Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 8CoE/33/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316201523 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6316201523.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v exekučnej veci oprávneného: J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX V., proti povinnému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XXX, XXX XX V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kalmána Mikszátha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 75/16 o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške 400,- Eur od 19.06.2009 do 29.02.2016 a bežné výživné na oprávneného vo výške 80,-Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu od 01.03.2016 s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/142/2016-73 zo dňa 27. apríla 2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že poverením č. 5603 069852 zo dňa 08.03.2016 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške 400,- Eur od 19.06.2009 do 29.02.2016 a bežné výživné na oprávneného vo výške 80,-Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu od 01.03.2016 s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/118/2009-25 zo dňa 21.05.2009, právoplatný dňa 19.06.2009, ktorým bol oprávnený zverený do osobnej starostlivosti matky a povinný bol zaviazaný prispievať na výživu oprávneného výživným 80,- Eur, ktoré bol povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky oprávneného a rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 3C/18/2009-35 zo dňa 15.07.2009, právoplatným dňa 16.09.2009, ktorým súd manželstvo matky a otca oprávneného rozviedol, oprávneného na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, a ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávneného výživným v sume 80,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dňa 24.09.2019 povinný doručil súdu podanie označené ako „ukončenie exekúcie“, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že oprávnený ukončil štúdium a k 01.09.2019 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny X.. Oprávnený k uvedenému návrhu povinného uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny mu nevyplatí žiadnu finančnú podporu, keďže rodič je povinný ho živiť do momentu kým sa nebude schopný o seba postarať. Povinný sa cele roky o neho nestaral a preto žiada naďalej o platenie výživného, pričom čestne prehlasuje, že hneď ako si nájde prácu, bude informovať súd, ako aj súdneho exekútora. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že povinný má pravidelný príjem a oprávnený nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni. Na základe oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zistil, že oprávnený je od 02.09.2019 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Lustráciou v súdnom registri nezistil, že by bolo vedené, resp. právoplatne skočené konanie o zrušení vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému. V danom prípade existujú oba procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, teda existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako aj skutočnosť, že povinný si dobrovoľne nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom. Zánik vyživovacej povinnosti zákon spája jedine s predpokladom nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Pod uvedený je potrebné rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu môže zaniknúť absolútne, a to zánikom rodinnoprávneho vzťahu (smrťou, zapretím otcovstva) a rovnako môže zaniknúť nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. O tom, či je dieťa schopné samostatne sa živiť rozhoduje jedine súd v samostatnom konaní, v ktorom skúma, či nepominuli dôvody na trvanie vyživovacej povinnosti. Súd žiadne prebiehajúce, resp. právoplatne skočené konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému ku dnešnému dňu neeviduje, a preto možno konštatovať, že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému naďalej trvá, v dôsledku čoho súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. 4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že oprávnený klame, keď tvrdí, že je nezamestnaný, nakoľko podľa povinného je už 5 mesiacov zamestnaný v G.. Klamal exekútora, keď čestne prehlásil, že hneď ako si nájde prácu bude súd a súdneho exekútora o tejto skutočnosti informovať. Na základe uvedeného požaduje o prešetrenie uvedeného a zároveň o vrátenie výživného. 5. Oprávnený k odvolaniu povinného uviedol, že je stále evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poukázal na to, že v tomto roku zasiahla pracovný trh kríza spôsobená Corona vírusom a preto je hľadanie práce obtiažnejšie. Zároveň uviedol, že v prípade ak sa mu podarí nájsť si zamestnanie, uvedenú skutočnosť oznámi súdu. 6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 29.02.2016 bola súdnemu exekútorovi doručená žiadosť oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 04.03.2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/118/2009-25 zo dňa 21.05.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2009 a vykonateľnosť vo výroku II. 03.06.2009 a vo výroku I. III. a IV dňa 19.06.2009. Dňa 24.09.2019 podal súdu prvej inštancie povinný návrh na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie. 10. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.. 11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku; exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o rodine“); plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine; ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 16. Odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za správne a dostatočne vyčerpávajúco zdôvodnené. Na doplnenie odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje zákonnú povinnosť rodičov, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu o výživnom je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Rozsudky odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi „clausula rebus sic stantibus“ (výhrada, že sa nezmenia podmienky na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Uvedená zásada sa nachádza aj v ustanovení § 78 zákona o rodine, ktoré upravuje možnosť zmeny dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom v prípade aj dôjde k zmene pomerov. Zmena pomerov môže nastať na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Medzi takéto zmeny patrí aj odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť na strane oprávneného subjektu. Takáto zmena sama o sebe ešte ale nie je predpokladom na zastavenie exekúcie vykonávanej proti povinnému rodičovi, ktorý túto skutočnosť namietol v pribiehajúcom exekučnom konaní. K zmene rozhodnutia o vyživovacej povinnosti môže dôjsť jedine rozhodnutím súdu v konaní, v ktorom by bola posudzovaná opodstatnenosť jej trvania, keďže medzi otcom a plnoletým dieťaťom je spor o tom, či pominuli dôvody vyživovacej povinnosti. V tomto prípade súd prvej inštancie preveril existenciu takéhoto konania, resp. existenciu právoplatného rozhodnutia súdu vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému, avšak s negatívnym výsledkom. 17. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v medziach podaného odvolania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov X:X. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).