Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/176/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212593 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6415212593.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. nad U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 45713/15 o vymoženie pohľadávky vo výške 760,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/703/2015-43 zo dňa 20. mája 2019 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/703/2015-43 zo dňa 20. mája 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s tým, že oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 07.08.2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 19475/14 dňa 17.07.2015. 3. Dňa 08.04.2016 postúpil súdny exekútor okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od začiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. 4. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd ním priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky vystavenej dňa 18.11.2013, ktorá ako blankozmenka zabezpečovala záväzkový vzťah, a to Zmluvu o úvere uzavretú dňa 18.11.2013 medzi oprávneným a povinným, ktorý je fyzickou osobou a ktorú oprávnený vyplnil na základe Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže mal za to, že povinný zmluvu o úvere uzatváral ako spotrebiteľ. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, IČO-m a ďalšími údajmi. Na zmluve je podpis povinného s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve nie je z jej obsahu podľa okresného súdu možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy okresný súd považoval za zrejmé, že verejná listina (napr. Občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd uviedol, že oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na vyššie uvedené mal za to, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. 5. Okresný súd konštatoval, že exekučným titulom je v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou, ako aj splnenie dlhu zmenkou však v čase uzavretia úverovej zmluvy zakazovalo ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola v donom prípade oprávneným vyplnená v rozpore so zákazom, pričom rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní na to neprihliadol. 6. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky okresný súd v zmysle podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 7. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. 8. V odvolaní uviedol, že Zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom pod obchodným menom Dušan Sivák ako fyzickou osobou - podnikateľom označeným identifikačným číslom 47393599, pričom pri uzatváraní Zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúmal, nakoľko to nebola pre neho podstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy bol toho názoru, že nemusí vedieť, či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel, ako deklaroval v zmluve o úvere. Pri výklade pojmu spotrebiteľ oprávnený poukázal, že je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci D. G. proti Bay Wa AG. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. 9. Oprávnený považoval za nesporné, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 os. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. V zmysle uvedeného oprávnený zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. 10. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 03.11.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 20.11.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 13. Okresný súd dňa 12.02.2015 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie sp. zn. SR 19475/14 zo dňa 17.07.2015. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 18.11.2013, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.11.2013. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur. 14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 07. 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 16. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 18.11.2013 (ďalej Občiansky zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 27. Podľa § 2, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného k 18.11.2013 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) sa na účely tohto zákona spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 28. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 - § 54 upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 29. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania nesprávne právne posúdil ako spotrebiteľský, pretože nemal preukázané, že Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorú zmenka tvoriaca právny základ pre vydanie exekučného titulu zabezpečovala, je spotrebiteľskou zmluvou, keď povinný, t.j. dlžník je v úverovej zmluve označený ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m zapísaný v živnostenskom registri pod č. 680-17999 a keď zo Zmluvy o úvere vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver na výkon podnikania. V strednej časti Zmluvy o úvere je síce osoba dlžníka identifikovaná aj ako fyzická osoba nepodnikateľ, a to uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu, avšak zo Zmluvy o úvere, ako aj zo zmenky, ktorá zabezpečovala záväzok z nej vyplývajúci vyplýva, že dlžník - povinný uzatváral zmluvu ako podnikateľ s tým, že pri jej uzatváraní konal v rámci jeho podnikateľskej činnosti. 30. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. V prípade, ak povinný postavenie spotrebiteľa v kauzálnom vzťahu s oprávneným nemá, exekučný súd nie je oprávnený skúmať okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a ani posudzovať platnosť zmluvných dojednaní v nej dohodnutých. Exekučný súd je síce oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie všeobecného súdu, pretože je týmto rozhodnutím súdu, vyhlásenom v konaní, viazaný. 31. Okresný súd vydal napadnuté uznesenie v čase, keď zákon možnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky prikazoval len v prípade, ak vykonanie exekúcie bolo navrhnuté na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V prejednávanej veci síce bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, avšak vyšlo najavo, že nejde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto okresný súd nemal zákonné oprávnenie exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť. 32. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. 33. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).