Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/281/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409201829 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6409201829.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Z. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX K., I. M. XX, právne zastúpeného L.. P. B., R., R. M. XXX XX M., M. XX, proti žalovanému M. P., R., X. C. T., so sídlom XXX XX V., X. XX, C.: XX XXX XXX, právne zastúpeného R. M. U. U., F., so sídlom XXX XX V. V., E. I. o náhradu škody titulom ublíženia na zdraví a sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/33/2009-397 zo dňa 4. mája 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd čiastočne žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.), p o t v r d z u j e ; II. vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania (výrok III.), z r u š u j e . III. Vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi titulom bolestného sumu 9,28 € v súdom určenej lehote (výrok I.) o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý. IV. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi titulom bolestného sumu 9,28 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, čo do zvyšku uplatneného nároku na úhradu sumy 1.705,66 € titulom bolestného žalobu zamietol, žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 10 % ročne od 21. 02. 2009 do 31. 01. 2012 zo sumy 23.228,62 €, 10 % ročne od 21. 02. 2009 do 31. 01. 2012 zo sumy 25.010,44 €, 9,25 % ročný úrok z omeškania od 15. 05. 2011 do 31. 01. 2012 zo sumy 5.751,18 €, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody z ublíženia na zdraví a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na tom skutkovom základe, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 27. 05. 2007 ako vodič motorového vozidla značky X. I. ev. č. K. pri obci V. utrpel ťažké ublíženie na zdraví, keď vodič motorového vozidla značky R. R. ev. č. G.XXX R. E. F. v snahe nenaraziť do pred ním idúceho vozidla strhol riadenie vľavo, prešiel do protismeru, kde čelne narazil do protiidúceho vozidla vedeného žalobcom. Vodič osobného motorového vozidla R. R. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08. 07. 2008 sp. zn. 3T/113/08. Žalobca tvrdil, že za škodu na zdraví žalobcovi zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. a tiež podľa § 420 OZ. Nároky na náhradu škody si žalobca uplatnil len voči poisťovateľovi. 2. O žalobe okresný súd pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. ZC/33/2009-226 zo dňa 30. marca 2012, ktorým konanie v časti uplatneného nároku na úhradu bolestného vo výške 44.962,34 € zastavil, konanie v časti uplatneného nároku na úhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30.761,62 € zastavil, žalovanému (označeného ako odporca) uložil povinnosť uhradiť žalobcovi (označeného ako navrhovateľ) titulom bolestného škodu vo výške 1.714,94 €, titulom mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 9.228,40 €, úroky z omeškania uvedené v rozsudku, návrh žalobcu na náhradu škody titulom mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.152,50 € zamietol a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. 3. Po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 13Co/212/2012-255 zo dňa 15. 02. 2013 rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej náhrady škody titulom mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 9.228,40 € potvrdil, v časti záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi titulom bolestného škodu vo výške 1.714,94 € v časti priznania úrokov a náhrady trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní teda okresný súd už rozhodoval len o nároku žalobcu na úhradu bolestného vo výške 1.714,94 € s príslušenstvom. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tej skutočnosti, že podľa jeho právneho názoru v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. je rozhodujúce ustálenie zdravotného stavu poškodeného, aby bolo možné hodnotiť bolesť podľa lekárskeho posudku. Vzhľadom na okolnosť, že ešte v roku 2008 sa žalobca podrobil chirurgickej liečbe v E. N. M., rozhodujúcim obdobím pre výpočet bodového hodnotenia nároku poškodeného je v tomto prípade rok 2007. Rozdiel medzi vyplatenou časťou bolestného v sume 23.228,62 € a bodovým hodnotením za rozhodné obdobie, ktorá časť náhrady škody titulom bolestného žalobcovi vyplatená nebola, je práve suma 1.714,94 €. Úroky z omeškania uplatnil na tom základe, že v zmysle príslušnej právnej úpravy zákona č. 381/2001 Zb. mal žalovaný povinnosť do 3 mesiacov ukončiť šetrenie škodovej udalosti a plniť žalobcovi preukázaný nárok. Pri rešpektovaní doručenia žiadosti je teda prvým dňom nároku a povinnosti plnenia z tohto nároku zo strany žalovaného deň 21. 02. 2009. 4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 5 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. (o náhrade za bolesť, o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov), podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. 5. Okresný súd považoval nárok žalobcu za čiastočne daný s odkazom na § 9 ods. 1 č. 437/2004 Z. z. Mal za to, že pri určovaní bodového hodnotenia bolestného sa hodnotí akútna fáza bolesti, a teda pokiaľ lekár hodnotiaci bolesť u žalobcu hodnotil v jej akútnej fáze v roku 2007, bolesť žalobcu lekár hodnotil správne. Pokiaľ ide o výšku náhrady okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1 za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. V súdenej veci nárok žalobcu vznikol v roku 2007 (v ktorom roku došlo k predmetnej dopravnej nehode) a pri určení výšky náhrady škody je preto potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2006. Priemerná mesačná mzda pracovníka hospodárstva SR v roku 2006 dosahovala 8.747,- Sk (622,28 €), 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, je teda, 12,46 €. Pri zohľadnení počtu bodov bodovanej náhrady škody za bolesť u žalobcu teda prestavoval nárok žalobcu sumu 23.237,90 €, žalovaný do rozhodnutia okresného súdu uhradil titulom náhrady škody - bolestného žalobcovi sumu 23.228,62 € a rozdiel v neprospech žalobcu predstavuje finančný obnos 9,28 €. Súd teda žalobe vyhovel v časti žaloby o zaplatenie titulom bolestného sumy 9,28 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, okresný súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že pri rozhodovaní pri uplatnenom nároku vychádzal z ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca si uplatnil u poisťovateľa, teda u žalovaného nárok na náhradu škody titulom bolestného dňom 18. 11. 2008, od tohto dňa mu začala plynúť zákonom stanovená 3 - mesačná lehota na postup podľa § 6 písm. a) resp. b) zákona č. 381/2001 Z. z. a žalovaný kvalifikovaným spôsobom tieto zákonné ustanovenia nenaplnil. V zmysle § 11 ods. 8 toho istého zákona sa dostal do omeškania s plnením a pri zohľadnení lehoty podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je prvým dňom omeškania žalovaného s plnením uplatňovaného nároku žalobcu deň 21. 02. 2009. 6. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie obe strany sporu. 7. Žalobca v podanom odvolaní namietal správnosť II. výroku rozsudku, v ktorom okresný súd zamietol žalobu v časti náhrady za bolesť v sume 1.705,66 €. Tvrdil, že pre posúdenie otázky, ktorý rok je rozhodný pre určenie hodnoty jedného bodu za účelom stanovenia výšky náhrady za bolesť, je rozhodujúcou práve dikcia ust. § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. a predmetné ustanovenie jasne uvádza, že podstatným je stanovenie kalendárneho roka, v ktorom poškodenému vznikol nárok na náhradu za bolesť a je teda nevyhnutné určiť kalendárny rok vzniku nároku na náhradu za bolesť a následne je už výpočet hodnoty jedného bodu len otázkou matematického prepočtu. Predmetné ustanovenie nehovorí o roku, kedy vzniklo poškodenie zdravia, týmto podstatným časovým obdobím je rok, v ktorom vznikol poškodenému nárok na náhradu za bolesť. Ohľadne vzniku nároku zákon sa priamo odvoláva na ust. § 5 ods. 1 toho istého zákona, ktorý zase poukazuje na rozhodujúcu úlohu lekárskeho posudku pri určení výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a práve z odkazu § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. na predchádzajúci odsek 1 je možné vyvodiť evidentnú logickú súvislosť, že vznik nároku na náhradu za bolesť, na ktorý odkazuje § 5 ods. 2, bude veľmi podstatne súvisieť s možnosťou hodnotenia bolesti v lekárskom posudku, na ktorý odkazuje uvedený ods. 1. Samotný nárok na náhradu za bolesť, resp. za sťaženie spoločenského uplatnenia, môže vzniknúť až vtedy, ak je ho možné určitým spôsobom kvantifikovať, teda definovať ho v určitej sume, čo je možné práve na základe hodnotenia bolestného v lekárskom posudku. V tomto smere je určujúce ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý upravuje dobu, kedy je možné bolesť v lekárskom posudku hodnotiť. Podľa uvedeného ustanovenia sa lekársky posudok vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Nárok poškodeného na náhradu za bolesť vzniká vtedy, keď je zdravotný stav poškodeného ustálený natoľko, že je možné vykonať bodové hodnotenie bolesti. Je zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu za bolesť nevznikol v roku 2007, ako to uviedol okresný súd vo svojom rozsudku. Z predloženej zdravotnej dokumentácie, ktorá bola taktiež prílohou znaleckého posudku č. X/XXXX znalca U.. X. U., je zrejmé, že žalobca ešte dňa XX. XX. 2008 podstúpil v spinálnej anestézii operačný zákrok, ktorý musel byť tiež zohľadnený pri hodnotení bolesti. Taktiež v roku 2008 podstúpil dlhodobú rehabilitačnú liečbu, ktorá musela byť tiež pri bodovom hodnotení zohľadnená. Samotný znalec v znaleckom posudku konštatoval, že doba liečby žalobcu trvala až do 07. 05. 2008. Znalec tiež uviedol, že bodové hodnotenie bolestného bolo ustálené po poslednej hospitalizácii, pri ktorej sa vykonával chirurgický zákrok. Týmto chirurgickým zákrokom bola práve operácia zo dňa 18. 02. 2008, a preto nárok na náhradu za bolesť u žalobcu vznikol až v roku 2008. Preto sa žalobca domáha odvolaním ešte nároku na náhradu za bolesť zodpovedajúcu bodovému hodnoteniu bolesti počtom 1865 bodov pri hodnote jedného bodu v sume 402,92 Sk (výsledný súčin sa zaokrúhľuje na celých desať korún nahor), po zohľadnení čiastočného plnenia náhrady zo strany žalovanej v sume 23.228,62 € a sumy 9,28 € priznanej posledným rozhodnutím okresného súdu. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti žiadal zmeniť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi ešte náhradu za bolesť v sume 1.705,66 € do 3 dní. 8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že samotný nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného vzniká žalobcovi bezprostredne po vzniku škody, teda bezprostredne po dopravnej nehode z roku 2007, pri ktorej žalobca utrpel škodu na zdraví. Vyššie uvedené tvrdenie žalovanej podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/19/2011 zo dňa 25. 10. 2012, podľa ktorého momentom, kedy poškodenému pri dopravnej nehode vznikne právo na náhradu škody titulom bolestného ako aj titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, je práve moment vzniku škody na zdraví poškodeného. Súd teda pri stanovení rozhodného obdobia pre určenie výšky bodového ohodnotenia bolestného žalobcu postupoval správne, odvolanie žalobcu je nedôvodné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon žalovaný namietal nesprávne rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku o úrokoch z omeškania, nakoľko nárok na ich zaplatenie žalobcovi nevznikol. V tomto smere poukázal na dôvody svojho odvolania proti rozsudku. 9. Žalovaný v písomnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal rozsudok vo výroku III. a IV., teda vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi úroky z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania. Tvrdil, že pohľadávka žalobcu proti žalovanému vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia okresného súdu, pretože až v súdnom konaní bola ustálená zodpovednosť poisteného vodiča a prevádzkovateľa za vzniknutú škodu a je ustálená jej výška. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/224/2013 zo dňa 12. 06. 2014. 10. Žalovaný namietal správnosť rozsudku okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania. Tvrdil, že žalobca v konaní nebol v celom rozsahu úspešný, nakoľko celkovo požadoval uhradiť ako poistné plnenie sumu 92.819,99 € a úspešný bol len v rozsahu priznania sumy vo výške 54.008,45 €. O nároku na náhradu trov konania žiadal rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP. 11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že poisťovateľ sa s plnením svojej peňažnej povinnosti v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa. Ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinnosti poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., teda porušením povinnosti poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody je nevyhnutné aplikovať všeobecný predpis, ktorým je § 517 ods. 2 OZ. 12. K námietkam žalovaného ohľadom výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania tvrdil, že samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná. Je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, a to na priebeh konania, predmet konania, druh uplatneného nároku a okolnosti prípadu, či rozhodnutie nezáviselo od úvahy súdu, príp. či nezávisela výška plnenia od odborných znalosti a bola určená na základe znaleckého posudku. Výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí primárne od bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ bol v konaní vypracovaný znalecký posudok a tento určil nižšie bodové hodnotenie, čo malo potom vplyv aj na výšku priznanej náhrady, nemožno túto skutočnosť hodnotiť pri rozhodovaní o náhrade trov konania na ťarchu poškodeného. 13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP a rozsudok okresného súdu čiastočne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, čiastočne podľa ust. § 389 písm. c) CSP zrušil a čiastočne v odvolaním nenapadnutej časti ponechal nedotknutým z nasledovných dôvodov: 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykoná navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 16. Pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd čiastočne žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) rozsudok okresného súdu odvolací súd potvrdil ako vecne správy z totožných dôvodov ako rozhodol súd prvej inštancie. V tomto rozsahu okresný súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci žalobcovi vznikol nárok na náhradu bolestného v roku 2007 momentom dopravnej nehody, ktorým došlo ku škode na strane žalobcu. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorý vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. 4MCdo/19/2011 zo dňa 25. 10. 2012, podľa ktorého momentom, kedy poškodenému pri dopravnej nehode vznikne právo na náhradu škody titulom bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, je práve moment vzniku škody na zdraví poškodeného. Náhradu za bolesť okresný súd určil správne sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu škody, teda za kalendárny rok 2006. Pokiaľ okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 1.705,66 € titulom bolestného zamietol (teda nárok vychádzajúci z predpokladu, že rozhodným obdobím pre určenie výšky bolestného je kalendárny rok 2007), okresný súd správne žalobu zamietol. 17. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne aj vo výroku o náhrade trov konania. Nie je správnym právny názor žalovaného v súdenej veci, že žalobca nedosiahol v súdnom konaní úspech vo výške 100 %. 18. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP) ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď má strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosť za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (viď Civilný sporový poriadok, Števček - Ficová - Baricová - Mesiarkinová - Bajánková - Tomašovič a kol. Nakladateľstvo C. H. Beck 2016, strana 926). Výška náhrady za bolesť v súdenej veci závisela od znaleckého dokazovania a pokiaľ tento aj určil nižšie bodové hodnotenie, čo malo potom vplyv aj na výšku priznanej náhrady, nemožno túto skutočnosť hodnotiť pri rozhodovaní o náhrade trov konania na ťarchu poškodeného. Pokiaľ bol žalovaný v konaní čo len sčasti úspešný, jeho úspech v tomto rozsahu treba hodnotiť ako úspech celkový. Pri posudzovaní úspechu žalobcu je rozhodujúce, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté a výška ujmy je potom len druhotná a nadväzujúca na rozhodnutie o základe nároku. Žalobcu preto treba považovať za plne procesne úspešného, keď mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od znaleckého dokazovania. 19. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania, zrušil. Z bodu 15 napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením uplynutím 3 - mesačnej zákonnej lehoty na plnenie v zmysle § 6 písm. a) resp. b) zákona č. 381/2001 Z. z. a prvým dňom omeškania žalovaného je deň 21. 02. 2009. Rozhodol tak s odkazom na ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., opomenul však ods. 7 toho istého ustanovenia, podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ zostala výška náhrady škody sporná medzi stranami sporu, poisťovateľ, teda žalovaný, sa nemôže dostať do omeškania skôr, než sa poisťovateľovi doručí právoplatný rozsudok súdu o výške náhrady škody, pokiaľ z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ust. § 11 ods. 7 je vo vzťahu k ust. § 11 ods. 6 a 8 špeciálnym ustanovením, ktoré má prednosť pred ustanoveniami všeobecnými. Okresný súd síce o úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z. z., vykonal ale nesprávny výklad týchto ustanovení. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania, zrušil. 20. Rozsudok okresného súdu nebol dotknutý vo výroku, ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi titulom bolestného škodu vo výške 9,28 €, preto v tomto výroku krajský súd rozsudok okresného súdu ponechal nedotknutým. 21. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).