Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/8/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219200083 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219200083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloletého C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, zastúpeného opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký F., dieťa rodičov - otca A.. O. Gulu, nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Z. XX, zastúpeného v konaní advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Komenského 3 a matky X. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., R. XXX, o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14P/4/2019-45 zo dňa 25. 11. 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého C. D. s tým odôvodnením, že od ostatnej úpravy pomerov nedošlo k relevantnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie tohto výživného. Naposledy bolo výživné voči maloletému upravené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/156/2013-472 zo dňa 14. 10. 2016, ktorým bola matka zaviazaná prispievať na výživu maloletého C. sumou 40,- € mesačne, ale aj na C. D., nar. XX. XX. XXXX sumou 60,- € mesačne a na C. D., nar. XX. XX. XXXX sumou 60,- € mesačne a tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/22/2017-530 zo dňa 25. 04. 2017. Rozsudok v časti výživného nadobudol právoplatnosť dňa 30. 05. 2017. V konaní Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Pc/1/2017 došlo rozsudkom č. k. 3Pc/1/2017-212 zo dňa 20. 09. 2018 k zvýšeniu výživného zo strany matky na C. D., nar. XX. XX. XXXX na sumu 100,- € mesačne počnúc dňom 01. 09. 2018. Súd v odôvodnení ustálil príjem matky na sumu 522,60 € mesačne v čistom. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v konaní skúmal, či od ostatnej úpravy pomerov došlo k podstatnej zmene pomerov, či na strane maloletého alebo na strane povinnej osoby, teda matky. Pokiaľ ide o zisťovanie zmeny pomerov na strane maloletého, okresný súd v konaní zistil, že od ostatnej úpravy pomerov k maloletému došlo k zmene v tom smere, že maloletý sa začal venovať štyrom rôznorodým voľnočasovým aktivitám, ktoré však súd v tomto rozsahu nepovažoval za aktivity, ktoré by mohli byť v záujme maloletého. Podľa jeho názoru pri tak veľkom časovom vyťažení (parkúr, karate, futbal, hudobná výchova) by tieto aktivity mohli brániť maloletému v plnení jeho školských povinností. Súd navyše zistil, že príspevok na karate v sume 20,- € je podľa vyjadrenia TJ Saag Y. dobrovoľný. V rámci parkúru pravidelné mesačné výdavky nevznikajú a pravidelné povinné výdavky na krúžky maloletého tak predstavujú len sumu 8,- € mesačne na hudobnú výchovu. Súd zistil, že došlo od ostatnej úpravy pomerov k čiastočnému zvýšeniu výdavkov v podobe vývoja životných nákladov na základné potreby maloletého a v podobe najmä jednorazových výdavkov na voľnočasové aktivity a výdavky maloletého teda nevzrástli v takej miere, aby odôvodňovali zvýšenie výživného zo strany matky na sumu 130,- € mesačne ako navrhuje otec. 2. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane matky, okresný súd z potvrdenia ošetrujúceho lekára matky MUDr. Y. K. mal preukázané, že matka je počas celého trvania súdneho konania práceneschopná počnúc dňom 10. 01. 2019. Túto práceneschopnosť matky si okresný súd preveril opakovaným dopytom jej ošetrujúceho lekára ako aj prostredníctvom posudkového lekára v Sociálnej poisťovni, pričom obaja zhodne uviedli, že práceneschopnosť matky trvá a jej zdravotný stav po psychickej stránke je natoľko závažný, že sa v čase vydávania týchto potvrdení ani nemohla osobne zúčastniť pojednávania. Nebolo sporné, že matka si lieči svoje psychické problémy liekmi aj pohovormi u psychológa a psychiatra. Matka bola v čase pôvodného rozhodnutia zamestnaná v Obci Y., kde je zamestnaná aj v súčasnosti, kde podľa potvrdenia obce dosiahla v roku 2018 priemerný mesačný príjem na úrovni 543,09 € v čistom, z lustrácie v Sociálnej poisťovni okresný súd zistil, že matke bola za január 2019 vyplatená len časť tejto mzdy a za ostatné mesiace od februára 2019 až do rozhodnutia súdu matke bola vyplácaná len nemocenská dávka vo výške 382,90 €. Na strane matky teda došlo k zmene pomerov, a to k zníženiu jej reálneho príjmu, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predstavovala len nemocenská dávka v uvedenej výške. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že matka nemá vyživovaciu povinnosť len voči maloletému, ale aj dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči svojím plnoletým deťom, a to 100,- € na C. D. a 60,- € na C. D., pričom po odrátaní výšky tejto vyživovacej povinnosti od súčasného príjmu matky v podobe nemocenskej dávky matke zostane len suma 182,90 €. Súd v konaní zistil, že za daných skutočností nie je v schopnostiach a možnostiach matky prispievať na výživu maloletého vyšším výživným ako bolo doposiaľ určené. 3. Na druhej strane okresný súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť k maloletému trvá aj zo strany otca. Súd neuveril tvrdeniam otca, že jeho jediný príjem pochádza zo zamestnania v spoločnosti C. V., s. r. o., v podobe minimálnej mzdy 520,- €, resp. v minulom období v obdobnej výške od spoločností O. V. s. r. o. a O., s. r. o. Po sčítaní mesačných výdavkov otca na domácnosť a jeho osobu (viď. bod 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako aj výdavkov na deti C. D., C. D., C. D. a O. a X., okresný súd zistil, že na tieto výdavky vynakladá otec mesačne sumu spolu 1.435 až 1.460,- €, ktorá suma prevyšuje ním deklarovaný mesačný príjem v podobe minimálnej mzdy o približne sumu 1.000,- €. Otec túto skutočnosť vysvetľoval tým, že prevyšujúce výdavky hradí z úspor na účte s tým, že v januári 2019 tieto úspory dosahovali sumu 8.000,- € a v čase pojednávania dňa 14. 10. 2019 sumu 4.000,- €. Tieto skutočnosti sa však vykonaným dokazovaním nepotvrdili, nakoľko podľa lustrácie účtov v bankách mal otec na svojom účte zostatok len 3,32 €. Následne otec uviedol, že úspory nemá na účte, ale v hotovosti, z ktorých mu ostalo ešte 2.300 až 2.400,- €, súd takúto zmenu skutkových tvrdení otca po konfrontácii s lustráciou účtov v bankách posúdil ako nevierohodnú. Skutkové tvrdenia otca ohľadom jeho úspor súd považoval za tvrdenie, ktoré sa zjavne nezakladá na pravde, nakoľko pokiaľ by skutočne hradil výdavky prevyšujúce jeho príjem len zo svojich úspor, musel by mesačne vynaložiť sumu približne 1.000,- €, pričom od začatia konania v januári 2019 až do rozhodnutia súdu v novembri 2019 by za 11 mesiacov išlo o sumu 11.000,- €, teda sumu prevyšujúcu deklarované úspory otca 8.000,- €. Súd napokon dospel k záveru, že otec musí mať aj iný príjem. V tomto smere poukázal súd na to, že otec bol v minulosti spoločníkom, resp. konateľom dvoch obchodných spoločností, z ktorých jednu previedol na tretiu osobu z dôvodu negatívnych čísel (O. V., s. r. o.) a druhú na svoju dcéru C. D. (O., s. r. o.), v ktorých bol zároveň zamestnaný. V súčasnosti je zamestnancom obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je jeho ďalšia dcéra C. D. (C. V., s. r. o.). Pre osobné a rodinné prepojenie uvedených spoločností s osobou otca pre súd vyplynul záver, že otec mal aj v súčasnosti má príjem z podnikania práve z týchto spoločností, v ktorých sú v súčasnosti ako spoločníčky a konateľky zapísané jeho dve dcéry. Pokiaľ podľa tvrdení otca obidve stále aktuálne študujú na vysokej škole v F., súd považoval za otázne ako zároveň zvládajú aj obchodné vedenie uvedených spoločností. 4. Okresný súd teda záverom zhrnul, že síce došlo k miernemu zvýšeniu výdavkov na strane maloletého (od ostatnej úpravy pomerov), ale súčasný príjem matky, jej majetkové pomery a možnosti dosahovať príjem neodôvodňujú, aby sa na týchto čiastočne zvýšených výdavkoch podieľala vo vyššej miere ako doposiaľ. 5. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. 6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote otec maloletého. Tvrdil, že matka maloletého sa do finančných problémov dostala vlastnou vinou. V konaní bolo preukázané, že matka nehnuteľnosti, ktoré nadobudla darovaním vrátila, čím úmyselne znížila hodnotu svojho majetku, vzdala sa príjmu 1.000,- € mesačne, pričom ako dôvod uviedla, že jej práca opatrovateľky „nevyhovovala“, čo tiež prvostupňový súd bez primeraného odôvodnenia nevzal do úvahy. Taktiež je nesprávny záver prvostupňového súdu, keď bral do úvahy skutočnosť, že matka maloletého má exekúcie, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd tiež nezohľadnil tvrdenia matky, že jej súčasný partner prispieva do spoločnej domácnosti svojím príjmom, že od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer tri roky a životné náklady sa vzhľadom na rastúce ceny potravín a ostatných nevyhnutných životných nákladov a infláciu meny objektívne zvýšili. Súd postupoval v rozpore s § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Tvrdenia súdu ohľadom príjmov otca maloletého považoval za ničím nepodložené konštatovanie súdu, ktoré je v zjavnom rozpore so zásadou materiálnej pravdy vyjadrenej v článku 6 Civilného poriadku. Odôvodnenie rozsudku si odporuje, keď súd na jednej strane konštatuje, že došlo k takej zmene pomerov na strane maloletého, že sú dané dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti a na strane druhej výživné na maloletého nezvýšil. Možno nie je priestor na zvýšenie výživného až v takej miere, ako navrhoval otec maloletého, ale výživné malo byť zvýšené vzhľadom k tomu, že boli jednoznačne preukázané zvýšené výdavky na výživu maloletého. Otec maloletých si musel od známeho požičať sumu 2.000,- €, lebo momentálne nemá dostatočný príjem, aby vedel podporovať deti aspoň v ich základných potrebách. Aj keď matka riadne pracovala a zarábala cca. 560,- € mesačne, aj tak neplatila dcére C. súdom upravené výživné 100,- €, z čoho je zrejmé, že matka si neplní svoju vyživovaciu povinnosť nie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ale z dôvodu, že si ju plniť nechce. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a výživné na maloletého zvýšiť zo sumy 40,- € mesačne na sumu 130,- € mesačne, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že otec jej detí priviedol firmu O. V., s. r. o., do likvidácie, má nevyporiadané pohľadávky voči bankám v celkovej sume 210.000,- €. V roku 2017 začal pracovať vo firme O., s. r. o., konateľom ktorej je ich dcéra C. D. a od augusta 2019 vo firme C. TRADE, s. r. o., konateľom ktorej je druhá dcéra C. D.. Zarába 520,- € v hrubom a pritom živí okrem spoločných štyroch detí aj priateľku a ich spoločné dve maloleté deti, na ktoré nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Po rozvode ešte nemajú vyporiadaný spoločný majetok, nakoľko bývalý manžel nechodí na pojednávanie a tým jej neumožňuje, aby sa dostala k nejakým financiám. Výmenou zámku jej znemožnil vstup do ich bytu. Podľa jej názoru okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Rozsudok okresného súdu žiadala ako vecne správny potvrdiť. 8. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky tvrdil, že matka si aj naďalej neplnila riadne rozsudkom súdu určenú výšku výživného v sume 40,- €, ignorovala tento rozsudok a svojvoľne sa rozhodla posielať výživné v sume 10,- € mesačne. Takže jej tvrdenie, že ju suma 10,- € mesačne ako výživné pre 14-ročného syna dostáva do finančných problémov je zavádzaním súdu a klamstvom. Dňa 18. 12. 2019 podal na bývalú manželku pre neplatenie výživného na syna C. na Polícii vo Y. trestné oznámenie. Omeškané výživné následne pod hrozbou podania obžaloby v 01/2020 doplatila, zrazu našli sa na to finančné prostriedky. Matka neregistruje voči svojim deťom žiadne meniny, narodeniny, Vianoce a pod., je k nim úplne bezcitná a nevšímavá. K jej zdravotnému stavu nie je kompetentný sa vyjadrovať, ale osobne zdieľa názor, že v značnej miere je to účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti platiť riadne výživné, s cieľom získania statusu invalidného dôchodcu. Otec zároveň v písomnom oznámení okresnému súdu zo dňa 05.02.2020 uviedol, že podľa jeho zistení matka maloletého ukončila jej dlhodobú práceneschopnosť a bol jej posudkovou komisiou priznaný invalidný dôchodok. Ďalej v odvolaní uviedol, že tvrdenie matky, že nemá financie, aby si zabezpečila advokáta, je z jej strany čistým klamstvom, žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, takže znáša maximálne polovicu nákladov na domácnosť. Do dnešného dňa nemá informáciu ako naložila s finančnými prostriedkami v sume cca. 9.000,- €, ktoré obdržala od svojich rodičov v roku 2012 - 2013. Pri odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2014 mala podľa jeho vedomostí na svojom účte finančné prostriedky v sume cca. 7.000,- €, ktoré boli z rokov poberanej materskej dávky a rodičovského príspevku. K tvrdeniu, že priviedol spoločnosť O. V., s. r. o., do likvidácie uviedol, že bývalá manželka nemá absolútne dobré informácie a vôbec nerozumie danej veci. Spoločnosť bola v roku 2019 predaná z objektívnych, ale aj subjektívnych dôvodov a v danej chvíli to bolo jediné možné riešenie. Je pravdou, že ešte nemajú vysporiadané BSM, ale dávať to za vinu iba jemu, je veľmi neseriózne. Vyjadrenie bývalej manželky považuje za účelové, zavádzajúce a takmer vo všetkých bodoch za nepravdivé. Žiadal, aby jeho návrhu súd vyhovel. 9. Matka v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že dňa 08. 01. 2020 jej bola ukončená dlhodobá PN, nemá posudkovou komisiou Sociálnej komisie priznaný invalidný dôchodok. Kvôli dlhodobej PN nebola schopná plniť si vyživovaciu povinnosť v plnej výške na syna C., nakoľko jej mesačný príjem to neumožňoval. Počas trvania PN nepodala žiadosť o zníženie výživného, v januári sa jej podarilo požičať si peniaze, ktoré musí vrátiť a tak zaplatila omeškané výživné. Syn C. ju nenavštevuje, neprejavuje žiadny záujem ju kontaktovať, má za to, že jeho otec ho svojou výchovou nasmeruje k odlúčeniu od matky. Žiadala v konaní vypočuť ňou uvedených svedkov, vyžiadať spisy od Policajného zboru vo Vinici a vyžiadať správu od obvodného lekára MUDr. K. vo Y. o zdravotnom stave otca z jesene 2018. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, (§ 34 C. s. p.) odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a po vykonaní dôkazov vec aj správne právne posúdil podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia nie je akákoľvek zmena pomerov, či na strane oprávneného alebo povinnej osoby, ale musí ísť o zmenu zásadnú, podstatnú a trvalú. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, buď dôjde k zvýšeniu výdavkov na odôvodnené potreby maloletého ako oprávnenej osoby, alebo dôjde k zvýšeniu príjmu a zlepšeniu majetkových pomerov na strane povinného rodiča. Tieto skutočnosti okresný súd v konaní riadne zisťoval. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, tieto posúdil v bode 17 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane matky, tieto posúdil v bodoch 18, 19 a pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, v bode 20 napadnutého rozsudku. Tvrdenie, že okresný súd prihliadal na exekučné povinnosti matky, z rozsudku okresného súdu nevyplýva, otec v tomto smere svoje tvrdenia ničím nepodložil. Závery okresného súdu ohľadom jeho príjmov ničím nevyvrátil. Za tohto stavu uvádzanie akýchkoľvek ďalších dôvodov zo strany odvolacieho súdu by vlastne bolo len opakovaním dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto v ďalšom na dôvody rozsudku okresného súdu len poukazuje. Ani podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletého C. D.. 13. Od rozhodnutia vo veci samej závisí aj výrok o náhrade trov konania, o ktorom okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 C. m. p. Aj keď tento výrok nebol samostatne odvolaním napadnutý, ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej a ako taký ho odvolací súd taktiež potvrdil. 14. Na základe rovnakého ustanovenia § 52 C. m. p., podľa ktorého v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok, rozhodol odvolací súd aj o náhrade trov odvolacieho konania, a to tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).