Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/65/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010239 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6218010239.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M. a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. v trestnej veci obžalovaného C. V. za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 14. júla 2020 o odvolaní okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši a obžalovaného C. V. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/85/2018 zo dňa 18.3.2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/85/2018 z 18.3.2019 v celom rozsahu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. u z n á v a za vinného obžalovaného C. V., nar. XX.X.XXXX vo M. K., trvale bytom M. K., B. N. XXX/X, t.č. v ÚVV a ÚVTOS A. A., na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času až do 14.45 h dňa 14.06.2018, v mieste svojho trvalého bydliska, v priestoroch bytu č. XX nachádzajúceho sa na F. poschodí vo vchode č. X bytovky p. č. XXX na ulici A. N. vo M. K. bez oprávnenia prechovával pre vlastnú potrebu aj za účelom predaja ďalším osobám sušený rastlinný materiál zelenej farby rodu Cannabis (konopa) o celkovej hmotnosti 99,49 g, s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) od 1,6 do 10,8 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 198 jednorazovým obvyklým dávkam na použitie, a ktorých hodnota na ilegálnom trhu predstavuje najmenej 497,45 eur, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a túto omamnú látku viackrát predal A. S., nar. XX.XX.XXXX, V. V. N., nar. XX.XX.XXXX, W. M., nar. XX.XX.XXXX, A. X., nar. XX.XX.XXXX a jedenkrát P. N., nar. XX.XX.XXXX, t e d a - neoprávnene zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách, čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j) Trestného zákona, a za to sa o d s u d z u j e podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci a to: - 1 ks plastová digitálna váha B. farby, - 2 ks plastové samozatvárateľné sáčky. - 1 ks mobilný telefón zn. B. H. farby IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou - finančnej hotovosti vo výške 639,04 Eur. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 73 ods. 2 písm. d). § 74 ods. 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného C. V. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/85/2018 zo dňa 18.3.2019 bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na §138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času až do 14.45 h dňa 14.06.2018, v mieste svojho trvalého bydliska, v priestoroch bytu č. XX nachádzajúceho sa na F. poschodí vo vchode č. X bytovky p. č. XXX na ulici A. N. vo M. K. bez oprávnenia prechovával pre vlastnú potrebu aj za účelom predaja ďalším osobám sušený rastlinný materiál zelenej farby rodu Cannabis (konopa) o celkovej hmotnosti 99,49 g, s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) od 1,6 do 10,8 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 198 jednorazovým obvyklým dávkam na použitie, a ktorých hodnota na ilegálnom trhu predstavuje najmenej 497,45 €, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a túto omamnú látku viackrát predal A. S., nar. XX.XX.XXXX, V. V. N., nar. XX.XX.XXXX, W. M., nar. XX.XX.XXXX, A. X., nar. XX.XX.XXXX a jedenkrát P. N., nar. XX.XX.XXXX, pričom vyššie uvedeného konania sa C. V. dopustil i napriek tomu, že rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T 124/02 z 02.04.2003, bol uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečný vo výmere dvoch rokov v I. NVS. Za to obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: 1 ks plastová digitálna váha B. farby, 2 ks plastové samozatvárateľné sáčky, 1 ks mobilný telefón zn. B. H. farby IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou, finančnej hotovosti vo výške 639,04 Eur. Podľa § 73 ods. 2 písm. d). § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 18.3.2019 podali odvolanie obžalovaný aj okresný prokurátor. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že od prvopočiatku namieta, že by osobám, ktoré sú uvedené v obžalobe a boli vypočuté aj na hlavnom pojednávaní predával omamné latky marihuanu a to v obvyklom množstve jednej dávky a jednorazovo, čo aj na hlavnom pojednávaní svedkovia potvrdili. O tom, že by predaj prebehol, súd považoval za dostatočne preukázané, podľa výpovedi svedkov X., M., bratov N. a S., im mal predať marihuanu v hodnote 2 až 4 eurá. Keďže sa malo jednať o viaceré osoby, právna kvalifikácia pre obžalovaného bola ustanovená súdom podľa § 172 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. Vyslovil názor, že je zarážajúce, ako mohol kriminalistický ústav vyhodnotiť hodnotu rastlinnej drti o celkovej hmotnosti 99 g, takže hodnota na ilegálnom trhu by predstavovala 497 eur, keď svedkovia uvádzali neskutočne nízku cenu cca 2 eura za dávku. K znaleckému posudku uviedol, že podľa už ustálenej judikatúry a rôznych rozhodnutí súdov, rastlinná drť, ktorá obsahuje menej ako 2 % hmotnosti THC nie je spôsobilá na hodnotenie ako omamná látka, nakoľko pri tak malej koncentrácii THC by sa musela aplikovať na viac krát, čím potom ju nemožno nazvať ako jednorazová dávka. V tejto súvislosti poukázal na stopu č. 2 z rastlinného materiálu s hmotnosťou 67 g obsahovala len 1,6 % hmotnostných jednotiek THC, čiže sa jednalo o značne slabý materiál a v tak malej koncentrácií nebol spôsobilý predaja na nelegálnom trhu (ľudovo za tak nekvalitný materiál by mu nebol ochotný nikto dať peniaze. K dôveryhodnosti svedkov uviedol, že u všetkých bola zistená v organizme prítomnosť omamných látok a to jednak THC, pričom u dvoch (N., X.) bola zistená aj prítomnosť pervitínu a opiátov, z čoho vyplýva že sa jednalo o osoby, ktoré konzumujú omamné látky v nadmernej miere a dali by sa označiť aj ako osoby závislé. Z toho môže prameniť podozrenie, či neboli nejakým spôsobom navádzané na výpoveď proti nemu, nakoľko sa jedná o osoby, ktoré žijú v susedstve a svedkovia sa zrejme navzájom poznajú a konzumujú spolu omamné látky. Taktiež poukázal na rozhodovaciu prax na Krajskom súde Banskej Bystrici podľa ktorej pre aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, a to na viacerých osobách v zmysle § 138 písm. j) Tr. zák. musia byť daným trestným činom poškodené najmenej tri osoby. V konkrétom prípade však neboli jednotliví svedkovia vypočutí, v procesnom postavení ako poškodení, a sami uviedli, že od obžalovaného boli ako jednorazoví odberatelia, sami ho vyhľadali a kontaktovali. Prvostupňový sud na aplikáciu ustanovenia s 172 ods. 2 písm. c) by musel mať za preukázané, že niektorému z odberateľov bola spôsobená minimálne ujma na zdraví. Nič také sa v tomto konaní nepreukázalo, a teda obžaloba neuniesla dôkazné bremeno na aplikáciu tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty. Záverom navrhol, aby krajský sud preskúmal rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a následne ho zrušil tak, že konanie obžalovaného posúdi podľa miernejšieho ustanovenia, a to § 172 ods. 1 Tr. zák. a vo veci buď sám rozhodne, pripadne vráti vec Okresnému sudu Veľký Krtíš na nové prejednanie. Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši v podanom odvolaní v neprospech obžalovaného uviedol, že Okresný súd Veľký Krtíš správne rozhodol, keď uznal vinu obžalovaného C. V. za skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. S postupom okresného súdu pri ukladaní trestu sa však nestotožňuje. Poukázal na skutočnosť, že obžalovanému nemala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. (že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), nakoľko z odpisu z registra trestov ohľadne obžalovaného, sa potvrdzuje, že obžalovaný bol v doterajšom živote trikrát súdne trestaný, pričom ani jedno odsúdenie nemá doposiaľ zahladené. Preto nebol podľa jeho názoru dôvod priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Naopak uvedené odsúdenia zakladajú dôvod na aplikáciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Ďalej uviedol, že súd neaplikoval pri ukladaní trestu ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. (kedy sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností už nezvyšuje o jednu tretinu), hoci bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, keď bol rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T 124/02 z 02.04.2003 uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, kde zákonná trestná sadzba za uvedený trestný čin predstavovala 2 až 10 rokov, teda v zmysle § 437 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006 ide o zločin, nakoľko horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov, pričom toto odsúdenie nebolo doposiaľ zahladené. Vyslovil názor, že súd neopodstatnene použil aj zmierňovacie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Poukázal na to, že ustanovenie § 39 Tr. zák. je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu alebo pomerom páchateľa, a keď dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bránila uloženiu primeranejšieho trestu. U obžalovaného C. V. absentujú také okolnosti prípadu alebo jeho pomery, ktoré by odôvodňovali pri ukladaní trestu aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zák. Ďalej vyslovil názor, že súd nesprávne postupoval pri rozhodovaní o spôsobe výkonu trestu, keď obžalovaného zaradil na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý mu uložil za obzvlášť závažný zločin podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. možno aj páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci pätnásť rokov, zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia. Takýto postup by mal byť skôr výnimočný a súd by ho mal zdôvodniť skutkovými okolnosťami prípadu. Má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol naposledy súdne trestaný v roku 2003, nebolo k jeho prevýchove nutné zaradiť ho do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, avšak jeho zaradenie na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, kde vykonávajú trest aj odsúdení za nedbanlivostné trestné činy, je neprimerané. Navrhol aby Krajský súd v Banskej Bystrici, napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodujúc vo veci sám uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 12 rokov a 6 mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, resp. aby vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi podaného odvolania okresným prokurátorom, okrem aplikácie ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže v tomto smere došlo k zmene. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch písomného odvolania. Poukázal, že u obžalovaného sa zmenilo to, že všetky doterajšie tresty má zahladené, má kladné hodnotenie aj z výkonu trestu odňatia slobody, a preto nie je dôvod na to, aby bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Uviedol, že naďalej zastáva názor, že konanie obžalovaného má byť kvalifikované podľa 172 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd opätovne rozhodol takým spôsobom ako v predchádzajúcom rozhodnutí. Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolania boli podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania prokurátora je čiastočne dôvodné. Krajský súd úvodom uvádza, že vo veci už o predmetných odvolaniach rozhodoval dňa 21. mája 2019, keď rozsudkom sp. zn. 5To/39/2019, podľa § 321 ods. 4 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uznal obžalovaného C. V. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na rovnakom skutkovom základe, ako súd prvého stupňa. Za to obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: 1 ks plastová digitálna váha B. farby, 2 ks plastové samozatvárateľné sáčky, 1 ks mobilný telefón zn. B. H. farby IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou, finančnej hotovosti vo výške 639,04 Eur. Podľa § 73 ods. 2 písm. d). § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamietol. Proti citovanému rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky v neprospech obžalovaného. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Tdo/14/2020 zo dňa 19. mája 2020 rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/39/2019 z 21. mája 2019 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ust. § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 127 ods. 12 Trestného zákona v prospech obvineného C. V.. Zároveň rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/39/2019 z 21. mája 2019 zrušil, zrušil aj všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku generálny prokurátor odôvodnil nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku krajským súdom, keďže krajský súd skutok právne kvalifikoval len podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. K tomu najvyšší súd uviedol, že „nevidí dôvod na to, aby sa odchýlil od svojho uznesenia z 8. júla 2014, sp. zn. 2 Tdo 35/2014, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15, roč. 2015, na ktoré poukázal aj generálny prokurátor v podanom dovolaní a v zmysle ktorého „Pri trestnom čine podľa § 172 Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) tohto ustanovenia (napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby alebo inej osobe, na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto sa potom odvíja posúdenie znaku „na chránenej osobe" v zmysle § 139 ods. 1, a § 172 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a „na viacerých osobách" v zmysle § 138 ods. 1 písm. j) a § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona." Napokon závery uvedené v tomto rozhodnutí (vo vzťahu k pojmovému znaku „na viacerých osobách") boli rozpracované aj v uznesení najvyššieho súdu z 11. decembra 2018, sp. zn. 2 Tdo 52/2018, uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 18, roč. 2019 (v tomto prípade išlo o kvalifikáciu konania páchateľa v prípade spáchania trestného činu prevádzačstva na viacerých osobách). Z citovanej časti rozhodnutia je zrejmé, že trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona je možné spáchať aj závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách [ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona], pričom na takúto právnu kvalifikáciu nie je nutné, aby osobám bola spôsobená ujma na zdraví (napokon ako to nesprávne uvádza i samotný generálny prokurátor v podanom dovolaní). Možno preto uzavrieť, že v predmetnej veci krajský súd nepostupoval správne, ak konanie obvineného popísané v skutku na rozdiel od okresného súdu právne kvalifikoval len ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, s vypustením kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. j), §127 ods. 12 Trestného zákona. Z tohto dôvodu najvyšší súd vyslovil, že krajský súd napadnutým rozsudkom porušil v tejto časti zákon, zrušil napadnutý rozsudok a vec krajskému súdu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. Po vrátení veci sa krajský súd pri úvahách o právnej kvalifikácii skutku bude musieť držať konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, prezentovanej v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia". Krajský súd na základe rozhodnutia najvyššieho súdu potom na základe podaných odvolaní opätovne preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledujúce skutočnosti. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa jednotlivé výpovede, ako aj listinné dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám obžalovaného, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. K skutkovým okolnostiam odvolací súd uvádza, že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že skutočnosť, že mal v byte to, čo mu našli, to je pravda, mal to len a len pre svoju potrebu, nakoľko je závislý na marihuane. Vyfajčí asi 2-3 gramy denne, a tak si naraz kúpi väčšie množstvo, ktoré drží v byte, kým ho nevyfajčí. Nikdy nikomu marihuanu nepredával, má ju len pre vlastnú potrebu. Občas niekto príde a dá si s ním, ako napríklad s A. S.. Ten občas príde tak, že aj on donesie a spolu to vyfajčia. Keď chcel kúpiť marihuanu pre seba, kontaktoval X. cez M., alebo V. N., pretože na X. nemal kontakt. Materiál ktorý mu zaistili kúpil asi 3 dni pred raziou od X.. Zo žalovaného skutku je však obžalovaný usvedčovaný výpoveďami svedkov A. X., V. V. N., P. N., W. M. a A. S., ktorý vo svojich výpovediach uviedli nasledujúce skutočnosti: Svedok A. X. uviedol, že on marihuanu nepredával. Od obžalovaného kúpil marihuanu asi trikrát po jednej dávke za dve eurá, pričom sa jednalo o slabšiu účinnosť. Svedok V. V. N. uviedol, že s obžalovaným sa stretávali sa tak dva trikrát do týždňa, keď sa chcel porozprávať, alebo keď chcel marihuanu. Od obžalovaného kúpil marihuanu v jednom prípade za dve eurá, a to hodinu pred zadržaním. Svedok P. N. uviedol, že obžalovaným boli susedia, spočiatku sa iba zdravili, až raz išiel k nemu si zohnať marihuanu. Raz ho počkal pred dverami a opýtal sa ho, či mu vie predať, na čo mu obžalovaný odpovedal, že áno, dal mu trávu a on mu dal za ňu 4 eurá. Svedok W. M. uviedol, že obžalovaného pozná nakoľko sú susedia. Raz si od neho kúpil marihuanu vo forme šišky za dve eurá. Svedok A. S. uviedol, že keď mal chuť zavolal obžalovanému, chodil za ním dva až trikrát do týždňa. Za cigaretu mu dával tri eurá sám od seba. Zo zápisnice o domovej prehliadke je zistiteľné, že pri domovej prehliadke obžalovaný C. V. po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Tr. por., okrem iného dobrovoľne vydal sušenú rastlinu zelenej farby. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská č. PPZ-KEU-SL-EXP-2018/1640, vyplýva, že rastlinný materiál pri domovej prehliadke bol identifikovaný ako rastlinný materiál rodu Cannabis (konopa) o celkovej hmotnosti 99,49 g, s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) od 1,6 do 10,8 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 198 jednorazovým obvyklým dávkam na použitie, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku konzumenta. Z odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky, MV SR, Prezídia policajného zboru Bratislava vyplýva, že hodnota zaistenej drogy o celkovej hmotnosti 99,49 g, je 497,45 - 994,90 eur. Výpočet hodnoty bol vykonaný v prepočte na gramy. Hodnota 1 g omamnej látky konope v 1.štvrťroku roku 2018 v Banskobystrickom kraji bola 5,00 - 10,00 eur. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Pokiaľ ide o obhajobou namietanú právnu kvalifikáciu skutku tu odvolací súd konštatuje, že najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol že, krajský súd v pôvodnom rozhodnutí o odvolaniach nepostupoval správne, ak konanie obžalovaného popísané v skutku na rozdiel od okresného súdu právne kvalifikoval len ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, s vypustením kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. j), §127 ods. 12 Trestného zákona. Keďže podľa § 391 ods. 1 Trestného poriadku je krajský súd viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, preto konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j) Trestného zákona. K osobe bolo zistené, že doposiaľ bol 3 krát súdne trestaný, pričom vo všetkých veciach sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. U obžalovaného v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona zakladalo jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/124/2002 zo dňa 2.4.2003, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov v I. NVS, zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Toto jeho odsúdenie bolo aj súčasťou skutkovej vety. Keďže medzičasom uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10Nt/4/2019 zo dňa 31.1.2020, bolo rozhodnuté podľa § 92 ods. 1 Tr. zákona o zahladení vyššie citovaného rozhodnutia a preto sa podľa § 93 ods. 1 Tr. zák. hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený, z tohto dôvodu potom odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu a upravil skutkovú vetu v tom smere, že zo skutku vypustil rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/124/2002 zo dňa 2.4.2003, ktoré zakladalo u obžalovaného zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby. Pokiaľ ide o uloženie trestu Krajský súd v Banskej Bystrici v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu. Pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného odvolací súd nevzhliadol, poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Podľa § 172 ods. 2 Tr. por. obžalovanému za spáchaný skutok hrozil trest odňatie slobody na 10 až 15 rokov. Odvolací súd v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., pretože považoval trest na základe základnej trestnej sadzby za neprimerane prísny. Odvolací súd pritom vychádzal z okolnosti prípadu, najmä z preukázaných skutočností, keď z vykonaného dokazovania bolo zistené, že obžalovaný nevyvíjal aktivity na predaj sušeného rastlinného materiálu zelenej farby rodu Cannabis (konopa), osobám uvedeným v skutku, ale naopak bol oslovený týmito osobami, aby im drogu predal. Taktiež nemožno prehliadnuť, že obžalovaný drogu predával pod obvyklú cenu, ktorá bola podľa odborného vyjadrenia 5 - 10 eur, pričom obžalovaný ju predával za 2 až 4 eura. Súd má za to, že v danom prípade okolnosti prípadu umožňujú aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. V aplikačnej praxi súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obžalovaného. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby s obmedzením uvedeným v ustanovení § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák., a to vo výmere piatich rokov, pričom trest odňatia slobody v takejto výmere je zo zákona nepodmienečným trestom. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, keď súd prvého stupňa podľa nesprávneho ustanovenia zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia [podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.]. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výkon trestu odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v troch stupňoch, pritom pripomína, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin. V takýchto prípadoch podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň však platí podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, že súd môže páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci 15 rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia. Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhoval zaradiť obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd považoval za prísne aj jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za primerané potom súd považoval jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona. Krajský súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí, uvedených vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko sa jednalo o veci, ktoré patrili obžalovanému a boli použité na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát - Slovenská republika. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uloží tiež ochranný dohľad. Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na jeden rok až tri roky. V tomto prípade u obžalovaného boli splnené podmienky na to, aby mu obligatórne ochranný dohľad bol uložený a preto ho súd uložil v trvaní jedného roku. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. na základe znaleckého posudku, keď u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od kanabinoidov, mu súd na návrh znalca uložil ochranného protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. S poukazom potom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.