Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/11/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219201528 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219201528.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o maloletého H. K., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matky W. T., narodenej XX. XX. XXXX, bytom L. 6, XXX XX U. V. a otca C. K., narodeného XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX A., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14P/80/2019-76 zo 4. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14P/80/2019-140 zo 17. februára 2020, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti návrhu otca na zníženie výživného (I. výrok), zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/113/2014-33 zo dňa 20. 09. 2014 vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným v sume 180,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 09. 2019 (II. výrok), otcovi uložil uhradiť zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2019 do 30. 11. 2019 v sume 30,- Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (III. výrok) a napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok). 2. Prvoinštančný súd následne uznesením č. k. 14P/80/2019-140 zo dňa 17. 02. 2020 opravil rozsudok v II. výroku tak, že mení rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/113/2014-33 zo dňa 29. 09. 2014 konštatujúc, že došlo k chybe v písomnom vyhotovení rozsudku, v ktorom ako zrejmú nesprávnosť uviedol, že mení rozsudok zo dňa 20. 09. 2014, hoci správne mal byť uvedený dátum 29. 09. 2014. 3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na dôvody, pre ktoré sa matka domáhala zvýšenia výživného od 01. 09. 2019 z doteraz určenej sumy na sumu 250,- Eur mesačne, popísal dôvody nesúhlasného stanoviska otca a aj kolízneho opatrovníka, ktorý uznal, že došlo k zmene pomerov a čiastočnému zvýšeniu výdavkov na maloletého, pričom rozsah zvýšenia ponechal na úvahu súdu. Konštatoval, že dokazovanie zrealizoval vypočutím matky aj otca, rozhodnutím o prijatí maloletého do gymnázia, lustráciami v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, správou úradu práce, lekárskymi správami, potvrdením daňového úradu, zoznamom liekov predložených matkou a na podklade toho dospel k záveru, že pokiaľ naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/113/2014-33 zo dňa 29. 09. 2014, ktorým bolo výživné počnúc dňom 01. 08. 2014 zvýšené na sumu 170,- Eur mesačne, s poukazom na ust. § 78 ods. 1 a ods. 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine došlo odvtedy k zmene pomerov už len z dôvodu, že uplynula doba 5 rokov, treba prihliadať na vývoj životných nákladov, ku ktorému za uvedené dlhé obdobie došlo a za ten čas vzrástol vek maloletého zo 6 na 11 rokov. Zmenu pomerov videl aj v tom, že maloletý začal od septembra 2019 navštevovať inú školu, s čím sú spojené iné výdavky než doteraz. 4. Následne podrobne analyzujúc jednotlivé výdavky prezentované matkou na úhradu potrieb maloletého dospel okresný súd k záveru, že po sčítaní odôvodneného rozsahu nákladov je potrebné na výživu maloletého vynaložiť mesačne čiastku 235,- Eur a porovnajúc potom pomery existujúce v čase pôvodného rozhodnutia v roku 2014 a terajšie pomery (posudzujúc súčasne schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov) dospel k záveru, že ak matka poberá za účelom úhrady nákladov na výživu maloletého rodinný prídavok v sume 24,34 Eur mesačne a má zníženú schopnosť dosahovať príjem v dôsledku svojej invalidity v rozsahu 70 % a má rozsiahle zdravotné problémy, tak nie je v jej schopnostiach a možnostiach dosahovať iný príjem okrem invalidného dôchodku, ktorý aktuálne činí sumu 340,- Eur mesačne. V jej možnostiach a schopnostiach je kryť potreby spojené s výživou maloletého len v rozsahu tzv. minimálneho výživného, t. j. na úrovni približne sumy 30,- Eur mesačne v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. 5. Pomery otca ako živnostníka (ktorým bol aj v čase posledného rozhodovania o výživnom) vyhodnotil tak, že na jeho strane došlo k čiastočnému zvýšeniu príjmu, lebo z jeho výsluchu vyplynulo, že v roku 2018 sa jeho príjem v čistom mohol pohybovať až na úrovni 1.000,- Eur, čo zodpovedá aj správe Daňového úradu Nitra, podľa ktorého mal hrubý ročný príjem v roku 2018 v sume 17.628,74 Eur. Ide teda o vyšší príjem aký mal v roku 2013 a ak otec uviedol, že v roku 2019 mu príjem poklesol, čo čiastočne preukázal predloženými faktúrami za mesiace apríl, máj a jún 2019, okresný súd poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zakotvujúci tzv. princíp potencionality príjmov znamenajúci, že nie sú rozhodujúce skutočné príjmy rodiča, ale všetky jeho schopnosti a možnosti určitý príjem dosahovať. Otec ako osoba vyučená v odbore strojárstvo má predpoklad dosahovať príjem aspoň na úrovni priemernej mzdy v Slovenskej republike, ktorá v roku 2018 dosiahla sumu 1.013,- Eur mesačne v hrubom a ak jeho príjem zo živnosti klesol, je na ňom, aby uvažoval o zmene živnosti, prípadne sa zamestnal, lebo jeho vyživovacia povinnosť k maloletému naďalej trvá. Vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie je teda schopný aspoň takýto príjem naďalej dosahovať, pretože pokiaľ ide o ním namietaný zdravotný stav, otec predložil lekárske správy z rokov 1996 a 1998 a aj správy z rokov 2016 až 2018, ale okresný súd mal za to, že tieto zdravotné problémy ho neobmedzovali v práci, lebo príjem zo živnosti dosahoval už pri poslednom rozhodnutí o výživnom a túto činnosť vykonáva sústavne aj v súčasnosti a ani pri svojom výsluchu otec neuviedol, že by mal zdravotné problémy až v takom rozsahu, že by nebol schopný pracovať. Okrem toho poberá otec aj invalidný dôchodok v sume 227,30 Eur mesačne, vie si privyrobiť aj opravou bicyklov a windsurfingov v sume 10,- Eur mesačne, čo zvyšuje jeho pravidelný príjem popri príjme zo živnosti. Zohľadnil tiež majetkové pomery otca, ktorý síce už nemá úspory v sume 2.000,- Eur, ako bolo zistené pri poslednej úprave výživného, ale po poslednom rozhodnutí o výživnom pred dvoma až troma rokmi obdržal sumu 2.300,- Eur z titulu životnej poistky a tak otec je schopný plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému v oveľa väčšej miere ako matka, ktorá rovnako ako on nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého Dominika. 6. Okresný súd na základe toho od sumy 235,- Eur odrátal čiastku 25,- Eur tvorenú rodinným prídavkom poberaným matkou a tiež čiastku 30,- Eur, ktorou je povinná náklady maloletého hradiť matka, čím dospel k sume 180,- Eur ako sume adekvátnej možnostiam a schopnostiam otca a na túto sumu zvýšil doteraz určené výživné zo sumy 170,- Eur mesačne. Povinnosť otca platiť takto zvýšené výživné stanovil odo dňa 01. 09. 2019 poukazujúc na to, že ide o opatrenie súladné s ust. § 77 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine, pričom za obdobie od 01. 09. 2019 do rozhodnutia súdu vzniklo otcovi zročné výživné v rozsahu zvýšenia 3 x po 10,- Eur za mesiace september, október a november, za ktoré je už výživné splatné a preto túto pomerne nízku sumu nepovolil otcovi splácať v splátkach, ale uložil mu zaplatiť ju v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ohľadne merita veci ešte dodal, že zvýšenie výživného o 10,- Eur sa môže zdať na prvý pohľad prinízke, avšak zohľadňoval nielen výdavky, ktoré sa vynakladajú každý mesiac, ale (alikvotne) aj výdavky, ktoré sa vynakladajú nepravidelne, resp. len 1-krát ročne s tým, že určené výživné v sume 180,- Eur mesačne zodpovedá potrebám primeraným 11-ročnému dieťaťu. Matkou požadované výživné v rozsahu 250,- Eur mesačne považoval za prehnané, lebo táto suma prevyšuje celkové mesačné výdavky maloletého, ktoré boli dokazovaním ustálené. Okresný súd poukázal napokon aj na to, že otec sa vyživovacej povinnosti nijakým spôsobom nevyhýba, keďže doteraz určené výživné 170,- Eur mesačne po celý čas hradí, okrem toho prispieva na úhradu potrieb maloletého aj nad rámec, a to nákupom počítača v sume približne 1.500,- Eur, čo obaja rodičia potvrdili a otec uviedol, že maloletému kupuje aj iné darčeky a na sviatky prispieva maloletému aj otcova rodina. Pred pojednávaním otec odovzdal matke 520,- Eur od starej matky zo strany otca v súvislosti s pokrytím výdavkov spojených so začiatkom školského roka a hoci teda vyživovacia povinnosť starých rodičov nepredchádza vyživovaciu povinnosť rodičov, aj na to musel okresný súd prihliadnuť. Pokiaľ matka zo svojho príjmu nedokáže pokryť všetky svoje potreby, výživné zo strany otca má slúžiť len na pokrytie potrieb maloletého a nie na pokrytie jej potrieb, pretože vlastné výdavky musí znášať zo svojho dôchodku a z príspevkov štátu na kompenzáciu zvýšených nákladov na hygienu a diétu. Skutočnosť, že matka má obmedzený príjem aj zvýšené výdavky súd zohľadnil v jej schopnosti prispievať na výživu maloletého len v rozsahu minimálneho zákonného výživného. Tiež poukázal okresný súd v závere na to, že podľa výpovede matky jej na chod domácnosti prispievajú aj jej rodičia sumou 100,- Eur mesačne, čo tiež kryje jej výdavky. 7. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého v mimosporových konania nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok. 8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá vyčítala okresnému súdu v podstate to, že nedostatočne prešetril príjmové pomery otca. 9. V odvolaní uviedla, že otec na súde zavádzal, že nemá peniaze na zvýšenie výživného. Tvrdil jej, že nemá ani euro na zaplatenie šeku na výživné, ale na druhej strane sadne do auta a dovezie sa do Veľkého Krtíša a na to zrejme peniaze má. Otec nepreukázal reálne náklady na bývanie, stravu a doplatky za lieky, lebo sa umýva v práci, neupratuje, neperie, nepoužíva pracie prostriedky, žije ako „pustovník“. Stravuje sa len raz za deň, žije v neporiadku, nečistote, stoluje so psíkom, ktorého mu chovajú susedia a donesú aj pre neho. Nie je pravdou, že opravou bicyklov, šitím plachiet a výrobou rahien na surf si mesačne privyrobí 10,- Eur, má totiž na materiál v sume 400,- Eur, ktorý si objednáva a dováža mu ho kuriérska služba. Otec má svojho koníčka, ktorý vykonáva aj v zahraničí a na to peniaze má a platničky ho vtedy nebolia. Žiadala, aby bola dôkladne preskúmaná zdravotná dokumentácia otca, ktorý u zubára nebol minimálne 30 rokov a pri chorobe užíva iba dvojnásobnú dávku lieku Paralen 500, ktorú zapije alkoholom. Žiadala tiež, aby bol preskúmaný výpis jeho telefonátov a jeho počítač. Na opravu, konkrétne na šijací stroj dostal otec dotáciu aj od štátu. Uviedla, že maloletý od strýka dostal raz v živote 100,- Eur a nie ako „je napísané, že ich dostáva pravidelne“. Pravidelne ju totiž dotujú jej rodičia. H. dáva peniaze, alebo pošle po otcovi stará matka, peniaze od nej ona nepýta, je to jej dobrá vôľa, ide o sumu 220,- Eur ročne. Jej pomoc si samozrejme váži a tento rok po otcovi poslala 520,- Eur čo aj na súde preukázala. Otcovi vyhovuje, že je živnostníkom, lebo mu nikto nemôže rozkázať kedy má ísť do práce, lebo „keď fúka vietor tak nemôže“. V prípade potreby maloletý môže prísť vypovedať o svojom otcovi, ktorý ho berie ako príťaž, nenávidí ho, zakazoval mu študovať, pretože „chlap má pracovať rukami“. Napokon sa matka ohradila, že nežiadala, aby otec platil jej výdavky, ale žiadala o zvýšenie výživného na syna a v závere opísala v negatívnom zmysle osobnosť otca dodávajúc, že ona sa o maloletého stará, je súčasťou aj zmyslom jej života a nevie kedy bude chorý, koľko bude stáť jeho liečba, potrebuje jesť a piť každý deň a stará sa o syna napriek všetkému. Financie sú potrebné, lebo škola si to vyžaduje (rôzne aktivity, výlety, doučovania) a kde napr. zoberie teraz financie na lyžiarsky kurz. 10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý zopakoval, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného. Uviedol, že má zníženú práceschopnosť, ktorá sa bude vzhľadom na charakter ochorenia do budúcna iba prehlbovať a z toho vyplýva, že mu zamestnávateľ dal ľahšiu prácu, ale zároveň aj slabšie finančne ohodnotenú. Nie je majetný, vlastní 17-ročné auto a býva v nezateplenom rodinnom dome s čiastočne prerobenými oknami. Vyjadril sa, že žiada zníženie výživného na sumu 90,- Eur mesačne, lebo je možné, že v blízkej dobe príde aj o prácu a jeho súčasný mesačný príjem je zhruba 500,- Eur. Synovi prispieva aj nad rámec výživného vo forme elektroniky a športového náradia a aj naďalej chce prispievať nad rámec, pokiaľ mu to zdravotný stav a finančná situácia dovolí. 11. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 12. Na základe odvolania matky krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením) podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoištančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných okolností tak na strane rodičov, ako i maloletého. Odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu, ktorý vzhľadom na vykonané dokazovanie čiastočne zastavil konanie, zvýšil výživné na maloletého zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2019, uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd sa v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti stanovujúcej rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému. 16. Odvolací súd konštatuje, že matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti alebo argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia a preto odvolací súd na zdôraznenie jeho správnosti (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na odvolanie matky. 17. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účelom určenia výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby, teda v tomto prípade maloletého. Jeho oprávnené potreby sú dané jeho vekom a zaradením do školského zariadenia (aktuálne do gymnázia), zdravotným stavom atď. a v tomto smere prvoinštančný súd podrobne preskúmal a popísal všetky náklady, ktoré matka uviedla vo svojom prehľade. Uznal za oprávnené a odôvodnené výdavky na maloletého v sume 75,- Eur mesačne na stravu, 27,- Eur na stravu v škole, 4,50 Eur na školské pomôcky, 50,- Eur mesačne na oblečenie, na lieky v sume cca 40,- Eur mesačne a zohľadnil tiež nepravidelné výdavky na lieky v sume 10,- Eur mesačne, dochádzanie minimálne 1 x ročne do Banskej Bystrice za účelom návštevy špecializovanej ambulancie, atď., čím teda podrobne vysvetlil (v odseku 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k sume 235,- Eur, ktorú považoval za potrebnú na úhradu odôvodnených potrieb maloletého. 18. Ani matka pritom v odvolaní nenamietala, že by výdavky neboli dostatočne a správne zhodnotené, resp. že by boli podhodnotené, čiže v prejednávanom prípade bolo určujúcim, že pokiaľ v zmysle ust. § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť zákonnou povinnosťou oboch rodičov a pomery matky jej dovoľujú kryť odôvodnené potreby maloletého za pomoci rodičovského príspevku iba v minimálnom zákonnom rozsahu (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine) zohľadňujúc súčasnej jej osobnú starostlivosť o maloletého, správne okresný súd (vy)riešil otázku, či na druhej strane otec môže pokrývať zvyšok potrieb maloletého. Matka sa v odvolaní skôr sústredila na osobu otca, ktorého v odvolaní označovala za osobu, ktorá je schopná si zarobiť viac a tým vo väčšej miere prispievať na výživu maloletého, matka však zrejme nepochopila dôvody rozhodnutia okresného súdu, ktorý práveže vychádzal z potencionálneho príjmu otca a hoc teda aj otec uvádzal určitý pokles príjmu, resp. zdravotné komplikácie, tak na tieto okolnosti okresný súd správne neprihliadol vychádzajúc z toho, že otec je schopný dosahovať priemernú mzdu, čo je v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine zakotvujúceho princíp potencionality príjmov. Tento princíp je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, pretože umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Teda napadnuté rozhodnutie nebolo založené na tom, že by otec nemal dostatočný príjem a kvôli tomu bolo určené výživné na sumu „len“ 180,- Eur mesačne (a nie ako matka žiadala v sume 250,- Eur mesačne), ale správne vychádza z toho, že ak matka preukázala odôvodnené výdavky na úrovni 235,- Eur, po zohľadnení jej podielu na plnení vyživovacej povinnosti nebolo podkladu na plnenie si vyživovacej povinnosti otcom vo väčšom rozsahu. Preto odvolací súd nezistil žiaden opodstatnený dôvod, pre ktorý by mal pristúpiť k revidovaniu záverov okresného súdu, ktoré sú správne a zodpovedajúce obsahu spisu a z neho vyplývajúcemu skutkovému stavu veci. 19. Vyživovacia povinnosť je zo strany otca riadne plnená, otec sa i za pomoci svojich rodinných príslušníkov podieľa aj nad rámec určeného výživného na pokrývaní potrieb maloletého a ak okresný súd dospel k záveru, že boli naplnené podmienky na zvýšenie výživného v súvislosti so zmenou školy maloletého od 01. 09. 2019, krajský súd sa s tým plne stotožňuje a odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré podáva dostatočné vysvetlenie, prečo bola určená taká suma zvýšeného výživného aká bola. 20. Podľa odvolacieho súdu boli pomery otca dostatočne preskúmané v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a nebolo potrebné (ako matka uvádzala) zaoberať sa hlbšou analýzou toho, koľko otec napr. vynakladá na materiál, pokiaľ si privyrába a aký má z toho skutočný príjem, ak okresný súd vychádzal z toho, že otec môže zarábať vzhľadom na svoje osobné možnosti a schopnosti čiastku na úrovni priemernej mzdy. 21. Napokon odvolací súd dodáva k námietkam otca vo vyjadrení k odvolaniu, že nič mu nebráni, ak má relevantné dôvody týkajúce sa zdravotného stavu, aby si podal návrh na zníženie výživného. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že tento nemôže byť opodstatneným len na základe nejakého subjektívneho presvedčenia o poklese schopnosti vykonávať určitú prácu, ale je potrebné tieto okolnosti podložiť zodpovedajúcimi dôkazmi. O také v prípade ním predložených lekárskych potvrdení nešlo a preto nebola opodstatnenou jeho požiadavka, aby bolo určené výživné nižšie, než stanovil okresný súd. Ani odvolací súd teda nezistil potrebu prehodnocovať smerom nadol určené výživné z hľadiska otcom tvrdeného zníženia schopnosti zarábať si spôsobom ako doteraz. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože správne súd prvej inštancie vypočítal aj zameškané výživné v sume 30,- Eur za obdobie od 01. 09. 2019 do 30. 11. 2019 (keďže výživné sa platí mesiac dopredu v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine) a možnosti otca mu dovoľujú zaplatiť tento dlh jednorazovo. 23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).