Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/14/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010174 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419010174.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného I. C., stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 18. novembra 2020, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/23/2019 zo dňa 03.12.2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. C. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/23/2019 zo dňa 03.12.2019 bol obžalovaný I. C. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 200 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 15.03.2018 v čase okolo 20.00 hod. v obci Y. nad Y., na Ul. P., odzadu priskočil k J. Y., nar. XX.XX.XXXX, túto oboma rukami strčil do jej chrbta, následkom čoho menovaná narazila do plota, potom jej ľavou rukou obišiel spredu telo vo výške jej kľúčnych kostí a uchopil touto rukou jej pravé rameno, aby sa nemohla hýbať a zároveň svojou pravou rukou začal J. Y. obchytkávať odzadu medzi nohami, na miestach intímnych partií, čo trvalo len chvíľku, keďže menovaná skríkla, začala mu nadávať, svojimi rukami strhla jeho ruku, a tak sa vymanila zo zovretia, na čo sa obvinený zľakol a z miesta ušiel na neznáme miesto, pričom svojim konaním J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. nad Y., G. XXX/XX, okres X. nad Y., nespôsobil žiadne zranenie. Okresný súd za toto konanie obžalovanému podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v spojitosti s § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil tiež ochranné sexuologické liečenie, a to ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný I. C., a to prostredníctvom svojej obhajkyne. Podstatou odvolania je tvrdenie obžalovaného, že jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., pričom obhajoba ozrejmila výklad tohto ustanovenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že obžalovaný od začiatku konania nepopieral, že J. Y. chytil za zadok, ale nie s pohnútkou sexuálneho násilia. Svoje konanie odôvodnil tým, že chcel vedieť, ako bude poškodená reagovať. Obžalovanému nie je jasné, akého sexuálneho násilia sa dopustil na poškodenej, keďže poškodenú nenútil k žiadnym sexuálnym praktikám, ani k orálnemu sexu, či análnemu sexu. Zo zabezpečených dôkazov podľa obhajoby nevyplynula tá skutočnosť, že by obžalovaný svojim konaním konal v úmysle poškodenú donútiť k vykonaniu súlože alebo sa o takéto konanie pokúsiť. Žiadne skutočnosti tomu nenasvedčovali - obžalovaný si napr. nestiahol nohavice s úmyslom vykonať súlož proti vôli poškodenej, že by poškodenej stiahol nohavice a spodné prádlo s úmyslom vykonať súlož proti jej vôli. Prípadné chytenie poškodenej za zadok nie je možné vykladať tak, že smeruje k vykonaniu iných sexuálnych praktík za účelom uspokojenia sa. Konanie obžalovaného podľa obhajkyne nemožno považovať ani za inú sexuálnu praktiku. Zo znaleckých záverov nevyplynulo, že by konanie obžalovaného malo nekontrolovateľný agresívny náboj tak, ako to bolo u neho v minulosti. Obžalovaný od začiatku popieral, že by použil voči poškodenej násilie, a to tak, že by ženu strčil do plota a chytil ju tak, aby sa nemohla hýbať. Odhliadnuc od horeuvedeného, ak sa odvolací súd nestotožní s uvedenou argumentáciou obžalovaného, ten poukazuje na to, že uložený trest je extrémne prísny za skutok, ktorý nebol dostatočným spôsobom preukázaný a navyše za delikt, ktorého sa nedopustil. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na ustanovenie § 34 ods. 3, 4 Tr. zák. a vysvetlila ich obsah. Obhajoba ďalej mala za to, že súd neprihliadol ani na chorobu obžalovaného v zmysle § 36 písm. c) Tr. zák., ktorá je poľahčujúcou okolnosťou, ak páchateľ spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Obžalovaný vzhľadom na jeho duševnú chorobu nemohol ovládať svoje vôľové konanie, jeho znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania trestného činu potvrdila aj znalkyňa v konaní. Súd v predmetnom konaní nebral do úvahy ani túto poľahčujúcu okolnosť, ktorá by mala za následok podstatné zníženie trestu. V závere odvolania obhajoba poukázala aj na nesprávny výrok súdu, v ktorom bolo uložené ochranné sexuologické liečenie, a to ústavnou formou, keďže obžalovaný bol prepustený z psychiatrickej nemocnice dňa 10.12.2019 a lekár sám uviedol, že liečba ústavnou formou splnila svoj účel, ale je naďalej potrebné pokračovať v liečbe ambulantnou formou. Z uvedeného dôvodu obžalovaný má za to, že liečba v psychiatrickej nemocnici bola pre neho dostačujúca a splnila svoju represívnu funkciu a nie je potrebné, aby opäť vykonával túto liečbu po nástupe do výkonu trestu. Preto obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a prikázal súdu prvého stupňa, aby vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo i v ich súhrne a tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a vo veci rozhodol v súlade so zákonom, resp. aby sám rozhodol a obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a z toho dôvodu navrhuje, aby bol odvolacím súdom zrušený a vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby vo veci odvolací súd sám rozhodol v zmysle ich odvolania. Obžalovaný I. C. sa na verejné zasadnutie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a zároveň požiadal, aby sa vykonalo verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Keďže súd mal splnené zákonné podmienky na takýto postup, vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného I. C. nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčovala poškodená J. Y., ktorá opísala priebeh skutkového deja v podstate zhodne ako v prípravnom konaní, pričom ani zo znaleckého vyšetrenia neboli u nej zistené žiadne významné okolnosti, ktoré by z psychologického hľadiska mali vzbudzovať pochybnosti o vierohodnosti jej výpovedí. Navyše sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2019 po vykonaní dôkazov, a to aj zvukovo- obrazového záznamu z výsluchu poškodenej, oľutoval svoje konanie a uviedol, že nemá pripomienky k podanej obžalobe, ani návrh na doplnenie dokazovania. V tom čase naozaj videl, že tá pani sa zľakla. Ďalej zo znaleckého posudku č. 168/2018, ako i z výsluchu znalkyne mal súd preukázané, že u obžalovaného bola už v minulosti opakovane potvrdená sexuálna deviácia. Jednalo sa o deviantnú sexuálnu aktivitu v zmysle hypersexuality a preferencie sexuálnych aktivít spojených s agresivitou. Vplyvom tejto deviácie boli ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku ľahko znížené. V čase činu bola u neho prítomná tiež akútna alkoholová intoxikácia - jednoduchá opitosť ľahkého stupňa. Obžalovaný v čase spáchania skutku mal iba ľahko znížené rozpoznávacie schopnosti a rovnako aj ovládacie schopnosti, teda v dobe činu bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol aj svoje konanie ovládať. V tomto smere ani odvolací súd nemohol prihliadnuť k námietke obhajoby, že obžalovaný vzhľadom na jeho duševnú chorobu nemohol ovládať svoje konanie. Vzhľadom na dôkaznú situáciu a samotnú výpoveď obžalovaného odvolací súd neprihliadol ani na námietky obhajoby, ktoré spochybňovali zistený skutkový stav a právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, keďže tieto boli účelové a mali snahu obžalovaného zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Vzhľadom na dôkaznú situáciu tak, ako ju opísal prvostupňový súd, dospel aj krajský súd k rovnakým záverom o vine obžalovaného, keďže o skutkovom stave nemal pochybnosti, bolo potrebné konštatovať, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., na rozdiel od obžaloby prvostupňový súd správne konštatoval, že obžalovaný sa dopustil tohto konania v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, pri jeho ukladaní prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. Obžalovanému za jeho konanie bolo možné ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 5 rokov do 10 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, u ktorého ide o opakované odsúdenie za zločin (už bol odsúdený za pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/15/1996 zo dňa 14.03.1996, ako aj za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 9To/590/1999 zo dňa 14.09.1999, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov so zaradením do III. NVS.), a vzhľadom na okolnosti prípadu prvostupňový súd obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu vo výmere 3 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu správne prihliadal na spôsob konania obžalovaného, spôsobený následok, ako aj mieru, v akej sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu činu, teda že obžalovaný spáchal trestnú činnosť v štádiu pokusu, čo spôsobilo aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Preto trest vo výmere 3 roky ani krajský súd nepovažoval za prísny, ktorý plne zodpovedá požiadavkám na individuálnu a generálnu prevenciu, ako aj splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., keďže na posilnenie trestu odňatia slobody prvostupňový súd uložil obžalovanému v zmysle § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. V tomto smere odvolací súd musí konštatovať, že výrok o treste v napadnutom rozsudku je podrobne odôvodnený, s ktorými dôvodmi sa krajský súd plne stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Z uvedeného dôvodu ani v tomto prípade odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky obhajoby z rovnakých dôvodov, ako bolo vyššie uvedené. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného I. Malčeka ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.