Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/121/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6100894040 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6100894040.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom M. K. N. XXX/XX, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky vo výške 167,63 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 2Er/782/2000-132 zo dňa 27. februára 2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Er/782/2000-132 zo dňa 27. februára 2020 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.03.2016 doplneným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.04.2016 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný tvrdil, že mu nebol doručený exekučný titul, pretože podpis na doručenke nie je jeho podpisom. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Ro 2196/97 zo dňa 08.12.1997. Z doručenky nachádzajúcej sa v pripojenom spise Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Ro/2196/97 bolo zistené, že platobný rozkaz bol povinnému doručený v súlade s vtedy účinným ustanovením § 173 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) do vlastných rúk dňa 18.12.1997, čo potvrdil na doručenke podpisom. Údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný opak (§ 45 ods. 2 O.s.p., § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)). 3. Z obsahu podaní povinného súd prvej inštancie vyvodil, že povinný žiadal vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písomoznalectvo z odvetvia ručné písmo za účelom zistenia, či podpis na doručenke preukazujúcej doručenie exekučného titulu povinnému je jeho podpisom. S vykonaním znaleckého dokazovania sú spojené výdavky, ktoré znáša účastník exekučného konania, ktorý znalecké dokazovanie navrhol, a to vo forme preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie preto uznesením zo dňa 04.09.2019, doručeným povinnému spolu s platobným predpisom dňa 22.01.2020 uložil povinnému, aby v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia zložil preddavok na trovy dôkazu vo výške 400,-- Eur. Zároveň ho poučil, že ak v uvedenej lehote preddavok na trovy dôkazu nezloží, súd tento dôkaz nevykoná. Tým nie je dotknuté právo povinného do rozhodnutia súdu o jeho návrhu na zastavenie exekúcie predložiť dôkazy (najmä znalecký posudok) preukazujúce jeho tvrdenia o tom, že exekučný titul mu nebol doručený do vlastných rúk. Povinný preddavok do dňa vydania rozhodnutia nezložil a na preukázanie svojho tvrdenia dňa 10.02.2020 predložil len potvrdenie o úhrade správneho poplatku za vydanie potvrdenia o trvalom pobyte. 4. Lustráciou povinného v Registri obyvateľov SR súd prvej inštancie zistil, že povinný má od 16.09.1997 doposiaľ nahlásený trvalý pobyt na adrese M. K. N. XXX/XX, N.. Konštatoval, že táto skutočnosť sama o sebe však nijako nevylučuje, že dňa 18.12.1997 prevzal platobný rozkaz na adrese M. 9, A. A.. Povinný nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že podpis na doručenke nie je jeho. Keďže v lehote určenej súdom, ani do dňa vydania rozhodnutia, nezložil preddavok na trovy dôkazu, súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie a znalca neustanovil. Povinný svoje tvrdenie o tom, že podpis na doručenke nie je jeho podpisom nepreukázal, pričom mu nič nebránilo, aby sám predložil znalecký posudok na preukázanie svojho tvrdenia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého prebieha exekúcia, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť tak, ako je na ňom vyznačené v doložke. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vydanie platobného rozkazu po uplynutí premlčacej doby mohla byť len predmetom súdneho konania, ktorého výsledkom je exekučný titul. V rámci exekučného konania súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu a nároku, ktorý ním bol priznaný, ani priebeh konania, ktorého výsledkom je exekučný titul. Povinný ak sa domnieval, že Okresný súd Banská Bystrica vo veci sp.zn. 2Ro/2196/97 rozhodol nesprávne, mohol voči platobnému rozkazu podať v zákonom stanovenej lehote odpor, čo neurobil. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá a ani nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto ho zamietol. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Odvolanie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vydanie platobného rozkazu po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Namietal, že platobný rozkaz mu nebol doručený, preto sa nemohol stať právoplatným a vykonateľným. Poukázal na skutočnosť, že od 16.09.1997 má trvalý pobyt na adrese M. K. N. XX, N., o čom súdu predložil doklad. Preto platobný rozkaz nemohol dňa 18.12.1997 prevziať na adrese M. 9, A. A., keďže na uvedenej adrese v tom čase nebýval. Poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica v tej istej veci u jeho syna V. Q. uznesením sp.zn. 2Er 781/2000-103 zo dňa 07.03.2011 exekúciu zastavil a tiež u jeho manželky P. Q. v konaní sp.zn. 2Er783/2000 bolo preukázané, že platobný rozkaz neprevzali a doručenku nepodpísali. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica a že toto rozhodnutie spĺňa všetky materiálne a formálne náležitosti exekučného titulu. Uviedol, že je na povinnom, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení, ak popiera obsah verejnej listiny. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie povinného zamietol ako nedôvodné. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 17.04.2000 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 02.05.2000 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Ro2196/97 zo dňa 08.12.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.1998 a vykonateľnosť dňa 21.01.1998. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.03.2016, doplneným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.04.2016 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, že platobný rozkaz neprevzal a že podpis na doručenke nie je jeho podpisom. Poukázal na to, že dňa 18.12.1997 nemohol platobný rozkaz a doručenku podpísať, nakoľko od 16.09.1997 zmenil trvalý pobyt a prihlásil sa na adrese Štvrť K. N. XX, N.. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne z doručenky nachádzajúcej sa v pripojenom spise Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Ro/2196/97 zistil, že platobný rozkaz bol povinnému doručený v súlade s § 173 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase doručovania platobného rozkazu do vlastných rúk. Podľa tohto ustanovenia platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Povinný tento platobný rozkaz prevzal dňa 18.12.1997, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Uvedené zároveň vyplýva aj z ustanovenia § 111 ods. 1 CSP, podľa ktorého do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Preto bolo na povinnom, aby preukázal, že podpis na doručenke nie je jeho podpisom. 12. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci z obsahu podaní vyvodil, že povinný žiada vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo z odvetvia ručné písmo, v súlade s § 253 ods. 1 CSP povinnému uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu uznesením sp.zn. 2Er/782/2000-107 zo dňa 04.09.2019, pričom v tomto rozhodnutí povinného v súlade s § 253 ods. 3 CSP poučil, že ak v stanovenej lehote preddavok na trovy dôkazu nezloží, súd tento dôkaz nevykoná. Povinný toto uznesenie spolu s príkazom na úhradu prevzal dňa 22.01.2020, pričom preddavok na trovy dôkazu v súdom stanovenej lehote, ani do dňa vydania napadnutého uznesenia nezložil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že povinný má od 16.09.1997 nahlásený trvalý pobyt na adrese Štvrť K. N. XXX/XX, N. žiadnym spôsobom nevylučuje, že povinný dňa 18.12.1997 prevzal platobný rozkaz na adrese M. 9, A. A.. W. preddavok na trovy dôkazu nezložil, preto súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Povinný tiež žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že podpis na doručenke nie je jeho, pričom povinnému nič nebránilo tomu, aby na preukázanie svojho tvrdenia sám predložil vypracovaný znalecký posudok preukazujúci jeho tvrdenie, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že podpis na doručenke nie je jeho podpisom a že platobný rozkaz neprevzal. 13. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že povinný mohol vzniesť námietku premlčania uplatnenia nároku len v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Odvolací súd uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní. Vzhľadom na to, že povinný v základnom konaní nevyužil možnosť v zákonom stanovenej lehote podať odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu a exekučný súd vo vykonávacom konaní už nie je oprávnený skúmať skutočný obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a rozhodovať tak meritórne vo veci, odvolací súd považoval námietku povinného, že návrh na vydanie platobného rozkazu oprávnený podal po uplynutí premlčacej doby za nedôvodnú. 14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).