Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/45/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219202437 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219202437.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo U. V., dieťa matky: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, U. V., zastúpená JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš a otca: N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/ XX, Y. V., zastúpený JUDr. Peter Ďurica, advokát, so sídlom SNP č. 25, Veľký Krtíš, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 13P/122/2019 - 247 zo dňa 29.07.2020, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV., V. a X. p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie rozhodol takto: „ I. Maloleté dieťa sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. II. Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 175,- Eur, vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 07.11.2019. IV. Zročné výživné od 07.11.2019 do 29.07.2020 na maloleté dieťa vo výške 540,- Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné, s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu. V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 09.00 hod. do 13.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že maloleté dieťa si prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po realizácii styku dieťa matke odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať. VI. Počas Vianočných sviatkov a počas narodením maloletej sa uplatní osobitá úprava stretávania sa otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky počas Vianočných sviatkov každý rok dňa 24.12. od 11.00 hod. do 14.00 hod. a dňa 26.12. od 10.00 hod. do 13.00 hod. a počas narodenín maloletej každý párny rok dňa 29.10. od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok dňa 30.10. od 14.00 hod. do 18.00 hod. VII. V prípade ak sa styk nebude môcť realizovať, je ten z rodičov, na strane ktorého prekážka realizácie styku nastala, p o v i n n ý oznámiť druhému rodičovi najmenej 24 hod. vopred skutočnosť, že styk sa realizovať nebude. V prípade ak prekážka vznikne na strane maloletého dieťaťa m á uvedenú povinnosť matka. V prípade nerealizácie styku je zároveň matka p o v i n n á poskytnúť otcovi náhradný termín styku, a to v tom istom časovom rozsahu, v ktorom mal byť styk pôvodne realizovaný. VIII. Súd konanie v časti úpravy styku starých rodičov s maloletým dieťaťom z a s t a v u j e. IX. Matka je p o v i n n á informovať otca o podstatných skutočnostiach maloletého dieťaťa, najmä o vycestovaní s maloletým dieťaťom mimo miesta obvyklého pobytu na dobu viac ako 3 dní a o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, a to vždy každý pondelok v kalendárnom roku na email otca maloletého dieťaťa. X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. „ 2. Okresný súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Nakoľko rodičia maloletého dieťaťa sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností nedohodli, súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinnosti, určil ktorému z rodičov sa zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, ako budú rodičia maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, rozhodol o výživnom na maloleté dieťa, ako aj o styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Konanie v časti úpravy styku starých rodičov s maloletým dieťaťom zastavil vzhľadom na späťvzatie návrhu v tomto rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, pričom napadla rozhodnutie súdu vo výrokoch II., III., IV., V., VI. Namietala, že rozhodnutie trpí vadami ohľadne toho, že súd vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu, pri styku otca s dieťaťom nerešpektoval názor odvolacieho súdu ohľadne prítomnosti matky pri styku, nevykonal navrhované dôkazy z hľadiska zistení príjmov otca v F., neskúmal akým spôsobom otec dieťaťa utrpel úraz pri práci, či bol pod vplyvom alkoholu, pričom túto prácu vykonával údajne pri pomoci pre svojho priateľa. Súd si uzurpoval právo rozhodnúť bez odborného názoru na to, akým spôsobom sa má realizovať styk otca s maloletým dieťaťom, hlavne pokiaľ sa týka prítomnosti matky pri styku. V odvolaní poukázala tiež na ľahkomyseľný a nezodpovedný prístup otca dieťaťa, ktorý si na jednej strane zobral úver na luxusné motorové vozidlo a na druhej strane jazdil pod vplyvom alkoholu a spôsobil škodu na majetku mesta ako aj inej osobe, pričom nemal havarijné poistenie a počas nezamestnanosti si neplnil svoje povinnosti voči sociálnej poisťovni. Súd tiež neposkytol dostatočný priestor na vyjadrenie sa k zmene návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Pri určení výšky výživného súd poškodil matku dieťaťa, nakoľko nesprávne započítal do vyživovacej povinnosti rôzne darčeky a oblečenie. Súd tiež vydal neodkladné opatrenie bez toho, aby bola matka vypočutá, a ktoré doteraz nebolo zrušené, pričom v neodkladnom opatrení je uvedené, že trvá do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej. Ďalej matka v odvolaní poukazovala na samotné konanie súdu, ktorý konal až takmer po 7 mesiacoch od doručenia podnetu otca maloletého dieťaťa, a taktiež poukázala na dĺžku jednotlivých pojednávaní, kde snaha súdu o uzavretie akejkoľvek dohody bola márna s negatívnym postojom otca, ktorý trval na stretávaní sa s dieťaťom bez prítomnosti matky. Súd nevyužil možnosť nariadenia znaleckého dokazovania ohľadne styku s dieťaťom. Pri styku otec nevyužil svoje právo stretávať sa s dieťaťom v prítomnosti matky, taktiež namietala spôsob tohto styku vzhľadom na vzdialenosť otca od bydliska dieťaťa s tým, že otec nemá vodičské oprávnenie. Súd tiež nezisťoval pracovnú vyťaženosť otca, neprihliadol na to, že bol odsúdený za úmyselný trestný čin, čo nedáva záruku na to, aby mohol spravovať majetok svojho dieťaťa. Ďalej matka uviedla, že má informácie o požívaní alkoholických nápojov zo strany otca, pričom nemá vedomosť o tom, kde sa otec dieťaťa v súčasnej dobe nachádza, nakoľko o dieťa sa otec nezaujíma. Výšku určeného výživného matka nepovažuje za primeranú, nakoľko v tomto smere je odkázaná ohľadne výživy dieťaťa na výživné od otca. Na základe uvedených skutočností matka navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a dokazovanie. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že aj z dokazovania bolo preukázané, a to fotografiami a videonahrávkami, že maloletá neprežíva v prípade kontaktu so svojím otcom stres, a to ani pri absencii matky. Aj Európsky súd pre ľudské práva uznal práva rodiča byť s dieťaťom, t.j. uznal právo na styk rodiča s dieťaťom ako základný prvok rodinného života. Poprel tvrdenia matky v odvolaní, že sa o maloletú nezaujíma, pretože práve matka bránila v styku maloletej s ním. Informácie matky o požívaní alkoholu a usporiadaní večierkov v byte považuje za nepravdivé, so snahou mu uškodiť. Uviedol, že pracuje ako SZČO a prácu nemal len kvôli situácii v súvislosti s COVID-19. Pracoval v F., pričom 20.03.2020 sa uzavreli hranice a zmluvu mal uzavretú do 21.05.2020. Za prácou vycestoval aj do W., kde však kvôli pandémii boli taktiež práce pozastavené. K právoplatnému odsúdeniu za trestný čin uviedol, že to nesmierne ľutuje, bola to jeho chyba, avšak nesúviselo to s maloletým dieťaťom a nie je dôvod, aby mal obmedzené práva k maloletému dieťaťu, a to aj v rozsahu zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. K výške výživného tiež uviedol, že maloletému dieťaťu kupuje aj ďalšie veci, ktoré sú potrebné, čo matka zatajila na súde, a tvrdila, že mimo bežného výživného ničím neprispieva. Domnienky matky o jeho nespôsobilosti byť zodpovedným rodičom nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a vecne s predmetom konania nesúvisia. K procesnému postupu súdu uviedol, že v zmysle zásad CMP súd nie je viazaný návrhmi strán, ale najlepším záujmom dieťaťa. Na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdiť. 5. Matka v reakcii na vyjadrenie otca opätovne poukazovala na vydané neodkladné opatrenie, ktoré bolo vydané na základe návrhu otca, pričom má platiť až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Opätovne zdôraznila, že maloleté dieťa je viazané a fixované na matku vzhľadom na svoj vek a nie je zrejmé akým spôsobom sa má otec stretávať s maloletým dieťaťom. Znova poukázala na právoplatné odsúdenie otca za jazdu pod vplyvom alkoholu, ako aj skutočnosť, že nie je preukázané aké sú schopnosti a možnosti otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa a aká je adekvátna úprava styku. Zotrvala na svojom odvolaní s tým, že situácia medzi rodičmi z hľadiska ich vzťahov je zlá a samotný otec dieťaťa nemá záujem rešpektovať rozhodnutie súdu, ktoré sám inicioval. 6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa nepodal písomné vyjadrenie k odvolaniu matky. 7. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v § 111 a nasl. CMP. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, najmä vo vzťahu k námietkam uvádzaným odvolateľkou v odvolaní. 13. Matka maloletého dieťaťa (odvolateľka) odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v rozsahu výrokov tohto rozhodnutia II., III., IV., V., VI. Odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, nezistil vady rozsudku, ako ani vady procesných podmienok v konaní pred súdom prvej inštancie, preto sa zameral len na námietky matky uplatnené v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, vo vzťahu k jej odvolacím námietkam a napadnutým výrokom. 14. Vo vzťahu k zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, tento výrok rozsudku nebol ani jedným z účastníkov konania odvolaním napadnutý. Čo sa týka výroku o zastavení konania v časti úpravy styku starých rodičov s maloletým dieťaťom, rovnako ani tento výrok nebol odvolaním napadnutý, navyše v tomto rozsahu sa účastníci vzdali práva podať vo veci odvolanie, čím v tejto časti rozsudku nadobudol právoplatnosť. Rovnako odvolaním neboli napadnuté výroky ohľadne podmienok v prípade, ak sa styk rodičov nebude môcť realizovať, ako aj o povinnosti matky informovať otca o podstatných skutočnostiach o maloletom dieťati (výroky VII., IX.). V tomto rozsahu preto rozsudok okresného súdu odvolacím súdom nebol preskúmavaný. 15. Pokiaľ matka odvolaním napadla rozsudok okresného súdu vo výroku II. o oprávnenosti oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, odvolací súd sa s týmto rozhodnutím stotožňuje. Čo sa týka zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku, rodičia maloletého dieťaťa nedospeli k dohode o tom, kto z nich bude toto právo vykonávať. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Rodičovské práva a povinnosti ako komplex všetkých zložiek, patria obom rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa, okrem niektorých výnimiek. Matka aj otec sú si pri výkone rodičovských práv a povinnosti rovní. Zákon predpokladá, že sa obaja rodičia pri výkone rodičovských práv a povinnosti v záujme maloletého dieťaťa dohodnú, a pokiaľ k dohode nedôjde, potom o týchto právach a povinnostiach rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Obom rodičom však zákon výslovne ukladá povinnosť vykonávať tieto práva a povinnosti ak, aby boli chránené záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinnosti sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine), pričom samozrejme súčasťou rodičovských práv a povinností sú aj ďalšie zložky pôvodnej rodičovskej moci. Všetky práva treba zároveň chápať aj ako povinnosti rodiča, pričom zákon predpokladá, že rodičia tieto práva a povinnosti budú vykonávať dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. Pokiaľ maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, neznamená to, že tieto práva a povinnosti druhému rodičovi zanikajú. Obaja rodičia majú tieto práva a povinnosti, a pokiaľ sa nevedia dohodnúť na ich výkone, tak ako je to v tomto prípade, rozhodne o nich súd. Aj v zmysle § 31 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, teda právo zastupovať maloleté dieťa patrí obom rodičom, pričom zákon predpokladá, že rodičia sa dohodnú na obsahu právneho úkonu. Pri bežných veciach môže konať každý z nich samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je nutné zistiť aj stanovisko druhého rodiča, teda či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Aj z tohto citovaného ustanovenia vyplýva, že opätovne toto právo ako aj povinnosť majú obaja rodičia. Pre rozhodovanie o správe majetku platia o postavení oboch rodičov rovnaké pravidlá ako pre zastupovanie dieťaťa. Obaja sú zásadne pri rozhodovaní rovnoprávni. Rovnako aj pri spravovaní majetku v bežných veciach môže každý z rodičov konať samostatne, pričom nie je potrebné, aby konali spoločne, avšak v zásadných veciach aj pri správe majetku sa musia dohodnúť. Pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode, v takomto prípade môže na návrh jedného z nich rozhodnúť súd. Na to, aby obaja rodičia neboli oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, a to každý z nich samostatne, by museli existovať výnimočné okolnosti, ktoré by spochybňovali spôsobilosť niektorého rodiča zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok (napr. v prípade obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti niektorého z rodičov na právne úkony, obmedzenia rodičovských práv a pod.). Právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, a to jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu, nemá na takéto rodičovské práva a povinnosti vplyv, nakoľko nejde o trestnú činnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo vo vzťahu k správe majetku. Rozhodnutie okresného súdu v tejto časti je preto vecne správne. 17. Čo sa týka rozhodnutia okresného súdu o výživnom na maloleté dieťa a o zročnom výživnom, aj v tejto časti považuje odvolací súd rozhodnutie za vecne správne. 18. Okresný súd správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Čo sa týka povinnosti prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať na faktory nielen na strane oprávnenej osoby, a to maloletého dieťaťa, ale aj na strane povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca detí, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň a pod. 20. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného, teda dieťaťa, zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. 21. V tejto súvislosti okresný súd rozsiahlo a podrobne odôvodnil prečo určil výživné v takej sume ako je uvedená vo výroku rozsudku. Dostatočne sa zaoberal zárobkovými možnosťami a schopnosťami otca, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne okolnosti v súvislosti s pandemickou situáciou. Podrobne sa zaoberal jeho zamestnaním v F., ako aj jeho schopnosťami a možnosťami dosahovať určitý príjem. V tejto súvislosti vychádzal zo sumy 1 560,- Eur, ako schopnosť dosahovať takýto príjem otca v zahraničí. Pri určení výšky výživného však nemohol neprihliadnuť na aktuálnu corona krízu, ťažkosťami otca so zamestnaním a možnosťami jeho reálneho príjmu. Pokiaľ okresný súd uzavrel, že do konca februára 2020 bolo v možnostiach otca dosahovať príjem cca 1 560,- Eur mesačne a od tohto dátumu príjem vo výške aspoň 877,- Eur mesačne, vzhľadom na jeho výkon práce aj na L., napr. v spoločnosti R., s. r. o., nie je možné považovať rozhodnutie okresného súdu za neodôvodnené alebo nevychádzajúce z vykonaných dôkazov. Výška výživného 175,- Eur je preto primeraná nielen zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca maloletých detí, ale aj odôvodneným potrebám na strane maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, ako aj výdavky spojené so stravovaním, ošatením, bývaním a pod. Nie je možné opomenúť, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, preto určená výška výživného nemá pokrývať všetky náklady maloletého dieťaťa, pretože vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu má aj jeho matka. Rovnako vplyv na výšku výživného má aj prípadné iné plnenie zo strany otca v prospech maloletého dieťaťa. Rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd aj v tomto výroku a v nadväznosti na neho vo výroku o zročnom výživnom považoval za vecne správne. 22. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa v zásadne rovnakej miere, a tomu by malo zodpovedať aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matke), potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom (otcom) v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. Aj podľa čl. III. Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniam sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 23. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Takýto rodič, u ktorého tak nedochádza k bezprostrednému výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať, a preto aby sa mohol podieľať na výchove dieťaťa, je potrebné dôsledné upravenie styku takéhoto rodiča s dieťaťom. Samotný pojem „záujem maloletého dieťaťa“ je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia a lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému a duchovnému ako aj sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Z tohto hľadiska je preto dôležité, aby obidvaja rodičia sa podieľali čo najintenzívnejšie na výchove dieťaťa. 24. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, sú okrem veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, najmä citový vzťah k rodičom a predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Okresný súd správne vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré svedčili o tom, že vzťah otca a maloletého dieťaťa je kladný. Maloleté dieťa nemá žiadne citové problémy vo vzťahu k svojmu otcovi, čo okresný súd mal preukázané aj videonahrávkami ohľadne styku otca s dieťaťom. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá W. má pozitívny vzťah k obidvom rodičom a napriek svojmu veku nemá citovú ujmu z neprítomnosti svojej matky, okresný súd správne rozhodol o úprave styku otca s dieťaťom v neprítomnosti matky. Okresný súd správne zohľadnil čas styku, ktorý zatiaľ neupravil v rozsahu prespatia noci v prostredí otca. Námietka matky, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením okresného súdu sp. zn. 13P/122/2019-48 zo dňa 02.12.2019 bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/6/2020-93 zo dňa 19.02.2020 zmenené v rozsahu tom, že styk otca bol umožnený len za prítomnosti matky však neobstojí, pretože neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov pokiaľ prebieha konanie vo veci samej. Pri neodkladnom opatrení sa nevykonáva ani dokazovanie v takom rozsahu, ako vo veci samej, pretože sa len osvedčujú okolnosti pre jeho vydanie. Rozhodnutím vo veci samej na základe rozsiahlejšieho dokazovania, správne okresný súd pristúpil k zmene styku otca s dieťaťom s tým, že nie je potrebné realizovať tento styk za prítomnosti matky. Maloleté dieťa neprítomnosťou matky pri styku nie je traumatizované, nemá citové problémy, jeho vzťah k otcovi je kladný, preto nie je dôvod napriek nižšiemu veku maloletého dieťaťa upraviť styk spôsobom za účasti matky. Navyše, upravený styk ani z hľadiska dĺžky jeho trvania (len niekoľko hodín) nie je zaťažujúci pre maloleté dieťa, že by trpelo odlúčením od matky. V tejto súvislosti nemá význam ani vzdialenosť bydliska otca od bydliska maloletého dieťaťa (cca 5 km), pretože nejde o bežne denne neprekonateľnú vzdialenosť. Táto okolnosť preto nemôže mať vplyv na úpravu styku otca s dieťaťom. Výslovne na otcovi bude záležať, ako bude realizovať tento styk a akým spôsobom sa dopraví do miesta bydliska dieťaťa, aby si ho mohol prebrať v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po realizácii styku dieťa matke odovzdať. Matka si musí uvedomiť, že dieťa má právo na styk s otcom, pretože rodičovské práva oboch rodičov vo vzťahu k deťom sú rovnaké. V konaní neboli preukázané informácie tvrdené matkou, že otec dieťaťa vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a poriada večierky v byte, pričom ruší susedov a navštevuje zariadenia, kde sú umiestnené výherné hracie automaty. Toto tvrdenie matky bolo spochybnené samotným jej tvrdením, že matka dieťaťa nemá ani vedomosť, kde sa vlastne otec dieťaťa nachádza. Na takéto tvrdenie, ktoré nebolo ničím podložené zo strany matky, nemohol odvolací súd prihliadnuť. 25. Odvolací súd vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu toto rozhodnutie potvrdil vo všetkých odvolaním napadnutých výrokoch, ako aj v závislom výroku o trovách konania. 26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 52 CMP (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).