Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200047 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200047.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XX, XXX XX F. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2019 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žiadosťou zo dňa 08.08.2019 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava dňa 15.08.2019 požiadal žalobca o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica vykonala posúdenie invalidity na základe uvedenej žiadosti žalobcu, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 08.08.2019. Na základe vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy a na základe žalobcom predložených odborných nálezov špecifikovaných v Zápisnici o ústnom pojednávaní bol vyhotovený Odborný posudok o invalidite zo dňa 08.08.2019 (ďalej aj „Odborný posudok") so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: Choroby tráviacej sústavy - kapitola X, oddiel B - choroby žalúdka, položka 2. - stavy po operáciách žalúdka (resekcia, spojkové operácie, vagotómia), písm. b/ - s komplikáciami (napr. dumpingový syndróm, včasný, vracanie, hnačky) Prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z." alebo „Zákon o sociálnom poistení"), čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ") 35 %. Za iné zdravotné postihnutia žalobcu (depresia, stav po ošetrení aneuryzmy mozgu) bola zvýšená percentuálna MPSVZČ o 5 % podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. V Odbornom posudku o invalidite sú uvedené všetky odborné nálezy, ktoré predložil žalobca s označením druhu vyšetrenia, lekára, dátumu vyšetrenia a záverov vyšetrenia. Predmetný Odborný posudok bol podkladom pre Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy"), ktorým bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 08.08.2019 zamietnutá podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. 2. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Banská Bystrica z 08.08.2019 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ, je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 08.08.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal o znovuposúdenie jeho zdravotného stavu a tvrdil, že jeho zdravotný stav nie je dobrý. K podanému odvolaniu žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (lekárske nálezy a správy). Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 18.11.2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom Posudku, odvolaniu nevyhovel, pričom uviedol, že k odvolaniu neboli predložené žiadne odborné vyšetrenia, ktoré by podmieňovali prípadnú zmenu v posúdení zdravotného stavu. Kompletný posudkový spis bol predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Zdravotný stav žalobcu bol následne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 05.12.2019, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní, v rámci ktorého boli vyhodnotené nasledovné lekárske nálezy: neurologické vyšetrenie Z.. E. z 18.12.2017, z 26.03.2018, 18.06.2018, 14.03.2019 a 30.05.2019, neurochirurgické vyšetrenie Z.. A. z 18.05.2019, psychiatrické vyšetrenie Z.. N. z 01.12.2018, 18.04.2018, 18.07.2018, 06.09.2018, 22.02.2019 a 12.04.2019, gastroenterologické vyšetrenie S.. Z.. D., L.. zo 16.08.2018 a 18.12.2018, gastroenterologické vyšetrenie Z.. E. zo 14.06.2019 a 08.07.2019, CT vyšetrenie krčnej chrbtice z 19.12.2018, ktoré boli predložené v administratívnom konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a boli predmetom posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj novopredložené lekárske nálezy - vyšetrenia: neurologické vyšetrenie Z.. M. zo 14.11.2019, psychiatrické vyšetrenie Z.. L. z 28.11.2019, gastroenterologické vyšetrenie Z.. R. z 15.11.2019, kardiologické vyšetrenie Z.. O. zo 06.11.2019, imunologicko-alergologické vyšetrenie Z.. V. z 18.11.2019, pľúcne vyšetrenie Z.. N. z 28.11.2019 a vyšetrenie na Urgentnom príjme v NSP C. z 01.12.2019, ktoré boli predložené po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v odvolacom konaní. Po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár na základe vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu, ako aj na základe vyššie uvedených predložených lekárskych správ a nálezov vypracoval Odborný lekársky posudok, pričom po posúdení zdravotného stavu žalobcu uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy nálad, depresívne, periodické - stredne ťažké formy podľa kapitoly V. položka 3, písm. a) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, čomu zodpovedá MPSVZČ 35 % a za iné zdravotné postihnutie (ostatné pridružené ochorenia) zvýšil percentuálnu mieru o 5 %. MPSVZČ bola určená opätovne vo výške 40 %. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný") Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 12.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 18.11.2019, pričom posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom Posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 05.12.2019. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici pre posúdenie zdravotného stavu zohľadnil nasledovné lekárske nálezy (správy): psychiatrické vyšetrenie z 01.12.2017, 18.04.2018, 18.07.2018, 06.09.2018, 22.02.2019, 12.04.2019 a 28.11.2019, neurologické vyšetrenie z 18.12.2017, 26.03.2018, 18.06.2018, 30.05.2019, 14.03.2019, 18.12.2017 a 14.11.2019, CT vyšetrenie krčnej chrbtice z 19.12.2018, neurochirurgické vyšetrenie z 18.05.2019, gastroenterologické vyšetrenie zo 16.08.2018, 18.12.2018 a 15.11.2019, neurologické vyšetrenie a aj na základe vlastného vyšetrenia posúdil zdravotný stav žalobcu s nasledovným záverom: „Účastník konania bol do XX rokov veku bez závažnejšieho predchorobia až na operačné odstránenie krčných mandlí pre infekčný fokus pri častých angínach. Od r. 2013 je v intenzívnej starostlivosti gastroenterológa pre zažívacie ťažkosti spojené s úbytkom hmotnosti a bolesťami brucha. Opakovane bol hospitalizovaný na hepatologicko- gastroenterologickom oddelení. Po gastrofibroskopickom vyšetrení bol zistený tumor veľkosti X cm s dvoma eróziami, preto sa 01.01.2014 podrobil laparoskopickej operácii s parciálnou resekciou žalúdka. Histologickým vyšetrením nebol zistený zhubný nádor, patológ potvrdil ektopické tkanivo podžalúdkovej žľazy. Pre zotrvávanie zažívacích ťažkostí bol opakovane vyšetrený a liečený pre suspektný akútny zápal podžalúdkovej žľazy, iná bližšie neurčená bolesť brucha spojená so zvracaním a hnačkami. V r. 2015 mal laparoskopickou operáciou odstránený afunkčný žlčník. Pre udávané zažívacie ťažkosti bol vyšetrený aj v Univerzitnej nemocnici v Z., kde bol zdravotný stav zhodnotený ako chronický dyspeptický syndróm s recidivujúcim zvracaním pri deformácii žalúdka a biliárnom duodenogastrickom refluxe. Uvedené zdravotné postihnutie je aktuálne dlhodobo stabilizované liečbou. V popredí terajšieho zdravotného stavu je psychiatrické zdravotné postihnutie, pre ktoré je v liečbe psychiatra od decembra 2015. V úvode bol liečený pre vegetatívnu disbalanciu v oblasti zažívacieho traktu s následným insuficienčným prežívaním. Pri somatických ťažkostiach (chronicko dyspeptickom syndróme) došlo postupne k zhoršeniu psychického stavu v zmysle úzkostne-depresívnej dekompenzácie, čo musel psychiater opakovane riešiť zmenou liečby. V priebehu roku 2018 psychiater popisuje recidivujúcu, depresívnu poruchu s opakovanými dekompenzáciami po vynechaní liekov. Pri poslednom psychiatrickom vyšetrení z novembra 2019 je podľa objektívneho nálezu popísaného psychiatrom dokumentovaná recidivujúca depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, o čom svedčí aj ordinovaná liečba. Psychiater popisuje dlhodobé užívanie benzodiazepínov, samovoľné vynechávanie liekov a v klinickom obraze dysforickú náladu so zvýšenou intrapsychickou tenziou, s pitiackými rysmi osobnosti. Uvedené zdravotné postihnutie podmieňuje MPSVZČ 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudkový lekár sociálneho lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici určil vzhľadom na klinický obraz zdravotného postihnutia, ako aj liečbu. V marci 2018 sa žalobca podrobil neurochirurgickému zákroku s ošetrením aneuryzmy na arteria carotis interna v oblasti 5. až 6. krčného stavca s implantáciou hustopleteného stentu. Prechodne bol nastavený na antiagregačnú liečbu, ktorá bola po pol roku vysadená. Podľa kontrolnej magnetickej rezonancie mozgu a angiografie je zdravotný stav stabilizovaný. V objektívnom neurologickom náleze nie je dokumentovaná cerebrálna ložisková či lateralizačná symptomatológia. Uvedené zdravotné postihnutie, spolu s dyspeptickým syndrómom a vysokým krvným tlakom hodnoteným podľa WHO ako vysoký krvný tlak I. stupňa zvyšuje MPSVZČ o 5 %. Celková MPSVZČ bola stanovená na 40 %." Za rozhodujúce zdravotné poistenie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici určil: Duševné choroby a poruchy správania. Poruchy nálad, depresívne, periodické - stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 3, písm. a) Prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. s MPSVZČ 35 % (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia priznal percentuálne zvýšenie MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. o 5 %. Celková MPSVZČ je 40 %. Žalovaný po špecifikácii lekárskych správ, ktoré boli zohľadnené pri posudzovaní zdravotného stavu (a ktoré boli špecifikované aj v Odbornom posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici) uviedol, že presvedčenie účastníka konania, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej MPSVZČ je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. MPSVZČ žalobcu po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci odvolacieho konania je naďalej 40 %, invalidita nevznikla. Pretože žalobca nie je invalidný, o nároku bolo prvostupňovým rozhodnutím rozhodnuté správne, v súlade s § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaný napokon konštatoval, že zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný, pretože mu bol určený stupeň invalidity v zmysle Zákona o sociálnom poistení tak, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je vo výške 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca v žalobe poukázal na to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal Posudok posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy a poukázal na svoj nepriaznivý stav, ktorý mu podľa jeho tvrdenia neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť a nie je schopný začlenenia do spoločnosti, je odkázaný na pomoc svojich príbuzných, pretože jeho fyzické a psychické ťažkosti sa stupňujú. Žalobca popísal svoje zdravotné ťažkosti nasledovne: zažívacie ťažkosti zapríčiňujúce opakované zvracanie niekoľkokrát denne, zistený tumor, ktorý mu bol odstránený laparoskopicky s vykonanou parciálnou resekciou žalúdka, poukázal na diagnostikovaný chronický dyspeptický syndróm s recidivujúcim zvracaním pri deformácii žalúdka a biliárnom duodenogastrickom refluxe, od r. 2015 je v starostlivosti psychiatra a psychológa, pretože pri somatických ťažkostiach sa jeho psychický stav rapídne začal zhoršovať, čo pretrváva dodnes. Uviedol, že trpí úzkostnou depresívnou dekompenzáciou, na ktorú mal nasadenú liečbu, pričom v r. 2019 psychiater skonštatoval recidívu depresívnej poruchy stredne ťažkého stupňa. Ďalej poukázal na to, že v r. 2018 podstúpil neurochirurgický zákrok, ktorým bola ošetrená aneuryzma a je liečený na vysoký krvný tlak I. stupňa. Žalobca tvrdil, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje, pridružilo sa mu podozrenie na diabetes, uzliny na pľúcach a mnohé iné ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré preukáže dôkazmi vo forme lekárskeho posudku a lekárskych správ. Uviedol, že všetky diagnózy mu znemožňujú bežné fungovanie života a nie je momentálne schopný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Poukázal na to, že žalovaný opätovne posúdil jeho odkázanosť na požadovanú formu kompenzácie, avšak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalobca (zmätočne) namietal, že postupom a rozhodnutím „úradu práce ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím ústredia práce ako druhostupňového orgánu boli porušené jeho práva, ktoré mu garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre SR platnosť 25.06.2010 zverejnením v Zbierke zákonov č. 317/2010". Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne pod č. XXXXXXXXXX (správne malo byť č. XXX XXX XXXX X) z 12.12.2019 (rozhodnutie žalovaného) z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Zároveň navrhol, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX (správne malo byť uvedené č. XXX XXX XXXX X) zo dňa 10.10.2019 (prvostupňové rozhodnutie). Žalobca k žalobe pripojil lekárske nálezy, ktoré neboli predložené v odvolacom konaní (lekárska správa Z.. E., neurológ z 05.12.2019, prepúšťacia správa z H. N. D. z 27.09.2019, vyšetrenie z Urgentného príjmu Z.. P. M., NSP C. zo dňa 25.11.2019, vyšetrenie OFD - pracovisko echokardiografie Z.. E. zo 06.11.2019, ako aj nové lekárske nálezy vyhotovené po vydaní rozhodnutia žalovaného: vyšetrenie psychiatra Z.. S. L. zo 07.01.2020, vyšetrenie Z.. Z. R., gastroenterologická ambulancia z 10.01.2020, prepúšťacia správa z Nemocnice s poliklinikou C., interné oddelenie zo dňa 23.12.2019, lekárska správa z psychiatrickej ambulancie Z.. S. L. z 03.02.2020, vyšetrenie z gastroenterologickej ambulancie Z.. R. zo 07.01.2020, vyšetrenie z endokrinologickej ambulancie Z.. E. zo 16.12.2019, vyšetrenie všeobecná chirurgická ambulancia FNsP U. C. C. z 24.01.2020, ambulantná správa z FNsP zo dňa 07.02.2020 a predvolanie na hospitalizáciu z H. n.o. R. na 12.02.2020. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo 06.03.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP"). Žalovaný poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného a uviedol, že podkladom rozhodnutia žalovaného bol Odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 05.12.2019, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40 %. Žalovaný uviedol, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Zákone o sociálnom poistení. K námietke žalobcu, v ktorej poukázal na nesprávne právne posúdenie veci a na nedostatočné zistenie skutkového stavu pri rozhodovaní o jeho nároku na invalidný dôchodok žalovaný uviedol, že zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v odvolacom konaní, títo sa vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené v predmetnej veci, ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nie je rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným zdravotným stavom žalobcu a nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalovaný poukázal na to, že v odvolacom konaní môže byť prvostupňové rozhodnutie zmenené na základe nových dôkazov, t.j. novodoložených lekárskych správ a nálezov, v odvolacom konaní však neboli predložené žalobcom také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, pretože v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu. Žalovaný poukázal na to, že z rozhodnutia žalovaného jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pričom bolo riadne vyhodnotené dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav pre vydanie rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného považoval žalovaný za vydané v súlade s právnymi predpismi. Správna úvaha žalovaného v odôvodnení vydaného rozhodnutia týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu bola náležite odôvodnená, nevybočuje z medzí zákonných atribútov. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a vecných dôvodov uvedených v prvostupňovom i druhostupňovom rozhodnutí s tým, že predmetné rozhodnutia považuje za zákonné a vecne správne. Replika 6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu 28.04.2020 žiadal, aby správny súd vec prejednal a rozhodol, nakoľko jeho zdravotný stav nie je dobrý a nie je schopný vykonávať prácu. Popísal svoj aktuálny zdravotný stav a predložil ďalšie lekárske správy, ktoré neboli predložené v administratívnom konaní, resp. nové lekárske správy, ktoré boli vydané po vydaní rozhodnutia žalovaného, resp. až po podaní žaloby. Tvrdil, že Sociálna poisťovňa nerozhodla správne a ani objektívne. Duplika 7. Žalovaný v duplike doručenej správnemu súdu 15.05.2020 uviedol, že pokiaľ žalobca k žalobe i k replike priložil novodoložené lekárske správy, ktoré neboli zohľadnené v odvolacom konaní, správny súd na ne nemôže prihliadať vzhľadom na ust. § 135 ods. 1 SSP. Uviedol, že v konaní neboli predložené žalobcom také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu, z rozhodnutia žalovaného vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pričom vyhodnotil všetky žalobcom predložené dôkazy. Žiadal žalobu zamietnuť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. 9. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedených v žalobe i v replike a namietal, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy nebral do úvahy psychickú poruchu žalobcu a posudkový lekár žalovaného určil za uvedené ochorenie málo percent. Bez konkretizácie namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy neakceptoval lekársky nález Z.. N.. Tvrdil, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje. Navrhol rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť. 10. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, v písomnom vyjadrení k žalobe i v duplike a navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že v odvolacom konaní došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, avšak s rovnakým stanovením MPSVZČ vo výške 40 %, a teda žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový orgán verejnej správy, že invalidita u žalobcu nevznikla, keďže nedosiahol MPSVZČ viac ako 40 %. Poukázala na to, že tak v odborných posudkoch, ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo odôvodnené stanovenie percentuálnej MPSVZČ tak za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj za zvýšenie MPSVZČ za pridružené ochorenia, dolná hranica pri stanovení percentuálneho rozpätia za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola odôvodnená klinickým obrazom ochorenia a nasadenou liečbou vychádzajúc z objektívneho nálezu psychiatra z 28.11.2019, ktorý popísal zdravotný stav žalobcu ako recidivujúcu duševnú poruchu stredne ťažkého stupňa. Doterajšie zdravotné postihnutia boli vyhodnotené za dlhodobo stabilizované, čo vyplýva z lekárskych nálezov i odborného posudku. K žalobcom predloženým novým nálezom a lekárskym správam uviedla, že správny súd k nim nemôže prihliadať. Žalobca môže predložiť novú žiadosť o invalidný dôchodok na základe uvedených nových nálezov osvedčujúcich jeho zdravotný stav. 11. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení a lekárskymi nálezmi), ako aj s vyjadreniami účastníkov konania na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne, podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle § 135 ods. 1 SSP. 12. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2019 (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení") poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 13. Podľa § 71 ods. 1 až 9 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 14. Podľa § 153 ods. 1, 3, 5 Zákona o sociálnom poistení (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 15. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 16. Podľa Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 3: Poruchy nálad (depresívne, periodické) písm. a/ stredne ťažké formy je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 35 až 45 %. 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Žalobca podanou správnou žalobou vyjadril všeobecný nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného a mal za to, že jeho zdravotný stav je vzhľadom na predloženú zdravotnú dokumentáciu nepriaznivý a neumožňuje mu vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Vyslovil nesúhlas so zhodnotením jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Tvrdil, že jeho zdravotný stav odôvodňuje jeho invaliditu. 20. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným. Poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia na základe vlastných vyšetrení a ich záverov, na podklade dostupných žalobcom v administratívnom konaní predložených lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. bolo u žalobcu opakovane zistené, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom odborné posudky posudkového lekára prvostupňového orgánu, ako i posudkového lekára žalovaného dospeli k záveru, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená MPSVZČ vo výške 35 % (keď prvostupňový orgán verejnej správy za rozhodujúce zdravotné postihnutie na základe žalobcom predložených lekárskych správ považoval choroby tráviacej sústavy (podľa kapitoly 10, oddiel B, položka 2, písm. b/ a na základe novopredložených lekárskych správ v odvolacom konaní posudkový lekár žalovaného za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil MPSVZČ 35 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie: Duševné choroby a poruchy správania. Poruchy nálad, depresívne, periodické - stredne ťažké formy podľa kapitoly 5, položky 3, písm. a/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení), pričom v odbornom posudku žalovaného posudkový lekár odôvodnil stanovenie výšky percentuálnej MPSVZČ vo výške 35 % (zo stanoveného rozpätia 35 až 45 %) tým, že pri poslednom psychiatrickom vyšetrení z novembra 2019 je podľa objektívneho nálezu popísaného psychiatrom recidivujúca depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, o čom svedčí aj ordinovaná liečba. Psychiater popisuje dlhodobé užívanie benzodiazepínov, samovoľné vynechávanie liekov a v klinickom obraze dysforickú náladu so zvýšenou intrapsychickou tenziou, s pitiatickými rysmi osobnosti. Uvedené ochorenie podľa posudkového lekára žalovaného podmieňuje MPSVZČ 35 %, pričom dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudkový lekár žalovaného určil vzhľadom na klinický obraz ochorenia, ako aj liečbu. Za iné zdravotné postihnutie - ostatné pridružené ochorenia bola u žalobcu percentuálna MPSVZČ zvýšená o 5 % podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., s odôvodnením, že v marci XXXX sa žalobca podrobil neurochirurgickému zákroku s ošetrením aneuryzmy na arteria carotis interna v oblasti X. až X.. krčného stavca s implantáciou hustopleteného stentu. Prechodne bol nastavený na antiagregačnú liečbu, ktorá bola po pol roku vysadená. Podľa kontrolnej magnetickej rezonancie mozgu a angiografie je stav stabilizovaný. V objektívnom neurologickom náleze bez cerebrálnej ložiskovej či lateralizačnej symptomatológie. Uvedené ochorenie spolu s dispeptickým syndrómom a vysokým krvným tlakom hodnoteným podľa WHO ako I. stupňa, zvyšuje MPSVZČ o 5 %. 21. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 71 ods. 3 a nasl. upravuje postup pri posudzovaní, resp. určení MPSVZČ. Nevyhnutnou požiadavkou na určenie MPSVZČ je dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku (v tomto prípade o invalidný dôchodok). Orgán verejnej správy vykonáva dokazovanie v zmysle § 196 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 Zákona o sociálnom poistení). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby o.i. spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe predložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie, záverov odborných lekárov, ako aj v odôvodnených prípadoch z vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom. MPSVZČ v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto MPSVZČ je uvedená v Prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. Určenú MPSVZČ za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje MPSVZČ. 22. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa) ide o invalidnú osobu, alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru NS SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietku žalobcu, ktorý vyslovil nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu a s určením MPSVZČ vo výške 40 %. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať MPSVZČ žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1 a 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. ku dňu 23.12.2019. 23. Žalobca v žalobe namietal posúdenie svojho zdravotného stavu a na pojednávaní namietal výšku stanovenej MPSVZČ tvrdiac, že jeho zdravotný stav nebol hodnotený objektívne, nebolo prihliadnuté k predloženým lekárskym nálezom. Žalobca napriek výzve súdu nekonkretizoval, ku ktorým nálezom, resp. lekárskym správam posudkoví lekári sociálneho poistenia neprihliadali. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posudkový lekár žalovaného vo svojom Odbornom posudku z 05.12.2020, ktorý vychádzal zo žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj aktuálnych lekárskych nálezov predložených v odvolacom konaní počas lekárskeho vyšetrenia vykonaného 05.12.2012 (novopredložené lekárske nálezy) stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly V, položka 3, písm. a/ Prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. s poklesom schopnosti zárobkovej činnosti za rozhodujúce zdravotné postihnutie po zvýšení podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení za ostatné pridružené ochorenia (špecifikované v Odbornom posudku i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného) o 5 %, t.j. celkovo MPSVZČ u žalobcu bola stanovená na 40 % (35 % + 5%). Takýto záver zodpovedá obsahu lekárskych správ, vlastného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom žalovaného i odborného posudku posudkového lekára žalovaného nachádzajúcim sa v administratívnom spise. Správny súd po preskúmaní napadnutého (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) na základe uvedenej všeobecnej námietky žalobcu preto nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 24. Zdravotné ťažkosti žalobcu vyplývajú najmä z lekárskych správ z psychiatrických vyšetrení vykonaných Z.. N. (z 01.12.2017, 18.04.2018, 18.07.2018, 06.09.2018, 22.02.2019 a 12.04.2019, ako aj psychiatrického vyšetrenia Z.. L. z 28.11.2019, z neurologických vyšetrení Z.. E. z 18.12.2017, 26.03.2018, 18.06.2018, 14.03.2019 a 30.05.2019, 18.12.2017, z neurologického vyšetrenia Z.. M. zo 14.11.2019, neurochirurgického vyšetrenia Z.. A. z 18.05.2019, z CT vyšetrenia krčnej chrbtice z 19.12.2018, z gastroenterologického vyšetrenia S.. Z.. D., L.. zo 16.08.2018 a 18.12.2018 plus CT z 18.05.2016, z gastroenterologického vyšetrenia Z.. R. z 15.11.2019, z gastroenterologického vyšetrenia Z.. E. zo 14.06.2019 a 08.07.2019, z kardiologického vyšetrenia Z.. O. zo 06.11.2019, z imunologicko- alergologického vyšetrenia Z.. V. z 18.11.2019, pľúcneho vyšetrenia Z.. N. z 28.11.2019 a z vyšetrenia na Urgentnom príjme v NsP C. z 01.12.2019, t.j. z lekárskych nálezov a správ uvedených v odborných lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie. V lekárskych správach týkajúcich sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu (podľa kapitoly V, položka 3, písm. a/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení: Duševné choroby a poruchy správania. Poruchy nálad, depresívne, periodické - stredne ťažké formy) je konštatované: „Obj. noncopliance terapie s prehĺbením depresívnej symptomatiky, patická unaviteľnosť, insuficičné sebaprežívanie, redukovaná perspektívnosť, výrazné poruchy spánku" (vyšetrenie z 11.12.2017), „Obj.prehĺbenie anxiety, obavných myšlienok, emočnej lability, menstické poruchy, znížená frustračná tolerancia, vyhýbavé správanie" (vyšetrenie z 18.04.2018), na základe ktorých posudkový lekár žalovaného v Odbornom posudku z 05.12.2019 konštatoval, že „... pri somatických ťažkostiach (chronickom dyspeptickom syndróme) došlo postupne k zhoršeniu psychického stavu v zmysle úzkostne-depresívnej dekompenzácie, čo musel psychiater opakovane riešiť zmenou liečby. V priebehu r. 2018 psychiater popisuje recidivujúcu depresívnu poruchu s opakovanými dekompenzáciami po vynechaní liekov." Z psychiatrického vyšetrenia u Z.. L. z 28.11.2019 vyplýva, že „... nálada u žalobcu je dysforická, zvýšená intrapsychická tenzia, anxieta s vegetatívnymi príznakmi, emočná instabilita, bez floridnej symptomatiky, koncentrácia na somatoformné obtiaže, v anamnéze dlhoročné užívanie benzodiazepínov, samovoľné vysadenie liekov, verbalizovaná hyporexia s hmotnostným úbytkom, pitiatické rysy osobnosti" so záverom: „Recidivujúca depresívna porucha, generalizovaná úzkostná porucha, suspektná porucha osobnosti." Z uvedenej lekárskej správy podľa zhodnotenia posudkovým lekárom žalovaného je podľa objektívneho nálezu popísaného psychiatrom recidivujúca depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, o čom svedčí aj ordinovaná liečba. Psychiater popisuje dlhodobé užívanie benzodiazepínov, samovoľné vynechávanie liekov a v klinickom obraze dysforickú náladu so zvýšenou intrapsychickou tenziou s pitiatickými rysmi osobnosti. Z uvedených lekárskych správ a Odborného lekárskeho posudku žalovaného vyplýva, že uvedenému zistenému stavu pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zodpovedá MPSVZČ na úrovni 35 %, pričom dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudkový lekár žalovaného určil vzhľadom na klinický obraz ochorenia ako aj liečbu. Z vyššie uvedených lekárskych správ a Odborného lekárskeho posudku žalovaného ďalej vyplýva, že pri percentuálnom zvýšení o 5 % sú zohľadnené ostatné pridružené ochorenia, ktoré posudkový lekár žalovaného v Odbornom posudku vyhodnotil s tým, že „...v marci 2018 sa žalobca podrobil neurochirurgickému zákroku s ošetrením aneuryzmy na arteria carotis interna v oblasti X. až X. krčného stavca s implantáciou husto pleteného stentu, prechodne bol nastavený na antiagregačnú liečbu, ktorá bola po pol roku vysadená. Podľa kontrolnej magnetickej rezonancie mozgu a angiografie je stav stabilizovaný. V objektívnom neurologickom náleze bez cerebrálnej ložiskovej či lateralizačnej symptomatológie. Uvedené ochorenie, spolu s dyspeptickým syndrómom a vysokým krvným tlakom hodnoteným podľa WHO ako I. stupňa zvyšuje MPSVZČ o 5 %." Na základe uvedeného žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) nezistili dôvody, pre ktoré by žalobca bol invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Závery posudkového lekára žalovaného uvedené v Odbornom posudku z 05.12.2019 sú v korelácii so žalobcom predloženými lekárskymi nálezmi a správami. Zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá MPSVZČ na úrovni 35 %, pričom boli posúdené pridružené ochorenia, ktoré boli zohľadnené v percentuálnom zvýšení MPSVZČ žalobcu tak, ako je vyššie uvedené a vzhľadom na uvedené ostatné pridružené ochorenia bola zvýšená MPSVZČ v súlade s § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení o 5 %. Celková MPSVZČ v percentách bola napokon určená vo výške 40 %, z čoho vyplynul záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tento záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci vychádzajúceho z riadne zisteného skutkového stavu. 25. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí i opatrení iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia alebo opatrenia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R60/2000). 26. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja MPSVZČ. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto atribúty spĺňa. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní, či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. 27. Podľa § 184 ods. 1 a 5 a § 196 ods. 1 až 6 Zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (v tomto prípade na invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobcu bolo v konaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku predložiť konajúcemu orgánu verejnej správy a posudkovým lekárom sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu, prípadne o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na posúdenie, či žalobcom namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobcu malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a percento MPSVZČ žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je na vec sa vzťahujúcom administratívnom spise zodpovedajúci podklad, tzn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by takýto záver bol správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností zrejmý. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu na základe vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ako aj vyplývajúceho zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, vrátane všetkých predložených lekárskych správ, a teda aj lekárskych správ predložených v odvolacom konaní, po vyšetrení žalobcu posudkovými lekármi a po zvážení všetkých okolností prípadu, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobcu a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudky orgánov verejnej správy konštatujú zistený zdravotný stav žalobcu, ako aj určenú MPSVZČ celkovo v rozsahu 40 %. Odborný posudok žalovaného konštatuje zistený aktuálny zdravotný stav žalobcu po predložení nových (v prvostupňovom konaní nepredložených) lekárskych správ, t.j. lekárskych správ predložených až v odvolacom konaní, z ktorých záverov posudkový lekár žalovaného konštatoval, že v popredí terajšieho zdravotného stavu je psychiatrické ochorenie, pre ktoré je žalobca v liečbe psychiatra od decembra 2015, t.j. bolo prihliadnuté k aktuálnej lekárskej správe predloženej žalobcom v odvolacom konaní, v dôsledku čoho bolo posudkovým lekárom žalovaného v Odbornom posudku zmenené rozhodujúce zdravotné postihnutie (oproti Odbornému posudku prvostupňového orgánu verejnej správy) na: Duševné choroby a poruchy správania. Poruchy nálad, depresívne, periodické - stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položka 3, písm. a/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, so zvýšením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % za iné zdravotné postihnutie (presne špecifikované v Odbornom posudku posudkového lekára žalovaného), avšak zhodne so záverom Odborného posudku prvostupňového orgánu verejnej správy i jeho Rozhodnutím bola určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na 40 %. Posudkové závery boli vecne zdôvodnené a v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu vychádzajúcimi z vykonaných lekárskych vyšetrení a nálezov. Správny súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj žalobcom predloženou zdravotnou dokumentáciou a zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov, a ktoré sú v závere o výške MPSVZČ žalobcu v percentách (40 %) úplne zhodné, nezistil existenciu dôvodu na prípadné ďalšie doplnenie dokazovania. Žalovaný svoje rozhodnutie opieral o hodnotenie zdravotného stavu žalobcu a Odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 05.12.2019. Námietky žalobcu tak podľa správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca vyjadril len svoje subjektívne presvedčenie o nesprávnom hodnotení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, resp. vyjadril nesúhlas s určením percentuálnej výšky MPSVZČ. Jeho námietky tak objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, resp. MPSVZČ, ani o správnej aplikácii príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Žalobca v administratívnom konaní nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by spochybnili prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri prijatí záveru, že žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil svoj postup pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k posúdeniu MPSVZČ, pričom odôvodnil percentuálnu výšku určenia tejto miery na 35 % s tým, že zodpovedá rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu (Duševné choroby a poruchy správania. Poruchy nálad, depresívne, periodické - stredne ťažké formy), vrátane odôvodnenia zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % (po zohľadnení konkrétnych pridružených ochorení). Takéto určenie % MPSVZČ bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stanovené v súlade so zákonom a v rámci stanoveného rozpätia bolo odôvodnené. Nič na tom nemení ani subjektívny názor žalobcu, ktorý sa domnieva, že percento MPSVZČ by malo byť určené vyššie. Rozhodnutie žalovaného tak vychádza zo správneho právneho záveru, že žalobca nie je invalidný, a preto nie sú splnené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle jeho žiadosti. 28. Pokiaľ žalobca v žalobe i na pojednávaní poukázal na závažnosť svojho zdravotného stavu, na preukázanie ktorého predložil v administratívnom konaní už predložené lekárske správy a nálezy, ako aj nové, v administratívnom konaní nepredložené správy, alebo nové lekárske správy osvedčujúce zdravotný stav žalobcu na základe lekárskych vyšetrení vykonaných po vydaní rozhodnutia žalovaného, resp. po podaní žaloby alebo v priebehu správneho súdneho konania, ktorými preukazoval potrebu prehodnotenia jeho zdravotného stavu v nadväznosti na stanovenie MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s odôvodnením, že z uvedených novozískaných a predložených lekárskych správ vyplýva zhoršenie jeho zdravotného stavu, resp. stanovenie nových diagnóz a ochorení, správny súd tak, ako už bolo vyššie uvedené uvádza, že žalobcom predložené lekárske správy, ktoré boli predložené v administratívnom konaní, už boli predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti, výsledkom ktorého posúdenia boli vydané posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. žalovaného, avšak tak, ako už bolo vyššie uvedené, tieto lekárske správy nemajú taký charakter, ktorý by spochybnil závery posudkových lekárov uvedených v predmetných posudkoch. Pokiaľ žalobca v žalobe predložil nové lekárske správy, ktorými osvedčoval svoj terajší zdravotný stav, prípadne jeho zhoršenie, správny súd k takýmto novým lekárskym správam nemohol prihliadnuť pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1 a 2 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), a teda správny súd nemohol prihliadať k lekárskym správam z vyšetrení, ktoré boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pokiaľ toto zhoršenie zdravotného stavu žalobca preukazuje novými odbornými lekárskymi nálezmi, resp. lekárskymi správami, správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca môže opätovne požiadať príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku. V novom konaní bude následne opätovne posúdený jeho zdravotný stav vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie požadovanej dávky (invalidného dôchodku) spôsobom stanoveným Zákonom o sociálnom poistení. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho konania správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).