Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/53/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119259009 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119259009.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v právnej veci navrhovateľky Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., Q., S. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Štefana Moyzesa 2, proti odporcovi R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., P. XXXX/XX, o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 14Pc/10/2019 - 88 zo dňa 04. 09. 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 EUR mesačne od 10. 04. 2019 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. II. Zročné výživné od 10. 04. 2019 do 12. 03. 2020 v sume 165 EUR je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 mesiacov. III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke výživným mesačne vo výške 185 EUR počnúc od 10. 04. 2019, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky a v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol. Zmeškané výživné vo výške 275 EUR za obdobie od 10. 04. 2019 do 04. 09. 2019 uložil odporcovi uhrádzať v desiatich mesačných splátkach po 27,50 EUR spolu s výživným k rukám navrhovateľky po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody mesačných splátok. 2. Navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá od septembra 2018 začala navštevovať 3. ročník Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu v Banskej Bystrici. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že žije spoločnej domácnosti s matkou T. T. a jej manželom Z.. Z. T.. Matka navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť ešte k mladšej dcére A. S., pracuje u zamestnávateľa B. K., s. r. o. vo T. kde bol jej čistý mesačný príjem v sume 678,61 EUR a poberala rodinné prídavky na dve deti. Odporca sa s navrhovateľkou stretával a pravidelne jej prispieval výživným v sume 130 EUR mesačne, prispel jej na výlet do F. sumou 300 EUR, na sviatky navrhovateľke kupuje darčeky a oblečenie, uhrádzal jej poistku. Odporca pracuje ako zástupca riaditeľa T. polície v C. C., odsťahoval sa k svojej matke a má ďalší príjem z prenájmu vlastného bytu. Od poslednej úpravy výživného uplynulo už 8 rokov, počas ktorých došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá začala navštevovať strednú školu. S jej pribúdajúcim vekom sú odôvodnené zvýšené výdavky navrhovateľky, súvisiace so zabezpečením základných potrieb ako sú strava, ošatenie, hygienické potreby, školské a mimoškolské aktivity. U matky navrhovateľky došlo v priebehu konania k zmene pomerov v tom, že táto bola rozvedená. tvrdila, že plnenie otca navrhovateľky na zmluvu o stavebnom sporení nemožno považovať za plnenie výživného na tvorbu úspor. Od septembra 2019 navrhovateľka navštevuje 4. ročník K. hotelových služieb a obchodu, príležitostne pracuje v C. C. v H. dome, má stálu brigádu v reštaurácii v OC G.. 3. Odporca navrhol ponechať výživné v sume 130 EUR mesačne, ktoré mu bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 35P/40/2011-30 zo dňa 14. 02. 2012 od 01. 12. 2011 a súčasne navýšiť o sumu 25 EUR, ktorú by uhrádzal na osobný účet navrhovateľky. Schvaľuje, aby sa navrhovateľka naučila sama pracovať a hospodáriť s hotovosťou a že popri škole si hľadá zárobkové možnosti. V roku 2014 založil pre dcéru stavebné sporenie v K. sporiteľni Y., kde nepravidelne prispieva a na účte bol k 31. 12. 2018 zostatok vo výške 979,48 EUR. Od októbra 2018 poslal navrhovateľke spolu sumu 285 EUR. Na T. polícii v C. Bystrici nepracuje ako zástupca riaditeľa, ale ako referent, kde má čistý príjem 1.150 EUR mesačne, iný príjem nemá. Keď sa narodila navrhovateľka, založil jej venové sporenie, ktoré platil do 18. roku veku dieťaťa. Nasporená suma, ktorá sa ďalej zhodnocuje, bude navrhovateľke vyplatené po dovŕšení veku 25 rokov alebo pri vydaji. Odporca býva so svojou matkou v dvojizbovom byte, ktorého vlastníkom je jeho matka, ktorej prispieva na bývanie a stravovanie. Odporca je vlastníkom záhrady a 3-izbového bytu, ktorý už v 2 - 3 roky prerába a preto neprenajíma. S navrhovateľkou majú veľmi dobrý vzťah a stretávajú sa každý druhý víkend. Odporca chápe, že sa náklady zvýšili, ale návrh na zvýšenie výživného spochybňuje to, že výživné navrhovateľka nežiadala zvýšiť v čase, keď išla na strednú školu, ale až keď sa jej matka rozvádzala a bude potrebovať splácať hypotéku na rodinný dom. Odporca súhlasil so zvýšením výživného na sumu 155 EUR. 4. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 35P/40/2011-30 zo dňa 14. 02. 2012, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zvýšení výživného otca na maloletú Z. A. na sumu 130 EUR mesačne, ktoré výživné je hradené od 01. 12. 2011. Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľka je študentkou 4. ročníka K. hotelových služieb a obchodu v C. C., býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou T. T. a mladšou sestrou v rodinnom dome. Navrhovateľka nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, príležitostný príjem mala z brigád doma i v zahraničí. Odporca ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, jeho priemerná čistá mzda bola podľa potvrdenia z Z. vnútra SR zo dňa 24. 04. 2019 v sume 1.119,98 EUR, iný príjem nemal. Odporca býva v dvojizbovom byte so svojou matkou, ktorá je vlastníkom bytu a ktorá poberá starobný dôchodok vo výške cca 400 EUR. Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, 3-izbového bytu a záhrady. Odporca prispieva navrhovateľke na výživu sumou 130 EUR mesačne, príležitostne prispieva darčekmi a na oblečenie, s navrhovateľkou sa pravidelne stretával. Matka navrhovateľky T. T. mala podľa potvrdenia z 03. 05. 2018 u zamestnávateľa B. K., s. r. o., T. čistý mesačný príjem 678,61 EUR a bola zamestnaná na dobu neurčitú. Mala tiež príjem z provízii a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Matka poberala rodinné prídavky na dve deti. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Pc/85/2019-26 zo dňa 31. 07. 2019 bolo manželstvo Z.. Z. T. a T. T., rod. A. (matky navrhovateľky) rozvedené, 5. Podľa okresného súdu doteraz určené výživné nepokrýva všetky odôvodnené potreby navrhovateľka, jej návrh preto považoval za odôvodnený, ale nie v požadovanej výške 250 EUR mesačne. V možnostiach odporcu je prispievať na výživu navrhovateľky sumou 185 EUR mesačne, pričom okresný súd prihliadol na to, že niektoré uvádzané výdavky otec spochybnil a preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol. 6. Okresný súd posudzoval zročné výživné, ktoré odporcovi vzniklo za obdobie od 10. 04. 2019 do 04. 09. 2019, ktoré bolo vyčíslené ako rozdiel medzi doteraz platenou sumou výživného 130 EUR a určeným výživným 185 EUR. Zistený rozdiel zodpovedá sume 55 EUR mesačne a spolu za 5 mesiacov sume 275 EUR. Uvedenú sumu povolil otcovi splácať v 10 mesačných splátkach po 27,50 Eur spolu s bežným výživným. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 62, § 75, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania nerozhodoval, lebo žiaden účastník nepodal návrh na rozhodnutie o trovách podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku. 7. Proti rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka ktorá namietala, že okresný súd nedostatočne prihliadol na dôvody návrhu, nedostatočne prihliadol na zvýšenie jej nákladov spojených so životnými potrebami a návštevou strednej odbornej školy. Príjmy navrhovateľky z jej brigádnickej činnosti sú sporadické a v odôvodnení rozhodnutia ich okresný súd posudzoval v neprospech navrhovateľky. Okresný súd nezohľadnil, že navrhovateľka nemá možnosť si tvoriť úspory a nemôže si dovoliť rôzne poznávacie aktivity jej vrstovníkov. Okresný súd nevzal do úvahy súčasnú situáciu a možnosti matky, s ktorou navrhovateľka žije v domácnosti. Príjem matky navrhovateľky je nižší, ale jej výdavky sú podstatne vyššie, pričom matka navrhovateľky sa stará o maloletú sestru navrhovateľky a preto má aj obmedzenú možnosť získať ďalší príjem. Okresný súd nedostatočne zohľadnil majetkové pomery, možnosti a schopnosti odporcu, ktorý žije so svojou matkou a na chode domácnosti sa podieľa minimálne. Požadovaná suma výživného 250 EUR je primeraná veku a potrebám navrhovateľky a skutočnosti, že odporca vlastní trojizbový byt a jeho preukázateľný mesačný príjem je cca 1150 EUR mesačne. Podľa navrhovateľky by mal predstavovať podiel súdom určeného výživného na čistom príjme povinného rodiča 20-30 %. Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a vyhovel návrhu v celom rozsahu. 8. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11. 10. 2019 uviedol, že navrhovateľka žije s matkou a sestrou v novostavbe rodinného domu. Spochybnil tvrdenie, že matka navrhovateľky je sama na chod domácnosti a že príjem matky je nižší, lebo matka sa po druhom rozvode do situácie dostala vlastným pričinením. Odporca je vlastníkom 3- izbového bytu, ktorý mu ale neprináša žiadny zisk. Aj keď v byte nik nebýva, treba zaň platiť zálohové platby a iné výdaje, napr. Inkaso. Uznáva, že finančné výdavky na preukázateľné potreby navrhovateľka sa mohli od poslednej úpravy zvýšiť, no s navrhovaným zvýšením na sumu 250 EUR odporca nesúhlasí. V ďalšom texte zopakoval odporca obsah svojho písomného vyjadrenia k návrhu zo dňa 03. 05. 2019, ktoré predložil v konaní na súde prvej inštancie. Odporca ďalej uviedol, že v mesiaci október 2019 už zaplatil určené výživné 185 EUR a tak isto celé dlžné výživné určené v sume 275 EUR. 9. Odvolací súd preskúmal odvolanie navrhovateľky v rozsahu danom ust. § 65 až 67 CMP ako aj obsah súdneho spisu a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 a contr. CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. 10. Podľa § 65 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 11.1. Krajský súd považuje odvolanie navrhovateľky za čiastočne dôvodné. Okresný súd správne zistil, že doteraz určené výživné nepokrýva všetky odôvodnené potreby navrhovateľka a z toho dôvodu doterajšie výživné, ktoré odporca platil v sume 130 EUR mesačne, zvýšil o sumu 55 EUR, na sumu 185 EUR mesačne. Okresný súd prihliadol na to, že niektoré uvádzané výdavky navrhovateľky odporca spochybnil a preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol. 11.2. Okresný súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na plnoletú dcéru od podania návrhu 10. 04. 2019, pričom z vyjadrenia odporcu k odvolaniu vyplýva, že zročné výživné, ktorú súd povolil uhrádzal v desiatich mesačných splátkach už uhradil a od októbra 2019 uhrádzal zvýšené výživné v sume185 EUR mesačne. 12. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine súd výživné na plnoleté dieťa upraví len na návrh. Uvedenú právnu úpravu treba interpretovať tak, že súd neporovnáva zmenu pomerov na strane dieťaťa a na strane jeho rodičov za čas od predošlého rozhodnutia o výživnom. Rozhodne o vyživovacej povinnosti povinného rodiča sa domáha navrhovateľka ako plnoleté dieťa vo vlastnom mene. Navrhovateľka je osoba spôsobilá na právne úkony, svoje záujmy a potreby odôvodňuje sama. Povinný rodič už výživné neplatí k rukám matky, ktorej bola navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti pred dovŕšením plnoletosti. 13. Podľa odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 EUR mesačne, t. j. o 15 EUR viac, ako mu určil okresný súd. Odvolací súd v rozhodnutí, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie a prihliadol tiež na to, čo vyšlo počas konania najavo. Skutočnosť, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, pretože je študentkou štvrtého ročníka strednej odbornej školy, nebola sporná. Z majetkových pomerov na strane matky a otca navrhovateľky vyplýva, že tak odporca ako aj matka navrhovateľky sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré predstavujú istú majetkovú hodnotu, ktoré im umožňuje ďalšie zhodnotenie. Na strane navrhovateľky je situácia taká, že žije so svojou matkou v rodinnom dome, ktorý slúži pre uspokojovanie potrieb bývania členov domácnosti. Naproti tomu trojizbový byt odporca podľa vlastného tvrdenia nevyužíva a má s ním len výdavky. Žiadny z rodičov navrhovateľky nežije nad pomery druhého z rodičov, ani nad obvyklé pomery osôb, ktoré majú príjem iba zo závislej činnosti. Za uvedeného skutkového stavu bolo rozhodujúce pre zvýšenie výživného to, že príjem otca je takmer násobkom príjmu matky navrhovateľky. Schopnosť uhrádzal výživné v určenej sume 200 EUR mesačne odporca preukázal aj tým, že zročné výživné, ktoré vyčíslil okresný súd, uhradil jednorazovo. Pritom odporca v konaní na súde prvej inštancie navrhol, že by prispieval navrhovateľke navyše na účet sumou 25 EUR mesačne. Určené výživné neohrozuje ani doterajšiu sociálnu a majetkovú situáciu odporcu. Pokiaľ odporca udržiava s navrhovateľkou dobrý a otvorený vzťah, čo obaja účastníci deklarovali, nič odporcovi nebráni usmerňovať navrhovateľku, aby sa učila sama hospodáriť s hotovosťou, ktorú jej poskytuje na výživnom. 14. Vzhľadom na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu rozhodol odvolací súd o zročnom výživnom od podania návrhu až do rozhodnutia odvolacieho súdu t. j. za jedenásť mesiacov od 10. 04. 2019 do 12. 03. 2020. Odvolací súd vychádzal z toho, že odporca rozdiel na výživnom medzi sumou 130 EUR a 185 EUR uhradil, vrátane výživného za október 2019 v sume 185 EUR a následne uhrádzal výživné v sume 185 EUR. Uvedenú skutočnosť navrhovateľka po doručení vyjadrenia odporcu k odvolaniu nespochybnila. Za uvedeného stavu zročné výživné za 11 mesiacov zodpovedá sume 165 EUR (11 x 15 = 165), ktorú sumu bude odporca povinný uhradiť navrhovateľke do 3 mesiacov. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky, pokiaľ žiadala výživné nad sumu 200 EUR, ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol. 16. Účastníci náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh. Súčasne podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, preto ani odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol. 17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,. EUR (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).