol konateľom, nevedel uviesť ani či fakturované služby spoločnosť dodala alebo boli dodané subdodávateľsky, k čomu sa žalobca rovnako nevyjadruje. 17. K odôvodňovaniu žalobcu, prečo oslovil špecializovanú spoločnosť PORAGRO, s.r.o., žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol, čo ho oprávňovalo a kto od neho požadoval, aby uvedené kroky vykonával. Žalobca nemal s jednotlivými obcami uzatvorenú zmluvu, ktorej predmetom by bolo vypracovanie a odovzdanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Jednotlivé obce uviedli iných poskytovateľov vypracovania žiadosti a metodickej pomoci pri jej vypracovávaní. Žalobca realizoval len stavebné práce. Obce neuvádzali v dokladoch predkladaných Pôdohospodárskej platobnej agentúre spoločnosť PORAGRO, s.r.o. ako článok, ktorý vstúpil do procesu súvisiaceho s vypracovaním žiadostí o nenávratný finančný príspevok. 18. K tvrdeniu žalobcu, že na základe činnosti spoločnosti PORAGRO, s.r.o. obce skutočne získali nenávratné finančné príspevky a že on projekty realizoval a boli mu zaplatené, žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal vplyv spoločnosti PORAGRO, s.r.o. na pridelenie nenávratných finančných príspevkov obciam a navyše takéto tvrdenie by mohlo byť chápané aj ako snaha o korupčné správanie sa. Kvantita dokumentov predložených v daňovej kontrole nie je zárukou naplnenia ich obsahu. Žalobca nenapáda rozpory, ktoré boli zistené napr. svedeckými výpoveďami starostov obcí. Nepožadoval predvolať ako svedkov starostov obcí, R.. Y. V. ako konateľa spoločnosti PORAGRO, s.r.o., vedome sa nezúčastnil výpovede svedka Y.. M. V.. Nenapáda vyjadrenie K.. F. na ústnom pojednávaní dňa 21.09.2018, ani rozpory v podpisoch Y.. V. a R.. V., ktoré žalovaný uviedol na strane 10 napadnutého rozhodnutia. 19. Žalovaný trval na tom, že skutkový stav bol zistený dostatočne a takto zistený skutkový stav zakladal výrok rozhodnutia, pričom zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie na ďalšie konanie a rozhodnutie nie je dôvodné. Žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a v priebehu daňovej kontroly riadne nepreukázal skutočnosti uvedené v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2017. Neboli naplnené podmienky pre odpočítanie DPH (§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH), pretože žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, keďže mu neboli dodané služby deklarované dodávateľom PORAGRO, s.r.o. Vykonaným dokazovaním boli získané kvalitatívne a kvantitatívne dôkazy postačujúce na správne určenie dane. 20. Žalobca nevyužil právo podať repliku. 21. Zároveň s podaním žaloby žalobca navrhol, aby správny súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uznesením sp. zn. 23S/240/2019-43 zo dňa 21.02.2020 správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP ako nedôvodný zamietol, pretože žalobca dostatočne neosvedčil možnú hrozbu niektorého z následkov predpokladaných v ustanovení § 185 SSP, z dôvodov podrobnejšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia. 22. Na prejednanie veci správny súd nenariadil pojednávanie, pretože nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné v predmetnej veci pojednávať v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP a oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 08.07.2020 oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 09.06.2020. Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 08.07.2020 formou zverejnenia skráteného písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 08.07.2020, keďže na nariadené VVR sa nedostavili ani účastníci konania, ani žiadna verejnosť. 23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejedanie veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie daňového úradu, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v konaní pred správnym súdom, súdny prieskum nie je absolútny, je vymedzený rozsahom žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 28. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktoré boli založené na neunesení dôkazného bremena žalobcu pre úspešné uplatnenie nároku na odpočítanie DPH. Spornou otázkou je právne vymedzenie splnenia formálnych a vecných podmienok uplatneného odpočítania DPH u konkrétnych neuznaných zdaniteľných obchodov, t. j. sporným je to, či daňové orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o neuznaní odpočítania dane žalobcovi z vyššie označených faktúr od deklarovaného dodávateľa PORAGRO, s.r.o. 29. Žalobca v podstate tvrdil, že preukázanie skutočnosti, že služby rovnakého obsahu obciam poskytli iné subjekty je pre túto vec irelevantné a zastával názor, že daňové orgány mali dostatok podkladov pre záver pre priznanie odpočítania DPH z predmetných faktúr, z ktorých vyplynulo dodanie služieb deklarovaným dodávateľom pre žalobcu. Prijaté zdaniteľné plnenia použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Namietal nesprávne aplikovanie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Naopak, daňové orgány dospeli k záveru o porušení § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v spojení s ustanovením § 19 ods. 2 tohto zákona, v dôsledku nepreukázania dodania služieb, s tým, že daňová povinnosť vznikla len podľa § 69 ods. 5 daňového poriadku. 30. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (Zákon o DPH); právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 33. Podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH; platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH; každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 35. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH; predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 36. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 37. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 41. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 43. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 44. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 45. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 46. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 47. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 48. Podstatná časť žalobných námietok smerovala k vykonávaniu dokazovania, k spôsobu vedenia dokazovania, k rozsahu dokazovaním preverovaných skutočností, keď žalobca namietal neopodstatnenosť preverovania irelevantných skutočností ohľadom dodania obdobných služieb obciam inými subjektmi, k samotnému skutkovému záveru, na ktorý boli aplikované vyššie citované ustanovenia Zákona o DPH. 49. Žalobca namietal záver k akému dospeli daňové orgány, avšak žalobné námietky majú všeobecnú povahu bez priliehavej a zrozumiteľnej skutkovej a právnej argumentácie, ktorou by žalobca bližšie ozrejmil v akom zmysle namietané skutočnosti spôsobili následok v podobe nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, čo by mohlo vyústiť do zrušenia rozhodnutia správnym súdom. Všeobecné námietky neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd vedený a súčasne limitovaný. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať, domýšľať si dôvody nezákonnosti, ktoré žalobca uvedie len vo všeobecnosti. 50. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Naopak, z obsahu pripojeného administratívneho spisu správcu dane a žalovaného mal za preukázané, že správca dane vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie. Vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal, nie sú pochybné, sú získané zákonným spôsobom a umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému správca dane dospel. V zhode so žalovaným, správny súd zastáva názor, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený, zodpovedal zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH. Navyše, žalobca neuviedol tvrdený rozpor konkrétne. 51. Žalobca namietal, že správca dane okrem svojho tvrdenia, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol žiadnu inú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala porušeniu zákona. Zastával názor, že správca dane mal k dispozícii všetky dôkazy, ktoré potvrdzovali dodanie fakturovaných služieb. Správny súd konštatuje, že neunesenie dôkazného bremena žalobcom, na čom založili daňové orgány svoje rozhodnutia, je samo o sebe dostatočným dôvodom pre neuznanie uplatneného odpočítania DPH, a preto nie je zrejmé, aké ďalšie skutočnosti by mali daňové orgány uvádzať, ktoré by mali nasvedčovať porušeniu, či nedodržaniu zákona. Správca dane, ako aj žalovaný zrozumiteľným spôsobom odôvodnili svoju úvahu pri rozhodovaní, pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktorý vyústil do záveru o neuznaní odpočítania DPH, preto sa nejedná o subjektívny a ničím nepodložený záver, ako tvrdí žalobca v žalobe. 52. Pre uznanie odpočítania dane musia byť splnené kumulatívne všetky zákonom stanovené vecné aj formálne podmienky. Súdny dvor EÚ pod pojmom vecné podmienky rozumie vznik práva na odpočítanie dane a skutočnosť, že dodaný tovar alebo služby budú využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení. Preukázanie existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočnenie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/4/2016 z 12.12.2018). 53. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/48/2017 z 30.04.2019, sp. zn. 8Sžf/79/2014 z 29.09.2016, sp. zn. 2Sžf/36/2016 z 13.06.2018. 54. V súvislosti s fakturovanými službami bola správcom dane spochybnená ekonomická opodstatnenosť, ak poradenské služby obciam poskytli iné subjekty vrátane vypracovania žiadostí, u ktorých si ich objednali. Správny súd zistil, že daňový subjekt nepreukázal zmluvné krytie jeho svojvoľnej kontrolnej aktivity s jednotlivými obcami alebo občianskymi združeniami. Neobjasnil, čo ho oprávňovalo a kto od neho požadoval, aby oslovil špecializovanú spoločnosť PORAGRO, s.r.o. a objednal u nej fakturované služby. Povinnosťou daňových orgánov bolo preveriť tvrdenia daňového subjektu, či boli skutočne dodané služby deklarovaným spôsobom. Správca dane tvrdenia žalobcu spochybnil, a to z dôvodov podrobne uvedených jednak v protokole, jednak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré preniesol aj žalovaný do dôvodov vo svojom rozhodnutí, čím sa dôkazné bremeno na vyvrátenie pochybnosti správcu dane prenieslo na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Správny súd považuje za nepreukázané použitie prijatého plnenia na zdaniteľné plnenia žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že sa naplnil účel dohodnutej transakcie s jeho dodávateľom, že zrealizoval projekt, ak vykonal stavebné práce pre obce, je irelevantné. Vo vzťahu k fakturovaným službám chýba vzťah súvislosti so stavebnou činnosťou žalobcu, ktorý je v skutočnosti vo väzbe na žiadosť o poskytnutie NFP pre obce. Preto záver, že obce podali žiadosti v spolupráci s inými subjektmi, ktoré im poskytli obdobné služby ako boli fakturované, je významný a aj dokazovanie zamerané na túto skutočnosť, čo spochybňoval žalobca. Tento záver totiž preukazuje, nepoužiteľnosť fakturovaných služieb, teda že úmysel žalobcu v budúcnosti poskytnúť prijaté plnenia obciam v procese uplatňovania NFP sa nenaplnil a evidentne sa už ani nenaplní, ak obce využili poradenské služby iných subjektov. Správny súd má za to, že žalobca skutočne nepreukázal vplyv spoločnosti PORAGRO, s.r.o. na pridelenie nenávratných finančných prostriedkov obciam a tvrdenie žalobcu, že na základe činnosti tejto spoločnosti obce získali nenávratné finančné príspevky by mohlo byť chápané, na čo poukázal vo vyjadrení k žalobe aj žalovaný, aj ako snaha o korupčné správanie sa, čo je nežiaducim javom v spoločnosti. 55. Pokiaľ žalobca odvodzuje nesprávnosť rozhodnutia žalovaného na základe skutočností, že konateľ dodávateľa potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd poukazuje na to, že sa jedná o výpoveď, ktorá ako dôkaz bola vyhodnotená daňovými orgánmi vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi. Napokon konateľ dodávateľa pri prvom vypočutí sa vyjadroval nekonkrétne, najmä nevedel ozrejmiť ani skutočnosť, či fakturované služby dodal priamo dodávateľ alebo sprostredkovane. 56. K ďalším tvrdeniam žalobcu ohľadom nesprávnosti vyhodnotenia vykonaných dôkazov, neprihliadnutie na svedecké výpovede, zistenia pri miestnom zisťovaní a pod. správny súd zastáva názor, že žalobné námietky nie sú dôvodné. V prvom rade musí konštatovať, že sú vo všeobecnej rovine, keď žalobca nešpecifikuje v čom spočíva nesprávnosť vykonaného dokazovania. Všetky v žalobe namietané dôkazy boli vyhodnotené. Správca dane vykonal dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku, v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v § 3 Daňového poriadku. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V odôvodnení svojich rozhodnutí sa tak správca dane ako aj žalovaný vysporiadali so všetkými skutočnosťami aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie nároku na odpočet DPH zo strany žalobcu. Neobstojí žalobná námietka, že nedošlo k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov. Samotný fakt, že žalobca nesúhlasí so závermi, aké vyvodili daňové orgány z vykonaného dokazovania nepreukazuje nezákonnosť rozhodnutia. 57. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci a vyčítal žalovanému, že nezobral do úvahy argument žalobcu v odvolaní, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil v zmysle príslušných ustanovení Zákona o DPH, najmä § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a v zmysle princípov Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, správny súd poznamenáva, že žalobca neuvádza konkrétne v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci daňových orgánov, v čom sa žalovaný, či správca dane mýli pri aplikácii uvedeného právneho predpisu, preto možno túto argumentáciu žalobcu považovať len za polemiku s rozhodnutím žalovaného, ako aj správcu dane, za všeobecný nesúhlas s rozhodnutím. Žalobca pritom v žalobe nenapáda jednotlivé rozpory, ktoré boli zistené vykonanými dôkazmi, nesprávnosť samotných zistení, na čo poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe. 58. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych prepisov ide vtedy, ak tento orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ žalobca v rámci žalobných bodov netvrdil rozhodné skutočnosti, ktorými by zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnil, že napadnuté rozhodnutie bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia uvedených ustanovení zákona o DPH alebo iných ustanovení zákona, resp. výsledkom inej vady v zmysle § 191 ods. 1 SSP, nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súdny poriadok spája oprávnenie správneho súdu na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy len s preukázaním vád upravených v predmetnom ustanovení. 59. Na základe objektívnych zistení, ktoré ďalšími dôkazmi zo strany žalobcu neboli eliminované, možno vyvodiť záver o nepreukázaní dodania služieb v zmysle vyššie uvedených faktúr. Preto daňové orgány postupovali správne, ak žalobcovi neuznali uplatnené odpočítanie dane. Z konštantnej judikatúry súdov vyššej autority vyplýva, že úlohou daňových orgánov nie je preukázať ako došlo k obchodným transakciám, ale preukázať, že nemohlo dôjsť k zdaniteľnému obchodu tak, ako to žalobca deklaroval. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (v danom prípade ohľadom nedodania služieb dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. Ani predloženie faktúr, či iných listín, na ktoré poukazoval žalobca nie je dostatočným predpokladom pre odpočítanie dane, pokiaľ iné objektívne zistenia vedú k záveru o nemožnosti dodania tovaru, či služieb, eventuálne o nenaplnení ekonomického opodstatnenia obchodnej transakcie. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností (porovnaj závery rozsudkov Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 01.12.2016 a 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017). Preto žalobnú námietku, že daňové orgány dospeli k nesprávnemu záveru, pretože správca dane nezískal také dôkazy, ktoré by preukazovali, že fakturované služby dodávateľ - spoločnosť PORAGRO, s.r.o. žalobcovi neposkytla, vyhodnotil ako nedôvodnú. 60. Ani žalobnú námietku, že daňové orgány porušili princíp daňovej neutrality, nepovažuje správny súd za dôvodnú. Pokiaľ porušenie princípu daňovej neutrality žalobca odôvodňuje tým, že dodávateľ žalobcom mu zaplatenú DPH odviedol, správny súd uvádza, že podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie na faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Vo všeobecnosti teda platí, že ak platiteľ, ktorý poskytne službu, vystaví faktúru, vzniká mu povinnosť vymedzená v § 69 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. V súvislosti s odvedením tejto dane dodávateľom, automaticky nevzniká nárok na odpočítanie dane u prijímateľa služby. Inou otázkou je teda otázka odpočítania dane a splnenia zákonných podmienok pre uznanie tohto uplatneného nároku, ktorý nevzniká ex lege, ale je právom platiteľa, ktoré právo môže alebo nemusí uplatniť. Ak ho uplatní, je povinný preukázať splnenie vecných a formálnych podmienok, okrem iných aj to, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sžf 50/2016 zo dňa 11.07.2018). V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobná námietka ohľadom porušenia princípu daňovej neutrality nie je konkrétna a súdu neprináleží dotvárať, či domýšľať si dôvody v čom konkrétne má spočívať konanie v rozpore s princípom daňovej neutrality. Podľa Súdneho dvora EÚ, že zásada daňovej neutrality v skutočnosti bráni, pokiaľ ide o vyrubenie DPH, všeobecnému rozlišovaniu medzi zákonnými a nezákonnými transakciami. Aj tu však Súdny dvor EÚ pripúšťa výnimky, vzhľadom na predmet transakcie, napríklad dodávka výrobkov, ako sú omamné lieky, ktoré vzhľadom na svoju povahu podliehajú úplnému zákazu ich uvádzania do obehu (porovnaj závery rozsudku C-269/86 W.J.R.Mol). 61. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom reflektoval na všetky v odvolaní uplatnené relevantné námietky a dal zrozumiteľnú odpoveď, prečo sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane. Rozhodnutie žalovaného zodpovedá § 63 ods. 5 a § 74 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku. 62. Z vyššie uvedených dôvodov má správny súd za to, že žalovaný (aj správca dane), na základe zisteného skutkového stavu veci, vec správne právne posúdili, ak žalobcovi neuznali uplatnené odpočítanie DPH a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 63. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. 64. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.