Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/149/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010777 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118010777.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jozefa Mikluša, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/57/2018 zo dňa 16.08.2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica podľa § 280 ods. 2, § 10 ods. 2 Tr. zák. skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný S.. H.. S. J., H.., dopustil tak, že v čase okolo 17.15 hod. dňa 03.01.2018 v T. T., na ul. XX.I.. X, po tom ako otvoril dvere svojho bytu nachádzajúcom sa na X. poschodí, na ktoré predtým zazvonili zamestnanci spol. J. Q., a.s., a to C. T., nar. XX.XX.XXXX, a E. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sa mu následne predstavili a uviedli dôvod ich návštevy, chytil C. T. rukou za šnúrku, ktorú mal na krku a na ktorej mal preukaz, pritiahol si ho k sebe a zpoza opasku vytiahol plynový revolver zn. I. a priložil mu ho ku spánku na hlave a spýtal sa ho „A ty vieš čo je toto“, načo C. T. ako aj jeho kolega E. M. začali cúvať, pričom ako od neho C. T. cúval, tak mu strhol preukaz z krku a keď zišli na medziposchodie kde zastali, tak mieril na nich plynovým revolverom a kričal po nich, že sú zlodeji a okrádajú ľudí, pričom na tieto slová slovne zareagoval E. M., ktorý sa ho spýtal, že či to myslí vážne, načo následne pribehol k nim a chytil C. T. rukou za ľavý bok a plynovým revolverom ho udrel do ľavej ruky tesne nad lakeť, po čom spolu s kolegom z miesta ušli, čím takto u C. T., a E. M. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie a C. T. spôsobil pomliaždenie v oblasti vonkajšej strany ľavého lakťa, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu PN a liečenia do 7 dní, postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica s tým, že žalovaný skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom. Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť. V písomnej sťažnosti uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní uvádzal, že on sa skôr považuje za poškodeného, keďže mu dvaja muži vnikli do bytu, resp. jeden vnikol tak, že stál za prahom dverí. V daný deň mu niekto zvonil a hlas mu oznámil, že je z Q., on však povedal, že nemá záujem a zložil. Potom ale počul po bytovom dome chodiť a klopať a mal obavy, čo sa deje. Poškodení sa od svojich výpovedí neodchyľovali, obaja zhodne uviedli, že obžalovaný sa im vyhrážal zabitím a navyše so zbraňou. Podľa názoru sťažovateľa neobstojí tvrdenie súdu, že poškodení si mali zapamätať komu zvonili a kto ich odmietol vpustiť do bytového domu, lebo na byte nemal menovku a poškodení nemohli vedieť o koho sa jedná. Poškodení tvrdili, že stáli pred prahom bytu obžalovaného. Ani obžalovaný netvrdil, že sa chceli dostať do jeho bytu, ale že ho obťažovali a ponúkali služby, o ktoré nemal záujem. Z konania poškodených nevyplýva, že by obžalovaný bol ohrozovaný a že by sa mal brániť a vyťahovať zbraň. Nie je zrejmé, z čoho súd usudzoval, že poškodený M. si mal myslieť, že nejde o zbraň. Obžalovaný v čase, keď mu niekto zvonil na zvonček pri dverách, sa nachádzal vo vnútri bytu, dvere otvoril a následne vytiahol zbraň. Nič nebránilo obžalovanému v tom, aby zatvoril dvere a s poškodenými sa viac nerozprával. Obžalovaný tiež nemal dôvod, aby zbehol po schodoch a napadol jedného z poškodených. Nie je podstatné, že išlo o plynovú zbraň, lebo tá bola spôsobilá vzbudiť obavu o život a zdravie. Prokurátor navrhol zrušiť vec a vrátiť ju na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nemožno označiť za dôvodnú. Vec bola už v minulosti predmetom preskúmania zo strany krajského súdu, keď okresný súd si počínal podobne, ako v teraz preskúmavanom rozhodnutí. Krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie s tým, že uložil okresnému súdu, v ktorom smere má doplniť dokazovanie, čo sa týka odborného vyjadrenia a zadováženia doličného predmetu. Okresný súd sa riadil pokynom krajského súdu a doplnil dokazovanie v naznačených smeroch, pričom ani po doplnení dokazovania sa zásadným spôsobom nezmenil skutkový stav. Okresný súd rozhodol takým spôsobom, ako v predchádzajúcom prípade, keď skutok kvalifikovaný obžalobou ako prečin nevyhodnotil ako trestný čin, ale ako možný priestupok a postúpil vec okresnému úradu. Podstata danej veci spočívala v tom, ako sa to napokon potvrdilo aj dokazovaním, že poškodení ako zamestnanci spoločnosti J. Q., a.s. v rámci ponuky nových produktov spoločnosti zazvonili na centrálny vonkajší zvonček obžalovanému S.. H.. S. J., H.. Obžalovaný im prostredníctvom elektronického komunikátora oznámil, že nemá záujem o ponúkaný produkt a nechce s nimi hovoriť. Poškodení napriek tomu, keď sa do bytového domu dostali, pretože im to umožnili iní obyvatelia domu, omylom obžalovanému zazvonili na zvonček pred bytom, ktorý nebol označený menovkou. Poškodení sa opätovne snažili prezentovať ponuku, pričom podľa obžalovaného jeden z nich prekročil prah bytu a keďže ich pokladal za podomových predajcov, ktorí požívali zlú povesť, a nereagovali na jeho upozornenia, že nemá záujem s nimi hovoriť, tak sa podľa obžalovaného snažili votrieť do jeho bytu. Obžalovaný na zdôraznenie svojich upozornení, aby priestor poškodení opustili, vytiahol plynovú pištoľ, ktorú schovával za chrbtom a ktorú priložil k telu jedného z nich. Poškodení potom opustili priestor pred bytom z vyššieho poschodia nižšie a keď obžalovaný na nich vykrikoval, že sú zlodeji a okrádajú ľudí a keď sa voči tomu ohradili, obžalovaný pribehol za nimi a oháňajúc sa pištoľou udrel jedného z poškodených do ruky. Možno uviesť, že reakcia obžalovaného na podľa neho neprijateľné obťažovania bola neadekvátna vzniknutej situácii, ktorá sa dala vyriešiť aj inak. Obžalovaný sa síce poškodeným nevyhrážal verbálne zabitím alebo inou ťažkou ujmou, konkludentne však priložil pištoľ k telu, čo u poškodeného mohlo vzbudzovať dôvodnú obavu. Po formálnej stránke takéto konanie obžalovaného môže napĺňať znaky žalovaného prečinu, avšak v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. je na toto konanie potrebné hľadieť aj cez tzv. materiálny korektív prečinu z hľadiska závažnosti jeho konania. Túto závažnosť je potrebné hodnotiť cez spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mierou zavinenia, napokon i motívom konania páchateľa. V osobe obžalovaného ide o človeka bezúhonného, ktorý nemá sklony ku konfliktom, ide skôr o osobnosť, ktorá je zameraná na históriu a píše o nej. Obžalovaný sa domnieval, že ide o osoby zaoberajúce sa pokútnym obchodom, možno to usudzovať aj z jeho prejavu, keď na nich kričal, že sú zlodeji a okrádajú ľudí. Obžalovaný predtým veľmi jednoznačne poškodeným uviedol, že nehodlá s nimi komunikovať a oni aj keď omylom mu opätovne zazvonili na byt, čo v ňom umocnilo podozrenie, že sa jedná o ľudí, ktorí sa chcú votrieť do jeho bytu, aby mu ponúkali nejaké produkty. Napokon aj jeden z vypočutých policajtov, ktorí boli privolaní na miesto uviedol, že obyvatelia predmetného obytného domu často volali na políciu s tým, že upozorňovali na podozrivých ľudí, ktorí ponúkajú produkty spojené so službami a tovarom. Napokon aj obžalovaný sa potom snažil informovať v spoločnosti J. Q. a snažil sa poškodených ako sám uviedol z balkóna sfotiť, pričom poškodení mobilný telefón pokladali za zbraň. Pohnútkou konania obžalovaného bola skôr chvályhodná, ale prostriedky, ktoré zvolil na realizáciu svojho zámeru neboli v súlade s právom. Napriek tomu aj krajský súd vzhľadom na materiálne ponímanie daného skutku dospel k záveru, že konanie obžalovaného nedosahovalo hranice prečinu. Správne si počínal okresný súd, keď predmetný skutok postúpil príslušnému okresnému úradu, ktorý ho môže kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia (s účinnosťou od 01.02.2014) do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý priestupok viedlo trestné stíhanie. Okresnému úradu teda nebráni premlčanie, aby tento skutok prejednal. Krajský súd vidí v danom odôvodnení tohto uznesenia oj odpovede na námietky vznesené sťažovateľom. Krajský súd preto pokladal sťažnosť prokurátora za nedôvodnú a rozhodnutie okresného súdu vo výroku o postúpení veci považoval za správne a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.