Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 75S/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200230 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200230.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: ADAM stavebniny s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 51 207 923, právne zastúpený: SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100608017/2020 zo dňa 05. marca 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podal dňa 01.06.2020 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100608017/2020 zo dňa 05. marca 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102458543/2019 zo dňa 29.10.2019, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 16.264,65 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 žalobcovi ako daňovému subjektu. 2. Podanou správnou žalobou žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím žalovaného môže byť voči žalobcovi vedená daňová exekúcia minimálne vo výške 16.264,65 Eur, pričom v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom v tomto konaní nie je možné, aby žalobca dosiahol vrátenie takto vymoženej sumy s ohľadom na ustanovenia § 88 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení neskorších zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“), podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené. S poukazom na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedôvodne neprihliadol na predložené dôkazy, nevykonal výsluch konateľa žalobcu a nezohľadnil listinné dôkazy predložené spoločnosťou SMSD, s.r.o., a preto má žalobca za to, že vykonaním napadnutého rozhodnutia bude žalobca poškodený. Na základe uvedených argumentov preto žalobca navrhuje správneho súdu, aby uznesením priznal podanej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. 3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, avšak rozhodnutie je v tejto veci v kompetencii súdu. 4. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom na skutočnosť, že žalovaný môže začať daňovú exekúciu minimálne vo výške 16.264,65 Eur, avšak v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom by následne podľa žalobcu nebolo možné vrátenie žalovaným vymoženej sumy podľa § 88 Daňového poriadku. Žalobca uviedol, že tieto skutočnosti osvedčujú, že mu výkonom rozhodnutia hrozí nenapraviteľná suma. 11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy, však žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však v čase rozhodovania správneho súdu neexistuje. Koncepcia odkladného účinku, však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. 12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 13. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil. 14. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je. 15. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Zásada upravená Daňovým poriadkom, podľa ktorej je navrátenie do predchádzajúceho stavu v daňovom exekučnom konaní vylúčené, chráni najmä dobromyseľnosť tretej osoby, napríklad vydražiteľa hnuteľných, či nehnuteľných vecí. V samotnom daňovom exekučnom konaní je správca dane na to, aby mohol začať vykonávať daňovú exekúciu, povinný vydať za podmienok upravených zákonom a v zmysle určenej postupnosti rozhodnutie o začatí exekučného konania, následne daňovú exekučnú výzvu a nakoniec daňový exekučný príkaz. V uvedenom prípade žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, žeby správca dane začal daňovú exekúciu, respektíve aby pristúpil k vydaniu niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí, a preto žalobcom uvedené skutočnosti v návrhu na priznanie odkladného účinku majú povahu ničím nepodložených teoretických tvrdení. 16. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia. 17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. 18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).