Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/144/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010489 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119010489.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného I. B., stíhaného pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c), e) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 14. septembra 2020 o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/47/2019 zo dňa 30.07.2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/47/2019 zo dňa 30.07.2019 vo výroku o treste. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u je obžalovaného I. B., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O. O., t. č. v ÚVV a ÚVTOS, S. X, O. O. podľa § 148 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/26/2019 zo dňa 24.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného I. B. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/47/2019 zo dňa 30.07.2019 bol obžalovaný I. B. uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c), e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase dňa XX. XX. XXXX v čase medzi 02:00 h až 07:00 h fyzicky v O. O. na I. X v byte napadol nebohého X. B., nar. XX. XX. XXXX, tak, že bližšie nezisteným spôsobom ho napadol do oblasti ľavej strany tváre a krku, tiež ho napadol tupohranatým predmetom do oblasti hrudníka vzadu vpravo, čím mu spôsobil zhoršenie respirácie následkom zlomeniny dvoch rebier vpravo a zakrvácanie pod sliznicu hrtana pri zlomenine štítnej chrupavky hrtana, pričom následkom týchto poranení došlo za spoluúčasti viacerých ochorení k srdcovo-pľúcnemu zlyhaniu a následne úmrtiu X. B., nar. XX. XX. XXXX. Za to mu okresný súd podľa § 148 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/26/2019 z 24.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.05.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný I. B. prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný je toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd nevyhodnocovali vykonané dôkazy objektívne a tieto akceptovali len dôkazy svedčiace v jeho neprospech, čím bolo konanie postihnuté závažnou vadou procesu, pretože bolo vedené v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu, vyjadrené v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. Od začatia konania obžalovaný poukazoval na to, že sa nedopustil voči svojmu otcovi protiprávneho konania. V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísal podstatné okolnosti skutku, ktorý sa mu kladie obžalobou za vinu, ako aj už uviedol, od začiatku vypovedal rovnako, svoje výpovede v ničom nemenil. V tejto súvislosti opísal skutkové okolnosti tak, ako ich vnímal on, pričom zdôraznil, že svojho otca našiel v ranných hodinách nebohého bez známok života. V tejto súvislosti tak isto obžalovaný poukázal na to, že jeho nebohý otec mal viaceré vážne zdravotné ťažkosti a potreboval pomoc druhej osoby. Po návrate zo zariadenia často pil, žiadal od obžalovaného, aby mu kupoval alkohol, konkrétne víno, ktoré často požíval. Nepopiera ani nepopieral, že by medzi ním a jeho otcom nedochádzalo k hádkam a konfliktom, avšak k fyzickému násiliu medzi nimi nedošlo. Je pravdou, že nie vždy sa k otcovi správal v súlade so zásadami slušného správania, občas medzi nimi padli aj ostrejšie slová, vzájomne si nadávali. Často sa stávalo, že jeho nebohý otec pod vplyvom alkoholu spadol a nie vždy ho šetrne aj zdvíhal viackrát zo zeme a ukladal do postele resp. na stoličku. Dôrazne však poprel, že by nebohého otca potom, ako ho vzal zo zariadenia z Z. domov, fyzicky atakoval. V závere svojho odvolania opakovane zdôraznil, že voči jeho nebohému otcovi nepoužil žiadne fyzické násilie, má za to, že nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi jeho konaním spočívajúcim v občasnom nešetrnom zaobchádzaní s poškodeným a zraneniami, ktoré boli objektívne zistené na tele jeho otca, tieto mu on nespôsobil. V posudzovanom prípade má za to, že nebolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že by sa mal dopustiť skutku opísaného v obžalobe prokurátora. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“ obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., prípadne zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Ďalej proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj okresná prokurátorka, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V tejto súvislosti z odvolania vyplynulo, že prvostupňový súd pochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne, teda pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby bez splnenia podmienok na jej zníženie. Obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody a preto má prokurátorka za to, že aj v prípade uloženia trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, čo je dolná hranica pri zvýšení zákonnej hranice trestnej sadzby, by bolo nedostatočné a preto požiadala, aby odvolací súd zohľadnil všetky okolnosti prípadu a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že nespochybňuje výrok o vine, odvolanie smerovalo len proti výroku o treste v napadnutom rozsudku, preto požiadal, aby krajský súd zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a obžalovanému uložil súhrnný trest v rámci upravenej trestnej sadzby. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiavajú ich písomného odvolania a z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd vyhovel ich odvolaniu. Splnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí uviedol, že k veci nemá čo dodať. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že to, čo sa stalo, stalo sa, on otcovi neublížil, otec ho sám požiadal, aby ho zobral z domova dôchodcov. Po rôznych vybavovaniach otca zobral z domova, necíti sa byť vinný, mrzí ho to, čo sa stalo, považuje to za tragédiu v ich rodine, nebola to prvá tragédia v ich rodine. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, pričom odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Z trestného spisu odvolací súd zistil, že okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy pre svoje rozhodnutie, tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., pokiaľ ide o výrok o vine. V tejto súvislosti sa krajský súd nestotožnil so závermi obhajoby vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov pokiaľ ide o tento výrok, keďže okresný súd v napadnutom rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. sa dostatočne vysporiadal s tým, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje zistenia, ktoré skutočnosti pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. V tomto smere aj odvolací súd musí konštatovať, že obžalovaného usvedčovala predovšetkým svedkyňa Q.. J. Q., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o 21.30 hod. v uvedený deň počula silný tupý úder o radiátor, potom počula hlasnú hádku dvoch mužov z bytu nad ňou, pričom počula vulgárne nadávky, niečo ohľadom jedenia a meno X. a nekop. Výpovedi svedkyne zodpovedala aj výpoveď svedka poškodeného Q.. P. B., ktorý potvrdil vzájomné popíjanie alkoholických nápojov obžalovaného a poškodeného, ktoré viedlo do vzájomných konfliktov, za ktoré bol obžalovaný v minulosti trestne stíhaný. Častokrát vtedy došlo aj k fyzickému napádaniu medzi nimi. V konečnom dôsledku aj z výpovede samotného obžalovaného vyplynulo, že nikto u nich v ten deň nebol na návšteve. V tejto súvislosti potom výpovediam svedkov zodpovedali aj závery znaleckého posudku Q.. O. M. - znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý opísal mechanizmus vzniku zranenia poškodeného X. B.. Z týchto záverov vyplynulo, že nálezy na tele zomrelého svedčili pre opakované pôsobenie vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru na oblasť tváre, hlavy, krku, hrudníka a v nezanedbateľnej miere aj na horné končatiny, pričom pôsobiace násilie dosahovalo miernu až strednú intenzitu pôsobiacej sily a malo charakter prudkých úderov/nárazov pevného predmetu na telo. Vzhľadom na to, že zistené zranenia sú takmer rovnakého dáta vzniku, vznikli približne súčasne a krátko pred smrťou v rozmedzí niekoľkých minút, eventuálne desiatok minút, teda nie s odstupom niekoľkých dní, čo dokumentuje postupné vyfarbovanie krvných podliatin na krku nebohého, poranenia je nutné hodnotiť komplexne vo vzájomnom kontexte. Bolo vysoko nepravdepodobné, že by zosnulý utrpel všetky zistené zranenia len opakovanými pádmi, nakoľko sa tieto nachádzali nielen na vystupujúcich častiach reliéfu tváre a tela, teda na častiach relatívne exponovaných kontaktnej ploche dopadu tela, ale aj na miestach „vnorených“ pod úroveň okolia, napr. okolo očných štrbín, pod uhlom sánky - pod bradou, za ušnicou. Čiže zomrelý utrpel tri prudké údery, veľmi pravdepodobne zo strany inej osoby, pevným tupohranným predmetom, napr. päsťou, do oblasti tváre, konkrétne očného okolia oboch očí, za vzniku krvných výronov očných viečok, pričom buď jeden z týchto úderov alebo ďalší samotný úder zasiahli aj oblasť oka, kde viedli k jeho pomliaždeniu a krvácaniu z nosa. Ďalší úder s pôsobením tlaku na ústa bol smerovaný na oblasť úst, kde došlo k vzniku krvného výronu v hornej pere a prudkým pritlačením hornej pery o zuby k vzniku krvných výronov v jej sliznici a k trhlinám sliznice pier pri ľavom ústnom kútiku, pričom nemožno vylúčiť ani úder do oblasti úst a tiež pritlačenie pier o zuby prekrytím úst, napr. rukou inej osoby. Na oblasť krku pôsobilo násilie najskôr charakteru prudkého úderu, pričom neboli zistené jednoznačné a typické znaky svedčiace pre manuálnu stranguláciu - hrdúsenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom zistené úrazové zmeny, ktoré si X. B. veľmi pravdepodobne nespôsobil sám, viedli k akútnemu zhoršeniu chronicky nedostatočnej dýchacej a srdcovej funkcie do tej miery, že spolu s nimi viedli k jeho smrti. Zomrelý v okamihu smrti nebol pod vplyvom psychoaktívnych látok a toxikologicky významných liečiv, bol pod vplyvom alkoholu, ktorého koncentrácia zodpovedala stavu podnapitosti. Smrť X. B. znalci stanovili na skoré ranné hodiny dňa XX.XX.XXXX. Na hlavnom pojednávaní potom znalec doplnil závery znaleckého posudku v tom, že jednoznačne možno vylúčiť, že komplex zranení, ktoré na poškodenom identifikovali, svedčia o tom, že tieto si nespôsobil sám, ale museli byť spôsobené pôsobením vonkajšieho násilia treťou osobou alebo spolupôsobením aktívneho konania tretej osoby. Samovoľne mohlo dôjsť len k poraneniu pravobočnej časti chrbta so zlomeninou dvoch rebier, kde možno pripustiť, že si toto poranenie poškodený spôsobil sám, prípadne pri spolupôsobení tretej osoby, ktorá mohla ten pád iniciovať a zakcelerovať ho. Najzávažnejším zranením bola zlomenina štítnej chrupky a rohu jazylky s krvácaním do mäkkých tkanív hrtana a hltana so zúžením priesvitu a následnou poruchou ventilácie. Znalec vylúčil, že by si tieto zranenia mohol poškodený spôsobiť sám. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy potom ani odvolací súd nemal pochybnosti o ustálenom skutkovom stave veci a prvostupňový súd potom správne uznal vinu u obžalovaného, keďže v čase úmrtia poškodeného v byte okrem obžalovaného a poškodeného sa nikto nenachádzal a svedkyňa Q.. J. Q. počula z bytu obžalovaného v uvedený večer hádku dvoch mužov a výkriky X. a nekop. Preto krajský súd neuveril obhajobe obžalovaného, túto vyhodnotil ako účelovú, ktorá ho mala zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Okresný súd potom nepochybil, keď obžalovaného konanie subsumoval pod § 148 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., teda že spáchal zločin zabitia s poukazom na § 139 písm. c), e) Tr. zák. Na druhej strane však okresný súd pochybil pri ukladaní trestu obžalovanému, keď mu uložil trest pod upravenú trestnú sadzbu vo výmere 6 rokov bez toho, aby použil ustanovenie § 39 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd odvolacie námietky prokurátorky uznal za opodstatnené a preto musel v napadnutom rozsudku zrušiť výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému a vo veci rozhodnúť sám tak, že obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne a pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/26/2019 zo dňa 24.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2019 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V tomto smere je potrebné konštatovať, že obžalovanému bolo možné za jeho konanie uložiť trest odňatia slobody v zákonom upravenej trestnej sadzbe vo výmere od 6 rokov a 8 mesiacov, pričom odvolací súd v tomto prípade vyhovel návrhu prokurátora a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest potom aj odvolací súd považuje za vyhovujúci podmienkam pre generálnu i individuálnu prevenciu. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali nedotknuté. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.