Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoCsp/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318202233 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6318202233.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. povstania českého ľudu XXXX/X, XXX XX N., proti žalovanému S. T. služby Z. s.r.o., so sídlom S. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Veternicová 1, 841 05 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 210,64 Eur a zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1Csp/73/2018 - 172 zo dňa 06. novembra 2019, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : I. Návrh žalobkyne na zmenu žaloby zo dňa 27. 12. 2019 z a m i e t a . II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 210,64 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v III. výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e. III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 1 000,- Eur zastavil (prvý výrok); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 210,64 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). 2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že dňa 19. 03. 2014 podpísali žalobkyňa ako preberajúci dlžník a L.. Z. B. ako pôvodný dlžník Dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov k R. č. XXXXXX (ďalej aj „dohoda“), ktorej predmetom bolo prevzatie záväzku pôvodného dlžníka zo R. o V. č. XXXXXX (ďalej aj „zmluva“) zo dňa 30. 05. 2013, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol pôvodnému dlžníkovi úver v sume 18 800,- Eur, účelovo viazaný na financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla zn. S. Q X.X XXXkW, s výškou splátky XXX,XX Eur a počtom splátok 60. Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 11,50 % p. a., F. 12,61 % p.a. a priemernej RPMN 11,87 % p.a. Prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o V. (ďalej aj „všeobecné zmluvné podmienky“) a prílohu a záväznú súčasť zmluvy tvorili splátkový kalendár, protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu financovania, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy a sadzobník poplatkov zverejnený na internetovej stránke. Žalovaný predmetnú dohodu podpísal dňa 15. 04. 2014. Listom zo dňa 27. 08. 2018 oznámil žalovaný žalobkyni predčasnú splatnosť úveru s dlhom vo výške 539,16 Eur. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobkyne uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“) podliehajúcu ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že v zmluve absentujú obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyžadované v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, celková čiastka splatná spotrebiteľom a výška, počet a termíny splátok. Samotná zmluva v prípade výšky, počtu a termínov splátok odkazovala na splátkový kalendár ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, žalovaný však splátkový kalendár vystavený ku dňu podpisu zmluvy (t.j. k 30. 05. 2013) súdu prvej inštancie nepredložil a v tomto smere tak neuniesol dôkazné bremeno o platnom dojednaní týchto náležitostí. Vzhľadom na uvedené je potrebné považovať úver poskytnutý právnemu predchodcovi žalobkyne s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný mal preto nárok len na vrátenie poskytnutej istiny v sume 18 800,- Eur a úhrady v sume 7 218,24 Eur, ktoré žalovaný prijal nad rámec tejto istiny predstavujú jeho bezdôvodné obohatenie (celkové úhrady 26 018,24 Eur - úver 18 800,- Eur). 4. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 1 000,- Eur súd prvej inštancie v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) konanie v uvedenej časti zastavil. 5. Podporne súd prvej inštancie uviedol, že z dohody nevyplýva povinnosť úhrady poplatku za prevod úverovej zmluvy v sume 260,- Eur. Dohoda uvádza len oprávnenie žalovaného účtovať dlžníkovi poplatky (bez bližšej špecifikácie) podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na internetovej stránke. Žalovanému nič nebránilo, aby v dohode jasne uviedol vznik poplatkovej povinnosti v súvislosti s prevzatím záväzkov z úverovej zmluvy. V komparácii so skutočnosťou, že pri uzavretí zmluvy nebol hradený žiadny poplatok za poskytnutie úveru, považoval súd prvej inštancie výšku poplatku za neprimeranú. Rovnako účtované poplatky za mimosúdne náklady spolu v sume 1 350,88 Eur, ktoré boli žalobkyni, resp. jej právnemu predchodcovi fakturované v zmysle článku VI. bodu 11 všeobecných zmluvných podmienok považoval súd prvej inštancie za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku zodpovedajúcu definícii neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) O. z. Navyše sa jednalo o poplatky za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere sledovalo len záujmy žalovaného a ich dojednanie z článku VI. bodu 11 všeobecných zmluvných podmienok zreteľne a jasne nevyplývalo. Žalovaný tak nebol oprávnený tieto poplatky od žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu požadovať a ich zaúčtovaním došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu. 6. K námietke premlčania žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa istinu úveru splatila splátkou uhradenou dňa 03. 01. 2017, z ktorej už suma 156,10 Eur a nasledujúce splátky (posledná úhrada dňa 17. 07. 2018) predstavovali bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobkyňa v konaní uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 1 210,64 Eur, ktorá predstavuje úhrady za obdobie od 05. 03. 2018 do 17. 07. 2018. Objektívna lehota by tak uplynula od 05. 03. 2021 do 17. 07. 2021 (podľa dátumov jednotlivých úhrad) a subjektívna lehota by uplynula najskôr dňa 17. 07. 2020 (od dátumu poslednej úhrady) a najneskôr 03. 09. 2020 (odo dňa 03. 09. 2018, kedy žalobkyni bolo doručené oznámenie o predčasnej splatnosti úveru). Keďže žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 21. 09. 2018, pričom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 210,64 Eur žalobkyňa uplatnila podaním zo dňa 27. 08. 2019, súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobkyne bol uplatnený včas. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že ani jedna zo strán nebola v konaní úspešnejšia. Žalobkyňa uplatňovala v konaní dva nároky, pričom v jednom bola úspešná v plnom rozsahu a v druhom nároku zobrala žalobu bez uvedenia dôvodu späť čím zavinila zastavenie konania a preto by mal v tejto časti nárok na náhradu trov konania žalovaný. 8. Žalovaný podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Predmetný rozsudok napadol z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ C. s. p., t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. 9. Žalovaný v odvolaní uviedol, že z dokazovania a listín predložených v konaní nevyplynula skutočnosť, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. Údaj o termíne konečnej splatnosti bol uvedený v zmluve nielen ako číselný údaj 60 mesiacov, ale súčasne bolo určenie konečnej splatnosti ohraničené presným dátumom. Splátkový kalendár ako nedeliteľná súčasť zmluvy obsahuje termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane poslednej 60-tej mesačnej splátky splatnej dňa 06. 05. 2018, ktorá bezpochyby predstavuje termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru. Podpisom dohody žalobkyňa vstúpila do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu, ktoré mu vyplývali zo zmluvy a tým aj do všetkých neoddeliteľných príloh zmluvy. Pokiaľ je splátkový kalendár súčasťou uzavretej zmluvy, nie je možné prijať názor súdu prvej inštancie o absentujúcej obligatórnej náležitosti zmluvy na základe údajne absentujúceho podpisu právneho predchodcu žalobkyne na tejto listine. Právny predchodca žalobkyne so splátkovým kalendárom k zmluve svojím vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas, táto skutočnosť však v konaní sporná nebola a súd prvej inštancie sa ňou nezaoberal. V splátkovom kalendári je uvedená aj celková čiastka splatná spotrebiteľom, ktorá je v súlade so splátkovým kalendárom tvorená splátkami jednotlivých mesačných splátok spolu s dohodnutým úrokom, pričom súčet týchto hodnôt je uvedený na strane 2 splátkového kalendára v číselnom vyjadrení 24 807,60 Eur. Na preukázanie uvedených skutočností žalovaný predložil splátkový kalendár zo dňa 30. 05. 2013 podpísaný žalovaným a formulár k zmluve, kde sa v bode 2. uvádza finančné vyjadrenie 24 807,60 Eur ako suma poskytnutého úveru spolu s dohodnutým úrokom. 10. Konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahovala odkaz na dokument, v ktorom mali byť tieto skutočnosti uvádzané, nezodpovedá skutočnosti, nakoľko je zrejmé, že všetky listiny výslovne pomenované v časti zmluvy ako „Dohodnuté zmluvné vzťahy“, obsahujú všetky náležitosti, o ktorých súd prvej inštancii v rozsudku konštatoval, že absentujú. Uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobkyne počas celého konania spochybňovaná a súd prvej inštancie v tejto súvislosti nevykonal dokazovanie napriek tomu, že tak v zmysle § 295 C. s. p. urobiť mohol. 11. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval poplatky požadované žalovaným od žalobkyne za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku, žalovaný poukázal na to, že žalobkyňu niekoľkokrát vyzýval na včasné plnenie, keďže sa opakovane dostávala do omeškania s plnením svojich zmluvných záväzkov. Žalobkyňu na náklady, ktoré v prípade nutnosti využitia externej agentúry vzniknú, upozornil aj vo všeobecných zmluvných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy. Žalobkyňa tieto skutočnosti ignorovala a v dôsledku svojej negatívnej platobnej disciplíny sa vystavovala riziku fakturácie nákladov žalovaného za mimosúdne inkaso pohľadávky. Všetky vynaložené náklady považuje žalovaný za dôvodné a riadne preukázané. 12. Žalovaný nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobkyňa istinu úveru splatila splátkou uhradenou dňa 03. 01. 2017, nakoľko posledná 60. mesačná splátka vo výške 413,46 Eur bola splatná dňa 06. 05. 2018 tak, ako to vyplýva zo splátkového kalendára k zmluve. Výška nesplateného záväzku žalobkyne predstavuje sumu 539,16 Eur a pre vznik a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 210,64 Eur na strane žalovaného nie sú splnené zákonné predpoklady. 13. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne. 14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že záver súdu prvej inštancie považuje za správny a stotožňuje sa s ním v plnom rozsahu. Splátkový kalendár zo dňa 30. 05. 2013 podpísaný L.. Z. B. bol doložený súdu až v odvolacom konaní. Na skutočnosť, že úver je bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. žalobkyňa poukazovala už v e-mailovej komunikácii s JUDr. M. Gálikom. Zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 7 218,24 Eur. V čase podpisu dohody žalobkyňa nebola so zmluvou ani s formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy oboznámená a skutočnosť, že jej tieto dokumenty neboli doručené považuje za hrubé porušenie práv spotrebiteľa. Žalobkyni bol účtovaný spracovateľský poplatok 260,- Eur, hoci v zmluve je uvedený spracovateľský poplatok 0,- Eur a v dohode spracovateľský poplatok nie je špecifikovaný. Žalobkyňa počas konania pred súdom prvej inštancie doložila všetky doklady, ktorými disponovala a súd prvej inštancie mal k zisteniu, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková všetky potrebné dôkazy. Žalobkyňa od začiatku konania upozorňovala na neoprávnenosť vymáhaných poplatkov zo strany žalovaného. Okrem toho náklady spojené s inkasom pohľadávky alebo odobratím vozidla fakturované firmou Lubra nikdy nevznikli, pretože k faktickému odobratiu vozidla nikdy nedošlo, a neboli zo strany žalovaného dôvodne a riadne preukázané. Súd prvej inštancie vyhodnotil správne neprijateľnú podmienkou obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach v čl. X. bod 9. druhá veta, kde je uvedené prednostné uspokojovanie akýchkoľvek nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň upravil II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 7 218,24 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 15. Žalovaný v replike uviedol, že existencia splátkového kalendára nebola v konaní spochybňovaná ani namietaná. Sama žalobkyňa v žalobe zo dňa 09. 10. 2018 uviedla, že súčasťou zmluvy č. 802366 bol splátkový kalendár. Z uvedeného je zrejmé, že so zmluvou a jej podmienkami, splátkovým kalendárom a celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 24 807,60 Eur sa podrobne oboznámil nielen právny predchodca žalobkyne, ale aj samotná žalobkyňa. Sporná a zo strany žalobkyne namietaná nebola ani skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne na znak súhlasu s obsahom predložených listín pripojil svoj vlastnoručný podpis k zmluve a súd prvej inštancie v tejto časti ani nevykonával dokazovanie. Splátkový kalendár aj formulár o zmluvných podmienkach zmluvy obsahujú všetky namietané náležitosti zmluvy, tvoria jej súčasť a zo svojej podstaty ani nevyžadujú opätovný podpis zmluvných strán na jednotlivých listinných súčastiach zmluvy. Zmluva tak obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Samotné Ministerstvo spravodlivosti SR v odpovedi na žiadosť žalobkyne uviedlo, že nie je možné posúdiť uzavretú dohodu z hľadiska zákona č. 129/2010 Z. z., keďže nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Tvrdenie žalobkyne, že údajne nedisponovala listinami, ktoré uzavrel jej právny predchodca nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou. Predmetom dohody bol záväzok žalobkyne, že preberá záväzok pôvodného dlžníka z úverovej zmluvy a tento sa zaväzuje splniť v lehotách a za podmienok uvedených v zmluve. Žalobkyňa po určitú dobu svoj záväzok plnila a preto je nepravdepodobné, že by nebola oboznámená s listinami, ktoré samotný záväzok špecifikujú. 16. Pokiaľ ide o náklady žalovaného spojené s inkasom pohľadávky voči žalobkyni spoločnosťou U. s.r.o., žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a zdôraznil, že si voči žalobkyni uplatnil výlučne vzniknuté náklady, ktoré dokladoval príslušnými faktúrami. V jednotlivých faktúrach uvádza náklady, ktoré súvisia s danou zákazkou samostatne v časti označenej ako „Špecifikácia“. Skutočnosť, že spoločnosť LUBRA s.r.o. opakovane kontaktovala žalobkyňu z dôvodu opakovaného omeškania s plnením zmluvných povinností nebola medzi stranami sporná. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne ohľadom údajného dvojitého sankcionovania spotrebiteľa za omeškanie s plnením zmluvných povinností, žalovaný uviedol, že je nevyhnutné rozlišovať nárok na náhradu vzniknutých nákladov a nárok na poplatok z omeškania v dohodnutej výške, t.j. ide o dva samostatné nároky. Žalovaný na záver skonštatoval, že v prípade, ak by žalobkyňa svoj zmluvný záväzok plnila riadne a včas, uplatňované náklady na mimosúdne inkaso ani poplatok z omeškania, by neboli nevznikli. 17. Žalobkyňa v duplike zopakovala svoju argumentáciu uvedenú už vo vyjadrení k odvolaniu a navyše uviedla, že ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v nej nie je zahrnutý spracovateľský poplatok vo výške 260,- Eur a preto je aj z tohto dôvodu potrebné považovať zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluvu posúdil súd prvej inštancie ex offo a správne skonštatoval, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. 18. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v II. a III. výroku vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. 19. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 30. 05. 2013 uzavrel právny predchodca žalobkyne zmluvu o autokredite č. XXXXXX, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý účelovo viazaný úver vo výške 18 800,- Eur. Úver sa právny predchodca žalovanej zaviazal zaplatiť v 60. mesačných splátkach po 413,46 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 11,50 %, RPMN 12,61 % ročne a priemernej RPMN 11,87 % ročne. Prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili všeobecné zmluvné podmienky a prílohu a záväznú časť zmluvy tvoril splátkový kalendár, formulár o zmluvných podmienkach a sadzobník poplatkov uvedený na internetovej stránke. Na základe dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 15. 04. 2014 prevzala žalobkyňa so súhlasom žalovaného záväzok pôvodného dlžníka vyplývajúci zo zmluvy o autokredite. Listom zo dňa 27. 08. 2018 oznámil žalovaný žalobkyni predčasnú splatnosť dlhu vo výške 539,16 Eur. 20. Podľa § 53 ods. 1 O. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) O. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 22. Podľa § 53 ods. 5 O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Možno súhlasiť len s odvolacou argumentáciou žalovaného, že existencia splátkového kalendáru s pripojeným vlastnoručným podpisom právneho predchodcu žalobkyne (ktorú existenciu žalovaný tvrdil vo vyjadrení k žalobe) a v dôsledku toho absencia niektorých zákonných náležitostí v zmluve, na ktorej postavil súd prvej inštancie svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o autokredite, nebola zo strany žalobkyne namietaná, spochybňovaná, rozporovaná, preto nebolo možné považovať existenciu splátkového kalendára v zmysle § 151 C. s. p. za spornú. Tvrdenie žalobkyne, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru namietala v e-mailovej komunikácii s M.. M. Gálikom, z tejto komunikácie nevyplýva (viď č. l. 61 spisu). Žalobkyňa v nej napáda opodstatnenosť účtovaných poplatkov za prevod a za upomienky, na čom založila aj žalobu. Ani súd prvej inštancie strany sporu v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. neupozornil, že by existenciu splátkového kalendára považoval za spornú a preto ju bolo potrebné dokazovať (viď č. l. 128 spisu). Odvolací súd je názoru, že dokazovanie nad rámec návrhov strán sporu (§ 295 C. s. p.) sa týka len skutočností medzi nimi sporných. Zo žiadneho ustanovenia obsiahnutého v prvom dieli druhej hlavy tretej časti C. s. p. totiž nevyplýva vylúčenie aplikácie § 151 C. s. p. v spojení s § 150 C. s. p. v spotrebiteľských sporoch. Súdu prvej inštancie preto v tomto prípade neprináležalo ex offo skúmať, či zmluva obsahuje nikým nenamietané náležitosti. 24. Odvolací súd sa však plne stotožňuje s podporne uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že poplatok za prevod úverovej zmluvy vo výške 260,- Eur a dojednanie v článku VI. bode 11. všeobecných obchodných podmienok o hradení mimosúdnych nákladov predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 O. z. a § 53 ods. 4 písm. k) O. z. Ustanovenie § 53 ods. 1 O. z. predstavuje generálnu klauzulu, ktorá definuje, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ak takúto nerovnováhu obsahujú, je tento stav potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nerovnováha môže byť založená najmä na kvalitatívnom určení práv spotrebiteľa, povinností spotrebiteľa alebo ich kombinácii v neprospech spotrebiteľa. Východiskom úvah o neprijateľnosti podmienok je predpoklad, že spotrebiteľ sa fakticky nachádza v nerovnom postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri dojednávaní podmienok vystupuje v profesijnej pozícii a spravidla predkladá pripravený návrh dojednaní v podobe formulárovej zmluvy. Výnimku pokiaľ sa nejedná o zmluvné dojednania ohľadom plnenia a primeranosti ceny, ktoré sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne, predstavujú individuálne dojednané zmluvné podmienky, pričom dôkazné bremeno o tom, že niektorá zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne leží na dodávateľovi. Individuálne dojednané zmluvné podmienky neboli v konaní preukázané. Zmluvné dojednanie uvedené v článku VI. bode 11 všeobecných zmluvných podmienok účinných ku dňu 30. 05. 2013: „Klient sa zaväzuje uhradiť aj všetky výdavky spojené s vymáhaním pohľadávky veriteľa vrátane príslušenstva - dlžných splátok, úrokov z omeškania, zmluvných pokút inkasných nákladov tretej osoby a iných finančných záväzkov, ako aj prípadných nákladov spojených s uplatnením zabezpečovacích prostriedkov, vrátane nákladov na realizáciu vlastníckeho práva veriteľa k predmetu financovania, t.j. na jeho vydanie, získanie, odobratie, prevoz a predaj,“ v zmysle ktorého má dlžník automaticky znášať všetky výdavky veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky bez ohľadu na ich opodstatnenosť a oprávnenosť predstavuje neprijateľné ustanovenie zamerané jednostranne v neprospech spotrebiteľa. V zmysle uvedenej zmluvnej podmienky dlžník už vopred uznáva akékoľvek nároky veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré sú vymedzené príliš všeobecne bez kladenia dôrazu na účelnosť a odôvodnenosť týchto výdavkov a môže tým dochádzať k nepredvídateľnému navyšovaniu pohľadávky veriteľa. Predmetné zmluvné dojednanie napĺňa aj znaky skutkovej podstaty neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 4 písm. k) O. z., keďže ide o neprimerane vysokú sankciu spojenú s neplnením záväzku dlžníka a zároveň je tento poplatok účtovaný výlučne v záujme veriteľa v spojení s porušením povinnosti dlžníka riadne uhrádzať dlh. Rovnako čo sa týka poplatku za prevod úverovej zmluvy vo výške 260,- Eur, odvolací súd uvádza, že v zmysle článku III. dohody „spoločnosť S. je oprávnená účtovať poplatky podľa sadzobníka poplatkov uvedenom na www.vwfs.sk/sadzobik-poplatkov <http://www.vwfs.sk/sadzobik-poplatkov>,“ nebola výška poplatku v dohode jasne a zrozumiteľne uvedená a z uvedeného ustanovenia výslovne nevyplýva ani len povinnosť dlžníka uhradiť uvedený poplatok vyúčtovaný žalovaným. Takéto zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, čím je naplnená generálna klauzula neprijateľných podmienok stanovená v § 53 ods. 1 O. z. Nakoľko sú neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, žalovaný sa účtovaním nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a poplatku za prevod zmluvy bezdôvodne obohatil o sumu 1 210,64 Eur (úhrady žalobkyne 26 018,24 Eur - na úver vrátane úrokov mala žalobkyňa podľa zmluvy zaplatiť 24 807,60 Eur). 25. Uvedené nič nemení na nepremlčaní bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobkyňou z dôvodu, že ak sú neplatné ustanovenia o práve na poplatky, neplatné je aj dojednanie o ich splatnosti. Vzhľadom na uvedené, keďže k úhrade splátok úveru (vrátane úrokov) došlo 05. 03. 2018 (prehľad splátok na č. l. 98 spisu) a až následne došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného plnením žalobkyne nad sumu 24 807,60 Eur a žaloba bola podaná dňa 21. 09. 2018, platia závery súdu prvej inštancie o neuplynutí objektívnej ani subjektívnej premlčacej doby v čase podania žaloby. 26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 27. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 27. 12. 2019 žiadala, aby odvolací súd upravil II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 7 218,24 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nemožno v zmysle 371 C. s. p. žalobu meniť a preto návrh žalobkyne na zmenu žaloby zamietol. 28. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom rozsudku v III. závislom výroku o nároku strán na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci a podľa zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 255 ods. 2 C. s. p. a § 256 ods. 1 C. s. p.) v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku tak, že z dôvodu rovnakého úspechu strán sporu (každá v 1 nároku) ani jednej náhradu trov konania nepriznal a z tohto dôvodu bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. aj v tejto časti. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku by bola vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalobkyne v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalobkyni odvolací súd nepriznal z dôvodu, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú. 30. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).