KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica24. 6. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/13/2020 z 24. 6. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. júna 2020, sp. zn. 16Co/13/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6119285751.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/13/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119285751
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119285751.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: H. ochranný zväz autorský pre
práva k hudobným dielam, so sídlom Y. - D. časť Z., Z. XXX/X, M.: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného
AK Herceg, s. r. o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: D. A. -
D., so sídlom Y. Y., H. 9, M.: XX XXX XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Emilom Osifom, nar. 19. 06. 1943,
trvale bytom Banská Bystrica, Severná 9, o zaplatenie 384,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Ca/48/2019-95 zo dňa 27. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 384,- € s
príslušenstvom v časti uloženia povinnosti zaplatiť sumu 233,- € s príslušenstvom a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 384,- € s
príslušenstvom uvedeným vo výroku rozsudku v súdom určenej lehote. Zároveň rozhodol, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný
žalobcovi v súdom určenej lehote od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, o ich výške ktorých
bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 384,- € s príslušenstvom na základe Autorského zákona a Hromadnej
licenčnej zmluvy č. VP/XX/XXXXX/XXX a č. VP/XX/XXXXX/XXX, Sadzobníkov a faktúr. Na základe
Hromadných licenčných zmlúv a Sadzobníka vyúčtoval autorskú odmenu faktúrami č. XXXXXXXXXX
zo dňa 19. 04. 2017 vo výške 73,20 €, ktorá bola splatná 04. 05. 2017 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.
05. 2018 vo výške 73,20 €, ktorá bola splatná 26. 05. 2018, ďalej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
19. 04. 2017 vo výške 118,80 €, ktorá bola splatná 04. 05. 2017 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 05.
2018 vo výške 118,80 €, ktorá bola splatná 26. 05. 2018 s tým, že ani jedna z uvedených faktúr nebola
žalovaným uhradená.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutkové tvrdenia žalobcu sú
preukázané Hromadnou licenčnou zmluvou č. VP/XX/XXXXX/XXX, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú
s účinnosťou od 15. 06. 2010, ohľadom hudobnej prevádzky v prevádzke Bar 1, so sídlom Y. Y., H.
1, na základe ktorej žalovaný používal verejnú produkciu s hudbou, a to 1 ks rozhlasový prijímač a 1
ks projektor. Na základe Hromadnej licenčnej zmluvy č. VP/XX/XXXXX/XXX, ktorá bola uzavretá na



dobu neurčitú s účinnosťou od 01. 10. 2011, a to v prevádzke W. Y., so sídlom Y. Y., XX. augusta
XX - druh priestoru hostinec, žalovaný používal verejnú produkciu s hudbou, a to hudobnú vežu v
počte 1 ks a televízor s uhlopriečkou do 120 cm v počte 1 ks. Žalovaný ako používateľ si bol podľa
uvedených licenčných zmlúv vedomý, že odmena za používanie verejnej produkcie s hudbou je daná
Sadzobníkom žalobcu a zaviazal sa uhradiť odmenu v lehote splatnosti vystavených faktúr. Pokiaľ
žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvej inštancie namietal, že licenčné zmluvy
boli podpísané zo strany jeho zamestnankyne, a teda sú neplatné, súd z predloženej licenčnej zmluvy
č. VP/XX/XXXXX/XXX zo dňa 02. 08. 2010 ako aj Záznamu o kontrole zo dňa 12. 07. 2010 zistil, že oba
dokumenty sú podpísané priezviskom žalovaného a sú opatrené pečiatkou žalovaného. Z Hromadnej
licenčnej zmluvy č. VP/XX/XXXXX/XXX zo dňa 07. 12. 2011 ako aj Záznamu o kontrole zo dňa 16. 11.
2011 okresný súd zistil, že oba dokumenty sú podpísané vedúcou prevádzky, resp. zamestnankyňou
žalovaného N. Z. a sú opatrené pečiatkou žalovaného. Žalovaný v spore nepreukázal, že menová
zamestnankyňa nemohla za neho predmetné dokumenty podpísať, ani nenahlásil stratu pečiatky. Pokiaľ
licenčnú zmluvu podpísala iná osoba ako štatutárny zástupca žalovaného, súd mal za to, že z tohto
dôvodu hromadná licenčná zmluva nie je neplatná. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že prevádzku W. Y., so
sídlom Y. Y., XX. augusta XX, nikdy neprevádzkoval a ani ju nevlastnil, túto skutočnosť taktiež v konaní
nepreukázal. Súd mal z listinných dôkazov, a to konkrétne z Hromadnej licenčnej zmluvy č. VP/XX/
XXXXX/XXX uzatvorenej dňa 07. 12. 2011 ako aj zo Záznamu o kontrole zo dňa 16. 11. 2011 za
preukázané, že žalovaný prevádzkoval hostinec s názvom W. Y., v ktorom boli odo dňa 01. 01. 2011
nainštalované technické zariadenia, a to 1 ks hudobná veža a 1 ks televízor s uhlopriečkou do 120 cm.
Žalovanému boli na základe uvedeného za prevádzkovanie tohto zariadenia, resp. zvukového prijímača
alebo prehrávača a zvukovoobrazového prijímača alebo prehrávača v pohostinskom a občerstvovacom
zariadení za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017 a od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 vyúčtované
faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 73,20 € so splatnosťou do 04. 05. 2017 a č. XXXXXXXXXX na
sumu 73,20 € so splatnosťou do 26. 05. 2018, ktoré faktúry žalovaný neuhradil. Pokiaľ žalovaný tvrdil
v konaní, že prevádzku Bar 1, so sídlom v Y. Y., H. 1, zrušil od 02. 08. 2018, súd konštatoval, že aj
napriek tomu, že na základe Potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti vydaného Okresným
úradom Banská Bystrica, odbor živnostenského oprávnenia zo dňa 02. 08. 2019, ktorým došlo k
pozastaveniu prevádzkovania živnosti na obchodné meno D. A. - D., M.: XX XXX XXX, Hromadné
licenčné zmluvy č. VP/XX/XXXXX/XXX a č. VP/XX/XXXXX/XXX boli ukončené zo strany žalobcu až
ku dňu 31. 12. 2018. Na základe uvedených skutočností súd mal za to, že žalovaný bol povinný platiť
žalobcovi odmenu, ktorá žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy práv prislúcha, a to aj za obdobie
od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 vo výške 118,80 €. Keďže žalovaný používal technické zariadenia
na základe súhlasu žalobcu udeleného hromadnými licenčnými zmluvami, pričom svoju povinnosť
uhradiť dohodnuté autorské odmeny za verejné používanie hudobných diel fakturované žalobcom podľa
Sadzobníka žalovaný nesplnil, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a keďže sa žalovaný dostal s
úhradou autorských odmien do omeškania, vzniklo právo žalobcovi aj na úroky z omeškania v zákonnej
výške tak, ako je to uvedené v dôvodoch rozsudku.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 5 ods. 14, § 40 ods. 1, § 48 ods. 1 a 3, § 65 ods. 1, §
65 ods. 2, § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. (Autorský zákon), podľa § 498 a § 517 ods. 1, 2 OZ,
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
odvolanie žalovaný. Tvrdil, že žalobca sa domáha bezdôvodného plnenia poplatkov za prevádzku W. Y.
za obdobie od 05. 05. 2017 a od 27. 05. 2018, ktorú nikdy neprevádzkoval a ani nevlastnil. Prevádzkoval
prevádzku Y. Y., XX. augusta XX v Y. Y., ktorá bola z dôvodu demolácie budovy, v ktorej sa predmetná
prevádzka nachádza, zrušená 06. 11. 2015. Prevádzka Y. 1, H. 1, Y. Y., ktorú prevádzkoval, bola
zrušená 02. 08. 2018. Žalobca zavádzal prvostupňový súd klamlivým tvrdením, že žalovaný so žalobcom
podpísal hromadnú licenčnú zmluvu za prevádzku Café Y., XX. augusta XX v Y. Y., pričom v skutočnosti
túto zmluvu podpísala vtedajšia zamestnankyňa žalovaného N. Z., ktorú žalovaný k podpísaniu zmlúv
nikdy nesplnomocnil. Pracovníčka SOZA na ňu naliehala tvrdením, že ide o formalitu a zmluvu môže
podpísať. Ide teda o právny úkon neplatný od počiatku. Prvostupňový súd porušil princíp rovnosti
subjektov v súdnom konaní. Žiadal, aby odvolací súd zamietol nárok žalobcu prevyšujúci sumu 151,-
€ v celom rozsahu.

5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.



6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, čo do
uloženia povinností žalovanému zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi súdom priznanou istinou a žalovaným
uznávanou sumou 151,- €, teda v rozsahu, v ktorom okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 233,- € s príslušenstvom.

9. Rozsudok okresného súdu vychádza zo zisteného stavu vecí, z ktorého okresný súd vyvodil správne
právne závery. Správne okresný súd vec právne posúdil, keď mal za to, že na základe Hromadných
licenčných zmlúv č. VP/XX/XXXXX/XXX a č. VP/XX/XXXXX/XXX mal žalovaný povinnosť zaplatiť
žalobcovi autorskú odmenu podľa platného Sadzobníka autorských odmien tak, ako ich žalobca
vyfakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 04. 2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 04. 2017,
č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2018 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2018. Okresný súd v konaní
riadne odôvodnil, na základe akých skutočností považoval Hromadnú licenčnú zmluvu č. VP/XX/XXXXX/
XXX zo dňa 07. 12. 2011 za platnú, aj keď bola podpísaná vedúcou prevádzky, resp. zamestnankyňou
žalovaného N. Z.. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 16 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia
osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Ust. § 16 Obchodného zákonníka zakladá fikciu
zákonného zástupcu, za ktorého sa považuje každá osoba, ktorá koná v prevádzkarni podnikateľa, ak
je tretia osoba v dobrej viere, že ide o podnikateľa, teda chráni sa dobromyseľnosť tretích osôb. Pritom
nezáleží na tom, aký má konajúca osoba vzťah k podnikateľovi. Môže to byť zamestnanec, spoločník, ale
aj osoba stojaca mimo podnikateľa (napr. jeho dodávateľ). Zákon vychádza z predpokladu, že podnikateľ
musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni.

10. Pokiaľ žalovaný tvrdil v konaní, že prevádzku W. Y., so sídlom XX. augusta XX v Y. Y. nikdy
neprevádzkoval, správne okresný súd poukázal na to, že z Hromadnej licenčnej zmluvy č. VP/XX/
XXXXX/XXX zo dňa 07. 12. 2011 ako aj zo Záznamu o kontrole zo dňa 16. 11. 2011 vyplýva, že žalovaný
prevádzkoval hostinec s názvom W. Y., v ktorom boli odo dňa 01. 01. 2011 nainštalované technické
zariadenia, a to 1 ks hudobná veža a 1 ks televízor s uhlopriečkou do 120 cm, a teda žalovanému boli na
základe uvedeného za prevádzkovanie tohto zariadenia, resp. zvukového prijímača alebo prehrávača a
zvukovoobrazového prijímača alebo prehrávača za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017 a od 01. 01.
2018 do 31. 12. 2018 dôvodne vyúčtované faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 73,20 € so splatnosťou
do 04. 05. 2017 a č. XXXXXXXXXX na rovnakú sumu so splatnosťou do 26. 05. 2018. Aj keď mal
žalovaný od 02. 08. 2018 prerušenú živnosť v prevádzke Y. 1, so sídlom v Y. Y., H. 1, na základe
Potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti vydaného Okresným úradom Banská Bystrica, odbor
živnostenského oprávnenia, zo dňa 02. 08. 2019, Hromadná licenčná zmluva č. VP/XX/XXXXX/XXX
bola ukončená zo strany žalobcu až ku dňu 31. 12. 2018. Žalovaný bol preto povinný žalobcovi platiť
odmenu, ktorá žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy práv prislúcha, a to aj za obdobie od 01. 01.
2018 do 31. 12. 2018 tak, ako to uviedol súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Táto povinnosť žalovaného
vyplývala z exitujúceho zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného.

11. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uznával svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 151,- € titulom
autorskej odmeny, a teda odvolanie smerovalo len proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým
okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi uznávanou sumou 151,- €
a sumou 384,- €, na ktorú bol zaviazaný žalovaný zaplatiť ju žalobcovi s príslušenstvom, krajský súd
rozsudok okresného súdu potvrdil vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 384,- €
s príslušenstvom v časti uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 233,- € s príslušenstvom a v závislom
výroku o náhrade trov konania. Keďže odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu,



ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 151,- € s príslušenstvom, odvolací súd
v tejto časti ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

12. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, a preto podľa zásady úspešnosti v konaní
v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci, uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 14Ca/48/2019

    potvrdené