Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11CoP/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117239367 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117239367.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú: O. W., nar. XX. apríla XXXX, trvale bytom Y. Y., C. 3, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y. Y., dieťa matky: D.. O. W., nar. 3. júna XXXX, trvale bytom Y. Y., C. 3, zastúpená Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., IČO: 47 253 011, so sídlom AK Horná Strieborná 4, Banská Bystrica a otca: D.. G. W., nar. 5. októbra XXXX, trvale bytom Přemyslova 94/7, Praha 2, Česká republika, zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom, so sídlom AK Tomášikova 50/D, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 37P/291/2019-728 zo dňa 10. októbra 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku I., ktorým okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, p o t v r d z u j e. II. Rozsudok okresného súdu v časti výroku I., ktorým okresný súd rozhodol, že matka maloletej je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, m e n í tak, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach obaja rodičia. III. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. - X. p o t v r d z u j e. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 37P/291/2019-728 zo dňa 10. októbra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: I. Maloletá O. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. W., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 200,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.10.2019. III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou O. W., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 14.00 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 15.30 hod. IV. Otec je oprávnený maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do obytného domu matky v mieste bydliska maloletej a je povinný maloletú matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do obytného domu matky v mieste bydliska maloletej. V. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a otcovi styk s maloletou umožniť. VI. Súd ukladá rodičom maloletej O. W., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. VIII. Súd priznáva znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi, zapísanému v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod por. č. XXXXXX znalečné vo výške 768,58 Eur. IX. Súd upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi vyplatila celkovo z priznanej sumy 768,58 Eur za znalecký úkon zapísaný v znaleckom denníku znalca pod poradovým číslom 24/19 za prípravu na pojednávanie dňa 05.09.2019, za prípravu a účasť na pojednávaní dňa 19.09.2019 sumu 19.09.2019 sumu 150,- Eur z položky D14 3015/2018 na účet vedený v Československej obchodnej banke, a.s., IBAN: SK60 7500 0000 0040 0381 3355. X. Otec maloletého dieťaťa je povinný nahradiť znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi zvyšok znalečného v sume 318,58 Eur na účet vedený v Československej obchodnej banke, a.s., IBAN: SK60 7500 0000 0040 0381 3355, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. W. (ďalej aj „maloletá“ alebo „maloleté dieťa“) sa domáhala návrhom matka, ktorá žiadala maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej mesačným výživným v sume 200,- Eur mesačne; pôvodne styk otca s maloletou nežiadala upraviť. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu pôvodne nesúhlasil s návrhom matky na zverenie maloletej do jej výlučnej osobnej starostlivosti a žiadal, aby maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez určenia vyživovacej povinnosti; v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadal aj o zverenie maloletej do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ by bola maloletá zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky, žiadal aj o úpravu styku, a to tak, aby tento prebiehal v neprítomnosti matky maloletej. 1.2 Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, opakovane vyslúchol účastníkov konania, oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka, správami z poradensko-psychologického procesu, s lekárskou správou PhDr. G., PhD., lekárskym posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, nariadil znalecké dokazovanie a pribral znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí aj dospelých, znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07.06.2019, súd prvej inštancie vyslúchol znalca, oboznámil sa s písomným vyjadrením MUDr. J., vyslúchol MUDr. J. ako svedkyňu, oboznámil sa s charakteristikou maloletej z Materskej školy na Starej tehelni 7, Y. Y., oboznámil sa s listinami predloženými účastníkmi konania vo vzťahu k absolvovaniu kurzov otcom, týkajúcich sa výchovy maloletých detí s poruchou autistického spektra, resp. s Aspergerovým syndrómom, zmluvou o nájme bytu, s oznámením zamestnávateľa matky, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. Y. o výške rodičovského príspevku, ako aj listinami nachádzajúcimi sa v opatrovníckom spise. Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania aplikoval ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (ďalej len „Nariadenie č.2201/2003“), § 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 (ďalej len „Nariadenie č.4/2009“), ako aj ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“), najmä pokiaľ ide o ustanovenie § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §75 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č.36/2005 Z.z.. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). 1.3 Súd prvej inštancie vzhľadom ku skutočnosti, že matka maloletého dieťaťa a maloletá žijú na území Slovenskej republiky a otec je český štátny občan žijúci v Českej republike, zisťoval, či je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať a rozhodnúť; aplikoval v časti zverenia a úpravy styku Nariadenie č.2201/2003 a v časti výživného Nariadenie č.4/2009. Konštatoval, že maloletá od júna 2016 prežila prevažnú časť roka na území Slovenskej republiky spolu s matkou; súhlas otca s pobytom matky a maloletej vyplýva z jeho vyjadrení. Sociálne i rodinné väzby má maloletá vytvorené v Českej i Slovenskej republike, matka oboznámila otca s vôľou žiť na Slovensku v júni 2017. Okresný súd uzavrel, že právomoc súdov Slovenskej republiky v časti zverenia a úpravy styku je daná v zmysle článku 10 písm. bi) Nariadenia č.2201/2003 a uzavrel, že u maloletej nedošlo k jej neoprávnenému premiestneniu, otec maloletej súhlasil s pobytom matky i maloletej na území Slovenskej republiky. V prípade, že otec nesúhlasil so zadržiavaním maloletej na území Slovenskej republiky, mohol počnúc júnom 2017 podať návrh na návrat maloletej do Českej republiky, čo neurobil. Splnená bola podmienka pobytu maloletej najmenej 1 rok na území Slovenskej republiky. K uvedenému okresný súd dodal, že pokiaľ sa matka zdržiavala s maloletou už od júna 2016 v prevažnej miere na území Slovenskej republiky, javí sa, že otec sa s ich pobytom zmieril, nevyvíjal úsilie, či snahu o pravidelný kontakt s maloletou, na Slovensko nechodil alebo len veľmi málo. Otec pritom počas pobytu matky s maloletou na území Slovenskej republiky neprejavoval o maloletú až do začatia konania opravdivý záujem a nevykonával reálne starostlivosť o maloletú. Pokiaľ ide otázku určenia vyživovacej povinnosti, táto vyplýva z článku 3 písm. d) Nariadenia č.4/2009; konanie vo veci vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa je spojené s konaním o určenie výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. 1.4 Pokiaľ ide o zverenie maloletej do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti, okresný súd mal za preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, v prevažnej miere osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka; otec sám potvrdil, že už počas spolužitia v spoločnej domácnosti sa nepodieľal na starostlivosti o maloletú v takej miere ako matka. Z nariadeného znaleckého dokazovania a znaleckého posudku vyplývala väčšia naviazanosť maloletej na matku, ktorá je pre maloletú primárnou vzťahovou osobou, poskytuje jej pocit bezpečia, istoty s prihliadnutím aj na nízky vek maloletej. Podstatnou vzťahovou osobou pre maloletú je aj otec, zo znaleckého posudku však vyplýva, že maloletá v súčasnosti nemá vytvorený tak intenzívny vzťah k otcovi, a to z dôvodu, že otec sám neprejavoval záujem vo väčšej miere o maloletú od narodenia. Vo vzťahu k zvereniu maloletej do starostlivosti jedného z rodičov, okresný súd prihliadal na výchovné metódy oboch rodičov k maloletej vzhľadom na jej zdravotné špecifiká, vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá trpí poruchou autistického spektra - Aspergerov syndróm. Táto diagnóza bola potvrdená psychologičkou PhDr. G., pedopsychiatrom MUDr. J. a prítomnosť syndrómu potvrdil aj znalec v znaleckom posudku. Otec opakovane popieral diagnózu maloletej, na druhej strane však tvrdil, že sa zúčastňoval školení ohľadom Aspergerovho syndrómu, aby vedel zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Aj keď otec pôvodne prejavoval záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti, neskôr žiadal maloletú zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti, predovšetkým sa však domáhal úpravy styku s maloletou vo väčšej miere. Takéto vyjadrenia otca súd prvej inštancie považoval za rozporuplné, otec maloletej, popierajúci zdravotný stav dieťaťa napriek opakovane potvrdenej diagnóze, nerešpektuje špecifiká výchovy takéhoto dieťaťa a vystavuje tým dieťa riziku zhoršenia jeho stavu, nie je tak podľa názoru okresného súdu najvhodnejšou osobou pre zabezpečovanie výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že takouto osobou pre maloletú je v danom prípade matka, ktorá je pre maloletú najbližšou vzťahovou osobou a ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletú od jej narodenia až do dňa rozhodovania súdu, v starostlivosti matky neboli ani sociálnym šetrením zistené žiadne nedostatky. Ak aj otec poukazoval na nedostatky starostlivosti matky o maloletú, tieto neboli preukázané, resp. nevylučujú výkon osobnej starostlivosti o maloletú. 1.5 Pri zverení maloletej do starostlivosti matky súd upravil rozsah zastupovania a správy majetku tak, že matka je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach týkajúcich sa bežného života maloletej, stravovania, plnenia školských a mimoškolských aktivít, pričom zdôraznil, že obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností a ohľadom podstatných vecí maloletej obidvaja rodičia sú povinní vždy dohodnúť sa. Medzi podstatné veci maloletej patrí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, výber školy, zmena bydliska, dlhodobejšie vycestovanie do cudziny. Upriamil pozornosť rodičov, že ak by v týchto oblastiach nedošlo medzi rodičmi k dohode, rozhodne na návrh niektorého z rodičov o týchto podstatných veciach maloletého dieťaťa súd. 1.6 Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi súd prvej inštancie zdôraznil, že vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. V tomto smere poukázal na vek maloletej, návštevu predškolského zariadenia s bežnými poplatkami; zároveň poukázal na zdravotný stav maloletej. Prihliadol na skutočnosť, že otec prispieva na výživu maloletej v súčasnosti sumou 200,-Eur mesačne od začiatku konania, ako aj na skutočnosť, že otec za maloletou pravidelne dochádza. Zohľadnil tiež príjem matky (670,18 Eur) ako aj skutočnosť, že matka poberá rodičovský príspevok, prídavky na maloletú a uplatňuje si daňový bonus. Príjem otca ako SZČO zistil vo výške v priemere 1.000,-Eur mesačne. Okresný súd vzhľadom k uvedeným okolnostiam určil rozsah vyživovacej povinnosti otcovi ako povinnému rodičovi v rozsahu 120,-Eur mesačne (ide o zrejmú nesprávnosť pre rozpor s výrokom, kde súd určil 200,-Eur mesačne - pozn. odvolacieho súdu) a mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na svoje celkové majetkové a osobné pomery prispievať na maloletú určenou sumou výživného. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie určil od 01.10.2019, a teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom vo veci rozhodol, mal za preukázané, že otec maloletej na jej výživu prispieval odo dňa podania návrhu minimálne vo výške 200,- Eur mesačne. 1.7 Súd prvej inštancie poukázal na účel úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom, v tomto smere vychádzal zo zdravotného stavu maloletej, znaleckého posudku a vyjadrenia ošetrujúceho pedopsychiatra a zároveň zo stanovísk rodičov maloletej. Otec sa v priebehu konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, od septembra 2018, stretával s maloletou každý párny víkend po 3 hodiny v sobotu aj v nedeľu za prítomnosti matky. Za dobu viac ako jedného roka nedošlo k dobrovoľnej úprave zo strany rodičov, matka neumožnila otcovi v širšom rozsahu sa stretávať s maloletou. Súd zdôraznil, že matka z vlastnej vôle iniciatívne neumožnila toto rozšírenie styku otca s maloletou, takúto príležitosť za obdobie jedného roka mala, či už dlhším časovým trvaním, prípadne pridaním ďalšieho dňa. Znalec poukazoval pritom na to, že je potrebné kontakt s otcom dodržiavať a tento postupne rozširovať za asistencie a ochoty obidvoch rodičov; maloletá je schopná stráviť s otcom určitý čas aj bez prítomnosti matky. Aj keď ošetrujúci pedopsychiater maloletej odporúčal prítomnosť matky pri stretávaní sa otca s maloletou, okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá trávi čas v materskej škole v rozsahu minimálne 4 hodiny bez prítomnosti matky, maloletá tento pobyt v materskej škole bez matky zvláda. Okresný súd uzavrel, že maloletá aj vzhľadom k tomu, že rastie, vekom sa vyvíja, je schopná zvládnuť pobyt s otcom v rozsahu 4,5 hodiny v sobotu a 4,5 hodiny v nedeľu, a to bez prítomnosti matky, bez ohrozenia jej priaznivého psychického, či fyzického vývoja. 1.8 Súd prvej inštancie zároveň uložil rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Y. Y.; mal preukázanú absentujúcu konštruktívnu a nedostatočnú komunikáciu rodičov, pretrvávajúce názorové rozdielny na výchovu maloletého dieťaťa. Výchovné opatrenie rodičov maloletej tak nariadil v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z., jeho nariadením sledoval potrebu uvedomenia si rodičov, že napriek tomu, že prestali byť partnermi, naďalej sú rodičmi maloletej a ako rodičia si majú prejavovať úctu a rešpekt, navzájom si dôverovať pri plnení rodičovských povinností. Poradenský proces by tak mal rodičom pomôcť nastoliť pravidlá vzájomnej slušnej komunikácie ohľadom vecí týkajúcich sa maloletej a uviesť ich do praxe. Okresný súd mal za to, že rodičia maloletej v súčasnosti nie sú schopní dosiahnuť úpravu svojich vzájomných vzťahov bez odbornej pomoci. 1.9 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p., podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci nezistil. 1.10 Pokiaľ súd prvej inštancie priznal ustanovenému znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku sumu 632,48 Eur, vychádzal z vyúčtovania znalca, ktoré krátil z dôvodu, že vyhotovenie fotokópie uznesenia o pribratí znalca a jeho pripojenie k znaleckému posudku ako prílohy nepovažoval za nevyhnutné a účelne vynaložené náklady. Zároveň pri priznaní znalečného súd vychádzal tiež z jednotlivých účastí na pojednávaní, priznal mu odmenu, paušálnu náhradu a náhrady za stratu času. Pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal otca maloletého dieťaťa povinnosťou nahradiť znalcovi zvyšok znalečného v sume 318,58 Eur, vychádzal zo skutočnosti, že znalecké dokazovanie navrhol otec maloletej za účelom posúdenia diagnózy Aspergerovho syndrómu a posúdenia spôsobilosti výkonu v starostlivosti o maloletú s tým, že je ochotný znášať trovy znaleckého dokazovania. Okresný súd prihliadol na preddavok na trovy znaleckého dokazovania, sumu, ktorá bola znalcovi vyplatená ako preddavok, celkovú sumu znalečného. Z uvedeného dôvodu upravil učtáreň vyplatiť znalcovi zostávajúcu sumu z preddavku zaplateného otcom a na zaplatenie zvyšku sumy 318,58 Eur zaviazal otca najmä z dôvodu, že tento pri návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že je ochotný znášať trovy znaleckého dokazovania. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka čo do výroku o úprave styku a o nariadení výchovného opatrenia; v napadnutej časti žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť. Výslovne uviedla, že voči ostatným výrokom napadnutého rozsudku odvolanie nepodáva. 2.1 Vo vzťahu k úprave styku zotrvala na tvrdeniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie, zdôraznila skutočnosť, že maloletá trpí Aspergerovým syndrómom, je zvyknutá na rutinné a opakujúce sa situácie, akékoľvek vybočenie z nich sa prejavuje u maloletej tak, že kričí, je neutíšiteľná, plače a možno na nej badať prejavy agresie a absolútnej nezvládnuteľnosti. Styk otca s maloletou doposiaľ prebiehal výlučne za jej prítomnosti, maloletá sa na ňu na stretnutiach fixuje, v dôsledku čoho tieto stretnutia zvláda. Maloletá otca nevníma ako súčasť rodiny, resp. niekoho, kto by k nej patril, otec sa maloletej v podstate od narodenia nevenoval; s maloletou nebol osamote od narodenia vôbec. Výkon rodičovských práv a povinností pritom nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom, je potrebné brať predovšetkým do úvahy záujem maloletého dieťaťa. Tento záujem môže podľa svojej povahy a závažnosti prevážiť nad záujem rodiča. Poukázala pritom na článok Charty základných práv Európskej únie; ak by sa neprihliadalo na zdravotný stav dieťaťa a jeho prvoradý záujem, dochádzalo by k porušeniu jeho základných práv upravených v Ústave Slovenskej republiky. 2.2 Vo vzťahu k úprave styku matka zároveň zdôraznila, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec neuznáva a nesúhlasí s diagnózou maloletej, nepristupuje k nej s ohľadom na danosti a potreby Aspergerovho syndrómu. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nezobral na dostatočný zreteľ pri rozhodovaní o tom, či sa stretnutia otca môžu uskutočňovať bez prítomnosti matky. Ak mal súd prvej inštancie na mysli, že stretávanie sa maloletej s otcom treba skúsiť bez matky, príde jej to ako experiment vo forme pokus a omyl, je opomenutý možný dopad, jeho rozsah a závažnosť na zdravotný stav maloletej. Matka poukázala na niektoré tvrdenia otca vyplývajúce zo znaleckého posudku, ako aj závery znalca, podľa ktorého je racionálna kontrola afektivity otca na nižšej úrovni; znalec zdôraznil, že toto môže byť nebezpečné pre každého, kto sa v takejto situácii s otcom ocitne, nevynímajúc maloleté dieťa. 2.3 Ani skutočnosť, že maloletá v súčasnosti zvláda predškolské zariadenie, nie je na prospech styku otca s maloletou bez prítomnosti matky. Maloletá je nafixovaná na deti, ktoré s ňou predškolskú dochádzku navštevujú; pre jej pocit bezpečnosti a istoty stačí len to, že namieste fixuje osoby (deti), ktoré dlhodobo pozná. Maloletá si pritom prítomnosť matky na stretnutiach s otcom vždy vynucovala, vždy bolo náročné na takéto stretnutie pripraviť. Skutočnosť, že maloletá navštevuje škôlku v rozsahu v akom ju navštevuje, je prácou matky a starej matky minimálne po dobu viac ako jedného roka a taktiež pedagógov, ktorí diagnózu maloletej rešpektujú a úplne sa jej prispôsobujú. Vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletou, matka poukázala na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku a výpovede znalca, otec nedostatočne reflektuje na potreby prežívania a city maloletej, dieťa pri kontakte s otcom nemá dostatočný pocit istoty a bezpečia. Maloletá má k otcovi vytvorený vzťah v obmedzenej miere, rodičia majú rozdielne pohľady na vývoj, výchovu dieťaťa a vytváranie režimu pre maloletú. Znalec odporučil stretnutia otca po 3 hodiny cez víkendové dni, pričom súd prvej inštancie v rozpore s uvedeným záverom umožnil otcovi stretávanie v rozsahu 4,5 hodiny. Takéto stretávanie sa s otcom maloletá nezvládne; MUDr. J., pedopsychiater neodporúčala stretávanie sa otca s maloletou bez prítomnosti matky. 2.4 Pokiaľ matka napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola uložená povinnosť podrobiť sa poradensko-psychologickému procesu, zdôraznila, že uloženie takejto povinnosti neplní žiaden účel; otec je impulzívny typ s prejavmi agresie, niekoľkokrát ním bola inzultovaná, nemieni sa s týmto človekom stretávať viac ako je nutné. Poradenský proces v konaní pred súdom prvej inštancie bol ukončený so záverom, že rodičovská komunikácia ohľadom maloletej je primeraná a rodičia si dokážu odovzdávať základnú informáciu o maloletej. 2.5 Matka zdôraznila, že vo vzťahu k úprave styku sa domáha toho, aby stretnutia otca s maloletou sa uskutočňovali každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 14.00 hod. za jej prítomnosti. 3. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu aj otec, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v zmysle § 62 ods. 1 C.m.p.. Tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci. 3.1 V konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie v dva roky trvajúcom súdnom konaní otcovi bez vážnych dôvodov odňal jeho rodičovské práva a maloleté dieťa pripravil o otca; rodina pred zavlečením maloletej matkou do Slovenskej republiky viedla riadny život a súd prvej inštancie túto skutočnosť opomenul. Nešlo o rodinný život matky s maloletou v Slovenskej republike, nakoľko táto sa pripravovala na skúšky na dvoch vysokých školách v Českej republike u svojej matky v Slovenskej republike; súd neprihliadol ku skutočnosti, že matka nikdy otca nijako neoboznámila s jej úmyslom a zmenou pobytu maloletého dieťaťa. Zmenou bydliska maloletej došlo zo strany matky k porušeniu práva otca na výchovu a starostlivosť o maloletú a došlo aj k zásahu do práva dieťaťa na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Okresný súd sa tiež nezaoberal otázkou psychického stavu matky, resp. starej matky maloletej a skutočnosťou, či nie sú matkou tvrdené psychické problémy na strane maloletej iba dôsledkom náhleho premiestnenia maloletej z miesta jej pôvodného pobytu a rodinného prostredia do iného neadekvátneho prostredia. Diagnóza Asperger by sa na duševnom stave maloletej zásadným spôsobom pri takejto zmene prejavila. Ak sa neprejavila, nemožno hovoriť o dieťati ako Aspergerikovi. Vážne dôvody na strane maloletej sa matka údajnou diagnózou maloletej snažila preukázať iba za pomoci „spriatelených odborníkov.“ Údajnú diagnózu matka použila až v priebehu súdneho konania, a to po zmene právneho zástupcu a po začatí súdneho konania. Ako rozporné sa zdá, že súd prvej inštancie na ťarchu otca konštatoval, že tento opakovane popieral diagnózu maloletej, pričom na druhej strane otec tvrdil, že sa zúčastňoval školení ohľadom Aspergerovho syndrómu, aby vedel zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú v tom, že súd konštatoval, že otec popiera zdravotný stav dieťaťa, nerešpektuje špecifiká výchovy takéhoto dieťaťa a vystavuje dieťa riziku zhoršenia jeho stavu, z čoho vyplynul záver o tom, že otec nie je najvhodnejšou osobou pre zabezpečovanie výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. 3.2 V podanom odvolaní otec maloletej poukázal aj na to, že ani z jedného dôkazu nevyplýva, že otec nerešpektuje pri výchove potreby a špecifiká maloletej; na druhej strane absolvoval školenia ohľadom Aspergerovho syndrómu. Otec tieto školenia absolvoval z dôvodu, lebo mu bolo vyčítané, že sa nevie o maloletú postarať. Otec pritom len popiera spôsob, akým bola preukázaná a diagnostikovaná diagnóza Aspergerovho syndrómu u maloletej, znalec ani pediatrička neboli schopní uviesť jediný konkrétny symptóm Aspergerovho syndrómu, ktorý u maloletej spozorovali. Diagnóza bola stanovená bez dlhodobého pozorovania, na základe krátkych sedení a jednostranných vyjadrení matky bez prítomnosti otca, ktorý o termínoch vyšetrení nevedel. Ak aj maloletej bol priznaný status zdravotne ťažko postihnutej osoby, je potrebné, aby toto rozhodnutie správneho orgánu bolo posudzované v kontexte s povolaním matky, ktorá je lekárom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Skutkové tvrdenie o tom, že otec nerešpektuje diagnózu maloletej a špecifiká výchovy a vystavuje tým maloleté dieťa zhoršeniu jeho stavu, je len hypotetickým tvrdením súdu. Vo vzťahu k neakceptácii diagnózy Aspergerov syndróm otec v podanom odvolaní rozporoval jednotlivé závery znalca, lekársku správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. Y., ako aj závery vyplývajúce z výpovedí znalca a pediatričky MUDr. J.. Vyslovil názor, že okresný súd diagnózu maloletej po dvoch rokoch ochotne prijal iba preto, lebo by inak bolo súdu ťažko možné ospravedlniť svoju nečinnosť, počas ktorej bolo otcovi znemožnené sa s maloletou stretávať v širšom rozsahu, čo vyústilo k tvrdeniu znalca o tom, že otec nemá k maloletej vybudovaný vzťah a je iba teoretikom pri výchove. Výsledkom doterajšieho konania bola len akceptácia trvajúceho nedostatočného rozsahu styku, neakceptujúceho zásady Cochemského modelu zo strany súdu. 3.3 Otec maloletej namietal, že súd prvej inštancie bez odôvodnenia neakceptoval návrh otca na rozšírenie styku čo do času i frekvencie, pričom z vyjadrenia materskej školy nevyplýva, že by maloletá bola hendikepovaná inak, než spočiatku v sociálnej oblasti, že nie je zvyknutá na iné deti. Ide len o logické vyústenie niekoľkoročnej izolácie maloletej v spoločnosti dvoch samostatne vychovávajúcich žien. 3.4 Namietol tiež zaujatosť znalca, ktorý už pred vyšetrením bol oboznámený s tým, že jeho obchodný partner je spolužiakom matky. Následne v znaleckom posudku iracionálne navrhol nedostatočný rozsah styku maloletej a otca; na jednej strane sa znalec cíti kvalifikovaný, aby určil rozsah styku otca s maloletou 2-krát 3 hodiny každý druhý týždeň a na druhej strane sa necíti byť kvalifikovaný na to, aby odpovedal ako nastaviť rozširovanie styku. Záver znalca 3 hodiny v sobotu a 3 hodiny v nedeľu si protirečí s pozorovaním, z ktorého vyplynulo, že za prítomnosti otca sa maloletá pokojne hrá, manipuluje s hračkami, neskôr sa na neho vešia a komunikujú spolu bez napätia. V rozsahu 18 hodín styku, ako určil súd prvej inštancie, za kalendárny mesiac, môže dieťa a otec len obtiažne budovať akýkoľvek vzťah, naviac ak prebieha len v kine a na detskom ihrisku. V takomto rozsahu nemožno hovoriť o výchovnom pôsobení otca na maloletú, neboli uvedené žiadne dôvody, prečo by styk otca s maloletou nemohol byť dlhší, častejší, ak dlhší rozsah styku a frekvencie maloletá realizuje bez prítomnosti matky v materskej škole. V tomto smere otec navrhol, aby odvolací súd vyžiadal správu z Materskej školy na H. tehelni 7, Y. Y. za účelom preverenia aktuálneho stavu správania sa maloletej v materskej škôlke a jej charakteristiky z dôvodu, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku do rozhodovania odvolacieho súdu uplynul podstatný čas. 3.5 Otec maloletej v podanom odvolaní opakovane namietol záver znalca, ktorý podľa jeho názoru nesprávne uviedol, že lži skóre sa vzťahuje len na nepravdivé skutkové tvrdenia matky vo vzťahu k jej osobe za účelom lepšej prezentácie, nakoľko ide aj o uvádzanie nepravdivých tvrdení voči iným osobám; znalec vopred vedel, že osoba, ktorú bude posudzovať je cudzím štátnym príslušníkom a pri vypracovaní znaleckého posudku nepoužil rovnaké metódy a testy vo vzťahu k otcovi a matke a zároveň znalec úmyselne v znaleckom posudku prehliadal, že maloleté dieťa verbalizuje obavy a strachy, ktoré nie sú adekvátne vzhľadom na vek i obsah. Nedostatky v znaleckom posudku videl otec aj v tom, že u maloletej znalec neuviedol aké manipulačné hry použil a aké kresby u maloletej vykonal a ako ich vyhodnotil. Závery z ďalších použitých metód považuje otec za neurčité a nevie posúdiť, na základe čoho znalec dospel k uvádzaným záverom a znalec taktiež opomenul vyhodnotiť v znaleckom posudku deklarovanú použitú metódu manipulačnej hry. 3.6 Vadu v napadnutom rozsudku videl otec aj v tom, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne vážne dôvody, prečo k rozhodovacej praxi Českej republiky neprihliadal. 3.7 Za zmätočný, nezrozumiteľný a arbitrárny považoval otec maloletej aj napadnutý rozsudok v časti, kto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok po rozvode; nie je zrejmé prečo a na základe akých dôkazov súd vytesnil otca z toho, aby po rozvode nemohol zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. V tejto časti došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a aplikovaniu právnej normy. Zdôraznil, že nositeľmi práva zatupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 38 zákona č. 36/2005 Z.z.. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností možno rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom aj na čas po rozvode; realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia; o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Skutočnosť, že rodičia nevedia spolu komunikovať, nie je dôvodom pre obmedzenie rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie zároveň v napadnutom rozsudku neuviedol dôvody, prečo sa na práve zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach má podieľať len matka a nie aj otec. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je tak v tejto časti aj nepreskúmateľné. 3.8 Neurčitosť, nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť namietol otec aj vo vzťahu k výroku o výživnom, keď súd prvej inštancie určil vo výroku výživné 200,-Eur a v odôvodnení uviedol, že stanovuje vyživovaciu povinnosť v rozsahu 120,-Eur mesačne. Z uvedeného otec maloletej vyvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne zistil skutkový stav veci. Výdavky na maloletú vyčíslené matkou na sumu 414,-Eur mesačne otec rozporoval, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré náklady na maloletú považuje za odôvodnené a ktoré výdavky otca považuje za odôvodnené a ktoré nie. Aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom, je potrebné dbať na to, aby výživné na túto hranicu neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Matka maloletej predčasne uplatňovala aj výdavky spojené s návštevou predškolského zariadenia, aj keď maloletá bola do materskej školy umiestnená od 01.09.2019. Ostatné výdavky na kultúrne, spoločenské aktivity, knihy, časopisy, drogériu, ošatné a obuv sú nadhodnotené a nepreukázané. Matka maloletej pritom v konaní o rozvod žiada priznať výživné na maloletú dcéru vo výške 600,-Eur mesačne. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výživnému a jeho výške neprihliadol na skutočnosť, že k odôvodneným výdavkom na strane otca je aj nájomné, ktoré platí za 1- izbový byt v Y. Y., ako aj cestovné náhrady, ktoré má otec v súvislosti s cestou a pobytom v Y. Y. a ktoré sú účelovo spojené s realizáciou styku s maloletou. 3.9 Otec maloletej napokon napadol aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým mu tento určil povinnosť nahradiť znalcovi zvyšok znalečného v sume 318,58 Eur; znalecké dokazovanie navrhol otec len vo vzťahu k posúdeniu a skúmaniu psychického stavu matky a starej matky, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, kde vykonanie dôkazov v tomto smere nenariadil a nechal návrh otca v tomto smere bez povšimnutia. Súd prvej inštancie tak nesprávne uviedol, že otec s návrhom na znalecký posudok v tom kontexte ako ho nariadil súd súhlasil, navrhol ho a uviedol, že aj v prípade, ak sa znalecký posudok vypracuje, je ochotný znášať trovy znaleckého dokazovania. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na závery znaleckého dokazovania a výsluch znalca na pojednávaní v nadväznosti na tieto závery odporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 5. K podaným odvolaniam sa rodičia maloletej písomne vyjadrili, vzájomne polemizovali o odvolacích dôvodoch, pričom uvádzali predovšetkým skutočnosti, ktoré prednášali aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Matka priložila lekársku správu MUDr. M. J. ohľadne maloletej zo dňa 12.12.2019, z ktorej vyplýva záver o tom, že psychiatrička považuje stretávanie sa dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky za rizikové pre dieťa. Rodičia maloletej podali aj ďalšie vyjadrenia k vyjadreniu protistrany. 6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov uvedených v odvolaniach a v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p., v prevažnej časti potvrdil ako vecne správny; iba v časti prvého výroku postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil. 6.1 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6.2 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 7. Po preskúmaní obsahu spisu, obsahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s prihliadnutím na odvolacie dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v podstatnej časti správne, odvolanie matky nie je dôvodné a odvolanie otca je dôvodné len v časti. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rámci rozsiahleho dokazovania dostatočne zistil skutkový stav, a to ako vo vzťahu o otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (prípadne do striedavej starostlivosti), v otázke úpravy styku, určenia vyživovacej povinnosti a jej výšky. Súd prvej inštancie správne zvážil vhodnosť uloženia výchovného opatrenia a zaoberal sa aj otázkami, ktoré vyvolal spor rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej najmä vo vzťahu k trovám konania. 8. Okresný súd konal o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okrem rozhodovania o zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov súd prvej inštancie rozhodoval aj o určení výživného, jeho výške a úprave styku. V tomto smere postupoval správne, keď po zistení, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletú, túto zveril do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky); súd prvej inštancie sa v konaní (a odôvodnení napadnutého rozhodnutia) zaoberal aj návrhom otca o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí precízne vysvetlil, prečo v čase rozhodovania považoval zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky za najvhodnejšie, uviedol, na ktoré skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním v tomto smere prihliadal a aj ako jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil. S jeho závermi v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje a v celom rozsahu na nich poukazuje. 8.1 Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti k maloletej prihliadal predovšetkým na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú dlhodobo zabezpečuje matka; aj pre odvolací súd z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že otec sa o maloletú začal vážnejšie zaujímať až potom, ako matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť a otcovi maloletej oznámila, že mieni aj s maloletou žiť v Slovenskej republike, kde si postupom času našla aj zamestnanie. Okresný súd správne konštatoval (v konečnom dôsledku uvedený záver otec maloletej ani nepopieral), že aj v čase vedenia spoločnej domácnosti v Prahe starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala predovšetkým matka maloletej; otec maloletej akoby sa sústredil na zabezpečenie pomoci pri výchove maloletej prostredníctvom tretích osôb (túto skutočnosť matka čiastočne poprela) namiesto toho, aby v obvyklej, alebo zvýšenej miere so starostlivosťou o maloletú matke pomáhal. Takto zistený skutočný stav potom korešponduje so závermi v konaní pred súdom podaného znaleckého posudku konštatujúceho väčšiu naviazanosť maloletej na matku, ktorá je pre maloletú primárnou vzťahovou osobou. 8.2 Nemožno opomenúť, že vzájomný vzťah otca s maloletou sa s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti nevyvíjal tak ako sa mohol už v čase, kedy rodičia žili v spoločnej domácnosti v Prahe, na určitý čas bol kontakt otca s maloletou prerušený a až postupne sa začal opätovne nadväzovať a prehlbovať prostredníctvom stretávania sa otca s maloletou, aj to za prítomnosti matky maloletej. Prerušený, postupne obnovovaný kontakt otca s maloletou, naproti tomu nepretržitá starostlivosť matky o maloletú, v súvislosti so zvýšenou naviazanosťou maloletej na matku, sú skutočnosťami odôvodňujúcimi správny záver súdu prvej inštancie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. 8.3 Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej a skutočnosť, že maloletá má trpieť poruchou autistického spektra - Aspergerovým syndrómom, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že takúto diagnózu neurčuje súd, pri zvažovaní vychádza z odborných posúdení osobami na to oprávnenými, prípadne vychádza zo znaleckých posudkov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade si obaja rodičia akoby uzurpujú správnosť svojich tvrdení vo vzťahu k uvedenej diagnóze; matka maloletej však vychádza (okrem vlastných skúseností) aj z vyjadrení psychológa, pedopsychiatra. Súd pri rozhodovaní vychádza z vykonaného dokazovania a dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Okresný súd pri posudzovaní zistených skutočností takto postupoval aj vo vzťahu k preukazovanej poruche autistického spektra; iný (opačný) dôkaz poskytnutý nebol. Odvolací súd postoj otca k takejto diagnostike však nehodnotí ako úplne odmietavý (resp. popierajúci); tento postoj otca skôr vyplýva z toho, že s uvedenými závermi odborných osôb sa doposiaľ nestotožnil. Pozitívne však odvolací súd hodnotí postoj otca, ktorý (zrejme aj napriek svojmu nesúhlasu s vykonanou diagnostikou) sa zúčastnil školení vo vzťahu k starostlivosti o osoby trpiace Aspergerovým syndrómom. 8.4 Tieto skutočnosti však neodôvodňujú taký záver, že by v najlepšom záujme maloletej bolo jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Takémuto rozhodnutiu v súčasnej dobe bráni prakticky výlučná starostlivosť o maloletú zo strany matky od jej narodenia, s tým spojená naviazanosť maloletej na matku ako primárnu vzťahovú osobu, iba postupné obnovovanie a prehlbovanie vzťahu otca s maloletou, pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi maloletej. Odvolací súd z obsahu spisu v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje rozpornosť vyjadrení otca v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti. Otec maloletej sa aj v podanom odvolaní predovšetkým sústredil na namietanie vyslovených záverov súdu prvej inštancie, avšak bez toho, aby sa argumentačne venoval potrebe, vhodnosti a dôvodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. 8.5 Otec maloletej v podanom odvolaní namietal dĺžku konania pred súdom prvej inštancie majúce za následok odňatie jeho rodičovských práv k maloletej, namietal tiež zavlečenie maloletej na územie Slovenskej republiky matkou maloletej. Táto argumentácia nie je na mieste. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že nie je orgánom, ktorý by mal posudzovať prípadné prieťahy v konaní pred súdom prvej inštancie. Trvanie tohto konania bolo ovplyvnené okrem iného aj viacerými návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení rodičmi maloletej, potrebou znaleckého dokazovania a rozsiahlosťou skutkových a právnych otázok, ktoré bolo potrebné v konaní pred súdom prvej inštancie vyriešiť. K otázke prípadného únosu maloletej matkou na územie Slovenskej republiky sa okresný súd podrobne vyjadril, keď odôvodňoval právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a konať a rozhodnúť o určení výživného. Podstatným vo vzťahu k argumentácii otca v tomto smere je záver, že otec maloletej konanie o návrat maloletej do cudziny (tu do Českej republiky) pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní v zmysle ustanovení § 123 a nasl. C.s.p. neinicioval. 8.6 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti zverenia maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky za v plnom rozsahu správny. Okresný súd však prvým výrokom pri zverení maloletej do starostlivosti matky rozhodol aj o tom, že matka maloletej je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. 8.7 Z ustanovenia § 24 zákona č. 36/2005 Z.z. vyplýva, že súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Uvedené ustanovenie sa primerane aplikuje aj v prípade potreby úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú (§ 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.). Z citovaného ustanovenia § 24 zákona č. 36/2005 Z.z. ale nemožno nijako vyvodiť, že zverenie maloletého dieťaťa je dôvodom pre rozhodnutie o tom, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach patrí iba rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa zverené. Uvedené práva sú súčasťou rodičovských práv oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do rodičovských práv a povinností, v konečnom dôsledku takéto skutočnosti nevyplývajú ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, v iných než bežných veciach (v podstatných veciach) sú rodičia povinní sa dohodnúť; pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh z rodičov súd. Ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. nie je prekážkou takého rozhodnutia, ktorým by súd ponechal právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom. Výkon rodičovských práv a povinností nezávisí od skutočnosti, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželmi, prípadne či spolu žijú, prípadne či je maloleté dieťa zverené do starostlivosti len jedného z rodičov. Zverením maloletého dieťaťa vo výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, ak nepristúpia ďalšie skutočnosti, nestráca druhý rodič svoje rodičovské práva, vrátane práva maloletého dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. 8.8 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v časti prvého výroku, ktorým okresný súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky ako vecne správny potvrdil a v časti, v ktorou rozhodol, že matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, zmenil tak, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach obaja rodičia. 9. Okresný súd určil otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 01.10.2019. 9.1 Matka maloletej proti výroku o určení a výške výživného odvolanie nepodala. 9.2 Výrok napadnutého rozsudku o vyživovacej povinnosti považoval otec maloletej za neurčitý, nepreskúmateľný a arbitrárny. Podľa názoru odvolacieho súdu takouto vadou napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 62 a § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. a vysporiadal sa s kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti, ktorými sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu trvá. Aj keď otec maloletej správne poukázal na rozpor medzi výrokom (200,- Eur mesačne) a odôvodnením (120,- Eur mesačne) napadnutého rozhodnutia, ktorý by inak mal za následok nepreskúmateľnosť rozsudku v časti vyživovacej povinnosti, odvolací súd je toho názoru, že z odôvodnenia rozsudku nemožno izolovane vytrhnúť jedno slovo, jednu číslovku, najmä ak z celého kontextu odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k vyživovacej povinnosti (ods.49, ods.50 napadnutého rozsudku) vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri výške výživného zaoberal výživným vo výške 200,- Eur, ktorú sumu v priebehu konania pred okresným súdom na výživu maloletej prispieval. Uvedenie sumy 120,- Eur v odôvodnení napadnutého rozsudku potom odvolací súd posúdil ako chybu v písaní v zmysle ustanovenia § 224 C.s.p.. 9.3 Súd prvej inštancie zisťujúc majetkové pomery ustálil príjem matky a príjem otca; vychádzal správne z pomerov rodičov maloletej, ktoré boli dané v čase vyhlásenia rozhodnutia. Aj keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí explicitne nevyčíslil výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa, je zrejmé, že prihliadal na vek maloletej, zvýšené výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou o maloletú (maloletá je vedená v gastroenterologickej, neurologickej, psychologickej, psychiatrickej a zubnej ambulancii), bežné výdavky súvisiace so zabezpečením bývania, ošatenia a stravovania maloletej ako aj skutočnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu maloletá navštevovala predškolské zariadenie. Rozsah dokazovania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom bol zároveň správne limitovaný aj skutočnosťou, že výška vyživovacej povinnosti v porovnaní s otázkou zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti a otázkou opravy, sa javila nesporná. Matka maloletej vyššie výživné v konaní nepožadovala a otec maloletej náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletú zásadne nespochybňoval. V tomto smere je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že z obsahu spisu má aj odvolací súd preukázané, že otec maloletej na jej výživu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie sumou minimálne 200,-Eur mesačne prispieval a týmito plneniami preukázal, že je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch prispievať na výživu maloletej súdom určeným výživným bez toho, aby pre neho takéto mesačné plnenia predstavovali neprimerané finančné riziko. 9.4 Nemožno dôvodne tvrdiť, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že otec maloletej za maloletou pravidelne za účelom stretávania sa s maloletou dochádza, s čím má spojené zvýšené výdavky. Uvedená skutočnosť vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods.49); je zrejmé, že súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť zvažoval a pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na túto skutočnosť prihliadal. Zrejme nad rámec požadovaného odôvodnenia súdu, pri faktickom správaní sa rodičov maloletej, pravidelnom plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca v požadovanej a súdom určenej výške, by bolo striktné matematické vyčíslenie odôvodnených potrieb maloletej. Niet pochybností o tom, že aj maloletá potrebuje niekde bývať (v danom prípade v domácnosti matky), matka jej potrebuje zabezpečiť riadnu stravu, zároveň má matka výdavky na stravu maloletej, návštevu predškolského zariadenia a nesporne aj náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Nebolo zistené a preukázané, že by finančné prostriedky, poskytnuté otcom plniacim svoju vyživovaciu povinnosť, neboli využité výlučne v súvislosti s potrebami maloletej. Takáto argumentácia v odvolaní otca, v čase konania pred súdom prvej inštancie dobrovoľne plniacim svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu, je nenáležitá. 9.5 Tvrdenie otca o tom, že matka maloletej predčasne uplatňovala aj výdavky spojené s návštevou predškolského zariadenia sa na jednej strane javí ako dôvodné. Na strane druhej pri návšteve predškolského zariadenia niektoré výdavky, ktoré bolo potrebné vynaložiť pred začatím dochádzky to takéhoto zariadenia, logicky zanikajú. Podstatné naďalej ostáva, že za obdobie od začatia dochádzky do predškolského zariadenia nebolo požadované a ani priznané zvýšené výživné. Výživné poskytnuté za obdobie trvania konania pred súdom prvej inštancie bolo spotrebované (spotrebované výživné sa nevracia). Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku rozhodoval o vyživovacej povinnosti od prvého dňa mesiaca, v ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, rozhodol tak o vyživovacej povinnosti do budúcnosti, nie spätne. Otec maloletej plnením vyživovacej povinnosti v určenej výške po dobu dvoch rokov preukázal, že je v jeho schopnostiach na výživu maloletej v súdom určenej výške prispievať. 9.6 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok okresného súdu o určení a o výške vyživovacej povinnosti postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 ako vecne správny potvrdil. 10. Súd prvej inštancie po zverení maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky), upravil styk maloletej s rodičom, do ktorého starostlivosti maloletá zverené nebola (otca). Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov vykonaného dokazovania, posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom. Vychádzal aj zo skutočnosti, že otec sa s maloletou stretával počas konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu troch hodín v sobotu a troch hodín v nedeľu, počas párneho týždňa v mesiaci. 10.1 Súd prvej inštancie sa čiastočne odklonil od stanoviska znalca ako aj ošetrujúceho pedopsychiatra a styk otca s maloletou upravil tak, že tento bude prebiehať v neprítomnosti matky; mierne tiež rozšíril čas, po ktorý je otec maloletej oprávnený sa s ňou stretávať. Okresný súd odklon od týchto stanovísk dostatočne a precízne odôvodnil. 10.2 Proti výroku o úprave styku podali odvolanie obaja rodičia maloletej. Matka maloletej požadovala, aby doterajšia úprava styku otca ostala zachovaná (tri hodiny v sobotu, tri hodiny v nedeľu, každý párny týždeň v mesiaci). Otec maloletej nebol s rozsahom určeného styku s maloletou spokojný, tento považoval za nedostatočný pre pozitívne výchovné pôsobenie otca. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie bez odôvodnenia neakceptoval jeho návrh na rozšírenie styku čo do času a frekvencie. 10.3 Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne aj pokiaľ ide o úpravu styku a odvolacie námietky rodičov za nedôvodné. 10.4 Odvolanie matky proti výroku o úprave styku nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Matka namietala, že stretávanie sa otca s maloletou nemôže byť brané ako pokus - omyl. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v živote každého človeka, dieťaťa a aj dieťaťa, ktorému je diagnostikovaná porucha autistického spektra sú okamihy, kedy dochádza k vývoju dieťaťa vo vzťahu k jeho socializácii, nadväzovaniu a prehlbovaniu vzťahov, v danom prípade aj vo vzťahu k obnoveniu, prehlbovaniu a rozvíjaniu vzťahu s otcom, javiacim záujem o maloleté dieťa. Stanovisko, ktoré prijala matka, by potom mohlo byť aplikovateľné na každú zmenu v živote maloletého dieťaťa, vrátane rozhodnutia o začatí návštevy predškolského zariadenia, prípadnej budúcej voľby školy, rozhodnutia matky o zapojení sa do pracovného procesu ako aj iných okamihov, ktoré vývoj dieťaťa sprevádzajú. Otec dieťaťa je rovnocenne s matkou rovnako rodičom maloletej. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok konštatovanie o tom, že maloletá otca výslovne odmieta, za ďalšie rozvíjanie vzťahu otca s maloletou sa v znaleckom posudku vyslovil aj súdom ustanovený znalec. Vzťah otca s maloletou je potrebné udržiavať a ďalej rozvíjať, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Nemožno opomenúť, že stretávanie sa otca s maloletou prebieha rovnako už dva roky, bez pozitívneho posunu vo vzťahu k rozvíjaniu a intenzite tohto kontaktu. Bolo na rodičoch maloletej a nepochybne aj na matke maloletej, aby na túto pôsobili pozitívne tým spôsobom, aby si maloletá na otca zvykla, aby akceptovala jeho prítomnosť vo svojom živote tak, aby stretnutia otca s maloletou mohli prebiehať aj bez prítomnosti matky. Maloleté dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany rodičov, rovnako má právo na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi. Súd prvej inštancie v tomto smere prijal správny záver o absencii snahy matky po dobu viac ako dvoch rokov umožniť otcovi stretávanie sa s maloletou v jeho neprítomnosti. Maloletá naproti tomu pomerne dobre akceptovala aj inú zmenu v jej socializácii, návštevu predškolského zariadenia, ktoré prostredie pre ňu mohlo byť rovnako cudzie, ako stretávanie sa s otcom bez prítomnosti matky. Z dokazovania zároveň vyplýva, že maloletá je schopná určitý čas stráviť s otcom aj bez prítomnosti matky. Nie je ničím neobvyklým, že súdy v prípade rozhodovania o úprave styku tento určujú do budúcnosti odlišne, vyžadujúc a určujúc určité prechodné obdobia, aby sa vzťah dieťaťa s rodičom obnovil, prípadne prehĺbil resp. čo najviac rozvinul, tieto prechodné obdobia zvyčajne predstavujú obdobia od troch do šiestich mesiacov. V prejednávanej veci toto obdobie, počas ktorého sa maloletá stretávala s otcom len za prítomnosti matky, trvalo viac ako dva roky. Odvolací súd je toho názoru, že toto obdobie bolo dostatočné na to, aby záver súdu prvej inštancie o schopnosti maloletej zvládnuť stretnutia s otcom v rozsahu 4 a pol hodiny v sobotu a v nedeľu, každý druhý týždeň, bez prítomnosti matky, bol v celom rozsahu správny. 10.5 Pokiaľ matka v odvolacom konaní predložila potvrdenie ošetrujúceho psychiatra, na toto odvolací súd neprihliadal, nejde o novú skutočnosť oproti dovtedajším odporúčaniam pedopsychiatra. Vo vzťahu k takémuto odporúčaniu nemožno opomenúť skutočnosť, že pedopsychiatrička vychádzala predovšetkým z tvrdení matky a správanie maloletej pri stretávaní sa s otcom bez prítomnosti matky nemohlo byť zohľadňované, nakoľko žiadne takéto stretnutie maloletej s otcom, aj z dôvodov na strane matky, realizované nebolo. Ak matka maloletej poukazuje na diagnostikovanú poruchu autistického spektra maloletej a popieranie tejto diagnózy zo strany otca, je potrebné zdôrazniť už vyššie uvedený argument a to skutočnosť, že otec preukázal absolvovanie školení vo vzťahu k starostlivosti o osobu trpiacu Aspergerovým syndrómom. 10.6 Vo vzťahu k úprave styku nie je dôvodné ani odvolanie otca. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, prečo ním rozsah styku otca s maloletým dieťaťom považoval pre maloleté dieťa a jeho rozvoj vzťahu s otcom za najprijateľnejší s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nebolo tak povinnosťou súdu odôvodňovať každú jednu alternatívu predostretú rodičmi maloletej; podstatné je, že súd prvej inštancie oprel svoje závery o vykonané dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania a čiastočný odklon od záverov znaleckého posudku, prípadne odporúčania pedopsychiatra, riadne odôvodnil. Vo vzťahu k otcovi maloletej ide o rozšírenie doposiaľ neodkladným opatrením upraveného styku s maloletým dieťaťom. Je na otcovi maloletej, aby predovšetkým aj v spolupráci s matkou maloletej a jej pozitívnym výchovným pôsobením súdom určený čas využil na prehlbovanie a rozvíjanie vzťahu s maloletou, aby bolo možné v budúcnosti prípadne uvažovať aj o ďalšom rozšírení styku, v obvyklom rozsahu s prihliadnutím na špecifiká prípadu. Úprava styku v prejednávanej veci podlieha určitej postupnosti. Úprava styku tak ako bola prevedená okresným súdom tomuto zodpovedá. Aj v kine, prípadne na detskom ihrisku môže za vhodných postupov akceptujúcich prejavované záujmy dieťaťa otec na maloletú výchovne pôsobiť ale najmä vzájomný vzťah s maloletou prehĺbiť. 10.7 Pokiaľ ide o úpravu styku otec maloletej navrhol, aby odvolací súd vyžiadal stanovisko predškolského zariadenia s poukazom na dobu, ktorá uplynula od rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd tomuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel, v súdnom spise obsiahnutú správu považoval za dostatočne aktuálnu. Ani zmena a rozvoj socializácie maloletej v predškolskom zariadení by nebol spôsobilý vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k úprave styku najmä z dôvodu, že už súd prvej inštancie sa na prospech širšieho rozsahu styku otca s maloletou čiastočne odklonil od záverov znalca. Nemožno však opomenúť, že znalec pripustil rozširovanie rozsahu úpravy styku, tento postup by mal byť vzhľadom na špecifiká prejednávanej veci postupný a pozvoľný. 10.8 Otec maloletej v podanom odvolaní namietol nielen závery znalca, ale aj jeho možnú zaujatosť. K uvedenému dôvodu odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, vykonal dôkaz oboznámením so znaleckým posudkom, na pojednávaní znalca vyslúchol a umožnil účastníkom klásť znalcovi otázky. Znalec na položené otázky zodpovedal a jeho závery nie sú v zrejmom rozpore s ostatnými skutkovými okolnosťami, ktoré vyplynuli aj z ostatného dokazovania. Súd ustanoví znalca, ak pre rozhodnutie vo veci závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Aj v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku patrí dôkazná iniciatíva účastníkom konania; súd je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Je nesporné, že súd prvej inštancie považoval závery znaleckého posudku a odpovede znalca za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci, iného znalca ex offo neustanovil a dôkaz iným znaleckým posudkom nevykonal. Otec maloletej nenavrhol vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania za účelom preverenia správnosti už podaného znaleckého posudku. Nemožno tak dôvodne namietať nesprávnosť jednotlivých záverov znalca, z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal. Aj závery uvedené v znaleckom posudku nemožno vnímať izolovane ale v ich komplexnom význame, nesprávnosť záverov znaleckého posudku nemôže vyplývať len z toho, že s ním otec maloletej nesúhlasil. 10.9 Pokiaľ otec maloletej namietal v podanom odvolaní zaujatosť znalca, odvolací súd túto argumentáciu nepovažoval za námietku zaujatosti vznesenú stranou sporu, nakoľko absentuje uvedenie náležitostí uvedených v § 52, resp. dodržanie lehoty uvedenej v § 53 C.s.p.; na vylúčenie znalca sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov (§ 59 C.s.p.). Na takúto argumentáciu odvolací súd tak prihliadal iba ako na odvolacie námietky, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Náhodné stretnutie matky po rokoch so spolužiakom, ktorý má byť obchodným partnerom znalca, pred vykonaním znaleckého úkonu nesprávnosť záverov znaleckého dokazovania nespôsobuje. 10.10 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o úprave styku, ktorými súd prvej inštancie určil rozsah styku, určil miesto prevzatia a odovzdania maloletej a matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť (výroky III., IV., V.) za vecne správne, a preto rozsudok okresného súdu v tejto časti podľa § 387 ods. 1, ods. 2 potvrdil. 11. Súd prvej inštancie vo výroku VI. napadnutého rozsudku uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z., a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. Y.. Uloženie tohto výchovného opatrenia je v plnom rozsahu dôvodné. Takýto postup je plne v právomoci súdu a jeho predpokladom je, že to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V danom prípade sa rodičia maloletej poradenskej činnosti podrobili už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie; z vykonaného dokazovania, napadnutého rozhodnutia a v konečnom dôsledku aj z podaných odvolaní a vyjadrení k nim naďalej vyplýva konfliktný vzťah rodičov maloletej, ich nedostatočná komunikácia, názorové rozdiely pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej, ako aj vo vzťahu k výchove maloletej. Počas viac ako dvojročného stretávania sa otca s maloletou nedošlo k žiadnemu posunu vo vzťahu k rozsahu styku otca s maloletou, matka maloletej naďalej spochybňuje spôsobilosť otca riadne sa o maloleté dieťa postarať čo aj v rozsahu 3 hodín v sobotu a troch hodín v nedeľu každý párny týždeň (resp. 4 a pol hodiny ako to bolo určené súdom prvej inštancie. Otec maloletej zároveň naďalej spochybňuje starostlivosť matky o maloletú namietaním akejsi hyperprotektivity vo vzťahu k stanovovaniu medicínskych diagnóz. Za takýchto skutkových zistení je uloženie v plnom rozsahu dôvodné. Nemožno dôvodne argumentovať, že uložené výchovné opatrenie neplní žiaden účel, účelom je čo aj čiastočné zlepšenie komunikácie a vzájomných vzťahov rodičov maloletej, čím je sledovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa. 11.1 V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku VI. potvrdil. V odvolaní tento výrok rozsudku okresného súdu argumentačne napadla len matka; otec maloletej voči nemu podal odvolanie ako časti celého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý navrhoval zrušiť v celosti a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie okresnému súdu. 12. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj výrok o nároku na náhradu trov konania; súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne, keď aplikoval ustanovenie § 52 C.s.p. keď dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. nezistil. Účastníci konania ani netvrdili existenciu dôvodov, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania jednému z účastníkov bolo spravodlivé. 13.Odvolací súd napokon ako vecne správne výroky potvrdil aj výroky vo vzťahu k znalečnému, keď otec maloletého odvolaním argumentačne napadol predovšetkým výrok, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal povinnosťou nahradiť ustanovenému znalcovi zvyšok znalečného v sume 318,58 Eur na účet znalca. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že na zaplatenie zvyšku znalečného (ktoré nepokrýva poskytnutý preddavok zo strany otca) zaviazal otca maloletej, ktorý sám pri návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že je ochotný znášať trovy znaleckého dokazovania. Neobstojí odvolacie tvrdenie otca o tom, že znalecké dokazovanie navrhol vo vzťahu k posúdeniu a skúmaniu psychického stavu matky a starej matky; toto tvrdenie je v rozpore s obsahom súdneho spisu, najmä v rozpore s tvrdeniami otca (jeho právneho zástupcu) na pojednávaní dňa 30.05.2018; zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že znalecké dokazovanie otec maloletej navrhol „za účelom posúdenia spôsobilosti výkonu starostlivosti o maloletú, či bude vhodnejšia striedavá osobná starostlivosť alebo výlučná starostlivosť niektorého z rodičov a zároveň ohľadne posúdenia, či závery lekárskych správ diagnostikujúce u maloletej Aspergerov syndróm, sú správne“. A súd prvej inštancie takéto znalecké dokazovanie nariadil. Aj keď okresný súd neakceptoval v celosti návrh otca vo vzťahu k otázkam, na ktoré mal znalec odpovedať, bolo v kompetencii okresného súdu určiť, aké otázky má znalec v znaleckom posudku zodpovedať. Uvedená skutočnosť nespochybňuje záver okresného súdu o tom, že vykonať znalecké dokazovanie navrhol otec maloletej a že prejavil ochotu znášať trovy znaleckého dokazovania. 14. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prevažnej časti ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil; v časti prvého výroku vo vzťahu k zastupovaniu maloletej a správe jej majetku rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil; tak ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zo súdneho spisu vyplýva, že rodičia maloletej boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkmi konania o rozvod manželstva, okresným súdom prerušeného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej javí dočasný charakter; na čas do rozvodu manželstva. Súd konajúci o rozvode manželstva upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva (§ 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.). 15. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nezistil žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bol spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov. 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).