Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/19/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200099 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6620200099.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Q. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, Q., otec T. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, M., toho času bytom P. XX, W. W., v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/2/2020 - 54 zo dňa 29. 01. 2020, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/2/2020 - 54 zo dňa 29. 01. 2020 vo výrokoch V. a VI. p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú Q. P., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky Q. U. (výrok I.). Otcovi maloletého dieťaťa T. P. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. výživným v sume 130,- Eur mesačne (výrok II.). Rozhodol, že výživné je otec povinný zasielať vždy predom k rukám matky vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom doručenia tohto rozsudku (výrok III.). Zmeškané výživné za mesiac január 2020 v sume 130,- Eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok IV.). Upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou Q. za prítomnosti matky každý piatok od 15.30 h do 19.00 h, každú sobotu od 10.00 h do 16.00 h a každú nedeľu od 11.00 h do 16.00 h za prítomnosti matky (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie len v časti výroku V., ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa upraviť styk otca s maloletou Q. nateraz za prítomnosti matky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že otec žiadal upraviť styk každý víkend, t. j. v piatok, sobotu a nedeľu v neprítomnosti matky s tým, že by dieťa zobral do domácnosti svojich rodičov do M. a v nedeľu v prítomnosti matky v jeho byte v W. W.. Matka so stykom otca aj každý víkend súhlasila s tým, že keďže je na materskej v priebehu týždňa môže byť sama s dieťaťom. Nesúhlasila však so stykom vo svojej neprítomnosti vzhľadom k veku dieťaťa a citovej väzby maloletej na jej osobu. V tejto súvislosti súd preto umožnil otcovi styk počas celého víkendu, a to každého víkendu, čo je styk veľmi široký, aby nestratil kontakt s maloletou a tiež aby maloletá mala kontakt s ním. Vyhovel však návrhu matky, aby tento styk bol uskutočňovaný v prítomnosti matky. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že skutočne vek dieťaťa neumožňuje to, aby ho otec zobral na piatok a sobotu preč od matky, a to ešte do cudzieho prostredia v M., pretože takto upravený styk by mal nepriaznivé následky na psychiku dieťaťa. Súd v tejto súvislosti dal do pozornosti otca tú skutočnosť, že sám uznal, že keď je dieťa trochu dlhšiu dobu v jeho prítomnosti bez matky, začína prejavovať znaky nespokojnosti, je plačlivé a podobne. Pritom dieťa je v známom prostredí u matky vo Q. a nie v cudzom prostredí. Je potrebné pripomenúť, že maloleté deti potrebujú mať režim. Je to známy fakt, ktorý nie je potrebné dokazovať. Režim sa prejavuje nielen v tom, že malé dieťa v pravidelných časových intervaloch sa stravuje a spí, ale najmä pred spánkom potrebuje mať pocit istoty a bezpečia v navyknutom prostredí, prítomnosť známej osoby so zabezpečením určitého presného rituálu, ktorý pozná len osoba, ktorá sa oňho stará, v prevažujúcich prípadoch matka. Preto v súčasnej dobe pri takto nízkom veku nebolo možné vyhovieť žiadosti otca, aby bol upravený styk v neprítomnosti matky. Súd poznamenal, že samozrejme ide o dočasný stav vyplývajúci z toho, že vek dieťaťa sa nepočíta na roky, ale len na mesiace, prípadne dni, čo sa samozrejme postupne mení. Súd pri úprave styku neurčil miesto styku z toho dôvodu, aby v prípade súhlasu matky, ktorý je v tomto prípade rozhodujúci, lebo ona pozná potreby dieťaťa, mohol otec zobrať dieťa aj s matkou ku svojím rodičom do M. prípadne aj do svojho bytu v W. W.. V prevažnej miere sa však styk bude realizovať v terajšom prostredí matky, pretože dieťa je na to navyknuté, a to je pre neho najvyhovujúcejšie. Tak totiž ako pri otázke zverenia dieťaťa tak aj pri úprave styku s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené, súd neprihliada na záujem rodiča (rodičov), resp. ich potreby a ciele, ale na záujem a potreby maloletého dieťaťa. Súd preto styk otca s maloletou Q. P. upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou Q. za prítomnosti matky Q. U. každý piatok od 15.30 h do 19.00 h, každú sobotu od 10.00 h do 16.00 h a každú nedeľu od 11.00 h do 16.00 h za prítomnosti matky. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 3. Otec maloletého dieťaťa odvolaním napadol len výrok V., ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každý piatok od 15.30 h do 19.00 h, každú sobotu od 10.00 h do 16.00 h. Navrhol úpravu stretávania počas nedele bez prítomnosti matky mimo bydliska matky od 9.00 h do 18.00 h. V podanom odvolaní uviedol, že sa matke snažil vo všetkom vyhovieť, už aj v tehotenstve s ňou chodil na zdravotné kontroly. Keď nemohol z práce, tak ho zastúpili aj jeho rodičia a odviezli ju k lekárovi. Keď sa dcéra narodila, počas tých troch mesiacov, pokiaľ bývala s ním, staral sa aj popri jeho pracovných povinnostiach. Matke to nestačilo, preto si volala domov na výpomoc svoje dve sestry a matky, ktoré boli u nich niekedy aj týždeň, matka starostlivosť nezvládala. Toto jej potvrdil aj jej otec na jednom stretnutí, keď bol navštíviť dcéru u nich doma. Matke maloletej vyhovovalo, že jej vždy niekto mohol pomáhať. Keď on bol v práci, nemohol jej pomôcť. Jej rodičia si ju vzali domov a ostala pri nich, má tam pohodlie a oni tiež. Vyhovuje im to aj po finančnej stránke a prišlo im to veľmi vhod, lebo ich príjem je veľmi nepostačujúci pre lepší život. On sa sklamal, vzala mu radosť z jeho života. Veľmi mu záleží na starostlivosti a výchove jeho dcéry, a preto by bol rád, keby bol aspoň jeden deň s ňou sám bez prítomnosti matky. Myslí, že budovanie vzťahu medzi ním a dcérou by bolo vhodné aj bez matky, ak by bolo potrebné doložiť, má videá, ktoré natočil sám s maloletou dcérou. Dcéra si zaslúži otca, chcel by, aby dcéra bola na neho naviazaná tak, ako na matku. V rozsudku je viacej nezrovnalostí, ktoré sa nezhodujú so skutočnosťou. Pri možnom odvolaní sa ich vie odôvodniť. 4. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí, nepožaduje žiadne zmeny, pokiaľ v odvolaní otec uvádza, že výchovu nezvláda, pretože počas prvým mesiacov života dcéry na výpomoc volala jej sestry a matky, zdôraznila, že je prvorodička, bola po vážnom lekárskom zákroku - akútny cisársky rez. Otec dieťaťa jej v tomto neľahkom období nedokázal pomôcť so starostlivosťou o dcéru v dostatočnej miere, pomáhal jej len po viacerých výzvach a veľmi sporadicky. Počas tohto obdobia, keď potrebovala jeho pomoc, venoval sa hraniu na počítači, prípadne pitiu alkoholických nápojov. Keď mu alkohol a pravidelné návštevy pohostinstiev zakazovala, dochádzalo k verbálnym útokom z jeho strany a dokonca raz aj k fyzickému útoku (facka). Pokiaľ otec uvádza ako jej neschopnosť to, že si pýtala rady od matky, toto považuje za prehnané tvrdenie z jeho strany, je presvedčená o tom, že je schopná a uvedomelá matka, ktorá sa dokáže postarať o svoju dcéru. Pravidelné prehliadky u pediatra dcéra absolvovala iba v jej prítomnosti, otec jej dieťaťa jej pomohol iba raz. Otec dieťaťa sa ďalej vyjadruje, že chce byť s dcérou sám bez jej prítomnosti, pričom taktiež uvádza, že natočil videá, na ktorých je s dcérou sám. Ona toto považuje za dôkaz toho, že mu dáva dostatok priestoru pre budovanie vzťahu s dcérou a čas, keď je s ňou sám. Za jeho požiadavkou je skrytá žiadosť jeho matky (starej matky dieťaťa), ktorá chce získať jej dcéru, v minulosti sa vyhrážala, že sa postará o to, aby jej dcéru odobrali zo starostlivosti. V záujme dieťaťa je, podľa jej názoru, aby malo možnosť pravidelne sa stretávať hlavne s otcom, avšak nebráni ani starej matke v styku s maloletou. Považuje však za vhodné, aby stará mama prišla sama za jej dcérou do miesta jej bydliska a brániť v styku jej nebude. Dcéra je ešte stále vo veku, kedy je na ňu vysoko citovo naviazaná a v prípade, že by bola vytrhnutá z jej prirodzeného prostredia bez jej prítomnosti, mohla by zažiť šok. 5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu vo výroku V., ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom a proti ktorému otec podal odvolanie, je toho názoru, že s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, jeho vývinové potreby ako i stabilitu prostredia, v ktorom sa má realizovať jeho výchova, upravený styk korešponduje právu dieťaťa na zachovanie vzťahu k rodičovi, ktorému nebolo zverené do starostlivosti a táto úprava styku je zároveň primeraná k veku maloletého dieťaťa. Úpravou je zachovaná primeraná kontinuita výchovného vplyvu otca s prihliadnutím na nízky vek dieťaťa z hľadiska jeho psychomotorického vývoja ako aj jeho denného režimu. Opatrovník trvá na svojich vyjadreniach a doterajších správach a na základe uvedených skutočností navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že ako otec má právo stýkať sa s dcérou v určený čas, miesto návštev je na vzájomnej dohode, rozsudok súdu prvej inštancie uvádza medzi rodičmi vzájomnú dohodu miesto návštevy maloletej dcéry. Miesto návštev mu vyhovuje, je spokojný, že má dcérka pokoj a bezpečie, trochu mu prekáža, že dieťa je dosť citovo viac naviazané viac na blízkych spolubývajúcich ako na neho. Prekáža mu, že v rodinnom dome je fajčiar (stará matka s jej kamarátkou a priateľ matky maloletého dieťaťa). Súhlasí s vyjadrením matky maloletého dieťaťa, že maloletá je momentálne viacej citovo naviazaná na matku ako otca (nakoľko má 9 mesiacov). Je rozhodnutý, že dieťa ho potrebuje taktiež a najlepšie aj v prítomnosti matky, nakoľko sa citovo vyvíja a už si pamätá ľudí a rozoznáva tváre. Jemu je dosť nepríjemné, keď ju vidí len cez víkend, a to aj v prítomnosti blízkych osôb, bol by rád, aby dieťa malo pevné, zdravé, čisté zázemie a plnohodnotých rodičov. Starí rodičia maloletej (jeho rodičia) ju videli naposledy vo februári 2020, dcérka si zaslúži aspoň raz do mesiaca vidieť aj druhých starých rodičov a prastarých rodičov. Je to na vzájomnej dohode medzi ňou a matkou, kedy navštívi dcérka starých a prastarých rodičov. Jemu je tá dohoda neplatná, keďže matka maloletej si určuje pravidlá a myslí si, že matke je nepríjemné chodiť na návštevu s dcérou aspoň dvakrát do mesiaca. K vyjadreniu matky, že jej nedostatočne pomáhal s maloletým dieťaťom, poukázal na to, že chodí do práce, myslí si, že si zaslúži aspoň krátku pauzu po náročnom dni, doma ho čakala nahnevaná ubolená matka maloletej dcéry, bolo mu to nepríjemné, niekedy jej to dával za vinu, že sa stále len sťažuje, kompenzoval to alkoholom a počítačovými hrami, no nie v takej prepiatej miere ako uvádzala matka. Ako otec maloletého dieťaťa taktiež pomáhal pri starostlivosti o dcéru, zaujímal sa o jej potreby, kúpali ju vždy spolu, prebaľoval ju. Pokiaľ matka tvrdila, že ju verbálne napádal, stalo sa to niekedy, avšak nie v takej zveličenej miere, matka dieťaťa mu nič nezakazovala, len upozorňovala a zdvorilo tvrdila, aby viacej času venoval dcére ako požívaniu alkoholických nápojov a PC hrám. K fyzickému útoku (facke) nedošlo pri zakazovaní a nespokojnosti, že požíval alkoholické nápoje, ale pri večernom kúpaní dieťaťa. Pri návštevách pediatra nechal matke slobodné rozhodnutie, nech si zvolí koho chce, aby s ňou išiel. Jemu sa neozvala ani raz, že potrebuje ísť s dcérou k pediatrovi za tú dobu čo odišli z ich domácnosti. Jeho matka túžila mať ako druhé dieťa - dievča, chcel ju potešiť, aby si trochu užila vnučku, no matka maloletú druhej starej mame len tak neukáže, pretože sa bojí, že by jej bolo vlastné dieťa zobraté. Pokiaľ tvrdí, že jej jeho matka chce odobrať dcéru zo starostlivosti, je to absurdné a ničím nepodložené vyjadrenie. Má za to, že maloleté dieťa by malo v určitej miere takisto byť v styku s obidvomi starými rodičmi, no momentálne situácia to nedovoľuje, čo je pre neho smutné a v takejto situácii to bude v budúcnosti aj pre dcéru smutné. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec podľa ustanovení § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Odvolací súd uvádza, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu za situácie, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti niekoľko rokov, pričom od septembra 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, keď matka s maloletým dieťaťom zo spoločnej domácnosti odišla a býva aj s maloletým dieťaťom u svojich rodičov. Súd prvej inštancie maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným 130,- Eur mesačne, pričom zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom za mesiac január. Upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas každého týždňa, a to v dňoch piatok od 15.30 h do 19.00 h, sobotu od 10.00 h do 16.00 h a nedeľu od 11.00 h do 16.00 h za prítomnosti matky. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že pred rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na odvolanie otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd upravil styk otca s maloletou Q.. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom prihliadol predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí (výrok V.) ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v podanom odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné s prihliadnutím predovšetkým na nízky vek dieťaťa a denný režim dieťaťa. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že by otec maloletého dieťaťa sa s maloletým dieťaťom počas piatku a soboty stretával za prítomnosti matky, avšak počas nedele bez jej prítomnosti, a to v čase od 9.00 h do 18.00 h, je takáto požiadavka otca toho času, t. j. v čase rozhodovania či už súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom požiadavkou, ktorá by toho času narušovala denný režim maloletého dieťaťa. S prihliadnutím predovšetkým na nízky vek maloletého dieťaťa nemožno vyhodnotiť stretávanie otca s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky ako faktor, ktorý by nenarúšal režim dieťaťa, čo samozrejme nie je v záujme maloletého dieťaťa. Je potrebné prisvedčiť názoru, že maloleté dieťa, a to nielen vzhľadom na svoj vek, ale aj vzhľadom na tú skutočnosť, že od septembra 2019 je vo výlučnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa, je prirodzene veľmi citovo naviazané na matku maloletého dieťaťa. Je potrebné najprv vybudovať pevný vzťah otca s maloletým dieťaťom, vytvoriť si pevnú citovú väzbu s dieťaťom, aby bolo možné konštatovať záujem maloletého dieťaťa na stretávaní otca s dieťaťom aj bez prítomnosti matky, k čomu nepochybne prispeje aj pomerne široko upravený styk otca s maloletým dieťaťom, a to každý týždeň počas piatku, soboty a nedele. Samozrejme s prihliadnutím na pribúdajúci vek dieťaťa a stretávanie maloletého dieťaťa s otcom pravidelne každý týždeň v zásade počas troch dní je predpoklad vybudovania pevného vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom, a preto do budúcna je možné uvažovať o tom, aby dieťa sa s otcom stretávalo aj bez prítomnosti matky. Nateraz (v súčasnom období) však úprava styku súdom prvej inštancie počas troch dní, a to piatok, sobota a nedeľa každý týždeň za prítomnosti matky je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V tomto smere odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 20 odôvodnenia. Odvolací súd dodáva, že je tiež v záujme dieťaťa, aby maloleté dieťa okrem väzieb vo vzťahu k vlastným rodičom si vytváralo aj väzby v rámci ostatnej rodiny (starí rodičia zo strany matky, ktorá väzba je nepochybne vytvorená, ako aj starí rodičia zo strany otca), je preto na rodičoch, aby v záujme maloletého dieťaťa sa pokúsili vytvoriť podmienky pre vytvorenie väzieb maloletého dieťaťa aj s ostatnou rodinou, pričom je na dohode rodičov s ostatnými členmi rodiny (starí rodičia, prípadne prastarí rodičia maloletého dieťaťa) akú formu zvolia pre možnosť vytvorenia vzťahu dieťaťa v rámci širšej rodiny. Odvolací súd poukazuje na to, že rozsah styku otca s maloletým dieťaťom je toho času pre vytvorenie riadnych vzťahov medzi dieťaťom a otcom dostatočný, pričom rozhodnutím súdu bol upravený styk v rozsahu potrebnom pre realizáciu práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k rodičovi, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti, pričom úprava styku je zároveň toho času primeraná k nízkemu veku maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho denný režim. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu potrebnom pre zachovanie primeranej kontinuity výchovného vplyvu otca, a preto práve z týchto dôvodov odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom za vecne správny, a preto postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok V.) potvrdil. 13. Odvolací súd podrobil preskúmaniu aj závislý výrok, a to rozhodnutie súdu o trovách konania (výrok VI.), pričom z dôvodu vecnej správnosti tohto rozhodnutia v časti trov konania odvolací súd potvrdil aj výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania správne aplikoval ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).